16. schôdza

Ty by si sa mal zobudiť a menej smiať a viacej konať, hej. (Reakcia predsedajúceho.)

Je to veľmi mierne. (Reakcia poslanca.) Presne tak, malo by to byť podstatne tvrdšie.
Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, hovoríme tu o téme, ktorá je sama osebe taká zbytočná a nezmyselná, ako sú v parlamente zbytoční niektorí poslanci maďarskej strany, strany Híd, ktorí obchodujú s ostatnými koaličnými stranami, aj napr. o tom, že pomaďarčíme na Slovensku ešte aj to, kam zatiaľ žiadne maďarské záujmy nedosiahli a nedočiahli. Vystihol to aj pán Béla Bugár, po slovensky to poviem, alias, Vojtech Čmeliak, aby som to preložil, ako sa po slovensky volá, ktorý 14. januára 2011 pre noviny Új Szó ozrejmil ich taktiku na ktorú sa, ako sa lep lepí, ako na lep lepí tento vládny zlepenec: „Ak chceme dosiahnuť 80 %, musíme žiadať 150 %. A viete, čo je na plač ? To, že vy Maďarom aj tých 150 % splníte do bodky, lebo, povedzme si na rovinu, tento zákon nebude o iných menšinách, bude len o tej maďarskej a rozpínaním chápadiel Budapešti na čoraz širšie slovenské územie. A povedzme si ďalšiu pravdu. Tu ani nejde o nejaké kvórum, to je len opona. Za ňou sa skrýva totálna zmena filozofie a obsahu zákona, rozliatie práv na také oblasti, kde by ani cunami nedosiahlo. Slovenská národná strana bude v druhom čítaní poukazovať na všetky zvrátenosti, napr. aj na neprípustne hroziace oblasti diskriminácie Slovákov napr. v pracovných vzťahoch, ale aj pri výkone práv v oblasti samosprávy, ktorá sa totálne pomaďarčuje. Vážení kolegovia, ak to takto pôjde ďalej, tak o chvíľu tu všetci skončíme so slúchadlami na ušiach a zo Slovenska sa stane jazykové kocúrkovo.
Tento návrh provokatívneho a drzého zákona je protiústavný, je proti národným a štátnym záujmom Slovenskej republiky. Preto ho podobne ako iné normy Slovenská národná strana považuje za dočasný do času, keď sa Slovenská národná strana dostane opäť do vlády a zruší všetky protislovenské novelizácie, ako je táto novelizácia. Protiústavnosť a farizejskosť tohto návrhu je v tom, že podľa článku 6 Ústavy Slovenskej republiky je na celom území štátnym jazykom Slovenskej republiky jazyk slovenský. To znamená, že iné zákony nemôžu ani nahrádzať, ani ohrozovať toto jeho výlučné a celoslovenské pôsobenie.
Ešte aj Európska charta menšinových jazykov v svojej preambule upozorňuje: „Ochrana a podpora regionálnych alebo menšinových jazykov by nemala byť na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia.“ Táto maďarizačná novela ide jednoznačne na úkor štátneho jazyka, lebo jej schválením už nikto nebude potrebovať učiť sa či používať slovenčinu ako štátny jazyk. Slovenská národná strana sa ozýva aj preto, lebo aj táto charta, ktorú tak títo farizeji zneužívajú, upozorňuje: „Uplatňovanie práv menšín musí byť v rámci zachovania národnej suverenity a územnej integrity.“ Tak si konečne odpovedzme na otázku: Kde to vlastne žijeme, v Maďarsku či na Slovensku? Ja si myslím, že žijeme na Slovensku. A tak by sme sa tu mali aj cítiť, nie ako chudáci na nejakom maďarskom území, na Felvidéku, kde nám extrémisti odkazujú, že si všetko zoberú späť. Žijeme v Slovenskej republike. A na Slovensku sa hovoriť bude po slovensky, tak ako sa hovorí v Spojených štátoch amerických po anglicky, resp. v Nemecku po nemecky.
