18. schôdza

Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokúsim sa čo najstručnejšie vyjadriť dôvody, pre ktoré nechcem a nemôžem podporiť predkladaný návrh zákona, ale musím povedať, že predsa len chcem na úvod tohto vystúpenia priznať akúsi zásluhu predkladateľom, a to z toho dôvodu, lebo ja, samozrejme, nechcem si zatvárať oči pred tým, že tu existuje problém, že časť rodičov skutočne svojím spôsobom zneužíva rodičovský príspevok alebo že dokonca zneužíva deti, povedal by som, ako výrobný nástroj. A majú títo rodičia deti bez toho, aby sa o nich riadne starali, bez toho, aby sa im riadne venovali, a bez toho, aby podľa môjho názoru plnili tie úlohy, ktoré ako rodičia vo vzťahu k svojim deťom plniť majú. Čiže súhlasím s tým, že tu existuje tento problém. Existuje tu, samozrejme, tento problém aj vo vzťahu k iným skupinám rodičov a vo všeobecnosti k iným skupinám ľudí, ktorí skutočne stoja pred takou situáciou, že sa usilujú pracovať alebo dokonca pracujú, usilujú sa hľadať prácu alebo dokonca ju majú a napriek tomu sú nútení pracovať za nízku mzdu alebo berú dočasnú prácu ap. a dokonca sa môžu dostávať do situácie, že ich rodiny na rozdiel od rodín rodičov, ktorí majú veľa deti a dlhodobo nepracujú, sú na tom finančne a hmotne horšie ako teda tí, ktorí nepracujú alebo dokonca sa tej práci vyhýbajú. Takže potiaľto by som uznal akoby motiváciu predkladateľov, že hovoria o probléme, ktorý aj podľa mňa tu reálne existuje a na ktorý skutočne reálne a podľa mňa aj oprávnene upozorňuje pomerne veľká časť verejnosti. Ale musím povedať, že v tomto bode sa môj súhlas alebo akási podpora rozmýšľania predkladateľov končí a ďalej pokračuje už nesúhlas. A myslím si, že riešenia tohto problému ste sa zhostili veľmi zlým spôsobom, predovšetkým preto, lebo som hlboko presvedčený, že vaša motivácia je falošná a, po druhé, že výsledkom tohto zákona nebude riešenie problému, ktorý vás akoby motivoval k predloženiu tohto návrhu zákona. Navyše ja mám vážny problém s tým, že chýba tu reálna analýza dopadov tohto zákona nielen na tých, ktorých sa priamo to obmedzenia vyplácania rodičovského príspevku bude dotýkať, ale aj širšie na spoločnosť, predovšetkým na ľudí, ktorí žijú v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, najmä s vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti. Vysvetlím, o čo mi ide. Nepochybujem o tom, že to, čo predkladáte, je populistický návrh. A tak ako to už pri populizme býva, on môže mať nejaké pozitívne motivácie, ale väčšinou dopady populistických riešení sú horšie, ako keby sa ten problém populistickým spôsobom neriešil vôbec.
Ja sa plne stotožňujem s tým, čo povedali moji kolegovia. A svojím spôsobom aj ja sa domnievam, že tento návrh zákona je čiastočne rasistický, pretože ja som hlboko presvedčený o tom, že je zameraný predovšetkým proti Rómom, proti rómskym rodičom a proti rómskym rodinám. Problém, ktorý ale vidím v jeho dopade na širšie spoločenstvo alebo na región, v ktorom vo vyššej koncentrácii tieto rómske rodiny žijú, je v tom, že celkom logickým dôsledkom tohto zákona bude, že rodiny, ktorých sa týka, upadnú do chudoby, resp. upadnú do ešte väčšej chudoby, než v akej v súčasnosti sú. Myslím si, že to 50-percentné krátenie rodičovského príspevku celkom jednoznačne spôsobí, že tieto rodiny sa dostanú absolútne na pokraj možného prežitia alebo až prekročia ten okraj možného prežitia. Problém je teraz v tom, že vy neanalyzujete, ako sa tí ľudia zachovajú, keď sa do takejto situácie dostanú. Ja sa obávam, že títo ľudia sa dostanú do absolútne bezvýchodiskovej situácie, pretože títo ľudia prídu o nejakú významnú časť svojho príjmu, nebudú vedieť túto časť príjmu si nahradiť nejakým iným legálnym príjmom, nebudú to vedieť, k tomu ja sa ešte vrátim, to znamená, že túto svoju bezvýchodiskovú situáciu budú riešiť nelegálnym spôsobom. A o tom som hlboko presvedčený. Mám vážne obavy, že jedným z konkrétnych dôsledkov a dopadov tohto návrhu zákona a jeho implementácie