18. schôdza

Pán poslanec Dostál reaguje na faktické poznámky.

Pán poslanec Matovič, ja som nehovoril, nevkladal som ti do úst, že si tvrdil, že by práva menšín vždy poškodzovali práva väčšiny, alebo boli vždy na úkor práv väčšiny, ale táto téza nie že vždy, ale práva menšiny sú niečo, čo nejakým spôsobom ohrozuje väčšinu, tu jednoducho funguje, máme ju dokonca napísanú v ústave s istým podozrievavým aspektom, ako by príliš rozsiahle práva menšín boli niečo, čo poškodzuje väčšinu.
Ja som rozlíšil, keď som sa vyjadroval k vecnému obsahu vašich pozmeňujúcich návrhov a k tej rétorike, ktorá ho často sprevádzala, pretože, áno, s viacerými vecami, ktoré sú obsiahnuté v tých vašich pozmeňujúcich návrhoch, nemám veľký problém sa stotožniť, nie so všetkými, ale niektoré sa mi zdajú naozaj vecné vylepšenia toho zákona, ako som povedal, ja tie pozmeňujúce návrhy podporím. Mal som však problém s tým, ako to bolo podané, ako to bolo prezentované, ako akási obrana pred hrozbou maďarizácie, čo podľa mňa v žiadnom prípade takýmto spôsobom nestálo.
A, pán poslanec Čaplovič, ja som vám to zabudol povedať včera v Slovenskej televízii, lebo už na to nebol priestor. Ja nemyslím si, že chovanie sa Úradu na ochranu osobných údajov je v tejto veci celkom v poriadku, keď deň pred začatím sčítania vychádza s niečím takýmto, ale teda nepodliehal by som nejakým konšpiračným teóriám, že to súvisí s tým, že jeho šéf je zo Strany maďarskej koalície, tam žiadnu súvislosť nevidím.

Ďakujem. Ďalší rečník je pán poslanec Goga, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy, páni, charakteristika jazyka sa dá vnímať vo viacerých rovinách. Jazyk sa stal významným prvkom kultúrneho dedičstva národa, spoločnosti a štátny jazyk je zároveň aj nezastupiteľným komunikačným a integračným nástrojom v štáte a tomu musí štát venovať aj najväčší záujem pri nazeraní na prijatie dokumentov medzinárodného spoločenstva, na úlohu jazyka v spoločnosti, v ktorých má štát aj oporu. Samozrejme, aj pri zachovaní ochrany menšín, ktoré sa odlišujú od ostatnej populácie práve jazykom. V máloktorom štáte Európskej únie požívajú národnostné jazyky takú vysokú úroveň ochrany ako na Slovensku. Hovoria o tom aj implementačné správy k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov. Poznajúc úroveň jazykových práv u nás a napríklad v Maďarskej republike, je možné povedať, že Slovenská republika akceptovala najvyššiu možnú právnu ochranu konkrétne maďarského jazyka, zatiaľ čo Maďarská republika ponechala najnižšiu ochranu jazykov národnostných menšín a slovenského jazyka nevynímajúc.
Tento návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme, jednoznačne stavia používanie jazyka menšín v úradnom styku na úroveň štátneho jazyka. Samotnou realizáciou tohto zákona dochádza k eliminovaniu integračnej funkcie štátneho jazyka, pretože menšiny nebudú motivované získať znalosť štátneho jazyka, lebo vo svojom, týmto zákonom vytvorenom jazykovom prostredí to nebudú ani potrebovať. Treba však vidieť aj druhú stranu mince. Osoby, ktoré nebudú ovládať jazyk menšín, sa sotva presadia pri uchádzaní sa o prácu na úradoch. V oblastiach, kde žije viacero menšín, bude musieť súbežne zabezpečovať komunikáciu vo viacerých jazykoch. Popri štátnom aj maďarský, rómsky, rusínsky a podobne. To všetko bude viesť k jazykovej dezintegrácii štátu a súčasne by sa väčšinové obyvateľstvo zo zákona muselo jazykovo prispôsobovať menšinám.
