22. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pán minister, povenujem sa len stručne niekoľkým rovinám tohto návrhu.
Na úvod ešte taká procesná vec. Dúfam, že sa neuchýlite k takému tomu zbabelému postupu predkladania návrhov a že vystúpite aj v rozprave, nielen po skončení rozpravy tak, aby bolo možné na vás aj reagovať.
Zároveň som si všimol jednu zaujímavú vec. Na stole je pozmeňujúci návrh pána Kaníka, ktorý je desať strán, obsahuje veľmi podrobného textu. Som veľmi zvedavý na to, či už to majú koaliční poslanci naštudované a či im je naozaj úplne jasné, čo tento pozmeňujúci návrh rieši. Pretože o tom silne pochybujem.
Podľa ministra práce majú zmeny odstraňovať systémové deformácie, ktoré do druhého piliera údajne vniesla predchádzajúca vláda. Aby teda nedošlo k nedorozumeniu, za deformácie boli označované nízke poplatky a garančný mechanizmus chrániaci sporiteľov pred stratami, ktoré mohli súkromné dôchodcovské správcovské spoločnosti dosiahnuť bez toho, aby niesli akúkoľvek zodpovednosť. A som si tým úplne istý, pretože sa kľudne môžme vrátiť a rozanalyzovať si pôvodný vzorec porovnávania alebo dorovnávania strát alebo podvýkonnosti jednotlivých fondov. Ak niekto, a mnohí predstavitelia súčasnej vlády alebo koalície vtedy pred predchádzajúcou vládou, tiež predstavitelia vtedajšej vlády tvrdili, že tento mechanizmus garantuje sporiteľom to, že sa ich úspory naozaj budú sporiteľom investorom, že sa ich úspory alias investície budú zhodnocovať. Tak všetkých vyzývam, nech si kľudne ten vzorec prečítajú a pochopia, že to bolo napísané pravdepodobne vyslovene v prospech správcovských spoločností, pretože by nikdy nič nedorovnávali.
Vláda sa pritom ale alibisticky tvári, že stav pred touto "deformáciou" spôsobenou bývalou vládou, že tento stav bol ideálny. Čo vôbec nie je pravda. Veľký sociálny experiment so silnou marketingovou podporou finančných inštitúcií a médií nahnal do druhého piliera takmer každého, ktorého armáda províznych sprostredkovateľov dokázala stretnúť. Problém je v tom, že o princípoch druhého piliera a jeho skutočných rizikách tušili málo nielen podpisujúci klienti DSS, ale aj tí, pre ktorých každý podpis znamenal lukratívnu províziu. Z konzervatívneho národa, ktorý uprednostňuje menší výnos, no vyššiu bezpečnosť svojich úspor, o čom je tu mnoho prieskumov, sa vďaka dôchodkovej reforme stali "hráči" na akciových trhoch. Teda aspoň na papieri a v štatistikách. Každý tretí sporiteľ si začal sporiť v najriskantnejších dôchodkových fondoch.
A tu je základný problém. Stav pred zmenami a zavedením garancií do druhého piliera mal veľmi ďaleko od toho, čo môže normálny človek nazvať normálnym. Dôchodková reforma nezmenila vôbec preferencie ľudí a nezvýšila ich chuť riskovať. Nastavenia pôvodného systému však boli dobré podľa mňa tak akurát do dobrého počasia neustále rastúcich cien akcií, no nie do reálneho sveta, v ktorom je naháňanie vyšších výnosov vždy spojené s vyšším rizikom.
A vôbec nie je problém pozrieť sa na súčasnú situáciu. Vieme všetci, aká je situácia na akciových trhoch, a som zvedavý, či ešte budete stále tvrdiť, že garancie obrali o niečo súčasných investorov sporiteľov. Pretože ako sa ukazuje, možnože práve to, že tie garancie tam sú, im aspoň aké-také výnosy zachránili.
Dnes navyše sú aj Slováci chránení pre neférovými praktikami pokútnych poradcov, ktorí by ich mohli "natlačiť" do investícií aj s potenciálom tvorby veľkých strát. Vďaka smernici, ktorá je označovaná skratkou, je to ako MiFID, je vstup do nestálych a rizikových investícií na akciových trhoch umožnený len tým investorom, ktorí vedia, čo môžu čakať, a sú pripravení v prípade neúspechu znášať aj straty.
Ja si pamätám na tú marketingovú kampaň pri zavádzaní druhého piliera a o týchto stratách tam bolo skutočne minimum, a keď aj bolo, tak to bolo v brožúrkach písané tak malými písmenkami, že by to ani lupou neprečítali.
Ak by mali zmeny v druhom pilieri sledovať normálne záujmy sporiteľov, mali by zohľadňovať fakt, že pre väčšinu z nich je riziko nežiaduci jav. Nič nemožno namietať, ak štát vytvorí možnosť riskantnejšieho investovania pre tých sporiteľov, ktorí to chcú. A tí, ktorí o tom aj niečo vedia a chcú naozaj investovať a sú si vedomí toho, že to môže spôsobiť aj straty. No odobrať väčšine neskúsených sporiteľov ochranu pred stratami a nazývať to návratom k normálu či odstránením deformácií, môže naozaj len niekto s veľkým egom a pramalým stupňom poznania reálneho sveta.
