12. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem reagovať takými štyrmi poznámkami na svojho predrečníka.
Tou prvou poznámkou zdieľam jeho názor, že naozaj, a ja súhlasím s tým, treba pritvrdiť pri vydávaní povolenia na držanie či nosenie zbrane, na nákup zbrane a na možnosť okamžitého odobratia zbrane. Samozrejme, treba nájsť na to relevantné zákonné podmienky, tak aby to bolo jasné každému a aby sa zbrane nedostali do rúk tým, ktorí to potenciálne môžu zneužiť.
Druhá poznámka. Páči sa mi premena súčasných koaličných, bývalých opozičných, poslancov v pohľade na psychologické testy. V rokoch 2004 a 2008 sa hovorilo o zákone o SBS-kách, kde som vystúpil proti psychologickým testom. A vtedy ma všetci upodozrievali, že si chránim nejaké svoje záujmy. A budem opakovať len to, čo som vtedy opakoval, že tu ide naozaj o dobrý biznis. Vtedy som povedal, že v roku 2004 alebo v roku 2005 keď prišiel do platnosti ten zákon o SBS-kách, kde museli ísť pracovníci na psychologické testy, tak som bol za jedným psychológom klinickým, ktorý mi povedal, že jeden psychologický test stojí 2 000 korún. A 2 000 korún krát 80 000 držiteľov oprávnení je slušný balík peňazí. Teraz by sa k tomu pridali ešte ďalší a ďalší. Súhlasím s predrečníkom, že možno aj z časových dôvodov to nie je veľmi možné.
Tiež súhlasím s predrečníkom v tom, že ani mne sa nepáči, že policajt môže prísť do môjho bytu, pretože vlastním zbrane, a príde sa pozrieť, ako ich mám uskladnené, hocikedy, možno aj päťkrát denne, ak by ma chcel nejakým spôsobom, netvrdím, šikanovať, ale že by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Gál bude reagovať na faktickú poznámku.

Pán poslanec Jasaň, u mňa premena nenastala, lebo ja si myslím, že keď človek je zamestnaný v súkromnej bezpečnostnej službe, to je výkon určitého zamestnania, povolania, ja si myslím, že keď má zastávať takúto pozíciu, povedzme, v banke, bude strážiť so zbraňou, to už on má pri sebe 24 hodín denne zbraň, to už považujem troška za adekvátne, aby sa podrobil nejakému vyšetreniu, ale tu skôr máme na mysli ľudí, ktorí raz za rok vytiahnu svoju zbraň. Však pozrite sa, skoro 40 % poľovníkov alebo členov poľovníckeho zväzu má viac ako 50 rokov veku. Vlastnia zbrane 20, 30 a niektorí až 40 rokov. V živote nič nevyviedli tou zbraňou, neboli nikdy riešení a teraz, dobre, majú ísť na psychologické testy. Bral by som to. Nech idú na tie psychologické testy, kebyže to má význam, kebyže vieme zabrániť nejakým tragédiám. Ale ono to nie je, bohužiaľ, tak. Bol by som veľmi rád, kebyže vieme nájsť také vyšetrenie, také metódy, ktorými vieme identifikovať, že u toho človeka môže nastať skrat, ktorý proste ho zmení tak, že bude páchať ohavný trestný čin. Ale toto nevieme, to je len taká dobrá pozlátka, že je psychologický test. Nerieši to, bohužiaľ.

Ďakujem.
Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Stanko. Nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, poľovníctvu a ochrane prírody sa venujem od svojho najútlejšieho veku. A môj poľovnícky život spočíva v tom, že vlastnoručne som vysadil asi 1 000 stromov a sem-tam aj vystrelím zo zbrane. Ja tu nechcem opakovať to, čo už bolo povedané. Chcem povedať, že bolo tu už vlastne povedané všetko o tom, že psychotesty nie sú relevantným prostriedkom a nezabezpečujú ten zámer, ktorý tu bol, a teda nemajú opodstatnenie. Chcem sa však dotknúť niečoho iného. Nechcem to opakovať. Chcem naznačiť skôr také trendy, ktoré presahujú toto volebné obdobie a časovo presahujú aj vlastne mandát nášho ministra pána JUDr. Lipšica. Za posledných 20 rokov môžeme si určité súvislosti vyhodnotiť, príp. naznačiť takú víziu, ako by sa niektoré veci mohli uberať ďalej.