Uvedený návrh zákona obsahovo zakotvuje množstvo rozširujúcich možností, práv a povinností, sankcií pod finančnou pokutou. Všetky tieto aktivity v kombinácii s povinnosťou orgánov štátnej správy, právomocou podpredsedu vlády a pod vplyvom možných sankcií v prípade používania maďarského jazyka sa veľmi rýchlo uskutoční proces maďarizácie juhu Slovenska, a to z peňazí štátneho rozpočtu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení venoval aj niektorým zavádzajúcim informáciám, ktoré sú zakomponované aj priamo v návrhu zákona. Už dôvodová správa hovorí, že Slovenská republika prijala v roku 2009 novelu zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorá vo viacerých oblastiach sprísnila úpravu používania štátneho jazyka Slovenskej republiky, okrem iného zaviedla pokuty za porušenie zákona. Týmto sa zákon o štátnom jazyku a zákon o používaní jazyka národnostných menšín dostal do takého nesúladu, ktorý predstavoval znevýhodnenie príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín. Toto tvrdenie nie je opodstatnené, pretože v zmysle charty, bod 72, nie je jej účelom dosiahnuť úplnú rovnosť medzi štátnym jazykom a menšinovým jazykom, teda nie je diskriminácia menšinového jazyka to, ak nie sú preň prijaté rovnaké opatrenia ako pre štátny jazyk. To za predpokladu, že takýmito opatreniami nie je bránené v udržiavaní a v rozvoji menšinových jazykov a to v súčasnosti rozhodne nie je.
Nemôžem súhlasiť ani so znížením percentuálnej hranice na 15 % bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Výsledkom budú výdavky, nie ako tvrdí dôvodová správa, že príjmy budú z pokút. Nebude to viesť k udávaniu? Útokom na orgány verejnej správy a k ohováraniu? Návrh zákona obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré hovoria o možnosti používať jazyk menšiny v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnych služieb alebo v zariadeniach sociálno-právnej kurately detí a sociálnej kurately. Je tu však riziko výkladu ustanovenia v tom, že štát je povinný zamestnať kvôli menšinovým jazykom v úradnom styku osoby ovládajúce menšinové jazyky. To môže predstavovať diskrimináciu pri výbere zamestnancov v neprospech osôb, ktoré neovládajú menšinový jazyk. Toto ustanovenie je preto neprípustné ako diskriminačne zneužiteľné.
Takýchto diskriminačných znení je v návrhu viac, keď sa ukladá povinnosť zamestnancom ovládať menšinový jazyk. Zbytočný, až výhražný je paragraf o výnose pokút uložených podľa tohto zákona, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu. Navodzuje tu atmosféru strachu, ako by sa v prípade porušenia práv občanov na používanie menšinového jazyka v úradnom styku jednalo o vyššiu formu spoločenskej nebezpečnosti ako pri prípadnom porušení akýchkoľvek iných práv občanov zo strany orgánov verejnej správy.
Súkromná osoba nemôže mať povinnosť komunikovať v menšinovom jazyku v rámci svojej činnosti. Je to priamy zásah do jeho práv. Ukladať povinnosť občanom môže len zákon všetkým rovnako, nie iba tým, ktorí bývajú, žijú v susedstve príslušníkov menšín. Keď sa štát v charte zaväzuje, tak zaväzuje všetky svoje štátne orgány, ale nie občanov a ľudí. Okrem toho by sa vytvorila skupina občanov, ktorá by takúto povinnosť mala, a ostatných, ktorá by takúto povinnosť nemala. Neprijateľné je aj rozšírenie inštitúcií, ktoré budú komunikovať v jazyku menšiny, o právnické osoby vrátane orgánov územnej samosprávy. Pôjde napríklad o materské školy, ktoré navštevujú prevažne slovenské deti, zariadenia sociálnych služieb či zdravotnícke zariadenia, múzeá, knižnice a podobne. Zamestnanci takýchto inštitúcií, ktorí nebudú ovládať jazyk menšiny, môžu byť postupne vytláčaní zo zamestnania a nahrádzaní osobami ovládajúcimi tento jazyk, spravidla príslušnej národnostnej menšiny.
