18. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.5.2011 o 10:52 hod.
doc. PhDr. DrSc.
Dušan Čaplovič
Videokanál poslanca
Chcel by som sa predovšetkým všetkým poďakovať a znovu zopakovať to, čo tu už bolo povedané aj vo vašich vystúpeniach, vo faktických poznámkach, že, a pokiaľ viem, bol som dúfam dobre informovaný, aj pán Rafaj a poslanci Slovenskej národnej strany boli ochotní nájsť niekde strety medzi jedným aj druhým vyhlásením. A hľadalo sa to a bola tam ústretovosť aj zo strany poslancov Národnej rady, ale predstavitelia MOST-u-HÍD, ktorí predovšetkým tvrdili tú muziku vo výbore, v zahraničnom výbore, zrejme to odmietli. Alebo si to privlastnili, toto svoje vyhlásenie, ako keby to bolo na veky vekov všetko sväté. Ale je to vyhlásenie, ktoré dokazuje to, že sú veľkí dogmatici a priveľkí konzervatívci. Čiže bola tu možnosť toto vyhlásenie upraviť, urobiť ho skutočne tradičné a ukázať, že sme susedný štát ako suverénna Slovenská republika, ktorá má veľmi dobré postavenie v Európskej únii a nemusí sa ničoho báť aj pri takomto tvrdšom vyhlásení.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Autorizovaný
Vystúpenia
10:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:49
Andrej KolesíkVystúpenie s faktickou poznámkou
26.5.2011 o 10:49 hod.
Mgr.
Andrej Kolesík
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predseda. Rovnako pozorne som počúval tvoje vystúpenie, pán predseda výboru, a dovoľ aj mne, aby som ti zaň poďakoval. Zaujala ma tam jedna tvoja hypotetická otázka, keď si sa spýtal: Predstavme si, ako by to bolo, ak by to bolo naopak? Dovoľ mi reagovať na túto tvoju otázku tiež jednou paralelou. Donedávna deti slovenských rodičov, ktorí si kúpili domy alebo byty v Rajke a prihlásili svoje deti do škôlky, neplatili. Akonáhle ich počet začal stúpať a niekto sa cítil ohrozený, deti slovenských rodičov, slovenské deti, ktoré žijú v Rajke, musia platiť za škôlku, dokonca musia platiť za návštevu základnej školy. Predstavme si, že by to bolo naopak. Deti v Jarovciach, Rusovciach alebo v Čunove maďarskej národnosti, ale žijúce na Slovensku, že by museli platiť za škôlku tak ako slovenské deti v Rajke. Čo by sa tu spustilo? Kto by bol nepriateľ? Kto by ohrozoval výchovu a vzdelanie týchto detí? Ale keď sa to deje v Maďarsku, a opakujem stav - pred tým neplatili, a teraz platia - to je čo? Strach? Strach, že čoraz viac Slovákov sa sťahuje do Rajky? Čo je to? Pán poslanec Somogyi, dúfam, že to vyriešite a tie deti, resp. ich rodičia za predškolskú dochádzku platiť nebudú. Držím vám úprimne palce, aj keď priznám sa, vôbec, ale vôbec neverím vo váš úspech.
Autorizovaný
10:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:51
Ľuboš MartinákVystúpenie s faktickou poznámkou
26.5.2011 o 10:51 hod.
Ing.
Ľuboš Martinák
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, každému z nás musí byť jasné, že nová ústava Maďarska, nie už Maďarskej republiky, je prejavom maďarského šovinizmu, revizionizmu a, čo je horšie, exteritoriálne jednoznačne zasahuje do vecí týkajúcich sa Slovenska a na Slovensko. Prijatím novej ústavy Maďarska pokračuje naďalej sen Viktora Orbána o znovuvytvorení veľkomaďarskej ríše. Kto vie, o čom sníva naša zasnená pani predsedníčka vlády? Ja by som doporučoval, aby pani predsedníčka a takisto pán Mikuláš Dzurinda sa už konečne prebrali a zareagovali tak, ako sa patrí na novú ústavu Maďarska, lebo, ako som spomínal, a každý pre do mnou, exteritoriálne jednoznačne zasahuje na Slovensko. A preto považujem vyhlásenie poslancov zahraničného výboru v zastúpení terajšej koalície, samozrejme pod vedením poslanca za MOST-HÍD, za neadekvátny, dehonestujúci a v konečnom dôsledku iba za zdrap papiera. Ďakujem.
Autorizovaný
10:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:52
Dušan ČaplovičĎakujem vám veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.5.2011 o 10:52 hod.
doc. PhDr. DrSc.
Dušan Čaplovič
Videokanál poslanca
Chcel by som sa predovšetkým všetkým poďakovať a znovu zopakovať to, čo tu už bolo povedané aj vo vašich vystúpeniach, vo faktických poznámkach, že, a pokiaľ viem, bol som dúfam dobre informovaný, aj pán Rafaj a poslanci Slovenskej národnej strany boli ochotní nájsť niekde strety medzi jedným aj druhým vyhlásením. A hľadalo sa to a bola tam ústretovosť aj zo strany poslancov Národnej rady, ale predstavitelia MOST-u-HÍD, ktorí predovšetkým tvrdili tú muziku vo výbore, v zahraničnom výbore, zrejme to odmietli. Alebo si to privlastnili, toto svoje vyhlásenie, ako keby to bolo na veky vekov všetko sväté. Ale je to vyhlásenie, ktoré dokazuje to, že sú veľkí dogmatici a priveľkí konzervatívci. Čiže bola tu možnosť toto vyhlásenie upraviť, urobiť ho skutočne tradičné a ukázať, že sme susedný štát ako suverénna Slovenská republika, ktorá má veľmi dobré postavenie v Európskej únii a nemusí sa ničoho báť aj pri takomto tvrdšom vyhlásení.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Autorizovaný
10:54
Vystúpenie v rozprave 10:54
Rafael RafajNajskôr sa vyjadrím, ak dovolíte, k tomu vyhláseniu, o ktorom rokujeme ako o údajne prvom, teda, aj keď je to podľa mňa paralelné, teda o návrhu zo zahraničného výboru. Mne to pripomína, tá diskusia, aj to odôvodnenie zo včerajška, že máme tu dvoch susedov. Má jeden pozemok, druhý má pozemok a my tvrdíme v tomto vyhlásení, že medzi pozemkami je plot. A to, čo je za plotom, to je ich, a to, čo je pred plotom, to je naše. A nemáme sa vzájomne starať. Ale čo sa deje? Ráno sa slovenský gazda zobudí a zistí, že v noci mu niekto obral jeho hrušky v záhrade. Takáto je totiž realita Základného zákona Maďarska. Čo urobí každý normálny sedliak, záhradkár alebo občan? No bude si brániť to svoje, tú svoju záhradku, ktorú pestuje. Ale my? My to berieme na vedomie. Oni nám môžu chodiť na hrušky, budú nám ich brať a povieme: A veď nevadí, zoberte si, keď potrebujete. To je naozaj smiešne. Ale smiešne by to bolo, keby, keby situácia nebola vážna.
Ak dovolíte, budem hovoriť k meritu veci, teda k analýze základného zákona, ku ktorému máme prijať vyhlásenie, pretože prijal ho partnerský zákonodarný zbor Maďarskej republiky a jeho účinnosť, našťastie, nadobudne až 1. 1. v roku 2012, takže je tu priestor na jeho zmenu, k čomu okrem iného vyzýva aj obsah návrhu, ktorý podali poslanci Slovenskej národnej strany. Pretože ako inak chceme niečo zmeniť? Ak toto nemá byť len deklaratívne, ak to nemá byť len nejaký taký náš morálny výkrik spravodlivého rozhorčenia, ak chceme dosiahnuť aj nejaký efekt, no tak môžeme sa obrátiť jedine na tých, kto tento chorý dokument prijali a požiadať ich, tak ako to my navrhujeme, aby z vlastnej iniciatívy upravili tie časti legislatívy, ktoré sa dotýkajú suverenity a zvrchovanosti okolitých štátov. Čo je na tom zlé, čo je na tom nesusedské alebo nepriateľské? My jednoducho len povieme, vážení, ak vy si myslíte vo vašom domovom poriadku, že môžte chodiť na naše slovenské hrušky, tak teda nie, opravte si to tam láskavo, dobre? Lebo inak dostanete potom už po rukách. Toto je zjednodušene to, čo by urobil každý normálny a možno aj obyčajný človek. Samozrejme, že máme právo ako parlament požiadať aj vládu, keďže, bohužiaľ, oceňujem včerajšie vystúpenie pána ministra zahraničných vecí, ale to asi bola prvá informácia, ktorú poslanci opozície v tejto sále dostali k tak závažnej problematike, ako sú slovensko-maďarské vzťahy. Tiež to chceme riešiť kabinetne alebo len cez zahraničný výbor? Nemáme právo všetci vedieť a diskutovať k problematike? Preto chceme požiadať vládu Slovenskej republiky, keďže bola tu nedávno návšteva pána Marthonyiho a vieme, ako to skončilo, citujem jeho slová, "my návrh nepovažujeme za správne východisko v rokovaní", vyhlásil János Márthonyi. To je na margo návrhu medzištátnej dohody, kde sme opäť sa snažili hasiť problém, ktorý opäť podpálil niekto v budapeštianskom parlamente, a to je návrh na teda zákon, platný, o dvojakom občianstve. Takže vidíme, že pštrosia politika strkania hlavy do piesku a stále ťahanie za kratší koniec, keď maďarský vlak sa rúti stále rýchlejšie a rýchlejšie, je určite nesprávna. Jednoducho zamieňať si diplomaciu s mlčaním, je naozaj niečo, čo hrozí až rizikom ujmy na zdraví, ale najmä na suverenite a štátnosti.
A to ako poslanci zástupcovia ľudu, ktorému patrí na Slovensku moc, na to by sme mali určite reagovať, lebo je to naša povinnosť. A povinnosť poslancov je kontrolovať vládu a žiadať od vlády, aby nám povedala tu, tým, ktorí reprezentujeme občanov, ako to vlastne je aj s dodržiavaním základnej medzištátnej zmluvy. Pretože ona v podstate, áno, dozvedeli sme sa, že konečne bolo obnovených dvanásť komisií. No, a čo doteraz robili? No nič nerobili. Keď budem prejednávať túto zmluvu, tak vám poviem, aká je, poviem vám, aká je analýza, v koľkých článkoch a kde všade sa nedodržiava. Preto sme chceli požiadať a žiadame vládu, aby predložila do Národnej rady takúto správu a zároveň aby vláda sa oprela o parlament a mohla požiadať medzinárodné spoločenstvo o pomoc. Veď v Maďarsku prijali tlačový zákon a v Európskom parlamente bola niekoľkodňová diskusia len o tomto zákone. Veď to je úplne legitimné, úplne normálne. Prečo by sme my sa mali snažiť len o bilaterálne rokovania, ktoré zlyhávajú? A pani premiérka sa vyjadruje, citujem: "Bolo by prínosné, keby nový maďarský volebný zákon rešpektoval medzinárodné štandardy." Počujete to, bolo by prínosné, keby... Keby bolo keby, možno by boli Maďari v nebi, ešte by sme mohli dodať, nie?!
Však to, kde je nejaká suverenita, kde je nejaké ohradenie sa odtiaľto - potiaľto, toto sú naše hranice, toto sú naši občania a toto si vyriešte doma.
