18. schôdza

Vážení kolegovia, ktorí ešte neodišli, je nás tu zopár, tak snáď iba pre záznam by som tiež chcel vysloviť podporu tomuto návrhu a takisto ako pán navrhovateľ hovoril teraz, určite tie nedostatky, ktoré tu boli teraz vytknuté a ktoré ozaj, ozaj tam sú, tak nejakými pozmeňovacími návrhmi upravíme a ten návrh pomôže podnikateľom a vlastne aj všetkým občanom, aby zbytočná byrokracia tu naďalej nevládla. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, boj proti terorizmu predstavuje v súčasnosti jednu z hlavných priorít NATO.
Slovenská republika sa v programe práce pre boj s terorizmom zaviazala k posilneniu aktivít NATO v oblasti vývoja technológií, techniky, metód a postupov používaných pri odstraňovaní výbušných prostriedkov, a to prevzatím úlohy vedúcej krajiny pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov a manažment následkov. V rámci tejto úlohy sme sa zaviazali vytvoriť Centrum výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov.
Dňa 5. mája 2010 boli náčelníkmi generálnych štábov ozbrojených síl Slovenska, Česka, Francúzska, Maďarska, Rumunska a zástupcom Spojeneckého veliteľstva pre transformáciu podpísané dve memorandá o porozumení o zriadení a fungovaní Centra výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov, v ktorých sa participujúce krajiny zaviazali vyslať svojich expertov, profesionálnych vojakov za účelom spolupodieľania sa na plnení úloh Centra výnimočnosti, a to v počte do 24 príslušníkov podľa súčasnej platnej štruktúry.
Podmienkou participácie príslušníkov zahraničných ozbrojených síl v Centre výnimočnosti je, že Národná rada Slovenskej republiky vysloví v súlade s čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky súhlas s ich prítomnosťou na území Slovenskej republiky.
Z toho dôvodu predkladám návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s činnosťou Centra výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov.
Vplyv predloženého návrhu na rozpočet verejnej správy bude neutrálny, keďže prítomnosť príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky a náklady s tým spojené budú znášať jednotlivé vysielajúce krajiny, príp. NATO.
Predkladaný materiál bol prerokovaný a schválený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto si vás dovoľujem požiadať o vyslovenie súhlasu s predloženým návrhom. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi predložiť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s pôsobením v Centre výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov (tlač 373).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s pôsobením v Centre výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov (tlač 373) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 372 z 11. mája 2011 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s pôsobením v Centre výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov (tlač 373) na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s pôsobením v Centre výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov v určenej lehote, súhlasili s ním a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s pôsobením v Centre výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov (tlač 373).
Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto materiálu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja len v krátkosti chcem poďakovať všetkým vojakom aj civilistom v rámci rezortu ministerstva obrany, ktorí sa za posledné obdobie, za posledné roky venovali práve vybudovaniu tohto centra excelentnosti. Je to jedna z 11 oblastí, ktorá bola schválená ešte v roku 2004 na Konferencii národných riaditeľov pre vyzbrojovanie. A ja som veľmi rád, že sa tento medzinárodný záväzok, ktorý Slovenská republika má, podarilo dotiahnuť do konca. Aj za našej vlády, za vlády Roberta Fica, sa podarilo veľmi veľa za tie roky v rokoch 2006 až 2010 práve pri budovaní tohto centra excelentnosti. V súčasnosti teda sú tam okrem Slovenskej republiky aj Česká republika, Maďarsko, Francúzsko a Rumunsko. Tie rokovania, ktoré sme viedli aj my, viedli sme aj so Spojenými štátmi americkými a s Poľskou republikou. Ja pevne verím, že ešte v priebehu tohto roka, príp. budúci rok sa aj tieto dve krajiny pridajú k týmto memorandám, ktoré boli len prednedávnom podpísané.
