22. schôdza

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na možnosti hospodárskej spolupráce Slovenskej republiky s Malajziou uzavretie zmluvy prispeje k vytvoreniu právneho rámca na ochranu investorov jedného štátu na území druhého štátu a zároveň aj k zvýšeniu podnikateľských iniciatív obidvoch zmluvných strán, ktoré súvisia so vzrastajúcim medzinárodným pojmom kapitálu, ale aj s obchodom, s tovarmi a službami. V zmluve akcentuje najmä ustanovenie o doložke najvyšších výhod a o režime národného zaobchádzania. Tento režim zrovnoprávňuje zahraničný kapitál s kapitálom domácim a priznáva zahraničným investorom rovnoprávne postavenie s postavením domácich investorov alebo investorov zmluvných štátov.
Zmluva bola podpísaná 12. júla 2007 v Kuala Lumpur v Malajzii. Zmluva bola schválená vládou Slovenskej republiky uznesením č. 141 z 21. februára 2007 a vyjadrila s ňou Národná rada uznesením č. 710 z 31. januára 2008. Potom však na potrebu odstránenia formálnych nedostatkov upozornila Kancelária prezidenta Slovenskej republiky v rámci žiadosti o ratifikáciu zmluvy prezidentom Slovenskej republiky v roku 2008. V priebehu roku 2009 sa identifikoval rozsah a spôsob nápravy s malajzijskou stranou, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Vláda schválila návrh na uzavretie dohody uznesením č. 857 zo dňa 8. decembra 2010. Týmto vysvetľujem aj to, na čo sa ma pýtal pán poslanec Poliačik z ústavnoprávneho výboru, že prečo došlo potom k výmene listov a má byť tá zmluva vlastne ratifikovaná výmenou listov. Táto výmena listov odstraňuje práve tie formálne nedostatky, na ktoré upozornila kancelária prezidenta, keďže, ako som povedal, vlastne zmluva bola schválená pôvodne vládou aj Národnou radou ešte v roku 2007. Čiže touto procedúrou sa riešia tieto následne zistené formálne nedostatky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval, že predseda Národnej rady pridelil tento návrh nasledovným výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady v stanovenom termíne. K predmetnej dohode zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Urobili tak obidva výbory, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet 24. augusta 2011 a ústavnoprávny výbor takisto 24. augusta 2011.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa článku 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky, aby rozhodla, že táto dohoda je medzinárodná zmluva podľa článku 7 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, vážený pán podpredseda. Panie poslankyne, páni poslanci, slovenská ekonomika by mala napriek výraznej fiškálnej konsolidácii dosiahnuť pomerne vysoký, hoci oproti minulému roku pomalší ekonomický rast. Je potešiteľné, že rast zahraničného dopytu a priemyselná produkcia dokážu vo veľkej miere nahradiť slabší domáci dopyt prameniaci zo znižovania verejného deficitu, ale aj z vyššej inflácie, ktorá vzrástla kvôli vysokým cenám komodít na svetových trhoch, týka sa to najmä ropy a potravín, ako aj v dôsledku konsolidačných opatrení, ktoré boli nevyhnutné na stabilizáciu verejných financií. Slovenská ekonomika vzrástla v prvom štvrťroku 2011 medziročne o 3,5 %, očakáva sa, že rast HDP za celý rok 2011 dosiahne podobnú úroveň, čo je v porovnaní s predpokladmi rozpočtu na rok 2011 viac o 3 desatiny percentuálneho bodu.
Z pohľadu daňových a odvodových príjmov je štruktúra ekonomického rastu oproti predpokladanému rozpočtu mierne pozitívnejšia, keď sa očakáva výrazne vyšší rast zamestnanosti, ktorý aj napriek nižším reálnym mzdám prispeje k vyššej spotrebe domácnosti a teda aj k vyššej životnej úrovni.