No a teraz poďme k tomu najvyššiemu zákonu, od ktorého sa budú odvíjať aj ďalšie normy. Ako je napr. už toľko tu citovaný volebný zákon, ktorý umožní zahraničným Maďarom voliť. Zatiaľ nevieme, či sa odvážia len na pasívne, alebo aj aktívne volebné právo, to ešte uvidíme. A možno, že si počkajú. Slováci sú ticho, povedia si, poďme, husári, dajme si tam obidve práva, hej? Veď oni tichúčko, oni akceptovali, zobrali na vedomie našu ústavu. Tak, poďme ďalej, povzbudili nás, hej. Takto to asi prečítajú v Budapešti, ak by prešiel ten návrh v nezmenenej podobe. Ale poďme sa pozrieť na tzv. základný zákon Maďarska. Predovšetkým by sme mali posúdiť dopady uvedenej právnej normy na Slovenskú republiku, pretože tieto dopady sú tu. A Základný zákon Maďarska vychádza z prezumpcie právnej kontinuity Maďarska, to znamená aj s tzv. historickým Uhorskom vrátane platnosti takzvanej historickej ústavy. Čo je historická ústava? To je ústava, presne, ako to bolo povedané, niekto to spochybňoval, v roku 1920 prijatá pri nástupe Horthyho režimu. To je tzv. historická ústava, ktorá sa odvolávala aj na práve skončené veľké Maďarsko a šéfoval tomu admirál Horthy, údajne od Karpát až po Jadran, a maximálne mal nejakú plachetnicu na Balatone. Pretože neviem, že či by Maďarsko po roku 1920 bolo prímorským štátom, je rovnako suchozemským štátom, akým je suchozemská aj Slovenská republika.
Takže nezľahčujme, prosím, tie paralely a tie asociácie, ale aj jazyk medzinárodného práva, s ktorým sa Maďari zahrávajú. Odráža sa to teda nielen v texte a nielen v niečom, čo pripomína preambulu, klasickú. Podľa nich je to tzv. národné vyznanie viery, ale v konkrétnych ustanoveniach, dámy a páni, tejto právnej normy, ktorej slovenský preklad práve držím v ruke a ktorý ste mali si možnosť možno aj vy preštudovať, samotné národné vyznanie je totiž v článku R odseku 3 tohto zákona určené ako interpretačné pravidlo základného zákona. Právnici vedia, čo to znamená. Čiže nie je to osamotené nejaké zvolanie do histórie, nie je to, nepripomína to vôbec ani našu preambulu a odkaz na cyrilo-metodské tradície. Toto je prepojené na riadny text základného zákona v časti R odstavec 3, kde sa hovorí, že základný zákon, citujem, "má byť vykladaný v súlade s jeho účelom ako aj národným vyznaním viery a výdobytkami historickej ústavy", teda tej historickej ústavy z roku 1920. Ale to nie je všetko. V národnom vyznaní tohto základného zákona sú upravené tri interpretačné pravidlá, ktoré výrazným spôsobom zasahujú do medzinárodného právneho postavenia Slovenskej republiky. Týmito interpretačnými pravidlami sú tzv. "historické vety", ktorých medzinárodno-právny význam Slovenská republika už podľa súdiac prijatého vyhlásenia ministerstvom zahraničných vecí zjavne podcenila. A zdá sa, že v tom podceňovaní ideme ďalej. A mali by sme to ako poslanci odmietnuť, ak naša diplomacia sa chce tváriť diplomaticky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení kolegovia aj vážení hostia, rokujeme, rokujeme opäť z donútenia, ako reakcia na niečo, čo opäť vzniklo a prišlo z Budapešti a čo opäť kradmou rukou, akoby povedal básnik, siaha na slovenskú slobodu, pretože Základný zákon Maďarska má jednoznačne exteritoriálne účinky. Ale prečo sa vôbec nad tým pozastavujeme ešte, keď rovnaké exteritoriálne účinky, ktoré nám všetkým prekážajú, mal aj zákon o dvojakom občianstve a krajanský zákon a ďalšie iné, či už legislatívne alebo cezhraničné, inštitucionálne a iné formy zasahovania nášho južného suseda do suverénnych záležitostí Slovenskej republiky? Prečo musíme vždy hasiť oheň až ako poslední? A dokonca už sme došli v našej zvrátenosti až tak ďaleko, že ten oheň už ani nevieme hasiť. My jednoducho zoberieme na vedomie, že ono to horí. Horí to, a čo?! No tak to bude horieť aj na južnom Slovensku, bude to horieť aj v Srbsku, bude to horieť aj vo Vojvodine, v Sedmohradsku a na Ukrajine. A my, že no a čo, veď horí!! Podpálil to Orbán v Budapešti. No a čo? Asi takýto je, vážení priatelia, postoj, ktorý odráža návrh vyhlásenia zo zahraničného výboru. Paralelne, samozrejme, rokujeme aj o návrhu, ktorí podali poslanci za Slovenskú národnú stranu, ktorí sa už nemohli dívať na to, čo si, a nielen Orbán, dovoľuje. Pretože, povedzme si pravdu, to nie je nejaký akútny stav, kde sa vzal, tu sa vzal, zrazu si Orbán niečo zmyslel. Tieto tendencie a politiky o tom, že niekto je premiérom pätnástich miliónov Maďarov, tie začal už prvý premiér Maďarskej republiky Antal. Exprezident Gönce tiež vyhlásil, že on je prezidentom pätnástich miliónov Maďarov, a potom to zopakovali všetci. A my sme to brali, že však to sú také slovné hračky, hej. Že smejeme sa im, kde by narátali oni pätnástich miliónov Maďarov. Ale dnes tu rokujeme o ich najvyššom základnom zákone, ktorý to expressis verbis legislatívne uzákoňuje. Áno, je to tam. Je tam veľmi jednoznačne povedané, že ide aj o podporu a pre zahraničné autonómie a takisto, že sa preberá zodpovednosť, čo je ďalší neštandardný prvok, tak ako boli neštandardné aj všetky predchádzajúce.
Najskôr sa vyjadrím, ak dovolíte, k tomu vyhláseniu, o ktorom rokujeme ako o údajne prvom, teda, aj keď je to podľa mňa paralelné, teda o návrhu zo zahraničného výboru. Mne to pripomína, tá diskusia, aj to odôvodnenie zo včerajška, že máme tu dvoch susedov. Má jeden pozemok, druhý má pozemok a my tvrdíme v tomto vyhlásení, že medzi pozemkami je plot. A to, čo je za plotom, to je ich, a to, čo je pred plotom, to je naše. A nemáme sa vzájomne starať. Ale čo sa deje? Ráno sa slovenský gazda zobudí a zistí, že v noci mu niekto obral jeho hrušky v záhrade. Takáto je totiž realita Základného zákona Maďarska. Čo urobí každý normálny sedliak, záhradkár alebo občan? No bude si brániť to svoje, tú svoju záhradku, ktorú pestuje. Ale my? My to berieme na vedomie. Oni nám môžu chodiť na hrušky, budú nám ich brať a povieme: A veď nevadí, zoberte si, keď potrebujete. To je naozaj smiešne. Ale smiešne by to bolo, keby, keby situácia nebola vážna.
Ak dovolíte, budem hovoriť k meritu veci, teda k analýze základného zákona, ku ktorému máme prijať vyhlásenie, pretože prijal ho partnerský zákonodarný zbor Maďarskej republiky a jeho účinnosť, našťastie, nadobudne až 1. 1. v roku 2012, takže je tu priestor na jeho zmenu, k čomu okrem iného vyzýva aj obsah návrhu, ktorý podali poslanci Slovenskej národnej strany. Pretože ako inak chceme niečo zmeniť? Ak toto nemá byť len deklaratívne, ak to nemá byť len nejaký taký náš morálny výkrik spravodlivého rozhorčenia, ak chceme dosiahnuť aj nejaký efekt, no tak môžeme sa obrátiť jedine na tých, kto tento chorý dokument prijali a požiadať ich, tak ako to my navrhujeme, aby z vlastnej iniciatívy upravili tie časti legislatívy, ktoré sa dotýkajú suverenity a zvrchovanosti okolitých štátov. Čo je na tom zlé, čo je na tom nesusedské alebo nepriateľské? My jednoducho len povieme, vážení, ak vy si myslíte vo vašom domovom poriadku, že môžte chodiť na naše slovenské hrušky, tak teda nie, opravte si to tam láskavo, dobre? Lebo inak dostanete potom už po rukách. Toto je zjednodušene to, čo by urobil každý normálny a možno aj obyčajný človek. Samozrejme, že máme právo ako parlament požiadať aj vládu, keďže, bohužiaľ, oceňujem včerajšie vystúpenie pána ministra zahraničných vecí, ale to asi bola prvá informácia, ktorú poslanci opozície v tejto sále dostali k tak závažnej problematike, ako sú slovensko-maďarské vzťahy. Tiež to chceme riešiť kabinetne alebo len cez zahraničný výbor? Nemáme právo všetci vedieť a diskutovať k problematike? Preto chceme požiadať vládu Slovenskej republiky, keďže bola tu nedávno návšteva pána Marthonyiho a vieme, ako to skončilo, citujem jeho slová, "my návrh nepovažujeme za správne východisko v rokovaní", vyhlásil János Márthonyi. To je na margo návrhu medzištátnej dohody, kde sme opäť sa snažili hasiť problém, ktorý opäť podpálil niekto v budapeštianskom parlamente, a to je návrh na teda zákon, platný, o dvojakom občianstve. Takže vidíme, že pštrosia politika strkania hlavy do piesku a stále ťahanie za kratší koniec, keď maďarský vlak sa rúti stále rýchlejšie a rýchlejšie, je určite nesprávna. Jednoducho zamieňať si diplomaciu s mlčaním, je naozaj niečo, čo hrozí až rizikom ujmy na zdraví, ale najmä na suverenite a štátnosti.
A to ako poslanci zástupcovia ľudu, ktorému patrí na Slovensku moc, na to by sme mali určite reagovať, lebo je to naša povinnosť. A povinnosť poslancov je kontrolovať vládu a žiadať od vlády, aby nám povedala tu, tým, ktorí reprezentujeme občanov, ako to vlastne je aj s dodržiavaním základnej medzištátnej zmluvy. Pretože ona v podstate, áno, dozvedeli sme sa, že konečne bolo obnovených dvanásť komisií. No, a čo doteraz robili? No nič nerobili. Keď budem prejednávať túto zmluvu, tak vám poviem, aká je, poviem vám, aká je analýza, v koľkých článkoch a kde všade sa nedodržiava. Preto sme chceli požiadať a žiadame vládu, aby predložila do Národnej rady takúto správu a zároveň aby vláda sa oprela o parlament a mohla požiadať medzinárodné spoločenstvo o pomoc. Veď v Maďarsku prijali tlačový zákon a v Európskom parlamente bola niekoľkodňová diskusia len o tomto zákone. Veď to je úplne legitimné, úplne normálne. Prečo by sme my sa mali snažiť len o bilaterálne rokovania, ktoré zlyhávajú? A pani premiérka sa vyjadruje, citujem: "Bolo by prínosné, keby nový maďarský volebný zákon rešpektoval medzinárodné štandardy." Počujete to, bolo by prínosné, keby... Keby bolo keby, možno by boli Maďari v nebi, ešte by sme mohli dodať, nie?!
Však to, kde je nejaká suverenita, kde je nejaké ohradenie sa odtiaľto - potiaľto, toto sú naše hranice, toto sú naši občania a toto si vyriešte doma.
