18. schôdza

Páni poslanci, je všeobecný súhlas? (Reakcia pléna.) Nie. Preto hlasujeme o návrhu.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 70 za návrh, 47 proti, 9 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

Návrh sme schválili.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní po 14-minútovej prestávke o 12.15 hod. Prerušujem rokovanie do 12.15 hod.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, páni poslanci, aby ste sa upokojili, budeme po prestávke pokračovať. Mali by sme teraz prerokovať bod 41 schváleného programu, to je návrh skupiny poslancov, ktorý mal predložiť pán poslanec Miroslav Beblavý, ale pán poslanec sa ospravedlnil z rokovania dnešnej schôdze, a preto tento bod sa presúva na záver programu.
A pristúpime teraz k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Jany Žitňanskej, Radoslava Procházku a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Máte ho pod tlačou 359 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 365.
Mal by som dať slovo pánovi poslancovi Radoslavovi Procházkovi a avizoval mi, že bude, aj chce tento návrh zákona predložiť. Poprosím technikov, alebo toho z ostatných navrhovateľov, aby sme mohli začať. Pozrite sa, prosím vás, či je v priestoroch, pokiaľ môže sa vrátiť do rokovacej sály. (Pauza.) Vzhľadom na neprítomnosť navrhovateľa bude aj tento bod preložený na koniec schôdze.
A preto pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Jozefa Kollára, Jozefa Mikuša, Pavla Hrušovského a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pardon, prepáčte, tento bod sme preložili na utorok hlasovaním. Takže chcem sa spýtať...
Ďalším bodom je návrh poslancov Natálie Blahovej, Jany Kiššovej a Kamila Krnáča. Páni kolegovia z poslaneckého klubu strany SaS, skúste, prosím vás, zabezpečiť aspoň jedného z týchto navrhovateľov, aby sme mohli pokračovať v rokovaní Národnej rady po prestávke.
Takže ide o prvé čítanie o návrhu poslancov Natálie Blahovej, Jany Kiššovej a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh má parlamentnú tlač 361. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 353.
Dávam slovo pani poslankyni Natálii Blahovej, aby návrh zákona uviedla.
Spravodajcovať ho bude pán poslanec Róbert Madej, ktorého určil príslušný gestorský výbor.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Blahovej, Jany Kiššovej a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 361.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som za predkladateľov uviedla novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Presne na deň takto pred rokom 20. mája 2010 vyšla v Zbierke zákonov novela zákona o rodine, ktorá zaviedla do slovenského právneho poriadku inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Implementácia novely priniesla poznatky o sťaženej vykonateľnosti zavádzania striedavej starostlivosti.
Poslanecký návrh zákona sa týka Občianskeho súdneho poriadku, kde sa precizujú zákonné opatrenia, ktoré vytvoria priestor a možnosti na vznik ďalších súdnych rozhodnutí o zverení dieťaťa do porozvodovej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Poslanecký návrh tiež precizuje zákon o rodine, kde explicitne uvádza, že striedavá starostlivosť je relevantným a plnohodnotným variantom porozvodovej starostlivosti o dieťa a rešpektuje jeho najlepší záujem.
Bohužiaľ, ešte stále sme svedkami toho, že dieťa sa v porozvodovom konaní stáva predmetom sporu. Väčšina rodičov sa po rozvode nevie dohodnúť a dieťa je často nástrojom vybavovania si osobných účtov. Za posledných desať rokov sa v porozvodových konaniach riešila situácia pre 200-tisíc detí. A to je obrovské číslo. V týchto konaniach deti reálne prichádzali o jedného z rodičov. Je smutné, že to nie je len číslo. Je smutné, že za týmto číslom je 200-tisíc osudov detí, ktorým sa venovala v legislatíve iba okrajová alebo žiadna pozornosť.
