Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

25.5.2018 o 10:14 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 25.5.2018 10:30 - 10:38 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, chcem pár poznámkami podporiť tento návrh Miroslava Beblavého na zavedenie nulovej, takzvanej estónskej dane.
Ešte raz v úvode treba povedať jednoducho podstatu. Daň budú firmy, teda právnické osoby zo zisku platiť až vtedy, keď ho rozdelia vo forme podielov na zisku alebo dividend medzi tých, ktorí vlastnia majetkové podiely, či sú to akcionári-spoločníci, či sú to fyzické alebo právnické osoby, či sú to slovenské subjekty alebo zahraničné subjekty.
Miro Beblavý povedal, že táto daň bola zavedená ešte v roku niekedy 2004, ak sa nemýlim, v Estónsku. Pre vašu informáciu, od 1. 1. 2018 bola zavedená už aj v Lotyšsku. Čiže v Európe máme dva štáty, ktoré túto prax dnes uplatňujú.
Pre vašu ďalšiu informáciu, daň, teda takto, nie daň, zisk právnických osôb za rok 2016, to je posledný známy údaj, bol desať miliárd eur. No a pri daňovom zaťažení 21 %, mechanicky vypočítané, tá daň tým pádom by činila niečo cez dve miliardy eur, tá, ktorá sa dnes platí. Čiže bavíme sa o takomto objeme v tom základnom čísle.
A pre vašu ďalšiu informáciu, dividendy, ktoré boli za rok 2016 vyplatené, malo by to byť štyri a pol miliardy vyplatených na dividendách za rok 2016, pardon, v roku 2016, čiže nie celkom to časovo korešponduje, ale dá sa s týmto údajom pracovať. A z tých štyri a pol miliardy vyplatených dividend dva a pol miliardy šlo do zahraničia. Čiže viac ako polovica.
Tento návrh pri jeho prijatí by vlastne znamenal, že firmy by sa začali správať inak. Pri vedomí, že nerozdelený zisk by nebol zaťažený žiadnou daňou, samozrejme sa dá logicky očakávať, že by ten zisk zostával vo firmách, zostával by vo firmách. To znamená, firmy by nenechali ležať peniaze len tak na účte, to je jasné. Prečo by to niekto takto robil? Kto podniká, vie, že peniaze treba otáčať. Čiže firmy by tieto peniaze v prvom rade investovali do ďalšieho svojho rozvoja, rozširovania výroby, svojich služieb, získavania ďalších zamestnancov alebo lepšie platených zamestnancov. Jednoducho povedané, znamenalo by to investíciu do budúcnosti. Miro Beblavý to zdôrazňoval, ja to zdôrazňujem znova. Čiže tie dane, o tie dane by Slovenská republika neprišla. Len by došlo k časovému posunu.
Dnes je vhodný moment, v čase konjunktúry počítať s takýmto krátkodobým výpadkom, ktorý by samozrejme nastal. Ale na druhej strane tie zisky by zostali na Slovensku. Počuli ste, väčšina tých ziskov sa dnes vyváža do iných štátov. My vlastne z toho nič nemáme, my, Slováci, respektíve ľudia žijúci na Slovensku. Pri takomto návrhu by ten zisk vo väčšej miere, vo výraznej miere zostával na Slovensku a padol by na úžitok všetkým, nielen tým podnikateľom. Pretože to rozširovanie výroby by znamenalo rozširovanie pracovných miest. Pri dnešnej situácii, kedy je zamestnancov nedostatok, by to logicky prinášalo zvyšovanie platov, ešte vyššiu bitku o zamestnancov v podobe vyšších platov, vyšších príjmov. No a to z pohľadu štátu napríklad znamená vyšší výber dane z príjmov fyzických osôb. Ja tým nehovorím, že zvýšenie sadzby dane. Jednoducho vyššie príjmy rovná sa vyššie daňové príjmy pre štát, vyššie odvodové príjmy pre štát, vyšší výber na DPH. Čiže keď počítame s nejakými dopadmi, tak my to síce nevieme vyčísliť, ale veľmi jasne vieme predpokladať, že výpadok jednej dane bude nahradený vyššími príjmami z daní ďalších, z odvodov.
Nehovoriac už o tom, že tá investícia do firiem by sa samozrejme prejavila všeobecne na vyššej kvalite, vyššej kvalite života na Slovensku. Preto treba podporiť tento návrh.
My sa nesnažíme pretekať v populizme, ktorý sa občas objavuje v programoch alebo v rétorike politických strán, znížme daň takto, znížme daň takto, 15 %, 16 % a podobne, pokiaľ ide o právnické osoby. Rozmýšľajme šikovne! Rozmýšľajme tak, aby sme poskytli výhody tým, ktorí to vedia vrátiť.
Už tu padla reč o dotáciách, ktoré sa záhadným spôsobom rozdeľujú, strácajú, a je z nich veľmi málo úžitku, z daňových výhod. Firmy, ktoré možno o rok, o dva zo Slovenska odídu a mali tu desaťročné daňové prázdniny. Toto nie sú daňové prázdniny v tom zmysle, že odpustíme ti dane. Toto sú, je nulová daň na nerozdelený zisk. Ten zisk podnikateľ musí ďalej investovať na Slovensku. To je priama úmernosť. To znamená, to sa nestratí niekde neznámo kde v peňaženkách nejakých tajomných ľudí. Z tých "nezdanených" peňazí budeme vidieť, ako rastú firmy, ako sa produkuje na Slovensku viac, ako sa skvalitňujú služby, ako sa zvyšuje kvalita života. A opakujem ešte raz, v krátkom čase sa to štátu vráti na vyššom výbere ďalších daní a potom na postupnom vyberaní daní aj od právnických osôb, ktoré budú vyššie ako doteraz, pretože tie firmy budú mohutnejšie, budú ziskovejšie, budú konkurencieschopnejšie.
Ak nám záleží na tom, aby sa tu niečo vybudovalo, aby sa Slovensko stalo aj investorsky zaujímavou krajinou, tak podporme tento návrh. Je tu predsa aj súťaž štátov o získanie investícií. Toto by veľmi, veľmi pomohlo. Logicky, prirodzene. Nie je to nič umelé. Je to úplne logický návrh ako podporiť investície na Slovensku, ako podporiť investorov. Zamyslite sa, poprosím, neberte to na ľahkú váhu. My to myslíme vážne a vopred ďakujem za podporu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2018 10:14 - 10:21 hod.

Jozef Mihál
Ďakujem. Ja som od pani tajomníčky, pani Blaškovej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nemám to tu.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
... dostal informáciu, že mal by som pani Krištúfkovú zastupovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2018 18:42 - 18:44 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Tak ak to stihnem, skúsim vo faktickej. Takže štát platí zo základu 547 eur., 60 % priemernej mzdy, čiže tým, že štát platiť nebude, lebo niekto si tam privyrobí 50 eur, tak o to vlastne tá matka prichádza, hej, o takýto prepočítaný nárok na budúci dôchodok. Pri tých tejto sume 60 %, tak to je stále vlastne na hranici toho minimálneho dôchodku, to je fakt. To znamená, že keď si má platiť odvody z vlastného príjmu, tak ten minimálny dôchodok dnes získa, keď bude mať mesačný príjem okolo 240-250 eur. Čiže vlastne to potom vyjde nastejno. Pokiaľ zarobí menej, tak ten minimálny dôchodok jednoducho nezíska a to sa jej veľmi negatívne prejaví na budúcom dôchodku, keď zarobí aspoň tých 240-250, tak potom vlastne vzhľadom na ten minimálny dôchodok, dá sa zjednodušene povedať, že bude mať už to isté, čo za ňu platí štát.