Rokujeme o znížení kvóra jazykov menšín v našich slovenských mestách a obciach z 20 % na 15 %. Už tých 20 % je hranica trpezlivosti každého človeka. Veď inde sú vyššie kvóra. Niekde, napr. vo Francúzsku, na to nie je nijaké kvórum, nie sú schválené nijaké iné jazyky v úradnom styku, dnes len štátny jazyk. A tým je francúzština. A žije tam obrovské množstvo inojazyčných národnostných menšín, ako je napr. arabská menšina, z ktorej majú Francúzi už teraz skutočne hlavu v smútku. Napr. Poľsko malo donedávna, pokiaľ ide o kvórum, päťdesiatpercentnú hranicu a nikto ani okom nemihol. Nikomu to nevadilo. Požiadavky strany Híd sú dávno nad rámcom Charty menšinových práv, dávno nad rámcom trpezlivosti každého Slováka.
Je bezprecedentné až nebezpečné, ako tento vládny šesťzlepenec vzájomne kooperuje v protištátnych záujmoch, ako koaličné strany sedia na lopate maďarskej strane Híd a naletia každej ich nezmyselnej požiadavke. Najskôr to bolo len školstvo, potom kultúra, potom samospráva, tabuľový zákon, neskôr univerzita, naposledy sme totálne ostrihali jazykový zákon a teraz už iredenta siaha aj na štátnu správu, ide na ulice, stanice, dokonca nadpisy prevádzok a obchodov, chce sa vrátiť k premenovaniu miest a obcí, ktoré boli pomaďarčené v rokoch 1867 až 1918.
My sa tu hádame, či de iure a kedy bude politická autonómia južného Slovenska. De facto táto už je, len my, benevolentní Slováci, skutočne ktorí stále sme tým holubičím národom, nechceme vidieť, že v podstate ekonomika, hospodárstvo južného Slovenska je v rukách Maďarov, a nielen Maďarov tu žijúcich, slovenských Maďarov, ale Maďarov žijúcich za hranicami, v Maďarskej republike. Sú vydávané pokyny, sú dávané dotácie z maďarských bánk a tak ďalej a tak ďalej a my tu stále len rozprávame a kňučíme, ako takí kňučiaci, zdochýnajúci pes a strkáme sa niekomu, s prepáčením, do zadku a nechceme vidieť skutočnosť, ktorá je tu skutočná. De facto politická autonómia na južnom Slovensku existuje a nie je rok 1938, ale sme v roku 2011, bohužiaľ. Čo tu stvárate? To je to, že Slovák hovoriaci po maďarsky na Slovensku od narodenia po smrť nebude vôbec potrebovať a ovládať slovenčinu ako štátny jazyk. Choďte sa pozrieť na maturity na gymnáziá, maďarské gymnáziá alebo stredné školy na južnom Slovensku. Veď niektorí tí študenti absolútne nerozumejú po slovensky a keď skončia s maturitou, tak ani sa nenamáhajú ísť do slovenskej školy, lebo by tam ani nemohli ísť, lebo by zase nerozumeli po slovensky. Idú na vysoké školy do Maďarska. A kvôli čomu to robia tak? Je to od začiatku až po koniec stále len v maďarskom jazyku.
A tie takzvané slovenské školy v Maďarsku aké sú? Prosím vás, dve hodiny vyučovania v týždni sa vyučuje v slovenskom jazyku a aj to vyučuje maďarský učiteľ. Samozrejme, zo 470-tisícovej slovenskej menšiny v Maďarsku sčítanej v roku 1947 je toho času štatisticky vedených len 15 000 Slovákov. Kde sa vyparilo tých 455 000 Slovákov? No pomaďarčili sa. A my tu stále spievame dookola o nejakých právach maďarskej menšiny.