No a teraz poďme k tomu najvyššiemu zákonu, od ktorého sa budú odvíjať aj ďalšie normy. Ako je napr. už toľko tu citovaný volebný zákon, ktorý umožní zahraničným Maďarom voliť. Zatiaľ nevieme, či sa odvážia len na pasívne, alebo aj aktívne volebné právo, to ešte uvidíme. A možno, že si počkajú. Slováci sú ticho, povedia si, poďme, husári, dajme si tam obidve práva, hej? Veď oni tichúčko, oni akceptovali, zobrali na vedomie našu ústavu. Tak, poďme ďalej, povzbudili nás, hej. Takto to asi prečítajú v Budapešti, ak by prešiel ten návrh v nezmenenej podobe. Ale poďme sa pozrieť na tzv. základný zákon Maďarska. Predovšetkým by sme mali posúdiť dopady uvedenej právnej normy na Slovenskú republiku, pretože tieto dopady sú tu. A Základný zákon Maďarska vychádza z prezumpcie právnej kontinuity Maďarska, to znamená aj s tzv. historickým Uhorskom vrátane platnosti takzvanej historickej ústavy. Čo je historická ústava? To je ústava, presne, ako to bolo povedané, niekto to spochybňoval, v roku 1920 prijatá pri nástupe Horthyho režimu. To je tzv. historická ústava, ktorá sa odvolávala aj na práve skončené veľké Maďarsko a šéfoval tomu admirál Horthy, údajne od Karpát až po Jadran, a maximálne mal nejakú plachetnicu na Balatone. Pretože neviem, že či by Maďarsko po roku 1920 bolo prímorským štátom, je rovnako suchozemským štátom, akým je suchozemská aj Slovenská republika.
Takže nezľahčujme, prosím, tie paralely a tie asociácie, ale aj jazyk medzinárodného práva, s ktorým sa Maďari zahrávajú. Odráža sa to teda nielen v texte a nielen v niečom, čo pripomína preambulu, klasickú. Podľa nich je to tzv. národné vyznanie viery, ale v konkrétnych ustanoveniach, dámy a páni, tejto právnej normy, ktorej slovenský preklad práve držím v ruke a ktorý ste mali si možnosť možno aj vy preštudovať, samotné národné vyznanie je totiž v článku R odseku 3 tohto zákona určené ako interpretačné pravidlo základného zákona. Právnici vedia, čo to znamená. Čiže nie je to osamotené nejaké zvolanie do histórie, nie je to, nepripomína to vôbec ani našu preambulu a odkaz na cyrilo-metodské tradície. Toto je prepojené na riadny text základného zákona v časti R odstavec 3, kde sa hovorí, že základný zákon, citujem, "má byť vykladaný v súlade s jeho účelom ako aj národným vyznaním viery a výdobytkami historickej ústavy", teda tej historickej ústavy z roku 1920. Ale to nie je všetko. V národnom vyznaní tohto základného zákona sú upravené tri interpretačné pravidlá, ktoré výrazným spôsobom zasahujú do medzinárodného právneho postavenia Slovenskej republiky. Týmito interpretačnými pravidlami sú tzv. "historické vety", ktorých medzinárodno-právny význam Slovenská republika už podľa súdiac prijatého vyhlásenia ministerstvom zahraničných vecí zjavne podcenila. A zdá sa, že v tom podceňovaní ideme ďalej. A mali by sme to ako poslanci odmietnuť, ak naša diplomacia sa chce tváriť diplomaticky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Autorizovaný
10:54
Vystúpenie v rozprave 10:54
Rafael RafajPána Richtera, prosím.
Autorizovaný
10:54
Vystúpenie v rozprave 10:54
Rafael RafajTeda tieto pravidlá, zneuctime si výdobytka ich historickej ústavy a svätú korunu ako stelesnenie právnej kontinuity Maďarska a jednoty národa. Dve nebezpečné zbrane - právna kontinuita Maďarska, súčasného Maďarska, na rok 1920, na Horthyho režim, a jednota národa. Opäť, aká jednota národa? No nie občanov Maďarskej republiky. Tých pätnásť miliónov, o ktorých doteraz len blábolali...
Teda tieto pravidlá, zneuctime si výdobytka ich historickej ústavy a svätú korunu ako stelesnenie právnej kontinuity Maďarska a jednoty národa. Dve nebezpečné zbrane - právna kontinuita Maďarska, súčasného Maďarska, na rok 1920, na Horthyho režim, a jednota národa. Opäť, aká jednota národa? No nie občanov Maďarskej republiky. Tých pätnásť miliónov, o ktorých doteraz len blábolali ich premiéri a ich prezidenti. A toto už majú zakotvené v základnom zákone. A každý demokrat nemôže konať inak, len tak, ako mu to dovoľujú zákony. Čiže im to dovoľuje odteraz, teda od 1. 1. 2012 takýmto spôsobom konať, konať cezhranične a spájať ich maďarský pätnásťmiliónový národ aj ponad slovenské hranice, rumunské, srbské alebo ukrajinské. Dokonca oni neuznávajú zrušenie ich historickej ústavy, ktoré vraj nastalo zásahom cudzej okupácie. Ďalej neuznávajú právnu kontinuitu ústavy z roku 1949, ktorá bola podľa nich základom tyranie, a vyhlásili ju za neplatnú. To znamená, máme tu legislatívnu, aj medzinárodne-právne záväzkovú dieru. Uznávajú a presne to definujú, citujem: "Vyhlasujeme, že sebaurčenie Maďarska stratené 17. marca 1944 bolo obnovené až 2. mája 1990." Čo to znamená? Akú máme my garanciu, že všetky právne, aj medzinárodno-právne normy a záväzky medzi rokom 1944 až 1990 sú platné? No nijakú. Oni povedali, že toto je obdobie neslobody, kedy nemohli slobodne konať, kedy nemohli slobodne prijímať rozhodnutie. Čo to znamená? Znamená to, že môžu byť spochybnené Parížske mierové zmluvy z roku 1947, ktoré zakazujú v Maďarsku revizionizmus, ten revizionizmus ešte ďalej siahajúci pred rok 1920, nielen v tej historickej ústave, ale na veľké Uhorsko.
Ale čo je zaujímavé? Keďže to platí po rok 1944, tak platí aj Viedenská arbitráž 1948 roku. Pýtam sa, platí vôbec zmluva o Gabčíkove a Nagymarose zo 1977-ho, vážení, keď neuznávajú pätdesiatšesť rokov? Je tam doba ničoho. Aké my máme garancie, znovu potvrdené hranice? O tomto by sme mali uvažovať, toto je meritum problematiky. Teraz, keď to už rozmieňame na drobné, z takýchto viet by, keby, keby boli prijímané v inom štáte, tak tí susedia by už hromžili, tam by sa jednoducho, boli by povolaní veľvyslanci, riešilo by sa to na medzinárodnom fóre, ale tu sa zrazu nič nedeje.
Všetci sa boja, že Maďarsko predsedá Európskej únii. Mimochodom, Slovenská národná strana prvá na to poukázala, že Maďarsko nie je pripravené, aby viedlo Európsku úniu. Toto sú, dámy a páni, naozaj znepokojujúce a Slovensko ohrozujúce textácie maďarského najvyššieho zákona, ktoré v návrhu, ktoré predložili poslanci Slovenskej národnej strany, žiadame zmeniť. Takisto článok d), aby sme boli konkrétni, že to nie sú len nejaké historické exkurzie a tak ďalej, citujem: "Maďarsko majúc na zreteli spolupatričnosť jednotného maďarského národa nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc.". Ako môže niekto, niekto niesť zodpovednosť za štátnych občanov Slovenskej republiky, keď podľa medzinárodných noriem aj za príslušníkov menšín je primárne zodpovedný domovský štát? A ďalej, "podporuje ich snahy", teda ich snahy, hovoríme o zahraničných Maďaroch, o tých ďalších päť miliónov, ktorí niekde v okolí Maďarska žijú, vidím ťa, Jano, tam, pardon, podporuje ich vzťahy smerujúce k zachovaniu ich maďarstva, uplatnenie ich individuálnych, ale toto je pre nás obzvlášť nebezpečné, kolektívnych práv a vytvorenie ich kolektívnych samospráv.
Čo znamená v reči Maďara kolektívna samospráva? Autonómiu. Tak, ako o nej hovorili, tak, ako o nej hovorili napr. na, v Rumunsku v Targu Mareš, keď bola konferencia s témou kresťanstva v Karpatskej kotline, tak hlavnou témou boli autonómie. Ale nie kresťanské, ale územné autonómie, a zúčastnil sa tam dokonca exkolega, ktorý tu už nie je, za vtedajšiu etnickú maďarskú stranu. Tých vyjadrení o autonómii by sme mohli citovať, kolegyne a kolegovia, to tu už dávno citovali, nielen Orbána, ale aj mnohých iných. Teraz dostávajú legislatívnu oporu. To už nebudeme hovoriť, že ale to veď povedal len nejaký Orbán, alebo nejaký štátny tajomník a tak ďalej a tak ďalej. Tu sme svedkami atakovania slovenskej suverenity. A preto my musíme reagovať.
Preto, dámy a páni, mám za to, že návrh vyhlásenia poslancov Slovenskej národnej strany je komplexnejší, je lepšie štruktúrovaný, ide podstatne do hĺbky, k meritu veci, vyjadruje odmietavé stanovisko, na rozdiel od vzatia na vedomie, vyzýva maďarské zhromaždenie, aby reparovalo tieto normy, čo môže aj urobiť, je to v jeho slobodnom rozhodnutí. Vyzýva vládu Slovenskej republiky, keďže parlament vládu môže kontrolovať a vyžadovať si takéto správy. Neviem, prečo by koalícia nemohla byť aj demokratická? Prečo by sme si nemohli vyžiadať správu predloženú do Národnej rady? Prečo by sme sa my nemohli, ako to žiadame, obrátiť na parlamenty susediacich štátov? Ale aj Európsky parlament, ktorý riešil čiastkový tlačový zákon, ktorý vzbudil búrku nevôle, a Orbán nakoniec povedal: "No dobre, možnože tam niečo zmeníme". Oni tu príjmu kľúčový základný zákon a my by sme mali mlčať a neotvoriť túto problematiku aj v zahraničí?
Takže, dámy a páni, je zrejmé po tej stručnej analýze nebezpečnosti Základného zákona Maďarska, teda ústavy a pri porovnaní týchto dvoch vyhlásení, ktoré prijali koaliční poslanci zahraničného výboru vzhľadom na to, že tam mali väčšinu vtedy, a návrhu Slovenskej národnej strany, že návrh, ktorý obhajujem, je lepší. A chcel by som vás poprosiť o jeho podporu.
Na margo ešte obsahu vyhlásenia zahraničného výboru chcem podobne, ako pán Maďarič povedať, že - Na zdravie! (Reakcia na kýchnutie v sále.) - že bola snaha o istú zmenu. My sme namietli vypustiť znenie "berie na vedomie" a prijať alternatívu "s obavami prijíma" alebo "vníma", pardon, s "obavami vníma prijatie základného zákona", pričom ďalšie pod tým tri odseky vypustiť, pretože my nemusíme deklarovať... Viete, to je ten paradox, my prijímame dokument k maďarskej ústave a my tu vyjadrujeme odhodlanie chrániť práva našich občanov, my tu deklarujeme to, čo všetci vedia, že sme demokrati a že uznávame individuálny výkon práv. Prosím vás, veď načo to máme zdôrazňovať v dokumente, ktorý má primárne reagovať na text maďarskej ústavy? Takže už aj tu vidíme, že nemôžeme prijať tento text, ktorý je nevyvážený. Zo šiestich meritórnych bodov dva sa vyjadrujú k zákonu, jeden veľmi nepriamo, len odmieta exteritoriálne účinky, ale ostatné štyri si vlastne dokazujeme, že Slovensko má nos medzi očami.