No a pokiaľ ide o tú druhú pripomienku, áno, to je veľmi správna a veľmi logická pripomienka, pretože ak niekto zarobí tisíc eur mesačne, lebo ja som ho uvádzal ako možno extrémne prípady typu 50 eur mesačne na nejakú dohodu, vedenie krúžku v škole, tam je to jasná diskriminácia pre tieto osoby, ale pokiaľ by niekto zarábal tisíc eur mesačne, tak tam asi štát už nemusí pomáhať, čiže ak by sme mali tento návrh vylaďovať, tak presne v tomto duchu by sme sa uberali, s tým by som súhlasil, takto by sa mala uberať ďalšia diskusia.
Len pripomeniem ešte jednu vec, čo som snáď zabudol tu, na budúci rok budeme mať systém ročného zúčtovania. Čiže na veľa vecí sa potom budeme musieť pozerať iným pohľadom, čiže tu to teraz predostieram v tej dnešnej zjednodušenej podobe, pri dnešnom systéme platenia poistného. Samozrejme, keby sme sa mali baviť komplexne z pohľadu vízie budúceho roka, tak aj ja by som formuloval tie myšlienky technicky trošku inak, pretože už by som do toho zapracoval... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.2.2018 18:23 - 18:40 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Čiže podstatou tohto návrhu sú tri body, fakticky tri body.
1. Zrovnoprávnenie pracovných asistentov ťažko zdravotnej postihnutých osôb s osobnými asistentmi ťažko zdravotne postihnutých osôb pri platení poistného na sociálne poistenie.
2. Spravodlivejšie riešenie prípadov, kedy platí alebo neplatí štát dôchodkové poistenie za poistencov štátu, napríklad za ženy na rodičovských dovolenkách.
3. Chcem, chceme navrhnúť, aby štát platil dôchodkové poistenie aj za ďalšie osoby, za ktoré dnes dôchodkové poistenie neplatí, a to konkrétne za osoby, ktoré sú na péenke, sú práceneschopné, a teda nemajú v tom čase príjem, uteká im teda dôchodok, a za osoby, ktoré sú na OČR, starajú sa o deti počas ošetrovania člena rodiny.
Takže poďme zaradom. Prvý bod, prvá vec. Pracovní asistenti. Zdravotne postihnuté osoby podľa zákona o kompenzáciách pre ŤZP osoby v súčinnosti aj so zákonom o službách v zamestnanosti, zdravotne ťažko postihnuté osoby mnohí z nich, ako viete, majú osobných asistentov, to znamená, ľudí, ktorí sa o nich starajú. Obriadia, pomôžu pri domácich prácach, nakúpia, vezmú vozičkára von na vzduch, na prechádzku, čiže starajú sa vlastne o nich, ich, počas dňa v podstate v ich voľnom čase.
Ale ako viete, mnohí ZŤP občania chcú pracovať a myslím si, že to by sme mali podporovať, a aj sa to ako štát snažíme robiť. Čiže napríklad v zákone o službách zamestnanosti nájdeme rôzne príspevky, rôznu formu pomoci pre osoby, ktoré sú ŤZP a chcú pracovať, chránené dielne, chránené pracoviská a tak ďalej. ZŤP osoby častokrát pri tej svojej práci potrebujú pracovných asistentov. Čiže ZŤP osoba má osobného asistenta, ktorý jej pomáha vo voľnom čase, a má pracovného asistenta, ktorý tejto ZŤP osobe pomáha pri práci, pokiaľ ten invalidný občan je zamestnaný. A pokiaľ ten invalidný občan podniká, ako napríklad ako živnostník, tak ten pracovný asistent je vlastne tiež SZČO a pomáha mu pri tom podnikaní. Je to skrátka pre tých, ktorí v tejto oblasti niečo robíte, úplne bežná vec, funguje to dlhé roky.
No a v čom ja tá pointa, v čom je to zle? Zle je to v tom, že na jednej strane osobní asistenti neplatia zo svojho príjmu poistné, platia len daň z príjmu, zdravotné poistenie, sociálne poistenie neplatia, zdravotné poistenie za nich platí štát, sociálne poistenie, tam za nich dôchodkové poistenie platí štát, čiže za osobných asistentov, ktorí pomáhajú invalidným občanom vo voľnom čase štát platí, tu mi ide konkrétne o dôchodkové poistenie, ale za pracovných asistentov, ktorí pomáhajú ZŤP občanovi pri podnikaní, tak tam to už takto nie je. Pracovný asistent si musí platiť odvody sám, a nieže by mu štát nejakým spôsobom pomohol, práve naopak, on žiadnu takúto pomoc nedostane, ale, naopak, vlastne musí platiť odvody sám za seba ako každý iný živnostník. Čiže toto postavenie pracovných asistentov je skrátka nerovnoprávne a ja si trúfam povedať, že nespravodlivé.
Čiže tento návrh hovorí o tom, aby pracovní asistenti osôb, ktoré sú ťažko zdravotné postihnuté, aby neboli charakterizovaní ako SZČO, aby si tým pádom nemuseli sami platiť poistné ako SZČO, rovnako ako si ho neplatia osobní asistenti, a zároveň aby za pracovných asistentov dôchodkové poistenie platil štát. Čiže rovnako, ako je to v prípade osobných asistentov. Čiže technicky to znamená, že odo § 15, kde sú definovaní poistenci štátu, by pribudli aj pracovní asistenti. Ešte raz opakujem, nejde o nič iné, aby sme to pomerne výhodné postavenie, ktoré majú osobní asistenti ťažko zdravotne postihnutých osôb priznali aj pracovným asistentom, pretože takto vlastne nepriamo podporíme samotných invalidných občanov pri ich snahe o začlenenie sa do pracovného života formou podnikania.
Druhý bod, poistenci štátu. Príklad. Žena zamestnankyňa je na rodičovskej dovolenke, čiže stará sa doma o dieťa, stará sa o dieťa vo veku do šesť rokov, sama ako zamestnankyňa má po technickej stránke prerušené povinné dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni, čiže ako zamestnanec v tom čase poistená nie je a patrí do skupiny poistencov, za ktorých dôchodkové poistenie platí štát. Čiže, čiže skrátka a jasne povedané, žena na rodičovskej dovolenke, ktorá je doma, stará sa o dieťa, platí za ňu dôchodkové poistenie štát.
Technicky je to tak, že vymeriavací základ je v tomto prípade 60 % priemernej mzdy, čiže v tomto roku štát platí dôchodkové poistenie zo sumy 547 eur, čiže takú sumu, ako keby hypoteticky tá matka bola zamestnaná a mala príjem 547 eur. Takto za ňu vlastne platí dôchodkové poistenie štát, čiže tá doba sa jej započíta do dôchodku a ten príslušná, tá príslušná suma, ktorou platí štát, sa jej zohľadní pri výpočte dôchodku, ak je v II. pilieri, tak štát za ňu adekvátnu časť platí do II. piliera z toho základu 547 eur. To je východisková situácia.
