18. schôdza

Poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby zaujal miesto pre spravodajcov. Poslancov, ktorí k tejto téme necítia blízkosť, aby nevyrušovali tých, ktorí chcú rokovať o návrhu. A poprosím teraz pána poslanca Dostála, ktorý bol prihlásený do rozpravy k vládnemu návrhu zákona o kolektívnom investovaní, aby vystúpil ako jediný rečník prihlásený do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Dostál. (Ruch v sále.) Páni poslanci, poprosím vás o zachovanie kľudu.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o kolektívnom investovaní, tlač 276.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pochopenie a chcel som vystúpiť k tomuto zákonu, pretože aj na príklade tohto zákona sa dá povedať niečo širšie, niečo o miere regulácií prichádzajúcich z Európskej únie. A v tomto prípade trochu paradoxne na základe miery regulácie z Európskej únie môžeme znížiť mieru regulácie alebo mieru obmedzení v tomto prípade, mieru obmedzení vstupu na trh, ktorú máme v našej domácej legislatíve. Je to tak už v tom pôvodnom návrhu zákona, kde sa hranica 1 milión eur alebo minimálna úroveň základného imania pre založenie spoločnosti zaoberajúcej sa kolektívnym investovaním znižuje na 730 000 eur, čo je nesporne pozitívny posun, a minimálna úroveň, ktorú od nás vyžaduje Európska únia, je však 125 000 eur, a preto by sme mali využiť tú možnosť a nestavať podnikateľskému prostrediu bariéry, ktoré sú väčšie, ako je nevyhnutné.
To, ako je nevyhnutné, si niekedy môžeme definovať sami vo svojej domácej legislatíve, ale v niektorých prípadoch tá miera nevyhnutnosti vyplýva zo záväzkov, ktoré máme ako členská krajina Európskej únie. A keďže v tomto prípade minimálna nevyhnutná bariéra je nie 730 000 eur, ale 125 000 eur, dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý spočíva v znížení tejto hranice na minimálnu úroveň vyžadovanú príslušnými smernicami Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o kolektívnom investovaní, tlač 276.
1. V § 47 ods. 1 sa slová "730 000 eur" nahrádzajú slovami "125 000 eur".
2. V § 47 ods. 2 písm. a) sa slová "730 000 eur" nahrádzajú slovami "125 000 eur".
3. V § 47 ods. 4 sa slová "730 000 eur" nahrádzajú slovami "125 000 eur".
4. V § 207 ods. 1 písm. a) sa slová "730 000 eur" nahrádzajú slovami "125 000 eur".
Odôvodnenie: Základné imanie ako kapitál nutný na založenie spoločnosti zaoberajúcej sa kolektívnym investovaním je upravený smernicami Európskej únie (UCITS IV, 2009/65/EC) na minimálnej úrovni 125 000 eur (čl. 7), ale zároveň je v kompetencii národných parlamentov túto výšku upraviť. Základné imanie požadované v neúmernej výške sa môže stať jednou zo základných bariér podnikania a rozvoja daného sektora, najmä ak neexistuje žiadny právny, ekonomický ani technický dôvod, prečo by zákon o kolektívnom investovaní mal stanoviť požiadavku na základné imanie v inej výške, ako je minimum určené pravidlami Európskej únie. Pre dynamický rozvoj finančného sektora v Slovenskej republike a zvýšenie konkurencie by bolo správne výšku základného imania správcovskej spoločnosti nastaviť na minimálnej úrovni požadovanej Európskou úniou, teda na úrovni 125 000 eur, nakoľko koncentrácia v sektore finančných služieb na trhu kolektívneho investovania je v Slovenskej republike veľmi vysoká. Na slovenskom trhu kolektívneho investovania pôsobí iba osem tuzemských subjektov a päť zahraničných subjektov, ktoré podliehajú regulácii Národnej banky Slovenska.
