53. schôdza

Pán poslanec bol jediný prihlásený písomne, pani poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Všetko? Pán poslanec László Miklós sa prihlásil ako jediný do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som tiež začal s tým, viete, že mám zmierlivú povahu, ale dva dni pred voľbami hovoriť o takýchto vážnych problémoch si myslím, že je nie príliš šťastné a nehnevajte sa tí, ktorí ste obhajovali, že máme aj teraz konať, áno, môžeme ešte aj 12. sedieť, ale naozaj tu niektoré problémy sú takého charakteru, ktoré nevyžadovali okamžité riešenie. Niektoré možno áno, niektoré nie. Napriek tomu hovorím teraz, budem už hovoriť len k tomuto zákonu, hovorím, že som za to, aby boli dotácie na odškodnenie škôd. Čiže podstatou tohto zákona ja súhlasím a nebol by som proti, aby tie dotácie boli čo najlepšie vypočítané a naozajstné škody aby boli kompenzované, za ktoré poľnohospodár nemôže, ale dovolím si povedať niekoľko otázok, ktoré vyvolal vo mne tento zákon. Samozrejme je v tom aj tá vec, že sme nemali kedy preštudovať poriadne, takže ak náhodou urobím nejaké chyby vo výrokoch, tak samozrejme, že to sa môže stať, ale predsa len niektoré veci sú skoro by som povedal jasné. Tiež by som začal s tou dôvodovou správou, totiž to, keď naozaj tento zákon nemá mať dopad na verejné financie, tak to môže byť, tak tie dotácie môžu byť len z dvoch zdrojov, alebo z dvoch smerov. Buď to čo asi odsúhlasíme, alebo odsúhlasíte, tak to zníženie príspevkov na politiké strany, čo je okolo 4 milíárd korún, čiže to je kvapka v mori čo sa týka celého toho odškodnenia, lebo to má byť ako nový zdroj, proste aj ten zdroj existuje, len bude preskupený, alebo iné preskupenie z iných kapitol. No a tu by som chcel povedať, že to preskupenie je možné aj bez tohto zákona, pretože existuje všeobecná pokladničná správa, kde je položka aj na odškodnenie a na zmiernenie následkov prírodných katastrof. Ide len o to, že koľko tam zostalo, my nemáme informáciu koľko zostalo vo VPS-ke, ale celkom iste tam je možné a minulá vláda robila odškodnenia, v akej miere to samozrejme záviselo od každoročnej situácie, ale jednoducho odškodňovanie sa dialo cez verejnú všeobecnú pokladničnú správu bez nejakého nového zákona. Ja si myslím, že to sa mohlo urobiť aj teraz.
Ďalej by som chcel povedať, že prečo sa vlastne tak ponáhľame a mám otázniky, možno že dostanem na to vysvetlenie. Hovorí sa v § 10 v ods. 7 sa hovorí, že sa výška dotácie bude spočítavať za celý rok, za celý rok a že potom, keď sa spočítajú všetky dotácie, vtedy sa stanoví koeficient, koľko sa dá vyplatiť a podľa zrejme aj podľa množstva existujúcich prostriedkov, takže zrejme tu nepôjde o to, aby sme zajtra začali vyplácať odškodnenia poľnohospodárom. Čiže je tu naozaj pochybnosť o tom, že či sa máme tak ponáhľať alebo sa nemáme ponáhľať. Toto je prvá takáto otázka.
Druhá taká otázka je, že hovoríme, zákon má účinok aj spätný, teda  že môžeme odškodňovať aj tí, ktorí utrpeli škodu za rok 2010, pred 15. júnom 2010, teda pred dňom, keď má zákon prísť do účinnosti. Len ja si myslím, že keď to má byť neohraničené, teda ten spätný dátum má byť neohraničený, tak možno že aj biblická potopa by mohla padnúť do tohto zákona, tak ja si myslím, že tu bude treba naozaj vecne stanoviť, že to sa týka tohtoročných jarných povodní a nie vo všeobecnosti takto stanoviť. Možno legislatívne to je správne, neviem, ale ja som to tak nepochopil.
Ďalej by som sa tiež dotkol toho určovania výšky škôd, ale naozaj prosím vás verte, že aj teraz existuje systém stanovovania škôd. Však existujú komisie, jednak povodňová komisia, ktorá je na troch úrovniach a naozaj aj doteraz išlo. Ja nehovorím, že to robili dokonale, ani to nehovorím, že to robili veľmi rýchlo, ale tieto komisie existovali, tieto systémy existovali a ja si myslím, že tí ľudia budú len tí istí ľudia, ktorí boli aj doteraz a budú stanovovať škody rovnakým spôsobom ako stanovovali doteraz. Takže k tomu si nemyslím, že bolo treba nejako sa treba ponáhľať s nejakým novým zákonom, pretože takýto systém ohodnocovania existuje. Tu ináč by som mal jednu otázku. Mám takú informáciu, že v niektorých oblastiach jednoducho už dostávali jednotlivé osoby peniaze, myslím že 300 eur s pozdravom úradu vlády, že vám proste chceme proste nejakým pozdravom, že vám pomáhame a tieto peniaze išli celkom iste bez akejkoľvek komisie, bez akéhokoľvek znaleckého posudku, jednoducho išlo 300 eur na jednotlivcov, bez preverenia či naozaj došlo ku škodám. Takže toto je otázka k tomu § 10 4g, či je naozaj treba zmeniť čokoľvek v tomto systéme hodnotenia, keďže ja by som povedal, že je to v moci ministerstiev, obidvoch ministerstiev, aby tie komisie trošku pritlačili k múru, aby robili rýchlejšie, ale nič iné na tom netreba robiť.
No nakoniec by som tiež sa prihovoril za to, že existujú pravda daňové úľavy, ktoré kľudne štátny fond mohol odpustiť tí, ktorí obhospodarujú tieto pozemky. Nakoniec by som chcel hovoriť o tej odbornej stránke, ktorú už niekto naznačil, ale ja by som to chcel podčiarknuť. Ja si myslím, že o týchto dotáciách a kompenzáciách sme mali hovoriť v súvislosti so zákonom, novým zákonom o povodniach. Ja sa vám priznám, že ani ja som o tom nerozmýšľal, pretože tie dotácie aj doteraz boli, síce nezákonne povedané, ale vo verejnej pokladničnej správe takáto položka existuje, ale celkom iste sme mali hovoriť vtedy, keď sme preberali zákon, nový zákon o protipovodňovej ochrane. Chcel by som tým povedať to, že veľmi by som bol privítal, keby bolo zákonne povedané, že sú zákonom stanovené peniaze na protipovodňovú prevenciu a nielen na dotácie do kompenzácie škôd, následných škôd. Samozrejme, zákon teraz rieši veľmi dobre a dovolím si poveda, že som k tomu trošku aj ja prispel, veľmi dobre rieši prevenciu proti povodniam a to predovšetkým spomalenie odtoku z povodí. Tu už niekto spomenul, že treba predovšetkým, treba sa sústrediť predovšetkým na túto stránku a zákon hovorí o tom, že treba cez pozemkové úpravy, cez územný systém ekologickej stability, cez územné plány, cez lesohospodárske plány, znížiť odtok z povodí. Sú tam dokonca povedané veľmi presné veci, že napríklad prvky územného systému ekologickej stability sa môžu považovať podľa zákona o pozemkoch a pozemkových úpravách za spoločné zariadenia, čo je mimoriadne dôležitá záležitosť, takže sú tam opatrenia, ktoré naozaj znížia preventívne odtok z povodí, lenže na to je  treba peniaze, preto by som bol privítal, keby sme hovorili o tom, že sa zvýšia výrazne dotácie, alebo jednoducho rozpočet na pozemkové úpravy, aby sa urýchlene ukončili pozemkové úpravy práve v tých oblastiach, kde môže dochádzať k zrýchlenému odtoku vody z povodí. Čiže toto je moje zásadné stanovisko k celej veci. Proste tá prevencia je naozaj lacnejšia ako potom dodatočne dotácie a znovu hovorím, že teraz budeme schvaľovať zákon o dotáciách na následky povodní, ale nie o dotáciách do prevencie povodní. No ale prečo to asi tak je a prečo sme o tom nehovorili dva alebo tri roky predtým, alebo už prinajhoršom teraz keď sme prijímali zákon o povodniach, no je to viacmenej si myslím taká psychológia. Prevencia sa robí, keď je dobre, no keď je dobre, no tak nejako extra sa nikto nevzrušuje, že my máme myslieť na nejaké povodne, keď sa nič nedeje, keď je pekne, keď je sucho, no a odškodnenie sa robí naozaj keď je zle a to každý vidí, každý plače a na tom sa dá aj bodovať. Toľkoto politiky mi dovoľte povedať nakoniec.
Takže to boli moje otázky, možno že medzi prvým a druhým čítaním, aj keď nebude veľa na to času, dostanem vysvetlenie na tieto moje otázky. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pán poslanec za vystúpenie v rozprave. S fatickou prihlásenou pán poslanec Simon. Nie je v rokovacej miestnosti, stráca možnosť vystúpiť. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ako navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