Pán minister sa častokrát uchyľuje aj ku klamstvám a fabuláciám, akým je napríklad tvrdenie, že výpredaj akcií v DSS-kách bol spôsobený len zavedením garancií. Pravda je však taká, že výpredaj akcií z dôchodkových fondov nebol podmienený len zavedením garancií v marci 2009, ale najmä novelou zákona č. 449/2008, ktorá aj bola prijatá na jeseň 2008. Túto novelu však iniciovala Národná banka Slovenska, a to kvôli prepuknutiu finančnej krízy. Táto novela zaviedla povinnosť DSS nakupovať do majetku dôchodkových fondov iba také investičné nástroje, ktoré sú obchodované na burzách cenných papierov a ktorých emitent mal rating v investičnom pásme, napríklad zahraničné akciové fondy. Keďže akcie nakúpené v tom čase vo fondoch a mnohé z nich nespĺňali túto podmienku, DSS-ky boli nútené všetky takéto nástroje vypredávať, čo sa aj naozaj stalo. Ale stalo sa teda ešte predtým, než boli vôbec garancie zavedené do systému. Toto obmedzenie bolo, len pre informáciu, opätovne odstránené až v polovici roku 2010, kedy akciové trhy mali podľa súčasnej vlády, ministra súčasnej vlády, proklamovaný rast už mali dávno za sebou.
Takže ak minister tvrdí, že za výpredajom akcií z fondov bolo len zavedenie garancií, tak nehovorí pravdu alebo nepozná skutočnú príčinu. Obidve alternatívy sú aj tak zlé. Garancie boli do systému zavedené až ako druhý krok v rámci protikrízových opatrení s cieľom zvýšiť bezpečnosť celého systému a týmto ochrániť sporiteľov pred stratami úspor na dôchodok v dôsledku rizikového investovania. Zároveň sa tou istou novelou znížili fixné poplatky DSS-iek takmer o dve tretiny, čím sporitelia ušetrili stovky miliónov eur na poplatkoch, čo je pravý opak toho, čo tvrdí minister. Nízke poplatky zodpovedali konzervatívnemu spôsobu investovania, ktorý sa garanciami do celého systému zaviedol, čo sa aj dnes potvrdzuje ako správne rozhodnutie z pohľadu skutočného vzťahu sporiteľov k riziku.
Čo podľa mňa znamená odstránenie garancií v rastovom a vyváženom fonde? Podľa mňa je to zneistenie podstatnej časti sporiteľov, a to až 95 %, a zároveň narušenie kontinuity vo vývoji v druhom pilieri. Zrušenie garancie bude znamenať, že sporitelia v týchto fondoch, kde ich je až 95 % všetkých sporiteľov, sa budú musieť rozhodnúť, či zostanú v týchto fondoch a budú znášať riziká z investovania bez garancie, alebo prestúpia do garantovaného fondu. Pritom je zrejmé zo všetkých prieskumov, že až 80 % sporiteľov uprednostňuje garancie na úkor vyššieho výnosu.
Tak teraz som fakt zvedavý a ja nechápem, ako je možné, že sa vám to vôbec darí alebo že ste ochotný vôbec argumentovať proti tomuto. 80 % sporiteľov uprednostňuje väčšiu istotu pred väčším výnosom a vy 95 % z nich presuniete administratívne do negarantovanej schémy. Podľa mňa je to donebavolajúca drzosť. A keď sa tu bavíme o tom, čo tu pán Matovič namietal, tak toto je podľa mňa hazardovanie s tým, jednak je to v prvom rade absolútne popretie tej slobodnej vôle, pretože obmedzujete ich možnosť, viete, aký majú profil, viete, ako sa správajú, vedia to DSS-ky, a vy im to urobíte, presuniete ich umelo, nie naopak. No a v tom je ten nakoniec najzásadnejší rozdiel medzi naším a vaším prístupom.
Čiže vzhľadom k rizikovému profilu sporiteľov v rastovom fonde by malo po správnosti po odstránení garancií tento fond opustiť až 75 % sporiteľov. Ide o to, že prieskumy, z týchto prieskumov vyplýva fakt, že až 50 % sporiteľov v rastovom fonde nemá základné vedomosti a skúsenosti z investovania. Takémuto typu investorov nie je možné ponúkať rizikové typy investovania, akým je napríklad rastový fond alebo ako to po novom bude. Aj keď zvyšných 50 % sporiteľov má stredné až dobré znalosti a skúsenosti z investovania, polovica z nich uprednostňuje opäť investovanie s nízkym rizikom.
Čiže, aby som to zhrnul, v situácii, keď podľa prieskumov 20 % sporiteľov ani nevie, v ktorom fonde si sporí, 25 % sporiteľov si myslí, že je v konzervatívnom fonde, hoci v skutočnosti je v konzervatívnom fonde iba 5 % sporiteľov. Viac ako 50 % sporiteľov sa nezaujíma vôbec o dianie v druhom pilieri a viac ako 50 % sporiteľov nemá ani základné vedomosti o investovaní. Je akékoľvek dlhé prechodné obdobie na akože slobodné rozhodovanie iba čistý alibizmus. A podľa mňa tu je celý ten kľúč, že vy zneužívate túto situáciu a presúvate ich do negarantovanej schémy. Na rozdiel od nás, kde náš návrh, ktorý ste odmietli, predpokladal preto, aby sa tí potencionálni sporitelia zodpovedne rozhodli o svojom zabezpečení na dôchodok, tak sme navrhovali predlženie lehoty pre vstup do druhého piliera zo šiestich mesiacov až na lehotu končiacu dovŕšením 33. roku veku a získanie, ale bolo by to všetko, všetko by sa odohralo na základe ich slobodnej vôle. Tu to je síce tiež tak, avšak je to naopak v tom, že vy ich uvrhujete do systému, v ktorom by nemali byť alebo nechceli byť, alebo nemajú na to profil a majú sa akože slobodne rozhodnúť, pričom viete, že sa o to až tak nezaujímajú. A v opačnom prípade my tým, ktorí sa už naozaj rozhodnú, dávame tú možnosť prestúpiť do tých rizikovejších fondov.