A teraz si predstavte, že táto matka na rodičovskej dovolenke, má povedzme dvojročné dieťa, čiže vie si už niečo aj pri tom dieťati privyrobiť, chce si aj niečo zarobiť okrem toho, že dostáva rodičovský príspevok, nájde si nejakú prácu napríklad na dohodu o pracovnej činnosti na 10 hodín týždenne a zarobí na túto dohodu dajme tomu 150 alebo 200 eur hrubého mesačne. Čo sa v takomto momente stane? V takomto momente ona z tej dohody je dôchodkovo poistená ako zamestnanec a zákon je postavený dnes tak, že tým pádom za ňu štát prestáva platiť dôchodkové poistenie. Ona si teda sama vlastne platí spolu s tým zamestnávateľom povedzme z 200-eurového príjmu na dôchodkové poistenie, čiže ten jej budúci nárok na dôchodok bude vypočítaný z toho príjmu 200 eur mesačne, tá pointa je v tom, že keby na tú dohodu nepracovala, keby sa skrátka starala o dieťa a nemontovala sa do nejakej dohody, tak by za ňu štát platil dôchodkové poistenie z 547 eur. Čiže vlastne ten jej budúci dôchodok by bol vyšší. Tým, že zoberie prácu na dohodu za nejaký skromný zárobok, štát od nej dáva zrazu ruky preč, veď si zarába, ona si platí dôchodkové poistenie sama, keď zarobí 200 eur, tak z 200 eur, keď je to 150 eur, tak 150 eur a sú aj prípady, kedy povedzme robí nejakú vychovávateľku na, alebo nejaký, robí nejaký krúžok na škole pár hodín týždenne, zarobí si skutočne 50-60 eur mesačne, čiže to dôchodkové poistenie jej beží z tých 50-60 eur mesačne. Ona to necíti na svojej peňaženke, pretože to nevidíte pred očami, hej. Pred očami vidíte to, že si zarobí 50 eur, čo jej dá tá škola za ten krúžok, ktorý vedie popri tej rodičovskej dovolenke, tak vidí pozitívne, že si pár eur privyrobí, ide trochu medzi ľudí, vychováva deti, nielen svoje, ale aj tie v tej družine, ale ona vlastne ani si neuvedomuje, že tým pádom za takúto dobu mohla mať dôchodok vyšší, keby vôbec nepracovala, keby ten krúžok neviedla. Má to, prosím vás, nejakú logiku?
Čiže my vlastne takýmto spôsobom, takýmto nastavením trestáme tie ženy, ktoré sa rozhodnú popri rodičovskej dovolenke privyrobiť si pár eur. Štát ušetrí, pretože za ne nemusí platiť poistné ani do Sociálnej poisťovne, ani príspevky na II. pilier, Možno by to niekto vysoko ocenil, že perfektné, lebo štát ušetril, ale má to logiku? Máme dve ženy, jedna je na rodičovskej dovolenke, nijako nepracuje, štát za ňu platí poistné z 547-eurového základu, máme druhú matku, ktorá vedie nejaký krúžok v škole na dohodu, zarobí si 50 mesačne, z toho si platí dôchodkové poistenie z 50 eur, čiže ten dôchodok bude absolútne symbolický, to nevychádza ani na minimálny dôchodok samozrejme a štát za ňu platiť nebude nič.
Keď to dám do protikladu, ako funguje rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok, ktorá vypláca štát rodičom, ktorí majú dieťa vo veku do troch rokov, rodičovský príspevok sa vypláca našťastie bez rozdielu, či ten rodič pracuje, alebo nepracuje. Čiže či tá matka je výlučne doma, alebo vedie nejaký krúžok na dohodu, alebo sa skôr vráti do zamestnania, rodičovský príspevok, dnes 213 eur, dostáva, pokiaľ dieťa nemá tri roky bez ohľadu na to, či má, alebo nemá nejaký vlastný príjem. Ale dôchodkové poistenie štát platí za tu matku len v prípade, keď nemá žiadny vlastný príjem. Keď je skrátka výlučne doma pri dieťati. Je to podľa vás správne? No podľa mňa nie.
Ak si spomeniete, ak si niekto pamätá, ako to bolo s rodičovským príspevkom. Pani ministerka Tomanová niekedy v roku 2009 zmenila pravidlá pri rodičovskom príspevku tak, že vtedy to bolo, ak sa tá matka vrátila do zamestnania alebo začala pracovať na dohodu za 50 eur, tak rodičovský príspevok jej bol zastavený. Čiže vtedy to tie ženy cítili priamo na svojej peňaženke. Išla skôr do práce alebo si chcela privyrobiť na nejaký čiastočný úväzok, rodičovský príspevok jej štát prestal vyplácať. Nechcem sa chváliť, ale prišiel som do funkcie po pani ministerke Tomanovej a prvé, čo som urobil, bolo to, že som tento zákon o rodičovskom príspevku zmenil tak, a odvtedy to tak je, že rodičovský príspevok sa vypláca, pokiaľ má dieťa vo veku do troch rokov bez ohľadu na to, či sa vráti skôr do práce, či si vezme nejakú prácu na kratší úväzok, na dohodu, skrátka má dieťa vo veku do troch rokov, tak má nárok na rodičovský príspevok. Takže tam to takto funguje. Ale, bohužiaľ, to dôchodkové poistenie, ako ste počuli, štát platí len vtedy, keď žiadny svoj príjem nemá. Ak má svoj príjem čo len euro, tak stráca nárok na to, aby za ňu platil dôchodkové poistenie štát. To je jednoducho nespravodlivé.
To je jednoducho nespravodlivé, a preto ten návrh, o ktorom sa bavíme, obsahuje niekoľko bodov, niekoľko paragrafových zmien, ktorých podstatou je to, pokiaľ skrátka raz sa stará o dieťa vo veku do šesť rokov, tak štát za ňu bude platiť dôchodkové poistenie.
Nejde len o ženy na rodičovských dovolenkách. Pripomeniem, že tu ide aj o tých osobných asistentov, o tých, čo poberajú opatrovateľský príspevok. Čiže tam platí rovnaký princíp. Ide o osoby, ktoré sa starajú o zdravotne postihnuté dieťa vo veku až do 18 rokov. Tam to platí dnes rovnako. Pokiaľ tieto osoby majú čo i len skromný nejaký príjem z vlastnej nejakej činnosti, tak štát od nich dáva ruky preč a dôchodkové poistenie za nich prestáva platiť. Čiže tento návrh hovorí, za všetky tieto osoby, ktoré sú poistencami štátu, pokiaľ sú v tej sociálnej situácii typu starám sa o dieťa, poberám peňažný príspevok na opatrovanie, som osobný asistent, tak má za mňa štát platiť dôchodkové poistenie, či mám nejaké euro vlastného príjmu, alebo nemám. To je podstata a poprosím o podporu tejto myšlienky.
Posledná vec, ktorú sa snažím zmeniť, ktorú sa snažíme zmeniť v tomto návrhu, je to, aby štát platil dôchodkové poistenie za osoby, ktoré sú práceneschopné, ktoré sú na OČR-ke pri malých deťoch. Predstavte si človeka, ktorý zarába povedzme tisíc eur mesačne, pracuje takto celý rok, naozaj pracuje, ten rok sa mu teda započíta do nároku na dôchodok, keď má teda tisíc eur mesačne, tak, zjednodušene povedané, vychádza mu nárok na dôchodok vo výške 500 eur mesačne. Veľmi zjednodušujem, ale takto to principiálne je.
No a teraz si predstavte, že tento človek bude pol roka chorý, bude mať nejaký úraz, nejakú ťažšiu chorobu, bude pol roka chorý, na pol roka mu vypadne príjem. Čo sa bude diať? Je nemocensky poistený, čiže na prvý pohľad v pohode, pretože má dávku, má nemocenskú, čiže nebude mať síce príjem v zamestnaní, ale má z čoho žiť, pretože Sociálna poisťovňa mu vyplatí nemocenské. To je pravda. Ale horšia vec je tá, že tým pádom jeho príjem za ten rok nebude 12-tisíc eur, ale len 6-tisíc a to sa mu premietne do budúceho dôchodku. Ten teda nebude tých 500 eur mesačne, ale keď mu takto vypadne pol roka príjmu, lebo je PN, tak ja to teraz veľmi zjednoduším, tak bude už len 490 eur. Keď je niekto tak, že má vážnejšie zdravotné problémy, ktoré sa mu opakovane vracajú, alebo matka je často doma na OČR-kach, tak to sa skrátka odrazí na budúcom dôchodku negatívne v tom, že ten dôchodok bude jednoducho nižší. A ja si teda myslím, že pokiaľ je niekto poistený a pokiaľ čerpá nemocenskú alebo čerpá ošetrovné, tak ďalšia forma pomoci by mala byť to, aby za tohto občana štát, alebo keď chcete, Sociálna poisťovňa platili v tom čase dôchodkové poistenie, aby sa mu tá práceneschopnosť nepremietla do nižšieho budúceho dôchodku. Ten človek je poistený, čiže pokiaľ môže pracovať, pracuje, platí odvody a práceneschopnosť, to je objektívny stav, hej, nikto na tej PN-ke nie je z vlastného nejakého, z vlastnej vôle a podobne, to je skrátka udalosť, ktorá je krytá nemocenským poistením, ale ten súčasný systém je taký, že ten dotyčný stratí na budúcom dôchodku.
