53. schôdza

Ďakujem. S reakciou na faktické pán minister. Nechce pán minister reagovať. Takže ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tibor Mikuš, pripraví sa pán poslanec Martin Pado.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, naozaj som presvedčený, že s pomocou netreba otáľať a čím dlhšie sa hovorí, tým neskôr príde, preto sa ospravedlňujem, že tiež prispejem  pár minútami k oneskoreniu. Ale predsa len cítim potrebu niečo povedať. Vážení, ak chceme, aby ľudia prišli k voľbám, aby mali úctu k politikom, politici musia ukázať, že majú úctu k k občanovi, že chápu je problémy, musia ukázať, že súdržnosť a spolupatričnosť, to nie sú len táraniny v predvolebnom boji, ale že to sú princípy podľa ktorých žijeme. Každý snáď, kto sedí v tejto snemovni vie, že mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne opatrenia. Myslím že každý vie, že výkonná moc má legálne právo predkladať návrhy na riešenia mimoriadnych situácií, aj keď by sa nám nepáčili, alebo by sme vedeli lepšie. Každý vie, aké sú v tomto parlamente počty a každý vie, že vládny návrh ...  Mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne opatrenia. Myslím, že každý vie, že výkonná moc má legálne právo predkladať návrhy na riešenia mimoriadnych situácií aj keď by sa nám nepáčili, alebo by sme vedeli lepšie. Každý vie, aké sú v tomto parlamente počty. A každý vie, že vládny návrh prejde. Prečo sa o tom bavíme? No, lebo chce sa každý predviesť čo jeho strana.
Vážení, vláda urobila návrh, ktorý čiastočne, čiastočne nahrádza všetko to, čo bolo za 20 rokov zanedbané. Viete, zaoberám sa touto otázkou roky. Čo sa týka protipovodňových opatrení, čo sa týka zádržnej schopnosti územia, aby udržala dažďové vody. Nikto neurobil toľko, čo mohol urobiť. Ani z ďaleka. A uvedomme si, že jedna vláda bola štyri roky, iná bola osem rokov, ďalšia šesť a ešte predtým nejaká dva roky, ale každý sa rozhodol pre nejaké priority.
Uvedomme si, že to, čo riešime, je len následok niečoho, čo sme mohli urobiť lepšie. Či už vysadiť viacej stromov, či už rozdeliť veľké poľnohospodárske výmeny na menšie celky a sadiť plodiny inak, než dolu brehom, ale po vrstevnici, alebo sa mohli budovať zádrže na potokoch, mohli sa budovať suché poldre, ktoré boli častokrát zastavené, malo sa robiť na prietočných profiloch tých tokov, ktoré vodu potom brzdia, nerobí sa. A samozrejme, mali sa robiť aj opatreńia a učiť ľudí ako sa správať.
Vážení, ale to nie je len otázka vlády. Každý, kto sa s týmto problémom trochu zoznámi, tak vie, že to je otázka miestnych samospráv, územné nemajú v tom žiadnu kompetenciu, ale niektoré robia. Že je to otázka vlastne každého, kto má niekde svoj domov.Takže, nekydať len na vládu, pretože, jednoducho to neobstojí.
Pozrite sa, keby sme boli urobili to, čo malo byť urobené dávno, možno ani to by nestačilo. Už tu bolo povedané, že niekde padlo 400 milimetrov za mesiac. Ja bývam v obci, kde padne tak 400 až 600 do roka. Za mesiac padlo 240 a boli vytopení aj ľudia, ktorí celkom nebývajú v oblastiach, ktoré by boli záplavové. Je to naozaj mimoriadna situácia.
Tak dajme priestor na to, aby sa využil mimoriadny nástroj, aby išiel rýchlo k tým ľuďom, ktorí na to čakajú. Poznám ľudí a navštívil som lokality, ktorí nemôžu ísť dva týždne vo vlastnom dome na toaletu. Jednoducho sa to nedá. Ľudí, ktorým voda zničila záhradky, úrodu, zvieratá sa utopili. Poľnohospodári tisíce pôd v kraji, ktorý nie je až tak ohrozený, ale tisíce hektárov sú zaliate a ešte dlho budú zaliate. To, čo dneska spravíme, to je takáto maličká omrvinka, ktorá trošku uľahčí život ľuďom, ktorí priamo tými povodňami trpia.
Ja nechcem dávať žiadne návrhy, len chcem upozorniť na to, že riešenie nie je len otázkou vlády, ale je to otázka pre každého, kto zastáva verejnú funkciu. A je jedno, či je starosta, alebo je župan, alebo je prednosta obvodného úradu, alebo je minister životného prostredia, alebo pôdohospodárstva. Je to jedno. Každý má prispieť k riešeniu svojím dielom.
Veľmi sa ma dotklo, čo tu bolo povedané na adresu županov. Som úradujúci predseda SK osmičky. Župani sú muži, ktorí dostali priamy mandát od občana. Niektorí opakovane. Občania županov poznajú na rozdiel od mnohých poslancov, ktorí sedia v parlamente. A občania im dôveru dali opäť. Sú to ľudia, ktorí riešia tiež problémy v prvej línii ako starostovia a ako primátori obcí. Tak ich nenapádajte, je to nezodpovedné, nezakladá sa to na pravde. Je to obyčajná lož. Kto tvrdí to, že župad zadá niečo drahšie, dokonca v násobkoch, ako to stojí.
Veď vy si uvedomte jedno. Že v tých dedinách spochybňujete, či pomoc príde k adresátovi. Tam jeden vedľa druhého utrpel škody. Keby ste sa išli pozrieť, vedeli by ste o tom. Tí ľudia sa najlepšie kontroľujú jeden druhého a vedia, kto čím trpí, pretože majú spoločné problémy a vidia si do kuchyne. Tie peniaze, ak ich má rozdeliť starosta, no, vážení, ja mu to nezávidím. Pretože starostov dnes ľudia napádajú za to, že im nečerpajú vodu z pivníc, aj keď najlepším riešením v situácii, keď sú vysoké hladiny spodných vôd, je vodu nečerpať z tej pivnice. Lebo tam bude o to lepšie natekať o čo viac a rýchlejšie sa vyčerpá.
Ľudia nechápu súvislosti, že pivnica a 500 metrov vzdialené jazero sú spojené nádoby. Bohužiaľ, sú v ohrození. A my ich ešte znervózňujeme tých ľudí viacej tým, že tu tárame nezmysly, dovolím si to zopakovať nezmysly, o národnom futbalovom štadióne a o tom, že dajme 27 miliónov eur na túto problematiku.
Vážení, tak ešte niečo k tomu poviem. Ten, kto reálne niečo staval a vie, že ak má preinvestovať v jednom roku 100 alebo 200 alebo 300 miliónov korún, tak musí dopredu spraviť na to hospodárske zmluvy. Musí spraviť nejaký harmonogram. V tých zmluvách sú sankčné podmienky, ak sa nedodržia. Čiže ja hovorím, predisponovanie 27 miliónov korún z národného futbalového štadióna, ktorý Slovensko potrebuje tiež, na túto problematiku by znamenalo, že stratíme. Stratíme jednoducho peniaze. Pretože prinajmenšom na sankciách by sme stratili. Ten, kto podpisoval jednu hospodársku zmluvu na nejakú investíciu, dobre o tom vie. A môže hovoriť čokoľvek.
Ďalšia vec. Viete, dozvedel som sa, že prenos bude až po voľbách. To som veľmi rád. Preto môžem dať aj ja návrh. Ak nám naozaj záleží na ľuďoch, páni, schválme to, čo výkonná moc navrhla, čo jednoducho môže prejsť, čo ľuďom trochu pomôže. A poďme ďalej teda. Založme všetci a nie ja sa podpíšem na 150. miesto. Založme občianske združenie Propatria, alebo Náš dom Slovensko, alebo Pomocná ruka, alebo Sami sebe. A dajme teda bez toho, aby sme o tom rozprávali, jeden poslanecký plat. Alebo niečo iné. Hovorím, napíšem sa na 150. miesto. Nech sa napíšu lídri politických strán na prvé miesto, ale ukážme ľuďom, že nám na nich záleží. Pretože touto diskusiou ukazujeme, že síce vieme, ale necítime. Viete, a vedieť a cítiť, je obrovský rozdiel. Tak ukážme že cítime, nediskutujme dlho, schválne to, čo reálne všetci dobre viete, že prejde a zaoberajme sa tým, čo sa dá urobiť v budúcnosti.
Pretože riešenie problematiky záplav nie je otázka ani jednoho vládneho obdobia, nie to ešte jednej vlády, lebo tá sa môže za jedno vládne obdobie zmeniť. Je to otázka systémového riadenia štátu. Protipovodňové opatrenia, to sú základné infraštruktúrne opatrenia, ktoré sa neuskutočňujú ani 10, ani 20 rokov, ale vylepšujú sa systematicky. Ako budovanie ciest, takisto aj budovanie protipovodňových opatrení musí byť systematicky nikdy neprerušená práca.
Takže páni, občania, pripravil som vás o pár minút, dostanete peniaze neskôr, ale teraz by sme to mohli urýchliť. Tak skúsme. Ďakujem. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami pán poslanec Jarjabek, Jureňa, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Dušan Jarjabek.