V súčasnosti je 96 % detí zverených len jednému rodičovi. Naozaj si myslíme, že len v 4 % z týchto rodín ide o rodičov, kde sú obaja zodpovední, slušní a majú záujem sa starať o svoje dieťa? Naozaj si myslíme, že v 96 % ide o rodiny, kde jeden z rodičov nemá záujem o svoje dieťa? Túto neradostnú štatistiku dopĺňajú ďalšie čísla z oficiálnych štatistík ministerstva spravodlivosti za minulý rok. Za minulý rok rozhodovali slovenské súdy o zverení 13 052 detí, z toho 11 038, čo je 84 %, zverili matke, 1 341 detí, čo je 10 %, zverili otcom a 114 detí, čo je 0,9 %, zverili do striedavej starostlivosti.
Cieľom novely je poslúžiť deťom, ktoré majú to šťastie, že obaja rodičia majú o nich živý záujem, chcú sa im venovať, vychovávať ich a starať sa o nich. Zákon a medzinárodné dohovory hovoria, že obaja rodičia sú si v právach a povinnostiach rovní. Pri sledovaní najlepšieho záujmu dieťaťa nie je teda žiaden dôvod im v ich právach brániť.
V prvom článku novely prichádza k doplneniu možnosti zverenia dieťaťa predbežným opatrením a aj to do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Táto možnosť doposiaľ absentovala a dieťa mohlo byť predbežným opatrením zverené do starostlivosti iba jedného z rodičov. Doterajší právny stav nerešpektoval nedávny vznik inštitútu striedavej starostlivosti.
Reagujeme na súčasnú situáciu, kedy tí, ktorí vstupujú s dieťaťom do konania, si myslia, že je vhodné deti najprv stresovať vytrhnutím jedného rodiča zo života dieťaťa a potom pri nerovnocennom modeli styku, napríklad matka 26 dní, otec 4 dni do mesiaca, podmieňujú striedavú starostlivosť dohodou. No práve striedavá starostlivosť nariadená predbežným opatrením chráni rovnocenný prístup dieťaťa k obom rodičom, znižuje stres po rozchode, zabezpečuje rovnocenné postavenie oboch účastníkov v súdnom konaní a aj dostatočne preverí v praxi, či a ako je táto forma starostlivosti vhodná pre dieťa a, samozrejme, či je v jeho záujme.
Návrh tiež stanovuje, aby sudca požiadal orgán obce a orgán starostlivosti o deti, aby viedli povinného k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia alebo dohody o výchove maloletých detí. Takýto postup zlepší vzájomnú spoluprácu sudcov, rodičov, orgánov obce a orgánov starostlivosti o deti, aby spolupracovali v záujme plnenia súdneho rozhodnutia. Návrh dáva súdu aj právomoci k tomu, aby vymožiteľnosť súdneho rozhodnutia bola v gescii súdu, ktorý v súčinnosti s orgánmi obce, štátnymi orgánmi a orgánmi starostlivosti o deti zabezpečí výkon jeho rozhodnutia.
Článok 2 sa týka zákona o rodine, kde novela vytvára širší priestor pre sudcov aj rodičov, aby lepšie využívali inštitút striedavej starostlivosti v možných prípadoch. Tým sa zabezpečí, že viac detí rozvodom nepríde o jedného z rodičov, s ktorým by obvykle stratili alebo obmedzili kontakt. Toto ustanovenie zakladá na rešpektovanie rodičovských práv oboch rodičov a neobmedzuje práva dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak sú teda obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú o starostlivosť obaja záujem a majú na to vytvorené podmienky, tak súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Novela tým rieši aj prípady, kedy jeden z rodičov so striedavou starostlivosťou nesúhlasí. Nesúhlas nemôže byť dôvodom na zamietnutie striedavej osobnej starostlivosti a rozhodovanie musí byť absolútne objektívne, aby skutočne hájilo záujem dieťaťa.
