22. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážená pani predsedníčka vlády, vážená pani ministerka, páni ministri, vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, myslím si, že pani premiérka nie je ani šťastná, ani spokojná vo svojej funkcii. Myslím si, že niekedy má toho dosť, myslím si, že by to niekedy rada položila, a pokiaľ viem, tak minimálne raz alebo dvakrát sa o to už aj pokúsila. Vtedy vždy vybehol pán Dzurinda, ktorý ju presvedčil alebo donútil, aby takýto krok neurobila.
Vážená pani premiérka, k tomuto príde. Ten čas príde, ale ešte tu nie je. Jediné, čo strácate, je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Poprosil by som o kľud v miestnosti, najmä pána podpredsedu. (Ruch v sále.)
Vyhlasujem prestávku na tri minúty.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Dobre. Dámy a páni, takže dospeli sme k dohode, vzácny moment, dohodli sme sa s opozíciou tak, že pán poslanec Kondrót dokončí teraz prejav preto, lebo je písomne prihlásený, to písomné prihlásenie mu škrtáme, takisto ako sme aj škrtli písomné prihlásenie pána poslanca Mateja, lebo tiež už mal prejav, to som sa s ním už predtým dohodol. Tak prosím vás, venujte teraz pánovi poslancovi Kondrótovi pozornosť.
A nech sa páči, pokračujte.

Kondrót, Maroš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vrátim sa k myšlienke, ktorú som načal, ľudsky je mi ľúto pani premiérky a vidím, že v podstate v rámci týchto ťahaníc a toho, ako je nespokojná a nešťastná vo funkcii, ktorú musí zastávať, stráca aj takú to aureolu odbornosti, ktorú, a sympatie, ktorú jej vytvorili médiá. A ja sa práve zameriam na túto oblasť.
Očakával by som, že pani premiérka ako profesorka v odbore sociológie, bývalá ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý post zastávala vo volebnom období 2002 až 2006, bude z pozície premiéra tejto vlády razantne konať a odstraňovať zistené disproporcie v riešení druhého piliera a sociálneho systému ako takého. Mnohé problémy boli podrobne rozobrané v diskusii pred prerokovaním petície k druhému pilieru.
Očakával by som, že pani premiérka bude hľadať riešenia, ktoré budú v záujme občanov, tak, aby sa sociálny a dôchodkový systém stal udržateľný a zároveň aby pre občanov bol jedným z podstatných systémov, ktorý bude aktívne formovať trh práce a vyrieši sa aspoň predpoklad na podporu vzniku a hlavne udržania trojgeneračnej rodiny.
Očakával by som, že problém vysokej rozvodovosti a nízkej natality ako problém spoločnosti a sociálneho systému bude rozdiskutovaný a bude daný do diskusie návrh na riešenie povedzme v dvoch variantoch. Ani diskusia k petícii, ktorej náplň tvoril zákon 43/2004 Z. z., kde boli jasne a presne pomenované základné problémy spojené s druhým pilierom, neprimäl pani premiérku k razantnému riešeniu hromadiaceho sa problému udržateľnosti sociálneho systému.
Dovolím si pomenovať niekoľko vážnych problémov, ktoré sa vlečú z minulosti. Čiastočne boli vyriešené v rokoch 2006 až 2010, ale ktoré navyše má ešte znova prehĺbiť predložená novela zákona č. 43 v znení neskorších predpisov. Návrh vlády k novele k druhému pilieru znovu zavádza vysoké poplatky za správu pre DSS-ky. Odhadom rast poplatkov o pol percenta z aktív ročne znamená zároveň zníženie dôchodkov občanov o 10 až 15 %. Je to obrovský peniaz pri 1 400-tisíc poistencoch. Ak by priemerne bol občan poistený 40 rokov a pri priemernom dôchodku 365 eur a inflácii 2,5 %, je možné odhadnúť, že dôchodcovia prídu v 40-ročnom cykle poistenia o neuveriteľných 30 až 40 mld. eur. Toto sú peniaze, o ktoré v podobe poplatkov a ušlých výnosov z nich prídu občania tejto republiky. Peniaze, ktoré by mali byť vyplatené v dôchodku. Čiže znovu ideme robiť z občana nevoľníka, ktorý bude povinne odvádzať desiatok, len súčasný zemepán sa volá dôchodcovská správcovská spoločnosť.