Mnohí Slováci tak v snahe zachovať si zamestnanie budú nútení naučiť sa používať jazyk menšiny pri súčasnej nepriaznivej situácii na trhu práce, je tento predpoklad vysoký najmä v obciach, ktoré sú v danej obci usadené a zviazané majetkom či príbuzenskými väzbami. Berúc do úvahy zjavné ambície maďarskej vlády nevzdať sa územia Slovenska, nie je vylúčené, že ide o skrytú maďarizáciu slovenského obyvateľstva na juhu Slovenska. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj koncentráciu rómskeho obyvateľstva vo viacerých oblastiach Slovenska a ich mentalitu.
Neprijateľné je aj rozšírenie možnosti rokovať na zasadnutí obecného úradu zastupiteľstva v jazyku národnostnej menšiny na všetkých úradníkov obecného zastupiteľstva, a to aj napriek tomu, že používanie menšinového jazyka je podmienené súhlasom všetkých poslancov. Dokonca z textu ani nevyplýva, že by bola povinnosť obce zabezpečiť tlmočenie, ak budú ostatní účastníci rokovania používať jazyk menšiny. Neprijateľné je aj to, že všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, sa môžu uvádzať aj v jazyku menšiny a to je aj vo viacerých paragrafových zneniach.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uvedený návrh zákona nie je dobrý. Chýba akéhoľvek zdôvodnenie zvyšovania, pardon, znižovania percentuálnej hranice na používanie menšinových jazykov v úradnom styku. Navyše štát to bude stáť aj nemalé finančné a iné náklady. Pritom aj vo vzťahu k medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky nejde o riešenie žiadneho akútneho problému. Návrh zákona obsahuje aj niektoré nové, skryté politické ústupky, ktoré nevyplývajú zo záväzkov Slovenskej republiky a sú politicky neakceptovateľné. A aj preto nepodporím uvedený návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Aha. Tak čo teraz? Pán Kolesík. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda. Pán kolega, ďakujem za tvoje vystúpenie, v ktorom si znova zhrnul problémy, ktoré táto novela prináša. Keďže pozorne počúvam rozpravu včera aj dnes, vidím čoraz viac paralel s touto novelou zákona. Možno si ani kolegovia zo strany MOST - HÍD neuvedomili, ale 2. júna bude neslávne výročie prijatia Apponyiho zákonov, Apponyiho maďarizačných školských zákonov, ktoré veľmi tvrdo maďarizovali dovtedajší systém vzdelávania. A keď som sa tak hrabal trošku v týchto materiáloch, našiel som aj dokonca jedno vyhlásenie grófa Apponyiho, ktorým reagoval na vystúpenie jedného z troch slovenských poslancov v Uhorskom sneme Mateja Metoda Bellu, ktorý bol jedným z troch poslancov v rokoch 1906 až 1910, a pán gróf Apponyi mu povedal toto: "Učiteľom, ktorí nechcú z mládeže vychovať dobrých Maďarov, znemožním vyučovať. Pre každého občana štátu platí princíp, že v tomto štáte je pánom Maďar." Mám pocit, že novelou tohto zákona tu máme niekde, možno nie len jedného, ale viacerých grófov Apponyi.

Pán poslanec Goga chce reagovať. Nie.
Pán poslanec Krajkovič, ďalší rečník v poradí, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, musím hneď na začiatku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prepáčte mi. Pán Gál, poprosím, keby ste potichšie mohli. Ďakujem.

... musím hneď na začiatku uviesť, že súhlasím s dôvodmi, ktoré tu uviedli moji kolegovia pán Čaplovič, Rafaj, Maďarič, a s nimi sa stotožňujem, a preto nebudem hlasovať za tento návrh zákona a tie dôvody už tu nebudem opakovať.
Skôr ale ako predložím svoj procedurálny návrh, chcem uviesť na pravú mieru niektoré skutočnosti, ktoré tu boli najmä od predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny zo strany MOST - HÍD, ale aj od predkladateľa zákona prezentované.
Všetci tu vyhlasovali, že je to návrh zákona pre všetky národnostné menšiny a že hovoria najmä predstavitelia MOST-u - HÍD za všetky národnostné menšiny. Chcem tu teraz vyhlásiť minimálne za rusínsku národnostnú menšinu a ukrajinskú národnostnú menšinu, ale podľa toho, ako som mal možnosť rozprávať aj s predstaviteľmi iných národnostných menšín a vypočuť si ich názory, že nehovorili pravdu.