A toto je podľa mňa ten najdôležitejší a kľúčový moment mojej kritiky tohto vášho zákona, pretože automatický vstup znižuje kredibilitu celého systému starobného dôchodkového sporenia, pretože znamená odklon od princípu slobodnej voľby, ktorý sa uplatnil jednak ako pri tých sporiteľoch, ktorí boli v čase jeho vzniku v dôchodkovom poistení v priebežnom systéme, tak ako aj po podstatnú dobu trvania systému pre nových mladých sporiteľov, ktorí sa mohli rozhodnúť medzi priebežným dôchodkovým systémom a jeho kombináciou.
Čiže len vyjadrenie súhlasu sporiteľa nekonaním, t. j. zotrvaním vo fonde po odstránení garancií, nie je v tak dôležitej oblasti, ako je akceptácia rizika spojeného s investovaním pri sporení na dôchodok, podľa mňa dostatočné a nedáva investičným manažérom ani po odstránení garancií dostatočný a potrebný mandát na investovanie v súlade so štatútmi rastového alebo vyváženého fondu, ktorý umožňuje investovať majetok do akcií.
Hm, ďalej je zaujímavé, že potreba odstránenia garancií sa odôvodňuje najmä tým, že po odstránení budú vyššie výnosy vo fondoch. Ako keby toto bola automatická vec. Nehovorí sa už o tom, že súčasne sa zvýši aj riziko možných strát, čo je absolútne fundamentálny fakt a základný princíp investovania vôbec, ktorý po odstránení predtým platných garancií by mohli byť sporiteľmi vnímané s veľkou nevôľou. Platí tiež, že s odstránením garancií nie je možné očakávať výrazne vyššie výnosy, nakoľko investovanie v rastovom aj vyváženom fonde bude musieť byť vzhľadom k rizikovejšiemu profilu sporiteľov, alebo by aspoň teda malo byť, keďže existuje nejaký MiFID, podstatne konzervatívnejšie, akoby umožňoval jeho štatút a zákon. Čiže asi toľko.
Ešte len taká malá poznámka. Pamätám si, ako ste argumentovali alebo presviedčali svojich koaličných partnerov, že obrovskou výhodou tejto novely je taktiež to, že DSS-ky budú môcť nakupovať diaľničné dlhopisy alebo nejakým spôsobom financovať infraštruktúru. Pýtam sa, kde je tá časť? Kde je táto časť, kedy DSS teda budú môcť, ako ste to proklamovali, vo veľkom a masovo sponzorovať infraštruktúru? Pretože pokiaľ ja viem, tak to také jednoduché nebude a my sme sa touto myšlienkou tiež zapodievali, len ma teda vtedy zaujalo, že už ste sa tvárili, že už to je hotová vec, ale teda zjavne nie je.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, pri tejto debate asi nemôžem byť úplne objektívny, pretože spolu aj s mojím bývalým kolegom Ivanom Švejnom a vedľa sediacim Ľudom Kaníkom sme tu takí z troch rôznych politických strán, ktorí, každý cítime určité otcovstvo k druhému pilieru, pretože sme pred mnohými rokmi na jeho tvorbe spolupracovali a nikto nemá rád, keď sa mu siaha na jeho dieťa a keď sa snaží jeho dieťaťu niekto poškodiť. To je to, čo ste robili posledné štyri roky.
Ja si veľmi dobre pamätám, ako počas vlády Roberta Fica boli na vládu predkladané dokonca rozporné návrhy jeden z ministerstva práce a druhý z ministerstva financií, ktoré rôznymi spôsobmi riešili garancie alebo napríklad povinnosť doplnenia fondu pri dosahovaní straty a pri investovaní dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, kde musím povedať, že to bolo síce jedinýkrát, ale návrh pani ministerky Tomanovej bol naozaj omnoho rozumnejší a omnoho lepší než názor a návrh ministerstva financií k tomuto. A bol som z toho sám teda veľmi nepríjemne prekvapený.
Chcem len povedať, štyri roky ste sa snažili zrušiť druhý pilier, keďže ste sa báli urobiť to proti vôli ľudí, snažili ste sa stanoviť také pravidlá, aby bol druhý pilier menej výnosný a potom aby ste ho mohli v ďalšom volebnom období zrušiť. Toto sa vám našťastie nepodarilo. A dúfam, že keď sa podarí pánovi ministrovi Mihálovi upratať v druhom pilieri a napraviť škody, ktoré ste napáchali, takže opäť bude slúžiť všetkým občanom Slovenska tak, ako slúžiť má.