Čiže ešte raz, návrh hovorí o tom, aby štát platil dôchodkové poistenie aj za osoby, ktoré sú poistené, ale sú práceneschopné alebo sú na OČR-ke, čiže starajú sa o choré dieťa.
To je všetko, ďakujem veľmi pekne za vypočutie a za podporu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.2.2018 18:21 - 18:22 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa v prvom rade všetkým, ktorých to zaujíma ospravedlňujem, že tento návrh sa posúval zo schôdze na schôdzu. Ja som trošku možno neporiadny, hlavne na prelome rokov zo známych dôvodov, tak konečne prišiel ten čas, kedy sa podarilo tento návrh predniesť.
Je to teda ďalšia novela zákona o sociálnom poistení, ktorá v podstate nemá žiadny priamy súvis s tým, čo ste počuli pred chvíľou, zákon o sociálnom poistení, to je veľké more podnetov, čo by sa tam dalo zlepšovať.
Ďakujem za spoluprácu mojim kolegyniam, Lucii Ďuriš Nicholsonovej a Simone Petrík, no a dovolím si aj v ich poverení teda uviesť tento návrh a v rozprave bližšie vysvetlím, o čo ide.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.2.2018 18:02 - 18:20 hod.

Jozef Mihál
vymazať rámček!
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.2.2018 18:02 - 18:02 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Takže ide o tzv. minimálne odvody. Súčasný stav v zákone o sociálnom poistení je taký, že pokiaľ je samostatne zárobkovo činná osoba, napr. živnostník, povinne poistený v Sociálnej poisťovni, tak jeho vymeriavací základ, ktorý sa inak vypočítava zo základu dane v daňovom priznaní, tento vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške 50 % priemernej mzdy zistenej v období dvoch rokov dozadu, čo konkrétne napríklad teraz v roku 2018 znamená vymeriavací základ vo výške 456 eur a tzv. minimálne odvody sú 151,16 eur presne do Sociálnej poisťovne. 151 eur zaokrúhlene musí platiť živnostník a ďalšie SZČO, pokiaľ sú povinne poistení. Niekomu sa to možno zdá byť primerane, niekomu málo, niekomu veľa. Keby ste na živnosť mali príjem okolo 500-600 eur hrubého, a teda s tým ešte spojené nejaké výdavky a ten čistý príjem by bol možno 400, 300 eur mesačne tak platiť z toho 151 eur do Sociálnej poisťovne a je tam ešte ďalších necelých 64 eur do zdravotnej poisťovne, čiže spolu je to 215 eur. No platiť z tých 400, možno 500 eur čistého príjmu polovicu do poisťovní a tam ešte možno aj nejaká daň, samozrejme, keď na to príde, to je jednoducho strašne veľa. Pre tých živnostníkov, ktorí sa týmto spôsobom snažia uživiť seba alebo dokonca rodinu, je to jednoducho zničujúce. Ten kto zarobí na živnosť alebo na inú formu samostatného podnikania okolo 1 000 - 1 500 alebo 2 000 eur mesačne alebo možno ešte viac, táto suma minimálnych odvodov nie je nejako zásadná, to je, myslím, jasné. Ale mňa zaujímajú pri tejto téme tí, ktorí zarobia 400-500 eur čistého. A pre nich je súčasná suma minimálnych odvodov spolu so zdravotným poistením 215 eur mesačne jednoducho zničujúca.
Aký to má potom výsledok, tak niektorí živnosti rušia, niektorí sa snažia silou-mocou udržať pod hranicou, kedy im vzniká povinné poistenie, čiže umelo si znižujú svoj príjem, hoci ho mohli mať možno vyšší, niektorí to možno robia dosť nie celkom čistými a férovými spôsobmi, ale keď sa ku nim nechová férovo štát, tak nemôžeme chcieť, aby sa férovo chovali, naopak, oni k štátu. Jednoducho toto nie je správne. Celý ten princíp minimálneho vymeriavacieho základu je sám osebe na zváženie, či je to vôbec dobré.
Pokiaľ ide o zdravotné poistenie, ako ste si možno všimli tento návrh nerieši problematiku zdravotného poistenia, to, samozrejme, treba vnímať trošku komplexnejšie v zmysle tej určitej solidarity, v zmysle toho, že chceme, aby nám zdravotníctvo fungovalo, v zmysle toho, že aj určitá minimálna platba je tam potrebná, pokiaľ ide o ekonomicky aktívneho občana. Takže to dávam v tejto diskusii trošku nabok. Ale pokiaľ ide o sociálne poistenie, tak koľko si človek platí, toľko dostane. Systém sociálneho poistenia je v zásade stále u nás postavený na princípe zásluhovosti, čiže filozofická otázka tu je, prečo my nútime pre toho nízkopríjmového živnostníka platiť tak pre neho neprimerane vysoké odvody. Čo z toho on bude mať? No odpoveďou, keby tu hypoteticky bol minister Richter, by bolo, no bude mať predsa lepší dôchodok. A v tom je ten vtip.
Áno, samozrejme. Keď si niekto platí z vymeriavacieho základu 456 eur, to je ten súčasný minimálny vymeriavací základ, tak intuitívne aj ten, kto nerozumie tomu, ako sa vlastne správa ten výpočet starobného dôchodku, asi mu je jasné, že ak má niekto základ 456 eur, tak asi ten dôchodok príliš vysoký mať nebude. Keby ten základ bol možno 600 eur, tak by bol asi lepší. Možno by niekoho napadlo, tak zvýšme živnostníkom ten minimálny základ, nech majú lepší dôchodok. Nech je to 600 eur, budú mať viac. No ale keby tu bol niekto, kto tomu naozaj rozumie, tak by do tej debaty vstúpil postrehom, ale pozor, veď my tu máme predsa zavedený inštitút tzv. minimálneho dôchodku.
No ale ja si teraz na seba vezmem tú úlohu toho diskutéra, ktorý by teda prezentoval, čo je to minimálny dôchodok. Vážení priatelia, minimálny dôchodok je vypočítaný nie na základe skutočného príjmu alebo vymeriavacieho základu občana, minimálny dôchodok je určený na princípe výšky životného minima krát príslušný koeficient, ktorý je daný, zjednodušene povedané, počtom odpracovaných rokov. Tam sa fakticky prejavuje vo veľmi výraznej miere solidarita ako dôležitý komponent nášho dôchodkového systému. Čiže máme zásluhovosť, výška dôchodku je priamo úmerná výške vymeriavacieho základu, ale máme tam zároveň veľmi silný prvok solidarity, ktorý sa prejavuje najmä v tom inštitúte minimálneho dôchodku.