Ja musím zacitovať, i keď zase budem obviňovaný, aký som rasista, ale nepovedal som to ja, ale povedal to pán profesor Cavalli-Sforza, ktorý sa vyjadril, že obyvateľstvo Maďarska je v Európe anomáliou, používa jazyk dobyvateľov z Ázie, ale obyvateľstvo Maďarska nie etnicky maďarské, ono je prevažne slovanské, definitívne európske. Áno, tí starí Maďari, ktorí prišli na tých malých škaredých huňatých koníkoch, čo už hovorím možno tristo päťdesiaty raz, áno, to boli Mongoli, to boli mongoloidné kmene zo stredu Ázie. (Smiech v sále.) No veď sa smejte, smejete sa nad svojou vlastnou hlúposťou a úbohosťou. Keď on skonštatoval, že u obyvateľov Maďarska, ale aj tých takzvaných slovenských Maďarov na južnom Slovensku koluje len asi tak 5 % genetickej krvi starých Maďarov, aziatov, tak potom neviem, z koho sa smejete. Je to z toho, že tí vrahúni zo strednej Ázie, ktorí vyvraždili nás všetkých, alebo povraždiť chceli nás všetkých, nanútili svoju reč slovenskému obyvateľstvu? A my tu akože zatvárame oči nad touto skutočnosťou, ale to nie je podstata, hlásia sa teda k tým aziatom, tak sa k nim hlásia, o tom tu nechcem hovoriť, ale chcel som povedať, že skutočne Slovenská národná strana nerobila tento vedecký výskum, robil to americký vedec, profesor, tak asi na tom niečo bude pravdy.
Článok 34 Ústavy Slovenskej republiky má aj odsek 2, ktorý hovorí o práve na osvojenie si štátneho jazyka. Ale tu sa štátny jazyk úplne vytláča na perifériu. Ktorá krajina na svete by niečo také dovolila? V tomto je Slovensko výnimočné, má výnimočnú vládu, dobrých kolaborantov, ktorí zradcom z rôznych sorosovských nadácií, napr. aj pani premiérka Iveta Radičová nahráva premiérovi Orbánovi, nahrávajú v ich záujmoch. A nezaujíma ich, že sa tým vlastne stávajú zradcami vlastnej štátnosti, štátnosti, ktorú navyše nikdy nechceli. Už len rokovanie o novele tohto zákona je ponižovaním Slovenska, všetkých Slovákov, devalváciou slovenského jazyka, ktorý je, aspoň podľa mojich informácií, zatiaľ ešte na našom území štátnym jazykom, úradným jazykom. Veď čo nám táto novela prinesie? Je to splnenie všetkých snov v Budapešti poznačených trianonskou traumou? Od narodenia až po smrť sa slovenský občan bude stretávať s maďarčinou na každom kroku, na autobusovej zastávke, na tabuli pred obcou či mestom, na tabuli pri obchode, u predavačky v obchode, aj formuláre dostane vyplniť v maďarskom jazyku. Obecné zastupiteľstvá budú rokovať v maďarčine, na dedinskú zábavu či hody vás budú na plagátoch pozývať v maďarskom jazyku. Že tomu nerozumiete? Zaujíma to niekoho? Ako som už povedal, budeme sa pýtať, kde to vlastne žijeme, či žijeme v Maďarsku. Takéto precedensy sa nedejú nikde na svete. Každý štát si chráni a váži svoj štátny jazyk.