Ďakujem veľmi pekne.

Samozrejme, chápem váš vzťah k tomu vášmu dieťatku, ale absolútne nesúhlasím s tým, že by sme sa snažili tento systém rozvrátiť. To sú tie populistické reči, ktoré sa tu už vedú dlhšiu dobu a častokrát sa tým zahmlievajú fundamentálne fakty, o ktorých by sa malo podľa môjho názoru diskutovať. Skôr ako sa to pomenováva nejakými týmito invektívami.
A ja som podľa mňa jeden základný pomenoval, a to je, prečo chcete uvrhnúť sporiteľov, ktorí chcú mať radšej nižšie výnosy, ale vyššie garancie do negarantovanej schémy a nerešpektujete alebo nedávate im možnosť ich slobodnej vôle v bezpečí. Tomuto ja absolútne nerozumiem. Ale rozumiem, rozumiem. Ja viem, prečo to tak je. Pretože je to rozumnejšie pre DSS-ky. Bolo by ťažšie naháňať tie ovečky do toho košiara, keby už boli v tom inom fonde. Ony ich potrebujú mať proste v tých iných fondoch a tam vy im ich tam automaticky zo zákona umiestnite napriek tomu, že oni tam v princípe, keď si pozrieme tie prieskumy, nechcú alebo nemajú byť.
Čiže toto je to, čo mne na tom vadí. A môžu sa tu viesť a nakoniec spomeňme si, aká superodborná diskusia sa tu viedla pred samotným zavedením tohto systému. No žiadna. Bolo to do veľkej miery zdeformované nejakými jednoduchými marketingovými trikmi a vyhláseniami plus za masívnej účasti sprostredkovateľov, ktorí poberali nie malé provízie, a to určite, pán Chren, viete. Poďme sa baviť o tom, koľko zarobili tie sprostredkovateľské spoločnosti na tom, aby bolo toľko sporiteľov v druhom pilieri, ako je? Ste ochotný sa baviť aj na túto tému? A tam budú zaujímavé fakty z toho vychádzať a možnože pochopíme niektoré pohnútky a niektoré odstavce v tých zákonoch, prečo sú, aké sú.

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, pán Počiatek, poslanec, mi zobral obrovský kus z môjho diskusného príspevku, s ktorým ak som, neviem, ktorý poslanec ma tu menoval, že prečo som ja v roku 2008 vystúpil a povedal som, že prepad na kapitálovom trhu bude, a ja sa potom vrátim aj k ďalším desiatim rokom, ako bude kapitálový trh vyzerať.
To, čo tu povedal pán poslanec Počiatek, že Národná banka iniciovala, aby prakticky tieto garancie boli zabezpečené voči správcovským spoločnostiam, pretože mala poznatky, čo má portfólium, či to mali banku Lehman, alebo to mali maďarské dlhopisy, ale mali aj iné veci. Čiže aby sme povedali, to bol prvý zákon.
Druhý zákon, ktorý prijala Ficova vláda, keby ho nebola prijala a neboli by sme do toho búšili, tak dneska by správcovské spoločnosti prepadli ešte viacej.
Pán Chren tu povedal jednu vec, že my sme chceli zrušiť druhý pilier. Vôbec nie. My vieme dneska, že druhý pilier existuje, že z prvého piliera je zhruba vyplácané vo všetkých európskych krajinách zhruba od 88 do 92 %. Druhý pilier je doplnkový. Samozrejmá vec, kedy sa druhý pilier na Slovensku zavádzal, bola úplne iná situácia, bola iná situácia na kapitálovom trhu. Tí ale, ktorí robili na kapitálovom trhu a ktorí pozorne sledovali dopady správcovských spoločností, trebárs severoamerických, ako dopadli a stanoviská napríklad správcovských spoločností severoamerických, či, kedy sa môže investovať na kapitálovom trhu, že je 4 %, kedy môžte získať záležitosti, pričom správcovské spoločnosti mali byť vylúčené, aby neinvestovali do podielových listov, do akcií vecí.
A ja poviem ešte ďalšiu vec, pretože vychádzam z odborníkov, ktorí sa venujú kapitálu na kapitálovom trhu, a tvrdím a to poviem tu pánovi podpredsedovi, ktorý si myslí, že kapitálový trh raz bude. Ja tvrdím, že tak ako kapitálový trh, ktorý padol v roku ´29. pri svetovej kríze a potom sa dostal v ´62. roku na tú úroveň, tak dneska pritom, že obeživa je ďaleko viacej, a pričom kapitálový trh vyvolal hospodársku krízu, pretože žil vo virtuálnom svete, tak si dovolím tvrdiť, že minimálne 10 - 12 rokov kapitálový trh nebude rásť. A takisto to vedia naše správcovské spoločnosti, pretože sa zaoberajú kapitálovým trhom, ale zaoberá sa s ním jedna, ktorá má konkrétne poznatky za viac ako 20 rokov a to je Allianz, správcovská spoločnosť. Takže by som dával do pozornosti túto najväčšiu správcovskú spoločnosť, keby si pán minister a s Národnou bankou a s dohľadom finančným na ministerstve financií pozrel, koľko zarobila najväčšia správcovská spoločnosť za obdobie podnikania ako správcovská spoločnosť. Nebudem sa venovať ďalším, pretože sa mi dostal do ruky jeden materiál, a pokiaľ bude to zaujímavé v krátkej dobe, keď vyjde Biela kniha a vyjde aj stanovisko Európskej únie, pokiaľ sa týka dôchodkovej reformy.
