16. schôdza

Netreba. To bolo konštatovanie. Ďakujem pekne.
Treťou vylosovanou otázkou je otázka od pána poslanca Andreja Kolesíka. Otázka smeruje na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pána Euguena Jurzycu. Vzhľadom na skutočnosť, že ho dnes zastupuje pani ministerka Žitňanská, bude odpovedať ona.
Otázka znie: "Pán minister, viacerí pedagógovia z Univerzity Komenského sú toho názoru, že ocenenie určené pedagógom na ich prácu bolo hrubo zdevalvované ocenením novinára, ktorý ich a univerzitu očiernil bez toho, aby vyčkal na výsledky trestného stíhania alebo kontrol. Aký prínos pre vedu, vzdelávanie alebo výchovu má osoba, keď ste ju ako neučiteľa ocenili?" Pani ministerka, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, prečítam odpoveď pána ministra školstva, ale možno k nej aj niečo dodám z vlastnej skúsenosti, pretože v oblasti školstva som veľmi dlho robila a Právnická fakulta Univerzity Komenského je moja pôvodná materská fakulta a aj dlhoročné pracovisko.
Vážený pán poslanec, v rezorte školstva minister udeľuje ocenenia pedagógom ako i iným osobám, občanom Slovenskej republiky i občanom iných štátnych príslušností za prínos pre rezort, čo jednoznačne publicistickou prácou pán Glovičko splnil. Dlhodobo sa venoval veľmi vážnemu problému vysokého školstva, ako investigatívny reportér napomohol k zmenám vnútorných predpisov v prijímacom konaní na Právnickú fakultu UK v súlade so zákonom o vysokých školách a tým napomohol k transparentnosti vysokého školstva.
Pán minister postupoval plne v súlade s platnou legislatívou a využil možnosť rozhodnúť o výnimke a udeliť ocenenie aj nepedagógovi. Ja si dovolím k tejto otázke dodať toľko, že osobne som presvedčená o tom, že treba si ceniť ľudí, ktorí poukážu na chyby alebo medzery v systéme vrátane netransparentnosti prijímania študentov na vysoké školy, pretože pokiaľ proces prijímania na vysoké školy nie je dostatočne transparentný a je možné spochybniť, že na vysokú školu sa niekto môže dostať inak ako štandardným spôsobom, tak to, pochopiteľne, hneď pri vstupe do vysokoškolského vzdelávacieho systému robí rozdiely medzi študentami na jednej strane a na druhej strane to má silný etický rozmer. Pretože, ako chceme od budúcich právnikov, aby dodržiavali etiku právnického povolania, keď už na vstupe do právnickej kariéry, keď vstupujú na vysokú školu, existujú vážne pochybnosti, že vlastne sami participovali na tom neetickom a akceptovali neetické pravidlá prijímania na vysokú školu? Myslím si, že málokedy sa zaoberáme týmito otázkami až tak ďaleko, ale pokiaľ sú pochybnosti, či na školu sa dostane naozaj človek len podľa zásluh, tak vlastne deformujeme toho mladého človeka už na začiatku, keď vstupuje do vysokoškolského systému.

Ďakujem. Chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pán poslanec. V rozsahu dvoch minút, maximálne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, pani ministerka, za sprostredkovanú odpoveď. S tým, čo ste dodali, vy osobne sa nedá nič iné len súhlasiť a ja s vami súhlasím. Len škoda, že tu nie je pán minister, na ktorého bola otázka prioritne smerovaná.  Nepochybujem o tom, že v tom procesnom výbere nominácií na ocenenie určite nebol porušený zákon ani ostatné predpisy alebo vnútorné pravidlá tohto výberu, ale chcel som sa ho skôr spýtať, či sa mu to zdá v tomto čase správne, keďže aj kontrola, ktorú tam poslal  ako minister školstva, nepreukázala žiadne závažné pochybenia zo strany právnickej fakulty. Takisto, pokiaľ viem, a vy ste ministerka spravodlivosti, nie je skončené trestné stíhanie v tejto veci, či nie je predčasné oceňovať... (Ukončenie vystúpenia časomierou.)

Nech sa páči.