Po novembri 1989 veľmi často v televízii boli opakované zábery z obuškového 17. novembra. Boli tam prezentovaní tí policajti v bielych prilbách a s priesvitnými štítmi. No a na základe toho bol taký rok až dva roky možno od policajtov, chvalabohu, pokoj. Jednoducho sa báli alebo hanbili vyjsť na ulicu na základe prezentácie týchto záberov v masmédiách. Postupom času však tak ako ožívali komunisti, tak ožívali aj iné skupiny a medzi nimi, samozrejme, aj lídri policajného priestoru. Títo, samozrejme, začali si svoj ten administratívno-byrokratický vnútorný aparát nejakým spôsobom poisťovať, zabezpečovať, rozširovať vplyvy a agendy, za tým účelom, aby boli rezistentní v budúcnosti voči možno niektorým plánovaným úsporným opatreniam. Títo lídri policajného priestoru vlastne sa snažili nejakými nástrojmi, či to už boli rôzni jastrabi, sokoli a ja neviem zvyšovanie pokút ap., počas tých 20 rokov zabezpečovať si to, aby ozaj ten vplyv polície v štáte a na občanov sa upevňoval, fixoval a, hovorím, bol odolný proti, dajme tomu, tým úsporným opatreniam. No a, samozrejme, sa to snažili robiť cestou ľahšieho odporu. Veď jednoduchšie je perzekvovať slušného občana, jednoduchšie je vynachádzať rôzne nové agendy, nové vodičské preukazy, občianske preukazy, odtlačky prstov, formuláre, poplatky, psychotesty a rôzne ďalšie nástroje, pretože slušný občan neprotestuje. On skloní hlavu a na 99,9 % si splní svoju občiansku povinnosť, aby mal svätý pokoj, aby nemusel s touto komunitou prichádzať do styku, nedajbože, do konfliktu. Takže pre tých lídrov toho policajného priestoru ozaj asi toto je jednoduchšia cesta, ako vlastne skôr by sa zaoberali cestou ťažšou, cestou ťažšieho odporu, aj na základe verejnej objednávky. Veď koľko rokov alebo desaťročí už sa hovorí napr. o takej stavebnej polícii?
Ako huby po daždi rastú cigánske osady, či už na hranici dendromasy, chráneného Národného parku Slovenský raj. Samozrejme, nebolo by príjemné pre komunitu policajtov prichádzať do konfliktu s týmito našimi spoluobčanmi. Alebo zase na druhej strane máme tu aj posledný taký výkričník, heliport na hoteli na majstrovstvá sveta. Čiže to sú agendy, ktoré by boli pre políciu nepríjemné. A počas 20 rokov akosi nebadáme, že by sa uplatňovali. A uplatňuje sa skôr ten vplyv na slušného a poctivého občana. Keď máme taký futbalový zápas, tak dobrý je vtedy, keď dominujú hráči. Keď, nedajbože, dominuje rozhodca, tak to už nie je futbal, to je už poľutovaniahodná záležitosť. A nie je to dobré.