Pokiaľ sa týka ešte to, čo som tu nazval, že prečo je to paškvil, ten zákon. Česká ekonomika je trojnásobne silnejšia tým, že sa neponáhľali zaviesť druhý pilier, tým nerozvracali verejné financie, tak ako ich rozvraciame my. My nielenže dneska rozvraciame verejné financie, ale ešte proste s ktorými má vláda problémy, aj keď druhý pilier nejde do verejných financií, ale prakticky neriešime budúcnosť. K dnešnému dňu asi zhruba, resp. aby som bol presný, k 31. 12. 2010 zhruba do druhého piliera bolo naliatych okolo 4 mld. eur, čiže 120 mld. korún. Reklama správcovských spoločností, pretože už potom to nedávali do svojich súvah, rozpísali na 10 rokov, stála zhruba 5 až 5,8 mld. korún, pretože nedá sa len povedať to, čo bol nábor pracovníkov ľudí, ktorí mali byť a boli z tých 1 300-tisíc ľudí v druhom pilieri. Ďalšie náklady, ktoré s tým vznikali, a potom, samozrejmá vec, musíme si povedať, keď nastal v roku 2008 nie zásluhou Ficovej vlády, ale zásluhou Národnej banky výpredaj akcií a výpredaj aj iných vecí, ktoré správcovské spoločnosti mali. Za tých päť rokov, treba sa ich spýtať, koľko zarobili. Pokiaľ boli prostriedky, ktoré boli určené na druhý pilier z privatizácie plynární a energetiky, ktoré sme minuli, zhruba tých 80 mld. A potom akú to má logiku, že minister financií, aby nalial do Sociálnej poisťovne, berme zase minulý rok, 1 400 mil. eur, predá štátne dlhopisy slovenské, predá ich povedzme za 4 %, odvedie ich do Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa ich odvedie správcovským spoločnostiam a správcovské spoločnosti ich dajú na konzervatívny účet. Zamyslite sa, makroekonómovia, koľko prerobilo ministerstvo financií pri predaji, to je jedna vec.
Pokiaľ by kapitálový trh bol tak výnosný, ako bol v období rokov 1976 - 1990, potom by bola situácia iná.
Ale reálne dneska na kapitálovom trhu sa nedá zarobiť. A ešte musíte byť aj opatrní, ktoré dlhopisy by ste chceli štátne kúpiť, či kúpite Slovenskej republiky. Bral by som aj tú situáciu, pokiaľ sa týka novely zákona, keby tieto prostriedky, ktoré sa odvedú do druhého piliera, správcovské spoločnosti kúpili štátne dlhopisy Slovenskej republiky a tie prostriedky by znova dostal štát naspäť a mohol by ich použiť na budovanie infraštruktúry, či to je železníc, alebo je to diaľnic, alebo je to to, čo kde Slovenská republika potrebuje.
Samozrejmá vec, situácia je iná. Pán Brocka sa tu vrátil k jednej veci, pretože maďarská vláda socialistická zaviedla druhý pilier. Maďarská vláda, pravicová, Orbána znárodnila druhý pilier. Rád by som bol, keby ste, pán podpredseda vlády, znova si vytiahli materiál a pokúsili sa od maďarských kolegov alebo partnerov dostať, koľko správcovské spoločnosti v Maďarsku prerobili. Netreba sa vracať ďaleko, pozrite si stanoviská OECD, a to ešte hospodárska kríza v roku 2008 nebola, ako dopadli správcovské spoločnosti v Anglii, pretože my sme zobrali chilský model, keby sme boli zobrali kanadský model, boli by sme možno ináč dopadli. Ale ako prepadli jednotlivé správcovské spoločnosti, OECD a Svetová banka, ale aj Európska banka má jednotlivé čísla, jak sa to celé vyvíjalo, jak sa vyvíjalo trebárs v Poľsku, Litovsku alebo kdekoľvek v iných krajinách vo východnej Európe.
Ale teraz poďme k Slovensku, pretože nemôžte mi poprieť, že slovenská penzijná reforma je zlá, že ju treba reparovať a treba s ňou niečo robiť. Ja len poukážem na niektoré veci. Priemerný dôchodok Slováka je 359 euro, 360, v Česku 380, v Poľsku 437, v Nemecku 791, Rakúsko 1 026, vo Švajčiarsku 1 300 eur, vo Francúzsku 1 100. Horšie ako Slováci sú na tom iba obyvatelia pobaltských štátov. Samozrejme, obviňovať z toho správcovské spoločnosti nemôžeme, treba to tak však vnímať, že na trhu fungujú siedmy rok a svojim sporiteľom nedali ani len nádej na zmenu k lepšiemu. Len samé otázniky a neistotu. Je tu aj ďalší fakt, demografické ukazovatele Slovenska sa postupne zhoršujú a vláda ani po roku nemá ani náznak riešenia, ako eliminovať prichádzajúce riziká. Slovenský dôchodkový systém potrebuje zmenu, na tom sa zhodneme všetci, ale nie takú hurásystém, ako to robíme teraz. Navrhovaným zmenám, o ktorých hovoríme, nepredchádzala seriózna ekonomická analýza ani verejná odborná diskusia. Hovorím to preto, že pozrite sa, Česi, silná ekonomika, koľko sa bavia a ako sa bavia z hľadiska penzijnej reformy v Českej republike. Ani jeden štát v Európskej únii sa nebavil tak dlho a nemal toľko dôvodových analýz, a prepracovaných, ako majú Česi.
