Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Verešová, áno, možno len súhlasiť s tým, čo ste povedali. Ale ja chcem apelovať aj na vás, aj na Ústav pamäti národa, aby sa všetko, aj tie dejiny, aby sa k nim pristupovalo s cieľom hľadať pravdu a nie, aby nebol dvojitý meter. Pretože naozaj pokiaľ my nebudeme vedieť pravdu o svojej histórii, naša história je, žiaľ, veľmi skresľovaná a ešte nie je, absolútne nie sme s ňou vysporiadaní. Takže jednoducho neskresľovať históriu.
Brať do úvahy aj práce historikov, ktorí neboli poplatní bývalému komunistickému režimu, pretože ja mám niekedy pocit, že v dnešnej dobe rozhodujú o tom, čo je a aké sú dejiny, práve mnohí historici, ktorí celý život vlastne ťažili z komunistického režimu. Na tom si postavili kariéru a jednoducho naozaj nedokážu v sebe nájsť tú katarziu nejakú, aby povedali, prepáčte, nebola to celkom pravda.
Takže ja chcem zdôrazniť, apelovať aj na pána podpredsedu, aj na všetkých, hľadajme pravdu, pretože len pravda nás oslobodí. Pokiaľ my nepôjdeme za pravdou, tak nikdy, nikdy tu nebude dobre. Nikdy nedosiahneme to, čo, ani spravodlivosť, pretože jednoducho nesmieme, nemali by sme zatajovať ani zahmlievať, ani nepravdivo hovoriť o našej histórii. Opakujem, Pán Ježiš povedal: "Len pravda nás oslobodí."
Ďakujem.

Áno. Pán poslanec Dostál, nezabúdajte, že Sovietskemu zväzu, boľševickému, nás zapredal vami okiadzaný a zvelebovaný Beneš ešte v Londýne, keď bol, čiže urobil dohodu so Stalinom. Takže vlastne neviem, aká, jednoducho na akom základe prichádzate k týmto uzáverom. Čiže my sme boli naozaj zaradení do vplyvu Sovietskeho zväzu a prispeli k tomu veľmoci, vami ospevované Spojené štáty, vami ospevovaná Veľká Británia. A pakt NATO, prepáčte, je naozaj jedna zločinecká organizácia, ktorá vyvoláva vojnové konflikty na celom svete.

