22. schôdza

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec.
Slovo má pán poslanec Štefanec.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pár poznámok aj z pozície predsedu výboru pre európske záležitosti k uvedenej správe.
Siedmy rok členstva Slovenska v Európskej únii bol nielen siedmym rokom členstva, plnoprávneho členstva v tejto organizácii, ale bol aj prvým rokom, kedy táto organizácia, naša Únia, fungovala podľa nových pravidiel, kedy platila Lisabonská zmluva. Tento čas sme využili na to, aby sme využívali kompetencie, ktoré umožňuje Lisabonská zmluva národným parlamentom, a užšie komunikovali s ďalšími národnými parlamentami, osobitne v priestore V 4. Môžem povedať, že tieto skúsenosti boli veľmi, veľmi pozitívne a primäli nás k tomu, aby sme ešte podrobnejšie prechádzali cez všetky legislatívne návrhy, ktoré prichádzajú z Komisie.
V uplynulom roku sme takisto podľa týchto kompetencií prvýkrát zaujali tzv. odôvodnené stanovisko, bolo to v prípade návrhu Komisie na tzv. konsolidovaný spoločný základ dane právnických osôb, kedy síce nebola uplatnená táto žltá karta, o ktorú sa národné parlamenty snažili, ale doteraz získal tento návrh najviac odporcov, získal 14 bodov, na žltú kartu bolo potrebných 18, čo bol určite silný signál, čo si národné parlamenty, a v tomto prípade aj Národná rada Slovenskej republiky, myslia o tomto návrhu.
Nežijeme jednoduché časy, ale myslím si, že práve riešenie je dodržiavaním pravidiel a v spoločnom hľadaní východísk, ale nie práve v centralizácii a určite nie v harmonizácii priamych daní, ako sme sa to snažili naznačiť aj týmto postojom Národnej rady.
Chcel by som oceniť spoluprácu s ministerstvom zahraničných vecí, osobitne s pánom ministrom a výborom pre európske záležitosti, pretože všetky témy pred radou sú konzultované zoširoka, veľmi otvorene a tá spolupráca je skutočne nadštandardná. Ten uplynulý rok, tak ako je v správe uvedené, bol predovšetkým v znamení hospodárskych otázok a za osobitne dôležité považujem to, že sa podarilo urobiť dohodu na novom hospodárskom riadení, tzv. európskom semestri. A takisto za významné považujem to, že sa našej exekutíve, našim zástupcom podarili nemalé úspechy. Napríklad tým myslím zmenu distribučného kľúča pri európskom stabilizačnom mechanizme, kedy sme z 0,99 išli na 0,82, a na prvý pohľad toto malé percento znamenalo v celkovom balíku úsporu celkových... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prepáčte, pán poslanec. Poprosil by som kolegu Kaníka, keby mohol netelefonovať v miestnosti. Ďakujem pekne.

Toto na prvý pohľad malé percento znamenalo z celkového pohľadu garanciu sumu 1,2 mld. eur úsporu pre naše Slovensko.
Ďalším významným faktom bolo to, že do dokumentu Euro plus pakt sa podarilo dostať osobitne zmienku o tom, že nesúhlasíme s harmonizáciou priamych daní, priamo na podnet pani premiérky, k čomu sa potom pripojili aj ďalšie krajiny.
Ďalšou oblasťou, ktorá bola významná, ktorú takisto správa obsahuje, je postupné rozširovanie Únie. Slovenská diplomacia hrá skutočne nezastupiteľnú úlohu nielen v spomínanom západnom Balkáne, nielen pri Chorvátsku, ale znamená to aj evidentný pokrok v európskej ceste Srbska alebo Čiernej Hory.
Takisto významná je spolupráca v rámci Východného partnerstva. Osobitne by som chcel vyzdvihnúť už spomínanú Ukrajinu, ale aj pokrok v Moldavsku za silnej slovenskej účasti.
Summa summarum, myslím si, že siedmy rok členstva Slovenska v Únii nebol jednoduchý, ale bol úspešný, pretože znamenal hľadanie riešení, znamenal to, že Slovensko opäť zdvihlo svoj hlas a že naše pozície sú konzistentné, vypočítateľné a naši predstavitelia rešpektovaní.
Ja verím, že tomu tak bude aj v ďalšom roku na prospech predovšetkým občanov Slovenska a že tá spolupráca medzi ministerstvom a Národnou radou, najmä výborom pre európske záležitosti, bude naďalej v takom konštruktívnom duchu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec.
A slovo má pán poslanec Ondruš.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, ja by som sa chcel krátko vyjadriť k tomu, čo sa za uplynulý rok v Európskej únii stalo, resp. k tomu, kde vidím svojím spôsobom istý mierne nebezpečný posun pri pôsobení Slovenskej republiky v rámci Európskej únie.
