18. schôdza

Ďakujem. Vážený pán poslanec, dovoľte mi odpovedať za neprítomného pána ministra školstva Eugena Jurzycu.
Dňom 31. januára 2011 skončilo prvé funkčné obdobie rektorovi Trnavskej univerzity doc. Ing. Martinovi Mišútovi. Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, citujem: "Akademický senát verejnej vysokej školy volí kandidáta na funkciu rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie." Prvý kontakt Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky s Trnavskou univerzitou v súvislosti s voľbou kandidáta na rektora bol list, ktorým sa obrátil dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity na ministerstvo vo veci nejasnosti okolo členstva v Akademickom senáte vysokej školy, na ktorý poskytla sekcia vysokých škôl ministerstva stanovisko. Jeho podstatou bolo, že skončením pracovného pomeru zamestnanca končí aj jeho členstvo v Akademickom senáte. Toto je zrejme prvé z dvoch stanovísk, ktoré uvádzate vo svojej otázke.
Ďalší kontakt Trnavskej univerzity s ministerstvom bol list Akademického senátu Trnavskej univerzity ministrovi školstva s návrhom na osobu k povereniu výkonom funkcie rektora Trnavskej univerzity. Podľa zákona minister školstva poveril výkonom funkcie rektora na obdobie od 1. 2. 2011 do vymenovania nového rektora doc. ThDr. Andreja Filipeka, ktorý bol dovtedajším prvým prorektorom.
Predsedníčka Akademického senátu listom oznámila, že 10. 2. 2011 na zasadnutí Akademického senátu bol zvolený za kandidáta na funkciu rektora prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD., súčasne požiadal ministra školstva o predloženie návrhu na vymenovanie rektora prezidentovi Slovenskej republiky. Listom z toho istého dňa zaslal predseda Správnej rady Trnavskej univerzity podnet ministerstvu na preskúmanie zákonnosti voľby kandidáta na rektora. Dôvodom podnetu bolo spochybnenie členstva deviatich členov zamestnaneckej časti Akademického senátu, ktorým v priebehu členstva skončila pracovná doba na dobu určitú s Trnavskou univerzitou a pracovný pomer bol s nimi novými pracovnými zmluvami nadväzne opätovne dohodnutý. S odkazom na znenie zákona bolo členstvo týchto deviatich osôb v Akademickom senáte spochybnené, a tým aj výsledky volieb kandidáta na rektora.
Na základe uvedeného podnetu dal minister školstva overiť odboru kontroly ministerstva skutkový stav vykonaním kontroly osobných spisov príslušných zamestnancov, členov Akademického senátu. Kontrola na základe ministrovho poverenia sa uskutočnila v čase od 7. 3. 2011 do 31. 3. 2011. V priebehu výkonu kontroly si kontrolná skupina vyžiadala z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky stanovisko k problematike pracovných pomerov na dobu určitú, ktoré bez prestávky pokračujú na základe novej pracovnej zmluvy. V stanovisku sa uvádza, citujem: "Keď sa pracovný pomer nemení v subjekte a ani v inom obsahovom prvku, pracovné pomery na seba nadväzujú, možno pokračovanie považovať za predĺženie pracovného pomeru." Koniec citátu.
Na základe uvedeného kontrola konštatovala, že voľba kandidáta na rektora Trnavskej univerzity prebehla v súlade so zákonom. Vychádzajúc zo záverov kontroly bol návrh na vymenovanie rektora Trnavskej univerzity podľa návrhu Akademického senátu listom ministra predložený prezidentovi Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda. Dobrý deň, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec, ďakujem za túto otázku. Som rád, že sa pýtate, pretože mám tak príležitosť vysvetliť niektorými faktami niektoré zavádzajúce tvrdenia, ktoré tu zazneli v rozprave v predošlých dňoch v pléne.
Ja musím hneď na úvod konštatovať, že ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny som spokojný s výsledkami, ktoré dosahuje nové vedenie Národného inšpektorátu práce, a priam by som povedal, že veľmi spokojný. Skúsim teda pár príkladmi reagovať na tvrdenia, ktoré tu padli, a vysvetliť, aké možnosti, povinnosti ukladá legislatíva Národnému inšpektorátu práce a samotným inšpektorom, aby tu nedochádzalo k takýmto podobným zavádzajúcim tvrdeniam v budúcnosti.