Naopak, vo verejnosti sa objavovali len vyhlásenia, ktoré koaličná strana čo presadzuje, kam neustúpi. Niektorí i kolegovia jednostranne propagujú silnejšie postavenie správcovských spoločností, naháňať im klientov, aby získali čo najviac peňazí. Táto atmosféra neprispeje k stabilizácii zákonov o dôchodkovom sporení ani k ich kvalite. Naopak, vytvára len predpoklad pre ďalšie zmeny už v blízkej budúcnosti, čo môže dôchodkové sporenie aj pochovať.
Ak som spomenul, že chýba analýza niektorých zásadných faktov potrebných pre také vážne rozhodnutie, ako chceme dnes prijať, treba v zákone urobiť zmeny. Predovšetkým ide o vstup na akciové trhy. Nepoznáme detaily možného investovania do akciových fondov, nepoznáme portfólio jednotlivých správcovských spoločností, nevieme, ako rozmýšľajú účastníci druhého piliera, pokiaľ ide o riziká a možnosti investovania. Nie sú vyhodnotené ani výnosy, s ktorými sme v istých časových intervaloch iba povrchne oboznámení iba médiami. S nimi sa automaticky spájala aj kritika predchádzajúcej vlády pri zavedení garancií. Namiesto takéhoto mediálneho cirkusu by sme mali poznať pozadie nízkych výnosov jednotlivých fondov, no nič sa z toho nedeje.
Samozrejmá vec, pán Počiatek tu, pán poslanec tu veľmi podrobne povedal, že 50 % ľudí vôbec nevie, kde má finančné prostriedky, či má na rastovom, vyváženom alebo konzervatívnom fonde. Nevie, ani v akom portfóliu je. Čiže nemá ani dunstu, ako by mal investovať, či zriadime ďalší fond, alebo zriadime ďalšie dva. Podľa môjho názoru by sme s navrhovanými zmenami mali počkať. Po prvé na to, aby sme si určili smer, ktorým pôjdeme, a potrebujeme analýzu Národnej banky Slovenska. Okrem toho v septembri má Európska komisia pripraviť a vydať Bielu knihu, kde sa povedia zásadné veci k druhému pilieru a k dôchodkovým systémom v Európe. Budú tam najmä skúsenosti z dôchodkových systémov Európy, z ktorých sa môžeme poučiť, pretože všetky dôchodkové systémy v rozvinutých krajinách prepadli, či už ide o Nemecko, Anglicko, kde vláda dorovnávala straty, nehovorím o poľskom modeli a tiež nehovorím o Chile.
Veľké finančné problémy prekonávajú súkromné dôchodkové systémy aj v iných štátoch. Ukazuje sa, že dnes vôbec nezáleží na tom, či príslušná krajina patrí medzi najvyspelejšie krajiny sveta alebo či jej súkromný dôchodkový systém bol, alebo nebol povinný dobrovoľne, prípadne či je definovaný dávkovo alebo príspevkovo. Prepady akcií vo viacerých dôchodkových fondoch vymazali ich dlhoročné ekonomické výsledky. Roky a roky nás Svetová banka, ako aj Medzinárodný menový fond a ďalšie národné finančné inštitúcie presviedčali, že jedinou cestou, ktorá vyrieši problém starnutia obyvateľstva a ktorá zabezpečí dostatočne udržateľné dôchodky na dlhú dobu, sú súkromné dôchodkové systémy. Za moderné označovali predovšetkým sporiace penzijné produkty - dôchodkové individuálne účty, ktoré mali zabezpečiť svojim účastníkom omnoho vyššie výnosy a, samozrejme, vyššie zisky. A čo z nich zostalo? Prečo v 90 % v európskych krajinách sa vyplácajú dôchodky z prvého priebežného systému a nie z druhého? Nie jednoducho preto, lebo tento systém neuspel? Povedzme si otvorene, druhý pilier ekonomiku ani dôchodky nezachráni. Nemôže byť nosný, ale iba doplnkovým zdrojom príjmov seniorov. Takto k dôchodkovému systému treba aj pristupovať a nastaviť jeho parametre.
Takže čo vyplýva zo skúseností v zahraničí, ale aj z doterajšieho pôsobenia správcovských spoločností na Slovensku? Treba zmeniť viacero vecí. V prvom rade motiváciu správcovských spoločností tak, aby boli nútené získať zisk a nielen nazbierať čo najviac sporiteľov. Treba nastaviť pravidlá tak, aby ich zárobok sa odvíjal od toho, koľko sporiteľovi zarobili peňazí. Aby bola postavená zmluva medzi správcovskou spoločnosťou na princípe jeho odmeny z výnosu, ktorý klientovi zabezpečila, a nie tak, ako je to dnes, keď DSS-ky strhávajú si poplatky na svoju réžiu, poplatky na investovanie a svoje odmeny ešte skôr, ako idú na trh. Tým sa ale vládne návrhy vôbec nezaoberajú.