Napríklad ak niekto má odpracovaných niečo okolo 40 rokov, tak výška toho minimálneho dôchodku je dnes niekde okolo 315 eur. Ak má niekto odpracovaných aspoň 30 rokov, tak výška toho minimálneho dôchodku je niekde na úrovni okolo 275 eur. Čiže ten minimálny dôchodok je de facto naviazaný na počet rokov, kedy dotyčný platil odvody, a tá konštrukcia je vlastne postavená na logike. Ak raz niekto platil pomerne dlhší čas, v podstate celý svoj život odvody, tak mu priznajme ten nárok na ten minimálny dôchodok a neriešme, či platil presne z takej sumy, z takej sumy alebo z takej sumy. Dôležité je napríklad to, že si tie odvody aj zdravotné, aj daň platil a, naopak, nič od štátu nežiadal, nežil zo sociálnych dávok. Hej, skrátka, aj keď skromne, ale do toho systému niečo vkladal a nedostával nič. Tak to oceňme vo forme aspoň toho slušnejšieho minimálneho dôchodku. Ten minimálny dôchodok vlastne vychádza lepšie ako ten štandardným vzorcom vypočítaný starobný dôchodok.
No a tá pointa pri výpočte minimálneho dôchodku vlastne spočíva v tom, keby sme sa v tom hlbšie rýpali, že je vlastne jedno, či občan má príjem vo výške približne 25 % priemernej mzdy alebo až niekde vo výške 60 % priemernej mzdy, že v tom rozptyle od 25 % do 60 % priemernej mzdy sa naňho vzťahuje tento inštitút minimálneho dôchodku. Čiže v takomto prípade takéhoto príjmu je vlastne jedno, koľko presne zarobí, alebo z akej presne sumy odvádza odvody. Či by platil z 20 % priemerného zárobku, alebo zo 60 % priemerného zárobku, tak ten jeho dôchodok bude rovnaký, a to ten minimálny dôchodok.
Čiže ešte raz, máme záver či si niekto platí z 25 % priemernej mzdy, z 50 % priemernej mzdy, alebo 60 % priemernej mzdy, všetci menovaní dostanú rovnaký dôchodok, a to ten minimálny dôchodok. Takto to funguje, dalo by sa možno diskutovať, či je to takto naozaj správne, ale v tomto dnes tá diskusia nie je. Je to takto, berme to ako fakt, nie je to zlé, možno to má nejaké mušky, ale fajn, fajn. Garantuje to tomu, kto odpracoval 30-40 alebo možno viac rokov, relatívne slušný dôchodok, aj keď mal pomerne nízky príjem.
No a teraz sa vráťme k tomu živnostníkovi, ktorý má možno okolo 400, možno 500 eur čistého a my ho nútime zo zákona platiť tie minimálne odvody z vymeriavacieho základu umelo, umelo, zdôrazňujem, stanoveného vo výške 50 % priemernej mzdy. On vlastne dostane vo výsledku ten minimálny dôchodok rovnako, ako keby ten jeho vymeriavací základ bol 25 % priemernej mzdy alebo 60 % priemernej mzdy. On si teda platí z 50 % priemernej mzdy. Prečo je to tak? Nuž tak vedel by som rozvíjať nejaké svoje subjektívne teórie, ale ak sa nad tým zamyslíte objektívne, tak si objektívnu odpoveď podľa mňa dať nevieme. Prečo práve 50 %, keď by stačilo 25? Pripomínam, že jeho čistý príjem je niekde na úrovni 400 eur a my ho nútime 215 eur platiť do Sociálnej, zdravotnej, poisťovne, to je jednoducho neprimerane veľa. Pod dnešnou zástavou, že to je solidarita, musí solidárne prispievať do systému. V poriadku, nech solidárne prispieva do systému ten kto zarába 1 000-2 000 eur mesačne, ale žiadať, aby solidárne prispieval do systému viac ako polovicou svojho príjmu od nejakého nešťastného živnostníka na východe, to je veru pomýlená solidarita. A naviac, opakujem ešte raz, tá solidarita z jeho pohľadu nevedie k lepšiemu dôchodku. On dostane presne ten istý dôchodok, ako keby platil len polovicu z toho, čo dnes podľa zákona musí platiť.
Čiže ja nechcem nič iné, len aby sa po prvé, aby sme sa vrátili k zdravému rozumu, aby sme sa vrátili k tomu, že ten výpočet vymeriavacieho základu má byť v prvom rade daný z jeho daňového priznania. Čiže z toho, čo reálne vykáže ako svoj príjem, ako svoj základ dane po odrátaní výdavkov. A aby to umelé zvýšenie, jemu vyjde z daňového priznania, že by mal mať vymeriavací základ 100 eur, lenže my ho nútime platiť zo 456, lebo solidarita.
Boli časy, keď to minister Richter obhajoval tým, že aby mali slušnejšie dôchodky, tak preto musia platiť z tých 456 eur. Verím, že ho to už prešlo, pretože na tie slušnejšie minimálne dôchodky by stačilo o polovicu nižší vymeriavací základ. Taká je dnešná pravda.
Čiže ja nechcem nič iné len, aby sme tu solidaritu dali do správnych medzí a v podobe návrhu to teda znie tak, že nech nie je ten povinný vymeriavací základ 50 % priemernej mzdy. Nech je taký, aký vyjde z daňového priznania, a keď je to veľmi málo, dobre, tak to zvýšme tak, aby mu vyšiel minimálny dôchodok, aby tam bola určitá rezerva, pretože tam je istý časový posun, nechcem to vysvetľovať, zdržali by sme zbytočne dlho. Čiže ten návrh hovorí o 30 % priemernej mzdy. Ak to bude 30 % priemernej mzdy, tak na minimálny dôchodok nárok mať bude a ešte stále, keďže to bude taxatívne stanovená hranica, to bude viac, ako mu vychádza z daňového priznania. Čiže aj tak si budem vedieť predstaviť šomranie, že z daňového priznania mi vyšlo, že by som mal platiť zo 100 eur, a ja musím platiť z vyššej sumy. Áno, aby mu vznikol nárok na slušnejší minimálny dôchodok pretože inak by ten dôchodok bol naozaj veľmi, veľmi nízky a mal by na staré kolená skutočne problém, ako prežiť.
Čiže ešte raz to zopakujem. Živnostníci, ktorých príjem je skutočne nízky, a z daňového priznania im vychádza vypočítaný vymeriavací základ na úrovni niekoľko sto eur, nenúťme ich, aby platili odvody zo 456 eur, keď to je pomaly viac, ako ich čistý príjem. Jednoducho nastavme ten vymeriavací základ, ten povinný vymeriavací základ rozumne v súlade s tým, čo na druhej strane máme v zákone definované ako požiadavku na minimálny dôchodok, čiže ešte raz opakujem, úplne stačí, keď ten minimálny základ bude 30 % priemernej mzdy.
Aby to bolo trošku aj v číslach jasnejšie, ctené publikum, tak z pohľadu budúceho roka, ak sa zákon nezmení, tak na budúci rok tých 50 % priemernej mzdy bude znamenať 50 % z približne 950-eurovej priemernej mzdy, čiže ten vymeriavací základ nás skočí na 475 eur a mesačné odvody do Sociálnej poisťovne budú okolo 157-158 eur. Podľa tohto nášho návrhu, ak by to bolo len 30 % priemernej mzdy, tak vymeriavací základ by bol približne 285 eur a odvody do Sociálnej poisťovne len 94 eur, čiže o 63 eur menej ako podľa súčasného zákona mesačne, čiže ročne by to pre živnostníka znamenalo plus 756 eur na nižších odvodoch. To by teda títo živnostníci nepochybne ocenili.