Ako všetci dobre viete, došlo k redukcii počtu zamestnancov v štátnej správe, týka sa to aj sústavy národnej inšpekcie, kde takisto muselo odísť z dôvodu úsporných opatrení časť zamestnancov. Výsledok je však taký, že s nižším počtom inšpektorov sa urobil väčší počet kontrol v teréne. Týka sa to všetkých oblastí kontroly, či je to odhaľovanie nelegálneho zamestnávania, alebo kontroly bezpečnosti práce, alebo cestnej kontroly. Sú tie výsledky úplne jednoznačné. Ja poviem čísla, za prvé štyri mesiace tohto roku vzrástol s porovnateľným obdobím minulého roku, to znamená s obdobím, kedy tu bolo predchádzajúce vedenie, počet výkonov narástol o 400, čiže z 2 600 vlani na 3 000 v tomto roku, čiže inými slovami, viac ako 15 %. Zdôrazňujem, že pri nižšom počte zamestnancov, pri nižšom počte inšpektorov, čo myslím, dosvedčuje tomu, že ide o efektívnejšie, ekonomickejšie riadenie novým vedením, ako to bolo predtým.
Pán poslanec, ktorý občas si tu dá sám rád takú oranžovú vestu, v parlamente veľmi hrubo zavádzal, keď tvrdil, že inšpektori chodia v tých svojich zelených reflexných vestách na kontroly do firiem. Skutočnosť je taká, že kontroly nelegálneho zamestnávania vykonávajú inšpektori práce, samozrejme, zásadne v civile a bez tých reflexných búnd. To znamená, nie je pravda, že by tým pádom nelegálni zamestnanci spozorovali inšpektora už z diaľky a utekali kade ľahšie, resp. zo zamestnanca sa stal zákazník. K tomu jednoducho nedochádza.
Naopak, označovanie inšpektorov týmito zelenými reflexnými bundami, prepáčte, zabudol som si zobrať, jednu mám u seba v skrini na ministerstve, možno niekedy nabudúce predvediem, že naozaj tá bunda je veľmi zaujímavá a naozaj ju zďaleka vidno. Tak tieto bundy nosia inšpektori počas cestných kontrol, kde to má, samozrejme, svoj veľký zmysel, v prvom rade, pokiaľ ide o ich vlastnú bezpečnosť.
Ďalším takým tvrdením bolo, že inšpektori sú zlomyseľní záškodníci atď., ktorí chcú robiť zamestnancom zle. No, to nie je tak. My chápeme inšpekciu práce tak, že inšpektori sú partneri zamestnávateľov a ich hlavnou úlohou je predchádzať porušeniam predpisov. A preto aj vyzývam zamestnávateľov, ktorí majú prípadne problém s aplikáciou príslušnej legislatívy, aby sa s dôverou obrátili na inšpektoráty práce, radi im poskytnú súčinnosť, poradia, pomôžu.
Druhá vec je, že aj samotných inšpektorov práce vieme naďalej motivovať, vieme s nimi pracovať, vždy je čo zdokonaľovať, a preto iní zamestnanci inšpektorátov chodia priamo do terénu a sledujú počínanie inšpektorov v praxi tak, aby sme vychytali tie muchy, ktoré jednoducho vždy nejaké boli a budú. A, samozrejme, vedenie Národného inšpektorátu práce potrebuje poznať jednotlivých ľudí, to znamená, preto sú aj tie kontrolné mechanizmy, kedy vlastne kontrolujeme samotný výkon kontroly. Myslím si, že je to v poriadku.
Samozrejme, problémy v minulosti poznáme, aj pokiaľ ide o korupčné správanie, chceme sa tomu vyhnúť a niekedy jednoducho inak to nejde ako výkonom kontroly, ako prebieha kontrola.