Pred niekoľkými rokmi bolo v americkej Kalifornii referendum o používaní jazykov na území tohto štátu. Napriek tomu, že takmer polovicu obyvateľov Kalifornie tvoria Hispánci, v referende sa rozhodli používať jednoznačne angličtinu ako štátny jazyk. Že sa nehanbíte všetci tí, čo tu sedíte v parlamentných laviciach, podplácaní Budapešťou a smejete sa do rukáva na tom, ako vám prisluhuje súčasná slovenská vláda a otvorene spolupracuje na pričlenení južného Slovenska k Maďarsku. Nehanbíte sa, však. Veď koho z vás by zaujímal Slovák alebo národ. Veď vy týmto pojmom v podstate ani nerozumiete alebo nechcete rozumieť. A koho z vás by zaujímal fakt, ako sme sa veľmi usilovali o suverenitu, samostatnosť Slovenska, keď si ju ani jeden z vás neželal? Zrejme preto takto nehanebne ustupujete záujmom maďarskej iredenty a pred vlastným občanom sa vôbec nehanbíte. Pospávajúci ujo v kresle podpredsedu vlády príde s pokynmi z Budapešti a vy všetci sa idete pretrhnúť, aby ste si ich želanie splnili. Prečo je to tak? Čo vám za to Budapešť prisľúbila? Alebo vás Orbánovci niečím vydierajú? Sme skutočne neštandardný štát? Maďari v parlamente, Maďari vo vláde, Maďar na čele Policajného zboru, ďalší Maďar bude možno šéfovať Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Čo bude nasledovať? Bude to povinná maďarčina na základných školách, povinné preberanie si maďarského občianskeho preukazu každým slovenským občanom? To nie je utópia, to sú reálne hrozby. Podobnými reálnymi hrozbami a indíciami sa začal aj príbeh Kosova. A videli sme sami, ako to všetko dopadlo. Alebo chceme situáciu a záujmy maďarskej iredenty v každej ich susednej krajine, najmä na vždy ustupujúcom Slovensku podceňovať? To neodporúčam. A Slovenská národná strana to nikdy nedopustí, aj keby sme mali položiť svoje životy na oltár vlasti, určite. (Smiech v sále.)
Uvedomte si jeden dôležitý fakt. Slovenská republika je krajinou, ktorá všetkým národnostným menšinám ponúka a garantuje všetky práva, ktoré majú mať, v niektorých prípadoch až nadštandardne. U nás od roku 1990 je permanentne nespokojná len jediná menšina, všetkým ostatným podmienky vyhovujú, aj to verejne deklarujú. Urobte si sami názor, čo z toho vyplýva. Bude veľkou hanbou a veľmi zlým signálom demokratickej Európe, ale aj celému svetu, aby prešlo týmto parlamentom zníženie kvóra na používanie menšinových jazykov na 15 %. Potom žiadajme od Maďarska reciprocitu vo všetkom, čo tu my ponúkame Maďarom, i keď je veľmi problematická tá reciprocita, pretože v Maďarsku vlastne už národnostné menšiny skoro neexistujú. A to nepovedal zase Jano Slota, to nepovedala Slovenská národná strana, to hovoria oficiálni ombudsmani pre národnostné menšiny Maďarskej republiky, oficiálni ombudsmani. A to povedala aj Komisia, Rady ministrov, Rady Európy, ktorí jednoznačne konštatovali, že v Maďarsku boli zlikvidované menšinové jazyky, zlikvidované. To nepovedala Slovenská národná strana, to povedala Komisia Rady Európy, Rada ministrov. Takže berme toto ako skutočnosť a ako fakt. Potom žiadajme od Maďarska reciprocitu. Ale tá v podstate už nie je možná, nie je možná, im sa podarilo zlikvidovať úplne všetky menšiny. Žiadajme si to, veď nič nie je nemožné.
Na Slovensku vďaka tejto vláde a najmä strane Híd Policajný zbor riadi, resp. skúša riadiť Maďar ako repa a ešte k tomu neschopný, totálne neschopný, policajt, ktorý vytvára v polícii totálny chaos. Ja osobne si myslím, že to je programovo nastavené, že to sa nedá robiť náhodou len kvôli hlúposti a neschopnosti človeka, že to robí úmyselne a možnože aj je riadený z Budapešti, policajný prezident Slovenskej republiky, kristepane, ochraňuj Slovenskú republiku. (Smiech v sále.)
Vážení, spamätajme sa, Slovenská národná strana, jej poslanci a predstavitelia dlhé roky varujú pred nebezpečenstvom, ktoré nám číha z Budapešti. Čas ukázal, že sú naše predpoklady a varovania, žiaľ, správne. Vďaka tejto vláde sa pomaly stávame kolóniou Maďarska. A je najvyšší čas povedať aj na parlamentnej pôde dosť. Poslanci Slovenskej národnej strany a, verím, aj každý rozumný človek v tejto rokovacej sále bude hlasovať proti tejto nehanebnej novele zákona o menšinových jazykoch. A zhodíme ju jednoznačne zo stola, dúfam. Pripájame sa, samozrejme, aj k svojmu predrečníkovi pánovi Maďaričovi a žiadame, aby tento zákon nebol prejednávaný a bol zhodený zo stola.