Začnem krátkou citáciou zo záveru predkladanej správy: "Európska únia predstavuje pre Slovenskú republiku primárny a prirodzený hodnotový, civilizačno-kultúrny rámec pre realizáciu ich dlhodobých strategických priorít."
Vážené kolegyne a kolegovia, je úplne pochopiteľné, že vzhľadom na to, čo sa deje nielen v Európe, ale aj v celom svete, dominovali v uplynulom roku nielen v rámci Európskej únie, ale aj v rámci toho, čo Slovenská republika na európskych fórach robila a presadzovala ekonomické otázky, ale musím kriticky povedať, že domnievam sa, že zatiaľ čo v tej ekonomickej oblasti pokračuje integrácia Európskej únie pomerne významnými krokmi vpred a Slovenská republika sa na tejto integrácii významným spôsobom podieľa, tak sa obávam, že v sociálnej oblasti integrácia Európskej únie nie je dostatočná a Slovenská republika v tejto oblasti pôsobí skôr ako brzda než ako motor integrácie Európskej únie. Považujem to za negatívne pôsobenie Slovenskej republiky, aj keď v tomto smere nie je Slovenská republika jedinou členskou krajinou Európskej únie, pretože sa obávam, že napredovanie v ekonomických otázkach a prehnané sústredenie sa na integráciu v ekonomických otázkach, prehnané sústredenie sa na liberalizačné opatrenia v ekonomickej oblasti a integráciu, pokiaľ ide o liberalizáciu v ekonomickej oblasti, môže postupne spôsobiť zvyšovanie nedôvery voči Európskej únii. Európska únia nesmie byť a nesmie sa stať iba ekonomickým priestorom. Nesmie byť iba zoskupením, ktoré bude rozširovať liberalizačné tendencie v ekonomickej oblasti, ale musí sa stať aj priestorom, ktorý sa bude integrovať, pokiaľ ide o sociálnu politiku, o jej hodnoty, o jej princípy. Nie je možné, aby sme sa opierali o spoločné princípy, pokiaľ ide o medzinárodný obchod, pokiaľ ide o fungovanie telekomunikácií, energetiky, pokiaľ ide o finančný sektor a pôsobenie finančného sektora na národnej aj celoeurópskej úrovni, ale na druhej strane aby sme nepokračovali v integrácii a v stanovovaní spoločných, čiže rovnakých štandardov pre všetky európske krajiny v sociálnej oblasti. Takýmto spôsobom totižto ohrozujeme pozíciu radových občanov voči Európskej únii, dôveru občanov voči Európskej únii a na Slovensku dôveru občanov v zmysel členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. A myslím si, že toto je tendencia, ktorá dnes síce nie je ešte úplne výrazná, ale postupne sa takou môže stať v reakcii na to, že sociálna situácia občanov sa nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii postupne zhoršuje.
Takým negatívnym príkladom, ktorým by som to chcel dokumentovať, bolo rokovanie alebo bol prístup, alebo je prístup, pretože táto otázka ešte nie je uzavretá, je prístup Slovenskej republiky k smernici o rodičovskej dovolenke. My sme aj o tejto otázke na pôde výboru pre európske záležitosti diskutovali s pani štátnou tajomníčkou ministerstva práce Luciou Nicholsonovou a ona vtedy veľmi jednoznačne, teda prezentovala odmietavý postoj k návrhu tejto smernice, odmietavý postoj Slovenskej republiky. A ja si myslím, že práve tento príklad jasne ilustruje to, čo sa usilujem kritizovať, a to, čo považujem za nebezpečnú tendenciu, aj pokiaľ ide o pôsobenie Slovenska v rámci Európskej únie.
Ale ako som povedal, toto nie je ojedinelý postoj. Slovensko sa v tomto, bohužiaľ, úplne nevymyká a treba povedať, že najmä tie tzv. nové členské štáty majú vážne problémy s implementovaním sociálnych štandardov, na ktorých stoja západoeurópski členovia Európskej únie, do svojej legislatívy a vôbec do fungovania štátu a spoločnosti.