Veľmi dôležité je okrem tohto medzinárodného centra excelentnosti budovať aj národné centrum excelentnosti práve na likvidáciu tejto nevybuchnutej munície. Slovenská republika a ministerstvo obrany už dlhé roky spolupracovali a spolupracujú a, pevne verím, budú spolupracovať s ozbrojenými silami Francúzskej republiky, pretože Francúzi nám poskytli veľmi veľa know-how pri výcviku týchto našich špecialistov. A bude veľmi dôležité, ako budú aj títo špecialisti využívaní v misiách medzinárodného krízového manažmentu. Len prednedávnom sme schválili rozširujúci mandát našim vojakom v misii ISAF v Afganistane, kde by sa mali zúčastňovať aj takíto špecialisti na likvidáciu nevybuchnutej munície. Ja si myslím, že je to dobrý krok dopredu, akým spôsobom týchto špecialistov vychovávať a naplniť nielen to národné centrum pre likvidáciu nevybuchnutej munície, ale aj toto medzinárodné centrum excelentnosti pre likvidáciu nevybuchnutej munície, ktoré, si myslím, v budúcnosti bude mať veľký význam nielen pre Slovenskú republiku, ale aj pre celú Severoatlantickú alianciu v rámci boja proti terorizmu. To je všetko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín predstavuje text, ktorý vznikol v roku 1999. A od tých čias Slovenská republika sa stala spolusignatárom viacerých medzinárodných dohovorov a dohôd, stala sa členským štátom Európskej únie. A v tejto súvislosti si zákon vyžiadal novelizáciu. Navyše si vyžiadal novelizáciu aj z toho dôvodu, že bol novelizovaný zákon o štátnom jazyku. A keďže tieto dva zákony tvoria spolu akýsi kompaktný celok, tak bolo treba prispôsobiť zákon o používaní jazykov národnostných menšín zákonu o štátnom jazyku.
Ten zákon vzniká na spoločenskú objednávku, ak to tak poviem, t. j. predovšetkým na objednávku príslušníkov národnostných menšín, ktorí žijú na území Slovenskej republiky a ktorí tu nie sú prisťahovalcami či migrantmi, ale autochtónnymi, historickými menšinami už mnoho storočí. V tomto zmysle Slovensko ako multietnická krajina, možno hoci do počtu ako jedna z najmenších krajín, ale čo do počtu menšín ako jedna z najväčších multietnických krajín tohto priestoru, stredoeurópskeho priestoru, istotne je, myslím si, svojím spôsobom aj vzorovou krajinou pre riešenie všetkých otázok, ktoré súvisia s právami národnostných menšín. Tie práva sa týkajú, prirodzene, predovšetkým základných otázok identity národnostných menšín, teda jazyka, kultúry, vzdelávania predovšetkým a všetkých iných oblastí tradícií a tak ďalej, ktoré sa tohto aspektu dotýkajú. V tomto zmysle štát je garantom týchto práv, o ktorých istým spôsobom by si človek myslel, že by mohli akési automatické, ale je garantom práv a ich regulátorom najmä aj v takej citlivej oblasti, ako je jazyk.
Jazyk, ako viete, je, dalo by sa povedať, taká privátna, intímna vec. Každý ho používa v trošku iných súvislostiach, na inej úrovni, s dôrazom na jeho väzby s dialektom alebo s inými kontextmi, ale v každom prípade pre jazyk pre používanie v úradnom styku, a tento zákon hovorí o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, zrejme ešte dlho budú platiť isté regulatívy, ktoré budú musieť byť právne kodifikované. V tomto zmysle tento zákon sme tvorili aj preto, aby bol otvorený smerom k národnostným menšinám, ktoré ho používajú a ktorým má garantovať akúsi konformnosť alebo, ak chcete, má garantovať nejaké príjemnejšie prostredie pre kvalitu života. A v tomto zmysle sme sa pokúšali zákon formulovať tak, jednak aby bol kompatibilný so štátnym jazykom a jednak aby používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku nevyvolávalo zbytočné kontroverzné situácie.
Ten zákon zlepšuje kvalitu života, kvalitu života príslušníkov národnostných menšín. Tá kvalita sa nedá merať, samozrejme, nejakými materiálnymi či finančnými parametrami. Ale v každom prípade tá kvalita života je, myslím si, hodna našej pozornosti aj pozornosti majority. V tomto zmysle by som poprosil, požiadal ctenú snemovňu, aby pohliadla na tento zákon, resp. na novelu tohto zákona ako na výsledok istej práce, ktorá sa, samozrejme, nevyhla ani kompromisu, ako to pri formulovaní takýchto citlivých problémov býva, a aby potom, ako posúdi túto novelu, ju odobrila hlasovaním. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch v druhom čítaní (tlač 284a).
