18. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, Policajný zbor v rámci svojich možností, ktoré, samozrejme, nie sú neobmedzené, čo sa týka počtu cestných váh, ktoré máme v celkovom počte 8, ktoré sú určené na meranie nápravových tlakov, vykonáva predmetnú kontrolu intenzívnejšie ako v porovnateľnom období predchádzajúceho roka. Konkrétne to poviem na údajoch za posledný kvartál minulého roku a za prvý kvartál tohto roku.
V poslednom kvartáli minulého roku Policajný zbor vykonal 2 207 kontrol vozidiel, pri ktorých bolo zistených 882 priestupkov, pričom v prvom kvartáli tohto roku bolo vykonaných 3 391 kontrol, čo je o 1 184 viac, a takisto bolo zistených viac priestupkov, konkrétne 935.
Z uvedených údajov vyplýva, že Policajný zbor vykonáva kontrolu nápravových tlakov intenzívnejšie, zaoberá sa touto problematikou, čo nepochybne prispelo k zlepšeniu disciplinovanosti vodičov na našich cestách. Táto skutočnosť sa pozitívne prejavila na lepších ukazovateľoch počtu a následkov dopravných nehôd ku dňu 15. mája v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2010.
Tiež by som chcel upozorniť vás na jeden konkrétny legislatívny návrh, o ktorom parlamentu rokuje už v druhom čítaní, keďže na teraz končiacej schôdzi bol návrh do druhého čítania schválený, a to je návrh novely zákona o cestnej premávke. V tomto návrhu riešime zákaz jazdy vozidiel nad 12 ton na cestách II. a III. triedy. Tento zákaz má zamedziť nielen účelovému obchádzaniu spoplatnených ciest ťažkými kamiónmi, ale aj poškodzovaniu ciest II. a III. triedy takýmito vozidlami. Tento zákaz sa však nemá vzťahovať na vozidlá, ktoré majú nakládku, vykládku nákladu alebo výkon činnosti na mieste, ku ktorému je prístup len po ceste II. alebo III. triedy, a takisto sa v návrhu splnomocňuje ministerstvo vnútra umožniť všeobecnú výnimku z tohto zákona najmä z dôvodu, ak by vylúčenie z jazdy po cestách II. a III. triedy znamenalo neprimeranú obchádzku.
Môžem vás ubezpečiť, že aj napriek skutočnosti, že za udržiavanie pozemných komunikácií nezodpovedá priamo Policajný zbor, tak budeme venovať aj naďalej pozornosť každej okolnosti, ktorá má za následok zhoršenie stavu zjazdnosti ciest.
Skončil som, pán podpredseda. (Dlhšia pauza.) Howk!

Ďakujem. Pýtam sa, či má pán poslanec Homola doplňujúcu otázku. Nie. Ďakujem aj pánovi ministrovi vnútra.
Bude nasledovať otázka od pána poslanca Andreja Kolesíka, je adresovaná ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Eugenovi Jurzycovi, odpovedať za neho bude pán minister a podpredseda vlády Mikloš. Otázka znie: "Pán minister, ako je možné, že v prípade spornej voľby rektora Trnavskej univerzity vaše ministerstvo vydalo v tej istej veci dve rôzne stanoviská k voľbe rektora? Prečo Vy a Vami riadené ministerstvo kryjete a prehliadate závažné porušenia vysokoškolského zákona pri voľbe rektora Trnavskej univerzity?"
Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, dovoľte mi odpovedať za neprítomného pána ministra školstva Eugena Jurzycu.
Dňom 31. januára 2011 skončilo prvé funkčné obdobie rektorovi Trnavskej univerzity doc. Ing. Martinovi Mišútovi. Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, citujem: "Akademický senát verejnej vysokej školy volí kandidáta na funkciu rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie." Prvý kontakt Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky s Trnavskou univerzitou v súvislosti s voľbou kandidáta na rektora bol list, ktorým sa obrátil dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity na ministerstvo vo veci nejasnosti okolo členstva v Akademickom senáte vysokej školy, na ktorý poskytla sekcia vysokých škôl ministerstva stanovisko. Jeho podstatou bolo, že skončením pracovného pomeru zamestnanca končí aj jeho členstvo v Akademickom senáte. Toto je zrejme prvé z dvoch stanovísk, ktoré uvádzate vo svojej otázke.
Ďalší kontakt Trnavskej univerzity s ministerstvom bol list Akademického senátu Trnavskej univerzity ministrovi školstva s návrhom na osobu k povereniu výkonom funkcie rektora Trnavskej univerzity. Podľa zákona minister školstva poveril výkonom funkcie rektora na obdobie od 1. 2. 2011 do vymenovania nového rektora doc. ThDr. Andreja Filipeka, ktorý bol dovtedajším prvým prorektorom.