Z Českej republiky, kde je striedavá starostlivosť zavedená už osem rokov, môžeme čerpať námety a skúsenosti. A všeobecne výrazne prevládajú pozitíva. Z praxe našich susedov sa dozvedáme, že v prípadoch, keď jeden z rodičov žiada o striedavú starostlivosť, druhý z rodičov je väčšinou proti. Dohoda prichádza iba vo výnimočných prípadoch. No pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa je nariadená aj napriek tomu striedavá starostlivosť. Súd dbá, aby bolo zohľadňované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Ústavný súd Českej republiky prišiel k záveru, že je treba dodržiavať spravodlivosť procesu. Pokiaľ rodičia sú obaja rovnako spôsobilí na starostlivosť o dieťa, je treba udržať väzby k obom rodičom. Nesúhlas jedného z rodičov nepovažuje Ústavný súd za argument. Nesúhlas sťažuje úkon, ale na prvom mieste musí stáť záujem dieťaťa, ktoré je rovnako fixované na oboch rodičov.
Zákon a medzinárodné dohovory hovoria jasne, obaja rodičia sú si v rodičovských právach a povinnostiach rovní. Striedavá starostlivosť rodičov znamená spravodlivosť a pre dieťa naplnenie jeho práva. Rodičia sa vzájomne dopĺňajú, obaja majú možnosť prejavovať mu náklonnosť a zaoberať sa jeho potrebami. Súčasnosť pre väčšinu detí po rozvode znamená, že majú iba jedného rodiča. K druhému prídu občas na návštevu.
Pred splodeným dieťaťa sa nikto nikoho nepýtal, či je spôsobilý dieťaťa vychovávať, ani keď sa narodí do rodiny, sa dieťaťa na to nikto nepýta. Ako náhle sa však rozvediete, čo je len spor medzi matkou a otcom, je úplne jedno, že ste žili s dieťaťom pod jednou strechou desať rokov, je úplne jedno, že ste sa mu venovali, učili sa s ním či zabávali. Je to úplne irelevantné, pretože i napriek tomu musíte dokazovať, že si zaslúžite práva a povinnosti rodiča. A ak vám ide o dobro, nechcete, aby skutočný vzťah s jedným rodičom navždy stratil.
Na rozhodnutia o striedavke čaká v týchto chvíľach 60 párov. Preto vás prosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. mája 2011 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Blahovej, Jany Kiššovej a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 361). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy, navrhovateľ sa však v dôvodovej správe nezaoberá otázkou súladu navrhovaného právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom, resp. inými právne záväznými aktmi a medzinárodnými zmluvami. Avšak vzhľadom na druh upravovaných spoločenských vzťahov možno usudzovať, že predmetný návrh zákona je s nimi v súlade.
V doložke vybraných vplyvov konštatuje návrh zákona, že neovplyvní rozpočet verejnej správy, zamestnanosť, životné prostredie, podnikateľskú sféru a ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Navrhovateľ v nej uvádza, že problematika právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení v návrhu zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 pod číslom 353 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som a prosím, aby ste otvorili rozpravu, do ktorej by som si dovolil sa týmto prihlásiť ako prvý do rozpravy.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Skôr ako vám dám slovo, len chcem informovať všetkých prítomných, že písomne sa do rozpravy prihlásil za poslanecký klub Slovenskej národnej strany pán Rafaj... (Reakcia spravodajcu.) Takže dáte priestor pánovi Rafajovi? Dobre. Takže, pán Rafaj, nech sa páči. Potom vystúpi pán spravodajca, ale po vystúpení pána Rafaja dám ešte priestor na prihlásenie sa do rozpravy ústnou formou.
Takže za poslanecký klub SNS pán Rafaj.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo, rovnako chcem poďakovať aj pánovi spravodajcovi, že mi umožnil vystúpiť ešte pred ním. Chcel by som sa vyjadriť k téme, ktorá je nepochybne o ľuďoch a pre ľudí, pretože je o rodinných vzťahoch, ktoré sú veľmi citlivé, a túto problematiku zhodou okolností sme chceli riešiť aj v poslaneckom klube alebo cez poslanecký klub SNS, myslím, že pani navrhovateľka o tom vie. Totožne sme komunikovali aj so záujmovou skupinou ľudí, ktorí urobili v priestoroch Národnej rady aj prezentáciu, a myslím si, že presvedčili aj mnohých ďalších poslancov o nevyhnutnosti otvoriť túto problematiku.
