18. schôdza

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Článok I
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 659/2005 Z. z., zákona č. 275/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 323/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 323/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 383/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 390/2009 Z. z., a aby to bolo v zmysle rokovacieho poriadku, ešte zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 57/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 468/2010 Z. z., kde sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 37 ods. 10 sa číslovka „2011“ nahrádza číslovkou „2013“.
Článok II
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Dovoľte mi, aby som zdôvodnil, prečo predkladám za skupinu poslancov túto novelu zákona. V zmysle súčasného platného znenia ustanovenia § 37 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné, aby príspevkové organizácie, ktoré sú zriadené vyššími územnými celkami, to znamená, sú nimi aj zdravotnícke zariadenia, ktoré poskytujú zdravotnícku starostlivosť podľa osobitného predpisu, musia k 31. decembru 2011 spĺňať kritériá príspevkových organizácií. Porovnateľná povinnosť je pre štát stanovená v § 37 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej, ak ide o právne pomery štátnej príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, je zriaďovateľ povinný ich zosúladiť s týmto zákonom do 31. decembra 2011.
Pokiaľ ide o transformáciu štátnych príspevkových organizácií poskytujúcich zdravotnú starostlivosť, tak zo zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizácií v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje spôsob a postup transformácie týchto príspevkových organizácií na akciové spoločnosti vo svojej ôsmej časti. Zároveň vo svojom § 102i stanovuje lehotu na transformovanie štátnych organizácií, uvedenú v jeho § 84 ods. 1, do 31. 12. 2011, ktorá korešponduje aj s § 37, o ktorom som hovoril, zákona č. 523/2004 Z. z. v plnom znení s tým, že zároveň pri štátnych organizáciách v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky a v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré sú povinné transformovať sa podľa tohto zákona, predlžuje lehotu na transformáciu najneskôr do 30. júna 2012. To znamená pol roka ešte po 1. 1. 2012, tak ako je to ešte pre ostatné štátne príspevkové nemocnice s poliklinikami, a zároveň dáva možnosť v odôvodnených prípadoch tieto lehoty predĺžiť najviac o šesť ďalších kalendárnych mesiacov.
To znamená, z tohto pohľadu je to vytvorená skupina príspevkových organizácií, ktoré sa môžu transformovať až o rok neskôr. Obdobné ustanovenia týkajúce sa možnosti predĺženia lehôt na transformáciu zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy, čiže samosprávnych krajov chýbajú, čím dochádza k ich znevýhodneniu. Predložený návrh zákona odkladá povinnosť transformovať zdravotnícke zariadenia, ktoré patria samosprávnym krajom, o dva roky, to znamená do 31. 12. 2013. Dôvodom tohto odkladu je skutočnosť, že v súčasnosti Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravuje nový systém financovania zdravotníctva prostredníctvom zdravotníckych poisťovní, ktorý ešte nie je jasný, a jeho zavádzanie bude trvať najmenej dva roky. Rovnako je v súčasnosti výrazne poddimenzované financovanie zdravotníctva znížením odvodov štátu za zamestnancov.
V takejto situácii je hazardom zmena právnej subjektivity, ktorá nevyrieši systém financovania zdravotníctva, čo je fundamentálny problém zdravotníctva ako takého. V čase, keď nie sú známe presné a jasné podmienky budúceho postavenia zdravotníckych zariadení, nie je rozumné vykonávať ich zásadnú transformáciu, ako to ukladá v súčasnosti účinný zákon.
Na základe uvedeného navrhujeme posunúť termín povinnosti zosúladenia právnych pomerov príspevkovej organizácie zriadenej vyššími územnými celkami a rovnako aj obcami, ktoré sú zdravotníckymi zariadeniami, o dva roky, to znamená do konca roku 2013.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a rovnako tento návrh novely zákona nemá dopad na rozpočty obcí, samosprávnych krajov a rovnako nemá dopad na rozpočet štátny.
Toľko z mojej strany, vážený pán predsedajúci, ďakujem na úvod za slovo.

Ďakujem.
A teraz dávam slovo Igorovi Federičovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Juraja Blanára a Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 365), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou NR SR, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 18. dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý jeho účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave odporučím, aby po prvé podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 357 z 29. apríla 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Páni poslanci Peter Markovič, pán poslanec Igor Choma. Celkom dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Slovo má pán poslanec Peter Markovič.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený poslanecký návrh zákona je priznaním osobného zlyhania. Dva z ôsmich samosprávnych krajov nemajú splnenú domácu úlohu. Neuviedli zdravotníctvo vo svojom regióne do súladu so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Termín, ktorý zákon predpisuje, vyprší koncom tohto roka. Podľa dôvodovej správy sú krajské nemocnice, ktoré majú právnu formu príspevkových organizácií, znevýhodnené oproti štátnym nemocniciam v tom, že pre neštátne nemocnice sa môže termín transformácie posunúť v odôvodnených prípadoch o pol roka.
