18. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, no vôbec vám nezávidím tú situáciu, do ktorej ste sa dostali vy ako nová starostka obce. Ale, žiaľ, obec zapríčinila ten stav, o ktorom som hovoril aj v predchádzajúcom, že ste rôznym spôsobom a lacno pridelili drahé byty rôznym ľuďom, ktorí si to nezaslúžili, a teraz jednoducho musíte znášať dôsledky tohto rozhodnutia vašich predchodcov. Nedá sa nič robiť. Budete musieť znášať všetky dôsledky, ktoré budú súvisieť s vyriešením tohto problému.
Jedine, ak by naozaj pán minister pripravil a predložil taký zákon, o ktorom som hovoril, že aby tie byty, ktoré takýmto spôsobom získali možno na Poštovej, možno v okolí magistrátu, možno nad Salvatorom a kde-kade po meste, veľké, krásne, drahé byty vrátili a dali tam do týchto ľudí, ktorí by si možno na sklonku svojho života zaslúžili slušne bývať a slušne dožiť svoj život.
Ďakujem pekne.

Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Viera Tomanová, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Nedá mi, pani poslankyňa, aby som nezareagovala, a musím vás požiadať, aby ste mi nevkladali do úst a do vykonania práce to, čo som nikdy nepresadzovala. Ministerstvo práce za účasti mnohých ďalších odborníkov pripravilo kritériá, na základe ktorých bolo možné posudzovať a určite nie prideľovať rovnakú plochu ľuďom, akú teraz obýva bez zohľadnenia iných kritérií. To je jedna vec.
A druhá vec. Ja by som vám veľmi rada pripomenula, nechcem to tu rozoberať, vaše predvolebné ťaženie, čo ste týmto ľuďom všetko nasľubovali. A na druhej strane si uvedomujem aj to, čo povedal pán Jasaň, že skutočne máte obrovský problém a vás sa to nesmierne dotýka ako starostky Starého Mesta, aby ste túto situáciu riešili a pozitívne, ale je jednoznačné, ak príspevok na bývanie prejde ako originálna kompetencia v rámci hmotnej núdze, budete to mať zase len vy na stole a príspevok na bývanie v tomto prípade nedokáže nič vyriešiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďalej s faktickou poznámkou ako posledný je prihlásený pán poslanec Július Brocka, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel konštruktívne, tak ako aj pani poslankyňa Rosová vystupovala na rozdiel od predrečníkov, ja si uvedomujem, že tento problém bol preto komplikovaný, lebo sa týkal štyroch dotknutých skupín. Týkal sa nájomníkov, vlastníkov, týkal sa obcí, týkal sa štátu. A keďže bol veľmi komplikovaný, stačilo, aby jeden z tých štyroch nespolupracoval, tak sa nedal tento problém vyriešiť. A bývalé vlády to robili tak, keďže nezvládli tú úlohu a funkciu hlavného koordinátora, lebo to bola úloha štátu, štát mal prichádzať s návrhmi riešení, tak vyriešil to tak, že jednoducho sa regulovali ďalej ceny nájomného. To bolo politicky najjednoduchšie riešenie. Samozrejme, že nájomník trpel, vlastník trpel.
Teraz je to zásadná zmena po rokoch a ja som milo prekvapený, že veľmi rýchlo. Veď ani neprešiel rok od volieb a je tu konkrétny, reálny, realistický návrh, ako sa tento problém dá vyriešiť k spokojnosti všetkých. Samozrejme, že nikto tu nie je porazený, nikto nie je ani víťaz, lebo za víťaza by sa považovali tí, ktorých by to nič nestálo. Teraz bude musieť platiť každý, aj štát, aj obec, bude sa to týkať, samozrejme, aj vlastníkov, ale je to riešenie pre tých, ktorí sú tu najzraniteľnejší, a to sú nájomníci.