Myslím si, že toto je taký, taký prvý nástrel s tým, že poslanecký klub SNS má zato, že keďže spoločným menovateľom tohto problému je vynútiteľnosť práva a, samozrejme, je citlivou otázkou aj vstupovať do kompetencií, alebo akýchsi zvyklostí súdov cez Občiansky súdny poriadok, ale myslíme si, že na konci tohto reťazca vynútiteľnosti práva by mala byť aj novela Trestného zákona, na ktorej pracujeme my, resp. už ju máme, máme ju hotovú. A dúfam, že spoločnými silami takto sa nám podarí preklenúť celú tú problematiku predovšetkým k spokojnosti tých, ktorých povedzme práva v rámci zvyklostí, ktoré panujú a možnože ktoré už nezodpovedajú modernému vývoju predovšetkým na súdoch, ale aj v rámci mediácie alebo sociálnej kurately na úradoch práce a predovšetkým v posune na práva dieťaťa, že sa nám to podarí tak, aby s tou povestnou špinavou vodou nebolo vyliate práve to dieťa. A ja osobne mám zato, že tu ide predovšetkým naozaj o dieťa a o jeho práva a súčasne ide o zrovnoprávnenie oboch, oboch rodičov, ktorí by mali mať rovnaké práva na nielen styk, ale aj výchovu dieťaťa. Čiže v tej rodinnej trojčlenke matka - otec - dieťa častokrát dospejeme k výsledku, tá štatistika nepopustí, tretina manželstiev sa rozvádza, no a potom sa následne musí riešiť aj tá najcitlivejšia otázka a to je právo dieťaťa na oboch rodičov, pokiaľ teda nie sú prekážky na to, aby tu bola striedavá starostlivosť, ktorá sa zaviedla do nášho právneho poriadku. Ale tiež mám zato, že s vynútiteľnosťou práva sú problémy, pretože sa naráža na určité skostnatelé stereotypy.
Preto a práve preto, že rozvod je trauma pre celú rodinu a vzhľadom aj na práva dieťaťa, ktoré je v tomto naozaj najslabšie, a keďže SNS je konzervatívna strana, a pokiaľ už dôjde k rozvodu manželstva, tak si myslíme, že rodinu, predovšetkým rodinné väzby, rodinné vzťahy najmä oboch rodičov na dieťa je možné, je možné naďalej udržiavať práve takými spôsobmi. Čiže nie je to, pokiaľ som sledoval komentáre, nie je to vlastne akási nepriama podpora alebo strach z toho, že či to nepodporí rozvodovosť, nie, myslím si, že práve naopak. Práve naopak. Kto pozná tú problematiku a ja som si preštudoval možno takúto hŕbu materiálov vrátane tých listov, ktoré som ako poslanec dostal naposledy z 22. 11. tohto mesiaca od občana zo Žiliny, kde popisuje asi na šiestich stranách veľmi podrobne svoj, svoj smutný príbeh k tomu, že ako otec sa nemôže dostať v rámci striedavej starostlivosti k svojej dcérke a, bohužiaľ, dochádza aj k prieťahom, a to tak, že celý proces sa začal, keď jeho dcérka mala 2 roky a momentálne už má 4,5 roka. Takže vidíme, že za 2,5 roka za súčasnej jestvujúcej legislatívy aj zákona o rodine, ktorý umožnil striedavú spravodlivosť, nie je možné, nie je možné uplatniť aj jeho práva, ale predovšetkým práva jeho dcéry na oboch rodičov. Pretože vieme, že niektorí rodičia, bohužiaľ, dieťa začínajú používať aj ako citovo alebo pozičnú zbraň voči tomu druhému. A spoločnosť by v tomto prípade mala brať ohľad na vyrovnanosť práv a predovšetkým chrániť aj legitímne práva a záujmy dieťaťa.