Uvediem hneď niekoľko príkladov. Od schválenia zákona o štátnom jazyku v minulom volebnom období sa konali tri stretnutia predstaviteľov národnostných menšín iniciované predstaviteľmi maďarskej národnostnej menšiny. Prvé stretnutie bolo 22. a 23. marca vo Vinici. Existuje tu z toho záznam, ktorý má nadpis Návrh na komplexné riešenie postavenia práv národnostných menšín. Tohto stretnutia sa zúčastnili zástupcovia Csemadoku, predseda a podpredseda Českého spolku na Slovensku, Karpatsko-nemeckého spolku, Rusínskej obrody na Slovensku, predseda a člen výkonného výboru, Zväz Rusínov a Ukrajincov na Slovensku, Inštitút rómskej verejnej politiky a Fórum inštitút pre výskum menšín, programový riaditeľ. Tam okrem všeobecných deklarácií, ako odvolávka na Ústavu Slovenskej republiky, odporúčania vysokého komisára OBSE, výboru ministrov, prijali, alebo je to uvedené v tom zázname, že navrhujú vypracovať zákon o používaní jazyka národnostných menšín, kde sa doslova píše: "Pred vypracovaním zákona by mala byť predložená fundovaná a nezaujatá správa o skutočnom stave uplatnenia jazykových práv na národnostne zmiešaných územiach. Do procesu prípravy správy by mali byť zapojení zástupcovia národnostných menšín a zástupcovia väčšinového národa žijúcich na národnostne zmiešaných územiach."
Ja nepoznám, aby bola vypracovaná nejaká nezaujatá správa, alebo nebola k dispozícii v súlade so závermi tohto stretnutia, a neviem, či existuje, alebo možno táto správa neexistuje, pretože by sme sa dozvedeli niektoré skutočnosti, ktoré by určite predkladatelia tohto zákona nie veľmi radi počuli. Možnože táto fundovaná a nezaujatá správa bola vypracovaná predstaviteľmi štyroch politických strán a dvoch frakcií. Ale to už sú ich obchodné a politické záujmy.
Druhé to stretnutie bolo zástupcov národnostných menšín, bolo v Košiciach dňa 29. 6., znova sa tu na prezenčnej listine, treba podotknúť, že z tohto stretnutia existuje len prezenčná listina, kde vlastne konštatovali len tie veci, ktoré boli deklarované na stretnutí vo Vinici.
Ďalšie stretnutie, tretie, ktoré by mohlo súvisieť s predkladaním toho zákona, bolo v Šamoríne 20. až 23. júla 2010. Na tomto stretnutí sa zúčastnili dve členky expertného tímu pre otázky národnostných menšín z Kancelárie vysokého komisára OBSE Knuta Vollebaeka. Bola tam pani Natalie Sabanadzeová a Judith Gimenez. Pikantné na tom stretnutí bolo, že pred stretnutím s ostatnými národnostnými menšinami bolo separátne stretnutie s predstaviteľmi maďarskej menšiny a ani z tohto stretnutia, samozrejme, nebol urobený nijaký záznam, alebo teda minimálne nie je k dispozícii.
Zástupcovia rusínskej národnostnej menšiny sa zúčastnili na tomto stretnutí v Šamoríne a prezentovali tam, alebo jasne tam deklarovali, že sú spokojní so súčasnou úrovňou práv národnostných menšín na Slovensku. Požiadali tam tak, ako už viackrát predtým, aby predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny nezneužívali či už v domácom politickom zápase, alebo na medzinárodných fórach národnostné menšiny, minimálne nie rusínsku.
Rusínska národnostná menšina má, podľa toho ako som mal možnosť s nimi rozprávať, svojich predstaviteľov a organizácie, ktoré sú schopné a oprávnené presadzovať záujmy ich menšiny, prihliadajúc na ich danosti a špecifiká.