Reagovať na faktické poznámky bude teraz pani poslankyňa Rosová, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa Tomanová, ja som vám naozaj nič nepodsúvala. Vy ste sa v svojom vystúpení prihlásili k riešeniu, kde výpočet finančnej náhrady je odvodený od veľkosti obývaného bytu. Ak som tomu porozumela nesprávne, tak ma, prosím, opravte, ale takto som to počula. Preto som hovorila, že je to riešenie, ktoré umožňuje aj špekulatívny prístup, na rozdiel od riešenia, ktoré je predložené v zákone. Ja s týmito ľuďmi komunikujem. Tak som s nimi komunikovala pred voľbami, ako s nimi komunikujem deň čo deň, a práve preto som vystúpila na tejto pôde s mojím návrhom, ktorý by umožnil podľa mojej mienky spravodlivo kompenzovať ich situáciu, či už pridelením náhradného bývania, alebo aj s alternatívou finančného odškodnenia. To je celé, čo som chcela navrhnúť. Myslím si, že tým plním naozaj presne to, čo som nielen ja sľubovala, ale čo sme im dlžní všetci.

Pani poslankyňa si vašu reakciu nevypočula, len som chcel konštatovať. Pani poslankyňa Rosová bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave k tomuto bodu, preto uzatváram alebo vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa teraz navrhovateľa, pána podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko k rozprave v záverečnom slove.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, možno krátko naozaj aj v duchu toho, čo povedal predseda sociálneho výboru pán kolega Brocka.
Dvadsať rokov sa tu nejaký problém odvaľuje, nabaľuje, skôr než rieši, a je v našom spoločnom verejnom záujme nájsť aj odvahu, aj rozvahu ho riešiť. Ak nie, budeme doplácať. Už či štát ako ten, ktorý problém neriešil, alebo jednotlivé skupiny. A preto je dôležité s touto odvahou a rozvahou pracovať aj vo vláde, aj v parlamente.
To, že to pani exministerka neriešila, nie je cnosť, skôr nezodpovednosť. Nezodpovednosť by bola nič teraz nerobiť. Ľahko sa radí, ľahko sa pripomína. Štyri roky bola vo funkcii, kedy mala na starosti to, o čom dnes rozpráva s odkazmi, čo by malo byť, ako by malo byť.
Samozrejme, ide o bývanie, a preto hľadanie náhradného bývania alebo riešenia pre bývanie je tou líniou, ktorú rozvíja dvojica zákonov, a ja chcem pripomenúť, že k tomu bude nadviazaný aj práve pre obsah tretí zákon, ktorý pripravuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, zákon o príspevku na sociálne bývanie. A to potvrdzuje, že vláde záleží na skutočnom, reálnom riešení v súčinnosti s obcami pre tých, ktorí sa môžu ocitnúť v tzv. materiálnej, bytovej núdzi. Zákon precízne definuje mnohé z kategórií, ktoré je treba vyjasniť, a zároveň pripravuje aj skutočné riešenie cez financovanie takejto náhradnej výstavby alebo obstarávania bytov na úrovni odhadovaných 73 mil. eur.
Takže nie je to len zákon alebo len teória, ale aj finančné zabezpečenie celkového riešenia. Dávame do poriadku to, čo dlho v poriadku nebolo. A, samozrejme, je treba rešpektovať aj vlastnícke práva, aj tú dimenziu bývania, resp. práva na bývanie, s čím sa stotožňujem. Vybrali sme riešenie, ktoré považujeme za reálne a realistické, finále alebo definitíva je, samozrejme, vecou posúdenia a odsúhlasenia parlamentu - Národnej rady.
Nie je tu pán poslanec Kolesík, ale na jeho zlomyseľné masírovanie som si už zvykol. Ja len podčiarkujem, že to, čo som verejne vyhlásil a povedal, platí. Stojím si za tým a naplním to, či som jediný, alebo nie, to je už na iných, resp. nebudem hodnotiť. Ale to, s akou vehemenciou on sa stará o túto agendu, je až obdivuhodné a hovorí o netrpezlivom vyčkávaní. Nech je trpezlivý, pretože to prináša nielen ruže, ale aj iné cnosti.
A keď som platil, platil som, tak ako 300 000 ľudí v tejto krajine, zákonnou cenou za priestor, ktorý bol v tom čase neobývateľný a bolo treba doňho veľa a rozsiahlo investovať, resp. upraviť. Hovorím to s osobnou plnou vážnosťou a zodpovednosťou.
To ostatné som predložil v prvom návrhu zákona. K tomu nadviažem v nasledujúcom bode o tom, ako podporiť obce a dotknuté komunálne subjekty obce a mestá, aby dokázali zabezpečiť to, čo predložený návrh zákona rieši.
Ďakujem pekne.