Pán poslanec Mikuš, ďakujem veľmi pekne za seba. Bolo to jedno skvelé pragmatické vystúpenie a bodaj by takýchto vystúpení bolo viacej, len obávam sa, že v súčasnosti nedozvieme sa z tohto vystúpenia nič a občania sa z tohto vystúpenia nedozvedia nič, preto, lebo pravda je len to, pán poslanec, čo je v médiách. A z tohto vystúpenia v tých médiách určite nebude nič preto, lebo všetci tí nezávislí tzv. novinári, včera sme ich mali možnosť vidieť v jednej televíznej relácii, ktorí boli ako nezávislí novinári a vystupovali ako členovia tvrdých politických strán s tvrdými politickými názormi, videli sme ich za Bugárom, rôznych tých Hríbov, videli sme ich a teda iných, samozrejme, potom sme ich videli dokonca ako v rámci istých politických strán, ktorí hovorili svoje perfektné vyhranené politické názory. Proste, dnes je situácia taká, že istý typ novinárov dokonca robí titulky s istými opozičnými poslancami v printových médiách. Takže, skutočne, obávam sa, že z tohto vystúpenia, naozaj, nebude nič.
No, ale výborne, že to zaznelo a ja som len zvedavý, ako sa títo tzv. nezávislí novinári kedysi, dnes politickí predstavitelia po eventuálnom neúspechu vo voľbách vrátia znova do svojich redakcií ako opäť nezávislí novinári, ktorí budú tvoriť verejnú mienku. Gratuľujem. (Potlesk.)