uvedenia do praxe bude nárast kriminality, pravdepodobne skôr drobnejšej, ale predsa len nárast kriminality, predovšetkým nárast krádeží v tých regiónoch, kde takéto rodiny žijú vo väčšej koncentrácii. Hovorím o tom preto, lebo hovorím z vlastnej skúsenosti. Ja mám síce trvalé bydlisko na Záhorí, ale pochádzam z východného Slovenska, pochádzam zo Spišskej Novej Vsi a predpokladám, že dobre viete, že tento okres patrí dlhodobo aj historicky medzi okresy s najvyššou mierou koncentrácie rómskeho obyvateľstva. A, samozrejme, vieme, že tá chudoba sa dlhodobo dotýka aj tieto problémy sa dlhodobo dotýkajú práve týchto ľudí. A musím povedať, že ja mám vážne obavy, že v skutočnosti vy si po prijatí tohto zákona odškrtnete akoby jednu splnenú úlohu a budete chodiť a populisticky rozprávať najmä ľuďom, ktorí sú tak latentne rasistickí vo vzťahu k Rómom, budete sa poklepávať po pleci, že vidíte, ako sme tým Rómom dali, zobrali sme im peniaze a nebudú ich dostávať len tak pre nič za nič. Len ja mám vážne obavy, že to môže viesť k tomu, že v týchto regiónoch budeme zaznamenávať nárast drobnej kriminality a že vážne sa môžu obeťami takéhoto zákona v konečnom dôsledku stať najmä osamelo žijúci starí ľudia, ktorí sa nebudú vedieť nejakej takej tej drobnej majetkovej kriminalite brániť. A to je prvý dôvod, pre ktorý hovorím o tom, že toto je populistické riešenie, a toto je prvý konkrétny fakt, na ktorom chcem vám ukázať, že skutočne, tak ako to zvyčajne býva, populistické riešenie môže mať negatívne dopady a často teda negatívnejšie, než keby sa to riešenie neprijalo. Čiže to je prvý dôvod, pre ktorý nesúhlasím s týmto návrhom zákona. A myslím si, že nad takýmito možnými dopadmi tohto zákona ste sa vôbec nezamýšľali. Rozhodne v dôvodovej správe alebo aj vo vašich mediálnych a ďalších vyjadreniach som sa s tým zatiaľ nestretol. A myslím si, že toto je dosť vážny dôvod na to, aby sme sa hlboko zamysleli, či prijať naozaj takéto opatrenie.
A vo všeobecnosti ja mám pocit, že vy jednoducho prijímate opatrenie, ktoré v konečnom dôsledku si na svojich pleciach odnesú takí tí drobní obyčajní radoví ľudia, ktorí sa úplne nevinne ocitnú v zlej situácii a ocitnú sa v tej zlej situácii bez toho, aby vlastnými silami sa mohli brániť tým negatívnym dopadom alebo z tej situácie dostať. Popri tých, o ktorých som hovoril, sa obávam, že druhou skupinou budú jednoducho ľudia, ktorí celkom objektívne, hoci sa chcú starať o svoje deti, a hoci sa o ne aj starajú, ktorí chcú pracovať a ktorí sa nevyhýbajú žiadnym možnostiam, ako teda sa zapojiť do pracovnej činnosti, jednoducho z hľadiska naozaj objektívnych príčin dlhodobo si nedokážu nájsť zamestnanie. Ja by som sa tu rád odvolal na to, čo povedal pán poslanec Jurčík, aj keď pre mňa skutočne tento fatalizmus, to musím zopakovať, od poslanca, ktorý je zo strany, ktorá nominovala ministra práce, je pre mňa absolútne neprijateľný, ale v tomto prípade, keďže je to váš poslanecký kolega, použijem ten jeho argument. On dokonca vyhlásil, že jednoducho máme regióny, kde historicky je vysoká miera nezamestnanosti a že sa s tým v zásade prosto nič nedá robiť, možnože trošku sa dá to číslo zmierniť, ale že jednoducho historicky máme regióny, kde bola vždy vysoká nezamestnanosť a vždy teda aj bude. No tak ja sa pýtam, prečo majú byť ľudia, ak je to tak, ako hovorí váš pán kolega poslanec Jurčík, ktorí žijú v týchto regiónoch, teraz potrestaní tým spôsobom, akým vy ich chcete trestať. Veď ak naozaj sú tu historické dôvody, prečo teda tu nejaké regióny vždy mali a vždy budú mať vysokú mieru nezamestnanosti, tak potom je úplne jasné, že sa negatívne toto vaše opatrenie dotkne aj ľudí, ktorí skutočne nemôžu za to, že si nevedia nájsť prácu alebo že za posledné štyri roky tých deväť mesiacov nemohli pracovať, a teda nemôžu splniť tú podmienku, ktorú vy kladiete, aby mohli dostávať v plnej výške rodičovský príspevok. Čiže toto je ďalší dôvod, pre ktorý sa domnievam, že váš návrh zákona je zlý.