Druhá vec je, ktorá je s tým spojená, technicky to znamená zároveň aj to, že by pri prijatí tohto návrhu klesla hranica pre vznik povinného poistenia v Sociálnej poisťovni na približne 3 400 eur, čiže potenciálne by viac drobných živnostníkov platilo sociálne poistenie, čo je na diskusiu, ale do tej diskusie dávam svoj pohľad, to, že budú aj títo živnostníci platiť povinné poistenie, znamená, že tým pádom získajú nárok na ten minimálny dôchodok, a nestane sa, že by boli bez poistenia a o niekoľko rokov by sa teda dočkali toho, že by vlastne zistili pri odchode na dôchodok, že nárok na dôchodok možno ani nemajú. Nebudú mať nárok ani na ten minimálny dôchodok a budú žiť zo sociálnych dávok. Čiže mám za to, že zníženie tej hranice by mohlo byť na prospech veci, ale to je na diskusiu.
Pokiaľ ide o finančné dopady, ťažko sa to z pozície opozičného poslanca dá vyčísliť nejako na milimeter alebo na cent presne, ale podľa nášho odhadu by to znamenalo možno okolo 60-70, maximálne 70 mil. eur menej pre Sociálnu poisťovňu. Pri tom všetkom, čo sa dnes na Slovensku deje, si myslíme, že ten spoločenský prospech z tejto zmeny, ktorý by bol vykúpený nižšími príjmami Sociálnej poisťovne o 60 mil. eur, kde rozpočet Sociálnej poisťovne je, ak sa nemýlim, niečo okolo 6 alebo 7 mld. eur, tak to je jedna desatina percenta, tých 60 mil., ak sa nemýlil ak to rátam z hlavy dobre, tak to je kvapka v mori. To, ako by to ocenili títo drobní živnostníci, ktorých potrebujeme udržať, ja teda neviem, ja sa snažím podporovať drobných živnostníkov, som rád, že ich máme, a hlavne na východe republiky je to často jediná možnosť aj dnes v tej konjunktúre, ako prežiť, ako žiť. Čiže nezabíjajme ich tými vysokými povinnými odvodmi. Ten spoločenský úžitok z týchto 70 mil. bude veľmi, veľmi vysoký.
Samozrejme, každý má na to iný názor, nerobím si žiadne ilúzie, že tento návrh podporí vládna koalícia, ale myslím si, že diskutovať o výške tzv. minimálnych odvodov treba. Náš návrh, znížiť to tak, aby bol stále na nárok na minimálny dôchodok, zladiť ten systém, aby fungovalo to prepojenie medzi minimálnym dôchodkom a odvodmi živnostníkov, a, samozrejme, pripomínam, že toto sa bude pozitívne týkať tých drobných živnostníkov. Živnostník, ktorý má príjem niekde na úrovni 1 000 eur mesačne a viac, tak ten bude jednoducho platiť z toho, čo skutočne mu vyjde z daňového priznania, pretože to bude vyššia suma a, samozrejme, primeraná jeho zárobku.
Čiže toto opatrenie zasiahne niekoľko desaťtisíc tých najslabšie zarábajúcich živnostníkov a ja si myslím, že práve tých by sme mali podporiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.2.2018 17:58 - 18:00 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol poslanecký návrh zákona, ktorý predkladáme s kolegom Mirom Beblavým a ktorý bude veľmi zaujímať tých, ktorí sú podľa zákona o sociálnom poistení definovaní ako SZČO, samostatne zárobkové činné osoby. Ide o veľmi dôležitú tému tzv. minimálnych odvodov, minimálnych povinných odvodov.
Toľko veľmi stručný úvod a poprosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu, do ktorej sa budem hlásiť ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.2.2018 10:36 - 10:53 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Nerozumeli sme si, nerozumeli sme si troška, všetko je jasné. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže rád by som na širšom priestore vystúpil.
Podstata návrhu nie je primárne o zamestnávaní cudzincov. O tom bola napríklad teda novela zákona o službách v zamestnanosti, ale podstata návrhu je o novej regulácii. Návrh znie, aby u zamestnávateľa mohlo najviac 20 % zamestnancov byť cez agentúru dočasného zamestnávania.
Tak ja by som začal tým, že kde ja vidím príčinu popularity alebo relatívnej popularity agentúrneho zamestnávania. No ten dôvod už pomenoval kolega Ondro Dostál, čiže sa po ňom opakujem, ten primárny dôvod je v nepružnom pracovnom trhu. Keby sme sa bavili s nejakým Francúzom, tak ten by nám povedal, že joj, vy sa tu ešte máte dobre, my vo Francúzsku, tam ani nevieme prepustiť zamestnanca. U nás, samozrejme, je to inak, keď zamestnávateľ stratí zákazky, musí rušiť pracovné miesto, tak je to objektívny dôvod na prepustenie zamestnanca. Každého to zabolí, nikto to nemá rád, ale táto možnosť tu je. Vo Francúzsku to je omnoho komplikovanejšie napríklad. Čiže keby sme sa porovnávali s inými krajinami, tak by sme našli krajiny, kde je to omnoho prísnejšie ako u nás, ale, samozrejme, našli by sme aj krajiny, kde je to liberálnejšie, ako je to u nás. Tá diskusia je nekonečná a veľmi populárna. Zákonník práce ako taký, to je ikona našej legislatívy, každý tomu rozumie asi tak, ako je každý futbalový tréner alebo dnes odborník na biatlon. Takže tomu sa dá rozumieť.
Môj postoj je dlhodobo rovnaký. Myslím si, že to súčasné nastavenie Zákonníka práce a v slovenskom kontexte, v slovenských podmienkach je nevýhodné, na neprospech zamestnávateľa, pretože on síce môže prepustiť zamestnanca, pokiaľ stratil zákazky a pokiaľ musí rušiť pracovné miesta, ale stojí ho to nemalé náklady v podobe výpovednej doby a najmä potom v podobe odstupného. A to by možno nebolo ani také hrozné, ale tou vážnou hrozbou pre zamestnávateľa je napríklad možnosť hrozby dania na súd, to znamená zamestnanec ani nie tak, že sám, ale nájde si právnika, respektíve, presnejšie povedané, právnik si nájde jeho. Sú tu právnici, ktorí sa na to špecializujú a ktorí z toho žijú. Právnik si nájde prepusteného zamestnanca a vysúdi mu, pretože v tom vie chodiť, vysúdi mu 36 mesačných platov, lebo to dnes dovoľuje Zákonník práce. A tohoto sa zamestnávatelia obávajú a to je potom jedno s druhým a s tretím atď. dôvod, prečo si veľmi dobre rozmyslia, či zoberú zamestnanca do kmeňa. Či zoberú zamestnanca do kmeňa. Sú zákazky, samozrejme, veď radšej si vezme zamestnanca do kmeňa, je to môj zamestnanec, dlhodobo s ním pracujem, investujem do nejakého zaškolenia a podobne, mám s ním trpezlivosť, lebo viem, že aj keď možno dnes nie je ešte celkom pre mňa ideálny, ale stane sa ním, takže radšej budem mať kmeňového zamestnanca ako agentúrneho, o ktorom neviem, čo bude s ním zajtra. To nie je jednoduché zamestnávať agentúrnych zamestnancov. Agentúrni zamestnanci sú častokrát jednoducho menej spoľahliví ako kmeňoví zamestnanci. Čiže pre zamestnávateľa to nie je nejaké radostné riešenie, zoberiem si ľudí z agentúry. Zamestnávatelia, tvrdím, by vo väčšine prípadov radšej mali svojich kmeňových zamestnancov, ale musí byť Zákonník práce nastavený tak, aby podporoval zamestnávanie kmeňových zamestnancov. Čiže to na začiatok.