S faktickou poznámkou pán poslanec Jureňa.

Vypočul som si vystúpenie pána Mikuša a mám k tomu takú poznámku, že nebolo to pravdepodobne predvolebné vystúpenie. Bolo to asi úprimné, úprimná snaha riešenia veci, ale zároveň by som bol teda rád, že môžme prijať jeho návrh, ale bolo by dobré, keby on potom teda, okrem toho poslaneckého platu pridal aj ten županský plat, lebo by, myslím, že keď sedí na dvoch stoličkách, že by to bolo dobre. Lebo podľa toho poslaneckého ten výkon sa aj tak odvíjal. Ďakujem.

S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

Ďakujem. Ja som si vypočula vystúpenie. Áno, malo v sebe reálne jadro. Vypočula som si aj ďalšie vystúpenia, ale ja vám poviem, ja som z tohto akosi veľmi znechutená. Potrebujú sa peniaze? Potrebujú. Je tu návrh? Je tu návrh. Diskutuje sa spôsob. Vláda navrhuje jeden spôsob. Tu sú priamo ľuďom a podobne. To je krásne heslo, ale boli navrhnuté systémy spätnej kontroly? Veď predsa to, čo navrhuje vláda, má v sebe zakódovanú už bežnú zaužívanú cestu systému spätnej kontroly užitia peňazí.
Ale to, čo tu bolo navrhované priamo ľuďom, no nehovorte pán poslanec Pado. Veď nebolo povedané, ako sa bude naspäť kontrolovať to, akým systémom. Teraz tu začnime rozprávať o systéme, veď sa môžeme aj zajtra stretnúť, alebo zajtra už nebudeme uznášaniaschopní, keď niekto na toto hrá.  Aby sa nič neprijalo, áno. Hráte na toto?
Ja si myslím, každý, kto chce pomôcť, je tu návrh, rýchlo treba prerokovať, rýchlo treba odsúhlasiť a hotovo. Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. (Potlesk.) Tak to je ďalšie stanovisko. Tak o čom tu vlastne rozprávame? Chceme odsúhlasiť z peňazí politických strán? Chceme. Chceme prijať ďalšie. Veď rokujeme o prvom legislatívnom návrhu týmto tempom zajtra a zajtra je neuznášaniaschopný parlament. Vy to chcete tam dohnať opozícia? Tak. (Potlesk.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mikuš.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Jarjabek Dušan, vieš, v podstate nezáleží ani na tom, čo sa objaví v médiách. Tu záleží na tom, čo bude prenesené do budúcnosti tými, ktorí budú ďalej vykonávať verejné mandáty. To je dôležité. Ďalšia vec, ja si myslím, že netreba robiť z médií nepriateľov a apriori ich stavať do nejakej polohy proti nám. Skôr si myslím, že ich treba zaujať a dať priestor na to, aby sa veci diskutovali. A skôr či neskôr, bez ohľadu na to, aký bude postoj konkrétneho média ku konkrétnej téme alebo človeku, ale skôr či neskôr pochopí aj ten, kto je negatívne zameraný, že v diskusii bolo nejaké racionálne jadro a oplatí sa o tom hovoriť.
Viete, ak niekto hovorí, že založí fond. No dobre, tak iste, nie je to predvolebné vystúpenie, ten fond v trnavskom kraji funguje dva roky a pomáha ľuďom. A je tam združených viacej ako 50 % všetkých miest a obcí kraja. Nebolo to jednoduché. Ani dať návrh, ani dať návrh stanov tohto fondu, ani presvedčiť ľudí, aby tam vstúpili. Ale znovu hovorím, súdružnosť a spolupatričnosť, to musí byť životný princíp a nielen politické heslo. A ak ľudia pochopia, že to má byť životný princíp, tak časom tam bude 100-percentná  účasť.
K rečníkovi č. 2. Mňa neprekvapuje to, čo poviem teraz, zopakujem. Závisť je naozaj silný ľudský cit. Presviedčam sa o tom denno denne. Tu bol podaný dôkaz. Ďalšia vec, viete, ešte možno. Viktor Hugo napísal román, jeden román s názvom rozmýšľajte.