K trestnému konaniu sa neviem vyjadriť, pán poslanec, pretože o ňom nemám informácie a ani nemám mať odkiaľ ako ministerka spravodlivosti, ku kontrole detto. Na vašu doplňujúcu otázku môžem len odpovedať zase sprostredkovane, že asi sa to pánovi ministrovi školstva zdalo správne, keď tak urobil. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani ministerka, že ste odpovedali aj na vám adresovanú otázku aj na otázku, ktorá bola adresovaná ministrovi školstva.
Teraz pokračujeme otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Katarína Cibulková, je adresovaná ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi a otázka znie: "Pán minister, ako hodnotíte závery mimoriadneho zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Londýne"? Pán minister, je tu priestor pre vašu odpoveď.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem veľmi pekne poslankyni Cibulkovej za otázku, ktorá je, naozaj si myslím, vysoko aktuálnou. To stretnutie v utorok v Londýne bolo svojim spôsobom výnimočné, jednak témou a jednak aj zložením. Výnimočnosť témy definovala skutočnosť, že niekoľko dní už boli vojenské zariadenia, ktoré sú hrozbou pre civilné obyvateľstvo v Líbyi, bombardované skupinou koaličných krajín. Výnimočnosť tohto stretnutia spočívala v tom, že bolo potrebné rozhodnúť, ako bude organizované aj vojenské velenie, ale ako bude organizovaný proces alebo ďalší vývoj v Líbyi tak, aby ubúdalo násilia a aby sme hľadali spoločne cesty, ako pomôcť Líbyjčanom usporiadať si svoje vlastné veci. Výnimočnosť tejto schôdzky spočívala v tom, že sa jej zúčastnilo 45 subjektov. Konkrétne tridsať šesť štátov, päť organizácií a štyria pozorovatelia. Dôležitý je výsledok, vlastne otázka smeruje aj k samotnému výsledku. Skôr, ako ho zadefinujem, tak poviem, že to kľúčové, o čo nám všetkým išlo a čo bolo aj podstatou môjho príspevku, môjho vystúpenia, je ochrana civilného obyvateľstva, aby neboli zabíjaní bezbranní ľudia, ľudia, ktorí chcú ako kdekoľvek inde na svete, pokojne žiť. Po asi 5 - hodinovej diskusii, aj na moju radosť, prevládol celkom jednoznačne záver, že prichádza doba, keď môžme konštatovať, že ten základný cieľ chrániť civilné obyvateľstvo sa podaril, resp. relatívne dobre darí plniť. A že teda prichádza doba pre politický proces. Sám generálny tajomník NATO zmienil, že žiadna vojenská operácia nerozhodne budúcnosť Líbye, jediné, čo rozhodnúť môže, je politický proces, ktorého podstatou bude snaha doviesť za rokovací stôl všetky elementy takpovediac líbyjského života. Všetkých tých, ktorí si myslia, že môžu a hlavne chcú prispieť k tomu, aby sa dosiahol široký národný dohovor, dohoda, zhoda, ako si Líbya usporiada veci po novom. Samozrejme, všetci, ktorí sme tam boli, sme cítili, vyjadrovali alebo chápali, že tá budúcnosť s Muammarom Kaddáfim je prakticky nemožná. Líder, ktorý zabíja vlastných ľudí, líder, ktorý vraždí vlastné obyvateľstvo, môžme hľadať také alebo onaké slová, prosto legitimitu stráca.
Mal som z toho dobrý dojem, pretože to poznanie prišlo pomerne rýchlo a teraz bude záležať, samozrejme, aj od jednotlivých krajín, ktoré sa dlhodobejšie, hlbšie, lepšie alebo menej detailne pohybujú v samotnom priestoreLíbye, aby sme kontaktovali v segmentoch líbyiskej spoločnosti, obrazne povedané od Benghází až po Tripolis tých lídrov, tie entity, ktoré majú rešpekt medzi svojimi spoluobyvateľmi vo svojich kmeňoch alebo klanoch, a priniesť tých ľudí za spoločný rokovací stôl. Toto je aj podstata záverov, ktoré potom tlmočil organizátor, teda britský kolega William Hague. Vo svojom vystúpení som teda zdôraznil to kľúčové, o čom pojednávajú aj