V Českej republike, všetci vieme, že je približne už 7-tisíc detí v striedavej starostlivosti s minimom problémov, lebo je tam naozaj lepšie nastavený systém aj legislatíva, takže vítam, že sa posunieme trošku ďalej aj v tejto oblasti na Slovensku a v podstate tak zabránime nejakým citovým vydieraniam dieťaťa.
Pokiaľ som počul aj pána spravodajcu, tak budem reagovať, mňa osobne oslovuje predovšetkým čl. 12 výboru, teda Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý podporuje aj Výbor OSN pre práva dieťaťa v roku 2007 a ktorý dokonca vyzval zmluvné strany, teda aj Slovensku republiku, aby podporovali aj v súdnych konaniach zásadu rešpektovania názorov dieťaťa vrátane práva dieťaťa na vypočutie, čo je dôležité nielen už v tom porozvodom konaní, ale častokrát ešte aj v mediácii alebo pred samotným týmto nepríjemným konaním, ktorým rodina, bohužiaľ, musí prejsť.
Takže, čo sa v podstate deje, aby som to zhrnul, máme tu obštrukcie, problém s vymožiteľnosťou rozhodnutí a problém s dovolaním sa práva. Čo ostáva nedoriešené? Také maličkosti, ktoré trápia naozaj ľudí, napríklad problémy pri asistencii polície, už keď je nejaké aj rozhodnutie na svete a druhá strana odmieta styk s dieťaťom. Čiže veľmi jednoznačne hovoríme o marení súdneho rozhodnutia. Ale napriek tomu, že takúto skutkovú podstatu máme zavedenú, tak vieme, že v praxi v podstate policajt sa otočí od zatvorených dverí a odchádza preč. Máme tu v praxi problém v tom, že jedna strana si mení cyklicky prechodné bydliská u rôznych svojich známych alebo u rodiny, a tým sa vlastne umelo, ale, bohužiaľ, zdá sa, že legálne, naťahuje čas a ten čas hrá proti dieťaťu a hrá proti citovým väzbám druhého rodiča.
Tie štatistiky takisto poznáme, takže ja na záver tohto môjho vystúpenia v prvom čítaní chcem povedať, že otvorene podporím jeho posunutie do druhého čítania, pretože ma to rovnako oslovuje a chápem to. A čo je moja výhoda, osobná, možno ako slobodného človeka, nie som zúčastnený a nie som teda ani na jednej strane tohto problému a snažím sa na to pozerať z nadhľadu, pretože v mojom okolí tiež je veľa takýchto problémov. Veľa ľudí ma rovnako oslovilo a nemám problém ako opozičný poslanec podporiť to, čo je dobré. A znova to teda opakujem a želám, aby táto norma priniesla čím menej bolesti a čím viac spravodlivosti v našom systéme.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Rafaja sa prihlásili pán poslanec Kamil Krnáč, pani poslankyňa Jana Kiššová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Krnáč.

Ďakujem. Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za vaše podporné stanovisko. My ako predkladatelia, myslím, že môžem hovoriť za všetkých predkladateľov, máme záujem o spoluprácu a o širokú spektrálnu podporu tohto riešenia. Tak ako ste spomínali, týchto prípadov, ktoré sa v praxi vyskytujú, je naozaj veľmi veľa a sú veľmi smutné. Jednak z pohľadu rodičovských práv, z pohľadu toho práva dieťaťa napríklad na obidvoch rodičov, ale mnohí, lebo existujú aj takí odporcovia tohto riešenia, sa vôbec nezamýšľajú nad tým, že my vlastne v demokratickej spoločnosti zásahom štátnych orgánov bránime styku dvoch ľudí, ktorí sa ničoho nedopustili a nič nespáchali. A to je tragédia.

Pani poslankyňa Jana Kiššová, nech sa páči.