Kľúčovým ale dôvodom, pre ktorý nesúhlasím s týmto, a tu teraz vysvetlím aj, čo sme si ale aj tak trošku v prestávke stihli povedať s pánom poslancom Kužmom, je zásadný rozdiel medzi naším postojom, myslím, z decembra minulého roka, keď sa riešil problém novelizácie zákona o rodičovskom príspevku, a vaším postojom, teda rozdiel medzi tým, ako sme sa my vtedy stavali k tomu zjednocovaniu a ako sa staviame teraz k vášmu návrhu, a tým, ako ste sa vy vtedy stavali k tomu zjednocovaniu a ako sa staviate teraz k tomuto návrhu. Áno, na prvý pohľad to vyzerá tak, že my sme vlastne v decembri boli za to, aby existoval zásluhový princíp pri rodičovskom príspevku a tí, ktorí dostávali rodičovský príspevok, aby teda po zásluhe, teda tí, ktorí pracujú, po zásluhe boli odmenení tým, že dostanú vyšší rodičovský príspevok. A teraz sa takémuto princípu zásluhovosti bránime. Lenže, vážené kolegyne a kolegovia, zásadný rozdiel je v tom, že princíp, ktorý zaviedla do vyplácania a priznávania rodičovského príspevku pani kolegyňa Tomanová, keď bola ministerkou práce, je v tom, že zákon hovoril o istej základnej úrovni rodičovského príspevku a tým, ktorí pracovali, akoby motivačne priznával vyšší rodičovský príspevok, zatiaľ čo u vás to, čo navrhujete, je, že chcete zobrať tým ľuďom z toho základu, ktorý zákon charakterizuje. A ten základný rozdiel je v tom, že to, čo fungovalo v zákone o rodičovskom príspevku za pani ministerky Tomanovej, to bola skutočne motivácia, to bol princíp, že jednoducho tí ľudia skutočne boli motivovaní, že keď budú pracovať, tak, samozrejme, dostanú vyšší rodičovský príspevok, nehovoriac o tom, že to bolo vtedy veľmi veľkoryso konštruované a skutočne to umožňovalo veľkej časti ľudí aj tým, ktorí boli, povedzme, vystavení nejakej problematike nezamestnanosti, splniť podmienky pre to, aby dostávali ten vyšší rodičovský príspevok, lenže to, čo zavádzate vy, je trest. A v tom je ten rozdiel. To, čo zavádzate vy, je trest. Vy chcete potrestať ľudí za to, že sú nezamestnaní. A toto je pre mňa neprijateľný princíp. Myslím si, že takýmto spôsobom jednoducho takýto princíp nemožno vnášať do zákona o rodičovskom príspevku. Nemožno ľudí trestať za to, že sú nezamestnaní. A že som presvedčený, že toto, čo hovorím, je pravda, o tom svedčí aj jeden údaj z doložky vplyvov, ktorú ste pripojili k tomuto zákonu. Vy v doložke vplyvov na verejné financie v tomto zákone odhadujete, že štát ušetrí ročne 44 mil. eur po zavedení tohto zákona. No ale ak vy odhadujete, že ušetríte 44 mil. eur, to znamená, že vy už teraz rátate s tým, že veľká časť rodičov jednoducho nebude schopná splniť podmienku, ktorú v tom zákone dávate na to, aby dostávala rodičovský príspevok v plnej výške. Takže vy už vopred viete, že dávate podmienku, ktorú veľká časť rodičov nedokáže splniť, a preto viete, že štát na vyplácaní rodičovského príspevku ušetrí. Dokonca je zjavné, že máte to už aj prepočítané, lebo odhadujete ten vplyv, teda podľa vás pozitívny vplyv na 44 mil. eur. A to je podľa mňa neprijateľné. Jednoducho vy chcete prostredníctvom rodičovského príspevku trestať ľudí za nezamestnanosť. A si myslím, že jednoducho toto je princíp, ktorý v tomto zákone a ktorý vo všeobecnosti nemá čo byť.
Takže ja si myslím, že, vážené kolegyne a kolegovia, ak už chcete riešiť problém, nazvime to, zneužívania, tak, prosím vás, využite na to alebo snažte sa využiť na to aj nejaké štandardné metódy. Veď napr. dnes vám zákon umožňuje, aby ste prísnejšie kontrolovali prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ako sa rodičia starajú o svoje deti a ako sú využívané štátne dávky, ktoré sú určené práve na podporu rodičov pri ich starostlivosti o dieťa. Tak nech sa páči. Lenže keď vy na jednej strane decimujete tie úrady, prepúšťate ľudí, znižujete im mzdy, tak, samozrejme, ťažko môžete očakávať nejaký reálny výkon, dokonca zvýšený výkon od pracovníkov, ktorí na tých úradoch zostávajú. A potom je samozrejmé, že nie je možné, aby štát prostredníctvom úradov práce dôsledne kontroloval, či štátne dávky, ktoré rodičia dostávajú na to, aby sa lepšie starali o deti, sú zneužívané alebo sú využívané. A máte aj ďalšie kontrolné mechanizmy, ktoré môžete už podľa dnešnej legislatívy používať na to, aby ste vedeli, či tí rodičia sa dostatočne starajú alebo nestarajú o svoje deti.