Zavedenie vyššej úrovne základného imania od minimálnej požadovanej európskou legislatívou nie je možné požadovať za ochranu investora. Podľa zákona o kolektívnom investovaní správcovskej spoločnosti nevznikajú žiadne právne relevantné záväzky voči klientom, ktorých prostriedky sú spravované vo fondoch. Z daného dôvodu správcovská spoločnosť ani nemá povinnosť vytvárať rezervy alebo iné kapitálové fondy, ktoré majú slúžiť na doplnenie majetku do správcovských fondov. Preto akékoľvek zvýšenie základného imania spoločnosti nevedie k zvýšeniu ochrany investorov. Ochrana investora je zabezpečená neustálou kontrolou kontrolného orgánu, v Slovenskej republike Národnej banky Slovenska, a depozitárom správcovskej spoločnosti. NBS má právo odobrať licenciu alebo finančne penalizovať správcovskú spoločnosť pri neplnení si svojich povinností a vyhlásiť nútenú správu nad majetkom vo spravovanom fonde.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím sa vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. A v našom programe je zlepšovanie podnikateľského prostredia. Najlepší spôsob zlepšovania podnikateľského prostredia je, že budeme znižovať bariéry a umelé obmedzenia vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu. Teraz máme príležitosť urobiť to v jednej konkrétnej veci.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál bol prvý a posledný prihlásený do rozpravy, ktorú vyhlasujem za skončenú. Chcem sa, áno, pán navrhovateľ sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči.

Áno, ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Dostálovi za predloženie tohto návrhu. Myslím si, že ho môžme akceptovať a podporím ho. Súvisí to aj s tým, že chceme pri aj iných hraniciach základného imania vo všetkých iných typoch obchodných spoločností v rámci zlepšovania podnikateľského prostredia prehodnocovať túto výšku a ísť na úroveň, ktorá je minimálna, aby sme neobmedzovali vstup do podnikania. Takže v tomto zmysle chcem tento návrh podporiť.

Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť. Preto prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.
A poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby z poverenia vlády uviedol bod programu

Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014,

ktorý prerokovávame ako tlač 337.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, členské krajiny eurozóny sú povinné každoročne pripravovať Program stability, ostatné štáty Európskej únie pripravujú konvergenčné programy. Slovensko predkladá svoj tretí Program stability, ktorý je aktualizáciou Programu stability z januára 2010.
Program stability sa po prvýkrát predkladá Európskej komisii v rámci takzvaného európskeho semestra ako reakcia na potrebu užšej koordinácie politík na úrovni Európskej únie. Program stability prezentuje rozpočtové ciele vlády v strednodobom horizonte, ktoré sú ovplyvnené počiatočnou fiškálnou pozíciou v roku 2010. Napriek zlepšeniu makroekonomického vývoja sa nepodarilo splniť rozpočtovaný cieľ na úrovni 5,5 % HDP a deficit sa prehĺbil až na úroveň 7,9 % HDP, čo je približne na úrovni krízového roka 2009. Okrem objektívnej príčiny spôsobenej trvalou stratou potenciálneho produktu v ekonomike v dôsledku hospodárskej krízy a z pohľadu vývoja daňových príjmov nepriaznivej štruktúry ekonomického rastu bol tento nárast ovplyvnený aj podcenením rizík a optimistickým rozpočtovaním bez adekvátnych opatrení, najmä v prípade samosprávy, železničných spoločností a nemocníc.
Uvedený vývoj viedol k zvýšeniu pomeru hrubého dlhu verejnej správy k HDP počas dvoch rokov 2009 a 2010 o 13,2 % na odhadovanú úroveň 41 % HDP ku koncu roka 2010. Program stability prezentuje stratégiu, ktorej základnými kameňmi sú stabilizácia štrukturálnej reformy a udržateľnosť. Stabilizačné opatrenia sú prijímané v rokoch 2011 až 2012, pričom ide najmä o plošné opatrenia s okamžitým účinkom. Zároveň sa ale realizujú niektoré štrukturálne opatrenia a prebieha príprava ďalších opatrení v oblasti zvyšovania flexibility trhov a potenciálneho rastu ekonomiky, ktoré by mali trvale pozitívne prispievať aj k zlepšeniu hospodárenia verejných financií. Z dlhodobého hľadiska zohrávajú kľúčovú úlohu opatrenia v oblasti dôchodkového systému, zdravotníctva a reformy rozpočtového rámca.
Táto stratégia by mala v strednodobom horizonte vyústiť do zrušenia procedúry nadmerného deficitu, čoho nevyhnutným predpokladom je ale naplnenie schváleného rozpočtu na rok 2011, pričom do roku 2013 by sa deficit mal znížiť na úroveň 2,9 % HDP. Hlavným cieľom rozpočtovej politiky Slovenska naďalej zostáva dosiahnutie fiškálnej pozície, ktorá zabezpečí dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Po inštitucionálnej stránke je Program stability v Slovenskej republike záväzným dokumentom, ktorý schvaľuje vláda a ktorý je predkladaný na rokovanie Národnej rady. Zároveň sa predkladá Európskej komisii.