Chcem na záver zdôrazniť, tak ako odporúča Európska únia, nové vedenie Národného inšpektorátu práce poskytuje bezplatné poradenstvo pre podnikateľov, organizuje odborné prednášky zadarmo, na ktorých sa od začiatku roka zúčastnilo už 1 700 zamestnávateľov. Myslíme si, že to je cesta, ako napr. znižovať riziká úrazov na pracoviskách. Je to spôsob, akým sa reálne pomôže zamestnávateľom, aby svoje podnikanie organizovali bez prípadného porušovania bezpečnostných predpisov a predpisov týkajúcich sa aj nelegálneho zamestnávania. Tak vyzerá efektívne riadenie inštitúcie.
Ešte moja osobná skúsenosť na záver. Bol som v niekoľkých firmách a zúčastnil som sa aj osobne niekoľkých kontrol, kedy inšpektori boli na kontrole v príslušnej organizácii, v príslušnej firme. Sledoval som napr. ich prácu v nemocniciach a sledoval som ich prácu napr. aj pri kolaudácii zimného štadióna a videl som dobre a profesionálne odvedenú prácu.
Ak pán poslanec Ondruš má aj naďalej inú mienku o výkone inšpekcie práce, rád ho pozvem na to, aby šiel niekedy spolu so mnou priamo do terénu a videl to, čo som videl ja.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, forma štátnych skúšok používaná v súčasnosti v slovenskom vysokom školstve okrem obhajoby záverečnej práce nie je v zahraničí obvyklá a nie je v súlade s princípmi Bolonského procesu, osobitne s princípmi kreditového systému, pretože činnosť v súvislosti s prípravou na štátnice a so samotnými štátnicami nie je žiadnym spôsobom kreditovo ohodnotená. Na podporu tohoto tvrdenia uvádzam citát z dokumentu Európskej komisie Pokyny na implementáciu európskeho systému na prenos a zhromažďovanie kreditov ECTS. Citujem: "Kredity sa udeľujú na základe pracovného zaťaženia študenta. Pracovné zaťaženie predstavuje všetky vzdelávacie aktivity vrátane skúšok." Koniec citátu.
Snahou ministerstva pri zaradení otázky štátnic do verejnej diskusie bolo upozorniť na hore uvedený problém nesúladu vysokoškolskej praxe na Slovensku s medzinárodnou praxou. Návrh pritom predpokladá, že vysoké školy, ktoré to budú považovať za potrebné, si môžu zachovať aj iné štátne skúšky ako len obhajobu záverečnej práce. Mali by však odstrániť uvedené porušenie princípov Bolonského procesu, resp. kreditového systému.
Tiež sa očakáva, že návrh by mal prispieť k tomu, aby vysoké školy zvýšili svoje nároky na záverečné práce a na ich obhajobu.
Ministerstvo si vyžiadalo od vysokých škôl informáciu o priebehu štátnych skúšok. Z informácií od dvadsiatich štyroch vysokých škôl vyplynulo, že na deviatich vysokých školách nebol v posledných dvoch rokoch nikto vylúčený z dôvodu nevyhovenia na štátnej skúške. Nakoľko menej ako 0,2 % študentov boli pre nezvládnutie štátnic vylúčené zo štúdia, nie je možné považovať štátnice za preukázateľne dostatočný kvalitatívnym filter.
Ešte raz zdôrazňujem, že vysokým školám sa nezakazuje vykonávať záverečné skúšky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, nech sa páči odpoveď. Operačný program Zdravotníctvo má zadefinované regionálne alokácie na západné, stredné a východné Slovensko, to v programe jedna, a v programe dva má na jednotlivé samosprávne kraje. Regionálne alokácie boli stanovené a schvaľované monitorovacím výborom pre Operačný program Zdravotníctvo.
V rámci Prešovského samosprávneho kraja je na úrovni prioritnej osi 2 regionálna alokácia zo zdrojov EÚ stanovená v sume 8 231-tisíc eur z minulosti. V súčasnosti je výška zazmluvnených prostriedkov v sume 11,7 mil. eur, čím je táto regionálna alokácia takmer o 50 % prekročená. U ostatných samosprávnych krajov zatiaľ tieto alokácie ani zďaleka prekročené, alebo teda prečerpané nie sú.