Uvedený návrh zákona pridelila Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 5. apríla 2011 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru.
Určené výbory vládny návrh zákona prerokovali v určenej lehote s týmto výsledkom.
Výbor pre zdravotníctvo a výbor pre sociálne veci odporúčali návrh zákona schváliť bez pripomienok.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny odporúčal návrh zákona schváliť s pripomienkami.
A ostatné určené výbory neprijali k predmetnému vládnemu návrhu zákona uznesenie, nakoľko návrhy uznesení predložené v týchto výboroch nezískali podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny poslancov výborov.
Gestorskému výboru podľa § 73 doručil pozmeňujúce návrhy poslanec výboru pre obranu a bezpečnosť Július Stanko. Tieto návrhy neboli však osvojené poslancami gestorského výboru, a preto sa o nich nehlasovalo.
Štrnásť pripomienok, ktoré vyplynuli z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje hlasovať o všetkých pripomienkach spoločne s odporúčaním tieto schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade aj zákon ako celok schváliť v znení uvedených pripomienok.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 56.
Poprosím všetkých, ktorí budú predkladať pozmeňujúce návrhy, aby zároveň skontrolovali, či nekolidujú s návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, a ak áno, tak, aby navrhli vyňať tieto body na osobitné hlasovanie.
Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, dovolím si v úvode môjho vystúpenia zopakovať to, čo som povedal v rozprave v prvom čítaní. A tak tu stojím pred vami a inak konať a hovoriť nebudem. Opakovane vám pripomínam, že v Ústave Slovenskej republiky, v zákone o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ba i v tomto predkladanom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa konštatuje, že štátnym jazykom Slovenskej republiky je slovenský jazyk. To znamená, že tento jazyk je na území Slovenskej republiky jazykom používaným vo verejnom styku a iné zákony nemôžu ohrozovať toto jeho postavenie vo verejnom styku vrátane aj tejto predkladanej novely zákona. Pripomínam, že v tomto treťom prípade tejto novely zákona je to však len konštatovanie na papieri, pretože konkrétne paragrafy obsahujú zúženie používania oficiálneho, úradného či integrujúceho či integračného jazyka na území, kde žije v súčasnosti 20 % príslušníkov národnostnej menšiny. V navrhovanej vašej novele zákona je to 15 % príslušníkov národnostnej menšiny.
Návrh novely ide proti integrujúcej funkcii úradného jazyka. A tak vytvára na území Slovenskej republiky mikro- či mezoregióny, nehovorím o makroregiónoch, odsúdené často len na používanie menšinového jazyka vo verejnom styku. Slováci, ktorí ho neovládate, môžete sa v podstate odsťahovať. Pripomínam, že súčasne konkrétnu národnostnú menšinu aj tento návrh zákona izoluje, separuje a v podstate vytláča z integrujúcej občianskej spoločnosti. A, o čom som často hovoril aj v minulosti za druhej vlády Mikuláša Dzurindu v tomto parlamente aj neskôr, môže vytvárať jazykové getá, čo je pre príslušníkov národnostnej menšiny diskriminujúce, opakujem ešte raz, diskriminujúce. A to autori tejto novely buď si neuvedomili, alebo tak konali účelovo, cielene, lebo uzavreté jazykové spoločenstvá sa lepšie politicky manipulujú a doslovne uzurpujú pre jednu, resp. dve politické strany, v tomto prípade SMK a Most – Híd vrátane možného nekontrolovateľného prieniku šovinistických ideológií do tohto prostredia od politických, ideových promaďarských artistov a, nazvem to, ako to používa aj Ráž, vykrádačov viery.
Iný, práve nami presadzovaný cieľ dokonalého ovládania úradného či štátneho jazyka v integrujúcom procese modernej štátnosti, ako aj menšinového jazyka, ktorý sme presadzovali v minulom volebnom období, podporujú a podčiarkujú aj všetky príslušné medzinárodné dohody, teda aj často citovaná Európska charta menšinových alebo regionálnych jazykov, kde sa konštatuje v úvodnej preambule, a znovu to musím zopakovať váženému plénu, že používanie menšinových jazykov nemôže znižovať dôležitosť a súčasne obmedzovať používanie štátneho, resp. úradného jazyka, čo sa, žiaľ, návrhom tejto novely zákona deje. Opakujem preto, že svoje postavenie by nemal strácať štátny, resp. úradný jazyk ani v tých oblastiach, kde žijú príslušníci menšiny, kde majú, povedzme, teraz kvórum 20 %, vami navrhované v budúcnosti, ak to prejde, 15 %. Škoda, že to nechcú pochopiť autori tejto predkladanej novely, a škoda, že nechcú v tejto veci skutočne ustúpiť, pretože beriem to len čisto ako maďarskú agendu, ktorá je tu predkladaná v parlamente, ktorá je namierená na jazykovo zmiešanom území najmä južného Slovenska proti Slovákom a iným národnostiam, ktoré žijú na južnom Slovensku.