Základný rozpočtový cieľ vlády na rok 2011 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 v podobe deficitu verejnej správy vo výške 4,9 % HDP. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa očakáva, že uvedený cieľ bude splnený, hoci významné riziká prekročenia deficitu stále existujú. V nominálnom vyjadrení sa odhaduje, že deficit verejnej správy sa v porovnaní s rozpočtom zlepší takmer o 35 miliónov eur. Pozitívnymi faktormi sú najmä úspora prostriedkov určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky s Európskou úniou, ďalej úspora vo výdavkoch štátneho druhu, vyššie príjmy z dividend z podnikov s majetkovou účasťou štátu. Tieto pozitíva budú do istej miery kompenzované negatívnymi faktormi, kde je vývoj horší, ako bol pôvodne predpokladaný, ako je vykrytie strát železničných spoločností, ako je náraz zadlženosti zdravotníckych zariadení, nerealizovanie predaja emisných kvót a podobne. Dôležitou správou a záverom teda je, že vláda chce urobiť, urobí všetko pre to, aby rozpočtové ciele pre tento rok, teda zníženie deficitu na 4,9 %, boli dosiahnuté.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som vám predniesol informáciu informáciu o prerokovaní správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií Slovenskej republiky za prvý polrok tohto roku a predikciu vývoja do konca roka, ktorú máte pod tlačou 465a.
Správu o makroekonomickom vývoji pridelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet prerokovať do 6. septembra. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Výsledok rokovania vo výbore: v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 480 zo dňa 19. augusta 2011 určený výbor túto správu prerokoval a prijal uznesenie č. 229 z 24. augusta z tohto roku. Predloženú správu zobral výbor na vedomie a zároveň odporučil Národnej rade správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok plus predikciu do konca tohto roku vziať na vedomie.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne iné stanoviská ani pripomienky, či pozmeňujúce, doplňujúce návrhy. A preto gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 schválil informáciu uznesením č. 244 zo dňa 31. augusta 2011. Určil ma ako spravodajcu výboru a poveril ma predniesť túto správu na dnešnej schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 29 z 10. augusta minulého roku a § 9 zákona č. 166 z roku 2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným používaním informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o ochrane pred odpočúvaním, správu výboru o stave používania informačno-technických prostriedkov za I. polrok tohto roku.
V súlade s § 9 zákona č. 166 z 2003 roku o ochrane súkromia pred neoprávneným používaním informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Vojenské spravodajstvo, zvlášť Vojenské obranné spravodajstvo a zvlášť Vojenskú spravodajskú službu, ďalej ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže, ďalej ministerstvo financií, colnú správu v mesiaci júl tohto roku o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2011.
Správu o použití informačno technických prostriedkov za I. polrok 2011 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti a niektoré z nich aj informácie vo verzií obsahujúce utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno- technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 25. augusta tohto roku na svojej 22. schôdzi, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou správy.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvoril rozpravu k tomuto materiálu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne a kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky 6. septembra 2011 pri schvaľovaní programu práve prebiehajúcej schôdze schválila zaradenie petície Jednoty dôchodcov na Slovensku za spravodlivú valorizáciu dôchodkov do programu 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 494 z toho istého dňa pridelil petíciu jednoty Slovenska za spravodlivú valorizáciu dôchodkov, pod tlačou 492, na prerokovanie Výboru Národnej rady pre sociálne veci v termíne do 16. septembra tohto roku s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet už túto petíciu predtým prerokoval.
Petícia obsahuje 96 952 podpisov občanov Slovenskej republiky na 2 488 hárkoch, ktorí vyjadrili svoj postoj k plánovanej valorizácii dôchodkov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prerokoval petíciu na svojej 16. schôdzi dňa 7. septembra 2011. Po prerokovaní uznesením č. 85 vzal na vedomie túto petíciu. Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky takisto vziať petíciu na vedomie a zároveň spomínaným uznesením č. 85 výbor poveril mňa, aby som informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania petície vo výbore a predložil návrh na uznesenie Národnej rady, ktoré znie takto:
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k petícii Jednoty dôchodcov na Slovensku za spravodlivú valorizáciu dôchodkov, tlač 492.
Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní petície Jednoty dôchodcov na Slovensku za spravodlivú valorizáciu dôchodkov
a) berie na vedomie petíciu Jednoty dôchodcov na Slovensku za spravodlivú valorizáciu dôchodkov, tlač 492,
b) konštatuje, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky svoje stanovisko k trom požiadavkám uvedených v petícii vyjadria pri rokovaní o spôsobe valorizácie dôchodkov, navrhnutom vo vecne príslušnom návrhu zákona v rámci legislatívneho procesu Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, s návrhom na zmenu valorizácie dôchodkov sa stretávame v priebehu jedného roka už druhýkrát.
Prvýkrát sa pán minister Mihál snažil zmeniť tento mechanizmus v decembri 2010. Ako si všetci dobre pamätáme, išlo o návrh, aby sa dôchodky valorizovali o pevnú sumu. Teraz prichádza podľa jeho vlastných slov s iným návrhom a on sám ho nazýva kompromisný. V skutočnosti o nijaký kompromis nejde. Návrh je vlastne ten istý, iba zabalený do ružového obalu. Pri jeho čítaní si každý musí všimnúť, že koniec funkčného obdobia tejto vlády sa zhoduje s termínom, dokedy sa majú dôchodky valorizovať o pevnú čiastku. Opakujem takisto, ako som to navrhoval v decembri, ako teda rozmýšľa minister Mihál, nasledovne do roku 2017, teda do konca jeho funkčného obdobia si takýmto spôsobom presadí svoj pôvodný zámer valorizovať o pevnú čiastku a potom tento problém ho už nezaujíma. Prípadne po voľbách, ak bude SaS ďalej v hre, dajú sa po volebnom ošiali a s novým vládnym programom ľahko robiť ďalšie zmeny. To znamená, že tzv. kompromisný návrh, ktorý máme pred sebou, nie je žiadnym kompromisom, ale iba snaha pretlačiť svoje pôvodné návrhy, ktoré v decembri ministrovi Mihálovi neprešli ani len koalíciou.
Pozrime sa bližšie na to, aké dôsledky by mala valorizácia dôchodkov o pevnú sumu. Predovšetkým by znamenalo úsporu vo fondoch, z ktorých sú dôchodky, sa vyplácajú, čiže dôchodcom porastú príjmy pomalšie, a to bez ohľadu na infláciu a na to, že dôchodky na Slovensku už i teraz patria medzi najnižšie v Európskej únii.
Nebudem hovoriť konkrétne čísla, lebo je nutné, lebo je smutné konštatovanie, ale skúsme sa zamyslieť iba nad tým, či a ako sa dá žiť z priemernej výšky dôchodku na Slovensku, teda z 360 eur? Mechanizmus, ktorý navrhuje minister Mihál, by mohol dôchodcov zraziť na kolená ešte viac. Vláda chce šetriť na dôchodcoch napriek tomu, že žijú na hranici chudoby.
Ak by sme schválili návrh ministra Mihála a vlády pani Radičovej, okrem už spomenutého znižovania príjmu dôchodcov to povedie k vyrovnávaniu rozdielov dôchodkov. Inými slovami, potlačí sa zásluhovosť, podľa tohto návrhu sa nebude a nebude rozhodujúce kto a koľko počas ekonomicky aktívneho života odvádzal do Sociálnej poisťovne. A práve tu je problém, pri ktorom si minister Mihál a vládna koalícia protirečí.
Na jednej strane chcú zásluhovosť v prvom pilieri eliminovať, no na druhej strane sa často až na hranici ústavnosti a zdravého rozumu odvolávajú na potrebu zásluhovosti dôchodkov pri druhom pilieri.