No a teraz keď sa pozrieme na samotnú činnosť agentúr, ale teda v zmysle legislatívy, pretože ja chcem teraz dokázať vo svojom vystúpení, že činnosť agentúr je zákonmi upravená pomerne prísne. Až na určité výnimky, ktoré tiež sa pokúsim pomenovať. Možno na niečo zabudnem, možno sa mi to vydarí.
Takže napríklad dôležité pre zamestnancov je, že pokiaľ mám vo firme kmeňového zamestnanca a na porovnateľnej pozícii aj agentúrneho zamestnanca, čiže toto je operátor vo výrobe, toto je tiež operátor vo výrobe, tak musí mať ten agentúrny zamestnanec minimálne rovnaký, ak nie lepší plat a ďalšie pracovné a mzdové podmienky ako ten kmeňový. Čiže stavať to na tom, že agentúrni zamestnanci sú lacnejší, legálne jednoducho nejde. Ak to niekto robí, tak porušuje súčasné pravidlá, súčasný Zákonník práce. A teraz sa budem točiť kol dookola a to je práve úlohou inšpektorátov a úradov práce, aby to zisťovali, aby účinne zasiahli a aby zjednali nápravu.
A pridám do tohto spolku ešte odbory, pretože úlohou odborov je, samozrejme, aj debatovať s politikmi na vysokej úrovni, to je chvályhodné, ale úlohou odborov je najmä vo firmách dohliadať na to, aby sa pravidlá dodržiavali. Čiže pokiaľ napríklad v tej Seredi odbory sú, tak ja neviem, ja som tam nebol, vy ste tam boli osobne, pokiaľ tie odbory tam sú, tak predsa upozornia inšpektorát a ten koná. Čiže nepotrebujeme meniť zákon, ktorý je nastavený podľa mňa dostatočne prísne. Odbory majú právomoc kontroly, po prvé majú kontrolnú právomoc, po druhé majú právo upozorniť Inšpektorát práce, dať podnet a po tretie Inšpektorát práce má povinnosť, je tam nejaká lehota, dokedy musí začať konať, veď to nejde len tak nejako ututlať pod koberec.
Čiže pokiaľ si všetci robia svoju robotu, ktorá je legislatívne dobre upravená, tak výsledkom musí byť to, že tí agentúrni zamestnanci buď odtiaľ odídu, agentúra dostane pokutu, zoberie sa jej licencia, alebo teda tým agentúrnym zamestnancom sa zvýši plat tak, aby to nebolo v žiadnom prípade výhodnejšie pre toho zamestnávateľa z hľadiska mzdových nákladov.
Chcem upozorniť na jednu vec ešte. Ak sa zavedie limit povedzme 20 % na počet agentúrnych zamestnancov, je tu tzv. skryté dočasné zamestnávanie ako fenomén, o ktorý, ktoré pomenuváva Zákonník práce, čiže na to sa nezabudlo, na to sa pamätá, v Zákonníku práce je povedané jednoducho, zjednodušene asi toľko, pokiaľ, teda ide mi o toto, to skryté dočasné zamestnávanie vlastne je obchádzanie agentúrneho zamestnávania tou formou, že sú tam zamestnanci od iného zamestnávateľa vyslaní na výkon služieb, na výkon prác pri poskytovaní služieb. Čiže firma s firmou si zmluvne dohodnú dodávku služieb, ktorá spočíva v tom, že zamestnanci prídu a pracujú tam ako na takúto zmluvu podľa Obchodného zákonníka, čiže nie sú to agentúrni požičaní zamestnanci, ale jednoducho zamestnanci dodávateľského zamestnávateľa a sú tam v tej výrobe a tak ďalej a tak ďalej. A toto, a toto je zakázané. Na toto máme paragraf v Zákonníku práce, ktorý toto zakazuje. Čiže znova, odbory na to upozornia, inšpektorát reaguje. Ale to nemôže byť taká kontrola, ako prebieha v tej Seredi, že to je na smiech všetkým skrátka, skrátka to je ukážkový príklad toho, že ten Inšpektorát práce, otvorene poviem, je tam skorumpovaný. Pretože takto normálny Inšpektorát práce predsa nemôže fungovať, že s hlásnou trúbou tam zakričí: „Štyri, schovajte sa!“ Hej, oni sa schovajú a potom tam napochodujú inšpektori práce a nič nezistia, veď to je nezmysel! Hej, veď to sa dá predsa robiť úplne inak. Malé dieťa by to zvládlo.
Čiže na toto nepotrebujeme meniť Zákonník práce, my to v Zákonníku práce máme, dočasné, teda obchádzanie dočasného zamestnávania touto skrytou formou je zakázané. Keď zavediete, keď presadíte tých 20 % a keď to dnes inšpektori práce akože tolerujú, tak to budú tolerovať aj naďalej. Čiže v tej firme bude 20 % zamestnancov z agentúry, ostatná nejaká skupinka, teda tých 80 % budú kmeňoví, dokopy je to 100 zamestnancov a ďalších 200 zamestnancov tam nebude ani cez agentúru, ani ako kmeňoví, ale cez vyslanie pri dodávke služieb a bude sa to skrátka obchádzať tak, ako sa to obchádza doteraz. Čiže toto percentuálne obmedzenie nič nevyrieši, pokiaľ tu máme skorumpované inšpektoráty práce.
Ďalej chcem upozorniť na to, že agentúry dočasného zamestnávania, slovenské, nesmú zamestnávať cudzincov. To len na doplnenie. Čiže slovenská agentúra dočasného zamestnávania nesmie zamestnať Srba. Teda takto. Môže ho zamestnať, ale len pre seba. Čiže ak ho zamestná, nemôže ho ďalej požičať povedzme v Seredi, to je jednoducho zakázané, to zákon vylučuje. A ďalej, pokiaľ tu ide o cudzie agentúry, napríklad rumunská agentúra, kde sú dajme tomu benevolentnejšie predpisy, tak ich činnosť je pod kontrolou. Úrad práce dáva povolenie na to, aby tu mohli prísť. Oni ďalej musia nahlasovať, na to existuje formulár, to všetko existuje. Je to byrokratické, s prepáčením, jak sviňa. Už teraz. Tá, tá agentúra musí oznámiť Inšpektorátu práce, tá rumunská agentúra, že tuto a tuto má 50 zamestnancov, odvtedy dovtedy, menovite ich zoznam, čo budú robiť, v akej firme a tak ďalej. Čiže pokiaľ si to tá rumunská agentúra plní, nie je žiadny problém, aby na druhý deň tam šiel Inšpektorát práce na kontrolu a skontroloval to. Ale zase je to o tom výkone tej kontroly.
Čiže ja som tým chcel povedať, že tieto pravidlá či pre slovenskú agentúru alebo pre agentúru z inej členskej krajiny my tu máme, sú dostatočne prísne, až prebyrokratizované by som povedal, môžu dokonca niekoho až obťažovať, ale v poriadku. Netreba zavádzať novú, novú takúto reguláciu.
Ale chcem ešte upozorniť na slabé miesta, ktoré ja osobne vidím pri agentúrach, pretože tie slabé miesta tam sú, ale mám na to inú optiku, ako máte vy. Napríklad agentúrny zamestnanec je v nevýhodnom postavení oproti kmeňovému napríklad v tom, že klasický kmeňový zamestnanec pri práci na dobu určitú môže mať takúto zmluvu na dobu určitú maximálne dva roky u zamestnávateľa a v rámci tých dvoch rokov môže byť tá zmluva najviac dvakrát predlžovaná. Pri agentúrach takéto obmedzenie neexistuje. Bolo pôvodne navrhované, ale bola zrejme nejaká zaujímavá diskusia na tripartite a minister Richter to stiahol. To znamená, že dnes je legislatíva taká, že keď ste zamestnanec v agentúre, tam môžte mať pracovnú zmluvu na dobu určitú na štvrť roka, potom sa vám predĺži, keď pre vás majú prácu o ďalšieho štvrť roka, a potom znova, znova, znova, znova a desaťkrát, hej, budete tam tri roky a potom vás tá agentúra už nevie umiestniť, lebo nemá záujemcu o vašu prácu, no tak vás bez akéhokoľvek odstupného, výpovednej doby skrátka pošle von. Hej, čiže takého nevýhodné postavenie zamestnanca v agentúre by bolo treba riešiť, to je veľmi jednoduché.
