18. schôdza

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, budem sa snažiť byť veľmi stručný, keďže sme len v prvom čítaní. Mňa pri tomto návrhu zákona len prekvapuje jedna vec, ktorú som už pánovi ministrovi oznámil a snažil som sa aj argumentovať a nechám si to na druhé čítanie, tú rozsiahlu argumentáciu, ale nazvem to výdobytok toho, že nelegálnu prácu môžu kontrolovať dve organizácie, sme dosiahli neľahkým spôsobom a po boji s úradníckou mašinériou, ktorá sa tomu veľmi, veľmi bránila. Dneska chceme urobiť krok späť. Chceme zúžiť kapacitu kontroly čiernej práce, nelegálnej práce na jeden úrad, a to na úrad, ktorý je kapacitne podstatne menej disponovaný ako Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako z hľadiska počtu zamestnancov, tak aj z hľadiska počtu miest, alebo počtu bodov, ktoré na Slovensku má.
Zdá sa mi to absolútne nelogické, zdá sa mi to neopodstatnené a myslím si, že je to kontraproduktívne so zámerom odhaľovať a postihovať čiernu prácu. Naozaj to presadenie toho, aby sa rozšírila tá právomoc, nie je stará. Tá bola zavádzaná počas môjho pôsobenia a viem, ako sa tomu úradníci zúfalo bránili, pretože úradník potrebuje byť dôležitý. Potrebuje mať to svoje políčko, ktoré si okopáva, aby tú svoju dôležitosť potvrdzoval. A ja nikdy takýmto tlakom nechcem podliehať a myslím si, že bola by veľká chyba, keby sme podľahli takémuto spôsobu a takýmto tlakom. Je dobré, keď čo najviac ľudí bude môcť kontrolovať čiernu prácu, keď sa budú tie kontroly kľudne aj prekrývať, aby tí, ktorí kontrolovaní majú byť, nemali pokojný spánok, pokiaľ majú čierne svedomie, a aby sa to nedalo ľahko obchádzať. Takže určite prídem v tomto smere v druhom čítaní s pozmeňujúcim návrhom.
A chcem zároveň dať procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol prerokovaný a bol pridelený na prerokovanie aj hospodárskemu výboru.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, svojím spôsobom je mi to mimoriadne nepríjemné, ale v podstate musím pokračovať v kritickom duchu, ktorý tu nastolil pán Kaník vo svojom predošlom vystúpení vo vzťahu k tomuto návrhu zákona.
Rešpektujem to, že predkladateľ pripravil túto novelu zákona v súvislosti s presunom európskej legislatívy do zákonodarstva Slovenskej republiky a ťažko možno namietať proti takýmto krokom, ktoré sú nielen užitočné, ale aj nevyhnutné. S čím mám však vážny problém, je - podobne ako to povedal pán poslanec Kaník - posilňovanie na prvý pohľad právomoci, predovšetkým však zodpovednosti a rozširovanie práce Národného inšpektorátu práce a jeho zamestnancov, predovšetkým zamestnancov v pozícii inšpektorov.
Osobne sa domnievam, že Národný inšpektorát práce nie je dostatočne pripravený na to, aby v plnej miere prebral tie kompetencie, ktoré podľa tohto zákona by prebrať mal, a aby ich vykonával k plnej spokojnosti, aby ich vykonával v dostatočnom rozsahu a aby ich vykonával tak, že výsledkom bude skutočne odhaľovanie čiernej, alebo teda nelegálnej práce na Slovensku.
Myslím si to aj preto, lebo minimálne v poslednom pol a trištvrte roku zažíva Národný inšpektorát práce čosi ako genocídu. Nové vedenie Národného inšpektorátu, ktoré nastúpilo v lete, alebo po lete, v lete minulého roka, musím povedať, že prejavuje obrovskú mieru nekompetentnosti vo vzťahu k svojej práci a vo vzťahu k činnosti Národného inšpektorátu práce. Robí konkrétne rozhodnutia, ktoré vážne spochybňujú autoritu Národného inšpektorátu práce ako inštitúcie, ale aj jednotlivých inšpektorov ako ľudí, ako pracovníkov, ktorí sú zodpovední za odhaľovanie nelegálnej práce. Robí rozhodnutia, ktoré zvyšujú vnútornú mieru administrácie, vnútornú mieru byrokracie v činnosti Národného inšpektorátu práce a zaťažuje inšpektorov činnosťou, ktorá im znemožňuje v plnej miere vykonávať to, čo by mali teda odhaľovať nelegálnu prácu.
Navyše práve Národný inšpektorát práce v súčasnosti vedie alebo proti Národnému inšpektorátu práce sa v súčasnosti vedie niekoľko súdnych pojednávaní o neplatnosti výpovede, čo je mimoriadne sarkastické, povedal by som, ak práve inštitúcia, ktorá má dohliadať na dodržiavanie zákonov, má problémy s dodržiavaním zákonov a proti tejto organizácii súdy vedú alebo je podaných niekoľko podnetov pre nezákonné výpovede. A dokonca, keďže tieto výpovede dostávali ľudia, ktorí sa zaoberali práve legislatívou alebo boli to právnici na inšpektoráte práce, tak je veľmi pravdepodobné, že inšpektorát v konečnom dôsledku tieto súdne spory prehrá.
Nehovoriac o tom, že práve po tom, čo sa niektorí nelegálne prepustení, nezákonne prepustení zamestnanci obrátili na súd, niekoľko výpovedí bolo vzápätí stiahnutých, pretože vedenie si zrazu začalo uvedomovať, ako protizákonne prepustilo niekoľko zamestnancov.
Teraz je ale dôležitý predovšetkým ten fakt, že jednotlivé inšpektoráty práce prišli v uplynulom období v priemere o päť inšpektorov na každý inšpektorát, celkovo 42 inšpektorov práce, a ja sa domnievam, že takýto proces na tomto, v tejto inštitúcii nepochybne znižuje schopnosť Národného inšpektorátu práce účinne odhaľovať nelegálnu prácu.
Pripájajú sa k tomu aj skutočne nekompetentné, niekedy dokonca smiešne, povedal by som, až neuveriteľné rozhodnutia generálnej riaditeľky Národného inšpektorátu práce, ktoré po prvé významne znižujú vážnosť samotných inšpektorov práce, ale po druhé vytvárajú priame prekážky pre to, aby inšpektori mohli účinne odhaľovať nelegálnu prácu. Poviem vám jeden príklad za všetky.