A chcel by som vás na záver len upozorniť, že my sme už tu prijímali v máji 2010 uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky rovnako tak k aktivitám, ktoré vyvolal náš južný sused. A rovnako sme tam odmietli platnosť exteritoriálnych účinkov. Rovnako sme sa zásadne postavili proti prijímaniu takejto legislatívy a takejto praxe. Odvtedy prešiel rok. Sme tiež v máji 2011. A čo sa udialo? No nič. Mám pocit, že oni to ani nezaregistrovali. Naďalej exteritoriálnu legislatívu prijímajú a dokonca si dovolili prijať ju priamo v najvyššom zákone, teda v ústave.
Dámy a páni, nepodceňujme, prosím, túto situáciu. O tento dokument sa budú opierať nielen politické reprezentácie, ktoré tam teraz sú, teda jedna vlastne - fideszovská. Ona zakladá legitimitu pre akúkoľvek vládu, ktorá by tam bola. Takže, poprosím vás, neberme to tak, že Orbán alebo Fidesz si niečo prijali, nejaký dokument. Dobre viete, že ústava, aj ich, sa prijíma dvojtretinovou väčšinou. A pozrite sa, kedy sa naposledy u nás menila ústava a kedy má šancu sa u nás zmeniť ústava. Jednoducho dvojtretinová väčšina a politická vôľa sa nedosahujú tak ľahko. Takže táto ústava, pokiaľ sa nezmení na základe nášho apelu, bude pravdepodobne zabetónovaná na dlhé a dlhé roky. Ak to chcete, ak chcete vystaviť aj budúce politické reprezentácie Slovenska, ale najmä občanov Slovenskej republiky takýmto exteritoriálnym účinkom, že niekto si zmyslí, že ide brániť svojich občanov, pretože, na Slovensko, lebo on má na to legitímne právo, ktoré mu dáva jeho ústava, tak nechcem si domyslieť dôsledky.
Prosím vás, slová môžu byť prijímané s rôznou konotáciou, podľa toho, kto má ako nastavený tzv. denotačný trojuholník vo svojej mysli. Ale poprosím vás, aby ste si prepli gombíček, aj koaliční poslanci tak, aby medzi pojmom a významom bola zhoda aspoň v jednom - brániť slovenské národnoštátne záujmy.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Ďakujem aj ja, pán predseda. Budem pokračovať.
Teda tieto pravidlá, zneuctime si výdobytka ich historickej ústavy a svätú korunu ako stelesnenie právnej kontinuity Maďarska a jednoty národa. Dve nebezpečné zbrane - právna kontinuita Maďarska, súčasného Maďarska, na rok 1920, na Horthyho režim, a jednota národa. Opäť, aká jednota národa? No nie občanov Maďarskej republiky. Tých pätnásť miliónov, o ktorých doteraz len blábolali ich premiéri a ich prezidenti. A toto už majú zakotvené v základnom zákone. A každý demokrat nemôže konať inak, len tak, ako mu to dovoľujú zákony. Čiže im to dovoľuje odteraz, teda od 1. 1. 2012 takýmto spôsobom konať, konať cezhranične a spájať ich maďarský pätnásťmiliónový národ aj ponad slovenské hranice, rumunské, srbské alebo ukrajinské. Dokonca oni neuznávajú zrušenie ich historickej ústavy, ktoré vraj nastalo zásahom cudzej okupácie. Ďalej neuznávajú právnu kontinuitu ústavy z roku 1949, ktorá bola podľa nich základom tyranie, a vyhlásili ju za neplatnú. To znamená, máme tu legislatívnu, aj medzinárodne-právne záväzkovú dieru. Uznávajú a presne to definujú, citujem: "Vyhlasujeme, že sebaurčenie Maďarska stratené 17. marca 1944 bolo obnovené až 2. mája 1990." Čo to znamená? Akú máme my garanciu, že všetky právne, aj medzinárodno-právne normy a záväzky medzi rokom 1944 až 1990 sú platné? No nijakú. Oni povedali, že toto je obdobie neslobody, kedy nemohli slobodne konať, kedy nemohli slobodne prijímať rozhodnutie. Čo to znamená? Znamená to, že môžu byť spochybnené Parížske mierové zmluvy z roku 1947, ktoré zakazujú v Maďarsku revizionizmus, ten revizionizmus ešte ďalej siahajúci pred rok 1920, nielen v tej historickej ústave, ale na veľké Uhorsko.
Ale čo je zaujímavé? Keďže to platí po rok 1944, tak platí aj Viedenská arbitráž 1948 roku. Pýtam sa, platí vôbec zmluva o Gabčíkove a Nagymarose zo 1977-ho, vážení, keď neuznávajú pätdesiatšesť rokov? Je tam doba ničoho. Aké my máme garancie, znovu potvrdené hranice? O tomto by sme mali uvažovať, toto je meritum problematiky. Teraz, keď to už rozmieňame na drobné, z takýchto viet by, keby, keby boli prijímané v inom štáte, tak tí susedia by už hromžili, tam by sa jednoducho, boli by povolaní veľvyslanci, riešilo by sa to na medzinárodnom fóre, ale tu sa zrazu nič nedeje.
Všetci sa boja, že Maďarsko predsedá Európskej únii. Mimochodom, Slovenská národná strana prvá na to poukázala, že Maďarsko nie je pripravené, aby viedlo Európsku úniu. Toto sú, dámy a páni, naozaj znepokojujúce a Slovensko ohrozujúce textácie maďarského najvyššieho zákona, ktoré v návrhu, ktoré predložili poslanci Slovenskej národnej strany, žiadame zmeniť. Takisto článok d), aby sme boli konkrétni, že to nie sú len nejaké historické exkurzie a tak ďalej, citujem: "Maďarsko majúc na zreteli spolupatričnosť jednotného maďarského národa nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc.". Ako môže niekto, niekto niesť zodpovednosť za štátnych občanov Slovenskej republiky, keď podľa medzinárodných noriem aj za príslušníkov menšín je primárne zodpovedný domovský štát? A ďalej, "podporuje ich snahy", teda ich snahy, hovoríme o zahraničných Maďaroch, o tých ďalších päť miliónov, ktorí niekde v okolí Maďarska žijú, vidím ťa, Jano, tam, pardon, podporuje ich vzťahy smerujúce k zachovaniu ich maďarstva, uplatnenie ich individuálnych, ale toto je pre nás obzvlášť nebezpečné, kolektívnych práv a vytvorenie ich kolektívnych samospráv.
Čo znamená v reči Maďara kolektívna samospráva? Autonómiu. Tak, ako o nej hovorili, tak, ako o nej hovorili napr. na, v Rumunsku v Targu Mareš, keď bola konferencia s témou kresťanstva v Karpatskej kotline, tak hlavnou témou boli autonómie. Ale nie kresťanské, ale územné autonómie, a zúčastnil sa tam dokonca exkolega, ktorý tu už nie je, za vtedajšiu etnickú maďarskú stranu. Tých vyjadrení o autonómii by sme mohli citovať, kolegyne a kolegovia, to tu už dávno citovali, nielen Orbána, ale aj mnohých iných. Teraz dostávajú legislatívnu oporu. To už nebudeme hovoriť, že ale to veď povedal len nejaký Orbán, alebo nejaký štátny tajomník a tak ďalej a tak ďalej. Tu sme svedkami atakovania slovenskej suverenity. A preto my musíme reagovať.
Preto, dámy a páni, mám za to, že návrh vyhlásenia poslancov Slovenskej národnej strany je komplexnejší, je lepšie štruktúrovaný, ide podstatne do hĺbky, k meritu veci, vyjadruje odmietavé stanovisko, na rozdiel od vzatia na vedomie, vyzýva maďarské zhromaždenie, aby reparovalo tieto normy, čo môže aj urobiť, je to v jeho slobodnom rozhodnutí. Vyzýva vládu Slovenskej republiky, keďže parlament vládu môže kontrolovať a vyžadovať si takéto správy. Neviem, prečo by koalícia nemohla byť aj demokratická? Prečo by sme si nemohli vyžiadať správu predloženú do Národnej rady? Prečo by sme sa my nemohli, ako to žiadame, obrátiť na parlamenty susediacich štátov? Ale aj Európsky parlament, ktorý riešil čiastkový tlačový zákon, ktorý vzbudil búrku nevôle, a Orbán nakoniec povedal: "No dobre, možnože tam niečo zmeníme". Oni tu príjmu kľúčový základný zákon a my by sme mali mlčať a neotvoriť túto problematiku aj v zahraničí?
Takže, dámy a páni, je zrejmé po tej stručnej analýze nebezpečnosti Základného zákona Maďarska, teda ústavy a pri porovnaní týchto dvoch vyhlásení, ktoré prijali koaliční poslanci zahraničného výboru vzhľadom na to, že tam mali väčšinu vtedy, a návrhu Slovenskej národnej strany, že návrh, ktorý obhajujem, je lepší. A chcel by som vás poprosiť o jeho podporu.
Na margo ešte obsahu vyhlásenia zahraničného výboru chcem podobne, ako pán Maďarič povedať, že - Na zdravie! (Reakcia na kýchnutie v sále.) - že bola snaha o istú zmenu. My sme namietli vypustiť znenie "berie na vedomie" a prijať alternatívu "s obavami prijíma" alebo "vníma", pardon, s "obavami vníma prijatie základného zákona", pričom ďalšie pod tým tri odseky vypustiť, pretože my nemusíme deklarovať... Viete, to je ten paradox, my prijímame dokument k maďarskej ústave a my tu vyjadrujeme odhodlanie chrániť práva našich občanov, my tu deklarujeme to, čo všetci vedia, že sme demokrati a že uznávame individuálny výkon práv. Prosím vás, veď načo to máme zdôrazňovať v dokumente, ktorý má primárne reagovať na text maďarskej ústavy? Takže už aj tu vidíme, že nemôžeme prijať tento text, ktorý je nevyvážený. Zo šiestich meritórnych bodov dva sa vyjadrujú k zákonu, jeden veľmi nepriamo, len odmieta exteritoriálne účinky, ale ostatné štyri si vlastne dokazujeme, že Slovensko má nos medzi očami.
A chcel by som vás na záver len upozorniť, že my sme už tu prijímali v máji 2010 uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky rovnako tak k aktivitám, ktoré vyvolal náš južný sused. A rovnako sme tam odmietli platnosť exteritoriálnych účinkov. Rovnako sme sa zásadne postavili proti prijímaniu takejto legislatívy a takejto praxe. Odvtedy prešiel rok. Sme tiež v máji 2011. A čo sa udialo? No nič. Mám pocit, že oni to ani nezaregistrovali. Naďalej exteritoriálnu legislatívu prijímajú a dokonca si dovolili prijať ju priamo v najvyššom zákone, teda v ústave.
Dámy a páni, nepodceňujme, prosím, túto situáciu. O tento dokument sa budú opierať nielen politické reprezentácie, ktoré tam teraz sú, teda jedna vlastne - fideszovská. Ona zakladá legitimitu pre akúkoľvek vládu, ktorá by tam bola. Takže, poprosím vás, neberme to tak, že Orbán alebo Fidesz si niečo prijali, nejaký dokument. Dobre viete, že ústava, aj ich, sa prijíma dvojtretinovou väčšinou. A pozrite sa, kedy sa naposledy u nás menila ústava a kedy má šancu sa u nás zmeniť ústava. Jednoducho dvojtretinová väčšina a politická vôľa sa nedosahujú tak ľahko. Takže táto ústava, pokiaľ sa nezmení na základe nášho apelu, bude pravdepodobne zabetónovaná na dlhé a dlhé roky. Ak to chcete, ak chcete vystaviť aj budúce politické reprezentácie Slovenska, ale najmä občanov Slovenskej republiky takýmto exteritoriálnym účinkom, že niekto si zmyslí, že ide brániť svojich občanov, pretože, na Slovensko, lebo on má na to legitímne právo, ktoré mu dáva jeho ústava, tak nechcem si domyslieť dôsledky.