Prečo sme vydali to doporučenie? Koncom roka 2010 bol orgánom auditu, ktorým je ministerstvo financií, vykonaný audit, kde bolo len jedno zistenie s vysokou závažnosťou, a to nedodržanie regionálnej alokácie, a audítorská skupina konštatovala, že riadiaci orgán ohrozil dosiahnutie strategických cieľov na úrovni jednotlivých regiónov, a zároveň, samozrejme, odporúčala, aby sme dôsledne aplikovali dodržiavanie týchto regionálnych alokácií. A, samozrejme, zároveň odporúčala, aby sme ich dodržiavali v budúcnosti.
Uvedený problém bol následne otvorený orgánom auditu ministerstvom financií dňa 11. 4. 2011 a na národnom monitorovacom výbore pre Národný strategický referenčný rámec dňa 27. 4. 2011. Dokonca aj zástupca Európskej komisie pán Christopher Todd na obidvoch stretnutiach vyjadril názor Európskej komisie, ktorý sa týkal dôležitosti dodržiavania týchto regionálnych alokácií, a žiadal, aby v budúcnosti nedochádzalo k prečerpaniu.
Vzhľadom na to, že bola táto alokácia v minulosti prečerpaná, riadiaci orgán pristúpil v súlade s odporúčaniami Európskej komisie a auditom k opatreniu vylúčiť prijímateľov Prešovského samosprávneho kraja z oprávnených regiónov.
Takže toto je odpoveď. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister. Ja som zároveň aj poslancom Prešovského samosprávneho kraja, a keďže došlo k vylúčeniu žiadateľov práve z Prešovského samosprávneho kraja, tak je len logické, že vznikol pocit tejto akejsi diskriminácie v celom procese prerozdeľovania z tejto prioritnej osi. Ďakujem za vysvetlenie. Samozrejme, do istej miery to možno chápať, ale tak trochu s úsmevom poviem, že ten pocit v nás tak trochu bude pretrvávať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za otázku, pani poslankyňa. Ja si teda dovolím reagovať hneď na úvod, aby sme si veci dali na pravú mieru. V pripravovanej novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení nerušíme garancie, ponechávame ich, ale navrhujeme ich ponechať len v konzervatívnom, čiže dlhopisovom fonde. To znamená, aby sme si to teda zadefinovali na úvod.
Dnes máme tri fondy. Vo všetkých troch fondoch sú zákonom zadefinované garancie, keď sa na báze 6-mesačného sledovaného obdobia občanovi sporiteľovi garantuje, že hodnota jeho majetku nepoklesne. To znamená, musí tam byť aspoň nejaký mikrónový, mikrocentový výnos a hodnota jeho majetku nesmie poklesnúť. Čiže toto meranie je na 6-mesačnej báze vo všetkých troch fondoch.
My navrhujeme, aby sa systém garancie zachoval, ale iba v jednom súčasnom konzervatívnom fonde. Zároveň, aby sa tento systém garancií zdokonalil, a to tak, že meranie výkonnosti, resp. tá garancia bude daná na základe obdobia piatich rokov. A čo je dôležité, tá garancia sa vlastne zosilní v prospech občana, v prospech sporiteľa, pretože hodnota majetku nesmie klesnúť pod tú štartovaciu čiaru po odpočítaní poplatkov.
Čiže poviem príklad. Na začiatku má občan majetok v hodnote 10 000 eur, po skončení sledovaného 5-ročného obdobia bude mať majetok dnes, dnes pri súčasnom nadstavení 10 001 eur. A to je podľa súčasného zákona v poriadku. A potom odpočítame poplatky, ktoré budú povedzme 100 eur, a občanovi zostane 9 901 eur a je to podľa súčasného zákona v poriadku.
Čiže podľa súčasného zákona de facto môže dôjsť k výslednému poklesu majetku sporiteľa vo fonde. Podľa nášho návrhu určite nie, pretože podľa nášho návrhu, ak by sa toto stalo, čiže po odrátaní poplatkov by bol ten majetok 9 900 eur a nie aspoň tých 10 000, tak v takom prípade by správcovská spoločnosť tých 100 eur musela doplatiť. Čo, ak trošku sa nad tým zamyslíte, vlastne znamená, že si nemôže uplatniť tie poplatky, ktoré by inak od sporiteľa vybrala. Alebo inými slovami. Správcovská spoločnosť bude mať nárok na poplatok v konzervatívnom fonde iba vtedy, ak výška toho zhodnotenia majetku minimálne pokryje aspoň výšku tých samotných poplatkov. Čiže je to priaznivejšie v prospech sporiteľa ako dnes.