Takisto všeobecne silové zložky v štáte nemôžu dominovať. Silové zložky musia byť v pozadí. Musia jednoducho strážiť priestor, aby slušní občania sa tu mohli realizovať, aby mali pokoj, aby mali podmienky, a, samozrejme, na druhej strane rôzne živly potierať. Teda ak je ten najlepší zámer, tak musí byť realizovaný takou formou, aby nijakým spôsobom slušný občan nemohol byť obmedzovaný vo svojich občianskych právach, aby mu neboli prikazované rôzne administratívno-byrokratické úkony, a to zvlášť vtedy, keď tieto nie sú opodstatnené. A stretávali sme sa za tých 20 rokov, aj predtým, samozrejme, ešte viac, s takýmito úkonmi, keď vlastne tie zámery skôr boli len takým ospravedlnením a dominoval vlastne ten zámer upevňovania si moci nad občanom tohto štátu. A teraz v poslednom čase sa ešte zastrešujeme aj takým zaklínadlom Európskej únie.
Čiže, milé dámy, vážení páni, slobodu si treba strážiť v každom momente, v každej bodke, v každej čiarke, pretože táto je veľmi krehká. A jednoducho, hovorím, sú to prvky, ktoré absolútne nesúvisia s terajším volebným obdobím a nie sú ohraničené len týmito rokmi, ale sú to trendy, ktoré sú badateľné za posledné roky. A hovorím to preto, aby sme sa do budúcnosti tých vecí vyvarovali a mali na pamäti to, že na prvom mieste je občan. A občana nemôžeme v žiadnom prípade obmedzovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec, slovo má pán poslanec Záhumenský. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, myslím si, že k predloženému návrhu zákona bolo tu povedané už veľmi veľa. A čo sa týka tej odbornej stránky, tak pán doktor Chaban aj s ďalšími kolegami z koalície podporený, pánom doktorom Kalistom alebo aj pánom poslancom Novotným, taktiež lekárom, jasne povedali, že psychologické testy neriešia problém, ktorým má vlastne táto novela zákona napomôcť znižovaniu násilných trestných činov spôsobených strelnou zbraňou. Čiže nechcem hovoriť o detailoch tohto zákona. Myslím si, že všetci predrečníci sa dosť detailne venovali aj jednotlivým paragrafovým zneniam, kde tento zákon, ktorý, tak ako je predložený, skutočne nevyrieši ten cieľ a, myslím si, legitímny cieľ pána ministra, ktorý zobral, že treba znížiť riziko podobných tragédií, aby sa nestali podobné tragédie, aké sa udiali v Devínskej Novej Vsi.
Ale skôr by som chcel upriamiť vašu pozornosť aj na to, keď toto je vlastne tým spúšťacím mechanizmom tejto novely zákona, či neboli zle vyhodnotené závery z tejto ľudskej tragédie, keďže vieme dobre, že páchateľ tohto trestného činu sa domáhal od štátu ochrany pred neoprávneným zasahovaním do jeho súkromného života. A chcem to dokladovať na svojom vlastnom príklade, čo je to, ak človek je vystavený spolužitiu alebo bývaniu v okolí sociálne neprispôsobivých občanov, nechcem povedať, Cigánov, lebo nie všetci Cigáni sú sociálne neprispôsobiví a nie všetci bieli sú občania slušní, takže budeme hovoriť o sociálne neprispôsobivých občanoch.
Dovoľte mi povedať skutočný príbeh, lebo myslím si, že človek, ktorý to prežije, vie zhodnotiť, čo to je peklo na zemi, keď sa do takej situácie dostane a keď nevidí východisko, ako odtiaľ von. V minulom roku jeden občan predal dom presne oproti môjmu rodinnému domu Cigánom. Predal ho, dovolím si povedať, úžerníkom, ktorí nasťahovali doň rodinu, ktorá mala v správe alebo v opatere 9 detí, kde cez deň nebolo vidieť nikoho, ale pravidelne každý večer po desiatej hodine nastala diskotéka veľkosti 200 decibelov, kde nielen celé okolie v tejto pokojnej ulici, ale takmer celá dedina si mohla vypočuť celú noc diskotéku, kde sa zišlo ďalších 10 áut a prišlo ďalších 100 ľudí, kde boli bitky pouličné do skorého rána, kde jednoducho nebolo možné spať a kde ľudia, ktorí tam žili, zažívali peklo. Ja som ho zažíval dva mesiace. A bol som pred neriešiteľným problémom, čo sa dá vlastne s tým urobiť. A všetci ľudia, ktorí v tomto okolí žili, prežívali toto peklo. A ja verím, že na Slovensku je strašne veľa rodín, ktoré toto zažívajú, a tých rodín pribúda. A myslím si, že štát svojím spôsobom zlyháva pri ochrane súkromného života a rodinného života a práva na pokoj.