Teda zopakujem, odmietam to, aby ste vy presadzovali do zákona princíp trestu za to, že je niekto nezamestnaný. A nemám žiadne pochybnosti o tom. A vysvetlil som, že je to preto, lebo toto presne v skutočnosti je účelom tohto zákona.
Toto sú dôvody, vážené kolegyne a kolegovia, pre ktoré ani ja tak ako moji predrečníci nemôžem podporiť tento návrh zákona. A ani ho podporovať nebudem. A dávam procedurálny návrh. Moji predrečníci dali procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo. Ak tento procedurálny návrh nebude schválený, tak dávam aspoň návrh, aby bol tento zákon vrátený predkladateľom na dopracovanie a takým spôsobom aby sa do druhého čítania v tejto chvíli nedostal. Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci a pani poslankyňa. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Kužma.

Kolega, no obvinili ste nás, že si odškrtneme úlohu a budeme sa chváliť populisticky. Myslím si, že ju neodškrtnem. A vy veľmi dobre viete, že sa dlhé roky venujem tejto téme. A keďže je to veľmi zložitý problém, predpokladám, že sa aj dlho jej budem venovať. A zákony k nej som predkladal aj v minulom období.
Čo sa týka toho vyhrážania sa kriminalitou pri akejkoľvek zmene dávok, tradičného, nemyslím si, že nám tým kriminalita stúpne. Pán kolega Ondruš, príp. keby ste ma aj popočúvali. Treba si uvedomiť, že hlavné problémy, prečo títo ľudia prichádzajú o peniaze dnes, to sú problémy ako je úžera, ako je alkoholizmus, ako je obrovské gamblerstvo pri hracích automatoch. Čiže väčšina týchto ľudí i tak v prvých dňoch v mesiaci keď dostane dávky, o peniaze prichádza. Čiže vlastne ak by mal byť toto dôvod na kriminalitu, tak vlastne už ho tu máme aj bez zmeny tohto zákona.
Čo sa týka toho, či niekoho my trestáme a vy ste odmeňovali, treba si uvedomiť jednu vec. Áno, motivovať ľudí k práci je dobrá vec. Ale my keď urobíme motiváciu tak, že aj pri nejakých prácach pre obec človeka tak zmotivujeme popri nechaní všetkých tých dávok, že človek, ktorý vôbec nepracuje alebo nemá riadne zamestnanie, berie viac než učiteľ na strednej škole, tak je to chyba. Ten postup musí byť jasný. Najviac musia mať tí, čo riadne pracujú, potom tí, čo sú na nejakých obecných prácach ap., a najmenej musia mať tí, čo vôbec nepracujú. Keď toto porušíme, a, žiaľ, je to porušené, že mnohokrát majú oveľa viac tí, čo nepracujú, nie tí, čo pracujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán poslanec, ako ste na začiatku naznačili, opäť ste to zopakovali po svojich predrečníkoch, táto novela je rasistická alebo má teda také náznaky. Je veľmi zaujímavé, že hneď vzápätí za tým ste polovicu vášho prejavu rozprávali iba o rómskej menšine sám. A dokonca ste túto rómsku menšinu nepriamo obvinili z toho, že ak sa jej siahne na peniaze, tak automaticky to zvyšuje kriminalitu. Tak je otázka, kto je tu naozaj rasista?
Čo sa týka trestania, tak táto novela nemá za účel trestať za nezamestnanosť. To vôbec nie je tá téma. To je téma výchovy, výchovy k zodpovednosti, aby jednoducho slabé rodiny, aby sociálne odkázané rodiny neriešili svoju sociálnu situáciu tým, že budú zväčšovať svoju rodinu, lebo to je absolútne scestný krok. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. A chcem povedať, že sa pokúsim bližšie vysvetliť filozofiu, ktorú sa snažil predstaviť pán poslanec Ondruš, a to v tom, že naša filozofia sa skladala z dvoch zákonov, zákona o príspevku pri starostlivosti a zákona o rodičovskom príspevku, kde sme povedali, že je to preto, rodičovi, ktorý mal príjem a rozhodol sa priviesť na svet dieťa a vychovávať dieťa, aby sme aspoň na minimálnej úrovni, na úrovni minimálnej mzdy, zabezpečili náhradu príjmu. To je jedna vec. Ale, pozor, my sme povedali, že ak sa po dvoch rokoch vrátiš do práce z tretieho roku ti dáme bonus 25 %, len aby si išiel skôr pracovať. Čiže toto bola tá filozofia. A ja pripomínam, že nevstúpili sme sem a dávka rodičovského príspevku zostala zachovaná pre všetkých. A to, čo spravil teraz pán Mihál, lebo teraz je druhý kotrmelec v rodičovskom príspevku, prvý urobil Mihál, je, že povedal, zvýši ho o 26 eur. Ja som hovorila, ale nezvýšil nič, lebo tým, čo sú v hmotnej núdzi, len presypal peniaze z hmotnej núdze sem a znížil to v hmotnej núdzi a pridal to. To je jedno.