Akú má toto správanie logiku? Veď dôchodky v prvom alebo v druhom pilieri sa vytvárajú rovnako z odvodov, a to v závislosti od ich výšky a dĺžky trvania platieb. Ak tejto vláde zásluhovosť neprekáža v druhom pilieri, nevidím, prečo by ich mala likvidovať v prvom pilieri. Myslím si, že by sa mali aspoň zjednotiť základné princípy tvorby dôchodkov, a to v prvom a druhom pilieri. Nemôže v jednej časti dôchodkového systému jeden princíp velebiť a v druhej časti ho popierať. Na tomto príklade je vidieť ako nekoncepčné a protirečivé sú kroky vlády v dôchodkových zákonoch.
Nakoniec aj analýza súčasného dôchodkového systému na Slovensku, ktorú nedávno prerokovala vláda, o ktorú sa opiera minister Mihál pri svojom návrhu, uznáva princíp zásluhovosti ako v prvom, tak aj v druhom pilieri. Píše sa v nej, citujem: "Súčasný dôchodkový systém obsahuje prvky zásluhovosti, a to v prvom i druhom pilieri. Zásluhovosť v starobnom dôchodkovom sporení má svoje opodstatnenie, pretože ide vlastne o sporenie na dôchodok, v ktorom výška dôchodku je priamo úmerná nasporenej sume, t. j. odvedeným príspevkom a miere ich zhodnotenia. Celý druhý pilier je mimo verejných financií, keď príspevky na druhý pilier nie sú podľa medzinárodných metodík posudzované ako časť daňového zaťaženia, nie sú ani príjmom verejnej správy. Takisto budúce dôchodky z druhého piliera nebudú súčasťou výdavkov verejnej správy. V prípade priebežného financovania dôchodkového systému je otázka miery zásluhovosti vecou spoločenských preferencií."
Vážené kolegyne, kolegovia, čo nám tento krátky citát potvrdil, tak ako tento krátky citát, tak aj celá analýza, ktorou sa vláda zaoberala na svojom nedávnom zasadnutí, naznačila, že sa môžeme vydať cestou rešpektovania práva dôchodcov na znesiteľnú starobu, ale môžeme aj vydať cestou likvidácií ich finančných a existenčných istôt. Vládna koalícia sa rozhodla ísť tou cestou ožobračovania.
Vládou navrhované zmeny by systém, ktorý je už teraz nespravodlivý, zložitý a protirečivý, urobil vo všetkých stránkach ešte horším. Legislatíva, ktorá upravuje dôchodky, sa v posledných desaťročiach nevyvíjala dobre. Mnohé novelizácie zákonov boli účelové a odrážali snahu vlád zapáčiť sa jednotlivým skupinám dôchodcov. Tak sme sa dostali do stavu, keď máme dve základné kategórie starodôchodcov.
Do prvej patria tí, ktorí išli do dôchodku do konca roku 2003, a do druhej tí, ktorí išli do dôchodku po 1. januári 2004. Je zvláštne a nespravodlivé a už vôbec nie solidárne, ak sa v jednom štáte vypočítajú dôchodky podľa rôznych pravidiel tak, že rozdiely predstavujú v starej mene niekoľko tisíc korún. Tento stav iba potvrdzuje skutočnosť, že zmeny, ktoré robila vláda v uvedenom období, boli zlé, nesystémové. Robili sa bez prepočtov, bez analýz a na kolene a v podstate iba účelovo. Návrh, o ktorom teraz rokujeme, je z uvedených dôvodov neprijateľný, nesystémový a minister Mihál jeho predložením verejnosti zavádza a klame. A je to opäť iba úspora na bezbranných sociálne najslabších vrstvách obyvateľstva, ako taký, preto tento návrh treba odmietnuť.