A keď je legitímny cieľ pána ministra, aby minimalizoval možnosť opakovania takej tragédie, ako sa stala v Devínskej Novej Vsi, tak myslím si, že poučenie z tejto tragédie by malo viesť k tomu, aby sa našlo riešenie, ako vlastne ochrániť občanov. A hovorí to aj čl. 19 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Riešenie vlastne nastáva v mojom prípade len dvakrát, buď sa odsťahujem z tejto ulice a nájdem si iné bývanie a presťahujem sa s rodinou niekam inam, alebo tento dom neobývateľný a zničený odkúpim. Pán minister, musel som ho kúpiť. Musel som ho kúpiť, aby som zachoval dôstojný život a pokoj pre nielen moju rodinu, ale aj okolie. A, bohužiaľ, som musel investovať peniaze do niečoho, čo nepotrebujem, ale investoval som ich preto, aby rodina mohla žiť v pokoji. No a našťastie títo ľudia porušili zmluvu a bolo možné preplatiť túto zmluvu a kúpiť tento dom, ktorý skutočne mi je nanič. Ale bolo to urobené len a len v záujme toho, že dva mesiace sme prežívali peklo na zemi. A môžem vám povedať, že za tie dva mesiace som niekoľkokrát volal políciu, keďže sa tam nedalo skutočne žiť. A ja si myslím, že ráno treba ísť pracovať a väčšina poctivých ľudí chodí ráno pracovať do práce. Po nevyspaných nociach asi ťažko si viete predstaviť vykonávať prácu. Polícia prišla. A musím povedať, že tu je priestor na to, aby ste zamedzili takýmto možným skratom ľudí, ktorí konajú skutočne niekedy v zúfalej situácii, že treba vyzbrojiť policajtov vyššími právomocami, lebo oni, bohužiaľ, nemôžu vstúpiť ani pri rušení a vážnom rušení nočného kľudu do tohto obydlia. Musia chudáci vykrikovať a vystávať pri bráne, či si niekto všimne v tomto hurhaji, že ktosi ich prišiel napomenúť, že rušia nočný kľud. Potom pol hodinu je pokoj, doťahovanie sa s políciou. Možno poriadkovú pokutu im dajú. Samozrejme, ju nezaplatia, lebo nemajú z čoho, všetci sú nezamestnaní v drvivej väčšine prípadov. Keď odídu, zábava pokračuje ďalej. A toto sa opakuje donekonečna. Čiže ak chceme zabrániť takým tragédiám, ako sa stali aj v Devínskej Novej Vsi, tak si myslím, že štát musí začať reagovať na to, aby zabránil takémuto konaniu a aby naplnil článok 19 ústavy a každému občanovi umožnil právo na pokojný život. Čiže ak chceme minimalizovať riziko aj násilných trestných činov konaných skutočne vo vypätých situáciách, tak nemyslím si, že vedie cesta cez šikanovanie tisícok poctivých držiteľov strelných zbraní. Ale hľadajme riešenia a vyhodnoťme prípad.