Ďakujem pekne vážený pán predsedajúci, nedá mi zareagovať na vystúpenie pána poslanca Simona, pretože bolo presiaknuté absolútnou nevedomosťou. My sme viazaní právom Európskej únie a v článku 87 a 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v nariadení Komisie č. 1857 z roku 2006 o uplatňovaní týchto článkov 87 a 88 Zmluvy o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky pôsobiace v poľnohospodárskej výrobe sa jasne hovorí o tých článkoch, ktoré pán poslanec napadol, to znamená o tom, aká je maximálna výška odškodnenia v poľnohospodárskej výrobe. Je to § 5 ods. 2, 80% straty vypočítanej podľa ods. 4 ak je farmár poistený, uzatvoril poistnú zmluvu, pokrývajúcu najmenej 50% jeho priemernej ročnej produkcie alebo príjmu z výruby príslušného poľnohospodárskeho výrobku v rámci podniku a poistenie sa týka štatisticky najvýznamnejších poveternostných udalostí. Toto je citácia z európskeho práva, ktorú nie je možné v našom zákone meniť z toho dôvodu je 80 a 90% v horších prírodných podmienkach a sme povinní znížiť túto náhradu dotácie o  50% ak farmár v zmysle takýchto podmienok nie je poistený.
Ďalej som prekvapený, že aj problémy s čítaním má pán poslanec, pretože v bode g) sa tak ako aj pani poslankyňa povedala, znalecký posudok osvedčujúci výšku škody, alebo potvrdenie verifikačnej komisie, ktorú menuje minister osvedčujúcu výšku škody. Z toho dôvodu sme aj prikročili k tomuto zákonu, aby pri týchto masívnych škodách by pravdepodobne ani nebolo fyzicky možné vykonávať všetky znalecké posudky, pravdepodobne by farmári mali s tým obrovské problémy, bolo by to predražené, preto sme pripravení cez náš ústredný kontrolný skúšobný ústav, okamžite po schválení tohto zákona prikročiť k vypracovávaniu, k vyhodnocovaniu týchto škôd komisiami, ktoré bude podstatne lacnejšie a najmä bude podstatne rýchlejšie a presnejšie, tak aby to bolo na úžitok slovenským farmárom.
Zareagujem ešte na otázky, čo sa týka nájmu, pozemkový fond. Pozemkový fond pracuje, je pripravený v zmysle legislatívy výjsť v ústrety farmárom a samozrejme farmári aj v zmysle zákona č. 504 pri preukázaní škôd majú zo zákona nárok na zníženie alebo na odpustenie nájmu, k čomu samozrejme ale zase potrebujeme urobiť vyčíslenie tých škôd. Ja len toľko. Ďakujem.