Ako by sme sa mali, mali postupovať v dôchodkovej reforme ďalej? Určite nie cestou, ktorú nastúpil pán minister Mihál. Teda čiastkovými zmenami a úsporami na dôchodcoch, až na takú úroveň, ktorá siaha na ich dôstojnosť a dostáva ich do neriešiteľných situácií. Nevidím problém v tom, aby sa zachoval súčasný, tzv. švajčiarsky model valorizácie dôchodkov, ktorý koniec koncov zaviedla ešte Dzurindova vláda, a je teda dielom súčasnej koalície. Faktom je, že súčasný stav dôchodkového systému spolu s predpokladaným demografickým vývojom bude problém pre verejné financie už v najbližších rokoch. Preto treba urobiť kompletnú reformu dôchodkov a nie iba povytrhávať tie časti, kde čakáme najmenší odpor tých, ktorých postihne.
Reformovať treba druhý pilier tak, aby bol prínosom, aby bol reálne nastavený pre spotrebu, aby nerobil z verejných financií takpovediac dojnú kravu v prospech správcovských spoločností. Treba v ňom zreálniť počet sporiteľov, nemôže byť v ňom jeden a pol milióna sporiteľov, pretože je jasné, že si na lepšiu penziu nenašetria, a pritom sa plytvá s dôchodkovými fondmi. A to neberte ako útok na existenciu druhého piliera. Som presvedčený, že ho potrebujeme ako doplnkový zdroj, ale penzijnú reformu sám osebe nevyrieši. Sociálna poisťovňa predsa dlhodobo neunesie 9-percentné odvody do správcovských spoločností a za to nemôže ani demografický vývoj, ani dôchodcovia. Keď napr. zdroje privatizácie, ktoré mala Slovenská republika odložené na naštartovanie penzijnej reformy, sa vyčerpali za päť rokov a stále nemáme systém, ktorý by bol dlhodobo udržateľný. Tu si treba napr. položiť otázku, prečo Česká republika so silnejšou ekonomikou, ako je tá naša, nepristúpila na zavedenie druhého dôchodkového piliera, pristúpila až teraz. Jednoducho preto, lebo to zaťažuje ekonomiku a verejné financie, a to sú témy, s ktorými sa treba v penzijnej reforme zaoberať tak, aby Sociálna poisťovňa nedoplácala na fetiš druhého piliera, ktorý sa tu niektorí ľudia snažia nekriticky budovať.
Treba si uvedomiť, že keď sa schvaľovalo nastavenie druhého piliera, nebola finančná a hospodárska kríza. Boli iné ekonomické podmienky a prostredie a na jeho zmenu treba reagovať. Pravidlá penzijnej reformy bude treba konfrontovať s pripravovanou Bielou knihou dôchodkových systémov, ktorý vydá Európska únia už v najbližších týždňoch. Problém demografického vývoja a jeho riešenie je vážna úloha, pred ktorou stojíme, ale nemôžeme to zjednodušiť na oberanie sociálne najslabších. Ak myslím komplexnú reformu, tak treba hovoriť aj o výške odvodov, aj o treťom dôchodkovom pilieri a daňových úľavách, ako aj motivačnej zložke.
Vrátim sa ešte k samotnej valorizácii a k zmene jej mechanizmu. Keby bolo nevyhnutné siahnuť na jej súčasný systém, treba použiť model, ktorý navrhuje Jednota dôchodcov Slovenska. To znamená zmeniť súčasný systém valorizácie a rovnaké percento na valorizáciu, a to rovnakú čiastku, ktorá bude naďalej vychádzať z rastu miezd a inflácie. Rast miezd vo výpočte každodenného rastu dôchodkov jednoducho musí zostať zakomponovaný, inak sa suma, o ktorú sa budú zvyšovať, dostane mimo reálny život a prírastky dôchodkov stratia reálnu hodnotu. Tento spôsob úpravy by bol voči dôchodcom podstatne spravodlivejší, ako navrhuje vláda.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Tá petícia sa myslím, že volá za spravodlivú valorizáciu dôchodkov, tak povedzme si, čo je spravodlivé.
Určite nie je spravodlivé, nech by sme dospeli k tej čiastke akokoľvek, rovnú čiastku dať všetkým, pretože takýmto systémom zhruba päťstotisíc dôchodcov, ktorí sú už v dôchodku, budú mať z roka na rok nižšie reálne dôchodky. To určite spravodlivé nie je a čudujem sa, že to mohli by požadovať dôchodcovia takto, pokiaľ si to uvedomujú, že čo je spravodlivé a musíme ísť trošku do filozofie.