V záujme presnosti a konštruktívneho vystúpenia opäť uvediem niektoré fakty z vyhlásenia Slovenskej republiky pri uložení Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (ďalej len „charta“), ktoré Slovenská republiky spĺňa a napĺňa. Nuž tak pozorne počúvajte, pretože úplne v tejto oblasti Slovensko je štandardný štát a plní si svoje povinnosti. Ako veľmi dobre viete, to uloženie tejto listiny sa uskutočnilo v roku 1999. Citujem: „Slovenská republika vyhlasuje, že prijatú chartu bude uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a príslušnými medzinárodnými dohovormi, ktoré zaručujú rovnosť občanov pred zákonom bez ohľadu na ich pôvod, rasu, náboženstvo alebo národnosť s cieľom podporovať európske jazykové dedičstvo bez ujmy na používaní štátneho jazyka,“ opakujem, bez ujmy na používaní štátneho jazyka. Ďalej, „Slovenská republika vyhlasuje podľa čl. 1 písm. b) charty, že pojem „územie, na ktorom sa používa regionálny alebo menšinový jazyk“ sa vzťahuje na obce podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva z 25. augusta 1999, a to vrátane uplatňovania jej článku 10.“ Ďalej, „Slovenská republika vyhlasuje, že čl. 8 ods. 1 písm. e) bod i sa vzťahuje na prípravu pedagógov, teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov,“ a znovu opakujem, „bez ujmy na výučbe v štátnom jazyku.“ Doporučujem vám, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, navštíviť Univerzitu Jánosa Selyeho v Komárne, najmä tamojšie prvé ročníky, aby ste vedeli, ako ovládajú úradný jazyk títo študenti. Čiže znovu opakujem, že tým väčšina predmetov, ako sa tu aj konštatuje, vrátane profilových sa zabezpečuje v menšinovom jazyku pri rešpektovaní právnych noriem Slovenskej republiky v oblasti vysokého školstva, najmä ovládaní oficiálneho jazyka, čo sa, žiaľ, na konkrétnej Univerzite Jánosa Selyeho nedeje. Na Fakulte stredoeurópskych štúdií, tam sa to uskutočňuje, to je v Nitre na Univerzite Konštantína Filozofa. To je základný rozdiel. „Slovenská republika vyhlasuje, že čl. 10 ods. 1 písm. a) bod i), čl. 10 ods. 3 písm. b) charty sa budú interpretovať bez ujmy na používaní štátneho jazyka,“ opakovane, „bez ujmy na používaní štátneho jazyka podľa Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s právnym poriadkom v Slovenskej republike.“ Ďalej, „Slovenská republika vyhlasuje, že čl. 12 ods. 1 písm. e) a čl. 13 ods. 2) písm. c) možno použiť, ak účinky použitia neodporujú iným ustanoveniam právneho poriadku Slovenskej republiky o zákaze diskriminácie občanov Slovenskej republiky v pracovnoprávnych vzťahoch na území Slovenskej republiky.“
Ako vidieť, vo všetkých odsekoch a písmenách vybratých z jednotlivých článkov charty, ktoré sa Slovenská republika zaviazala uplatňovať, sa dôsledne dbá na to, aby sa v nijakom prípade nespochybňovalo alebo neohrozovalo postavenie slovenčiny ako štátneho jazyka, ktoré mu zabezpečuje Ústava Slovenskej republiky. Ako to aj z citovaných textov vyplýva, vážené dámy, vážení páni, toto postavenie štátneho jazyka nemôžu ohrozovať ani práva národnostných menšín na používanie svojich jazykov v istých oblastiach verejného styku. Zreteľne a presne sa vymedzuje aj územie, na ktorom sa v Slovenskej republike aj podľa prijatých ustanovení charty uplatňuje právo na používanie jazykov národnostných menšín v určených oblastiach verejného styku. A viete, som osobne veľmi prekvapený pri mojich rokovaniach pri desiatom výročí prijatia charty v Rade Európy, kde bol prítomný aj pán Hammarberg, Vysoký komisár pre ľudské práva rady Európy, Európska rada a hlavne Rada Európy v tejto oblasti bola úplne spokojná s naším zákonom, ktorý bol prijatý v roku 1999 v nadväznosti na prijatie listiny charty a nepožadovala v žiadnom prípade pri žiadnych rozhovoroch jeho zmenu.