Slabým miestom navrhovaných zmien je vstup na akciový trh a prenášanie rozhodnutia na sporiteľa. On je laik, nevie, ako tento trh funguje, nevie vyhodnotiť svoje šance zarobiť. Nevie, že inak táto hodnota klesá a dostáva sa do straty. Nevie, že iba ten, kto má naozaj šťastie a dlhoročné skúsenosti, môže na tomto trhu zarobiť. A práve prvok šťastia, ktorý do celého procesu vstupuje, je tak silný, že ani severoamerické správcovské spoločnosti, ktoré majú niekoľkoročné skúsenosti, niekoľko desaťročné skúsenosti s akciovými trhmi, neodporučili vstup dôchodkového kapitálu na ne.
Paradoxom pritom je, že pri vstupe na rizikový akciový trh má byť náš sporiteľ zbavený ešte aj garancií zo strany správcovských spoločností. Zachovanie či zrušenie garancií má aj silný politický rozmer, ktorý nemožno obísť. V tom smere zohrala koalícia jednu veľkú komédiu, keď si spomeniem na ich reakcie, keď sme zaviedli garancie. Médiá kŕmené miliónmi eur z reklám správcovských spoločností bezo sporu pustili náboj najhrubšieho kalibru a koalícia nám nevedela prísť na meno. A dnes jeden, druhý koaličný partner, ale aj premiérka sú zrazu za zachovanie garancií, ak sa vytvoria aj možnosti investovať bez garancií. Zrazu im neprekážajú a už ani nedeformujú trh. Ak to zhrniem, jednoducho musím povedať, že je zlé, ak sa také veci, ako je dôchodkové sporenie, stávajú nástrojom politického boja.
Treba zmeny nastavenia dôchodkového sporenia. V našej ekonomike nie je miesto pre 1,4 mil. účastníkov druhého piliera. Súčasný stav je zlý pre systém, pre štát, ktorý na to nemá, ale najmä pre sporiteľov, ľudí, ktorí boli nalákaní do druhého piliera, ale nemajú šancu získať dôstojnú penziu. Dkonca väčšina z týchto ľudí nebude mať ani na sociálne životné minimum. Plnia len jednu úlohu v prospech správcovských spoločností, sú pre ne zdrojom finančných príjmov. Uvedený vysoký počet sporiteľov nie je výsledkom reálnej sily dôchodkového systému a viery v jeho možností, je to iba výsledok silnej reklamy, ktorá uviedla ľudí do omylu, a je to výsledok snahy našich občanov oslobodiť sa od všetkého štátneho a vyjadrením nedôvery, že všetko štátne je zlé. Treba priznať, že je to chyba najmä nás politikov, v tomto smere sme mali pri nábore správcovských spoločností uľahčenú úlohu, ale môže sa to obrátiť aj proti nám a v čase, keď nastane obdobie vyplácania dôchodkov.
Myslím si, že na slovenskom trhu, pretože slovenský trh je malý, stačilo možno dve správcovské spoločnosti, nie tak, ako je šesť správcovských spoločností. Na základe toho, čo som povedal, automaticky vzniká otázka, kto by mal zo systému vypadnúť. Ľudia starší ako 35 rokov a ľudia s príjmom nižším ako 600 až 700 eur, ani jedni, ani druhí si na lepší dôchodok nenašetria, ich vklady sú nízke a obdobie sporenia veľmi krátke. Podľa našich analýz by na Slovensku malo byť v dôchodkovom sporení 200- až 250-tisíc mladých ľudí.
Ďalším vážnym problémom, o ktorom treba diskutovať, je prerozdelenie odvodu 9 % do Sociálnej poisťovne a 9 % správcovským spoločnostiam. Takto nastavený mechanizmus verejné financie dlhodobo nemôžu uniesť, kde zvlášť, ako sme sa k takémuto kľúču dopracovali, keď v auguste 2002 vláda pána Mikuláša Dzurindu schválila legislatívny zámer zákona, ktorý mal upravovať nový dôchodkový systém, uložila vypracovať návrh zákona v dvoch alternatívach. Jedna alternatíva bola odvody 12 : 6; 12 % do Sociálnej poisťovne, 6 % do druhého piliera. Druhá alternatíva bola odvody do druhého súkromného dôchodkového piliera 3,7 %. Súčasne bolo v tomto materiáli napísané, že vraj prvá alternatíva tejto 12 : 6 je nevyfinancovateľná z verejných zdrojov. To bol záver vlády, ktorý prijala vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2002. Napriek tomu, že sa konštatovalo, že pomer odvodov je 12 : 6 nevyfinancovateľný z verejných zdrojov, zrazu sa objavil 9 a 9. Pýtam sa, čo zapríčinilo, že navrhovatelia zákona od návrhu 12 : 6, resp. to, čo bolo ešte prijateľné, 3,7 %, sa dostalo k 9 : 9? Prakticky z nášho, museli sme vyplácať zo Sociálnej poisťovne ročne 26 mld. korún, aby sme vyrovnali deficit, ktorý tam vznikol. Sociálna poisťovňa, resp. štát na toto rozdelenie odvodu dopláca, pritom dochádza k tomu, že štát, aby naplnil literu zákona, odviedol za 1,4 mil. účastníkov správcovským spoločnostiam každý mesiac 9 %, musí sa prostredníctvom dlhopisov zadlžovať. Na získanie týchto peňazí zaplatí viac ako už niekoľko rokov za sebou výnos v dôchodkovom pilieri, inými slovami, nech to znie akokoľvek nenormálne, je to tak, že štát sa zadlžuje a peniaze, ktoré odvedie do správcovských spoločností, sa v priebehu ich niekoľkých mesiacov znehodnotia.