Prosím vás, slová môžu byť prijímané s rôznou konotáciou, podľa toho, kto má ako nastavený tzv. denotačný trojuholník vo svojej mysli. Ale poprosím vás, aby ste si prepli gombíček, aj koaliční poslanci tak, aby medzi pojmom a významom bola zhoda aspoň v jednom - brániť slovenské národnoštátne záujmy.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný
11:22
Vystúpenie 11:22
Štefan ZelníkDejinné skúsenosti, naše aj iných, ponúkajú pre slovenskú politiku niektoré poučenia. Prvé poučenie spočíva v tom, že maďarský tlak budeme musieť v konečnom dôsledku odraziť sami a nespoliehať sa na nikoho iného. Isteže, musíme využívať mechanizmy Európskej únie, nakoľko sa len dá, ale nespoliehajme sa na Európsku úniu. Predsa rozhodujúce štáty Európskej únie - Nemecko a Francúzsko - nebudú úplne na našej strane. Nemecko je tradičný spojenec Maďarska a opačne. A Francúzsko s prezidentom s maďarskými koreňmi tiež nebude na našej strane. Stačí sa pozrieť na nemeckú a francúzsku tlač, ako informuje a komentuje slovensko-maďarské spory. Najmä nesmieme prijať sprostredkovanie Európskej únie medzi nami a Maďarskom. Sprostredkovanie by skôr alebo neskôr vyústilo do nejakého kompromisného návrhu, ktorý by nebol pre nás výhodný, akási replika misie lorda Ransimana z roku 1938, ktorý pred mníchovskou konferenciou navrhol Československu ďalekosiahle prijať Hitlerove požiadavky.
Lepšími spojencami sú pre nás ďalší susedia Maďarska, ktorých maďarská politika tiež ohrozuje, aj keď zatiaľ nie tak ako nás. Momentálne majú aj iné záujmy, napr. Srbsko dostať sa do Európskej únie a Rumunsko má problém s Moldavskom. Ale to v politike býva vždy. Slovensko by malo urobiť dôkladnú analýzu svojho geopolitického postavenia a z nej odvodiť stratégiu svojej zahraničnej politiky.
Po prijatí maďarského zákona o volebnom práve zahraničných Maďarov nám hrozí, že na slovenské územie začnú prichádzať politici maďarských strán a robiť si tu svoju kampaň. Prídu aj politici Jobbiku, možno dokonca v sprievode maďarských gardistov, propagovať politický program svojej strany neuznávajúci trianonskú dohodu. Ale taký program predsa slovenský zákon zakazuje. Paragraf 312 Trestného zákona hovorí, že kto sa násilím alebo pod hrozbou násilia pokúsi zmeniť ústavné zriadenie, porušiť samostatnosť alebo zvrchovanosť Slovenskej republiky alebo porušiť územnú celistvosť Slovenskej republiky, bude potrestaný odňatím slobody na 10 až 12 rokov.
Politický program, ktorý de facto neuznáva trianonskú dohodu, požaduje zmenu hraníc a organizuje ozbrojený zbor na jeho presadenie, možno považovať za pokus o zmenu ústavného zriadenia, zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky. Takého politika možno na území Slovenska zatknúť a zahájiť proti nemu trestné stíhanie. Aj keby ho súd po dvoch, troch mesiacoch prepustil na slobodu, bola by to príučka pre všetkých. Člena Maďarskej gardy možno na území Slovenska zatknúť až po prekročení hranice. Zatiaľ takýto výklad zákona možno uplatniť len na politikov Jobbiku.
Ak by to nestačilo, nebolo by zlé novelizovať trestný zákon a vložiť do neho ustanovenie zakazujúce viesť na území Slovenska politickú kampaň občanom štátu, ktorý má vo svojom právnom poriadku zákon, čo aj keď len de facto neuznávajúci Trianonskú dohodu. Takým štátom je len Maďarsko. Trianonská dohoda dala základ pre stanovenie slovenských hraníc s Maďarskom, ktoré platia doteraz. Pre porovnanie: ako by zareagovala Európa, keby nemecký spolkový snem prijal podobný zákon ako maďarský parlament, ale týkajúci sa hranice Odra - Nisa? Trestné právo nepatrí do práva Európskej únie, až na malé výnimky, ako je európsky zatýkací rozkaz, preto si môžeme trestný zákon upravovať do značnej miery, ako považujeme za potrebné. Stíhanie iba politikov Jobbiku by malo paradoxný dôsledok. Maďarská vláda by sa ich musela diplomaticky zastať a tým by na ňu padol tieň podpory extrémistov. Stíhanie považujem za jeden, za jediný prostriedok, ako zabrániť maďarskej politickej kampani na Slovensku. Slovenskí politici, ktorí si myslia, že tomu zabráni Brusel, sú naivní. Stíhanie maďarských politikov na Slovensku nepochybne zvýši napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, ale Maďarsko s tým začalo. Slovenská vláda musí dbať, aby mala vždy vývoj týchto vzťahov pod kontrolou a nemusela po žiadnom budúcom kroku jednostranne ustúpiť.
Posledné historické poučenie. Štát dokáže obrániť iba rozhodná vláda, ktorá vie, čo chce. A môj dôvetok je, pýtam sa, vie táto vláda, čo chce? Páni a dámy, dovolil som si prečítať článok, ktorý napísal bývalý podpredseda federálnej vlády a národného porozumenia, predseda, bývalý predseda slovenskej vlády v rokoch 1991 až 1992, doktor Ján Čarnogurský. Ja sa s týmto jeho názorom plne stotožňujem. A preto hovorím, že návrh, ktorý podáva zahraničný výbor, nielenže je bezzubý, ale je aj nebezpečný, pretože vzatím na vedomie ústavy, hovoríme, že s tým akoby sme súhlasili.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, salámová taktika súčasnej maďarskej vlády pokračuje. V júni minulého roku prijali v Maďarsku zákon o nespravodlivosti trianonského mieru, potom zákon o dvojitom občianstve zahraničných Maďarov, teraz idú prijať zákon o volebnom práve v Maďarsku pre zahraničných Maďarov. A zatiaľ, akoby v tieni, je pripravená strana Jobbik, ktorá hlása zmeny maďarských hraníc v budúcnosti a na to potrebuje Maďarsko silnú armádu, tak sa vyjadril Tamás Gaudi-Nagy. Strana Jobbik stojí za založením Maďarskej gardy, ozbrojeného zoskupenia pripraveného násilím presadzovať politiku Jobbiku. Po kritike najmä zo zahraničia a rozhodnutí maďarského súdu Maďarská garda mierne zmenila svoj názov a azda aj stanovy, ale v skutočnosti pokračuje ďalej a prijíma stále nových členov. Zároveň Orbánova vláda si zvolila Slovensko za prvoradý cieľ svojej expanzívnej zahraničnej politiky. Slovensko musí dokázať odraziť maďarský tlak.
Dejinné skúsenosti, naše aj iných, ponúkajú pre slovenskú politiku niektoré poučenia. Prvé poučenie spočíva v tom, že maďarský tlak budeme musieť v konečnom dôsledku odraziť sami a nespoliehať sa na nikoho iného. Isteže, musíme využívať mechanizmy Európskej únie, nakoľko sa len dá, ale nespoliehajme sa na Európsku úniu. Predsa rozhodujúce štáty Európskej únie - Nemecko a Francúzsko - nebudú úplne na našej strane. Nemecko je tradičný spojenec Maďarska a opačne. A Francúzsko s prezidentom s maďarskými koreňmi tiež nebude na našej strane. Stačí sa pozrieť na nemeckú a francúzsku tlač, ako informuje a komentuje slovensko-maďarské spory. Najmä nesmieme prijať sprostredkovanie Európskej únie medzi nami a Maďarskom. Sprostredkovanie by skôr alebo neskôr vyústilo do nejakého kompromisného návrhu, ktorý by nebol pre nás výhodný, akási replika misie lorda Ransimana z roku 1938, ktorý pred mníchovskou konferenciou navrhol Československu ďalekosiahle prijať Hitlerove požiadavky.
Lepšími spojencami sú pre nás ďalší susedia Maďarska, ktorých maďarská politika tiež ohrozuje, aj keď zatiaľ nie tak ako nás. Momentálne majú aj iné záujmy, napr. Srbsko dostať sa do Európskej únie a Rumunsko má problém s Moldavskom. Ale to v politike býva vždy. Slovensko by malo urobiť dôkladnú analýzu svojho geopolitického postavenia a z nej odvodiť stratégiu svojej zahraničnej politiky.
Po prijatí maďarského zákona o volebnom práve zahraničných Maďarov nám hrozí, že na slovenské územie začnú prichádzať politici maďarských strán a robiť si tu svoju kampaň. Prídu aj politici Jobbiku, možno dokonca v sprievode maďarských gardistov, propagovať politický program svojej strany neuznávajúci trianonskú dohodu. Ale taký program predsa slovenský zákon zakazuje. Paragraf 312 Trestného zákona hovorí, že kto sa násilím alebo pod hrozbou násilia pokúsi zmeniť ústavné zriadenie, porušiť samostatnosť alebo zvrchovanosť Slovenskej republiky alebo porušiť územnú celistvosť Slovenskej republiky, bude potrestaný odňatím slobody na 10 až 12 rokov.
Politický program, ktorý de facto neuznáva trianonskú dohodu, požaduje zmenu hraníc a organizuje ozbrojený zbor na jeho presadenie, možno považovať za pokus o zmenu ústavného zriadenia, zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky. Takého politika možno na území Slovenska zatknúť a zahájiť proti nemu trestné stíhanie. Aj keby ho súd po dvoch, troch mesiacoch prepustil na slobodu, bola by to príučka pre všetkých. Člena Maďarskej gardy možno na území Slovenska zatknúť až po prekročení hranice. Zatiaľ takýto výklad zákona možno uplatniť len na politikov Jobbiku.
Ak by to nestačilo, nebolo by zlé novelizovať trestný zákon a vložiť do neho ustanovenie zakazujúce viesť na území Slovenska politickú kampaň občanom štátu, ktorý má vo svojom právnom poriadku zákon, čo aj keď len de facto neuznávajúci Trianonskú dohodu. Takým štátom je len Maďarsko. Trianonská dohoda dala základ pre stanovenie slovenských hraníc s Maďarskom, ktoré platia doteraz. Pre porovnanie: ako by zareagovala Európa, keby nemecký spolkový snem prijal podobný zákon ako maďarský parlament, ale týkajúci sa hranice Odra - Nisa? Trestné právo nepatrí do práva Európskej únie, až na malé výnimky, ako je európsky zatýkací rozkaz, preto si môžeme trestný zákon upravovať do značnej miery, ako považujeme za potrebné. Stíhanie iba politikov Jobbiku by malo paradoxný dôsledok. Maďarská vláda by sa ich musela diplomaticky zastať a tým by na ňu padol tieň podpory extrémistov. Stíhanie považujem za jeden, za jediný prostriedok, ako zabrániť maďarskej politickej kampani na Slovensku. Slovenskí politici, ktorí si myslia, že tomu zabráni Brusel, sú naivní. Stíhanie maďarských politikov na Slovensku nepochybne zvýši napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, ale Maďarsko s tým začalo. Slovenská vláda musí dbať, aby mala vždy vývoj týchto vzťahov pod kontrolou a nemusela po žiadnom budúcom kroku jednostranne ustúpiť.