Inšpektori práce napríklad dostali pokyn, aby - keď vykonávajú kontroly za účelom zistiť nelegálnu prácu, boli, navštevovali tie jednotlivé prevádzky - navštevovali jednotlivé podniky oblečení do fosforeskujúci búnd alebo fosforeskujúcich viest s označením Národný inšpektorát práce. Inými slovami, inšpektor práce, ktorý je takýmto spôsobom označený a je viditeľný do dostatočne veľkej vzdialenosti, pričom toto označenie má zmysel a inšpektorát má k dispozícii takéto rozlišovacie bundy alebo takéto rozlišovacie vesty preto, aby ich mohli používať tí inšpektori, ktorí pracujú na cestách, napríklad keď kontrolujú, či šoféri kamiónov dodržiavajú predpisy, tak samozrejme, keď takýto inšpektor práce takto nevhodne oblečený vystúpi z auta a ide kontrolovať dodržiavanie legálnej práce, napríklad v takej prevádzke, akým je predajňa, akým sú potraviny alebo jednoducho menší obchod, tak, samozrejme, už z veľkej vzdialenosti vedúci takéhoto obchodu, ale aj prípadne nelegálne pracujúci v takomto obchode vidia, že sa blíži kontrola z inšpektorátu práce. V momente, ako takto vystrojený inšpektor práce vstupuje do prevádzky, napríklad do obchodu, môžem vás ubezpečiť, že v tom momente sa z nelegálne pracujúceho v pozícii predavača iba niekoľkými krokmi stane legálny návštevník nakupujúci v tomto obchode a v tom momente inšpektor práce nemá absolútne žiadnu šancu zistiť, že tu dochádza k nelegálnemu zamestnávaniu.
Uviedol som vám tento príklad preto, lebo som sa k nemu dostal z osobnej výpovede vedúceho takéhoto obchodu, ktorý síce podľa vlastných slov, ja to, samozrejme, neviem skontrolovať, nelegálne nikoho nezamestnáva, ale bol priamym svedkom kontroly inšpektorov z Národného inšpektorátu práce, ktorí boli takto odetí, a skutočne, keďže sa pohyboval po predajni, ešte skôr než títo inšpektori vstúpili do predajne, vďaka ich vestám zistil, že sa blíži kontrola a samozrejme, že mal by, tak ako som povedal, možnosť okamžite v podstate vyhnať spoza pultu alebo prípadne zo skladu nelegálne pracujúcich a inšpektori práce by v takomto momente v tomto obchode nezistili vôbec nič.
Nehovoriac už o tom, že považujem naozaj za smiešne a dehonestujúce pre činnosť inšpektorov práce, ak po vykonaní inšpekcie, ktorú mali naplánovanú, ktorá im bola, samozrejme, v rámci plánu práce prikázaná na tom pracovisku, kde vykonávali inšpekciu, ich výkon, teda ich funkcie, ešte príde kontrolovať hovorca Národného inšpektorátu práce, samozrejme, tiež odetý do predmetnej vesty, aby každý vedel, o koho ide. A podnikateľov, ktorí by mali cítiť minimálne rešpekt, ak nie občas aj strach, ak nelegálne zamestnávajú, pri návšteve inšpektora sa tento človek začne vypytovať a začne kontrolovať, či tí inšpektori tam boli, na čo sa vypytovali, čo zisťovali, s akými výsledkami a pod.
Je to mimoriadne dehonestujúce a mimoriadne ponižujúce spoločenskú autoritu inšpektora práce a, samozrejme, že aj takýto postup mimoriadne znižuje efektivitu činnosti inšpektorov práce, ktorí by mali odhaľovať nelegálnu prácu.
Vážené kolegyne a kolegovia, toto je len jeden z malých príkladov a mohol by som ich naozaj uviesť viac, ako za posledných vyše šesť mesiacov nové vedenie Národného inšpektorátu práce dehonestuje a likviduje činnosť tohto inšpektorátu, tejto inštitúcie, a preto si dovoľujem vysloviť vážne pochybnosti o tom, že presun ďalších povinností a rozšírenie rozsahu práce Národného inšpektorátu práce bude skutočne viesť k lepšiemu a efektívnejšiemu odhaľovaniu nelegálnej práce na Slovensku.
Domnievam sa, že ak tento presun bude naďalej spojený s takýmto spôsobom riadenia tohto inšpektorátu, domnievam sa, že nedosiahneme žiadne, vôbec nie želané výsledky, ktoré vedenie rezortu práce očakáva od tejto novely, a práve preto sa domnievam, že vôbec rozhodovať o takýchto kompetenčných zmenách nebude mať v praxi absolútne žiadny význam.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Zaznamenal som teda dve výhrady. Prvá výhrada k presunu kompetencií. Diskutujeme stále o tom, čo bolo v novele navrhnuté. Môžem vás ubezpečiť, že tento problém, resp. tento návrh riešenia vnímam aj ja osobne ako mierne kontroverzný. Má svoje pre, má svoje proti, máme ešte niekoľko týždňov na to, aby sme prijali dobré riešenie.
Pokiaľ ide o tie historky, ktoré tu hovoril pán poslanec Ondruš, ja poviem jedno také tvrdenie a to tvrdenie je, že Národný inšpektorát práce, pokiaľ ide o výber pokút, aj keď je to veľmi nepopulárne, za prvý štvrťrok tohto roku „vysoko prekročil plán“. To znamená, že tie zelené fosforeskujúce vesty možno zďaleka vidno, ale ja zároveň zďaleka vidím do čísiel a tie hovoria o tom, že výnosy z pokút sú jednoducho vyššie, tak neviem, ako to spolu ladí s tou historkou pána Ondruša.
Takže len toľko na toto margo.

Ďakujem. Pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, milí hostia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá za účelom splnenia povinností Slovenskej republiky vo vzťahu k správnej a úplnej transpozícii právnych predpisov Európskej únie, ako aj za účelom realizácie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2010 – 2014, v ktorom vláda Slovenskej republiky označila za dôležité naštartovanie nielen vysokého, ale aj udržateľného ekonomického rastu, ktorý so sebou prinesie aj nové pracovné príležitosti. V tejto súvislosti sa za kľúčové opatrenia považujú tie, ktoré smerujú k odstráneniu bariér rastu zamestnanosti a umožnia pružné formy pracovných úväzkov.
Účelom návrhu zákona je zvýšiť flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov, znížiť administratívnu a finančnú záťaž zamestnávateľov tam, kde je nadbytočná, ako aj podporiť motiváciu pre vytváranie nových pracovných miest, umožniť zosúladenie pracovných povinností a rodičovských povinností, upraviť postavenie a oprávnenia odborov tak, aby neboli privilegované a zvýhodňované na úkor zamestnávateľa, ale aj ďalších zástupcov zamestnancov, a to zamestnaneckého dôverníka a zamestnaneckej rady.