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v predloženom návrhu novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín z dielne strany Most – Híd sa však ignoruje už spomínaná a všeobecne rešpektovaná skutočnosť. Treba upozorniť, že garancia práv národnostných menšín pri používaní ich jazykov v istých oblastiach verejného styku neznamená, že sa tieto jazyky stávajú takými štátnymi jazykmi ako slovenský jazyk. Opakujem to, však to neznamená, že sa tieto jazyky stávajú takými štátnymi jazykmi ako slovenský jazyk, cieľ aj tejto novely to znamená. Vo všetkých medzinárodných dokumentoch, ktoré sa zaoberajú danou jazykovou problematikou, sa osobitne podčiarkuje podmienka, že používanie jazykov národnostných menšín v istých oblastiach verejného styku sa nesmie uskutočňovať na úkor štátneho jazyka, ktorý má na rozdiel od územne vymedzenej platnosti používania jazykov národnostných menšín celoštátnu pôsobnosť ako spoločný jazyk verejného styku všetkých občanov Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na ich národnostnú príslušnosť. Preto sa Slovenská republika zaviazala otvoriť vo svojom vzdelávacom systéme podmienky na to, aby si všetci občania mohli v primeranej miere osvojiť kodifikovanú podobu štátneho jazyka, čo sa, žiaľ, vďaka politikom maďarských menšinových strán na jazykovo zmiešanom území hlavne južného Slovenska nedarí, čo sa ďalej a ďalej a viac nedarí. Uvediem konkrétny príklad. Pri návšteve lekára špecialistu v Bratislave v Ružinove príde rodina maďarskej národnosti so svojím dieťaťom, to dieťa absolútne neovláda maďarský jazyk a musia robiť tlmočníkov jeho rodičia. No kam smeruje slovenská, konkrétne školská politika takto? Politickí predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku a ich horliví prisluhovači odmietajú de facto uznať Ústavou Slovenskej republiky uzákonenú celospoločenskú platnosť slovenčiny ako štátneho jazyka Slovenskej republiky a pokúšajú sa presadiť prijatie novely zákona, ktorý by de iure postupne umožňoval uplatňovať na území Slovenskej republiky nie len, ale aj maďarčinu v úlohe štátneho jazyka, ba dokonca konkrétne de iure umožňoval by nahrádzať slovenčinu v tejto úlohe maďarským jazykom.
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, nejde tu teda len o práva menšín, ktoré sú v Slovenskej republike dostatočne legislatívne a legitímne zabezpečené, rešpektované a uplatňované, ale aj o sledovaný dlhodobý cieľ, aby konkrétne občania maďarskej národnosti neovládali štátny, resp. úradný jazyk tým, že ho nemusia postupne krok za krokom používať vo verejnom styku a, opakujem, boli dobre manipulovateľní maďarskými politickými stranami u nás doma a zo susedného Maďarska.
V predloženom maďarskom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, tak hovorím o maďarskom návrhu, lebo sa na ňom predovšetkým podieľali príslušníci maďarskej menšiny, takto ho treba správne označovať, v niektorých oblastiach sa pracovníkom orgánov verejnej, štátnej správy a samosprávy pod hrozbou pokút nielen nariaďuje používať menšinový jazyk, predovšetkým ide o maďarský jazyk, ale nariaďuje sa im aj agitovať za používanie menšinových jazykov a rafinovane obmedzovať alebo vylučovať štátny jazyk z používania vo verejnom styku.
