Môžem? Tak dovoľte mi teraz ešte raz sa vrátiť k zákonu, k predkladanému zákonu.
V tomto roku, teda ako som už aj spomenula, sa v Bratislave v auguste začala konať výstava, ktorá zdvihla vo verejnosti tak odbornej, ako aj laickej vlnu protestov. Výstavu kritizovala Slovenská lekárska komora, Ústav zdravotníckej etiky Slovenskej zdravotníckej univerzity, mimovládne organizácie aj Univerzita Komenského a značná, značná časť verejnosti.
Mimovládne organizácie dokonca pre túto výstavu podali podnety na políciu a prokuratúru. Odborníkom aj zaangažovaným laikom najviac vadilo, že organizátori výstavy nevedia adekvátne preukázať pôvod mŕtvol ani súhlas nebohých na takéto komerčné využitie ich tiel.
Tu na pôde Národnej rady sme sa niektorí poslanci, ktorých tu aj naozaj vidím teraz, sme sa stretli aj s kanadským právnikom prof. Davidom Matasom, ktorý nám povedal, že ročne môže ísť aj o stotisíc ľudí a na výstavisku je len viditeľná časť nechutného obchodu. Výstava je podľa neho súčasťou rovnakého problému ako transplantácie orgánov väzňov, aj keď v menšom rozmere.
Zhovárala som sa s mnohými vami, kolegami a kolegyňami a naozaj sme sa tak naprieč spektrom zhodli na tom, že neexistuje v 21. storočí, aby boli mŕtve telá vystavované, mŕtve telá ľudí vystavované bez toho, aby bolo možné doložiť ich súhlas na takéto vystavovanie. Takže zdá sa, že naprieč spoločnosťou, naprieč politikou, politikou a dokonca aj hodnotovým nejakým postojom sa zhodujeme na tom, že sú tu porušované v podstate ľudské práva.
Na základe týchto podnetov od profesijných združení, inštitúcií, zaangažovanej verejnosti sme teda v našom poslaneckom klube vnímali ako povinnosť tento problém riešiť zákonom, legislatívne ako zákonodarci. Na to nás poslali ľudia, a preto aj chodíme medzi ľudí a zbierame od nich podnety. Bolo totiž zrejmé, že naša slovenská legislatíva je nedostatočná. Preto predkladáme túto novelu zákona o pohrebníctve, ktorá sa zároveň týka aj ďalších zákonov, akým je zákon o zdravotnej starostlivosti aj zákon o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii.
Spomínala som Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, takto si ho dovolím trošička skrátiť, a odvolávame sa na článok 21 tohto dohovoru, ktorým sa jednoznačne a výslovne zakazuje finančný zisk z ľudského tela. Citujem tento čl. 21: „Ľudské telo a jeho časti ako také nesmú byť predmetom finančného prospechu.“
Už som spomenula vo svojom prvom príhovore, v tom úvodnom, že bol, do platnosti vstúpil tento dohovor už v roku 1999, teda v minulom storočí, keď to tak poviem úsmevne, ale je to naozaj už veľa rokov a doteraz nebol aplikovaný, premietnutý do národnej legislatívy. Pýtala som sa na to interpeláciou aj ministra zahraničných vecí a aj ministra zdravotníctva. Práve včera mi prišla odpoveď od ministra zahraničných vecí, ktorý mi naozaj v odpovedi uviedol, že vtedajší, teda z roku 1999, minister zdravotníctva mal úlohu urobiť túto harmonizáciu, ale nestalo sa. Takže naozaj to potvrdil aj minister. Osobne som rozprávala ústne aj s ministrom zdravotníctva, ktorý tu počas interpelácie mojej bol, a on mi tiež povedal, že má veľmi veľa podnetov z verejnosti, tlak verejnosti na túto výstavu, ale aj teda na nedostatočnú legislatívu v našej krajine je veľký, takže zriadil pracovnú komisiu. Tým chcem povedať, tým chcem povedať, že, že naozaj je obrovská potreba niečo s tým robiť. V krajinách totiž, do ktorých právneho poriadku bol riadne implementovaný tento Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, vyžadujú informovaný písomný súhlas od pacienta, darcu nielen pri odbere, ale napríklad aj pri vystavovaní časti jeho tela alebo orgánu.
Teraz mi dovoľte trošku takým tým odborným, odbornejším jazykom z našej dôvodovej správy prečítať text k bodom, ktorým sa tento zákon o pohrebníctve novelizuje.