Ale nebezpečnosť tohto návrhu spočíva v tom, že ide o fiktívny príjem, pretože keď bude tá rodina v hmotnej núdzi, sa jej započíta príspevok rodičovský vo výške plnej 190 eur. V skutočnosti dostanú iba 95 eur. Z fiktívneho príjmu sa žiadna matka, žiadne dieťa nenaje. Prosím, o tomto to je. Skúste sa konečne, pán poslanec Kužma, kde ja som mala na vás zvláštny názor, ale na výboroch som si ho veľmi poopravila, musím úprimne povedať, zamyslieť. A ja vyzývam KDH, kde ste, preboha, poslanci KDH, so sociálnou náukou katolíckej cirkvi, kde je kompendium, encykliky Jána Pavla II., o rodine a podobne. Veď toto je nenormálne.

Ďakujem pekne. Ja chcem v podstate len poďakovať pani poslankyni Tomanovej za tú jej reakciu, za to, že vlastne trošku dovysvetľovala alebo poopravila to, čo som hovoril o tej filozofii, lebo ja toto považujem naozaj za kľúčový rozdiel medzi tým, ako bol konštruovaný rodičovský príspevok doteraz, a tým, ako je konštruovaný teraz. A opakujem, považujem to za veľmi dôležité práve vo vzťahu k tomu, ako ho chcete konštruovať odteraz v tejto novele.
A, pán poslanec Krnáč, ja to hovorím celkom otvorene. Ja si naozaj myslím, že vy ste si zobrali na mušku predovšetkým rómske obyvateľstvo a rómske rodiny. A podľa mňa jednoducho takýmto spôsobom ísť prosto meniť zákon, to je jednoducho neprijateľné, najmä keď skutočne tu chýba seriózna analýza dopadov na tých, na ktorých ten zákon reálne dopadne, teda na nezamestnaných, najmä teda dlhodobo nezamestnaných rodičov.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vypočuli sme si tu naozaj skutočne všemožné tvrdenia.
A začnem u pani Tomanovej. Aj prvá vystúpila, tak aj si to zaslúži, samozrejme, z hľadiska poradia. Ale stále som čakal, že sa budeme baviť o tom, čo je tu predložené. A veľkú časť z toho sme sa o tom vôbec nebavili. Keď vystúpila pani Tomanová, tak som sa dozvedel, čo povedala pani Jurinová povedala, čo pani Nicholsonová povedala, čo sa udialo včera, čo sa deje v nezamestnanosti. Dozvedel som sa celú škálu o sociálnej problematike, čo je fajn na nejakú všeobecnú rozpravu, ale tu sa bavíme o návrhu zákona. A tento návrh zákona, táto novela, s týmito vecami nemá vôbec nič spoločné. Takže skúsme sa držať tej vecnej stránky a skúsme naozaj sa snažiť veci dať do nejakého poriadku, aby fungovali.
Povedali ste jednu z prvých vecí, že je to namierené proti deťom. Ja si dovolím tvrdiť, že to, čo je dnes, je namierené proti deťom, tento systém, ktorý tu máme. Choďte sa tam pozrieť. Choďte sa tam pozrieť, či sa tie deti majú dobre, tie deti, z ktorých sa mnohé narodia len preto, aby rodičom zabezpečili príjem, ktorý určite nevyužívajú v prospech tých detí, lebo to na tých deťoch vidíte. Pán Ondruš vystihol veľmi, veľmi presne tú situáciu. A tá situácia nie je zavinená týmto návrhom novely. Tá skutočnosť je zavedená zlým spôsobom prístupu k tomu, čo si myslíme, ako máme pristupovať k tomu, ako bojovať s chudobou. Ľavicový prístup, to je také zovšeobecnené a mierne ironizujúce. Alebo niekde sa to hovorí ako vtip. Ale, žiaľbohu, výsledok ľavicových opatrení v boji s chudobou je taký, že chudoby je viac, pravicové spôsoby sú také, že chudoba sa zmenšuje. (Reakcie z pléna.) Presne tak. Ja viem, že sa vám to nepáči. Ale ja sa vám to... (Výkriky v sále.)