No a prečo rušíme garancie v druhom a v treťom fonde? To znamená vo vyváženom a rastovom? No rušíme ich jednoducho preto, lebo každý ekonóm, každý rozumný ekonóm, na koho sa pozriete a začnete s ním viesť debatu na túto tému, vám potvrdí, že garancie a výnos dosť dobre spolu nejdú dokopy. Myslím to, aby som to ale upresnil. Ak hovoríme, že druhý pilier má priniesť sporiteľom zaujímavú výšku dôchodkov, tak, samozrejme, predpokladáme, že tá zaujímavá výška dôchodkov nebude daná len tým, že si budú dlho sporiť a relatívne veľa si budú sporiť, ale predpokladáme, že tie peniaze, tie prostriedky, ktoré si formou sporenia odkladajú na svoje dôchodkové účty, sa budú zhodnocovať.
To znamená, ak tam mám teda tých 10 000 eur, aj keby som k tomu nepridal žiadne ďalšie euro, lebo napríklad rok nebudem mať prácu, očakávam, že správcovská spoločnosť tých 10 000 eur reálne zhodnotí. Čiže ak je v nejakom roku povedzme 2-percentná inflácia, tak očakávam, že zhodnotenie týchto prostriedkov bude určite vyššie, ako je tá inflácia, pretože ak tomu tak nie je, tak reálne dochádza k znehodnoteniu mojich peňazí. Čiže ak správcovská spoločnosť z 10 000 eur pri 2-percentnej inflácii mi vytiahne túto sumu na 10 200, tak tým vlastne nič neurobila, pretože len zachovala reálnu hodnotu môjho majetku. Ak to bude ale 10 500 tak, už sa dá naozaj hovoriť o tom, že tie peniaze pracujú.
A to vlastne chceme dosiahnuť tým, že garancie v týchto fondoch nebudú. Bude to mať priamy následok v tom, že správcovské spoločnosti budú môcť investovať aj do akcií. Je jasné, že investície do akcií sú rizikovou operáciou. Je zároveň ale jasné, že z dlhodobého pohľadu investícia do akcií je výnosná investícia, a je zároveň jasné, že sporenie v druhom pilieri nie je záležitosťou jedného alebo piatich rokov, ale v prípade hlavne tých mladších sporiteľov je to vec celoživotná, to znamená, ide o obdobie 30, 40 rokov. Je jasné, že počas tých 30 rokov nepochybne dôjde k poklesu na akciových trhoch, tak ako sa to aj reálne stalo v roku 2008, ale tak ako v roku 2009, 2010 sa akcie vrátili na pôvodnú úroveň a nielen to, už túto pôvodnú úroveň prekonali, tak to isté sa nepochybne pri takýchto výkyvoch pozitívne prejaví aj v budúcnosti. Taký je jednoducho vývoj, to je skutočnosť daná niekoľkými desiatkami rokov empatického, teda empirického pozorovania. O tom sa naozaj netreba nejako zložito baviť.
Čiže ak to uzavriem, aby sme správcovským spoločnostiam umožnili reálne zhodnotiť majetok sporiteľov, navrhujeme, aby v druhom, v treťom fonde, to znamená vo vyváženom a v rastovom fonde, garancie boli odstránené. Garancie ale ponecháme v konzervatívnom fonde. Znamená to pre sporiteľov, že si budú môcť slobodne vybrať, či chcú ísť do potenciálneho rizika s potenciálne vyšším výnosom, alebo uprednostnia konzervatívnu stratégiu investovania s garanciou toho, že hodnota ich majetku nominálne určite nepoklesne. Bude to na ich slobodnom rozhodnutí. Zdôrazňujem, bude to na ich slobodnom rozhodnutí. Nebude to tak vynútené, ako to bolo pri tej zmene, ktorú ste vy urobili v roku 2008, kedy ste túto slobodu rozhodovania sporiteľom zobrali.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, samozrejme, možno rozprávame trošku o dvoch rozdielnych veciach, pretože myslím, že pod pojmom majetok myslíte nasporenú sumu. My sme dali také garancie, že akonáhle zainvestujú správcovské spoločnosti zle, tak občan o nasporenú sumu nepríde. Lebo môže sa teoreticky stať aj to, že príde o celú nasporenú sumu a z druhého piliera nedostane nič. Pretože jasne, že ide do určitého rizika, tak ako ste povedal, že sa môže slobodne rozhodnúť.