Vážený pán predsedajúci, vážený predkladateľ, torzo slovenského parlamentu. Chcela by som, teda najskôr by som chcela povedať pánu predkladateľovi, že myslím si, síce to vysvetľujete v dôvodovej správe, ale aj tak si myslím, že by bolo vhodné písať teda správne názvy, historicky, pretože v tom auguste 1968 neznel názov Československej republiky Česko-Slovensko, ale buď Československo s malým s spolu jedno slovo alebo Československá socialistická republika bez spojovníka. Až potom teda v tých 90. rokoch, po tom 90. roku bolo Česko, vzniklo Česko-Slovensko a Slovensko s veľkým S. To len taká technická pripomienka, že by sa vari hodilo možno historicky správne tieto pojmy, ale to je len technická vec.
Cieľom návrhu je zaradenie dvoch pamätných dní - 21. augusta Dňa obetí okupácie v roku 1968 a 21. júna Dňa odchodu okupačných vojsk. S dôvodovou správou, ako bola predložená, v zásade možno súhlasiť. Násilný príchod cudzích vojsk, okupácia je vždy smutnou kapitolou. Veľké škody napáchali už pády cudzích vojsk v lete v roku 1944. Najprv sovietskych partizánov, následne po vystriedaní nemeckej diplomatickej misie v Martine, ktorý čin spôsobil príchod nemeckých vojsk, ktoré na území Slovenska dovtedy neboli. Čiže príchod aj týchto nemeckých vojsk, čo bola tiež pre Slovenskú republiku veľká tragédia.
Čiže aj vpád takzvaných spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 traumatizoval vtedajšiu spoločnosť a nesmierne ponížil náš národ. Objektívne však išlo zrejme iba o to, že predstavitelia Varšavskej zmluvy považovali za svoje právo brániť povojnové rozdelenie Európy na sféry vplyvu podľa dohovoru víťazov druhej svetovej vojny, Sovietskeho zväzu, Spojených štátov amerických a Veľkej Británie. To bol zrejme aj dôvod, prečo západné mocnosti na čele so Spojenými štátmi a Veľkou Britániou do tohoto procesu nezasiahli a bývalej Československej socialistickej republike nepomohli.
Predkladatelia návrhu priložili aj zoznam 40 osôb usmrtených v súvislosti s inváziou, ako ho zachytáva odborná literatúra. Áno, sú to prípady individuálneho hrdinstva, ako aj obete nehôd alebo nešťastných náhod. Nedávno sme v Národnej rade Slovenskej republiky i z médií počúvali o tom, veľa o tom, aké dôležité je byť konzistentnými pri predkladaní návrhov. Počúvali sme aj to, že niektorí poslanci nemôžu podporiť ten či onen návrh zákona s odôvodnením, že jeho predkladatelia vraj nie sú konzistentní. Nuž teda pozrime sa, aká je konzistentnosť u predkladateľov tohto návrhu, pokiaľ ide o hodnoty, ktoré má novela vyzdvihnúť. Predpokladám, že takýmito hodnotami sú neprípustnosť agresívneho či provokatívneho správania jedného štátu voči druhému a nadovšetko trvalé mierové spolužitie medzi národmi a štátmi.
Návrh novely o nových pamätných dňoch predkladajú 15 poslanci OĽANO. Keď sa v Národnej rade Slovenskej republiky 16. mája 2018 hlasovalo o škandalóznom návrhu vyslať k 1. 7. 2018 slovenských vojakov do Pobaltia na hranice s Ruskom na posilnenie jednotiek NATO, až 12 z 15 členov klubu OĽANO hlasoval za. Ďalej sa môžem spýtať, kto z týchto predkladateľov vystúpil proti prítomnosti cudzích jednotiek NATO, americké a iné jednotky, na území dnešnej Slovenskej republiky? A čo pozvánka prezidenta Kisku na otvorenie logistického centra NATO pri Poprade? Nie je aj to vlastizrada, takzvaný demokratický pozývací list podobný tomu Biľakovmu z roku 1968? Aká je tu konzistentnosť u týchto takzvaných demokratov, pokiaľ ide o snahu uchovať mier v Európe? Oslavovať odchod jedných cudzích vojsk na jednej strane a zároveň pozývať či vítať iné cudzie vojská, je nielenže nekonzistentné, ale pripadá mi to priam pokrytecké.
Som presvedčená, že Európa a aj Slovensko si užili už vojen dosť. Ak by vypukla ďalšia, k čomu, žiaľ, napomáhajú aj niektorí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky a prezident Kiska, obávam sa, že by to bola vojna posledná. Pre nás všetkých. Som skutočne za to, aby sme si pripomínali pamätné dni okupácie a ja tento návrh podporím, avšak ako trvalé memento, ktoré nám pomáha udržať mier a nie napínať svaly a zapaľovať nový vojnový požiar.
A ešte jeden, jedna poznámka. Predkladatelia ďalej píšu: "Význam dátumu 21. augusta si veľmi dobre uvedomoval aj totalitný komunistický režim, ktorý počas každého výročia začiatku okupácie mobilizoval svoj represívny aparát, aby potlačil demonštrácie občanov.". Aj to je pravda. No súčasne treba pripomenúť, že násilné potláčanie spontánnych demonš..., demonštrácií, prepáčte, žiaľ, deje sa aj dnes. Pripomeniem len rozohnanie demonštrácie v Šarišských Michaľanoch v roku 2009, kde policajti surovo do krvi zbili viacerých účastníkov, mnohých zatkli. No a ako sa režim bojí prejavených názorov ľudí v uliciach dnes, ukazuje aj prípad politických súdov s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu Naše Slovensko Milanom Mazurekom a Stanislavom Mizíkom. Keď sa pod oknami Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici objavili demonštranti, proces bol rýchlo preložený do prísne stráženej budovy v Pezinku.
Čiže režim v roku 2018 sa bojí ľudí v uliciach tak isto, ako sa ich bál normalizačný režim v roku 1970. Na jednej strane odsudzujete prítomnosť cudzích vojsk na území Slovenska, čo je pochopiteľné a odsudzujeme to aj my, odsudzujem to ja osobne tiež. Zároveň však jedným dychom schvaľovať pozývanie vojsk Spojených štátov amerických na naše územie, takéto konanie možno označiť za nekonzistentné.
Ďakujem.

Pán Poliačik, vy ste priam posadnutý takzvanou ruskou propagandou. Prosím vás, zobuďte sa! Prestaňte konšpirovať a prestaňte blúzniť. Myslím si, že na Slovensku je v prvom rade americká propaganda a táto propaganda je šírená dokonca poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, medzi ktorých patríte aj vy, ako aj prezidentom Kiskom a vládnymi činiteľmi.