Cieľom navrhovanej úpravy je predovšetkým
- rozšíriť okruh otázok, o ktorých je možné kolektívne vyjednávať s odborovou organizáciou a ktoré je možné dohodnúť v rámci kolektívnej zmluvy;
- ďalej umožniť zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi uzatvoriť dohodu, v ktorej je možné dohodnúť pracovné podmienky zamestnancov;
- upraviť pracovný pomer na dobu určitú za účelom zosúladenia § 48 s požiadavkami Európskej komisie, ako aj zvýšiť flexibilitu pri využívaní pracovných pomerov na dobu určitú pri zachovaní požiadavky na zabránenie zneužívaniu tzv. reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú;
- odstupňovať dĺžku výpovednej doby v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru na účel zvýšenia počiatočnej flexibility v pracovnom pomere a pri zavedení modelu istej zásluhovosti a zhodnotenia zvýšenej miery dopadu skončenia pracovného pomeru na zamestnanca, ak zamestnanec pre zamestnávateľa odpracoval už dlhšie obdobie;
- vylúčiť povinnosti zamestnávateľa vyplácať odchodné v niektorých prípadoch skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa,
- viazať zákaz vykonávania inej činnosti popri pracovnom pomere na činnosti, ktoré majú konkurenčný charakter;
- zaviesť možnosť dohodnúť tzv. konkurenčnú doložku aj na čas po skončení pracovného pomeru;
- zaviesť novú možnosť vytvoriť tzv. delené pracovné miesto na účel podpory zamestnávania niektorých skupín osôb;
- rozšíriť výnimku z maximálneho priemerného 48-hodinového pracovného času v týždni pre niektoré skupiny vedúcich zamestnancov;
- viazať právo zamestnanca na vyššiu výmeru dovolenky, a to na dosiahnutie 33 rokov veku zamestnanca namiesto súčasného zložitého dokazovania odpracovaných rokov;
- zmeniť niektoré ustanovenia týkajúce sa odmeňovania zamestnancov vrátane stanovenia výslovného oprávnenia zamestnávateľa;
- po dohode so zamestnancom poskytovať výplatnú pásku elektronickými prostriedkami;
- zaviesť flexikonto ako trvalý právny inštitút Zákonníka práce vrátane niektorých zmien, ktorých zakotvenie vyplýva z praktických poznatkov z jeho využívania;
- zmeniť niektoré ustanovenia týkajúce sa právomoci a postavenia zástupcov zamestnancov a
- zvýšiť ochranu tehotných žien, dojčiacich žien a matiek do skončenia 9. mesiaca po pôrode pred skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktorý je motivovaný jej tehotenstvom alebo materstvom.
V súvislosti so zmenami navrhovanými v Zákonníku práce sa z dôvodu vecnej previazanosti navrhuje príslušnými článkami novelizovať aj zákon o službách zamestnanosti, zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a zákon o inšpekcii práce.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 59 z 12. mája 2011 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 333 z 29. apríla 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Konštatujem, že v nadväznosti na podstatu realizovať Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky vláda navrhuje vykonať v Zákonníku práce legislatívne zmeny, ktoré sú predložené v návrhu zákona a odôvodnil ich predkladateľ.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský do 32 dní.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte k predmetnému návrhu rozpravu.

Ospravedlňujem sa, ale popadali mi veci, ešte vás poprosím o chvíľu strpenia. (Pripájanie notebook do siete.)
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil v mene poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia s pripomienkami k návrhu novely Zákonníka práce, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky, a aby som vyjadril postoj nášho poslaneckého klubu, ktorý, samozrejme, vo všeobecnosti je už doteraz známy, ale rád by som ho na tomto mieste aj niekoľkými konkrétnymi faktami podložil a vysvetlil.
Samozrejme, ak dovolíte len jednu vetu, pán minister, tesne pred voľbami, relatívne tesne pred voľbami v minulom roku táto Národná rada zvýšila pokuty za nelegálnu prácu a pri zvýšení pokút s odloženou účinnosťou a pri zvýšení pokút je, samozrejme, pomerne jednoduché zvýšiť celkový objem vybraných pokút, aj keď napríklad počet tých samotných pokút sa zníži. Tak to len, keď ste sa teda pýtali, že ako sa vám to podarilo. A teraz k samotnému Zákonníku práce.
Vážené kolegyne a kolegovia, domnievam sa, že to, čo tu dnes prerokovávame, je návrh zlý a návrh zbytočný. Už dávno sa nestalo, žeby vláda prišla do parlamentu s tak kľúčovým zákonom, ktorý prichádza s takými obrovskými rozpornými reakciami zo strany sociálnych partnerov. Už dávno sa nestalo, žeby vláda prerokovávala tak kľúčový zákon, akým Zákonník práce je, spôsobom, ktorý celé mesiace traumatizuje spoločnosť, spôsobom, ktorý celé mesiace traumatizuje sociálnych partnerov, aby výsledkom bol zákon alebo návrh zákona, ktorý prichádza do parlamentu za obrovského, zásadného a veľmi hlasného nesúhlasu oboch kľúčových mimovládnych sociálnych partnerov, t. j. odborárov, ako aj zamestnávateľov.
Musím povedať, že od začiatku sme hlboko nesúhlasili s tým, akým spôsobom ministerstvo práce túto novelu pripravovalo. Pán minister, vy ste sa postavili na začiatku do pozície moderátora, nezávislého a nezainteresovaného moderátora, ktorý akoby bol nad vecou a nad celým problémom a ktorý vyzval jednotlivých sociálnych partnerov, tak zástupcov odborov, ako aj zástupcov zamestnávateľov, aby prichádzali so svojimi jednotlivými návrhmi, o ktorých vy budete viesť diskusiu medzi jednou a druhou stranou.
Musím povedať, pán minister, že vy nie ste tým, do akej pozície ste sa postavili. Nie ste nezávislým moderátorom akejsi nezáväznej alebo aj záväznej debaty sociálnych partnerov. Ste jedným, reprezentujete jedného zo sociálnych partnerov. Vláda je rovnakým sociálnym partnerom, rovnakým účastníkom tripartitných rokovaní, ako sú odbory a ako sú zamestnávatelia.