Ak robíme túto novelu na základe kauzy z Devínskej Novej Vsi, tak vyhodnoťme ju aj z tohto hľadiska, či toto nebol spúšťací mechanizmus tohto problému, ktorý sa tam stal. A aj keď nijako nedá sa ospravedlniť tá vražda, ktorá sa v Devínskej Novej Vsi stala, tak viem sa plne vžiť do situácie človeka, ktorý možno aj niekoľko rokov trpel takýmto správaním. A vôbec si neviem predstaviť život v bytovke, že máte za suseda takúto rodinu v byte alebo v činžiaku, kde rovno vás delí od nej iba stena. Ja nepoznám detaily v Devínskej Novej Vsi, ale ak to bolo tak, ako som to mal možnosť sám zažiť na vlastnej koži, tak si dovolím predstaviť, že po piatich rokoch ten človek musel byť psychicky na dne a že siahol po ten najkrajnejší a najnemožnejší spôsob riešenia, ak štát zlyhal v prípade jeho ochrany.
Čiže ja by som bol rád, keby sme to nevyhodnotili tak, že teraz postavíme 170 000 držiteľov zbrojných preukazov do šikany. Ale najmä mi je ľúto poľovníkov, aj sám som poľovník, ktorí poľovali desiatky rokov, a hlavne starších poľovníkov, ktorí sú v dôchodkovom veku a pre ktorých je česť a hrdosť prísť medzi kolegov raz za rok so zbraňou na nejakú spoločnú vianočnú poľovačku. A týchto ľudí chceme dohnať pred psychológov. A pritom vaši kolegovia z koalície jasne povedali, že psychologické testy nič nevyriešia. Keby to bolo riešením, tak by to povedal pán poslanec Gál. Keby psychologické testy len o percento znížili možnosť vzniku alebo páchania takých trestných činov, tak som za návrh. Ale ja som presvedčený o tom, že o ani jedno percento neznížime takéto riziko. Čiže naženieme veľký kšeft pre psychológov, počuli ste čísla, každoročne koľko tých posudkov by museli vykonať, keďže ich je málo na Slovensku. A treba vykonať desaťtisíce psychologických posudkov. Pri dnešných cenách je to 3,3 mil. eur. Dovolím si povedať, že keď bude dopyt na trhu po psychologických posudkoch, tak tá cena sa môže zdvojnásobiť. To znamená vynikajúci kšeft, riešenie pre zníženie rizika násilných trestných činov páchaných so zbraňou žiadne, šikanu pre poctivých a slušných občanov, ktorí dodržiavajú zákony. To je dosah tejto novely zákona. Ale pritom som vnútorne presvedčený, že váš cieľ je úprimný a legitímny, že máte snahu znížiť riziko páchaných trestných činov. Bol by som rád, keby sa to znovu prehodnotilo a skôr sme riešili ochranu slušných občanov a ich nešikanovali. Ďakujem.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec, uzatváram možnosť, pán poslanec Martinák.

Ďakujem za slovo. Chcem zareagovať na môjho predchodcu pána poslanca Záhumenského, a síce v oblasti násilia. Chcem to rozobrať, ale z opačnej strany. Každý z nás vie, že, bohužiaľ, domáce násilie v súčasnej spoločnosti má neobvyklé kontúry, stáva sa takmer na dennom poriadku v našej spoločnosti. Nikto nepochybuje o tom, že poľovná zbraň je zbraň smrtiaca. Z poľovníckeho hľadiska nôž je definovaný takisto ako zbraň a zaradený do skupiny tzv. chladných zbraní. Takže môžeme smelo povedať, že takmer každý občan v našej v republike aj každý z nás už aspoň raz, keď to pritiahnem za vlasy, prišiel do styku so zbraňou, ktorou je takisto kuchynský nôž. Čiže takmer každý občan v našej republike by potreboval psychotesty na to, ako a za akých situácií môže zneužiť obyčajný kuchynský nôž. A preto z tohto pohľadu považujem psychotesty v takej skupine ľudí, akými sú poľovníci, z ktorých majú skutočne mnohí vrelý vzťah k prírode, iba za obyčajné šikanovanie. A účelom je aj vyberanie poplatkov. Takto skutočne túto problematiku vidím ja. Ďakujem.

Ďakujem.
O vystúpenie požiadal pán minister vnútra. Nech sa páči.