Predsedníčka Akademického senátu listom oznámila, že 10. 2. 2011 na zasadnutí Akademického senátu bol zvolený za kandidáta na funkciu rektora prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD., súčasne požiadal ministra školstva o predloženie návrhu na vymenovanie rektora prezidentovi Slovenskej republiky. Listom z toho istého dňa zaslal predseda Správnej rady Trnavskej univerzity podnet ministerstvu na preskúmanie zákonnosti voľby kandidáta na rektora. Dôvodom podnetu bolo spochybnenie členstva deviatich členov zamestnaneckej časti Akademického senátu, ktorým v priebehu členstva skončila pracovná doba na dobu určitú s Trnavskou univerzitou a pracovný pomer bol s nimi novými pracovnými zmluvami nadväzne opätovne dohodnutý. S odkazom na znenie zákona bolo členstvo týchto deviatich osôb v Akademickom senáte spochybnené, a tým aj výsledky volieb kandidáta na rektora.
Na základe uvedeného podnetu dal minister školstva overiť odboru kontroly ministerstva skutkový stav vykonaním kontroly osobných spisov príslušných zamestnancov, členov Akademického senátu. Kontrola na základe ministrovho poverenia sa uskutočnila v čase od 7. 3. 2011 do 31. 3. 2011. V priebehu výkonu kontroly si kontrolná skupina vyžiadala z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky stanovisko k problematike pracovných pomerov na dobu určitú, ktoré bez prestávky pokračujú na základe novej pracovnej zmluvy. V stanovisku sa uvádza, citujem: "Keď sa pracovný pomer nemení v subjekte a ani v inom obsahovom prvku, pracovné pomery na seba nadväzujú, možno pokračovanie považovať za predĺženie pracovného pomeru." Koniec citátu.
Na základe uvedeného kontrola konštatovala, že voľba kandidáta na rektora Trnavskej univerzity prebehla v súlade so zákonom. Vychádzajúc zo záverov kontroly bol návrh na vymenovanie rektora Trnavskej univerzity podľa návrhu Akademického senátu listom ministra predložený prezidentovi Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem. Pýtam sa pána poslanca, či chce doplniť otázku. Nie. Ďakujem aj vám, pán podpredseda vlády.
A ďalšou otázkou je otázka od pána poslanca Milana Laurenčíka, je prítomný, takže budeme odpovedať. Otázka je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jozefovi Mihálovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, v rámci snahy o efektívnejšiu štátnu správu a jej racionalizáciu došlo aj k zmenám sústavy inšpekcie práce. Aké sú vaše poznatky z činnosti inšpekcie práce?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžte odpovedať.

Ďakujem, pán podpredseda. Dobrý deň, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec, ďakujem za túto otázku. Som rád, že sa pýtate, pretože mám tak príležitosť vysvetliť niektorými faktami niektoré zavádzajúce tvrdenia, ktoré tu zazneli v rozprave v predošlých dňoch v pléne.
Ja musím hneď na úvod konštatovať, že ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny som spokojný s výsledkami, ktoré dosahuje nové vedenie Národného inšpektorátu práce, a priam by som povedal, že veľmi spokojný. Skúsim teda pár príkladmi reagovať na tvrdenia, ktoré tu padli, a vysvetliť, aké možnosti, povinnosti ukladá legislatíva Národnému inšpektorátu práce a samotným inšpektorom, aby tu nedochádzalo k takýmto podobným zavádzajúcim tvrdeniam v budúcnosti.
Ako všetci dobre viete, došlo k redukcii počtu zamestnancov v štátnej správe, týka sa to aj sústavy národnej inšpekcie, kde takisto muselo odísť z dôvodu úsporných opatrení časť zamestnancov. Výsledok je však taký, že s nižším počtom inšpektorov sa urobil väčší počet kontrol v teréne. Týka sa to všetkých oblastí kontroly, či je to odhaľovanie nelegálneho zamestnávania, alebo kontroly bezpečnosti práce, alebo cestnej kontroly. Sú tie výsledky úplne jednoznačné. Ja poviem čísla, za prvé štyri mesiace tohto roku vzrástol s porovnateľným obdobím minulého roku, to znamená s obdobím, kedy tu bolo predchádzajúce vedenie, počet výkonov narástol o 400, čiže z 2 600 vlani na 3 000 v tomto roku, čiže inými slovami, viac ako 15 %. Zdôrazňujem, že pri nižšom počte zamestnancov, pri nižšom počte inšpektorov, čo myslím, dosvedčuje tomu, že ide o efektívnejšie, ekonomickejšie riadenie novým vedením, ako to bolo predtým.