Paradoxne, ale v podstate paradoxne len na prvý pohľad, dnes prichádzate do Národnej rady s návrhom, ktorý - ako som povedal - je sprevádzaný hlbokým, zásadným a veľmi hlasným nesúhlasom oboch mimovládnych sociálnych partnerov. Namiesto toho, aby ste teda moderovali diskusiu, a ako ste povedali, aby ste na jej záver predložili do parlamentu to, čo bude výsledkom kompromisu týchto dvoch sociálnych partnerov, prichádzate s návrhmi, ktoré v mnohých zásadných veciach rozhodne nie sú výsledkom kompromisu, naopak, s ktorými vyjadruje nesúhlas raz jedna alebo raz druhá strana. A to, že niečo sa dostalo do zápisu po rokovaní tripartity, neznamená, že je to kompromis, s ktorým by odborári alebo zamestnávatelia súhlasili. To, čo vy a čo predsedníčka vlády vydáva za kompromisnú dohodu dosiahnutú na rokovaniach tripartity, mi pripomína, ako keby sa dvaja dohodovali, či preplávajú kanál La Manche. Jeden by povedal: "Nie, nevládzeme, nebudeme plávať vôbec." Druhý by povedal: "Áno, vládzeme a prepláveme až na druhý koniec." A vy by ste prišli a povedali: "Tak urobme kompromis. Budeme plávať len do polovičky." Výsledkom toho by, samozrejme, bolo to, že plavec, ktorý by sa pustil na takúto plavbu, by sa v polovičke jednoducho utopil, lebo v polovičke kanálu La Manche nie je žiadna pevnina. Presne takýmto spôsobom ste robili kompromisy, teda to, čo si myslíte, čo vy nazývate kompromis, pri rokovaní Zákonníka práce.
Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, aby som vám ukázal jeden konkrétny, nazvime to, citát zo zápisu z rokovania tripartity, ako vyzerá to, čo podľa vlády je dosiahnutý kompromis ako výsledok rokovania tripartity. Toto je konkrétne jeden paragraf, ktorým sa mení Zákonník práce, a vyzeralo to takto. (Rečník prostredníctvom notebooku premieta text na monitoroch v rokovacej sále.)
Rozpor vyzeral takto. Odborári povedali: "My chceme, aby tam v tom paragrafe bolo 7 dní." Zamestnávatelia povedali: "My chceme, aby tam bolo 24 hodín." Kompromis, ktorý presadila vláda, je 3 dni. Čo si myslíte, kto je s takýmto kompromisom spokojný? Zamestnávatelia, ktorí chceli 24 hodín? Odborári, ktorí chceli 7 dní? Ani jeden, ani druhý, samozrejme. A to, že výsledkom je teda niečo, to ešte neznamená, že je to kompromis.
Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, toto nie je kompromis, toto je jednoducho niečo, čo v nádeji alebo v snahe, že treba to aspoň nejak posunúť ďalej, navrhuje vaše ministerstvo a s čím sa stotožnila aj potom vláda. Ale rozhodne to, že vy ste neprijali ani jeden návrh, ani druhý a presadili ste si nejaký svoj, nemožno nazvať kompromisom a už vôbec nemožno hovoriť, že v takejto veci došlo k dohode na tripartitnom rokovaní.
Pravda je teda taká, že vláda schválila novelu alebo návrh novely Zákonníka práce, ktorý je jej vlastným návrhom. Vláda schválila návrh, ktorý prichádza do parlamentu v mnohých veciach so zásadným nesúhlasom oboch sociálnych partnerov. Vláda nám tu predkladá návrh, s ktorým nesúhlasia v dôležitých bodoch ani zamestnávatelia, ani zamestnanci.
Moja zásadná otázka znie: Prečo tu teda tento návrh je? Pýtam sa, kedy odborári vystúpili s požiadavkou, že treba urýchlene novelizovať Zákonník práce? Keby prišli zamestnávatelia s požiadavkou, že treba takto novelizovať Zákonník práce.
Jednoducho máme tu prejav voluntarizmu zo strany vlády, ktorý v skutočnosti nikomu nepomôže, ktorý v skutočnosti kadekoho poškodí a ktorý v skutočnosti nevyrieši mnoho závažných problémov, ktoré v súčasnosti na Slovensku máme. Máme tu prejav voluntarizmu, aby sa zmenilo aspoň niečo, aby vláda mohla vykázať nejakú činnosť v tejto veci, ale rozhodne tu nemáme nový, moderný, progresívny Zákonník práce, ktorý by zlepšoval napríklad postavenie zamestnancov, ktorý by zlepšoval ich ohodnotenie, ktorý by zlepšoval ich pracovné podmienky. To je kľúčový dôvod, pre ktorý, vážený pán minister, náš poslanecký klub nemôže vyjadriť ani náhodou súhlas s touto novelou Zákonníka práce.
Táto novela Zákonníka práce, vážené kolegyne a kolegovia, však plne zapadá do súčasnej politiky vlády Ivety Radičovej v oblasti hospodárskej a v oblasti sociálnej. Prináša ďalšie zbedačenie ľuďom, ktorí na Slovensku žijú, predovšetkým zamestnancom. Prináša zhoršenie pracovných a v konečnom dôsledku aj zhoršenie životných podmienok. Mám veľmi vážne obavy, že táto novela prinesie zhoršenie aj mzdových podmienok, za ktorých ľudia na Slovensku dnes sú nútení pracovať. A osobne sa domnievam, že táto novela Zákonníka práce je trestom za to, že veľká časť občanov, predovšetkým tých, ktorí sa živia vlastnou každodennou prácou, nevyjadrili vo voľbách podporu stranám vládnej koalície.
Dovoľte mi povedať aj niekoľko konkrétnych výhrad k tejto novele. Ak hovorím o tom, že sa budú zhoršovať podmienky pre zamestnancov, tak dôkazom toho, že to tak je, je okrem iného predĺženie možnosti zamestnávania na dobu určitú. To je tzv. reťazenie pomerov na dobu určitú, ktoré sa umožnia dokopy trikrát v celkovej dĺžke tri roky. Iste dobre viete, že toto zamestnanie pracovníkov na dobu určitú spôsobuje, že znižuje sociálne a pracovnoprávne podmienky a možnosti a predovšetkým sociálnu a pracovnoprávnu ochranu jednotlivých zamestnancov. My nemôžme zásadne súhlasiť s tým, že zamestnávatelia dostávajú do rúk takýto nástroj, ktorý im umožní práve v súčasnej dobe v dlhšej ako doteraz neistote udržiavať ľudí bez toho, aby mali istotu, čo s nimi bude po prepustení. Mám taký pocit, že práve to, o čo sa pokúša vláda touto novelou zákona, je v maximálne možnej miere sťažiť pozíciu zamestnancov predovšetkým v situácii, kedy sa musia báť o svoju prácu, alebo v situácii, kedy o svoju prácu prídu.