Dnes sa pani premiérka snaží v rozpore s volebnými sľubmi daných voličovi vo voľbách získať dostatočný počet hlasov v parlamente na odsúhlasenie finančného záväzku Slovenskej republiky, ktorý zaviaže občanov Slovenskej republiky prispievať nemalé sumy do eurovalu. Čo nie je nič iné ako poistenie finančných systémov občanov iných štátov eurozóny. Ale v návrhu novely zákona č. 43/2004 Z. z. navrhuje poistenie finančného systému druhého piliera buď zrušiť, alebo znížiť na nepodstatné minimum.
Postoj pani premiérky je skutočne zvláštny. Prakticky v tej istej veci zabúda na občanov Slovenskej republiky a cez dane berie ich peniaze a poisťuje finančné systémy iných štátov eurozóny. Kde je tu logika? To sa snaží mať peknú tvár v Bruseli a na slovenských občanov skutočne ani nepomyslí? Stačí, keď ju zvolili za premiérku, volebné sľuby zrejme plniť netreba. Je po voľbách, ja vládnem a, občan, ty si zvykaj, a nielen to, ale aj plať.
Nik nemá záujem, aby padol finančný sektor. Euroval je potrebný, pretože sa štáty zadlžili pri zachraňovaní súkromných bánk. Inými slovami, len verejný sektor vie poistiť veľké finančné ústavy. To sme sa presvedčili pri riešení krízy z roku 2008 a 2009. Ale my tu máme novelu, podľa ktorej každý nový poistenec v sociálnom systéme sa musí prihlásiť minimálne na dva roky do druhého piliera. Jeho peniaze tam budú prakticky nepoistené. Moja otázka je: Prečo by účty občanov nemohli byť spravované v okruhu verejných financií a poistené štátom? Aktíva na nich nech zhodnocuje súkromný sektor v reálnej konkurencii. Možno by nám mohla pani premiérka zmysluplne vysvetliť, prečo ruší aj to málo, čo sa podarilo v prospech občanov v druhom pilieri urobiť za minulej vlády, za vlády Roberta Fica.
Vo vládnom programe je riešenie zmeny daní a odvodov a zavedenie superhrubej mzdy. To, o čom sa nehovorí, je, že sa má presunúť právna zodpovednosť za odvody od zamestnávateľa na zamestnanca. Ale predsa tento štát vytvára podmienky pre občana, aby nadobudol príslušnú kvalifikáciu, tento štát organizuje systém zdravotníctva a systém poistenia sociálnych rizík, a preto štát určuje, za akých podmienok si môže podnikateľ prenajať vo forme zamestnania pracovnú silu. Súčasťou nákladov nie je len mzda ako plat, ktorý dostane občan na účet, ale aj odvody, ktoré povinne musí podnikateľ platiť štátu za to, že mu umožnil najať si pracovnú silu. Pokiaľ by sa mal plán vašej vlády realizovať, tak tu bude rad súdnych sporov medzi Sociálnou poisťovňou a občanom. Ale keďže občania nemajú veľký osobný majetok, tak dôjde k násilnej exekúcii bytov. Je to budúca armáda nezamestnaných, bezdomovcov, ktorú vyprodukuje superhrubá mzda. Toto je podstata vášho projektu.