Páni poslanci, ja som tu trpezlivo sedel a počúval som aj to, s čím som vrcholne nesúhlasil. Skúste sa vy ovládať, pretože inak môžeme ísť rovnako na trh a nemusíme chodiť do parlamentu, keď chceme takto rozprávať.
Stačí na to jednoduchá, zdravým sedliackym rozumom podopretá logika. Keď dáte ľuďom, ktorí neskončili tri vysoké školy, sú to obyčajní bežní ľudia spravidla s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou, dve možnosti, jedna možnosť je, nerob nič, len založ si čo najväčšiu rodinu a štát ti dá toľko peňazí, koľko získaš, keď budeš každý deň vstávať o šiestej alebo o piatej ráno, pôjdeš na autobus a odvezieš sa najmenej povedzme 20 km do práce a celý deň budeš hádzať lopatou alebo robiť inú manuálnu činnosť a tvoj príjem po takomto pracovnom mesiaci bude len o veľmi málo nižší, a to už po tých zmenách, ktoré sme zaviedli v minulom období, ako od toho človeka, ktorý to tak nebude robiť, ktorý keď sa ty budeš unavený vracať z práce, sa ti bude smiať a bude ti hovoriť aký si hlúpy, že veď on má toľko isto peňazí ako ty, no čo si ten človek vyberie. Ten človek si vyberie to, že povie si, že naozaj nie som hlúpy, však zostanem doma, však štát mi to dá a nemusím nič robiť a príp. si niečo ešte niekde bokom privyrobím na nejakej fuške. A toto je zlý systém, ktorý deformuje a vytvára tie ostrovy chudoby, ktoré sa stále rozrastajú, pretože my reprodukujeme chudobu takýmto podporovaním, takéhoto správania, pretože tak podporujeme, aby tá rodina bola čo najväčšia, a podporujeme týmto systémom, že je nemúdre chodiť do práce, je nemúdre tú prácu hľadať. A v tom je veľmi veľký rozdielny pohľad môj a náš a váš na túto problematiku. Tu vôbec nejde o šetrenie, ako sa to mnohokrát tu snažil niekto hovoriť. Ja by som bol najradšej, keby verejné financie neušetrili ani korunu, po zavedení tohto zákona, pretože to by znamenalo, že naozaj aspoň jeden z rodičov sa snaží, našiel si príležitostnú prácu a vykonáva usilovne aktivitu, aby spel k tomu správaniu, ktoré podľa mňa pre spoločnosť je dobré a užitočné. A rozumná spoločnosť sa snaží motivovať k tomu, aby ľudia sa správali, tak ako chce, aby sa správali, nie aby sa správali presne naopak.
Musím upútať nejako pani Tomanovú, lebo je strašne zahĺbená do rozhovoru so svojimi kolegami, takže znova taký citátik. Spomenuli ste, že všetko tu nejako fungovalo, kým som ja nezačal rozbíjať systém pomoci v hmotnej núdzi. Nuž, pani poslankyňa, vy ste boli štyri roky ministerka. Tak keď som ho rozbíjal a rozbil, prečo ste ho za tie štyri roky zasa neprestavili zasa na iný systém, ale nechali ste ho presne v tom istom systéme, ani dávky v hmotnej núdzi sa nezmenili, ani spôsob vyplácania, ani horná hranica, po koľkých deťoch už nerastie? Použili ste na to okľuku. Začali ste dávať rôzne príspevky, ktorými sa deštruoval ten logický vystavaný systém, ktorý znamenal, že pracovať sa má oplatiť, že ľudia, ktorí pracujú, musia mať svoj čistý príjem vyšší a podľa možnosti čo najciteľnejšie vyšší oproti tým, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a rôzne príspevky k tejto dávke. Tými novo zavádzanými príspevkami sa stále ťahal hore ten príjem ľudí, ktorí ho nemajú z práce, až sa stal temer identickým. A to pokiaľ nezmeníme, tak to bude katastrofa.
Zaznelo tu tiež od pána poslanca Ondruša, že tie dopady aké budú, že sa nám tu zvýši drobná kriminalita. No najprv jednak toto som počúval mnohokrát, keď sme pristupovali k zásadnej reforme sociálneho systému. A dostávam aj otázky, či znova nebudú rabovačky. Boli, áno. Úžerníci vyprovokovali tie rabovačky, pretože oni prví prišli o peniaze a vedeli, že to je pre nich obrovská strata. A, samozrejme, ľudí, ktorí nie sú až tak vzdelaní, je ľahšie manipulovať. A ich zmanipulovali. Ale aj sa rýchlo nastolil poriadok. A čo je to za spoločnosť, ktorá sa bude báť, aby nastolila poriadok, aby nastolila spravodlivosť pre ľudí práce? To sú vaše slová. Vy hájite ľudí práce, tak hájme tých, ktorí naozaj pracujú, a chráňme tých, ktorí pracujú, a nevytvárajme systém, aby sa tí, ktorí pracujú, mali rovnako zle ako tí, ktorí nepracujú.