Vystavovanie konzervovaných a balzamovaných ľudských pozostatkov pred ich pochovaním je v súčasnosti podmienené len osobou, ktorá takúto konzerváciu alebo balzamovanie vykonala, a nie aj súhlasom zosnulej osoby, ktorý udelila počas svojho života. Pritom aj metóda, ktorá umožňuje vystavovanie ľudských tiel na výstavách typu Body the Exibition, konkrétne plastifikácia, je z odborného hľadiska len najdokonalejšou formou balzamovania ľudských pozostatkov alebo ich častí. Je preto žiaduce, aby osoba, ktorej telo alebo jeho časť sa má konzervovať alebo balzamovať a následne vystaviť, resp. vystavovať pred pochovaním, vyjadrila táto osoba písomný súhlas s takýmto zaobchádzaním s jej ľudskými pozostatkami po smrti, a teda takýto písomný súhlas dala za svojho života.
Zároveň myslíme aj na prípady, ak dotknutá osoba nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, ako aj na prípady, ak je dotknutou zosnulou osobou štátny príslušník inej krajiny. Tieto situácie sa navrhujú upraviť spôsobom, akým je informovaný súhlas alebo vyhlásenie o darovaní orgánov na transplantáciu už upravené v iných zákonoch, napr. v zákone o zdravotnej starostlivosti alebo v tzv. transplantačnom zákone.
Aby ste si nemysleli, že tu zavádzame niečo aj pri transplantácii orgánov, tak naozaj chcem hovoriť, že, že vo všetkých tých dotknutých zákonoch vyžadujeme písomný súhlas darcu, ak je to určené na iné účely, ako je transplantácia. Na iné účely ako je transplantácia, teda na vystavovanie. Informovaný súhlas by mal mať v tomto prípade podobu vyhlásenia o zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami.
Zákon o pohrebníctve v žiadnom svojom ustanovení negarantuje, že s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami sa nebude nakladať za účelom dosiahnutia zisku, čo som už spomenula, čo Dohovor o ľudských právach a biomedicíne vo svojom čl. 21 výslovne zakazuje. Tieto nedostatky platnej legislatívy spolu s uložením povinnosti ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky vydať vykonávací právny predpis upravujúci podrobnosti v 6-mesačnej lehote po nadobudnutí účinnosti zákona odstraňuje práve návrh zákona, ktorý takýto zákaz nakladania za účelom zisku výslovne zavádza, a úpravou podrobnosti v podzákonnej norme veľmi odborne garantuje, že ochrana dôstojnosti nezostane len v deklaratórnej rovine, ako je tomu teraz v súčasnosti v platnom zákone o pohrebníctve.
Naša, náš návrh zákona sa dotýka aj medzinárodnej prepravy ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, Dohovor o prevoze tiel mŕtvych osôb zavádza tzv. pas pre mŕtvolu, ktorý má uľahčiť formality pri medzinárodnej preprave takýchto tiel. Keďže členské štáty Rady Európy sú viazané Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách, ktorý garantuje ochranu dôstojnosti, nejaví sa ďalšia úprava vzťahu, ale iba voči zmluvným štátom. Iná je situácia vo vzťahu k štátom, ktoré nie sú viazané uvedenou zmluvou týmto dohovorom, a kde možno mať pochybnosti o tom, či aj v prípade, že telo mŕtvej osoby má pas pre mŕtvolu a je prepravované na Slovensko, napr. na účely vystavenia, že takáto preprava na účely vystavenia zodpovedá prejavu vôle osoby, ktorej mŕtve telo sa má vystaviť. V súlade s filozofiou tohto návrhu zákona zakotvuje sa povinnosť, aby pri preprave ľudských pozostatkov na Slovensku, na Slovensko bol súčasťou požadovanej sprievodnej dokumentácie nielen pas pre mŕtvolu, ale aj písomné vyhlásenie o zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami tohto návrhu zákona o pohrebníctve.
Tá dôvodová správa je obsiahla, pretože, som už povedala, že sa dotýka viacerých zákonov. Jednoducho je najvyšší čas, aby sme aj v našej Slovenskej republike v 21. storočí urobili všetko pre to, aby sa s ľudským telom narábalo dôstojne, ale hlavne aby sme neporušovali základné práva ľudské, a to, aby človek naozaj vyjadril písomne svojím súhlasom a akýkoľvek ďalší by to vedel prejaviť, kedykoľvek zdokladovať, že jeho telo bude používané na výstavy len s jeho súhlasom.
Budem vám veľmi vďačná, vážení kolegovia a kolegyne, keď tento náš návrh zákona podporíte. Prosím, vyzývam, žiadam aj, aj poslancov vládnej koalície, pretože, ako som už na začiatku povedala, aj samotný pán minister Drucker to potvrdil, ten tlak verejnosti na úpravu tohto problému, ktorý tu vyvstal v týchto rokoch, v tomto desaťročí, aby sa naozaj konečne s tým niečo urobilo v prospech človeka a v prospech vlastne zachovania dôstojnosti človeka.
Ďakujem vám veľmi pekne.