Ďakujem pekne.

Prosím teraz pána predsedu výboru, aby zaujal stanovisko k predloženému návrhu programu stability. Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som vám predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet k výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014, ktorú máte pod tlačou 337a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 2. mája pridelil Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014 výboru pre financie a rozpočet. Gestorský výbor nedostal iné stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému programu zaujal výbor stanovisko s odporúčaním zobrať na vedomie. Rovnako tak aj gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Program stability Slovenskej republiky zobrať na vedomie.
Informácia výboru k Programu stability bola schválená uznesením č. 175 z 11. mája tohto roku. Výbor zároveň určil poslanca Kollára za spravodajcu výboru. Poveril ma predniesť túto informáciu na schôdzi Národnej rady a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou uvedenej informácie.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu.

Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Burian sa hlási do rozpravy spolu s pánom poslancom Ondrušom ústne. Pýtam sa, či ešte niekto z poslancov ďalších sa chce prihlásiť. Nie, preto končím možnosť a udeľujem slovo pánovi poslancovi Burianovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu Programu stability. Na začiatku chcem povedať, že mám také základné dva výhrady k tomuto programovému dokumentu, ktorý tu predstavuje ministerstvo financií. A tou prvou je, že mimo toho, že teda opisnou formou sa často niektoré správy, ktoré boli v predošlých rokoch, sa jednoducho objavujú v konceptoch nasledovných rokov. Ale čo je hlavné, a tá prvá výhrada je to, že tento návrh Programu stability hlavne v konsolidačných opatreniach nekorešponduje s tým, čo bolo rozdané jednak poslancom Národnej rady, ten Program stability, a jednak nekorešponduje s tým, čo sú východiská štátneho rozpočtu na roky 2012 až 2014. A to, bohužiaľ, musím povedať, že paradoxom toho celého je, že dnes, keď som sa chcel prihlásiť na internet, tak nenašiel som, zhoda okolností, tieto tabuľky sa už neobjavujú na stránke ministerstva financií. Ale budem o tom hovoriť v ďalšej časti.
Druhou ako vážnou výhradou sa mi javí optimalistické alebo optimistické, by som povedal, optimistický výhľad návrhu Programu stability na roky 2011 až 2014 a myslím si, že aj v ďalšej časti budem nejakým spôsobom snažiť sa preukázať v čom vidím najväčšie riziká. Hlavné ciele tohto programu sú vytýčené už v tomto samotnom Programe stability, a to je znížiť deficit verejnej správy pod 3 % do roku 2013, potom je to predpoklad v roku 2011 deficit na úrovni 4,9 % a konsolidačné opatrenie na úrovni 2,5 % aj na strane príjmov, aj na strane výdavkov. Musím ale povedať, že, a to v ďalšej časti budem hovoriť o tom, že to konsolidačné úsilie je teda na úkor zvyšovania daní alebo rušenia výhod pre občanov Slovenskej republiky. Faktom ale zostáva, že tie všetky predsavzatia a všetky politické vyhlásenia, ktoré sú tu dané, ony v zásade korešpondujú s nejakou filozofiou, ktorou, myslím si, že dá sa súhlasiť. Otázka je, za akú cenu, akými prostriedkami sa budú uplatňovať tieto stanoviská alebo tieto systémové zmeny?
Tak napríklad je tu reforma dôchodkového systému. V tomto materiáli máte naznačené, že základným predpokladom je zastropovanie dôchodkov, napríklad, zníženie valorizácie, teda valorizácia bude napočítaná len na báze dôchodkovskej alebo dôchodcovskej inflácie. Prípadne je tam zníženie výsluhových dôchodkov, prípadne štandardizácia dôchodkového systému pre políciu, armádu a prokuratúru. Myslím si, že je to dosť málo a je to len reštrikčné opatrenie. Mimochodom, myslím si, že zastropovanie dôchodkov nie je to najlepšie riešenie, a to si myslím, že skôr je nejaká demotivujúca zložka pre ľudí, ktorí majú záujem ďalej pracovať aj v dôchodkovom veku. Naopak si myslím, že skôr by tam bola filozofia solidárnosti na báze znižovania najnižších dôchodkov a prípadne zvyšovania tých najnižších dôchodkov. Tá by bola podľa mňa relevantnejším riešením ako povedzme zastropovanie a tak ďalej.