Nemôžem sa ubrániť myšlienke a presvedčeniu, že v dnešnom štátoprávnom usporiadaní strednej Európy sa ako prvá etapa realizácie cieľov maďarskej revízie a iredenty má uskutočňovať čo najúplnejšia dokonalá izolácia príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny od ostatného územia Slovenska, a to aj pomocou slovenskej legislatívy na úkor Slovákov, ktorí na národnostne zmiešanom území južného Slovenska tvoria väčšinu obyvateľstva a stávajú sa tam cudzincami vo vlastnom štáte.
Ďalej, predložený návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín má cielene umožniť napr. príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny zaobísť sa bez štátneho jazyka v oblastiach verejného styku, opakovane pripomínam, s cieľom, aby sa nakoniec stala celkom bezpredmetnou aj otázka úrovne osvojovania si štátneho jazyka v kompletnom systéme škôl s maďarským vyučovacím jazykom na území Slovenskej republiky, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala pri uložení charty v roku 1999, ako som povedal, ktoré Slovenská republika v tejto oblasti neplní.
Poukážem ešte na niekoľko dobre zamaskovaných požiadaviek s cieľom zabezpečiť zákonnú normu pri používaní jazykov národnostných menšín v Slovenskej republike. V navrhovanej novele zákona sa slovenským orgánom štátnej správy s konkrétnymi v obciach a mestách detašovanými pracoviskami, ako aj dotknutej územnej samosprávy ukladajú povinnosti, ktoré prekračujú rámec záväzkov prijatých Slovenskou republikou z charty. V podstate či popravde ide o diskrimináciu väčšinového slovenského obyvateľstva, pretože sa v mikro- či mezoregiónoch, nebudem stále hovoriť o makroregiónoch, ten cieľ, samozrejme, je v tomto mikro- či medziregionálnom prostredí menšinového jazyka, prisudzuje takmer štatút, samozrejme, nie oficiálne, ale prakticky to asi takto bude fungovať, štátneho jazyka. Uvediem príklady. V bode 4 § 3 ods. 1 sa nad rámec záväzkov prevzatých Slovenskou republikou žiada umožniť používanie jazykov menšín nielen v orgánoch územnej samosprávy, ale aj v orgánoch verejnej správy, konkrétne citujem: „Sa slová „územnej samosprávy“ nahrádzajú slovami „verejnej správy“.“ Aj ďalšie odseky § 4 prekračujú rámec záväzkov Slovenskej republiky prevzatých z charty, lebo sa tam orgánom verejnej správy ukladá povinnosť označovať nielen ulice, ale i všetky geografické objekty, ale aj železničné a autobusové stanice a tak ďalej aj v jazykoch menšín. Takáto povinnosť znamená, že názvy v menšinových jazykoch musia používať aj tam, kde neexistujú a nikdy neexistovali, čo je prirodzené, lebo veď sa tam pri 15-percentnom podiele menšinového obyvateľstva (či teraz 20-percentnom podiele) takéto názvy ani nemohli utvoriť. Podľa tohto návrhu sa žiada, aby sa povinná dvojjazyčnosť, slovenské názvy plus dodatočne stvorené menšinové označenia, prejavila všade na verejných miestach i v úradných dokumentoch. Toto nie je dovolené a prípustné nikde na svete. Veľmi často sa slová „môžu použiť“ nahrádzajú slovom „používajú“. Niektoré rafinovane formulované paragrafy sú v priamom rozpore nielen so slovenskou legislatívou, ale aj s pravidlami medzinárodnej štandardizácie zemepisných názvov, v rozpore s rezolúciami konferencie Organizácie Spojených národov o štandardizácii geografického názvoslovia. Spomeniem len, že zákon č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii stanovuje používanie štandardizovaných geografických názvov, popri ktorých nie je prípustné používať v úradnom styku iné označenia. Pri vyratúvaní paragrafov a odsekov návrhu tejto maďarskej novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, v ktorých sa zjavne diskriminuje, šikanuje a ponižuje 85-percentná slovenská väčšina, ak sú dve menšiny po 15 %, tak je to 70-percentná slovenská väčšina, keď sa jej ukladá povinnosť používať jazyk menšiny aj tam, kde zákon o štátnom jazyku veľkoryso hovorí o komunikácii, ktorá sa spravidla vedie v štátnom jazyku (§ 8 ods. 4), a by sa dalo z tohto miesta