Vyslovujeme zásadný nesúhlas a pre nás je kľúčovým momentom, pre ktorý nemôžme podporiť tento návrh zákona, je zrušenie súbehu výpovednej doby s vyplatením odstupného pri prepustení. Hovorili sme to už niekoľkokrát a musíme to zopakovať opäť. Miešajú sa tu dva inštitúty, ktoré navzájom spolu nesúvisia, ktoré navzájom nemajú nič spoločné. Výpovedná doba je obdobie, počas ktorého zamestnanec riadne chodí do práce, riadne pracuje, a preto má prirodzené právo, aby riadne poberal mzdu za túto odvedenú prácu. Odstupné je vyplatením akéhosi, nazvime to, odškodnenia za to, že nie z viny zamestnanca tento zamestnanec predčasne, dalo by sa v úvodzovkách povedať, "akoby skôr", než mu garantovala pracovná zmluva, príde o svoju prácu.
Zlúčenie alebo súbeh výpovednej doby a vyplácania odstupného má aj svoj veľmi dôležitý nielen sociálny, ale aj ekonomický význam. Totiž to, ako dnes túto problematiku rieši Zákonník práce, umožňuje zamestnancovi udržať si istý sociálny a životný štandard vo chvíli, keď prichádza o zamestnanie, a vo chvíli, keď o zamestnanie prišiel. Toto má veľmi vážne nielen sociálne, ale aj ekonomické dopady. Naším vážnym ekonomickým problémom je prepad domácej spotreby, je prepad spotreby domácností. A takéto opatrenie, teda súbeh výpovednej lehoty a odstupného, umožňuje udržať po istú dobu po tom, čo zamestnanec prišiel o prácu, aj istú mieru kúpyschopnosti obyvateľstva, umožňuje mu udržať si istý sociálny štandard, sociálny štandard pre rodinu, umožňuje udržať si istý životný a sociálny štandard vo chvíli, keď je vystavený povinnosti podľa možností čo najrýchlejšie si nájsť nové zamestnanie, ale predovšetkým udržuje aj istý štandard z hľadiska kúpyschopnosti takejto domácnosti, čo má pozitívny vplyv na ekonomiku celého štátu. Preto sa domnievame, že dnešné ustanovenie Zákonníka práce má nielen sociálne, ale aj ekonomické ratio a myslíme si, že je pre všetkých prospešné, aby takého ustanovenie v zákone zostalo.
Zásadný nesúhlas musím vysloviť s § 83a, ktorý má obmedzovať zárobkovú činnosť po skončení pracovného pomeru. Skutočne si myslím, že tento paragraf vo svojich ustanoveniach obsahuje niektoré až absurdné prekážky pre to, aby sa ľudia, ktorí prišli o prácu, zamestnali v oblasti, v ktorej pracovali doteraz. Som hlboko presvedčený, že takéto obmedzovanie je úplne neopodstatnené a dokonca bude aj škodlivé v niektorých konkrétnych profesiách. Pre tých, ktorí presnejšie nevedia, len jednou vetou. Ide o to, že zamestnávateľ bude môcť v pracovnej zmluve obmedziť zamestnancovi možnosť pracovať v tom istom odbore v čase, keď o zamestnanie príde, alebo v tej istej profesii. Domnievam sa, že takéto obmedzenie v mnohých profesiách bude mať významne obmedzujúci charakter, a keďže nie som právnik, iba sa domnievam, že môže mať aj protiústavný charakter. Ak človek, ktorý odchádza zo zamestnania jedného, nemôže nastúpiť do zamestnania druhého, ktorý má, ako sa tu hovorí, konkurenčný charakter, hoci je práve pre túto prácu vyškolený, hoci práve v tejto oblasti má kvalifikáciu a spĺňa ďalšie podmienky.
Takisto nemôžeme súhlasiť s tými opatreniami, ktoré v tomto Zákonníku práce budú rozširovať prácu nadčas a budú rozširovať možnosti prikázať prácu nadčas jednotlivým zamestnancom. Musím povedať, že tak, ako to stanovuje novela Zákonníka práce, ide o rozsah práce v stovkách hodín, ktorý až hrozivo bude obmedzovať, ktorý až hrozivo bude obmedzovať, povedal by som, slobodu a možnosť využívať voľný čas jednotlivých zamestnancov. Musím povedať, že to, ako navrhuje ministerstvo práce a vláda rozšíriť možnosti využívania prace nadčas, bude mať významne negatívne dopady predovšetkým na rodinný život zamestnancov a bude mať významne negatívne dopady aj na jednotlivých pracovníkov.
Kľúčovým bodom, v ktorom musím vysloviť zásadný nesúhlas s predkladanou novelou, je vypustenie § 120. Vážené dámy, vážení páni, skutočne považujem za nehoráznosť, že vypúšťate z tohto zákonníka § 120, ktorý garantuje minimálne mzdy. To je skutočne, vo chvíli, v akej situácii, v akej sa z hľadiska platov na Slovensku nachádzame, absolútna nehoráznosť. O to viac, vážené kolegyne a kolegovia, že o to viac, že predsedníčka vlády na stretnutí s odborármi 27. apríla celkom jednoznačne deklarovala, že nedôjde v tomto zákonníku k žiadnym ďalším zmenám oproti tým, ktoré boli urobené na rokovaní tripartity. Napriek tomu na druhý deň vláda väčšinou hlasov vypustila § 120, hoci tí, ktorí sa zúčastnili na zasadaní tripartity, keď sa prerokoval Zákonník práce, dobre vedeli, že § 120, teda stanovenie minimálnych miezd, považujú odborári za jednu zo zásadných požiadaviek, aby tieto veci, aby tento paragraf v Zákonníku práce zostal.
Takýmto spôsobom porušila premiérka svoj verejne daný sľub, takýmto vierolomným spôsobom ste vyhodili tento paragraf zo Zákonníka práce. Musím povedať, že takýmto vierolomným spôsobom hlasovali na zasadaní vlády aj ministri, ktorí sa zúčastnili na zasadaní tripartity a dobre vedeli, aký dôležitý paragraf pre odborárov § 120 je. A dopady tohto rozhodnutia môžu byť veľmi negatívne predovšetkým na ľudí, ktorých mzdy sa už v súčasnosti pohybujú na hranici alebo tesne nad hranicou minimálnych miezd. A tých nie je málo na Slovensku.