Mnohokrát sa objavovali vo vašich slovách slová rasizmus a rómska menšina. Nájdite mi v tom návrhu zákona jediné slovo, ktoré hovorí o nejakom etniku, o nejakej národnosti, o nejakej rase. Nájdite mi jedno slovo. A ja sa zásadným spôsobom chcem ohradiť proti tomu, aby niekto vo vzťahu k mojej osobe ma obviňoval akýmkoľvek priamym či nepriamym spôsobom z rasizmu. Ja tak nekonám, nekonal som a môj život je toho dôkazom. Keď neveríte, ja vám to viem dokázať na praktických príkladoch. Tí, ktorí hovoria o rasizme, sami sú rasisti, pretože ináč by na to neprišli. Podľa seba súdim teba, je staré slovenské porekadlo. A to platí. Takže keď hovoríte o rasizme, tak vy si predovšetkým dávajte pozor, lebo už vaše slová mnohokrát hraničili minimálne s napĺňaním toho, ako sa rasizmus popisuje. Toto nie je zamerané proti žiadnej etnickej skupine. Platí to pre všetkých rovnako. A zákon, ktorý platí pre všetkých rovnako, bez výnimky, nemôže byť rasistický, nemôže byť diskriminačný, nemôže mať nijaké znaky, ktoré niekoho zvýhodňujú a niekoho znevýhodňujú.
Pán starosta Bublavý, spomenuli ste aktivačné práce. Len vám pripomeniem, že aktivačné práce boli jeden z nástrojov, ktorý sme zavádzali a ktorý sme zaviedli, ktoré práve na toto slúžia, aby sme vťahovali tých, ktorí dlhé roky boli bez práce a stratili pracovné návyky, opäť do pracovného procesu. Klobúk dole, až sa vám to darí a patríte potom k tým schopným a šikovným starostom, bodaj by všetci takí boli, ale to je práve dôkaz toho, že to nie je vytrhnuté z kontextu, čo je tu navrhnuté. To patrí do istého systému, ktorý sa tu budoval a ktorý začal fungovať, ktorý reálne začal prinášať efekty. Veď my sme mali štatistiky, a určite sú aj dnes, koľko tisíc ľudí sa cez aktivačné práce dostalo k riadnej práci.
A keď chceme hovoriť o tom, čo sa urobilo v prospech toho, aby ľudí z vylúčených sociálnych skupín sme proste vytiahli z toho prostredia, tak len pripomeniem, že za môjho pôsobenia sme zaviedli obedy v škole za jednu korunu vtedajšiu, za môjho pôsobenia sa zaviedli školské pomôcky zadarmo. Aký to malo účel, zarobiť, ušetriť štátnemu rozpočtu alebo pomôcť týmto ľuďom, aby naozaj sme vsadili na tú budúcu generáciu, aby sme ich vytrhli z toho prostredia, do ktorého sa, rovno to poviem, vinou štátu dostali tak, že ich zotročoval sociálnymi dávkami, že ich naučil tomu, že netreba vôbec sa snažiť, netreba pracovať, pretože je to rovnako výnosné, ako keď nepracujú? A v tomto treba pokračovať. A pre všetkých tých, všelijako mi kladú otázky ľudia nielen z opozičných lavíc, pripomeniem, že už tu máme jeden dobrý a fungujúci mechanizmus a nástroj, ktorý je postavený na obdobnom princípe, že pracovať sa oplatí.
Máme tu daňový bonus. Veď daňový bonus je iná časť rodinného prídavku, ktorý patrí všetkým deťom, samozrejme. Že? A predsa občania alebo ľudia, ktorí pracujú, dostávajú daňový bonus a tým pádom majú vyšší čistý príjem na dieťa. A tí, ktorí nepracujú, ho nedostávajú. Veď toto je úplne to isté, len sa rozširuje pôsobnosť osvedčeného a účinného nástroja, ktorý vedie ľudí k tomu a odmeňuje ich za aktivitu a snahu. To je nie trest, to je odmena a motivácia. A tak by to malo byť.