pokračovať, a, samozrejme, používať, pokiaľ je to potrebné, aj jazyk národnostnej menšiny, nezakryto sa tu zavádza systém viacerých štátnych jazykov, i keď predkladateľom ide pravdaže len o menšinový maďarský jazyk, už sme spomínali absurdnosť sankcií (§ 7b Správne delikty) za nepoužívanie menšinových jazykov. Ignoruje sa všetkými medzinárodnými dohovormi proklamovaná zásada, že používanie menšinového jazyka je individuálne právo jednotlivca, že teda štát nemôže svojim občanom, dokonca pod hrozbou pokút, vnucovať používanie menšinového jazyka. Je zrejmé, že taká hranica neexistuje, lebo nejde o nijaký pocit, ale cieľ. Na zabezpečenie maďarského pocitu spokojnosti cítiť sa na Slovensku ako doma nikdy nestačilo splnenie nejakých požiadaviek, napr. ani tých, ktoré príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku zabezpečujú nielen podľa zákona, ale aj v reálnom každodennom živote zachovanie ich národnej identity pomocou úplnej siete školských, kultúrnych a samosprávnych inštitúcií a orgánov, o akých sa dožívajúcej a naďalej likvidujúcej a asimilujúcej slovenskej národnostnej menšine v maďarskom štáte ani nesníva, resp. sa jej ani nesmie o nich snívať, ba je dokonca veľmi nežiaduce a neprimerané ich v kontexte slovensko-maďarských vzťahov pripomínať. Prečo je to tak? Lebo vraj ide o posvätnú vnútornú maďarskú kompetenciu.
Vážení prítomní, pre mňa je neprijateľné rafinované vyhrážanie sa niektorých politických predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny, že jedine veľkorysá ústretovosť voči ustavične stupňovaným požiadavkám politických predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny vraj zabezpečí lojalitu príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku voči Slovenskej republike, v ktorej sa oni musia cítiť doma. Dokiaľ tento pocit nebudú všetci mať, dovtedy budú vraj vnútornou hrozbou pre slovenskú štátnosť. To sa veľmi často opakuje. Nikdy však nepovedia, aká je cena za získanie tohto pocitu, kde je konkrétna hranica požiadaviek, ktoré naplnia tento ich pocit. V čom sú principiálne veci obsiahnuté, na to nám dáva odpoveď návrh predloženej novely na vymedzených územiach s 15-percentnou hranicou menšiny proti slovenčine a v konkrétnych regiónoch za maďarčinu rafinovane sa skrývajúc za rusínsku, ukrajinskú a rómsku menšinu. A musím vám povedať, aj tu máme poslancov napr. príslušníkov rusínskej menšiny či ukrajinskej menšiny. Žiadni títo predstavitelia až na pár takúto novelu nežiadajú ani nepodporujú. Opäť opakujem, je to hrozný seriál na pocit, lebo v skutočnosti ide o cieľ vytvoriť regióny len s jazykom národnostnej menšiny. Ustavične stupňované požiadavky, ktorých splnenie má vraj rozhodujúcu úlohu pri budovaní pocitu maďarskej lojality k Slovenskej republike a ktorých aktuálnym, no celkom iste nie posledným krokom je dnes predložený návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín v druhom čítaní, sú súčasťou stratégie regionálnej maďarskej politiky, ktorá sa nezmierila s potrianonským štátoprávnym usporiadaním v strednej Európe a hrá na ústupky v koalícii. To je len mimikry, ktoré nerieši nič voči rozpínavosti cieľu maďarskej politickej elity doma i v zahraničí. Jedine jasná odpoveď by bola odmietnuť túto novelu o jazykoch národnostných menšín, pretože terajší zákon o používaní jazykov národnostných menšín úplne postačuje a je v strednej Európe aj doslovným príkladom v jednotlivých štátoch, ako sa starostlivosť aj v tejto oblasti v našej Slovenskej republike o národnostné menšiny deje. Ale toto je neprijateľné pre Most – Híd, a tým aj pre koalíciu, ktorá postupne opúšťa obhajobu národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážený poslanecký zbor, dovoľte mi jasne a úprimne konštatovať na základe prednesených faktov, že doteraz platný zákon o používaní jazykov národnostných menšín spĺňa všetky relevantné medzinárodné normy a kritériá a je organickou súčasťou celej legislatívy Slovenskej republiky, preto ho nie je potrebné novelizovať.