Posledné historické poučenie. Štát dokáže obrániť iba rozhodná vláda, ktorá vie, čo chce. A môj dôvetok je, pýtam sa, vie táto vláda, čo chce? Páni a dámy, dovolil som si prečítať článok, ktorý napísal bývalý podpredseda federálnej vlády a národného porozumenia, predseda, bývalý predseda slovenskej vlády v rokoch 1991 až 1992, doktor Ján Čarnogurský. Ja sa s týmto jeho názorom plne stotožňujem. A preto hovorím, že návrh, ktorý podáva zahraničný výbor, nielenže je bezzubý, ale je aj nebezpečný, pretože vzatím na vedomie ústavy, hovoríme, že s tým akoby sme súhlasili.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný
11:29
Vystúpenie v rozprave 11:29
Juraj BlanárZahraničná politika, ktorá je reprezentovaná Mikulášom Dzurindom, je naozaj kolenačková, ako...
Zahraničná politika, ktorá je reprezentovaná Mikulášom Dzurindom, je naozaj kolenačková, ako som to povedal už pri správe o zahraničnej politike za rok 2010 a som o tom presvedčený aj dnes. A vyjadrenie, ktoré je aj z dielne ministerstva zahraničných vecí, ktoré si osvojila predovšetkým, a to musím podotknúť vládna koalícia sediaca v zahraničnom výbore a podčiarkujem, v ktorom opozícia hlasovala proti tomuto uzneseniu, svedčí o tom, že nemá záujem využívať aktívnu preventívnu diplomaciu na to, aby chránila národnoštátne záujmy Slovenska. A naviac, svedčí o tom, že je to aj neúprimné. A chcem vám vysvetliť, prečo je to neúprimné. Ak si dobre všimnete tak parlamentná tlač, ktorú dostalo vyhlásenie poslancov za SNS, má číslo 371. Parlamentná tlač, ktorú schválila väčšina koaličných poslancov v zahraničnom výbore, má číslo 375. Ale na rokovanie Národnej rady bola predložená opačne. Je v tom úmysel? Ja si myslím, že je. Ale pôjdem ešte ďalej, aký tam bol úmysel. Keď som dostal pozvánku na zasadnutie zahraničného výboru, ešte dva dni predtým som dostal aj program Národnej rady Slovenskej republiky, kde, v programe Národnej rady Slovenskej republiky už bol zaradený bod vyhlásenia zahraničného výboru s parlamentnou tlačou číslo 375, ktorý, prosím pekne, vážení páni poslanci, pani poslankyne, ešte neexistoval, pretože zahraničný výbor ešte len o dva dni mal zasadať. A dokonca ani v programe zahraničného výboru to nebolo uvedené, že sa o tom budeme baviť. Čo si o tom môžeme myslieť? No, ja, poviem svoje videnie. V prvom rade v tom vidím porušenie rokovacieho poriadku zo strany predsedu Národnej rady. Ako môže zaradiť do programu Národnej rady Slovenskej republiky, poslať nám to všetkým do mailu, vyhlásenie a parlamentnú tlač, ktorá ešte neexistuje? Ja to ináč nemôžem hodnotiť, ako za valcovanie, neskutočné valcovanie tejto koalície, ktorá tu je, demokracie. (Potlesk.) Pretože oni už boli dopredu presvedčení o tom, že toto vyhlásenie v zahraničnom výbore bude schválené. A na základe toho konal aj pán predseda parlamentu a preto ho zaradil už so sebavedomím do programu dnešnej schôdze. Aká je v tomto úprimnosť? - si kladiem otázku. Bola naozaj úprimná aktivita predstaviteľov zahraničného výboru na čele s pánom Šebejom, ktorý je zástupcom práve tej politickej strany v Národnej rade MOST - HÍD, ktorý má na tomto určite menší záujem ako my všetci ostatní. Aká bola úprimnosť takéto niečo predložiť? Keď vyhlásenie, ktoré pripravila Slovenská národná strana so svojimi poslancami, bolo podané riadnym spôsobom, tak, ako to hovorí rokovací poriadok. No ja si to vysvetľujem zase tak, že poslanci a na čele s pánom ministrom Dzurindom, ktorí sa spamätali, tak rýchlo spytlikovali nejaké vyhlásenie, ktoré je, môžeme povedať a to tu už odznelo, katastrofálne. Je jalové, bezzubé, nijaké a dokonca servilné. Je v tomto úprimnosť? Lebo keby bola úprimnosť niečo prijať, tak by to bolo dávno predtým, možno normálnym návrhom politických strán, ktoré tvoria koalíciu a podané v súlade s rokovacím poriadkom. A nie tak, ako to bolo urobené v tomto prípade. Taká je pravda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, a tomu zodpovedá aj obsah vyhlásenia, ktoré dnes preberáme. A mimochodom ešte taká malá perlička. Všimnite si, náš, ako je aj uvádzaná dnešná rozprava, najskôr sa hovorí o zahraničnom výbore a až potom sa hovorí o vyhlásení poslancov. Ale keď napriek tomu, že poslanci zo SNS to podali normálne, riadne a boli prví, ale aby to znelo dobre. Dokonca minister zahraničných vecí Dzurinda vo včerajšom príhovore manipuloval, z čoho som ho usvedčil aj vo svojej faktickej poznámke, keď klamal. Dokonca nám ďakoval. Ja to tu mám aj uvedené, že zahraničný výbor bol schopný dohody. No, výborne. Koaliční poslanci na čele s predsedom z MOST-u-HÍD boli ochotní sa dohodnúť. Tak, to je víťazstvo a gratulujem. Zdá sa, že koalícia sa upevňuje. A preto som ho aj trošku upozornil, že opozícia hlasovala proti. A ešte raz, hlasovala proti. Žiadny zahraničný výbor. Aj keď, samozrejme, rešpektujem, že väčšina je na strane koalície a z tohto pohľadu demokratický princíp hovorí, že zahraničný výbor prijal. Áno, ale nie unisono, ako to povedal pán minister Dzurinda vo svojom, naozaj, veľmi chabom príhovore, ktorý včera tu mal. Poúčal nás tu o tom, že všetci by sme chceli dobré susedské vzťahy a že to je najdôležitejšie, na čom nám záleží. Azda si nemyslí pán minister, že sme včera len skončili základnú školu. Nie my sme tí, ktorí chceme robiť problémy. On zabudol na to, že tí druhí robia problémy.
Vyhlásenia, ktoré tu včera mal pán minister, sú naozaj chabé a hovoriť o tom, že robíme všetky možné podpory zo strany vlády na podporu našej národnostnej menšiny žijúcej v Maďarskej republike a všetky nástroje, ktoré máme v rukách, využívame. Dokonca podľa hesla takého, že keď vidím Bélu Bugára, som vedľa neho, tvárim sa, že on tu vlastne nie je. To je vlastne politika, ktorú robí Mikuláš Dzurinda, pretože jeho vyhlásenie o dvojakom občianstve bolo, že my nemusíme vôbec nič meniť, keď si maďarská strana aj prijme nejaký zákon o dvojakom občianstve, u nás toto občianstvo neplatí. Výborná politika. Ale, pán minister Dzurinda nemá skúsenosti so zahraničnom politikou, aj keď bol predsedom vlády. A toho je dôkazom, pretože keby vedel, že čo je to preventívna diplomacia, tak by sa musel úplne ináč vyjadrovať, ako sa vyjadruje. Na dôvažok tej ochoty, ktorú, mimochodom, prejavil, že si to dá preveriť, ale, keď sedel tu pri schvaľovaní rozpočtu Slovenskej republiky na tento rok a som dával pozmeňujúci návrh, aby sa 99 000 schválilo pre úrad pre zahraničných Slovákov, na to, aby sme mohli dodržať dohodu medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou v podpore vzdelávania a kultúry, tak to nepodporil. Na druhej strane Maďarská republika schválila vyše 300 mil. forintov. Toto je naozaj ten aktívny prístup, toto je využívanie tých nástrojov, o ktorých hovoril pán minister Dzurinda? Ja si myslím, že nie. Ale nechám to na vašom posúdení.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to, že je nad slnko jasné, čo chystá Maďarská republika, svedčia aj vyjadrenia, ktoré mám v ruke a ktoré dostávajú aj všetci členovia zahraničného výboru, aj koaliční členovia zahraničného výboru. A budem citovať, pretože pán minister povedal, že nie je potrebné robiť unáhlené rozhodnutia, musíme počkať, čo Maďarská republika prijme a tak ďalej. Predseda parlamentu Maďarskej republiky László Kövér sa vyjadril 26. apríla 2011 v krátkom rozhovore pre tlačovú agentúru MTI. Zdôraznil, že konzultácie o zákone o volebnom práve už prebiehajú a v tejto súvislosti vyzdvihol, že požiadal vedúcich predstaviteľov, a dobre počúvajte, maďarských spoločenstiev v Karpatskej kotline, aby uvažovali nad tým, aká forma účasti vo voľbách by bola najoptimálnejšia pre maďarských občanov, ktorí nedisponujú trvalým pobytom na území Maďarska. Pochybuje niekto o tom, že čo chcú urobiť? Nech sa páči, páni poslanci, ak máte záujem a nestihli ste si to prečítať, mám to k dispozícii aj pre vás.
Ďalšie zaujímavé vyjadrenie, ktoré absolútne nespochybniteľné, čo chce Maďarská republika urobiť, je, ktoré urobil pán prezident Pál Schmitt. Pán prezident Pál Schmitt sa pre Kossuth Rádió v relácii vyjadril, že "je prirodzené po tom všetkom, že aj v novej ústave sa objaví zodpovednosť za každého maďarského človeka, pričom ďalším krokom bude prijatie dvojtretinového zákona o udelení volebného práva". Ešte niekto pochybuje? Pán minister Dzurinda tu momentálne nie je. Ešte niekto pochybuje, že tu niekto chce alebo nechce prijať volebné právo pre tých, ktorí nebudú mať trvalý pobyt na území Maďarskej republiky? Povedal to prezident, ktorý má podporu dvojtretinovej väčšiny Orbánovej administratívy.