Chcem povedať zase, že je tu ďalší, by som povedal, ďalšie opatrenie. To je zákon alebo reforma o rozpočtovej zodpovednosti. V zásade tiež sa dá súhlasiť s tým, myslím, že to bolo dokonca v agende, aj v našej agende, pokiaľ sa týkalo riešenia jednak hrubého dlhu, jednak stropu na výdavky, čistého bohatstva, jednoducho zosúladenie systému verejnej správy vzhľadom k tomu, že štátny rozpočet sa generuje v systéme ESA 90, pričom verejná správa je momentálne hodnotená na báze systému cash flow alebo na báze starého systému, čiže v zásade s tým sa dá súhlasiť, faktom ale je, aké budú, aké budú prostriedky alebo aké budú, by som povedal, detaily tohto riešenia, od toho bude závisieť podpora povedzme aj tohto systému.
Potom je tu reforma Zákonníka práce a osobne si myslím, že reforma Zákonníka práce tak, ako je pripravená, je, bohužiaľ, podľa môjho názoru nedostatočná a mňa veľmi irituje povedzme stav zrušenia minimálnej mzdy a osobne si myslím, že tým založíme, by som povedal, ďalší systém možno nenaplňovania príjmov do Sociálnej poisťovne a vytvoríme len precedens preto, aby sa ľudia platili povedzme nie oficiálnou zložkou mzdy, aby sa takýmto spôsobom jednak ušetrili teda odvody pre týchto zamestnancov, budeme doslova vytvárať systém pre čiernu prácu, alebo teda platenie čiernej práce. Myslím si, že určite v čase a hlavne v čase, keď teda je dopyt po pracovnej sile nižší, ako je ponuka, jednoducho máme nezamestnanosť takmer na úrovni 14 % a dnes prichádzať s filozofiou minimálnej mzdy, buď ideme systémom, že týchto ľudí chceme dostať pod úroveň, teda by som povedal, tejto minimálnej mzdy, ktorá je na úrovni niečo viac ako 300 eur, čo si myslím, že hraničí s nejakou životnou potrebou pre človeka, ktorý je pracovníkom alebo ktorý je zamestnaný. Myslím si, že toto nie je určite cestou do budúcnosti, to si myslím, že je skôr cesta niekedy späť a niekto, alebo definícia o tom, že niektoré textilné fabriky nedokážu zaplatiť svojich pracovníkov a nedokážu byť konkurenčne schopné, ja si myslím, že ilúzia, a to všetci asi viete, je jednoducho, tieto firmy nemajú šancu prežiť v prípade toho, ak sa neurobia ochranné opatrenia voči prísunu lacných textílií zo zahraničia. Len touto formou definovať, že preto nie je a teda že preto je minimálna mzda nejakou prekážkou ďalšieho zamestnávania, je podľa môjho názoru veľmi zlé a veľmi scestné.
Pokiaľ sa týka reforma daňového a odvodového zaťaženia, osobne si myslím, že bude veľmi dôležité, aké budú detaily tohto systému vzhľadom k tomu, že teraz je administratívne zníženie náročnosti práve pre túto zložku, alebo zníženie teda tej prácnosti určite bude prínosom pre tento systém, otázka, akým spôsobom, ako bude dopadať. Tieto reformy budú dopadať alebo tieto zmeny, to sú skôr parametrické zmeny, akým spôsobom budú dopadať na jednotlivé skupiny ľudí. Potom je to boj proti korupcii a zvýšenie transparentnosti, určite je to pekne myslené, otázka je, či v reálnom živote a už po týchto aférach tejto vlády, či to je teda myslené celkom zodpovedne.
Faktom je, že prejdem teraz na tú časť programu stability, ktorá sa zaoberá konkrétnymi údajmi z tohto, z tejto správy. Prvým takým údajom alebo prvou časťou, ktorou by som sa chcel zaoberať, je úroveň a vývoj verejného dlhu. Úroveň a vývoj verejného dlhu, vážené dámy a páni, sa na základe toho, čo tu sme už počuli veľakrát hlavne po tom, keď nastúpila nová vláda, hovorila o tom, akým spôsobom bude vláda rozpočtovej zodpovednosti, ako bude znižovať zadlženosť budúcich generácií, je to, ja by som povedal, až veľmi nepríjemné vnímať to v kontexte toho, čo je realitou. Vážené dámy a páni, to, čo sa tu hovorilo, akým spôsobom predchádzajúca Ficova vláda za roky 2007 až 2010 enormne zaťažila toto Slovensko, je práve, vyzerá byť a v čase teda krízy, nemalej krízy, krízy, ktorá bola hádam najväčšia kríza od roku, od tridsiatych rokov minulého storočia, a jednoducho myslím si, že keď sa pozrieme na dáta z tohto Programu stability, tak veľmi jasne zistíme nasledovné.