Z týchto dôvodov navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu novely zákona o jazykoch národnostných menšín v Slovenskej republike. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec Čaplovič, na vaše slová, že Slováci, ktorí neovládajú jazyk národnostných menšín, môžu sa odsťahovať, no viete, môžem reagovať jedine slovami, že strašíte, ale neskutočne a bezdôvodne, no alebo, presnejšie, dôvodom je, aby ste prihriali pri prerokovaní tohto zákona politickú polievočku. A tým chcete zlanáriť voličov SNS na vašu stranu. Iný dôvod na to nevidím, lebo vaše argumenty, ktoré ste tu uvádzali, sú absolútne smiešne.
Strašíte tým, čo je aj garantované v ústave, ktorá v článku 34 ods. 2 písm. b) hovorí, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje právo používať ich jazyk v úradnom styku. O nič iné nejde, len upraviť tento možný styk na verejnosti príslušníkom národnostných menšín.
Chcem vám ozrejmiť, keď ste nečítali ten zákon, lebo podľa vašich vyjadrení, asi ste ho čítali povrchne, vždy má prednosť štátny jazyk pred jazykom národnostných menšín a vždy treba určité skutočnosti uvádzať výslovne len v štátnom jazyku. Čiže nikdy nejde jazyk národnostnej menšiny na úkor štátneho jazyka.
Ešte na záver. Keď už ochraňujete tak ten štátny jazyk, viete, dbajme o to, aby sme my, poslanci Národnej rady, používali ten štátny jazyk, hlavne tí, ktorí sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Čaplovič, z vášho vystúpenia zavial v Národnej rade Slovenskej republiky duch 19. storočia. A je to duch revanšizmu. Jazyk, ktorý používate, je jazykom 19. storočia, je jazykom maďarizácie po roku 1867. Lenže my nežijeme v 19. storočí a dnes neexistuje žiadne Rakúsko-Uhorsko, dnes existuje Slovenská republika, ktorá je suverénnym a má byť sebavedomým štátom. To, čo ste vy povedali, to je len prejav ustráchanosti, ktorá sa skrýva za silácke slová.
Vlastne celý čas ste nehovorili o jazyku menšín, ale o štátnom jazyku. Ale tento zákon, ktorý tu prerokovávame, je zákonom o používaní jazyka menšín.
A tá nevraživosť, ktorá z vašich slov vyplýva, to nie je len nevraživosť na adresu menšín, ale aj na adresu celej vládnej koalície, a je niečím, čo v podstate v 21. storočí nemá čo robiť.
A je iba, bohužiaľ, nešťastím nás všetkých, že sa týmto ešte v roku 2011 vôbec musíme zaoberať. Ja len dúfam, že v mladej generácii, ktorá bude oveľa otvorenejšia a bude žiť naplno v 21. storočí, budú takéto názory strácať stále viac a viac na význame. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Ja si myslím, že teraz sme počuli celkom peknú analýzu stavu, aký je v Slovenskej republike, čo sa týka používania jazyka národnostných menšín. A je naozaj pravda, že namiesto toho, aby tu bol jeden integrujúci jazyk, ktorým by sme sa mohli navzájom dorozumievať, začína vznikať tak, ako povedal pán poslanec, geto na južnom území Slovenska, kde sa, žiaľbohu, politici snažia izolovať tak obyvateľstvo maďarskej národnosti, aby malo doslova problémy žiť v tejto spoločnosti. Ja poviem jeden príklad. Ako je možné, že do Bratislavy príde 25-ročná rodička, kde sa jej doktori snažia pomôcť a ona nevie s nimi komunikovať? Čo sme robili za to obdobie, kde sme mali naozaj vytvoriť jeden integrujúci jazyk? Ja si myslím, že miesto tohto zákona, o ktorom teraz tu hovoríme, sa má pripravovať zákon na zlepšenie komunikatívnosti medzi občanmi maďarskej národnosti na južnom území Slovenska s väčšinovým slovenským národom. Nad týmto sa zamyslime. A naozaj nerobme zle obyvateľom maďarskej národnosti na južnom území. Veď je situácia taká, že sa nemôžu v strede Slovenska zamestnať z toho dôvodu, že nevedia komunikovať s ostatnými ľuďmi, ktorí tuná žijú. Ďakujem za pozornosť.