Ale moment. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy bol predsa len v minulom volebnom období novelizovaný na návrh strany SMER pri novelizácii zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Môj kolega Novotný vtedy, pred dvoma rokmi, upozornil teda práve na nepriame poslanecké novelizácie viacerých nesúvisiacich zákonov. Zákon vtedy stanovoval termín, dokedy sa mala vyriešiť budúcnosť nemocníc, na koniec roku 2009. Novelizáciou sa termín posunul o dva roky. Citujem z vtedajšieho odôvodnenia: "Navrhovanou zmenou sa predlžuje prechodné obdobie pre zriaďovateľa, ktorým je štát a subjekty územnej samosprávy, na zosúladenie právnych pomerov príspevkových organizácií, ktoré sú zdravotníckym zariadením, so zákonom o rozpočtových pravidlách, a to do konca roka 2011." Koniec citácie.
Takže zmäkčovanie pravidiel tu už bolo. A otázka preto znie, prečo to v niektorých samosprávnych krajoch nedokázali napriek tomu zvládnuť? Šesť z ôsmich krajov sa touto otázkou už nezaoberá. Majú ju niekde lepšie, inde menej dobre vyriešenú. Problém s odkladaním riešenia je v Trenčianskom a Žilinskom samosprávnom kraji. Nemocnice sa topia v dlhoch, Sociálna poisťovňa i súkromní dodávatelia hrozia exekúciami, klesá kvalita i spokojnosť a voliči sa prekvapene pýtajú, čo naši župani dokázali urobiť s krajským zdravotníctvom. A oprávnene sa obracajú menovite na svojich županov, lebo obaja sú vo funkciách už druhé funkčné obdobie, a teda nemajú predchodcov, na ktorých by sa mohli vyhovoriť. Sú to oni sami, kto nezvládol situáciu pri výkone svojej funkcie. Keďže jeden z nich je i predkladateľom tohto zákona, hovorím o priznaní osobného zlyhania.
Zdravotníctvo je zložitý sektor, porozumieť mu nie je jednoduché, ale dovoliť si o ňom rozhodovať bez pochopenia, to zaváňa katastrofou. Pochybnosti o tom, či pán kolega poslanec Blanár rozumie zdravotníctvu dostatočne dobre na to, aby o ňom dokázal spôsobilo rozhodovať, mám z jeho nedávnych výrokov na adresu rezortu zdravotníctva. Citujem: "Som znepokojený, že minister zdravotníctva chce umožniť vytváranie zisku súkromnými zdravotnými poisťovňami, je to nehorázne najmä teraz, keď poisťovne hľadajú možnosti a spôsoby, ako neuhradiť finančné prostriedky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jej poskytovateľom." Citujem slová pána poslanca Blanára, ktorými komentoval novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú sme nedávno schválili v prvom čítaní. Pán kolega zrejme nepostrehol, že zisk zdravotných poisťovní umožnil nález Ústavného súdu. Ústavný súd označil zákaz zisku zdravotných poisťovní schválený predošlou vládou za protiústavný a týmto to obmedzenie stratilo účinnosť. Táto vláda v návrhu robí presný opak toho, čo pán poslanec tvrdí. Návrh novely zákona o zdravotníckych poisťovniach prináša zdanenie tohto zisku a zavádza podmienky pre jeho dosahovanie. Je za tým neznalosť, alebo skôr úmyselné zavádzanie, však čo je horšie.
A pokračujme. Pán poslanec a župan Blanár hovoril vo februári o skrytej likvidácii krajských nemocníc. Vtedy sa sťažoval, že platby medzi štátnymi a krajskými nemocnicami sú absolútne nevyvážené a že minister Uhliarik manipuluje s číslami. Obávam sa, že pán kolega nastúpil do nesprávneho trolejbusu. Rozdiel v platbách medzi krajskými a štátnymi nemocnicami je faktom, ktorý spôsobili práve vaši stranícki kolegovia pred štyrmi rokmi. Schválenie koncovej siete nemocníc, do ktorej boli zaradené výlučne štátne nemocnice, došlo práve týmto k veľkej deformácii trhu, na ktorú okrem iného doplatili krajské nemocnice, a teda aj žilinské. Súčasná vláda, naopak, takéto zvýhodnenie štátnych nemocníc navrhuje zrušiť práve prostredníctvom zrušenia koncovej siete v zákone 581, ktorý ste, pán poslanec, vy a vaši spolupredkladatelia nepodporili. Pýtam sa teda, či je to neznalosť, alebo schizofrénia.
