16. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tretí deň, pokiaľ dobre počítam, rokujeme o tejto téme. Aj to svedčí o tom, že to je mimoriadne citlivá téma, a aj to, že tu padli viaceré tvrdé slová, veľmi emotívne, ale chcem veriť, že príliš táto emócia sa neprenesie aj von z tejto sály, pri ďalšom pokračovaní o rokovaniach a priebehu udalostí ohľadom tohto zákona. Naozaj chcem v to veriť.
Pravdupovediac, zazneli tu veci, na ktoré by som veľmi rád reagoval a povedal, ale jednoducho dám si, takpovediac dal som si bobríka mlčania, pretože nie je mojím cieľom priliať olej do ohňa. Naozaj toto nie je mojím cieľom. Chcem povedať, že snažím sa vžiť a mať empatiu aj s menšinami. Ja viem, že celkom sa to nikdy nedá, aj preto sa to nedá, že nie som príslušníkom tej menšiny, ale tú snahu mám. A ako politik som celý čas konal, myslím si, že som konal tak, aby Slovensko, táto krajina, bolo pevnejšie. A moje presvedčenie je, že pevnejšie je vtedy, keď sa aj menšina, nie všetci, to sa nikdy nedá dosiahnuť, ale aj menšina cíti, že toto je ich domov. Chcem, aby tak aj to zostalo, to poviem veľmi otvorene, a aj preto nechcem, aby krehké veci, ktoré sa dosiahli, sa nabúrali. Určite nechcem, aby kvôli tomu, že prebehne jedno sčítanie a v obci, kde to funguje, kde sú percentá, nebude 20, ale 19,8, bude tam pár Slovákov menej alebo pár obyvateľov inej národnosti viacej a sa to má hýbať. Nemyslím si, že to je dobré.
A vnímam tento pocit menšín, ale chcem povedať aj niečo iné, že táto téma je naozaj veľmi citlivá aj pre väčšinu. Ja viem, že je to viac ako sto rokov od 19. storočia, a viem, že dnes už nie sú živí pamätníci, čo sa dialo vtedy, ale nezabráni nikto tomu, že aj po sto rokoch to intenzívne žije v historickej pamäti obyvateľov Slovenska. Veľmi intenzívne to žije, môžeme povedať, a ja beriem, viacerí z vás vyslovili nad tým ľútosť, beriem, že už bezprostrednú zodpovednosť nemôže z nás mať za to nikto, čo sa udialo pred sto rokmi, ale napriek tomu je fakt, že to žije.
A použijem aj príklad jeden, možnože príklady lepšie ilustrujú veci, a dúfam, že nebude zneužitý. Už je to viac rokov, čo pri rovnakej téme rozbúrených emotívnych vzťahov prišiel som, ešte som nebol vo vrcholnej politike vtedy, prišiel som autobusom domov, do dediny, vystúpim a tam som videl, že ma jeden z mojich susedov, už je dnes nebohý, vyslovene očakával a chcel so mnou hovoriť. A v tej rozbúrenej atmosfére hovorí mi: "Ja to už nemôžem vydržať, ja som taký Slovák, že ja pôjdem na ten juh a vezmem samopal." A tak som mu vtedy povedal: "Kamil," lebo to bol normálny človek, vzdelaný, rodinu mal, v nedeľu chodieval do kostola, tak som mu povedal, "Kamil," hovorím, že "čo blbneš. Stretol si ty živého príslušníka tejto národnostnej menšiny?" pretože žije na severe. Vraví: "No nie." Hovorím, že: "Ty máš dom?" "No." Hovorím: "Aj on obyčajne má dom. Ty máš rodinu? Aj on má rodinu, má synov. Pomáhaš svojim deťom? Aj on pomáha." Hovorím, že: "Čo blbneš." Neviem, či som ho presvedčil, to nechcem si toľko nahovárať, ale určite sa upokojil a istým spôsobom aj zahanbil, pretože to bol normálny, slušný človek.
Chcem to, hovorím to preto, že kde môžu viesť naozaj vybičované emócie. Preto - a tu sa obraciam k vám takpovediac s prosbou, aby ste aj vy istým spôsobom pokúsili sa vnímať to, čo možno sa vám zdá byť neracionálne, ale potrebuje aj z vašej strany istú empatiu k tomu, ako túto citlivú vec vníma značné množstvo obyvateľstva na Slovensku. Nič viac a nič menej.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca Fronca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Rafaj.