Môžem vám povedať, že aj včera, keď tu pred parlamentom odovzdávali zdravotné sestry svoju petíciu, tak vyjadrili vážne obavy z vypustenia § 120 zo Zákonníka práce, pretože skutočne zdravotné sestry, najmä v malých nemocniciach, pracujú za mzdu, ktorá sa iba tesne, naozaj veľmi tesne pohybuje nad hranicou minimálnej mzdy, ktorá je dnes stanovená. A moja otázka zásadná znie: Ak nás zamestnávatelia, ako nás vy všetci, vládni poslanci, ubezpečujete, že nehrozí, že by po vypustení tohto paragrafu došlo k poklesu mzdy, tak sa pýtam, prečo ten paragraf chcete vyhodiť? Prečo ten paragraf niekomu prekáža, ak nie preto, aby stanovil mzdy nižšie, než tento paragraf pripúšťa. Ak naozaj nikto nemá záujem znižovať mzdy ľuďom na Slovensku, tak nie je dôvod, aby tento paragraf v Zákonníku práce nezostal. Ak tam zostať nemá, tak iba preto, aby ľudia boli donútení pracovať za ešte nižšie mzdy, než sú nútení v súčasnosti.
Vážené kolegyne a kolegovia, musím sa veľmi zásadne ohradiť aj voči zmenám, ktoré tento Zákonník práce prinesie do kolektívneho vyjednávania. Považujem za veľmi nešťastné, akým spôsobom, akým spôsobom tento materiál, pardon, akým spôsobom táto novela bude zasahovať do Zákonníka práce, pardon, do kolektívneho vyjednávania, a považujem za mimoriadne nešťastné, akým spôsobom sa mení zásadný charakter garancií, ktoré Zákonník práce má zamestnancom garantovať. Doterajšou zásadou totiž v pracovnom práve, ktorá, mimochodom, vyplýva aj súčasného zmenia § 1 ods. 6 Zákonníka práce, je, že možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, opakujem výhodnejšie, ako upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis.
Dovoľte mi dôležitosť tohto ustanovenia dokumentovať na jednom príklade, a tým je napríklad dovolenka. Nárok zamestnanca na dovolenku je v Zákonníku práce určený ako minimálny nárok, to znamená, že je ho možné v pracovnej zmluve zvýšiť. Je nepochybné, že dohoda o predĺžení dovolenky napríklad o jeden týždeň v roku je pre zamestnanca výhodná, nakoľko zamestnanec získava päť dní pracovného voľna navyše oproti minimálnej sadzbe, ktorú stanovuje Zákonník práce. Pre zamestnávateľa je, samozrejme, predĺženie dovolenky, naopak, nevýhodné, nakoľko stráca päť dní pracovnej kapacity svojho zamestnanca.
Podľa novely tohto zákona sa má umožniť, aby všetky zmeny, aby viaceré dôležité minimálne štandardy, ktoré Zákonník práce garantuje, mohli byť zmenené v Zákonníku práce tak, že budú nevýhodnejšie pre jednotlivých zamestnancov. Ak teda používame slovko "inak", čiže to neplatí, ak tento zákon stanovuje inak, tak treba povedať, že takýmto krokom dôjde k zásadnému prelomeniu zásady, právnej zásady, o ktorej som doteraz hovoril, a to v neprospech zamestnanca. V konečnom dôsledku si myslím, že je veľmi dôležité, že takýmto zásahom do kolektívneho vyjednávania, kedy výsledkom kolektívneho vyjednávania môže byť zhoršenie pracovnoprávnych podmienok alebo iných podmienok oproti štandardu, ktorý v základných ustanoveniach ustanovuje Zákonník práce, bude vážnym ohrozením kolektívneho vyjednávania, vyvstáva tu otázka zmyslu a významu kolektívneho vyjednávania a v konečnom dôsledku je to, samozrejme, aj útok na postavenie odborov ako legitímnych zástupcov na úrovni podnikov alebo aj vyššej úrovni, ktorí majú využívať kolektívne vyjednávanie v ich vlastný prospech a na to, aby zvýšili a umožnili lepšie zabezpečiť práva zamestnancov na úrovni podniku alebo aj na úrovni kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Napokon musím povedať, že takáto právna úprava je aj nelogická, pretože napokon v každej konkrétnej pracovnej zmluve možno dohodnúť aj vyššie štandardy, než aké stanovuje Zákonník práce. A potom opäť vyvstáva otázka, prečo máme tú kolektívne vyjednávanie, ak kolektívne vyjednávanie môže dohodnúť horšie podmienky, než aké v základných ustanoveniach stanovuje Zákonník práce.
V tejto súvislosti, vážené kolegyne a kolegovia, musím upozorniť aj to, že viaceré ustanovenia, ide o § 231a, ktorý má upravovať dohodu medzi, dohodu so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom, považujem za mimoriadne nebezpečné a za pravdepodobne aj rozporné s ústavou alebo niektorými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, a to z toho dôvodu, lebo musím upozorniť, že zamestnanecká rada nemá právnu subjektivitu a zamestnanecká rada preto nemôže nahradzovať, nemôže nahradzovať odborovú organizáciu, ktorá funguje v príslušnom podniku.
Za absolútne neprijateľné navyše, za absolútne neprijateľné navyše považujem ustanovenie, ktoré umožní zamestnávateľom, aby obišli kolektívne vyjednávanie takým spôsobom, že ak sa nepodarí uzavrieť kolektívnu dohodu, napríklad pre nesúhlas odborárov, tak zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, že uzavrie dohodu so zamestnaneckou radou alebo so zamestnaneckým dôverníkom. Toto je priamy nástroj na potlačenie úlohy odborov na úrovni podnikov a toto je priamy nástroj na likvidáciu odborov. Vy do Zákonníka práce dávate možnosť, aby zamestnávateľ mohol viesť kolektívne vyjednávanie s odborovou organizáciou tak, že jej výsledkom nebude žiadna dohoda, teda žiadna kolektívna dohoda a v takom prípade mu umožňujete, aby podpísal inú dohodu, ktorá už pôjde mimo odbory.