Som presvedčený o tom, že keď Slovenská republika vstupovala do Európskej únie, keď sa občania Slovenskej republiky v referende rozhodovali o tom, či hlasovať za alebo proti vstupu do Európskej únie, významným, mimoriadne dôležitým, a ak nie úplne najdôležitejším, tak rozhodne kľúčovým faktorom alebo jedným z kľúčových faktorov pre rozhodovanie sa občanov bola aj snaha približovať sociálne štandardy Slovenskej republiky k štandardom západoeurópskych krajín. Som hlboko presvedčený o tom, že ak hovoríme o posilňovaní konkurencieschopnosti, a to tak posilňovaní konkurencieschopnosti celej Európskej únie v rámci globálnej hospodárskej súťaže, ako aj posilnenie konkurencieschopnosti Slovenska v rámci Európskej únie, je nevyhnutné aktívne pristupovať aj v tej sociálnej oblasti, je nevyhnutné prijímať aj sociálne štandardy vyspelejších krajín. Pretože som presvedčený, že posilňovanie sociálnej politiky a sociálnych štandardov v Slovenskej republike v konečnom dôsledku má a bude mať pozitívne efekty aj na zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a Slovenskej republiky ako takej aj v iných, než len v hospodárskej oblasti.
Takže, vážené kolegyne a kolegovia, ja by som chcel pri tejto príležitosti, nie je to žiadna konkrétna výhrada voči správe, tá je korektná, samozrejme, ale chcel by som vo vzťahu k našej politike v rámci Európskej únie, vo vzťahu k prístupu, pokiaľ ide o sociálnu politiku a sociálnu oblasť, chcel by som vyzvať, aby sme sa v tomto smere správali aktívnejšie a predovšetkým aby sme naozaj brali Európsku úniu tak, ako sa to v tej citovanej vete zo správy uvádza, "ako primárny a prirodzený hodnotový, civilizačno-kultúrny rámec pre napĺňanie dlhodobých strategických cieľov Slovenskej republiky". A domnievam sa, že sociálne štandardy nepochybne patria k tomu, čo Európsku úniu z hľadiska hodnôt a z hľadiska istého civilizačno-kultúrneho rámca vyčleňuje alebo odlišuje od zvyšku sveta. A na rozdiel od mnohých iných sa domnievam, že práve aj sociálna politika a sociálne štandardy sú silnou, aj do budúcnosti budú a môžu byť silnou stránkou Európskej únie a nie jej slabinou.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec.
A teraz má slovo spravodajca pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážená snemovňa, ak bilancujeme siemy rok členstva Slovenska v Európskej únii, nepochybne ho bilancujeme na pozadí predchádzajúcich rokov a môžme povedať, že tak ako je z prieskumov známe, že občania Slovenskej republiky sú jedni z najnadšenejších Európanov, môžme s pomernou spokojnosťou povedať, že Slovensko ako členská krajina Európskej únie i jeho zahraničná politika i naše aktivity, ktorými pôsobíme, môžme hodnotiť dobre, môžme ju hodnotiť lepšie ako mnohé iné veci, ktoré sa v tejto krajine dejú.
Ak by som to smel prirovnať k futbalu, môžem povedať, že Slovensko vie, odkiaľ prichádza, aké boli jeho predchádzajúce možnosti a na čo má. Myslím si, že náš tím, ktorý sa nemôže oprieť o veľkú základňu, sa pritom vie, keď treba, celkom jednoznačne nasadiť a aktívne hrať v poli. Vie, čo treba brániť, a je schopný dobrej a dôslednej obrany proti tomu, čo by nás mohlo ohroziť. Je schopný rýchleho prechodu do útoku tam, kde treba, ale zároveň vie, že keď prichádza vhodný čas, vie hru aj spomaľovať. A sumárne to vytvára možno lepší dojem, ako vytvára slovenský futbal.
Pokiaľ ide o jednotlivé prvky zahraničnej politiky, Slovensko skutočne, a to ma veľmi teší, nezabúda na to, odkiaľ prichádza, a nezabúda na to, že existujú aj iní, menej šťastní doteraz, ktorí potrebujú a zasluhujú našu pomoc a tú pomoc im poskytuje.
Iste, pre mňa je možno srdcovou záležitosťou Bielorusko, lebo tie bieloruské študentky, ktoré prišli predčasom na Univerzitu Komenského, by rovnako chceli mať možnosti, ktoré už dnes majú napriek všetkým problémom školstva na Slovensku naši študenti. A sú to bystré hlavičky, tak ako sú bystré hlavičky našich študentov, a bolo by iste a je dobré, že ich, kde sa dá, v oblasti školstva, občianskych aktivít, podporujeme, pretože i my sme to nemali ľahké a myslíme na nich.
Pokiaľ ide o ostatné aktivity, ktorých sa už dotkol i predseda výboru Štefanec, skutočne nie sme malí hráči. Vieme sa v istej chvíli postaviť a ide len aj v budúcnosti o to, aby sme, ak sme presvedčení o spravodlivosti našej veci, aby sme sa držali husitského, teraz to nechcem postaviť tak naostro, ale ten citát historický tak znie: "Nepřátel se nelekejte a na množství nehleďte." Teda ak sme presvedčení, že to, čo robíme, je na prospech našej krajiny, robme to a necúvajme.