A vy sa divíte, že si myslíme, že je nebezpečné pre tento štát vás nechať naďalej vládnuť? Ale čo tí budúci bezdomovci, len preto, že podnikateľ ulial peniaze, nevyplatil mzdy a právnu zodpovednosť nesie občan v systéme superhrubej mzdy? Ako obhajuje pani premiérka záujmy Slovenskej republiky, keď úplne zbytočne má Slovenská republika v účtovníctve štátu menej aktív o 4,2 mld. eur a navyše presne o týchto 4,2 mld. máme vedený v účtovníctve štátu vyšší dlh, a teda platíme vyššie úroky zo štátnych dlhopisov, hoci občania tejto republiky si skutočne sporia peniaze na dôchodok a tieto sa nachádzajú na účtoch druhého piliera? Rozdiel 8,5 mld. eur v prospech Slovenskej republiky pani premiérku nemotivuje konať a riešiť ekonomiku štátu. Nie. Tak ako v podobe zvýšených poplatkov spoločnostiam DSS, majú občania prísť o peniaze a časť dôchodkov, tak aj v prípade štátneho rozpočtu musíme platiť za dlhovú službu viac, len aby správa účtov bola v súkromných rukách.
Pre koho teda pracuje pani premiérka? Pracuje pre občanov, ktorí ju zvolili, alebo sa rozhodla zobrať peniaze občanom, svojim voličom a dávať ich do súkromných rúk? V podstate robí opäť z DSS-iek nebankový subjekt, než už sa zákon hmýri odbornou terminológiou až tak, že je problém tomu porozumieť. Druhý pilier je postavený ako hra pre intelektuálov, kde si občania majú voliť medzi fondmi podľa svojho vnímania rizika. To ale skutočne musí každý občan tejto republiky ovládať zákonitosti kapitálového trhu a navyše ho denne sledovať? Pretože riziko spojené s investíciami nesie on? A keby aj všetkých 1 400-tisíc sporiteľov ovládalo kapitálový trh, majú byť lepši ako špecialisti z Manhattanu? Ak toto všetko musia zvládnuť a zároveň musia sledovať burzy, kedy budú pracovať?
Ale predsa sociálny systém je na to, aby bolo poistené sociálne riziko ako najlacnejší spôsob ekonomického riešenia problému. Navrhovaná novela zákona 43/2004 Z. z. je najlacnejší spôsob ekonomického riešenia problému. Navrhovaná novela zákona skryte zdražuje sociálny systém, pretože tie peniaze, ktoré pri takto nastavenom systéme bezprácne odčerpajú správcovské spoločnosti, bude musieť v budúcnosti štát aj tak zaplatiť. Vo Veľkej Británii takto skonštruovaný systém odčerpal až v extréme 42 % aktív z účtu občana. Nakoniec to štát zaplatil.
Je veľmi ľahko povedať, že som profesor v obore sociológia, čo by malo automaticky znamenať, že rozumiem sociálnemu systému. A nielen jednému, možno aj päťdesiatim. Toto sú, vážená pani premiérka, vaše slová. A možno aj systému vo Švajčiarsku a vo Švédsku. Ale, pani premiérka, rozumiete problémom sociálneho systému na Slovensku? Nie je váš titul len pekná maska vášho ega, za ktorú sa skrývate, dnes povýšená na úrad predsedu vlády?
Občania potrebujú reálny systém, ktorý poistí ich sociálne riziká. Nemá poisťovať riziká kapitálového trhu pre správcovské spoločnosti z peňazí, ktoré patria občanom, ale poistiť sociálne riziká občanov. A to je rozdiel. Sociálny systém je veľmi dôležitý systém a je potrebné poznať jeho vnútorné hybné sily, ktoré keď sú dobre nadstavené, vytvárajú prirodzené stimuly pre občana a, naopak, efektívne zamedzujú jeho zneužitiu. Ale mám taký dojem, že pani premiérka ovláda zo sociálneho systému len politické účtovníctvo. Koľko ktorej sociálnej skupine ľudí vziať, koľko komu sľúbiť, aby na druhej strane rovnice bol zisk v podobne volebných preferencií. Ale takéto kupovanie si voličov za ich vlastné peniaze nemá prirodzenú morálku.