Pán poslanec, ktorý občas si tu dá sám rád takú oranžovú vestu, v parlamente veľmi hrubo zavádzal, keď tvrdil, že inšpektori chodia v tých svojich zelených reflexných vestách na kontroly do firiem. Skutočnosť je taká, že kontroly nelegálneho zamestnávania vykonávajú inšpektori práce, samozrejme, zásadne v civile a bez tých reflexných búnd. To znamená, nie je pravda, že by tým pádom nelegálni zamestnanci spozorovali inšpektora už z diaľky a utekali kade ľahšie, resp. zo zamestnanca sa stal zákazník. K tomu jednoducho nedochádza.
Naopak, označovanie inšpektorov týmito zelenými reflexnými bundami, prepáčte, zabudol som si zobrať, jednu mám u seba v skrini na ministerstve, možno niekedy nabudúce predvediem, že naozaj tá bunda je veľmi zaujímavá a naozaj ju zďaleka vidno. Tak tieto bundy nosia inšpektori počas cestných kontrol, kde to má, samozrejme, svoj veľký zmysel, v prvom rade, pokiaľ ide o ich vlastnú bezpečnosť.
Ďalším takým tvrdením bolo, že inšpektori sú zlomyseľní záškodníci atď., ktorí chcú robiť zamestnancom zle. No, to nie je tak. My chápeme inšpekciu práce tak, že inšpektori sú partneri zamestnávateľov a ich hlavnou úlohou je predchádzať porušeniam predpisov. A preto aj vyzývam zamestnávateľov, ktorí majú prípadne problém s aplikáciou príslušnej legislatívy, aby sa s dôverou obrátili na inšpektoráty práce, radi im poskytnú súčinnosť, poradia, pomôžu.
Druhá vec je, že aj samotných inšpektorov práce vieme naďalej motivovať, vieme s nimi pracovať, vždy je čo zdokonaľovať, a preto iní zamestnanci inšpektorátov chodia priamo do terénu a sledujú počínanie inšpektorov v praxi tak, aby sme vychytali tie muchy, ktoré jednoducho vždy nejaké boli a budú. A, samozrejme, vedenie Národného inšpektorátu práce potrebuje poznať jednotlivých ľudí, to znamená, preto sú aj tie kontrolné mechanizmy, kedy vlastne kontrolujeme samotný výkon kontroly. Myslím si, že je to v poriadku.
Samozrejme, problémy v minulosti poznáme, aj pokiaľ ide o korupčné správanie, chceme sa tomu vyhnúť a niekedy jednoducho inak to nejde ako výkonom kontroly, ako prebieha kontrola.
Chcem na záver zdôrazniť, tak ako odporúča Európska únia, nové vedenie Národného inšpektorátu práce poskytuje bezplatné poradenstvo pre podnikateľov, organizuje odborné prednášky zadarmo, na ktorých sa od začiatku roka zúčastnilo už 1 700 zamestnávateľov. Myslíme si, že to je cesta, ako napr. znižovať riziká úrazov na pracoviskách. Je to spôsob, akým sa reálne pomôže zamestnávateľom, aby svoje podnikanie organizovali bez prípadného porušovania bezpečnostných predpisov a predpisov týkajúcich sa aj nelegálneho zamestnávania. Tak vyzerá efektívne riadenie inštitúcie.
Ešte moja osobná skúsenosť na záver. Bol som v niekoľkých firmách a zúčastnil som sa aj osobne niekoľkých kontrol, kedy inšpektori boli na kontrole v príslušnej organizácii, v príslušnej firme. Sledoval som napr. ich prácu v nemocniciach a sledoval som ich prácu napr. aj pri kolaudácii zimného štadióna a videl som dobre a profesionálne odvedenú prácu.
Ak pán poslanec Ondruš má aj naďalej inú mienku o výkone inšpekcie práce, rád ho pozvem na to, aby šiel niekedy spolu so mnou priamo do terénu a videl to, čo som videl ja.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Takže, pán podpredseda vlády, ďakujem za vašu odpoveď.
A teraz pristúpime k ďalšej otázke a je to otázka od pána poslanca Mareka Vargovčáka adresovaná ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Eugenovi Jurzycovi, na ktorú bude odpovedať pán podpredseda vlády Ivan Mikloš v zastúpení pána ministra Jurzycu, a otázka znie: "Vážený pán minister, prečo ste sa rozhodli novelizovať vysokoškolský zákon v otázke zrušenia povinnosti vykonávania štátnej skúšky pri ukončení vysokoškolského štúdia?"
Nech sa páči.