Európska únia bola založená na princípe istej spravodlivosti pre všetkých, a preto nie je dôvodné hrbiť sa preto, lebo niečo povedali veľkí. Ak by to malo byť tak, že veľkí budú rozhodovať, tak, samozrejme, stráca prvotné poslanie Európskej únie zmysel. A som rád, že slovenská zahraničná politika sa nehrbí.
Kolega Onduš zmienil v rámci iných kapitol kapitolu sociálnu. Je nepochybné, že by malo byť naším cieľom približovať sociálne štandardy v našej krajine vyspelým európskym krajinám. Nedá sa to však robiť prijímaním zákonov, ktorých napĺňanie by znamenalo zadlžovanie. Pri tomto mikrofóne som už viackrát citoval Ľudovíta Štúra: "Viacej tvoriť, menej troviť." A ja hovorím, voľne parafrázujúc: "Troviť toľko, koľko tvorím." Žiaľ, Európa sa odchýlila od tejto primárnej, zdravej a ako fundament nevyhnutnej hodnoty, pretože roky rokúce trovila viacej, ako tvorila. A ak sme sa dopustili viacerých zrád možno na hodnotách, na ktorých sme vyrástli, tak táto je najškodlivejšia. A preto je veľmi dobré, aby sme si uvedomovali, že približovanie sociálnych štandardov k tým, na ktoré hľadíme z diaľky a s - možno - závisťou, je možné len ruka v ruke s príslušným zvyšovaním národného produktu na obyvateľa. Pretože po sociálnych štandardoch rovnako môže túžiť obyvateľ Čadu či Bangladéša. Ale pokiaľ sa k nim nedopracuje tvorbou statkov, je ich prísľub čistou fikciou. Alebo, ako sa to dialo a deje ešte, žiaľbohu, v Európe, je to prejedaním budúcnosti detí a vnukov.
Takže nepochybne nikto z nás si nemôže želať iné, aby sme i v sociálnej oblasti robili kroky k zvyšovaniu štandardov, ale bolo by veľmi zlé, ak by sme sa vystierali viac, aká je dĺžka deky, ktorou sa prikrývame. Verím tomu, že Slovensko nebude patriť k týmto krajinám, a verím tomu, že naša politika i zahraničná politika bude viesť k oprávnenej obhajobe záujmov Slovenska a jedným z tých oprávnených záujmov je hľadieť, aby sme žili tak, ako pracujeme, a nie na dlh.
S radosťou môžem povedať, že keby sme vo všetkých oblastiach fungovali tak dobre ako v zahraničnej oblasti, bolo by to dobré. A verím, že tento štandard neznížime.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána spravodajcu sa prihlásil pán poslanec Branislav Ondruš ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Máte slovo, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja vás ubezpečujem, že napríklad presne v prípade tej smernice, o ktorej hovorí správa a ktorú som teda spomenul vo svojom vystúpení aj ja, by sme si pokojne mohli dovoliť vzhľadom na ambiciózny plán vlády, pokiaľ ide o materskú dovolenku, ten štandard, ktorý presadzuje pôvodný návrh tej smernice.
A práve preto som použil tento príklad, pretože musím povedať, že iba tesne alebo dokonca až, by som povedal, nad rámec toho štandardu sa chce dostať súčasná vláda.
A ja skutočne nechcem, aby sme sa prikrývali dekou, ktorou sa prikryť nemôžeme, lebo nie je dostatočne veľká. Ale opakujem, som hlboko presvedčený o tom, že ak prijímame spoločné štandardy pre celú Európsku úniu v ekonomickej oblasti, ak prijímame spoločné štandardy, pokiaľ ide o liberalizáciu v ekonomike, v hospodárstve ako celku a v jednotlivých jeho častiach, tak som hlboko presvedčený, že prijímanie spoločných štandardov v sociálnej oblasti je správne aj pre posilnenie konkurencieschopnosti Slovenska. Je správne aj preto, aby mladí Slováci a Slovenky a vôbec občania Slovenskej republiky zostávali na Slovensku a pracovali tu, čo opäť pomôže konkurencieschopnosti Slovenska a ekonomickému rastu na Slovensku. A si myslím, že je to aj vec, ktorou celá Európska únia môže byť konkurencieschopná aj v rámci globálnej súťaže.
Nie je to nič, čo by stálo v protiklade k ekonomickým cieľom a plánom na zvyšovanie konkurencieschopnosti celej Európskej únie.
A opakujem, pokiaľ budeme sa zahrávať s dôverou občanov vo vzťahu k Európskej únii, pokiaľ občania uvidia, že to nie je ich Únia, ale Únia len nadnárodných monopolov, tak potom sa zahrávame s budúcnosťou. (Potlesk.)