Pani premiérka ukazuje svoju peknú tvár v Bruseli a doma je v úlohe slúžky moderných zemepánov - správcovských spoločností. Z občanov robí nevoľníkov s povinným odvádzaním desiatkov, ale, pani premiérka, nevoľníctvo je prežitok. Naši občania sú slobodní a slobodu si vziať nedajú.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán kolega, minimálne v jednej veci ste klamali, lebo ten mladý človek, ktorý síce musí povinne vstúpiť do druhého piliera, hneď na druhý deň z neho môže vystúpiť a nič sa mu nestane. Tam nie je žiadna povinnosť dvoch rokov, tam sa iba preklopila v podstate default situácia, tá východisková situácia, kým doteraz to bolo, že potrebuje ísť a prihlásiť sa, tak teraz je automaticky prihlásený a môže sa odhlásiť. Ale ináč nijakým iným spôsobom sa mu na práva nešahá.
A ak tak svedomito teda študujete zákony, ako ste práve teraz previedli, tak potom sa není čo diviť, že máte problémy čítať ciele a kroky tejto vlády, pretože im vôbec nerozumiete, lebo hovoríte o niečom úplne inom, než je schválené v tom zákone. Takže skúste ich najprv prečítať a potom budeme vedieť sa rozprávať o tom istom texte.
Ďakujem.

Vážený pán predseda parlamentu, vážená pani premiérka, milí členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dlho som váhal vzhľadom na to, že som vedel, že tá rozprava bude dlhá a že je naplánovaná do rána, ale chcel by som vrátiť tú diskusiu niekam tam, kde začal navrhovateľ pán podpredseda parlamentu Fico.
Spomenul na samý úvod, že hlavný dôvod odvolávania pani premiérky je neschopnosť a nepripravenosť. Mohol by som tu uviesť úvahu, ktorú som tu už raz spomínal vo vzťahu schopnosti a pripravenosti bývalého premiéra. Ja som sa vtedy pýtal na jeho schopnosť ekonomického myslenia, na jeho schopnosť historického myslenia, na jeho schopnosť zastať si právne vzdelanie a na jeho schopnosť, ktorá akosi vychádza z toho, čomu sa zvykne hovoriť morálka, o ktorej tu bolo dneska toľko spomínané. Ale pretože som to tu už hovoril, tak vás nebudem zdržiavať, ale skúsim reagovať na to, čo povedal pán premiér, bývalý, ohľadom toho, čo nazval, že "navždy zostane zapísané". Veľmi pozorne som počúval a povedal som si, že možno to, čo navždy zostane zapísané, by bolo dobré povedať vo vzťahu k nemu.
Viete, spomínal tu bankovú daň. O tom, akým spôsobom ťaháme peniaze od občanov cez zvýšenie DPH a nemáme odvahu zaviesť bankovú daň. Ja som si vypočul, koľko všeličoho ste museli zniesť od tej strašnej krízy, ale nespomínam si, že by ste niekedy boli prišli do parlamentu s návrhom na bankovú daň. Ako je to možné? No iba tak, že aj toto tvrdenie zo strany pána Fica bolo veľmi falošné, ale podľa mňa zostane navždy zapísané. Bankovú daň bývalá koalícia nezaviedla, hoci jej nikto v tom nebránil.
Čo všetko musia zaplatiť ľudia? To si myslím, že zostane zapísané ako číslo dva. Áno, deštruujete myslenie ľudí tým, že niečo sa dá zaplatiť zo štátu a čo všetko musia zaplatiť oni. Vážené kolegyne a kolegovia z opozície, všetko to, čo už tu bolo povedané, všetko to, čo ste tu zanechali, musia zaplatiť ľudia. Žiadny imaginárny štát, ale ľudia. Skúste im to niekedy povedať, lebo to zostane naozaj zapísané.
Veľmi som sa pobavil na solidarite bohatých voči chudobným. A teraz keď tých, čo ich nebudem menovať, nech sa neurazia, ale chcete nám nahovoriť, že vrchol solidarity voči chudobným predstavuje pán Fico? Alebo pán Kaliňák, alebo pán Počiatek alebo pán Paška, alebo pán Glváč, alebo pán Široký, alebo pán Brhel, alebo osobný financmajster pána Fica, ktorý sa volá pána Výboch? To naozaj nám chcete povedať, že toto je vrchol solidarity bohatých voči chudobným?! To tiež zostane zapísané.