Vážené dámy, vážení páni, rád by som ešte - a opäť poprosím pánov, aby mi zapli výstup z počítača na obrazovku, buďte tak dobrí.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi teraz, aby som ešte odprezentoval jednu dôležitú tabuľku, na ktorej vám chcem ukázať, akým falošným argumentom je podkladaná táto novela Zákonníka práce, a to vo vzťahu k vývoju zamestnanosti. Najčastejšie ako dôvod, prečo je treba prijať novelu Zákonníka práce, ktorý má vraj priniesť väčšiu flexibilitu pracovného trhu, čo má vraj priniesť zlepšenie zamestnávania a lepší vývoj na trhu práce, je argument, že keď zvýšime flexibilitu, tzv. flexibilitu na trhu práce prostredníctvom ustanovením v Zákonníku práce, ktoré zhoršia podmienky pre zamestnancov, vytvoríme tým lepšie podmienky pre ich zamestnávanie. A dokonca sa tu prezentuje, akoby toto bol jeden z kľúčových nástrojov na zníženie nezamestnanosti na Slovensku.
Vážené kolegyne a kolegovia, nie je to pravda a to, že to nie je pravda, dokazuje aj porovnanie oficiálnych štatistických údajov o vývoji nezamestnanosti v čase, keď boli prijímané v uplynulých desiatich rokoch jednotlivé novely Zákonníka práce.
Dovoľte, prosím, aby som vám to ukázal na úplne konkrétnych číslach, ktoré vidíte na tých premietacích plochách. V apríli 2002 bol prijatý, bola prijatá novela Zákonníka práce, ktorú som technicky nazval, nazvime to, ľavicová, pretože prinieslo to, čo by pravicoví politici nazvali horšia flexibilita na trhu práce, a v tom čase bola nezamestnanosť na úrovni 18,5 %. Do prijatia Kaníkovho, nazvem ho takto, Ľudo, neuraz sa, do prijatia Kaníkovho pravicového Zákonníka práce, ktorý mal zvýšiť flexibilitu práce, a teda priniesť viac, viac zamestnaných a menej nezamestnaných, sa mierne začala nezamestnanosť znižovať napriek tomu, že fungoval prísnejší Zákonník práce.
V roku 2003 teda začal platiť alebo bol prijatý a začal platiť nový Zákonník práce, ktorý mal priniesť väčšiu flexibilitu na trhu práce, ktorý znížil ochranu zamestnancov, a to z toho mal rezultovať zníženie nezamestnanosti. V skutočnosti však, ale zatiaľ čo v roku 2003 bola nezamestnanosť 17,5 %, v roku 2004, čiže rok po fungovaní nového zákonníka, alebo v čase rok po prijatí nového Zákonníka práce, sa nezamestnanosť zvýšila na 18,1 %. Zvýšila na 18,1 %.
V ďalšom roku, v roku 2005, už dochádza k poklesu nezamestnanosti, pretože ako všetci vieme, už v podstate od roku 2003 svet zažíval výraznú, významnú hospodársku konjunktúru a samozrejme, že táto konjunktúra sa s istým časovým oneskorením prejavila aj na Slovensku.
V roku 2007 prijal parlament - opäť som to nazval pracovne - Tomanovej návrh alebo Tomanovej ľavicový Zákonník práce, ktorý, naopak, zaviedol viaceré ustanovenia na ochranu zamestnancov a v tom čase bola 11-percentná nezamestnanosť, rok po prijatí alebo po fungovaní takéhoto Zákonníka práce nezamestnanosť klesla na 9,6 %. V čase, kedy fungovala vláda Roberta Fica, sme dokonca dosiahli historicky najnižšiu nezamestnanosť a tá sa v dôsledku krízy začala potom bez toho, aby sa zmenil Zákonník práce, zvyšovať a v súčasnosti - a to sú už potom aj za druhý polrok 2010 - neustále stúpa. Stúpa dokonca tak, že máme najvyššiu mieru nezamestnanosti, akú sme tu kedy historicky mali.
Vážené kolegyne a kolegovia, porovnávanie týchto čísel jasne dokazuje jedno: Nie je pravda, že Zákonník práce môže znížiť nezamestnanosť, nie je pravda, že flexibilita dosiahnutá tým, že sa znižujú sociálne a ďalšie ekonomické práva zamestnancov, prináša zvýšenie zamestnanosti. Zvýšenie zamestnanosti, vážené kolegyne a kolegovia, prináša vývoj hospodárstva. Zvýšenie zamestnanosti prináša ekonomická, hospodárska politika vlády. Zvýšenie zamestnanosti nemôže priniesť zbedačovanie ľudí prostredníctvom takého Zákonníka práce, ktorý zhoršuje ich pracovné pozície, ktorý zhoršuje ich pracovné podmienky a ktoré v konečnom dôsledku zhoršuje aj ich životnú úroveň.
Vážené kolegyne a kolegovia, toto sú základné dôvody, pre ktoré poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia nemôže a nebude súhlasiť s predkladanou novelou Zákonníka práce.
Vážené kolegyne a kolegovia, to, o čom tu dnes rokujeme, je Zákonník práce, ktorý sa stáva bičom, ktorý sa stáva trestom, ktorý je namierený proti jednotlivým zamestnancom, ktorý je namierený proti ľuďom, ktorí sú nútení každý deň ráno vstávať a chodiť do práce a takýmto spôsobom si zarábať na svoje živobytie.
Vážené kolegyne a kolegovia, predkladaný návrh Zákonníka práce je zlý, zlý a ešte raz zlý.
Vážené kolegyne a kolegovia, s predkladanou novelou Zákonníka práce nesúhlasí ani jeden z mimovládnych sociálnych partnerov. Vážené kolegyne a kolegovia, proti tejto novele Zákonníka práce sa búria tisíce, desaťtisíce, stotisíce zamestnancov na celom Slovensku. Ja vás, vážené kolegyne a kolegovia, vyzývam, aby ste vypočuli hlas svojich voličov, aby ste odmietli novelu Zákonníka práce, ktorá spôsobí zhoršenie pracovných podmienok, ktorá spôsobí zhoršenie mzdových podmienok, ktorá zhorší život, životnú úroveň a pracovné podmienky zamestnancov na Slovensku.
Vážený pán spravodajca, z tohto dôvodu predkladám aj procedurálne návrhy v zmysle rokovacieho poriadku, aby Národná rada hlasovaním odmietla sa ďalej zaoberať týmto návrhom zákona. A v prípade, ak tento môj návrh nebude prijatý, tak, prosím, dajte hlasovať o druhom procedurálnom návrhu, aby tento návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie.
Ja vám ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No, vážený pán poslanec Ondruš, spomínali ste zdravotné sestry a ich odpor k zrušeniu § 120, k tým koeficientom minimálnej mzdy, no, ja si dovolím zacitovať priamo z petície zdravotných sestier, citujem: "Takmer dve desaťročia sestry trpezlivo čakali na pozitívne zmeny, ktoré neprišli." A ďalej potom uvádzajú neskôr: "Ide o dlhodobo riešené chronické problémy sestier a pôrodných asistentiek. Zdravotné sestry a všeobecne zdravotnícki pracovníci sú na Slovensku ohodnotení skutočne biedne."
