52. schôdza

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlásenie, páni poslanci, ktorí vystúpili v mene poslaneckých klubov. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pani poslankyňu Vášáryovú, pána poslanca Palku. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Vášáryová.

Vážená Národná rada, vážený pán premiér, pani poslankyne, páni poslanci, jedným z posledných slov, ktoré povedal pán poslanec Mečiar bolo, že tu dnes rokujeme o vzťahoch na dlhé roky. Áno, v tom s ním výnimočne súhlasím. To o čom teraz rokujeme budete zakladať kvalitu vzťahov na dlhé roky. A pretože sa tu stále hovorilo len o minulosti, hovorilo sa o Mníchove, o Trianone, ale veľmi málo slov padlo o budúcnosti. Dovoľte, aby som povedala pár slov o budúcnosti čo tento zákon, za ktorý idete zahlasovať a za ktorý tak tlieskate, čo bude znamenať pre vaše deti, pre vašich vnukov do budúcnosti. A hovorím to nie preto, lebo som dnes chcela vystupovať, ale hovorím to preto, pretože som rozprávala s niektorými poslancami aj z vašich radov, aj z vašich radov a prosím, aby ste si uvedomili, že keď budete hlasovať za vládny návrh, vládny návrh, ktorý prijala vláda Roberta Fica 10 000 mladých Sloveniek a Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí sú občanmi Slovenskej republiky v dobrej viere požiadali pred niekoľkými rokmi o občianstvo v Spojených štátoch amerických, v Kanade, v Austrálii a v iných štátoch týmto krokom ich pripravíte o občianstvo Slovenskej republiky. Ja len, aby ste vedeli nie retroaktívne, ale teraz, keď ich budú dostávať tie občianstva. Toto nie je len zákon o Maďaroch, toto je zákon o občianstvach všetkých štátov sveta. Všetkých štátov sveta. To znamená, že môj známy, ktorý má o polroka dostať občianstvo Austrálskej republiky príde automaticky o občianstvo Slovenskej republiky. Prosím vás, uvedomte si to. Uvedomte si to. Vyzývam všetkých mladých ľudí, ktorí budú teraz takto postavení pred túto dilemu len preto, že nevieme a hystericky riešime reakciu na zákon prijatý maďarským parlamentom, že týchto ľudí postavíme pred túto dilemu.  A tieto mozgy mladé zbavíme slovenského občianstva. Upozorňujem ich rodičov, a viem o čom hovorím, hovorila som s nimi a volali mi niektorí, upozorňujem ich rodičov, že toto je vláda a toto sú poslanci, ktoré ich deti zbavia slovenského občianstva. Nie preto, že by chceli teraz vyriešiť ten problém, lebo je tu ešte iné riešenie, ktoré je myslím lepšie, ale nezakladá to, že my týchto ľudí zbavíme občianstva a títo ľudia, tak ako povedal pán Mečiar, tu budú cudzinci. Oni prídu o tri - štyri roky, budú chcieť tri - štyri roky žiť tu, ale budú žiť, pán poslanec, ako cudzinci, lebo vy zahlasujete za to, aby v tejto krajine boli cudzincami. A prosím aj všetkých rodinných príslušníkov, ktorí majú takéto deti, ktoré čakajú na občianstva a pracujú v zahraničí, aby si uvedomili, že toto je tá vláda a toto sú tí poslanci, ktorí zbavia ich detí, ktoré považovali Slovenskú republiku za vlasť a ktoré v dobrej viere, že na Slovensku platí dvojité občianstvo, požiadali o občianstvo iného štátu. Čo im odkazujete. Lebo ja za tento zákon nezahlasujem. Ja si neberiem, vy si zoberte toto, vy si to zoberte na svedomie pán poslanec. Vy áno. Vy im odkážte, vyberte si. Vyberte si. Doteraz to bolo povolené, ale odteraz je to tak. Zvyknite si. Odteraz to je tak, pretože nevieme nijak inak vyriešiť tento problém. A kvôli volebnému výsledku vás pripravíme o občianstvo v Slovenskej republike, aby ste sa tu cítili cudzincami. A teraz tomu tlieskajte, páni poslanci.  Tlieskajte procesu zbavovania vlasti desiatok tisíc väčšinou mladých ľudí a väčšinou mozgov, ktoré by nám mohli pomôcť v našom rozvoji.
Pán Mečiar hovoril, že toto je drobné politikárčenie. On povedal politikárenie, ale chcel asi zrejme povedať politikárčenie. Toto nie je politikárčenie. Toto je zbavenie vlasti mnohých tisícov Slovákov. Apelujem na vás a apelujem na ministra zahraničných vecí pán Lajčáka, kým je ešte čas. Vážený pán minister, presvedčte, prosím vás, túto vládu, že zbavovať občianstva kvôli tomuto zákonu desiatky tisíc mladých ľudí po celom svete je nezmysel. Apelujem na vás. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami pán poslanec Mečiar, Rafaj, Slafkovský, Jarjabek a Senko. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec Mečiar.