Nemyslím si, že občania sú u nás až tak zvyknutí obchodovať na finančných trhoch, o čom je jasné aj pri obchodovaní, pretože väčšinu aj sporitelia v bankách sú viac-menej konzervatívni, ale keď sa rozhodnú a budú to chcieť skúsiť, tak si myslím, že ak tam budú odstránené garancie, tak veľmi ľahko môžu o tieto peniaze prísť.
Takže nevidím v tom ako také nejaké reálne, skôr tam vidím úplne otvorenie rúk pre správcovské spoločnosti, ktoré budú môcť ísť do obrovského rizika, a bude im jedno, či garancie pre sporiteľov budú, alebo nebudú, a bude im jedno, či na tom účte ten sporiteľ bude mať za dlhé obdobie nulu.
Rovnako nemôžem s vami súhlasiť, že ako hovoríte, že sporitelia nemajú sporiť dlho, ale majú sporiť úspešne. Ale veď oni musia dlho sporiť, veď žiaden sporiteľ si nemôže vybrať peniaze z druhého piliera, tak ako to bolo v treťom pilieri, ktorý ste, tretí pilier, kde ste ho, ja doslova poviem, že ste ho zlikvidovali cez ministra financií, ktorý bol veľmi dobrým sporiacim účtom, kde si ľudia mohli po 50 rokoch vybrať peniaze.
A poslednú vec chcem povedať, prečo mladých nútite, aby vstúpili okamžite do druhého piliera? Prečo? Pretože nemajú záujem? Pretože vlastne môžu sa rozhodnúť? Prečo sa mladý človek nemôže rozhodnúť, či vstúpi v tridsiatke, ale nútite ich vstúpiť do druhého piliera len preto, aby opätovne sa určitým spôsobom, lebo nie je to o zodpovednosti, je to o nejakom donútení, aby vlastne okamžite sa rozdelili tie peniaze. A tí mladí ľudia ešte ani nezarábajú a podľa mňa ešte nie sú ani tak finančne zdatní v týchto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Rád odpoviem na tieto doplňujúce otázky. Bolo ich vlastne vo vašom vystúpení, zachytil som ich teda niekoľko, niekoľko takýchto problematických bodov.
Ja skúsim reagovať najskôr na to vaše tvrdenie "občania nevedia investovať", takže čo s tým? No veď práve preto sú tu správcovské spoločnosti, kde, pevne verím, sú odborníci na investovanie, aby prostriedky občanov investovali. Občania im zverujú naozaj nemalé finančné prostriedky a spoliehajú sa na to, že títo odborníci tieto prostriedky napríklad na akciových trhoch zhodnotia, a našou úlohou je zákony upraviť tak, aby sme im v tomto investovaní jednoducho nebránili.
Ďalej hovoríte o garanciách. Ja zdôrazňujem, som sa to snažil trošku aj obšírnejšie popísať, ako ten nový systém bude fungovať. Garancie zostanú. Zostanú v konzervatívnom fonde a budú dokonca silnejšie ako tie súčasné, pretože sa bude tá hodnota majetku posudzovať po odpočítaní poplatkov. To znamená, tie správcovské spoločnosti si skutočne budú musieť zarobiť na to, aby si tie poplatky mohli od občana stiahnuť. To znamená, tento spôsob garancií ešte viac zvýhodní občanov. A zdôrazňujem, že občania si môžu slobodne vybrať investičnú stratégiu.