Ďakujem pekne pán minister. Záverečné slovo, pán spravodajca nechce využiť právo vystúpenia. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Panie poslankyne, poslanci, páni ministri. Budeme pokračovať ďalším bodom a to je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach, takzvaný geologický zákon v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona máme pod tlačou 1551, návrh na jeho pridelenie, prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1582. Poprosím pána ministra životného prostredia Jozefa Medveďa, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

V rozhodnutí predsedu číslo 1582. Poprosím pána ministra životného prostredia Jozefa Medveďa, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

[11:59-12:00] Medveď, Jozef, minister životného prostredia SR
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach, tzv. geologický zákon v znení neskorších predpisov predkladá vláda Slovenskej republiky z dôvodu odvrátenia hrozby závažných hospodárskych škôd, ktoré by mohli vzniknúť neriešením zmiernenia účinkov alebo odstránenia následkov živelných pohrôm. Vo vládnom  návrhu zákona sa navrhuje doplnenie § 36 ods.1, ktorý ustanovuje kompetencie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na úseku štátnej geologickej správy o nové písmeno y), podľa ktorého bude ministerstvo životného prostredia zabezpečiť vykonanie inžiniersko-geologického prieskumu na zistenie podmienok stability územia náchylného na zosúvanie s určením podmienok na zabezpečenie jeho stability, monitorovanie geologických faktorov životného prostredia a sanáciu geologického prostredia a to z dôvodu zabezpečenia urýchleného riešenia následkov živelných pohrôm v čase ich vzniku.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že predkladaný návrh zákona schválite. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a  ochranu prírody určil za spravodajkyňu pani poslankyňu Magdu Košútovú. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona  ktorým sa dopĺňa zákon č. 569/2007 o geologických prácach v znení neskorších predpisov. Podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 10. júna 2010. Konštatujem, že návrh spĺňa všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy a o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. júna 2010 číslo 1582 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali ihneď. Pán predsedajúci, skončila som, otvorte prosím rozpravu.