príslušné dve rezolúcie bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1970 a 1973, a to je civilná ochrana obyvateľov. Generálny tajomník NATO povedal to celkom jasne, že ich úlohou nie je nič menej, ale ani nič viac. Zrejme ste zachytili, že od stredy Severoatlantická aliancia prevzala velenie nad vojenskými operáciami. Tie operácie, ktoré sa odohrávajú v Líbyi, majú trojaký charakter. Po prvé, je to humanitárna pomoc, ktorá je dostupnejšia skôr do východnej časti krajiny, než do tej časti, ktorú ešte ovláda Muhammar Kaddáfi. Druhý druh operácií je vynucovanie zbrojného embarga a tretí druh operácie je zabezpečenie bezletovej zóny a, ako som už povedal, aj vojenské operácie, ktorých zmyslom je chrániť civilných obyvateľov. Od rána v stredu tohto týždňa Severoatlantická aliancia nahradila tú spojeneckú koalíciu, ktorá začala vojenské operácie na samom začiatku.
Celkom na záver by som chcel dodať, že súčasťou viacerých príspevkov, nie mnohých, ale aj môjho, bola ponuka Slovenska zdieľať skúsenosti s možno nie celkom identickým, ale aj nie nepodobným procesom, lebo my sme prešli od totality ku slobode. Po druhé som pripomenul, že máme skúsenosti ešte z vtedajšieho Československa z pôsobenia mnohých našich ľudí v Líbyi, či to boli lekári, zdravotnícky personál, ale aj obchodné spoločnosti SEZ Tlmače a mnohé ďalšie, ktoré mali a majú kontakty v Líbyi. A preto, keď nadíde čas a verím, že ten čas nadíde čoskoro, Slovensko je pripravené sa podieľať na obnove Líbye. No, otázka znela tak, že aké sú konkrétne výsledky, ako hodnotím závery? Tak celkom na záver poviem, že takým záverečným výsledkom bolo rozhodnutie naše spoločné, že ustanovíme tzv. kontaktnú skupinu. To znamená tých, ktorí sa v Líbyi pohybujú lepšie, ako som pred chvíľou zmienil. Majú tam dlhodobé kontakty, vedia rozoznať ten terén omnoho lepšie ako krajiny, ktoré sú, povedzme, aj geograficky vzdialenejšie. Vzniká, doslova teraz vzniká, kreuje sa, konzultuje sa vznik takejto kontaktnej skupiny. Bude pozostávať asi z 12-15-ch krajín, je dosť možné, že tam budú aj niektoré organizácie prizvané, najmä reprezentujúce arabský svet, Liga arabských štátov alebo to môže byť Organizácia islamskej konferencie alebo Africká únia. Kolega Šikorský vyjadril želanie, aby členom kontaktnej skupiny bola aj krajina strednej Európy, čo som porozumel, koniec koncov, o tom som sám hovoril aj ja vo svojom vystúpení. Jednak vzhľadom na skúsenosti z tranzície, ale aj vzhľadom na to, čo môžme Líbyi, ale nielen Líbyi, ale aj Egyptu, Tunisku, prípadne ďalším krajinám, poskytnúť pri obnove ich krajín, pri budovaní demokratických inštitúcií a pri, ako sa ľudovo hovorí, organizovaní správy veci verejných. Pani poslankyňa, myslím, že to bolo dobré stretnutie, veľmi, veľmi zaujímavé, ale hlavne dobré preto, lebo tie závery boli jednotné a myslím si, že aj vcelku konkrétne vzhľadom na tému, ktorá takú alebo onakú mieru konkrétnosti ponúka. Ďakujem veľmi pekne ešte raz za otázku. (Potlesk.)

Ďakujem. Pani poslankyňa, je záujem o doplňujúcu otázku? Zapnite, prosím vás, mikrofón pani poslankyni Cibulkovej.

Ďakujem za odpoveď. Pán minister, ako ste sám povedali, je to otázka, resp. vojenská operácia v Líbyi je to otázka, ktorá sa v súčasnosti aj na Slovensku vo verejnosti dosť a živo diskutuje. Boli ste osobný, účastný na rokovaní a tlmočili ste svoje vyjadrenie, že sme pripravení podieľať sa na obnove Líbye.
Mňa by zaujímal váš názor, či predpokladáte, že môžeme byť požiadaní Severoatlantickou alianciou o zapojenie našich ozbrojených síl do uvedenej operácie a možno by ma zaujímal aj váš osobný názor na túto otázku.
Ďakujem.