Ešte jeden moment, ešte jedna novinka, ktorú som zatiaľ nespomenul. Chceme zaviesť, presadzujeme možnosť, aby si občan mohol svoju investíciu rozložiť medzi dva fondy súčasne. Čiže ak mám povedzme tých 10-tisíc, tak dajme tomu 5-tisíc dám na konzervatívny fond a 5-tisíc dám do akciového fondu. Čiže sám sa rozhodnem, do akej miery rizika chcem ísť alebo nechcem. S tým ešte jedným zlepšovákom súčasného stavu, dnes je to povinné preskakovanie, presúvanie medzi fondami pri dosiahnutí určitej hranice veku a to nie je dobre. Pretože keď občan sporiteľ túto hranicu veku dosiahne práve v taký časový moment, kedy sa niečo na tých trhoch deje, tak to toho sporiteľa môže naozaj veľmi poškodiť. Preto navrhujeme v novela zákona postupný prechod do konzervatívneho fondu, ktorý je teda garantovaný fond a bude garantovaný fond tak, aby sporiteľ nedoplatil na prípadné náhle výkyvy, napríklad na akciových trhoch.
Hovoríte, že sporenie musí trvať dlho, no veď samozrejme, že sporenie musí trvať dlho, inak to nemá zmysel. A my budeme objektívne informovať pri ďalšom procese, keď na jeseň príde novela do parlamentu, a verím, že ju úspešne podporíte, tak my určite pripravíme korektnú kampaň a verím, že tak urobia aj správcovské spoločnosti, a verím, že tak aj vy ako poslanci, ak budete oslovovaní napríklad médiami, poskytnete svoj čo najobjektívnejší názor na novelu a budeme občanov informovať o tom, ktorý fond je pre nich zaujímavý, pretože tie fondy budú štyri a budú naozaj rôzne. Ten systém dôchodkového sporenia sa stane pestrofarebný, povedal by som, že aj dúhový. Čiže kto uprednostní konzervatívnu stratégiu, môže, kto je mladý, dynamický, keď to takto trošku zjednoduším, tiež bude mať nový indexový fond, kde sa môže zrealizovať so svojimi povedzme ambíciami čo najviac zhodnotiť svoje vklady.
Hovorili ste ešte jednu vec. Nútime mladých v novele, aby vstupovali do druhého piliera. Nie, nenútime, len meníme nastavenie, či nie. To je to isté, ako keby som povedal, keď vy tvrdíte, že zavádzame povinný vstup, to ako keby som povedal, že dnes existuje povinný nevstup, čo tiež nie je pravda. Ide len o spôsob, ako nastaviť začínajúceho poistenca, to znamená občana, ktorý prvýkrát začne pracovať, platiť odvody do Sociálnej poisťovne, ako nastavíme jeho postavenie voči druhému pilieru. Dnes je to nastavené tak, že on do druhého piliera nevstupuje automaticky, ale sám musí prejaviť vôľu vstúpiť, podpísať zmluvu, čím prejaví svoju vôľu vstúpiť do druhého piliera.
My navrhujeme, aby tým, že ho Sociálna poisťovňa prvýkrát zaregistruje ako poistenca, aby automaticky bol zaradený aj do systému dôchodkového sporenia s tým, že bude mať dostatočne dlhú lehotu na to, aby si jednak slobodne vybral správcovskú spoločnosť, ktorá bude spravovať jeho prostriedky, a jednak aby, keď nechce byť súčasťou, keď nechce byť sporiteľom, keď nechce byť v druhom pilieri, jednak aby z druhého piliera mohol slobodne vystúpiť. Pracovne sme to nastrelili, túto dobu, na 2 roky. Som ochotný diskutovať o omnoho dlhšej dobe, nech je to povedzme aj 5, nech je povedzme aj 10 rokov, úplne pokojne. Nech sporiteľ má možnosť slobodne sa rozhodnúť, ak usúdi, že druhý pilier pre neho nie je výhodný, nech má možnosť slobodne sa rozhodnúť z druhého piliera vystúpiť. Čiže ide len o to základné štartovacie nastavenie, ale určite nie o povinnosť.

Áno, ak dovolíte, pán podpredseda, myslím si, že táto otázka je fakticky zodpovedaná, pretože som vysvetlil v predošlej, pomerne rozsiahlej odpovedi pani poslankyni Vaľovej, že garancie nerušíme, meníme ich nastavenie, meníme ich rozsah, ale garancie zostanú. To znamená, tá druhá časť otázky potom, ak zrušíme garancie, čo ďalej, myslím si, že už je zbytočné nad týmto špekulovať, pani poslankyňa, čo poviete?

No, mňa nie. (Reakcia z pléna: "Skôr ministra školstva." Ďalšie reakcie z pléna.)