Vláda, pravicová vláda za roky 2011 až 2014 hodlá zadlžiť Slovensko o viac ako o 12,5 mld. eur. Ficova vláda za predchádzajúce obdobie zvýšila hrubý dlh o 10,5 mld. eur. Minister financií často poukazoval na výšku zadlženosti na jedného obyvateľa dokonca na to novonarodené dieťa, o koľko zvýšila dlh vláda, ktorá bola predchádzajúca, Ficova vláda, tak musím povedať, že táto vláda zadlžila takmer o 2-tisíc eur. Táto vláda, bohužiaľ, zadlží viac ako o 2 300 eur a môžem to dokumentovať aj na údajoch a myslím si, že pán minister financií mohol by vystúpiť v rozprave, nie na konci, a mohol by teda prezentovať, že toto nie je pravda. Už nehovoriac o tom, ak by ste mali plastický obraz o tom, je to, že za roky 2007 až 2010 bol rast hrubého domáceho produktu na úrovni 16 %, pričom očakávaný rast v roku 2011 až 2014 by mal byť na úrovni 17,8 %, čiže pri vyššom ekonomickom raste, pri vyššom raste hrubého domáceho produktu bude táto vláda zadlžovať viac budúcu generáciu a bude zadlžovať viac ako o 350 mil. eur za obdobie štyroch rokov 2011 - 2014. Ak si to dáte, tú námahu, ak si to prepočítate, zistíte, že táto vláda zadlží každého občana asi cca o viac ako o 2 300 eur.
Myslím si, že môžem urobiť celkom vážny prvý záver, že táto vláda nie naopak šetrí, ale vlastne zadlžuje budúce generácie a je to, je to, bohužiaľ, pravda, aj napriek tomu, že teda môžme si to porovnať, aj dáta, a môžte si to pozrieť aj do Programu stability, je to tak, bohužiaľ.
Druhá časť je konsolidačné úsilie tejto vlády na roky 2011 až 2014. No tu je dosť veľký problém, vlastne čo je to konsolidačné úsilie a ktoré údaje je treba, alebo ktoré údaje sa dajú porovnať. Tak prvý údaj je na stránke, bol na stránke ministerstva financií a to bol návrh potencionálnych konsolidačných opatrení pre rozpočet verejnej správy na roky 2012 až 2014. No musím povedať, že tento vôbec nekorešponduje s tým, čo je na stránke Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je Program stability, a už vôbec nekorešponduje s tým, čo dostali poslanci Národnej rady rozdané do svojich schránok, nazvem to, ktoré dostali, tento materiál ako v tlačovej forme. Čiže máme tu tri, tri údaje a jeden lepší ako druhý. Ja neviem, skadiaľ sa vychádza alebo skadiaľ vychádzalo ministerstvo financií, z údajov povedzme len tak pre porovnanie pre vás, vážené dámy a páni, na to, aby ste si všimli, aké sú tu obrovské rozdiely.
Tak napríklad zníženie základných výdavkov štátneho rozpočtu na chod štátu (už vo východiskách štátneho rozpočtu), tak napríklad rok 2012 je 157 mil., podľa tohto údaja, ktorý je na internetovej stránke, je to údaj 287 mil. Ďalší údaj v roku 2013 je 148 mil., pričom na údaj v Programe stability, ktorý máme na internete Národnej rady Slovenskej republiky, je 442 mil. Vážené dámy a páni, to nie sú rozdiely 10 miliónov, 1 milión, to sú v desiatkach miliónov rozdiely. Ďalší údaj, rok 2014 174 mil., na stránke 552.
Vážený pán minister, ja neviem, pamätám si, ako sa robilo plánovanie pred rokom 1989, dokonca si veľmi dobre pamätám, keď sa pozrel niekto von oknom... (Ruch v sále. Reakcia ministra Mikloša: „Však ja vám to vysvetlím, keby ste vedeli čítať.“)
Môžem vám to odovzdať. (Rečník ukazuje svoj príspevok ministrovi.) Tak ja sa, veľmi rád si to dám vysvetliť. Sú tu aj ďalšie údaje inak. Veľmi rád budem počúvať.