Neviem, či mám byť hrdý na to, že pani Vášáryová so mnou súhlasila, ale nič nepochopila. K strate štátneho občianstva nedôjde ak je to v súvislosti s uzavretím manželstva, ak je to v súvislosti s narodením dieťaťa, s humanitnými otázkami, to sa všetko mení. Ďalej k strate štátneho občianstva nedochádza ani v tých prípadoch, keď bol prejav vôle urobený pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Je tam viacero ustanovení, ktoré rešpektujú stav. A som rád, že mi to pripomínate, pretože ja mám dvoch vnukov, ktorí sa narodili v Kalifornii a sú občanmi Spojených štátov amerických, ale občania Slovenska. Ja ich chcem mať občanov Slovenska. Ale narodením sa stali Američania a tento zákon tento fakt rešpektuje, preto mi vyhovuje, lebo mi vstupuje do rodiny a vstupuje mi do rodiny v tom, že mi umožní, aby sme existovali aj právne, aj súdržne ďalej. Takže preto, to čo šírite túto hrôzu na ľudí nemá to odôvodnenie v návrhu textu tohto zákona. Prosím, nerobte paniku.

Pán poslanec Rafaj.

Pani poslankyňa, položili ste jednu otázku. Ja vám odpoviem. Mám pocit, že vy kvôli jednému stromu nie ste schopná vidieť celý les. A mám pocit, že keby bolo viac takých a presadil by sa takýto názor, tak si myslím, že ten váš známy, čo o polroka dostane austrálske štátne občianstvo sa o päť rokov už nebude mať kde vrátiť, pretože možno už nebude existovať ani Slovenská republika. Viete, to je ten ako hlavný problém, že kde by sa ten bezdomovec vlastne vrátil. A ak budete mať čas, ja vám požičiam množstvo materiálu, aby ste si naštudovali tú reálnu hrozbu, ktorá je, pretože sa bude prijmať aj ďalší zákon, zákon o národnostnej traume Trianonu 4. júna. A viete ako sa medzinárodná zmluva Trianonu nazýva?  Nazýva sa mierový diktát. Ja poznám len jeden diktát okrem tých, čo nám diktovali, a to bol Mníchovský diktát. Takže s chorými ľuďmi musíte vedieť bojovať aj správnymi liekmi politického charakteru. A pokiaľ vaše vystúpenia doteraz vždy dbali na čo je v zahraničí, čo je štandardné, čo je normálne. Ja to znova zopakujem. Tak dostaneme sa na tú istú rovinu ako Dánsko, Nemecko, Španielsko a Česká republika. Ale vy si takto, prepáčte, kvôli jednému stromu nenaháňajte voličov, pretože potom by mohli aj tí slovenskí mladí voliči, ktorých chcete možno získať stratiť svoju vlasť a nemali by kde voliť.

Pán poslanec Slafkovský.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som len v jednom chcel troška doplniť pani kolegyňu, s ktorou plne súhlasím, že už sme tu boli svedkami takej vlasteneckej vlny, ktorá sa tu objavila pri schvaľovaní vlasteneckého zákona. A dobre si pamätáme, keď vychladli hlavy, čo sa s ním stalo. Ako ho pán prezident nepodpísal. Ako sa to vracala nazad. Preto odporúčam to čo povedal Kurt Kolenbek je tu pán minister zahraničných vecí s kľudnou hlavou a  pomaly. Neblázniť sa, nenasadnúť na nacionalistickú vlnu, nestrašme sa tu vojnou, nestrašme sa tu militarizmom, nestrašme sa tu ďalším svetovým konfliktom.  To nie je pôda na to, aby sme o tom takto hovorili a vystrašili celé naše obyvateľstvo. Situácia je úplne iná. Sme tri týždne pred voľbami tak neprijímame zákony, ktoré môžu mať dlhodobé a ťažké následky na celú našu budúcnosť. Ďakujem.

Pán poslanec Jarjabek.

Pani poslankyňa, ja chápem, že prišla vaše emotívno-herecká chvíľa, ktorú ste tuná ukázali v tomto parlamente v plnej svojej profesionalite a profesionálnej vyspelosti a hereckých skúseností za roky socializmu, ale chcel by som sa spýtať, vystúpili by ste presne takto aj povedzme v českom parlamente? Presne to isté by ste povedali v českom parlamente, čo ste tuná povedali o slovenskej legislatíve, resp. o tomto novom zákone? Toto ma veľmi zaujímalo, preto lebo aj tam ste známa ako herečka, len neviem, či by to takto isto pôsobilo ako v tom slovenskom parlamente. Okrem toho vy ste dnes v celej šírke len pripomenuli všetkým nám svoj vzťah k Slovenskej republike v roku 1993. O čom to hovoríte, pani poslankyňa. Sama tomu neveríte. Ďakujem za pozornosť.