Ešte dodám, že štát neplatí poistné za zamestnancov, ako to uvádzate v dôvodovej správe k zákonu, ale, naopak, za ľudí, ktorí nepracujú, teda nezamestnaných, deti či dôchodcov. Rozumiem, že nemusí každý rozumieť financovaniu zdravotníctva, je však poľutovaniahodné, ak o ňom chce rozhodovať.
Preto vás prosím, kolegovia a kolegyne, aby ste tento zákon nepodporili. Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Markoviča sa prihlásili pán poslanec Viliam Novotný, Marek Maďarič, Štefan Zelník, Stanislav Janiš. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.
Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že pán poslanec Markovič to veľmi dobre zhodnotil, snáď len niekoľko myšlienok na podporu jeho tvrdení. Naozaj je nešťastné, keď meníme zákony preto, lebo sa neplnia úlohy, dokonca úlohy, ktoré si dotyčný sám dáva. Vrátim sa do predchádzajúceho obdobia, predchádzajúca vláda v 2006 zastavila transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti a termín, dokedy treba zmeniť príspevkové organizácie, stále posúvala najprv do roku 2009 a potom do roku 2011. Faktom je, že existujú rozdiely v platbách zdravotných poisťovní medzi štátnymi a neštátnymi nemocnicami, ony aj vždy boli aj v minulosti, pravdou ale je to, že predchádzajúca vláda tieto nožnice začala veľmi nebezpečne rozvierať. V 2007, v 2008 stále navyšovala platby pre štátne nemocnice na úkor ostatných neštátnych a súkromných nemocníc.
Pán poslanec Blanár, vy ste tu vtedy boli a nepovedali ste ani slovo, iba Novotný s Markovičom stále vykrikovali na poslaneckých prieskumoch a snažili sa zaviesť spravodlivosť do tohto systému. My máme riešenia, ako ozdraviť nemocnice, my máme riešenia, ako vrátiť spravodlivosť do ohodnotenia zdravotníckych výkonov, my máme riešenia, ako nemocnice dostať do vyrovnaného hospodárenia, my máme riešenie, ktoré sa volá transformácia na akciové spoločnosti. Tie vaše riešenia, ktoré ponúkate, je večné zadlžovanie a večné nalievanie peňazí, beznádej, slzavé údolie, v ktorom sa nachádzajú tieto nemocnice. A ak od nás očakávate, že to máme podporiť, tak sa stotožňujem s pánom poslancom Markovičom, ja za to určite hlasovať nebudem.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Marek Maďarič, ďalší s faktickou poznámkou, nech sa páči.

Pán kolega, tento návrh určite nie je priznaním zlyhania a ani zmäkčovaním pravidiel, ale ak ste to už do takej osobnej roviny postavili, ten váš príspevok, tak možno, že je to vyjadrením toho, že pán poslanec a v tejto chvíli aj župan nie je ochotný akceptovať ten systém financovania zdravotníctva, ktorý sa nie že chystá, ale on tu už je. Ten systém, kedy na jednej strane ľudia musia povinne platiť zdravotné poistenie, časť z tohto poistenia si zoberú ako zisk súkromné zdravotné poisťovne, čomu vy tlieskate a ste šťastný, že to tak je, no a ten zvyšok, ktorý chýba, ten si majú ľudia zaplatiť v takzvanom nadštandarde. Tým nadštandardom, samozrejme, je často posteľná bielizeň alebo diétna strava v nemocniciach.
Takže je tento návrh určite aj reakciou na veľmi zlú politiku v oblasti zdravotníctva na to, že naozaj sa potvrdilo to, čo sme my pred voľbami hovorili, že pravica už raz zdravotníctvo spoplatnila a dnes to robí znova, trochu rafinovanejšie, už sa bojí prísť s tými univerzálnymi Zajacovými poplatkami, ale robí to cez tento nadštandard. A vnímam, že predstaviteľ strany SMER, ktorý nesie v tejto chvíli zodpovednosť aj za niektoré zdravotnícke zariadenia, nie je ochotný hrať túto hru proti ľuďom, hru, kedy pcháte časť peňazí ľudí, ktorí si platia na zdravotné poisťovne, do súkromných zdravotných poisťovní ako zisk a nútite ľudí, aby tie chýbajúce prostriedky platili v nadštandarde. (Potlesk.)

Pán poslanec Zelník, nech sa páči.