Druhý údaj je tu zníženie prevádzkových výdavkov štátneho rozpočtu o 5 % už vo východiskách štátneho rozpočtu. Presne to isté, zníženie prevádzkových nákladov už vo východiskách štátneho rozpočtu. Tieto rozdiely sú už len v nejakých desiatkach miliónov. Jeden 119, jeden 105 miliónov a tak ďalej.
Môžme tu rátať, koľko len chceme, ale máme tu jeden údaj vedľa druhého veľmi rozdielny. Už nehovoriac o tom, že ten materiál, ktorý sme dostali ako poslanci Národnej rady, ten už bol bez týchto troch údajov. Bez týchto troch údajov, ktoré hovoria o tom, koľko ušetrí, koľko sa ušetrí na administratívnych nákladoch, koľko ušetrí vláda, ušetrí na sebe. Takže ak by som porovnával, teda, bohužiaľ, neporovnateľné veci, tak som povedal, že budem eliminovať tieto, tieto vaše, by som povedal, nejasné čísla, ktoré fakt nie sú jasné. Nehoriac o tom, že, pán minister, vy ste urobili jednu vážnu krásnu vec, vy ste na ministerstve financií, už tento údaj nie je na stránke ministerstva financií, lebo jednoducho ste to tam vyhodili. Jednoducho, ak sa pozriete na stránku ministerstva financií, tieto údaje o koncentračnom úsilí už sa tam nenájdu, príloha číslo 1 už tam jednoducho a príloha číslo 2 tam už neexistuje.
Teda teraz môžte povedať, čo chcete. Ja mám vytlačenú ešte pôvodnú túto stránku. Môžme sa pozrieť potom, veľmi rád budem komunikovať, veľmi rád sa na to pozriem. Faktom ale je, že keby som si pozrel iba to, čo sme rozdali, alebo dostali rozdané v laviciach bez týchto údajov, ktoré vykazujú veľké rozdiely, musím povedať, že 80 % týchto zníženia výdavkov a príjmov je na úkor ľudí, teda zvýšenia daní a zníženia teda tých položiek, ktoré v čase, v čase teda ľudia majú k dispozícii, jednoducho je tu napríklad zmena valorizačného mechanizmu, bonifikácia hypotekárnych úverov, zníženie stavebného sporenia a tak ďalej. Ak by som porovnal tieto základne, tak vyzerá na to, že 80 %, ak som zobral niečo plusom a mínusom, 80 % je na úkor zvýšenia daní a na úkor zníženia, zníženia teda príjmov pre ľudí, prípadne výhod, ktoré vyplývali, či už je to povedzme s hypotekárneho stavebného sporenia, prípadne dôchodcov, ktorá je zraniteľná skupina, ktorej jediným zdrojom príjmu je práve dôchodok.
Čiže druhý záver je to, že vláda nešetrí na svojej spotrebe, ale šetrí na ľuďoch, alebo šetrí tým, že zvyšuje dane, pričom prvý balík hlavného zvýšenia už sme zažili v roku 2011 vzhľadom k tomu, že hlavné, hlavné zvyšovania, pokiaľ sa týka DPH, spotrebných daní, už prešli v roku 2011. Mimo toho tento balík je ďalším balíkom, ktorý zvyšuje o 80 % ďalšie náklady pre občanov Slovenskej republiky. Čiže to je druhý záver.