Ďalšie zaujímavé vyjadrenie, ktoré by som rád citoval. Stretnutie rumunského europoslanca Lászlóa Tőkésa s prezidentom Maďarskej republiky Pálom Schmittom, ktoré sa uskutočnilo 25. marca 2011. Výsledkom bolo, že predseda maďarskej autonómnej rady Karpatskej kotliny László Tőkés, čiže europoslanec a podpredseda Európskeho parlamentu, sa na rokovaní, ktoré sa uskutočnilo v sídle prezidenta Maďarskej republiky Schmitta, zhodli na tom, že aktuálny význam v tejto súvislosti a praktické realizovanie novej maďarskej národnej politiky je jedinou garanciou, je jedinou garanciou zachovania odtrhnutých častí národa žijúcich v susedných štátoch a jeho faktické úplne uznanie autonómie. Nech sa páči, takisto máte k dispozícii. Mohol by som pokračovať ďalej, ale myslím si, že toto sú už dostatočné dôkazy o tom, že Maďarská republika má jasný záujem, čo chce urobiť. Ale kde je naša preventívna diplomacia? Kde je naša aktívna diplomacia? Sebavedomá, nie tá krikľúnska, ktorú sa nám snaží vtlačiť do úst pán minister Dzurinda. To nie je to, čo si on myslí.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som spomínal aj to, že sme mali mať stretnutie s maďarským parlamentom. Áno, pomýlil som sa v jednej veci, že to bolo pred rokovaním, pred prijatím ústavy v Maďarsku, malo to byť dvedsiateho siedmeho, ale trvám na tom, že bolo chybou, že predseda zahraničného výboru pán Šebej, ktorý je nominantom strany a poslancom strany MOST - HÍD, zrušil toto rokovanie. Mali sme tam ísť a mali sme diskutovať a dávať otázky maďarským poslancom, ako si to celé predstavujú. Nato sme tu. Nech nikto tu nerozpráva o nejakých zbytočných cestách. Toto sú tie cesty zahraničné, ktoré by sme mali naozaj robiť. Lebo taká diskusia aj bola, pán predseda, na zahraničnom výbore, aby sme eliminovali zbytočné cesty do zahraničia. Toto určite zbytočná nebola. Pôjdeme tam teraz v júni, už je to naplánované, a všetky tie otázky, ktoré máme pripravené, určite položíme poslancom maďarského parlamentu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto vyhlásenie, ktoré bolo ušité na poslednú chvíľu ako truc podnik a neúprimné gesto k vyhláseniu, ktoré pripravila Slovenská národná strana, je jalové, je servilné, bezzubé a je super nič hovoriace, ba dokonca, keď ho prijmeme, maďarský parlament na čele s administratívou si to môže vysvetliť, že je vlastne podporné. A budú pokračovať ďalej, pretože my tam berieme na vedomie ústavu. My berieme na vedomie, že bude veľký maďarský národ. My berieme na vedomie, že bude volebné právo pre Maďarov žijúcich za hranicami Maďarskej republiky. No, nevysvetlia si to tak, že je to vlastne podporné? Pochybuje niekto o tom? Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zvážte dobre, čo urobíte. Ja nebudem za takéto vyhlásenie hlasovať. Podporím, určite, vyhlásenie SNS, pretože hovorí jasne, čo chceme robiť, ukladá vláde Slovenskej republiky, čo by mala robiť konečne, keďže nie je schopná robiť sama a predovšetkým minister zahraničných vecí Dzurinda. I keď by som privítal tie pozmeňujúce návrhy, ktoré pripravil za náš poslanecký klub pán poslanec Maďarič, ale, ako už povedal, to vaše stretnutie, ktoré ste zorganizovali, to bola len taká hmla, ktorú ste chceli ukázať, aj toto spojenie rozpravy, že vlastne máte záujem o prijatie nejakého konsenzuálneho vyhlásenia, čo v konečnom dôsledku nie je pravda.
Takže, vážené panie poslankyne, zvážte ešte raz, čo urobíte, pretože týmto vyhlásením, ktoré, ak schválite, podporíme maďarskú vládu v tom, čo chce robiť do budúcnosti.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som i ja prispel maličkou troškou do tejto diskusie, nie možno do obsahovej stránky, pretože si myslím, že páni poslanci Maďarič a pán poslanec Čaplovič a ďalší veľmi podrobne a plasticky odargumentovali dôsledky prijatej ústavy Maďarskej republiky na Slovenskú republiku.
Zahraničná politika, ktorá je reprezentovaná Mikulášom Dzurindom, je naozaj kolenačková, ako som to povedal už pri správe o zahraničnej politike za rok 2010 a som o tom presvedčený aj dnes. A vyjadrenie, ktoré je aj z dielne ministerstva zahraničných vecí, ktoré si osvojila predovšetkým, a to musím podotknúť vládna koalícia sediaca v zahraničnom výbore a podčiarkujem, v ktorom opozícia hlasovala proti tomuto uzneseniu, svedčí o tom, že nemá záujem využívať aktívnu preventívnu diplomaciu na to, aby chránila národnoštátne záujmy Slovenska. A naviac, svedčí o tom, že je to aj neúprimné. A chcem vám vysvetliť, prečo je to neúprimné. Ak si dobre všimnete tak parlamentná tlač, ktorú dostalo vyhlásenie poslancov za SNS, má číslo 371. Parlamentná tlač, ktorú schválila väčšina koaličných poslancov v zahraničnom výbore, má číslo 375. Ale na rokovanie Národnej rady bola predložená opačne. Je v tom úmysel? Ja si myslím, že je. Ale pôjdem ešte ďalej, aký tam bol úmysel. Keď som dostal pozvánku na zasadnutie zahraničného výboru, ešte dva dni predtým som dostal aj program Národnej rady Slovenskej republiky, kde, v programe Národnej rady Slovenskej republiky už bol zaradený bod vyhlásenia zahraničného výboru s parlamentnou tlačou číslo 375, ktorý, prosím pekne, vážení páni poslanci, pani poslankyne, ešte neexistoval, pretože zahraničný výbor ešte len o dva dni mal zasadať. A dokonca ani v programe zahraničného výboru to nebolo uvedené, že sa o tom budeme baviť. Čo si o tom môžeme myslieť? No, ja, poviem svoje videnie. V prvom rade v tom vidím porušenie rokovacieho poriadku zo strany predsedu Národnej rady. Ako môže zaradiť do programu Národnej rady Slovenskej republiky, poslať nám to všetkým do mailu, vyhlásenie a parlamentnú tlač, ktorá ešte neexistuje? Ja to ináč nemôžem hodnotiť, ako za valcovanie, neskutočné valcovanie tejto koalície, ktorá tu je, demokracie. (Potlesk.) Pretože oni už boli dopredu presvedčení o tom, že toto vyhlásenie v zahraničnom výbore bude schválené. A na základe toho konal aj pán predseda parlamentu a preto ho zaradil už so sebavedomím do programu dnešnej schôdze. Aká je v tomto úprimnosť? - si kladiem otázku. Bola naozaj úprimná aktivita predstaviteľov zahraničného výboru na čele s pánom Šebejom, ktorý je zástupcom práve tej politickej strany v Národnej rade MOST - HÍD, ktorý má na tomto určite menší záujem ako my všetci ostatní. Aká bola úprimnosť takéto niečo predložiť? Keď vyhlásenie, ktoré pripravila Slovenská národná strana so svojimi poslancami, bolo podané riadnym spôsobom, tak, ako to hovorí rokovací poriadok. No ja si to vysvetľujem zase tak, že poslanci a na čele s pánom ministrom Dzurindom, ktorí sa spamätali, tak rýchlo spytlikovali nejaké vyhlásenie, ktoré je, môžeme povedať a to tu už odznelo, katastrofálne. Je jalové, bezzubé, nijaké a dokonca servilné. Je v tomto úprimnosť? Lebo keby bola úprimnosť niečo prijať, tak by to bolo dávno predtým, možno normálnym návrhom politických strán, ktoré tvoria koalíciu a podané v súlade s rokovacím poriadkom. A nie tak, ako to bolo urobené v tomto prípade. Taká je pravda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, a tomu zodpovedá aj obsah vyhlásenia, ktoré dnes preberáme. A mimochodom ešte taká malá perlička. Všimnite si, náš, ako je aj uvádzaná dnešná rozprava, najskôr sa hovorí o zahraničnom výbore a až potom sa hovorí o vyhlásení poslancov. Ale keď napriek tomu, že poslanci zo SNS to podali normálne, riadne a boli prví, ale aby to znelo dobre. Dokonca minister zahraničných vecí Dzurinda vo včerajšom príhovore manipuloval, z čoho som ho usvedčil aj vo svojej faktickej poznámke, keď klamal. Dokonca nám ďakoval. Ja to tu mám aj uvedené, že zahraničný výbor bol schopný dohody. No, výborne. Koaliční poslanci na čele s predsedom z MOST-u-HÍD boli ochotní sa dohodnúť. Tak, to je víťazstvo a gratulujem. Zdá sa, že koalícia sa upevňuje. A preto som ho aj trošku upozornil, že opozícia hlasovala proti. A ešte raz, hlasovala proti. Žiadny zahraničný výbor. Aj keď, samozrejme, rešpektujem, že väčšina je na strane koalície a z tohto pohľadu demokratický princíp hovorí, že zahraničný výbor prijal. Áno, ale nie unisono, ako to povedal pán minister Dzurinda vo svojom, naozaj, veľmi chabom príhovore, ktorý včera tu mal. Poúčal nás tu o tom, že všetci by sme chceli dobré susedské vzťahy a že to je najdôležitejšie, na čom nám záleží. Azda si nemyslí pán minister, že sme včera len skončili základnú školu. Nie my sme tí, ktorí chceme robiť problémy. On zabudol na to, že tí druhí robia problémy.
Vyhlásenia, ktoré tu včera mal pán minister, sú naozaj chabé a hovoriť o tom, že robíme všetky možné podpory zo strany vlády na podporu našej národnostnej menšiny žijúcej v Maďarskej republike a všetky nástroje, ktoré máme v rukách, využívame. Dokonca podľa hesla takého, že keď vidím Bélu Bugára, som vedľa neho, tvárim sa, že on tu vlastne nie je. To je vlastne politika, ktorú robí Mikuláš Dzurinda, pretože jeho vyhlásenie o dvojakom občianstve bolo, že my nemusíme vôbec nič meniť, keď si maďarská strana aj prijme nejaký zákon o dvojakom občianstve, u nás toto občianstvo neplatí. Výborná politika. Ale, pán minister Dzurinda nemá skúsenosti so zahraničnom politikou, aj keď bol predsedom vlády. A toho je dôkazom, pretože keby vedel, že čo je to preventívna diplomacia, tak by sa musel úplne ináč vyjadrovať, ako sa vyjadruje. Na dôvažok tej ochoty, ktorú, mimochodom, prejavil, že si to dá preveriť, ale, keď sedel tu pri schvaľovaní rozpočtu Slovenskej republiky na tento rok a som dával pozmeňujúci návrh, aby sa 99 000 schválilo pre úrad pre zahraničných Slovákov, na to, aby sme mohli dodržať dohodu medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou v podpore vzdelávania a kultúry, tak to nepodporil. Na druhej strane Maďarská republika schválila vyše 300 mil. forintov. Toto je naozaj ten aktívny prístup, toto je využívanie tých nástrojov, o ktorých hovoril pán minister Dzurinda? Ja si myslím, že nie. Ale nechám to na vašom posúdení.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to, že je nad slnko jasné, čo chystá Maďarská republika, svedčia aj vyjadrenia, ktoré mám v ruke a ktoré dostávajú aj všetci členovia zahraničného výboru, aj koaliční členovia zahraničného výboru. A budem citovať, pretože pán minister povedal, že nie je potrebné robiť unáhlené rozhodnutia, musíme počkať, čo Maďarská republika prijme a tak ďalej. Predseda parlamentu Maďarskej republiky László Kövér sa vyjadril 26. apríla 2011 v krátkom rozhovore pre tlačovú agentúru MTI. Zdôraznil, že konzultácie o zákone o volebnom práve už prebiehajú a v tejto súvislosti vyzdvihol, že požiadal vedúcich predstaviteľov, a dobre počúvajte, maďarských spoločenstiev v Karpatskej kotline, aby uvažovali nad tým, aká forma účasti vo voľbách by bola najoptimálnejšia pre maďarských občanov, ktorí nedisponujú trvalým pobytom na území Maďarska. Pochybuje niekto o tom, že čo chcú urobiť? Nech sa páči, páni poslanci, ak máte záujem a nestihli ste si to prečítať, mám to k dispozícii aj pre vás.