Spravodlivé v zmysle súčasného systému je to, že človek celý život pracuje, odvádza do systému odvody a na základe toho, ako dlho pracoval a aké veľké odvody odviedol, na základe toho je mu vymeraný dôchodok v nejakej výške. A spravodlivé potom je, aby tento dôchodok bol zachovaný po celý život v jeho reálnej kúpnej sile. To znamená, má byť valorizovaný tak, aby sa neznehodnotil, ale nie je ani dôvod na to, aby sa zhodnocoval a reálne rástol, čo je dnešnou švajčiarskou valorizáciou. Zavedenie tejto valorizácie malo sociálny aspekt a bol úmyselne zavedený, aby sme potiahli tie nízke dôchodky z minulého systému.
Spravodlivé, preto znova zopakujem a to budem presadzovať aj pri schvaľovaní zákonov, je zaviesť cez dôchodcovskú infláciu reálne ochraňovanie výšky skutočnej kúpnej sily dôchodku tak, aby nijakým spôsobom nebol znehodnotený.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán Kaník v podstate má pravdu, keď sme toto preberali s jednotou dôchodcov na výbore, tak jednota dôchodcov na základe toho, že členovia ostatných upozornili a chceli ísť touto cestou, ktorú som aj ja predniesol. Ináč som tak isto zástancom toho, čo tu povedal pán Kaník, pokiaľ sa týka valorizácie dôchodkov dôchodcom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi povedať, že základnými kritériami pre posudzovanie kvality dôchodkového systému sú predovšetkým finančná udržateľnosť dôchodkového systému, ale aj primeraná úroveň poskytovaných dôchodkových dávok, teda najmä starobných dôchodkov a primerané poistné zaťaženie platiacich subjektov. Keď hovorím o finančnej udržateľnosti dôchodkového systému, musím hneď povedať, že táto prispieva k stabilite verejných financií vrátane štátneho rozpočtu a je zdrojom dôveryhodnosti pre poistencov a poberateľov dôchodkových dávok, terajších, ale aj budúcich. Keď hovorím o primeranej úrovni dôchodkových dávok, táto je zdrojom sociálnej spokojnosti dôchodcov, znižuje riziko chudoby, udržiava výdavky štátnej sociálnej siete v prijateľných hraniciach. Primeraná úroveň poskytovaných dôchodkových dávok je navyše, zdôrazňujem ešte raz, navyše záväzkom, ktorý sa Slovensko zaviazalo plniť voči medzinárodným organizáciám. Budem hovoriť konkrétne, Dohovor medzinárodnej organizácie práce č. 102, Európska sociálna charta a to revidovaná vrátane, to v skutočnosti, že obidva tieto dokumenty boli ratifikované Slovenskou republikou.
Keď chcem hovoriť o primeranom poistnom zaťažení platiacich subjektov, tak hneď môžem povedať, že toto prispieva k rozvoju ekonomiky a prostredníctvom spätnej väzby zvyšuje výber poistného. Primeraná úroveň poskytovaných dávok a primerané poistné zaťaženie by mali byť výsledkom celospoločenskej dohody. Priebežne financovaný dôchodkový systém si tiež vyžaduje celospoločenskú zhodu o primeranosti miery solidarity medzi rôznymi generáciami a medzi vysokopríjmovými a nízkopríjmovými časťami obyvateľstva. Uvedomujem si a to veľmi dobre, že zosúladenie týchto požiadaviek z dlhodobého strategického hľadiska je veľmi náročná odborná a politická úloha, avšak s celospoločenským dosahom. Slovenský dôchodkový systém očakávajú do budúcnosti zmeny nielen štrukturálne v populácii, ale zároveň stojí pred obrovským problémom, a to skutočnosťou, že je potrebné sa vysporiadať s nenaplnenými predpokladmi pri zavádzaní druhého piliera a že je pred problémom ďalšieho dolaďovania zákona o sociálnom poistení a taktiež teda aj zákona o starobnom dôchodkovom poistení, o starobnom dôchodkovom sporení.