Vážené dámy, vážení páni, na Slovensku po slovensky. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. No toto nepochybné osvieženie, ktoré vyvolalo u bývalého koaličného partnera pána poslanca Slotu celkom evidentné záchvaty veselosti, ako som to tak sprava videl, ukazuje zaujímavý rozvoj tradícií SNS. Teda okrem tradičných chlpatých koníkov hlavného hipológa strany sa stáva tradíciou i istý druh nástenkárstva. Samozrejme, toto je možno menej výnosná nástenka ako tie, ktorými zahájila SNS túto tradíciu rozkrádania. Ale bolo mi cťou, že som podfarboval tento prejav i tým, že tam bola na čestnom druhom mieste spomenutá OKS. Myslím si, že takáto nástenka, nech už je akokoľvek nepravdivá a blbá, každopádne aspoň stojí daňového poplatníka menej peňazí. (Potlesk.)

Pán poslanec Slota, je to úplne príznačné, že je to iba druhýkrát, čo v tomto volebnom období vystupujete na pôde slovenského parlamentu, prvýkrát ste tu vystúpili 6. augusta minulého roku a povedali ste, aby sme to už rýchlo schválili a mohli ísť domov, druhýkrát vystupujete teraz k návrhu zákona o používaní jazykov menšín. Je to pochopiteľné preto, lebo odbavovanie sa na protimaďarských výpadoch je hlavnou agendou vašej politickej strany, povedal by som, takmer jedinou, ale teda občas sa odbavujete aj na protirómskych výpadoch. Takže nechcem zavádzať.
Chcem sa dodatočne ospravedlniť pánu poslancovi Maďaričovi, ak som si niečo zle myslel o jeho prejave, že miestami hovoril od témy. Po tom, čo ste predviedli vy, tak musím konštatovať, že to jeho vystúpenie bolo úplne vecné a k téme. Spomenuli ste slová ako „pomaďarčovanie, autonómia, kňučania, zvrátenosti, diabolská salámová metóda, iredenta, návrh je protiústavný, protinárodný, protislovenský, sme kolónia maďarská, nebezpečenstvo z Budapešti, zradcovia vlastnej štátnosti“. No toto ak má byť nejaká vecná diskusia, tak neviem, chcel som teda zostať iba pri tom porovnaní s vaším predrečníkom, ale po tom, čo ste sa opäť aj za pobavenia tu prítomného publika pustili do svojich tradičných rečí o Mongoloch a vrahúňoch, mne to teda na rozdiel od kolegov nepripadalo vôbec smiešne. Konštatoval som to už viackrát. A teraz som rád, že môžem povedať aj teraz priamo tu vám: Pán Slota, vy ste hanba slovenského národa. (Potlesk.)

Pán poslanec Rafael Rafaj s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

Ďakujem. Ja si o hanbe slovenského národa myslím, že je to pán Dostál. Vôbec to, že sa sem dostal, je hanba. (Smiech v sále.)
Ale na pána poslanca Slotu, pokiaľ použil argument, čo si asi niektorí tí, ktorí majú hluché uši a slepé oči, nevšimli. Tak v skutočnosti európska charta má zámer ochraňovať takzvané vymierajúce a ohrozené jazyky. No vo Francúzsku predsa nemáme len veľa migrantov, ale sú tam také staré jazyky ako okcitánčina, bretónčina, rétorománčina. Tak kultúrnemu francúzskemu národu vôbec neprekáža, že potiera vrátane baskičtiny v niektorých oblastiach severozápadných používanie skutočne vymierajúcich jazykov. A keď si porovnáme maďarčinu v rádiu, v novinách, v televízii, na tabuliach, jednoducho všade, kde otvoríte ešte aj chladničku, odtiaľ vám vyskočí maďarčina, tak ja naozaj nemám pocit, že by tu niekto vymieral, alebo bol niekto, prepáčte, tak ohrozený, že by sme museli s takouto vážnosťou a razantnosťou prichádzať s ochranou vymierajúcej maďarčiny. Práve toto je to farizejstvo, na ktoré pán Slota poukázal.