Spomínali ste tu najväčší katastrofu - financovanie samosprávy. No, priatelia, ja som dlho rozmýšľal, pretože si myslím, že v tomto som si už dosť odmakal, ako je možné, že dnes po tých rokoch, keď ste mali naozaj k dispozícii všetko možné, chodia za nami starostovia, vaši starostovia, že im chýba peniaz na dokončenie strechy na škole, na výmenu okien, že to, čomu sa hovorí civilizačný dlh, ktorý sme zdedili z minulého režimu, že to ste dali bokom, ale dokázali ste nájsť peniaze na tuším 800 ihrísk, z ktorých ak je polovica dnes využívaná, tak je to veľa.
To je ako, nie je to sranda spomínať tu pri odvolaní premiérky financovanie samosprávy? Keď za vašej vlády klesli príjmy samospráv tak, že my sme ich museli dvíhať, a až za našej vlády sa naozaj začali dvíhať? A takýmto spôsobom ste šafárili s peniazmi, ktoré ste mali k dispozícii, popri tom všetkom, čo chýba v našich obciach a mestách a akým spôsobom sa mohlo niečo dofinancovať a čo by sa za to všetko bolo spravilo. Ale bolo treba robiť populizmus.
Ešte som sa pobavil na tom, čo bolo povedané o politickom volebnom podvode. Ja by som tu mohol všeličo spomínať, čo ste sľubovali, keď sa dostanete k moci a zmeníte po tej strašnej pravicovej vláde. Spomeniem iba dve veci, a to bolo v predvečer volieb povedané: znížime spotrebnú daň na benzín, na pohonné hmoty. Mali ste štyri roky, aby ste ju znížili, neznížili ste ju ani o cent.
No a, priatelia, do dnešného dňa chodia za nami ľudia, ktorí boli postihnutí nebankovými subjektami, takzvanými. A vy ste im sľúbili, že dostanú peniaze. Štyri roky ste si ich ani nevšimli. To bol jeden geniálny volebný podvod.
Bola tu spomenutá korupcia a klientelizmus, kvôli ktorej by mala padnúť pani Iveta Radičová. Kolegovia, to sme my nepovedali, že Slovensko sa za vašej vlády prepadlo na 127. miesto zo 133 hodnotených v objeme a miere korupcie. A povedali renomované firmy. Takýmto spôsobom hodnotili Slovensko za vašej vlády, nie za našej.
No a čo ešte zostane zapísané - profitovanie na straníckom biznise. Viete, ja by som už očakával niekedy, keby Robert bol chlap a konečne povedal, aké je to s tou nahrávkou. Lebo poviem to slovami Roberta Kaliňáka: "Pán Fico, vy viete, že ja viem, že vy viete, že je to váš hlas." Bolo by to dobré, keby sa to niekedy už tuná konečne vysvetlilo.
Začal Robert Fico svoj príhovor tým, že my sa vezieme na tom, že stále len kritizujeme jeho vládu. Páni kolegovia a kolegyne, ja si myslím, že práve Iveta Radičová bola tá, ktorá nás presviedčala, že toľko roboty, čo stojí pred nami, je dôležitejšie, ako spomínať vaše prehrešky. Áno, dosť sme vo verejnosti tým stratili, pretože naši ľudia nám hovoria, prečo nepomenúvate tie veci tak, ako naozaj boli. No, naozaj sme sa neznížili k tomu, aby sme povedali, že celá opozícia patrí do basy. To boli slová pána Fica, keď nastúpil k moci. K tomuto sme sa neznížili.
Pán Dzurinda tu hovoril niečo o populizme. Nech mi je prepáčené povedať a dovolené, som sa nad tým zamýšľal, že čo je tiež populizmus. Zvolávať mimoriadne zasadnutie vlády s nasledovnou tlačovkou na tému psa pani ministerky Tomanovej. A teraz poviem to, že to nie je populizmus, ale je to dosť primitívny populizmus. Ak bude chcieť niekto, aby bolo kvôli tomu grémium, tak oznamujem, že nemienim sa ospravedlniť, lebo to považujem za dosť primitívny populizmus.