Nechcem opakovať, čo všetko som povedala v súvislosti s mojím vystúpením k návrhu zákona, ktorý sa týkal superhrubej mzdy, a v časti týkajúcej sa sociálneho poistenia. Ale nedá mi vzhľadom na skutočnosť, že máme pred sebou petíciu Jednoty dôchodcov na Slovensku za spravodlivú valorizáciu dôchodkov, uviesť, že vláda nepostupuje uvážlivo a odborne v predmete veci. Predkladá návrhy bez naplnenia vyššie uvedených cieľov, a to bez odborných analýz, ako aj bez návrhov odborných riešení v záujme naplnenia tých cieľov, o ktorých som povedala.
Preto si vás dovoľujem požiadať, dámy a páni, prehodnotiť vaše kroky v súvislosti s predloženým návrhom zákona o príjmoch o závislej činnosti, z príjmu zo závislej činnosti, ktorý bol prerokovaný v prvom čítaní a bol posunutý do druhého čítania, a zvážiť požiadavku poberateľov dôchodkových dávok, ktoré sa podpísali pod Petíciu Jednoty dôchodcov na Slovensku za spravodlivú valorizáciu.
Ďakujem. (Reakcia na stíšenie šumu v sále, pre ktorý pani poslankyňa na chvíľu prerušila svoje vystúpenie.) Dovoľte mi však ešte uviesť, že v protiklade s extrémne vysokou zásluhovosťou, ktorá bola zavedená k 1. 1. 2004, o ktorej tu hovoril pán poslanec Kaník, nevidím ho, ale musím povedať, že s prvou časťou jeho vystúpenia sa absolútne stotožňujem, zavedenej teda vládou Mikuláša Dzurindu. Táto istá vládna garnitúra v súčasnosti a to v predloženom návrhu zákona, voči ktorému smeruje aj petícia dôchodcov, absolútne ruší zásluhovosť v poistnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Navrhuje sa to zmenou zápočtu osobného mzdového bodu pri výpočte dôchodku, ktorá bude znamenať podstatné zníženie novo priznávaných dôchodkov s perspektívou ich znižovania do roku 2050, keď sa bude priznávať dôchodok iba z jeden a pol násobku priemernej mzdy. Vláda chce zaviesť úplne nový spôsob výpočtu dôchodkovej hodnoty. Jeho jediným účelom je snaha znížiť novo priznávané dôchodky, aby sa tým ušetrilo na dôchodcoch, lebo dôchodkový systém bude mať v dôsledku nerozumnej sociálnej politiky tejto vlády a hlavne tej vlády pod vedením pána Dzurindu stále menej peňazí. Dôvodom deficitu dôchodkového systému však nie je demografický vývoj, ale znižovanie príspevkov do dôchodkového systému. V roku 2005 bolo odobratých 9 % z poistných príspevkov do verejného dôchodkového zabezpečenia a odvedené do súkromných dôchodkových fondov, tzv. druhý pilier. V predloženom návrhu zákona sa opäť berie zo sociálneho zabezpečenia a presúva sa do daní.