A ďalej pripomeniem to, čo sa tu deje práve teraz, o jedenástej máme hlasovanie, tie 13. a 14. platy. Jedna z podmienok na to, aby to bolo pre zamestnanca skutočne zaujímavé, to znamená, tie oslobodenia od odvodov, od dane je podmienka, aby zamestnanec u zamestnávateľa pracoval nepretržite najmenej dva roky. A teraz si predstavte, že v nejakej Seredi, keď sa pozriem na toho zamestnanca, na toho pracovníka a viem, že už tam pracuje dva a pol roka, dva a pol roka pracuje v tej výrobe. Čiže zdalo by sa, že on môže využiť tú výhodu pri 13., 14. plate bude mať tie oslobodenia. Lenže keď sa budem baviť s jeho majstrom, tak zistím, áno, on tu síce je dva a pol roka, ale rok a pol tu bol ako agentúrny a potom sme ho zobrali do kmeňa, čiže rok a pol ako agentúrny, druhý rok celkovo dva a pol ako kmeňový, ale ako kmeňový len rok a pre tie oslobodenia sa to na neho nevzťahuje. Čiže to je napríklad to, čo som hovoril včera, je to šité horúcou ihlou. Čiže my tu sami vyrábame zákony, teda ja sa od toho dištancujem, aby bolo jasné, ale vo všeobecnosti hovorím, my tu v tejto snemovni vyrábame ako na bežiacom páse zákony, ktoré znevýhodňujú napríklad agentúrnych zamestnancov. Niektorí alebo mám taký pocit, že väčšina tu prítomných dám a pánov si to ani neuvedomuje, že čo sa tu vlastne deje. Alebo si teda vezmite tú diskusiu o zamestnávaní cudzincov, ešte k tomu sa vrátim. Tak ja som na to nemal pripravený pozmeňovací návrh, lebo to sa nedá urobiť tak, že sa zobudím a geniálny nápad, ale ja som tu forsíroval myšlienku, ak sa má istým spôsobom zjednodušiť zamestnávanie cudzincov, a je na to veľa dôvodov, aby sa zjednodušilo, tak využime to, využime to šikovným spôsobom na to, aby sme prinútili toho slovenského zamestnávateľa predtým, ako mu dovolíme, lebo to sú tie pracovné povolenia, to nespraví len tak, to ide cez úrad práce. V každom prípade to ide cez úrad práce. Prinúťme tohto slovenského zamestnávateľa, aby najskôr preukázal, že urobil všetko preto, napríklad ponúkol lepšie mzdy, aby si získal slovenských zamestnancov, aby povedzme zamestnanec zo Sniny bol ochotný cestovať za prácou do tej Trnavy, pretože ten plat bude pre neho dostatočne atraktívny. Respektíve aby sme toho čašníka z Talianska primäli zamyslieť sa nad tým, či by mu nebolo lepšie v tej Trnave, pretože mu ten zamestnávateľ ponúka taký plat, že sa kvôli tomu bude ochotný vrátiť. Čiže toto bola nevyužitá príležitosť, poslanci to skrátka schválili a hotovo, však sa teda zjednodušilo zamestnávanie cudzincov, niekto bude spokojný, niekto z toho možno mu niečo aj bude mať a nevyužili sme príležitosť na to, aby sme šikovným spôsobom, nie nejakými zväzujúcimi pravidlami, ale šikovným spôsobom, zdôrazňujem, prinútili slovenských zamestnávateľov, aby sa skutočne zaujímali najskôr o zamestnanie slovenských zamestnancov cez nástroj zvýšenia mzdy. Len to sa, bohužiaľ, nestalo.
Takže ja to zakončím tým, že problém vidím v nečinnosti a zrejme aj skorumpovanosti tých úradov, ktoré sú za takéto javy, ako je v tej Seredi, zodpovedné, a konkrétne je to Inšpektorát práce, konkrétne je to úrad práce, ktorý v tom regióne pôsobí, čiže, samozrejme, v prvom rade by sa mal minister pozrieť na to, čo sa tam vlastne deje a prečo sa toto deje, a nielen tam, ale aj inde. Ďalej by som poprosil odborárov, aby sa o to skutočne starali a angažovali, pretože oni sú na mieste, oni to vidia v priamom prenose, aby sa do týchto vecí skutočne starali, aby si plnili tú úlohu, ktorú od nich zamestnanci očakávajú, a tak získajú rešpekt, aby teda upozorňovali na to, čo sa deje, aby žiadali od inšpektorátov práce, aby zasiahli, zvlášť v situácii, keď predsa je tu spojenecká zmluva medzi odbormi združenými vo zväze a stranou SMER, takže tá spolupráca by predsa mala fungovať, a nemyslím si, že treba zavádzať novú reguláciu z pohľadu nejakých tých percent. Pretože tá regulácia môže výnimočne, ale môže poškodiť zamestnávateľa, ktorý zrazu získa väčší počet zákazok, má kapacitu v hale, ale nemá ľudí a výhodou agentúrneho zamestnávania je tá pružnosť, že vie tá agentúra, pokiaľ je naozaj dobrá, vie rýchlo priniesť do firmy 50-100 zamestnancov na tú požadovanú pozíciu, pretože tá agentúra, pokiaľ tu robí dobre, je profesionál, má kontakty, tak je to, je to sčasti naozaj aj tá pracovná agentúra, ktorá vie rýchlo priniesť zamestnávateľovi, zamestnávateľovi takýto úžitok.
A opakujem to, čo tom povedal na začiatku, a tým to aj zakončím, popularita agentúrneho zamestnávania na Slovensku je v prvom rade daná nepružným Zákonníkom práce.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2018 9:53 - 9:55 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Neviem, či mi budú stačiť dve minúty, a rozumiem dobrému úmyslu, ale, ale principiálne nie som fanúšikom ďalších a ďalších regulácií a toto je jednoducho nová regulácia, ktorá zasiahne aj poctivých zamestnávateľov práve napríklad aj v čase konjunktúry a zabráni im získavať nové zákazky. Zabráni im tým pádom z pohľadu štátu platiť štátu dane, platiť štátu odvody. Čiže bol by som veľmi opatrný a ja skôr problém vidím v tom, že nefungujú inštitúcie, ktoré by fungovať mali. To znamená v prvom rade inšpektoráty práce, v druhom rade úrady práce, pretože tí cudzinci na Slovensku nie sú len tak. Keď sú tu na tri mesiace, tak sú tu na pracovné povolenia a tie im niekto vydal, a to konkrétne miestny úrad práce. Pokiaľ inšpektori akože nie sú schopní pochytať pri kontrole tých Srbov, tak potom ako toto je čo? Skrátka tie úrady nefungujú. My sa pozrime na to, prečo tie úrady nefungujú. Jednu vec ste povedali, nízke platy, čiže istá asi vyššia náchylnosť k úplatnému správaniu sa. No a dobre, to je vec manažmentu tých úradov.
Ja by som pripomenul jednu vec, ktorá sa stala vlani. Viete, že bol odstúpený generálny riaditeľ inšpektorátov práce pán Gmitter? A viete prečo? To vám medzi štyrmi očami poviem a budete sa veľmi čudovať prečo.
Skryt prepis