Nedá mi ešte nereagovať na pána kolegu Pašku. Viete, spomenul tu takéto vyjadrenie na adresu pani premiérky, "absolútna zbesilosť pani premiérky a potláčanie morálky". Prosím vás, okrem toho, že si myslím, že to naozaj na túto pôdu nepatrí, tak by som sa chcel možno pána Pašku spomínať(???), lebo spomenul aj to, že nikdy nebola korupcia tak vysoko, ako je dnes.
Priatelia, bol som tu aj ako podpredseda parlamentu za opozíciu a viete, zvykne sa spomínať, že je všeobecné tajomstvo v parlamente, že ani pán Valentovič, ani pán Raši, ktorý tu vystupoval, neboli žiadni ministri zdravotníctva, pretože ten, kto riadil zdravotníctvo, je pán Paška. A ja by som, keď spomína takéto silné slová o nejakej zbesilosti, bol tiež rád, keby to tu niekedy bolo vysvetlené, lebo pán Valentovič odišiel z ministerského postu, pretože už nevládal poslúchať, a pán Raši, pretože bol z východniarskej skupiny, tak doposlúchal až do konca. Ja som naozaj vídal aj jedného, aj druhého ministra, ako chodievali k pánovi Paškovi so šanónmi objednávok a tam sa rozhodovalo, ktorej firme ktorá zákazka bude pridelená. Ja som v tom výťahu v parlamente stretával aj pána Širokého. Hovorím to preto, lebo pán Široký mal parkovisko v priestoroch parlamentu tam, kde nemohol vstúpiť ani Ján Slota, ktorého to potom tak naštvalo, že bol ten prúser, ktorý bol s tou policajtkou.
Ja by som bol veľmi rád, keby, ak niekto rozpráva o morálke, tak trošku zmiernil slovník, pretože by bolo dobré niektoré veci dovysvetliť.
A vrátim sa na záver k pánovi Ficovi. My sme tu svojho času, keď bol on odvolávaný, mali jeden nepekný konflikt a ten bol kvôli tomu, že som sa opýtal iba na dve veci: na byt mamičky a na vinicu. Na byt mamičky už sa zabudlo, ale už o tej vinici hovoria o mne v mojom poslaneckom klube, že som odborník na víno, teraz je vinobranie, rád by som na nejaký burčák išiel, možno by sme sa pomerili a mnoho vecí si vysvetlili. Samozrejme, že chcem povedať, že všetky tieto veci hovoria o morálke a o tom, že by sme mali naozaj takto, ako to tu bolo povedané, niekedy mierniť slovník, lebo aj na nás sa dá pozrieť očami, ktoré trošku sa môžu približovať k morálke. Chcel by som povedať, že máte právo z ústavy odvolávať pani premiérku, len niekedy sa treba pozrieť do zrkadla, keď hovoríte o argumentácii.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ja sa chcem zapojiť do diskusie do pasáže, kde pán podpredseda parlamentu spomínal samosprávu. Ja musím len pripomenúť, že za tejto vlády Ivety Radičovej bola samospráva odhodená a nebola akceptovaná ako partner pre pripomienkovanie zákonov, ktoré boli za tento posledný rok schválené. Keď len spomeniem pár zákonov. Uvalenie na obce a mestá daň z príjmu, zvýšenie dépeháčky na 20 %, sociálny zákon, školský zákon, rušenie železníc, jazykový zákon, zákon o občianstve, zverejňovanie objednávok a faktúr a aj teraz novela zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní územnej samosprávy a pripravovanej novele zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku.