Milé, ale falošné. Milé v tom, že sa snažíte istou idealistickou, rozprávkovou, čiže nereálnou, z reálneho života vytrhnutého kontextu, vnímať spolunažívanie dvoch etník, ktoré sú poznačené značnou historickou traumou.
Pán poslanec z KDH, takýto prejav by som ocenil po tom, keby sa predstavitelia Maďarskej republiky ospravedlnili Slovákom za historické traumy a krivdy v minulosti napáchané. Potom by sme možno mohli urobiť akúsi hrubú čiaru za minulosťou a mohli by sme pristúpiť aj k takýmto kazateľným rečiam.
Ale spomínali ste diferenciu, prísnosť zákona, čo keď niekomu chýba 0,2 % pod kvórum? No ale nebolo vám ľúto rovnako tak dôchodcov, ktorým možno pre výpočet dôchodku chýbalo pár dní odpracovaných alebo týždňov a uplatnila sa rovnako prísnosť zákona? Alebo vám nechýba tiež pri tejto odkázanej skupine, podľa mňa určite viac odkázanej ako príslušníci menšín k tomu, že pár centov ich možno delilo od vyplatenia rôzneho stropu vianočného dôchodku?
Keď už chcete byť spravodliví, tak buďme spravodliví všade a za všetkých okolností a nielen vo vzťahu k etnickým menšinám. Máme tu iné spoločenské menšiny, voči ktorým sa správame veľmi zle.

Pán poslanec Mikolaj.

Pán poslanec Martin Fronc, bolo vidieť z tvojho prejavu, že si mimoriadne, mimoriadne opatrný, vážil si slová ako na lekárnickej váhe, čo napr. pri školstve od teba nikdy nebolo zvykom, tam, naopak, si používal príliš expresívne slová a teraz len aby si niečo nebodaj nepokazil. Aj si to naznačil, že tvojím cieľom nie priliať olej do ohňa.
Ale povedal si, i keď veľmi nesmelo a neisto, že nesúhlasíš s tým, aby sa to percento znižovalo, bolo to, myslím, aj v tlači, tak si myslím, že by si mohol nájsť trošku viacej odvahy a povedať to zreteľnejšie. Ale chcel by som ťa vyzvať, že pokiaľ naozaj nesúhlasíš s tým, aby to kvórum šlo dole, tak nájdi odvahu a zahlasuj proti tomuto zákonu. Zahlasuj proti, nájdi odvahu a nesnaž sa, pretože tebe je jasné, musíš vedieť, už si v politike, si povedal, dosť dlho, že tých 15 % tam zostane. Tých 15 % tam bude. Takisto pán Matovič nevyrokuje absolútne nič, pretože nemáte šancu, pokiaľ chcete vo vládnej koalícii zostať.
Takže ešte raz, nájdi odvahu, pán poslanec, som presvedčený, tak ako ťa poznám, že, o tom, že ty máš pravdu, tak zahlasuj proti tomuto zákonu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Blanár.

Vážený pán poslanec Fronc, v úvode som tak trošku cítil také zneváženie tejto diskusie, keď ste hovorili, že sa už tretí deň o tejto téme, veľmi citlivej diskusie, veľmi citlivej téme diskutuje. Ja by som možno pripomenul, že rád by som privítal diskusiu takú podrobnejšiu, ako aj teraz vedieme, pri takých zákonoch, ktoré ste tu odsúhlasili v tomto parlamente a v priebehu pár mesiacov ich idete meniť. Aj vy ste dvíhali ruku alebo svoj hlas za zákon, ktorý napríklad spoplatňuje alebo dáva povinnosť odvody platiť zdravotné za to, že prenajíma niekto byt. Vy ste boli tiež tu prítomný a ste za to hlasovali. Tak ste to mohli spomenúť a povedať o tom, že aj pri tomto je potrebné robiť dlhšiu diskusiu.
Ale čo je dôležité, očakával som, ako som už viackrát vyzýval v tejto diskusii, aby ste konečne povedali, načo je tento zákon potrebný. A opäť som sa nedozvedel načo. Iba ste len naznačili, že keď niekde bude po sčítaní menej ako 20 % príslušníkov národnostnej menšiny, kde to doteraz používali, tak prečo im to neumožniť. Nuž ale nepovedali ste pritom to ďalšie, že ďalších desať obcí, ktoré to doteraz nemali, to budú mať. A toto je práve to skryté, ktoré to tam je, a vy ste im na túto rétoriku, na rétoriku jednej politickej strany, ktorá neustále zneužíva túto národnostnú menšinu maďarskú vo svoj politický prospech, skočili a mrzí ma to. Vy, ktorí by ste sa mali z tej traumy, ako KDH mám na mysli, konečne vyliečiť, ktorí ste nehlasovali za Ústavu Slovenskej republiky, mohli by ste aspoň teraz vidieť, že o čo tu ide.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Fronc, môžte reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som povedal, že nebudem komentovať a nebudem reagovať, pretože nechcem prilievať olej do ohňa. Musím povedať, že je to oveľa ťažšie aj po týchto faktických poznámkach, ale dodržím to.
Len chcem jednu vec vysvetliť a povedať v súvislosti s tým, čo tu zaznelo, ja som si nikdy pre žiadne médium nevyjadril o tom, ako budem hlasovať. Ako píšu médiá, to, samozrejme, vy všetci viete, ja som sa k tomuto nikdy nevyjadroval do verejnosti.
Ďakujem pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Somogyi, nech sa páči.