Pán Ondruš, ja to musím teraz otočiť, sa čudoval, že ako sa zmenila tu rétorika, keď sa zjednocoval rodičovský príspevok. No ja sa čudujem, ako sa vaša rétorika zmenila. Veď tu opäť inou cestou, a určite nie rovnakým spôsobom ani s rovnakým cieľom, chceme vytvoriť dve úrovne rodičovského príspevku, ktorý ste zaviedli vy, v prvom rade. Dnes na tom nevidíte nič pozitívneho. Môžeme sa baviť a určite sa nedohodneme na cestách. A pretože ste opozícia, tak sa nedohodneme vôbec. Ale nepriznáte to, že to je len iný spôsob hľadania niečoho, čo má fungovať motivačne, aby tí, ktorí pracujú, mali vyššiu podporu od štátu ako tí, čo nepracujú. A pripomeniem, ako to teda bolo. Vtedy sa to podmieňovalo tým, že matka, nie jeden z rodičov, ako je to v tomto návrhu, len matka musela pracovať 270 dní, ale nie za štyri roky, ako je to v tomto návrhu, ale len za tri roky. To znamená, bolo to omnoho, omnoho prísnejšie, ako je to navrhnuté teraz. Tu sa to rozširuje na aspoň jedného z rodičov, pretože my sa dívame na rodinu, nie na jedinca, ale snažíme sa podporovať rodinu a rozšírili sme to na štyri roky. Rovno poviem, skutočne to nie je cieľ tu niekoho trestať, ale cieľ vytvoriť nástroj, aby sme ľudí odmenili za ich aktivitu. Tak keď povie niekto, že štyri roky je málo, dajme tam päť rokov a nezmeňme počet dní a zmäkčime tie pravidlá. A ja sám som navrhol, určite sa to objaví v pozmeňujúcich návrhoch, pánovi ministrovi, keď sme o tom diskutovali, že ešte si to viem predstaviť zviazanejšie s rodinou, tak nech to nie je len aspoň jeden z rodičov, dajme tam „alebo obaja v súčte, tie isté dni“, pretože tu naozaj nejde ani o šetrenie, ani o trestanie, ale o to, aby sme tých ľudí motiváciou a tým, že vytvoríme čo najväčší rozdiel v príjme medzi pracujúcimi a tými, ktorí nepracujú, aspoň príležitostne motivovali k tomu, aby zmenili svoj prístup k danej problematike.
A keď sa tu narába okresmi alebo regiónmi s vysokou mierou nezamestnanosti. Áno sú také, žiaľbohu. A nikto z toho nie je nadšený, nikto sa tomu neteší. A nechceme, aby boli. Ale čo tí ostatní v tých okresoch? Je tam 100-percentná miera nezamestnanosti? Čo tí ľudia, ktorí naozaj každý deň kvôli tomu, aby zabezpečili svoju rodinu príjmom z práce, vstávajú o 5.00 hodine ráno a idú na autobus? Na tých nemyslíte, že tí si nezaslúžia väčšiu podporu ako tí, ktorí tak nerobia? A som stopercentne presvedčený, že keď sa toto presadí do života, tak tu dôjde k pozitívnym zmenám.
A keď sa tu hovorí o drobnej kriminalite, opäť poviem, choďte sa tam pozrieť. Myslíte, že môže byť ešte väčšia? Choďte sa pozrieť do oblastí, kde sa ocitli ľudia, ktorí nežijú na sociálnych dávkach v menšine alebo kde sa tie pomery vyrovnávajú, aké sú pre nich životné podmienky vytvárané. A je to správne, aby sme to podporovali, a to vytvoril tento systém, ktorý tu dnes máme, je správne to, aby to pokračovalo ďalej? Nie je to správne. Takže tento návrh zákona prispeje významným spôsobom k tomu, aby sa menilo správanie ľudí, aby sa menili motivácie a aby sa ľudia začali správať ináč.
A ja som to nechcel hovoriť, ale keď tak emotívne na mňa sa snaží hypnotických pohľadom pán Ondruš pôsobiť z lavice, tak ja vám to poviem, jednu konkrétnu príhodu zo života môjho. V časoch keď som bol minister a keď sme zaviedli pre mnohých veľmi radikálne zmeny v sociálnych dávkach, jedného dňa bez ohlásenia prišiel do Banskej Štiavnice, kde žijem, za mnou Róm. Čakal som od neho všeličo, nebolo to príliš veľa mesiacov po tom, kedy naozaj to bolo aj vypäté. A doniesol mi upletený košík. A povedal mi, že ďakuje. Ja som stále si myslel, že ironizuje alebo si chce robiť zo mňa srandu, alebo nerozumel som tomu. On povedal, že naozaj úprimne to myslí, že mi ďakuje, že on celé roky žil na sociálnych dávkach, nemal záujem o prácu a ani nepracoval. Až po zmene sociálneho systému, ktorý sa presadil, a tým, že sa zastavil ten prúd peňazí, ktorý zabezpečoval taký príjem, že sa z neho dalo ako-tak žiť, tento človek si spomenul, ako ho jeho otec naučil pliesť košíky. (Hlas v sále.) Braňo, počúvaš? (Reakcia poslanca.) Z toho aj vyplýva, prečo sa takto správate k riešeniu problému. Nepočúvate. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)