Veď cieľom navrhovanej zmeny nie je deklarované posilnenie spravodlivosti a stability financovania obcí, ale len snaha týmto spôsobom zobrať financie občanom miest a obcí a presunúť ich do štátneho rozpočtu. A už aj predsedníctvo ZMOS-u konštatuje, že zatiaľ čo v minulosti pri tvorbe princípov financovania sa mesiace diskutovalo, analyzovalo a dopady navrhnutých zmien sa brali do úvahy od obcí a miest, tento návrh je bez širšej diskusie a aj bez akejkoľvek analýzy dopadov na občanov miest a obcí. Tento zámer musíme brať ako útok na samosprávu, princípy samosprávnosti a parametre fiškálnej decentralizácie. To je to, čo, pán podpredseda Hort, spomínate, že ste boli pri fiškálnej decentralizácii, teraz je to útok na samosprávu. Samospráva už od roku 2009 a 2011 pomáha pri konsolidácii verejných zdrojov, a to vlastne radikálnym šetrením svojich bežných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán podpredseda, vy ste sa chceli vrátiť k slovám predkladateľa, ale vy ste predovšetkým unikali od podstaty veci. Tou podstatou veci je, že ste koalíciou, ktorá pomerne zručne drží moc, ale pokrivkáva to v riadení štátu. Nie že by boli medzi vami jednotlivci, ktorí aj v minulosti preukázali, že vedia riadiť svoje sektory alebo štát, ale špeciálne tá zostava, ktorá dnes vládne, tak ako je daná dohromady so svojimi rozpormi, nevie riadiť štát. A svoreňom tejto vládnej koalície je pani premiérka Radičová.
A hovorili ste veľa o sľuboch našich, ale tie sľuby vaše vás dobiehajú. A nie sú to už len sľuby, ktoré ste dali v programovom vyhlásení vlády o tom, ako zvýšite životnú úroveň občanom Slovenskej republiky. Vy ste aj nepoučiteľní. Vy ste ešte pred pár dňami, týždňami dali sľuby, že tento rok bude rokom stability. To ste sa trošku akože už poučili, už ste si netrúfli hovoriť o nejakom zlepšení životnej úrovne a mysleli ste si teda, že bude také pekné a možno splniteľné slovo stabilita. Neprešiel dlhý čas a je jasné, že ani tú stabilitu neviete zaručiť.
Takže vráťme sa k podstate. Neviete riadiť štát, tento štát prestáva byť funkčný v mnohých svojich sektoroch a treba z toho vyvodiť nejakú zodpovednosť, a preto sa pokúšame vysloviť nedôveru premiérke tejto vlády, ktorá nevie a nie je schopná riadiť štát a Slovensko sa rúti do nefunkčnosti vnútornej a do veľkej nedôveryhodnosti na európskej politickej scéne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda Hort, prosím ťa, čo si ty tam hovoril o tých, o tých nahrávkach? O tej Dzurindovej nahrávke a o tom, o tom financovaní SDKÚ, čo si spomínal? Alebo tam niečo ten, s tým Palackom, alebo niečo, niečo takéhoto, to tie financie také, ktoré doteraz nie sú jasné, jak ste to tam financovali alebo primátor nejaký Bratislavy tam. Prosím ťa, toto keby si tak zopakoval s tou Dzurindovou nahrávkou. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán podpredseda, som naozaj trošku sklamaný z toho, že športovec, ktorý do toho, do tej pozície sa ty vždy pasuješ, ktorý podporuje šport a rozvíja atletiku a neviem ešte čo, dokáže pristúpiť k takej kritike, ako sú napríklad konečne aspoň nejaká infraštruktúra vybudovaná, povedať o nej, že je polovičku využívané z ihrísk, ktoré boli postavené z dotácií predsedu vlády. Nech sa páči, choď medzi tých starostov a primátorov a povedz im to do očí, som zvedavý, ako ti budú reagovať.
Naopak, vaša dotácia, ktorá bola - a to je podstata dnešnej schôdze -, ktorá bola alebo mala byť financovaná v Osrblí z rezervy predsedníčky vlády, skončila tak, ako skončila. A to bola otázka možno pre teba, aby si mohol odpovedať na takéto niečo, pretože dnes sa nebavíme o tom, čo bolo v minulom období, lebo asi z toho budete chcieť žiť stále, ale bavíme sa o otázkach, ktoré boli vznesené tu za tým pultom.