Ďakujem pekne za slovo. Pán Slota trafil do čierneho. Ja by som len doplnil zase citát pána Daniela Moška. Pán Moško hovorí v jednom z blogov: „Treba si uvedomiť nasledujúci fakt, v obci, kde po novom vznikne právo používať jazyk národnostnej menšiny, vzniká vopred tlak na obsadenie istých úradníckych miest práve obyvateľmi tejto menšiny, pokiaľ nebudeme považovať za samozrejmé, že Slováci sa bežne dohovoria po chorvátsky, rómsky, maďarsky či rusínsky, čiže je to pozitívna diskriminácia ako vyšitá.“ A pán Daniel Moško ďalej pokračuje: „V obciach, kde táto nová situácia vznikne, bude podporovaná ešte väčšia diverzita. Náklady spojené s tým, že Česi či Chorváti sa budú môcť prvý raz v histórii dohovoriť na úrade v materinskej reči, presiahnu klady tohoto aktu. V prípade Čechov, je to dokonca úsmevné.“ Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca Slotu a možno spomenúť, že naozaj možno sme sa podľa jeho vystúpenia párkrát aj zasmiali, ale tento zákon je naozaj vážny a veľmi záleží na tom, ako sa slovenský parlament k nemu postaví, pretože, či sa nám to páči, alebo nie, tak ide predovšetkým o agendu strany Most – Híd v súlade so stratégiou, ako to povedal aj pán poslanec Slota, Bélu Bugára žiadať 150 %, aby sme získali aspoň 80 %. Ja verím, že aj viacerí osvietení poslanci vládnej koalície túto taktiku prehliadnu a nepodporia tento návrh zákona. A špeciálne teda dúfam, že nabudúce už na tejto nástenke, ktorá tu bola zavesená, nebude sa vynímať Kresťanskodemokratické hnutie, lebo myslím si, že do určitej miery sa rehabilitovali pri zákone o štátnom občianstve z minulého roka. A ja by som bol veľmi rád, keby nenaskočili na túto vydieračskú taktiku strany Most – Híd. A bol by som veľmi rád, keby sa rehabilitovali aj v súvislosti s tými nešťastnými rozhodnutiami pri vzniku Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne. Ja sa ani nečudujem, že páni z OKS, ktorí sa dostali len po chrbtoch maďarského Hídu do tohto parlamentu, tu majú také veľké reči o tom, kto je hanbou, kto nie je hanbou.
Pán Dostál, vy ani hanbou nemôžete byť, vy ste doslovný odpad tohto národa, odpad. A taký chrapúň a gauner, ako ste vy, ma nemôže uraziť. Po prvé... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

No nehnevajte sa, ja odpovedám tak, čo si o tom myslím a ako to cítim. (Reakcia z pléna.) No ja si myslím, že to je ešte veľmi mierne slovo.
V každom prípade by som chcel povedať aj v reakcii na pána Osuského, viete, na rozdiel od vás, ja sa v koňoch trošku vyznám a mám tých štvornohých koňov veľmi rád, dvojnohých už menej, teda viete, asi koho tými dvojnohými myslím.
A úplne na záver by som chcel povedať jedno, že táto bagatelizácia, zosmiešňovanie toho, že niekto bráni slovenské záujmy, skončila v rokoch 1938, 1939 za účinnej pomoci hitlerovského Nemecka a fašistického Talianska. A skončilo to tak, že sme mali zabraté južné územie, o ktorom teraz je reč. A skončili tisíce a tisíce ľudí zavesených a obesených na stromoch, postrieľaných na fronte a ďalším ponižovaním a ponižovaním a ponižovaním. Kvôli tomu Slovenská národná strana vystupuje a bude vystupovať a môže sa hocikto smiať, koľko chce. Ale sa smejete všetci zo svojej vlastnej hlúposti. Ďakujem pekne.