Tretí záver som hovoril o tom, že javí sa mi to ako veľmi, veľmi optimistické výhľady už vzhľadom na to, na vonkajšie prostredie a riziká vonkajšieho prostredia, problémy Spojených štátov amerických, obrovského dlhu, čo bude ďalšie Q1, Q2, Q3, či vôbec bude. Ďalšie obrovské, obrovské peniaze, ktoré jednoducho budú vstupovať do tohto systému. Ďalší problém Spojených štátov amerických, akým spôsobom bude riešiť svoju vnútornú infláciu, prípadne ak sa rozhodne zvyšovať úrokové sadzby, ako bude vyzerať ďalej eurozóna, pokiaľ sa týka krajín, ako je Grécko, Írsko a Portugalsko a tak ďalej. Čiže toto sú prvé riziká, vonkajšie riziká, ktoré určite budú významne ovplyvňovať ale vnútorné riziká, vnútorné prostredie. Ministerstvo financií predpokladá rast ekonomiky, hrubého domáceho produktu na úrovni 4,8 % v rokoch 2012 až 2014. Musím povedať, že väčšinou bol rast hrubého domáceho produktu na úrovni ministerstva financií skôr konzervatívny, čo dnes vidím, že skôr je optimistický oproti prognózam, ktoré dáva Národná banka Slovenska, prípadne ďalšie inštitúcie ako OECD, a pokiaľ si myslím, Medzinárodný menový fond, ten tam tiež vykazuje. Tí dávajú povedzme ten výhľad takmer o jeden percentuálny bod nižší, ako dáva ministerstvo financií.
Ďalej musím povedať, že spotreba, konečná spotreba domácností z roku 2011 stúpa z 0,1 % o 3,5 % rast. Ak je ten 3,5 % rast, ja sa pýtam, čím bude zabezpečený, ak budeme ďalšie zvyšovanie daní, riešiť ďalšie zvyšovanie daní a ďalšie znižovanie príjmov pre ľudí vzhľadom k tomu, že teda tie úsporné opatrenia budú sa hlavne dotýkať príjmovej zložky týchto ľudí? Je tu načrtnuté čerpaním alebo zlepšením čerpania prostriedkov Európskej únie. Musím povedať, že práve naopak dnes sa mi javí, že to čerpanie európskych peňazí je práve skôr pozastavované, a mám pocit, že skôr nejde tento princíp dopredu a obrovské problémy, ktoré majú tí, ktorí momentálne tieto projekty realizujú, majú problém, aby zabezpečili svoju kontinuitu financovania, pokiaľ sa to týka hlavne miest, obcí, prípadne vyšších územných celkov.
Ďalšie investície, pokiaľ sú tu načrtnuté v tejto správe, nehovoria o nových investíciách, o investíciách, ktoré budú na zelenej lúke, skôr sa hovorí tu o predaji teplárenských spoločností, prípadne predaji letísk, myslím, že toto nie sú investície, ktoré prinesú so sebou jednak aj nové pracovné miesta a jednak aj prinesú zvýšenie, zvýšenie efektivity alebo zvýšenie komuničnej spotreby, naopak si myslím, že nový investor bude skôr mať záujem prepúšťať ľudí a skôr znižovať, teda znižovať príjmovú zložku pre týchto ľudí, alebo skôr to bude znamenať zníženie počtu zamestnancov a bude skôr, by som povedal, hľadieť na to, aby zabezpečil väčšiu ziskovosť.
Čo ma pobavilo celkom, bolo to, že zamestnanosť sa zlepší otvorením trhu práce v Rakúsku a Nemecku. Ak si niekto myslí, že zabezpečíme efektívnosť nášho ďalšieho rastu zamestnanosti tým, alebo teda zníženia nezamestnanosti, že sa otvoria tieto trhy a tým zabezpečíme teda technickú, by som povedal, technické zníženie nezamestnanosti zo 14,4 % na 11 %, 11,8 %, myslím si, že to nebude tým ťahúňom, ktorý by konečnú spotrebu domácností ťahal a bude to len technické vyriešenie tých, ktorí jednoducho nebudú zabezpečovať oznamovaciu povinnosť na konkrétnom úrade.
Summa summarum toho, čo som teda povedal a za čím si stojím a za čo určite budem veľmi rád, ak to pán minister vo svojej reči vysvetlí vzhľadom k tomu teda, že pán minister má stále tú tendenciu vystúpiť v záverečnej reči, aby sa naňho nedalo reagovať, tak bol by som veľmi rád, pán minister, že ako vysvetlíte tie údaje, o ktorých som hovoril, nekorešpondenciu východísk štátneho rozpočtu s Programom stability a aj to, už aj s tým dokumentom, ktorý bol rozdaný jednoducho poslancom do lavíc a jednoducho a možno aj s tým celkovým dlhom. Ja by som bol veľmi rád a veľmi by som bol poctený, aby to bolo inak.
Lebo ja dávam návrh na to, aby tento materiál bol dopracovaný, teda dávam návrh Národnej rade Slovenskej republiky, aby tento návrh bol stiahnutý a dopracovaný a po dopracovaní aby bol znovu doručený, a bol konzistentný, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.