Prečo podporujete pani predsedníčku a prečo podporujete koalíciu, ktorá hovorila, že nebude privatizovať, a dneska privatizuje. No asi preto, že máte skúsenosti s privatizáciou. Toto je vaša podstata vládnutia.
Prečo hovoríte o tom, že nerozoberáte samosprávu, keď 6. apríla tohto roku ste boli v Štrbe a pani predsedníčka vlády sama povedala starostom aj primátorom, že vráti späť, aby neboli zdaňované prenájmy ani predaje majetku. Dodnes pani premiérka nič neurobila, a pritom dvakrát tu boli predložené návrhy zákona, aby sa to vrátilo späť. O tom si takisto, pán podpredseda, nič nepovedal. Prečo? No preto, lebo nie ste schopní to urobiť, pretože vás spája niečo iné. A to je biznis, nič iné.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán podpredseda, ja zareagujem na jednu vašu vetu. Povedali ste, odkázali ste nám, že "všetko, čo ste zanechali," čiže vláda na čele s Robertom Ficom, "budú musieť zaplatiť ľudia".
No už, pán podpredseda, tak sa teda pozrime, čo sme zanechali a čo ste z toho, čo sme zanechali, urobili vy. Tak napríklad, pokiaľ ide o hospodársky rast, tak zanechali sme hospodársky rast za I. štvrťrok 2010 vo výške 4,6 % a to bol v tom čase najvyšší hospodársky rast v celej Európskej únii a v II. kvartáli 2010 bola situácia podobná. Dnes máte hospodársky rast, ktorý sa spomaľuje, a uvidíme, ako to bude za teda tento rok, aké budú výsledky, ale možno to bude polovička z tej sumy, z toho hospodárskeho rastu, ktorý som pred chvíľou povedal ja.
Alebo sa pozrime na infláciu. Tak na webovej stránke Štatistického úradu je potvrdenie o miere inflácie za rok 2010 v Slovenskej republike, ktorá dosiahla oproti predchádzajúcemu roku v priemere 1 %. V súčasnosti máme, pán podpredseda, infláciu približne na úrovni cez 4, možno 4,5 %.
Alebo sa pozrime na nezamestnanosť. Tak vo februári minulého roka bola nezamestnanosť, miera nezamestnanosti evidovaná bola 12,97 % a v máji už bola 12,24 %, kontinuálne v celom tomto období nezamestnanosť klesala. Vaša nezamestnanosť kontinuálne v celom tomto období tohto kalendárneho roka stúpa, každý mesiac je rozdiel medzi týmto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, tak ako vždy, aj teraz ste rozprávali o morálke a veľmi často ste používali slovo morálka. Ja si myslím, že každý človek by mal toto slovo používať veľmi uvážlivo, lebo len málokto má tú morálnu kvalifikáciu, aby mohol o morálke rozprávať. Zvlášť sa mi zdá čudné, keď o morálke rozpráva človek, ktorý neváhal využiť finančné prostriedky tohto štátu na financovanie výletu pre svojho syna, ktorý bol zakamuflovaný ako tlmočník.
Ale, pán podpredseda, otvorenosť za otvorenosť. Vy ste tu niektoré veci pomenovali, ja tiež niektoré veci pomenujem, ktoré myslím si, že každý jeden poslanec Národnej rady o vás dobre vie. Každý vie o vás, pán podpredseda, že vy nie ste človek Ivety Radičovej, vy ste človek Mikuláša Dzurindu a veľmi tvrdo a zákerným spôsobom vediete vnútorný boj proti vlastnej podpredsedníčke. A ak sa tu vy dnes hráte na jej obhajcu, tak ako sa na jej obhajcu hral aj Mikuláš Dzurinda, tak je to pre mňa len ďalší dôkaz toho, že vrana k vrane sadá, a je to pre mňa len ďalší dôkaz vášho hlbokého farizejstva.