Ďalšie zaujímavé vyjadrenie, ktoré absolútne nespochybniteľné, čo chce Maďarská republika urobiť, je, ktoré urobil pán prezident Pál Schmitt. Pán prezident Pál Schmitt sa pre Kossuth Rádió v relácii vyjadril, že "je prirodzené po tom všetkom, že aj v novej ústave sa objaví zodpovednosť za každého maďarského človeka, pričom ďalším krokom bude prijatie dvojtretinového zákona o udelení volebného práva". Ešte niekto pochybuje? Pán minister Dzurinda tu momentálne nie je. Ešte niekto pochybuje, že tu niekto chce alebo nechce prijať volebné právo pre tých, ktorí nebudú mať trvalý pobyt na území Maďarskej republiky? Povedal to prezident, ktorý má podporu dvojtretinovej väčšiny Orbánovej administratívy.
Ďalšie zaujímavé vyjadrenie, ktoré by som rád citoval. Stretnutie rumunského europoslanca Lászlóa Tőkésa s prezidentom Maďarskej republiky Pálom Schmittom, ktoré sa uskutočnilo 25. marca 2011. Výsledkom bolo, že predseda maďarskej autonómnej rady Karpatskej kotliny László Tőkés, čiže europoslanec a podpredseda Európskeho parlamentu, sa na rokovaní, ktoré sa uskutočnilo v sídle prezidenta Maďarskej republiky Schmitta, zhodli na tom, že aktuálny význam v tejto súvislosti a praktické realizovanie novej maďarskej národnej politiky je jedinou garanciou, je jedinou garanciou zachovania odtrhnutých častí národa žijúcich v susedných štátoch a jeho faktické úplne uznanie autonómie. Nech sa páči, takisto máte k dispozícii. Mohol by som pokračovať ďalej, ale myslím si, že toto sú už dostatočné dôkazy o tom, že Maďarská republika má jasný záujem, čo chce urobiť. Ale kde je naša preventívna diplomacia? Kde je naša aktívna diplomacia? Sebavedomá, nie tá krikľúnska, ktorú sa nám snaží vtlačiť do úst pán minister Dzurinda. To nie je to, čo si on myslí.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som spomínal aj to, že sme mali mať stretnutie s maďarským parlamentom. Áno, pomýlil som sa v jednej veci, že to bolo pred rokovaním, pred prijatím ústavy v Maďarsku, malo to byť dvedsiateho siedmeho, ale trvám na tom, že bolo chybou, že predseda zahraničného výboru pán Šebej, ktorý je nominantom strany a poslancom strany MOST - HÍD, zrušil toto rokovanie. Mali sme tam ísť a mali sme diskutovať a dávať otázky maďarským poslancom, ako si to celé predstavujú. Nato sme tu. Nech nikto tu nerozpráva o nejakých zbytočných cestách. Toto sú tie cesty zahraničné, ktoré by sme mali naozaj robiť. Lebo taká diskusia aj bola, pán predseda, na zahraničnom výbore, aby sme eliminovali zbytočné cesty do zahraničia. Toto určite zbytočná nebola. Pôjdeme tam teraz v júni, už je to naplánované, a všetky tie otázky, ktoré máme pripravené, určite položíme poslancom maďarského parlamentu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto vyhlásenie, ktoré bolo ušité na poslednú chvíľu ako truc podnik a neúprimné gesto k vyhláseniu, ktoré pripravila Slovenská národná strana, je jalové, je servilné, bezzubé a je super nič hovoriace, ba dokonca, keď ho prijmeme, maďarský parlament na čele s administratívou si to môže vysvetliť, že je vlastne podporné. A budú pokračovať ďalej, pretože my tam berieme na vedomie ústavu. My berieme na vedomie, že bude veľký maďarský národ. My berieme na vedomie, že bude volebné právo pre Maďarov žijúcich za hranicami Maďarskej republiky. No, nevysvetlia si to tak, že je to vlastne podporné? Pochybuje niekto o tom? Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zvážte dobre, čo urobíte. Ja nebudem za takéto vyhlásenie hlasovať. Podporím, určite, vyhlásenie SNS, pretože hovorí jasne, čo chceme robiť, ukladá vláde Slovenskej republiky, čo by mala robiť konečne, keďže nie je schopná robiť sama a predovšetkým minister zahraničných vecí Dzurinda. I keď by som privítal tie pozmeňujúce návrhy, ktoré pripravil za náš poslanecký klub pán poslanec Maďarič, ale, ako už povedal, to vaše stretnutie, ktoré ste zorganizovali, to bola len taká hmla, ktorú ste chceli ukázať, aj toto spojenie rozpravy, že vlastne máte záujem o prijatie nejakého konsenzuálneho vyhlásenia, čo v konečnom dôsledku nie je pravda.
Takže, vážené panie poslankyne, zvážte ešte raz, čo urobíte, pretože týmto vyhlásením, ktoré, ak schválite, podporíme maďarskú vládu v tom, čo chce robiť do budúcnosti.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Autorizovaný
11:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:46
Juraj DrobaChcem len pripomenúť, že vaša rétorika sa zmenila. Ja som z toho stretnutia na zahraničnom výbore mal celkom dobrý pocit, aj keď ste prezentovali mierne odlišné...
Chcem len pripomenúť, že vaša rétorika sa zmenila. Ja som z toho stretnutia na zahraničnom výbore mal celkom dobrý pocit, aj keď ste prezentovali mierne odlišné názory, tak, taká, neviem, možno pre nedostatok iného dobrého slova použijem slovo agresia, z vás na zahraničnom výbore nesálala. Chápem, že ste ale teraz v pléne parlamentu a že je potrebné, aby ste to eskalovali. Bohužiaľ, po tomto vystúpení sa musím stotožniť s ministrom zahraničných vecí zo včera, že nemyslím si, že vo vašom záujme je nejak vecne, pragmaticky rokovať a prípadne dospieť k nejakej dohode s koalíciou, aby sme prišli s vyhlásením, ktoré bude akceptovateľné celým parlamentom, ale že jednoducho musíte a chcete demonštrovať nacionalizmus, aby ste adresovali a oslovili svojich prípadných nových voličov a zobrali ich vašej bývalej partnerskej koaličnej strane.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.5.2011 o 11:46 hod.
Mgr. M.A., MBA
Juraj Droba
Videokanál poslanca
Vážený pán kolega, mňa trochu prekvapilo niekoľko vecí na vašom vystúpení. Prvá bola, prečo pripisujete taký zásadný význam poradiu toho, že či by ako prvé išlo vyhlásenie, ktoré navrhuje skupina poslancov, alebo prvé pôjde vyhlásenie, ktoré navrhol zahraničný výbor.
Chcem len pripomenúť, že vaša rétorika sa zmenila. Ja som z toho stretnutia na zahraničnom výbore mal celkom dobrý pocit, aj keď ste prezentovali mierne odlišné názory, tak, taká, neviem, možno pre nedostatok iného dobrého slova použijem slovo agresia, z vás na zahraničnom výbore nesálala. Chápem, že ste ale teraz v pléne parlamentu a že je potrebné, aby ste to eskalovali. Bohužiaľ, po tomto vystúpení sa musím stotožniť s ministrom zahraničných vecí zo včera, že nemyslím si, že vo vašom záujme je nejak vecne, pragmaticky rokovať a prípadne dospieť k nejakej dohode s koalíciou, aby sme prišli s vyhlásením, ktoré bude akceptovateľné celým parlamentom, ale že jednoducho musíte a chcete demonštrovať nacionalizmus, aby ste adresovali a oslovili svojich prípadných nových voličov a zobrali ich vašej bývalej partnerskej koaličnej strane.
Ďakujem.
Autorizovaný
11:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:47
Peter ZajacPo druhé, vy ste asi trikrát spomenuli MOST - HÍD, tým ste asi chceli naznačiť, že špecificky poslanci za MOST - HÍD alebo prípadne poslanci v poslaneckom klube MOST - HÍD majú nejakú menšiu mieru lojality voči Slovenskej republike. A potom ste chceli...
Po druhé, vy ste asi trikrát spomenuli MOST - HÍD, tým ste asi chceli naznačiť, že špecificky poslanci za MOST - HÍD alebo prípadne poslanci v poslaneckom klube MOST - HÍD majú nejakú menšiu mieru lojality voči Slovenskej republike. A potom ste chceli ešte ďalej povedať, že vlastne všetci koaliční poslanci majú akúsi menšiu mieru lojality voči Slovenskej republike.
Keď si ale človek porovnáva tie dve vyhlásenia, tak nedá sa povedať nič iné, iba to, že návrh, ktorý prešiel zo zahraničného výboru, je návrh pokojný, kdežto návrh SNS je návrh, ktorý priam vyžaruje nevraživosť. Priam vyžaruje niečo, čo by som nazval doslova vyvolávaním nejakej studenej vojny. A to bez ohľadu na to, čo si myslíme o maďarskej ústave a čo si myslíme o dvojakom občianstve a volebnom práve. No, proste, neviem si predstaviť, ako sa v diplomacii, ako sa v oblasti zahraničnej politiky dá v Európskej únii takýmto spôsobom čokoľvek dosiahnuť, tou absolútnou nezmyselnou agresivitou. Ja by som sa len opýtal, kde boli poslanci SMER-u v Socialistickej internacionále, čo urobili poslanci SMER-u tam, kde mali svoje názory vysloviť. Neviem o tom, že by povedali čokoľvek. Neviem o tom, že by tam lobovali, kde naozaj treba lobovať, že by tam robili preventívnu medzinárodnú politiku, kde je ich miesto. Čiže to, čo vy hovoríte, to je falošné.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.5.2011 o 11:47 hod.
prof. PhDr. DrSc.
Peter Zajac
Videokanál poslanca
Vážený pán poslanec, vo svojom príspevku ste zabudli na to, že predseda zahraničného výboru František Šebej je nie členom MOST-u - HÍD, ale OKS a jeho podpredsedom. To po prvé.
Po druhé, vy ste asi trikrát spomenuli MOST - HÍD, tým ste asi chceli naznačiť, že špecificky poslanci za MOST - HÍD alebo prípadne poslanci v poslaneckom klube MOST - HÍD majú nejakú menšiu mieru lojality voči Slovenskej republike. A potom ste chceli ešte ďalej povedať, že vlastne všetci koaliční poslanci majú akúsi menšiu mieru lojality voči Slovenskej republike.
Keď si ale človek porovnáva tie dve vyhlásenia, tak nedá sa povedať nič iné, iba to, že návrh, ktorý prešiel zo zahraničného výboru, je návrh pokojný, kdežto návrh SNS je návrh, ktorý priam vyžaruje nevraživosť. Priam vyžaruje niečo, čo by som nazval doslova vyvolávaním nejakej studenej vojny. A to bez ohľadu na to, čo si myslíme o maďarskej ústave a čo si myslíme o dvojakom občianstve a volebnom práve. No, proste, neviem si predstaviť, ako sa v diplomacii, ako sa v oblasti zahraničnej politiky dá v Európskej únii takýmto spôsobom čokoľvek dosiahnuť, tou absolútnou nezmyselnou agresivitou. Ja by som sa len opýtal, kde boli poslanci SMER-u v Socialistickej internacionále, čo urobili poslanci SMER-u tam, kde mali svoje názory vysloviť. Neviem o tom, že by povedali čokoľvek. Neviem o tom, že by tam lobovali, kde naozaj treba lobovať, že by tam robili preventívnu medzinárodnú politiku, kde je ich miesto. Čiže to, čo vy hovoríte, to je falošné.
Autorizovaný