Dávam do pozornosti ešte dve stanoviská Rusínskej obrody ako reprezentatívnej organizácie Rusínov na Slovensku, a najstaršej. Toto stanovisko bolo ešte ku schválenej novele o jazyku, alebo o používaní jazyka národnostných menšín, ale úzko súvisí aj s predkladanou novelou o používaní jazyka národnostných menšín, ktoré bolo prezentované na stretnutí s prezidentom republiky Ivanom Gašparovičom.
Prečítam len tri body. Stanovisko Rusínskej obrody na Slovensku k zákonu o štátnom jazyku.
Bod prvý. "Vychádzajúc z reality rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku v období prípravy zákona i v súčasnej dobe predstavitelia Rusínov, rusínskych organizácií, zástupca Rady vlády pre národnostné menšiny, členovia komisií ministerstva školstva a ministerstva kultúry, starostovia obcí a riaditelia škôl sa vyjadrili kladne k schválenej novele zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky."
Po druhé. "Uvedené zmeny nám Rusínom nezakazujú užívať svoj materinský jazyk a stanovujú podmienky, kde a ako má byť užívaný štátny jazyk."
A tretí bod tohto stanoviska. "Rešpektujeme skutočnosť, že štátnym jazykom na Slovensku je slovenský jazyk."
Rusíni v úradnom jazyku, ako aj v styku so Slovákmi bez zábran a ťažkostí uplatňujú normy slovenského jazyka. To je to prvé stanovisko. A dovolím si zacitovať aj z druhého stanoviska, ktoré bolo vydané alebo ktoré vydal Koordinačný výbor Rusínskej obrody na Slovensku k novele zákona č. 184 o používaní jazykov národnostných menšín, kde sa vyjadrili v súvislosti s týmto navrhovaným zákonom, že "vydanie úradných formulárov verejných listín, podávanie informácií o zložení a právomoci orgánov samosprávy obcí, prehľad právnych predpisov, pokynov, rusínska národnostná menšina nemá potrebu vydávania a zverejňovania verejných listín, nariadení a informácií v jazyku národnostnej menšiny a ponecháva tieto rozhodnutia na samosprávy".
Zdôvodnenie: V regiónoch so zmiešaným rusínskym obyvateľstvom sú školy s vyučovacím jazykom slovenským, kde prevažná väčšina neovláda azbuku, cyriliku, a preto nikto nevidí účelnosť vydávania formulárov verejných listín aj v materinskom rusínskom jazyku. Zacitujem ešte ďalší bod tohto stanoviska, ktoré bolo vydané: "Pred orgánmi verejnej správy, súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní môžu používať jazyk národnostných menšín slovom aj písmom, ak sa na tom zhodnú účastníci konania." To sú len také dva body, ktoré som si vypichol zo stanoviska Koordinačného výboru Rusínskej obrody.
V tejto súvislosti chcem ešte pripomenúť, že s procesom prijímania zákona o štátnom jazyku v minulom volebnom období Rusíni vydali stanovisko, ktoré poskytli ministerstvu kultúry a tlači, kde sa ohradili proti tomu, aby boli zneužívaní v politickom boji vtedajšej SMK. Faktickou poznámkou na vystúpenie kolegu, myslím, Solymosa, ak som dobre vyslovil, Solymosa, ďakujem, som upozornil na skutočnosti, ktoré som tu uviedol a prezentoval som názor svojich spoluobčanov Rusínov, ktorí si neželajú zákon o používaní národnostných menšín v súčasnej navrhovanej podobe. Považujú ho zo svojho pohľadu za zbytočný a sú spokojní so súčasnou úrovňou národnostných práv. Pán kolega mi odpovedal, že ja nemôžem rozprávať za Rusínov, pretože nie som Rusín a že on pozná ich názory, nakoľko v rámci predvolebnej kampane strany MOST - HÍD sa s nimi stretával aj na týchto národnostných územiach a na týchto národnostne zmiešaných územiach.
Len tak na okraj, v štyroch okresoch regiónu, kde žije najviac Rusínov, v tomto prípade v okresoch Svidník, Medzilaborce, Snina a Stará Ľubovňa, strana MOST získala spolu 630 hlasov, čo je 157 na okres.