Ďakujem ti, Janka. Veľmi pekne si to povedala, naozaj každá žena je teda, je základné poslanie ženy je byť matkou. To neznamená, že by bolo, že by nemala právo pracovať, vzdelávať sa, zastávať funkcie vo verejnom živote. Toto nikto ženám neupiera. Ale jeden fakt je, že na každom mieste je žena nahraditeľná, či sa..., v každej, na každom kariérnom mieste je nahraditeľná, jedine ako matka je nenahraditeľná. Preto potrebujeme týmto ženám pomáhať, aby naozaj mohli byť matkami, aby sa mohli venovať svojim deťom, aby boli dobrými matkami.
Ďakujem.

Ďakujem ti, pán kolega Krupa. Chcem ešte k tomu doplniť, že mnohé reklamy majú naozaj za cieľ manipulovať ľuďmi, manipulovať ľudskou psychikou tak, ako si povedal, hlavne slabými ľuďmi a okrem toho posilňujú konzumný spôsob života, čiže to znamená, vlastne dopomáhajú k devastácii a k takej nejakej dekadencie tejto spoločnosti. A zároveň si myslím, som presvedčená, že je to aj nezdravé a škodlivé, to, že jednoducho najmä tie televízne vysielania sú prerušované reklamou. Neviem, či sa, nemôžem tvrdiť, že, teda o škodlivosti, lebo som sa s tým, teda neskúmala som to, nič, ale určite sú o tom výskumy, že je to na aj na, aj ľudskú psychiku a na ľudské zdravie, som presvedčená, že je to veľmi škodlivé.
Ďakujem.

Pán Kollár, v prvom rade si nemyslím, že je to blbosť, náš, náš, tento náš zákon. Hovoríte, viete, koľko ľudí robí v reklame a v súkromných televíziách? A ja sa vás pýtam, a viete, koľko ľudí robí v herniach?
Ďalej, keď sa nám nepáči, keď sa vám, tak to nepozerajte, keď sa vám nepáči. To je to isté, ako keď budete propagovať porno alebo drogy a keď to budú pozerať deti, a poviete, keď sa im nepáči alebo keď sa rodičom nepáči, nech to deťom vypnú alebo nech to, nech to nepozerajú.
Keď sa budú propagovať verejne herne, tak vaša odpoveď bude, keď sa vám nepáči, tak do tej herne nechoďte?

No ja by som chcela, ďakujem, chcela by som povedať, že, vyviesť pánov poslancov z veľkého omylu, pán Pčolinského, aj pána Kollára, ktorí sa vyjadrili, že... (Reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Ale musíte reagovať na predrečníka, pani poslankyňa.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
Áno, áno, ja chcem, áno, chcem doplniť môjho kolegu Stanka Drobného, že tú reklamu aj v súkromných televíziách zaplatíme my všetci, to nie je pravda, že my to neplatíme. Pretože cena výrobkov, ktoré sú reklamované, sa započíta, do ceny výrobkov sa započítava automaticky aj reklama. Čiže občan Slovenskej republiky preplatí každý prostriedok, ktorý je reklamovaný, každú vec, pretože sa to premietne do jeho ceny. To je automaticky s tým už počítané. Čiže platíme aj takúto reklamu na akýkoľvek produkt, platíme zo svojich vrecák všetci daňoví poplatníci.

Ďakujem. Ďakujem ti, kolega Uhrík, aj predkladateľom tohto zákona. Najviac mne prekáža najmä reklamy, ktoré propagujú pôžičky. Sugestívne navádzajú a vnucujú ľuďom, aby si požičiavali. Hovoria, požičiavajte si, požičiavajte si, nech sa páči, takým spôsobom, ako by to bolo zadarmo, ako keby stačilo len siahnuť ,a už máte, už ste bohatí. Hovoria to tak, ako by to nebolo treba ani splácať, a nie, a to ešte s vysokými úrokmi, ako by to bolo úplne zadarmo. A potom sa nám hromadí zadlženosť u našich ľudí a hromadia sa exekúcie.
Takže naozaj toto je, toto je, podľa mňa takáto reklama hraničí s trestným činom. Navádzania ľudí, aby sa sami zruinovali.
Ďakujem.

Ďakujem ti, pán kolega Uhrík. Ja by som ešte chcela k tomu doplniť, naozaj novinár svojím zlým prístupom môže zničiť, môže úžasne poškodiť, môže zničiť povesť nevinného človeka a to sa už potom nikdy nedá zobrať naspäť. On obviní, obvinia človeka, obvinia ľudí, potom sa síce možno ospravedlnia nejakými drobnými písmenkami, ktoré už nikto nečíta, ale ostane to zlo, ktoré rozšírili. A preto ja som naozaj za to, aby to ostalo trestným činom a dokonca aby boli v niektorých prípadoch aj tresty odňatia slobody.
Ďakujem.