Ja si ale naozaj nemyslím, že by ktokoľvek z nich mal pracovať za minimálnu mzdu. Záslužná práca zdravotných sestier má obrovskú hodnotu a prirovnávanie to k úplne najzákladnejšej hodnote alebo k najnižšej hodnote mzdy, to sa rovná zbedačovaniu ľudí. Ja sa pýtam, kde bola strana SMER za posledné roky, teda za predchádzajúce roky, roky vlády Roberta Fica, keď tie isté sestry mali v nemocniciach, ktoré ste spomínali, pracovali, doslova drali - a použijem vaše slová - za mzdu veľmi blízku k minimálnej mzde?
Ja si teda myslím, že váš prístup alebo prístup vlády Roberta Fica k zdravotným sestrám bol zlý, zlý a zlý.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, pána ministra práce ste nazvali nezávislým moderátorom sociálneho dialógu, avšak ciele a plány vlády a tejto koalície boli verejne známe. Výzva k sociálnym partnerom teda smerovala k tomu, aby sme sa oboznámili s ich požiadavkami, a bola teda ústretovým krokom. Nato odborári prišli s nezmyselnými návrhmi, ktorými sociálny dialóg zdržovali a robili neefektívnym. Svojej tvorivosti dali korunu napríklad i tým alebo požiadavkou, aby pracovný čas zamestnanca bez zníženia mzdy bol stanovený z terajších 40 na maximálne 35 hodín. To, že za menej času sa zákonite vyprodukuje menší zisk, už zrejme predpokladá znalosť vyššej matematiky. Dohoda môže byť dobrá iba vtedy, ak každý z partnerov zo svojich požiadaviek v rozumnej miere ustúpi.
Prijatím novely sa znížia neprimerané náklady zamestnávateľov, upraví sa postavenie a právomoci odborov tak, aby neboli zvýhodňované na úkor zamestnávateľa. Na druhej strane sa posilnia právomoci ďalších zástupcov zamestnávateľov, zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka. Zvýšia sa možnosti uzatvárania vzájomných dohôd medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na riešenie operatívnych zmien pracovných podmienok. Novela zavádza trvalý inštitút flexikonta, delené pracovné miesta, významne vylepšuje možnosti zavádzania pružného pracovného času, umožní lepšie skĺbenie pracovných a rodičovských povinností a posilní ochranu tehotných žien a matiek s malými deťmi. I s týmito krokmi sú mnohí spokojní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, novela je v parlamente a je teraz na nás, ako bude vyzerať jej finálna verzia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pekne, pán kolega Braňo Ondruš, za tvoje vystúpenie, ja sa dotknem len jednej tej časti, kde si hovoril o minimálnej mzde, ktorá je 317 euro. Pritom keď je priemerný mesačný počet hodín 168, tak je to zhruba 1,8 eura na, hodinová, priemerná hodinová mzda.
Ja som bol v ostatnom období v mojom rodnom kraji na Gemeri a na východe, kde - dovolím si povedať - v tých podnikoch takmer tri štvrtiny ľudí pracujú za túto minimálnu mzdu. A mnohí z tých zamestnávateľov len čaká na to, kedy sa aj táto hranica zruší a budú môcť týmto ľuďom, ktorí sú odkázaní na akúkoľvek prácu, ktorá v tom regióne je, ju prijať. Toto je cesta zlepšovania života našich spoluobčanov? Toto chcete docieliť tým, že zrušíte aj túto minimálnu hranicu, ktorá už hraničí s prežitím a s ľudskou dôstojnosťou?
Prídite, prosím vás, so mnou niekedy sa tam pozrieť a uvidíte, ako tí ľudia žijú a ako ťažko musia pracovať za týchto pár euro, ktoré im chcete ešte aj vy nejakým spôsobom zobrať.
Posledná poznámka. Ja naozaj poznám, a nielen na východe, ale aj tu, veľmi veľa firiem, ktoré naozaj takýmto spôsobom zdierajú týchto ľudí. Som zvedavý, čo budete robiť, keď zrušíte minimálnu mzdu. Zamestnanci, nie všetci, je aj veľa serióznych zamestnávateľov, ale sú aj takí, ktorí naozaj len čakajú na to, že tú hranicu znížite. A čo potom tí ľudia budú robiť, z čoho budú žiť?
Skúste o tom porozmýšľať a do druhého čítania odporúčam, aby ste toto sám od seba dali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem v prvom rade poďakovať pánovi poslancovi Ondrušovi, ktorý sa skutočne zhostil a tie základné veci uviedol absolútne prehľadne a dokonca aj o tom, ako sa vyvíjala miera nezamestnanosti aj skutočnosť, že v roku 2008 vláda Roberta Fica dosiahla najnižšiu mieru nezamestnanosti, aká tu bola za obdobie posledných 15 rokov.
V tejto súvislosti by som pripomenula, že po roku účinnosti Zákonníka práce prijatého od 1. septembra 2007 Inštitút pre finančnú politiku pri ministerstve práce jednoznačne vyhodnotil, že nešlo o poškodzujúci, nezhoršil podnikateľské prostredie tento Zákonník práce.
Ale nedá mi, aby som nepovedala ešte jednu vec. A to v predchádzajúcej vláde pána Dzurindu v rokoch 2002 až 2006, kedy Zákonník práce novelizoval pán exminister Kaník, sa darilo znižovať mieru nezamestnanosti v rokoch 2004 a 2005 jediným spôsobom - o tom by nám mohol porozprávať niečo bývalý štátny tajomník pán Beblavý -, a to pravidelným rozpisovaním percentuálneho, povinného percentuálneho zníženia a vyradenia ľudí z evidencie práce, ktoré bolo rozpisované na jednotlivé úrady práce, kde museli úrady práce vyraďovať ľudí, aby dosiahli toto percento za nespoluprácu. Takže myslím si, že to nie je seriózne.
Na druhej strane musím povedať ešte jednu vec, čo sa podarilo SMER-u - sociálnej demokracii, a teda vláde pod vedením Roberta Fica. Zákonník práce v roku 2007 prešiel celospoločenskou diskusiou a to, si myslím, je skutočne najvyšší prejav demokracie, kde boli zapracované všetky pripomienky, ktoré sa týkali ochrany práv zamestnancov.
Ďakujem.