Znamená to, že občania, súčasní, ale aj budúci dôchodcovia, sú ukrátení o svoje dôchodkové zabezpečenie a to v prospech daňového systému. Navrhovatelia by sa mali pri takýchto vážnych zmenách s takýmto negatívnym dôsledkom na občanov pozastaviť a uvedomiť si, že pôvodne bolo účelom dôchodkovej hodnoty udržiavať primeraný pomer medzi dôchodkami a mzdami, keďže sa dôchodková hodnota valorizovala podľa rastu miezd. Teraz vynašli predkladatelia návrhu zákona spôsob, ako odtrhnúť priznávané dôchodky od mzdového vývoja a teda posunúť príjem a teda aj životnú úroveň dôchodcov smerom dolu. Pritom nikto nezisťoval, či takého znižovanie dôchodkov je ešte únosné, či pri súčasnom raste cien budú poberatelia dôchodkových dávok schopní zabezpečiť svoje základné životné potreby. Naopak, z predloženého návrhu zákona, voči ktorému smeruje petícia dôchodcov, a sprievodných materiálov jednoznačne vyplýva, že to nikoho z kompetentných nezaujíma. Inak by ste, vážené dámy a páni, nenavrhovali plošné znižovanie dôchodkov, keď priemerný dôchodok na Slovensku je 360 eur.
Vážené dámy, vážení páni, zmena valorizačného mechanizmu dôchodkových dávok teda povedie, ako som už povedala, k ďalšiemu znižovaniu dôchodkov. A to v rozpore s Dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, Európskej sociálnej charty a to aj revidovanej, ktorú Slovenská republika ratifikovala, a podľa ktorých je Slovenská republika povinná udržiavať vzťah medzi progresívnym rastom miezd a úrovňou dôchodkových dávok. Takto spôsobí vláda ďalšie rozširovanie aj tak vysokej miery chudobných a sociálne vylúčených na Slovensku. Zásadne teda nemožno súhlasiť s navrhnutou zmenou valorizácie dôchodkových dávok. Zmena valorizácie nielen zmrazí úroveň dôchodkov na podstatne nižšej úrovni, ako sú porovnateľné mzdy a do budúcnosti spôsobí znižovanie miery náhrady medzi dôchodkom, ale je aj v rozpore s článkom 65 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorú Slovenská republika ratifikovala. Podľa tohto článku dohovoru sa, citujem, "výška pravidelne sa opakujúcich platieb v starobe preskúma, ak nastanú podstatné zmeny vo všeobecnej úrovni zárobkov, čo znamená, že pri raste miezd je štát povinný zvyšovať aj dôchodkové dávky tak, aby sa zachovala primeraná životná úroveň občanov aj v postproduktívnom veku." V tejto súvislosti len pripomeniem, že navrhnutá dôchodcovská inflácia, tento pojem ani nebol definovaný, síce dá sa odvodiť, pretože slovenský štatistický úrad hovorí o tom, čo tá dôchodcovská inflácia je, ale treba si uvedomiť, že táto dôchodcovská inflácia môže len znovu znevýhodniť práve starších občanov.
Možno súhlasiť so všetkým, čo povedal pán poslanec Kaník, s výnimkou toho, že nie je potrebné reflektovať na mzdy a teda odstúpiť od švajčiarskeho mechanizmu valorizácie dôchodkov. A to z toho dôvodu nesúhlasiť s týmto, pretože práve tým, že sa nebude valorizovať na úrovni aj rastu miezd, budú dôchodky v porovnaní so mzdami prepadať a príjem sa žalostne zníži.
Ja vás skutočne prosím a apelujem, zvážte túto petíciu, zvážte požiadavku dôchodcov o spravodlivú valorizáciu dôchodkov pre všetkých tak, aby sa neroztvárali nožnice, aby skutočne dôchodcovia naši dokázali prežiť zo svojich dôchodkov. Myslím si, že každý z nich si dôchodok zaslúži.
A nedá mi v tejto súvislosti, vážené dámy, páni z koalície, pripomenúť, že v súčasnosti máte vonku petíciu učiteľov, máte vonku problémy lekárov, ktorí vlastne svojím spôsobom vstupujú do štrajku, a máte vonku petíciu občanov za, proti, proti zmene nemocníc na akciové spoločnosti. Toto je ďalšia petícia. Treba si uvedomiť, že minimálne dve z týchto petícií majú silu každá viac ako stotisíc občanov, ktorí za nimi stoja. Preto vám odporúčam, nebrať na ľahkú váhu ani tieto petície a zaoberať sa skutočnými požiadavkami ľudí. (Potlesk.)