Chcel by som tu ešte upozorniť na jednu vec. Po celom Slovensku, ale hlavne aj v regiónoch, kde žijú príslušníci národnostných menšín, v našom prípade príslušníkov rusínskej a ukrajinskej národnostnej menšiny, sa objavilo neuveriteľné množstvo bilbordov Strany MOST - HÍD, ktoré asi zrejme súvisí so sčítaním ľudu, ale je tu logo strany MOST - HÍD, v našom prípade s rusínskym textom. Nechcem sa teraz pýtať, odkiaľ zobrala strana peniaze na túto neuveriteľne nákladnú kampaň, určite sa to možno objaví vo výročnej správe a ja si to určite pozriem, ale chcem uviesť, znova tlmočím stanovisko predstaviteľov rusínskych organizácií, ale aj spoluobčanov, že Rusíni si takéto bilbordy MOST-u - HÍD neobjednali a neželajú si, aby si ich, aby strana MOST - HÍD ich takto využívala vo svojej kampani.
U mnohých našich občanov pred sčítaním obyvateľstva to môže pôsobiť dokonca demotivujúco. Nech už to bolo myslené akokoľvek, Rusíni za túto „dojemnú starostlivosť“ MOST-u ďakujú a odkazujú, že svoje požiadavky, problémy, ale aj kampaň pred tohtoročným sčítaním ľudu robia a budú robiť podľa svojich predstáv, prihliadajúc na svoje špecifické podmienky a predstavy, ale zásadne prostredníctvom svojich predstaviteľov a prostredníctvom svojich organizácií. Navyše Rusíni už viackrát jasne deklarovali svoju lojalitu Slovenskej republike a svojich zástupcov do Národnej rady Slovenskej republiky volia podľa programu a nie podľa etnických kritérií.
Na základe týchto skutoční dávam procedurálny návrh, aby v zmysle rokovacieho poriadku Národná rada Slovenskej republiky vrátila návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
Odôvodnenie: Zákon v súčasnej navrhovanej podobe aj v znení prípadne schválených pozmeňovacích návrhov spôsobí značné problémy, ba až neaplikovateľnosť tohto zákona v praxi na území, kde žije rusínska a ukrajinská národnostná menšina. Úrady územnej samosprávy a verejnej správy totiž nebudú schopné vydávať úradné dokumenty, ktoré ukladá tento jazyk v kodifikovanom rusínskom jazyku alebo v ukrajinskom jazyku, pochopiteľne v azbuke. Treba si uvedomiť, že pracovníci úradov územnej samosprávy, prevažne dnešná generácia štyridsiatnikov už neovláda ani čítanie azbukou a nieto, aby ešte vydávala úradné formuláre v azbuke. Už ani nehovoriac o softvéri počítačových zariadení písať azbukou, až po výrobu a tlač informačných tabúľ na týchto územiach, čo tiež neúmerne zaťaží už aj tak značne poddimenzované rozpočty maličkých obcí na severovýchode Slovenska. Týmto tlmočím aj obavy starostiek a starostov, ale aj primátorov miest, kde žije rusínska a ukrajinská národnostná menšina.
Nechcem tým, samozrejme, povedať, že Rusíni a Ukrajinci budú hneď húfne utekať na svoj úrad a žiadať úradné dokumenty vo svojom materinskom jazyku. Nepotrebovali to doteraz a tak to bude určite aj naďalej. Viem si ale dobre predstaviť, že v každej obci sú občania, ktorí majú nejaké problémy so starostom alebo starostkou, ktorí budú vyžadovať úradné dokumenty vo svojom materinskom jazyku, v našom prípade pochopiteľne v azbuke, a budú mať, bohužiaľ, na to zo zákona, ak bude schválený, právo. Len si už akosi neviem predstaviť zdesených starostov, ktorí budú mať, bohužiaľ, zo zákona povinnosť takéto dokumenty vydať.
Preto je namieste, aby pri tvorbe takého zákona boli brané do úvahy aj názory iných národnostných menších, zástupcov väčšinového národa na národnostne zmiešaných územiach, tak ako to bolo prezentované aj po stretnutí národnostných menšín vo Vinici, ale aj názory samosprávy na národnostne zmiešaných územiach.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)