Pre porovnanie uvediem výšku odvodov v krajinách v strednej a východnej Európe. V Rumunsku sa odvádza do druhého piliera 2,5 % z 29 %, v Bulharsku 4 z 23 %, v Chorvátsku 5 %, v Poľsku 7,3. Na margo tohto v roku 2007 Medzinárodná organizácia práce potvrdila, že na Slovensku sa uskutočňuje najradikálnejšia dôchodková reforma v Európe a vytvára systematický deficit zdrojov v prvom pilieri, čo nakoniec sa preukázalo ako absolútna pravda. Tento problém navrhovanej zmeny znovu dochádzajú. Pýtam sa - prečo? Pretože to nevyhovuje správcovským spoločnostiam, ktorým ide iba o zisk. V tejto súvislosti budem navrhovať zníženie odvodu do druhého piliera na 3 %.
V poslednom rade sa treba pozrieť aj na samotné správcovské spoločnosti. Spomeniem ďalšiu anomáliu, ktorá znevýhodňuje Sociálnu poisťovňu oproti správcovským spoločnostiam. Sociálna poisťovňa je povinná správcovským spoločnostiam odvádzať príspevky za sporiteľov v druhom pilieri, aj keď zamestnávateľ poistné odvody nedostane. Do 60 dní musí zaplatiť správcovskej spoločnosti a potom sa sama musí postarať o vymáhanie tej časti, ktoré Sociálna poisťovňa pripísala na účet DSS-iek. Správcovským spoločnostiam tak plynú na účty peniaze bez ich akejkoľvek aktivity.
Prečo si svoje pohľadávky od klientov nevymáhajú sami? Niektoré DSS-ky ešte neváhali penalizovať Sociálnu poisťovňu, ak s touto neuhradenou platbou mešká. Pritom štát robí za DSS-ky všetky úkony, vypočítava za nich odvody do druhého piliera, vyberá ich, vymáha a pripíše ich na ich účet. Potom stačí už len niekoľko počítačov a zopár správnych ľudí, ktorí rozpútajú mediálnu kampaň, a výhodný biznis pre správcovskú spoločnosť je na svete. Ak hovoríme o potrebe zmeny, mala by sa udiať aj v tejto oblasti, no vo vládnom návrhu som sa o tom nič nedočítal.
Ďalej sa pýtam, prečo sa návrh novely zákona nezaoberá kontrolou správcovských spoločností pri ich nakladaní s peniazmi občanov? Sú to súkromné firmy, ale narábajú s verejnými zdrojmi vybranými od občanov, a to je dôvod na ich kontrolu, tak ako je to napríklad v zdravotných poisťovniach. Prečo by mali mať správcovské spoločnosti v tomto smere výnimku? Dnes nikto nevie ani to, kde investovali správcovské spoločnosti vyše 4 mld. eur.
Problém je aj navrhovaný povinný vstup mladých ľudí nielen z hľadiska ústavnosti, ale najmä z hľadiska zvyšovania počtu sporiteľov. Mal to byť elitný klub mladých a prosperujúcich ľudí. Veď čo si už len našetrí niekto s priemernou mzdou? Slovensko je zrelé, ako som už povedal, maximálne na 200- až 250-tisíc sporiteľov v druhom pilieri, pretože ostatní aj tak padnú do prvého piliera a na dôchodok si nenašetria. Ak majú vo Švajčiarsku, Nemecku, Rakúsku podstatne vyššie, až niekoľkonásobné dôchodky ako u nás, nie je to zásluha druhého piliera, ako sa nám to snažia nahovoriť nekritickí zástancovia dôchodkov sporenia, ale podstatne vyššej životnej úrovne v dôsledku silnej ekonomiky. Zamieňanie týchto dvoch veličín účelovým ťahom tých, ktorí chcú získať čo najviac sporiteľov. Pokiaľ by sa páni z koalície pozerali na veci reálne, nemohli by akceptovať návrh povinný vstup mladých ľudí. Podľa môjho názoru je táto povinnosť z právneho hľadiska na hrane ústavnosti a mali by sa k nej vyjadriť právnici.
Problém vidím i v tom, že prvý dôchodkový pilier je legitímny a nedá sa spochybňovať jednostranným povinným vstupom do druhého piliera. Alebo druhý možno konflikt s ústavou, dovoľuje ústava vnucovať členstvo, predpisovať vklady či odvody do nejakých systémov? Nie som o tom presvedčený a poviem pravdu, že ak človeku by vadilo, keby mi štát niečo ordinoval, čo musím robiť, kam mám vstúpiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán Muňko, ako riaditeľ Sociálnej poisťovne ste sa 7. 6. 2009 vyjadrili ohľadom druhého piliera, že začať treba vtedy, keď to ekonomika umožní. Budem vás citovať, začať treba s reformami v tom zmysle: "Bez spustenia druhého dôchodkového piliera by Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca penzie terajším dôchodcom, podľa jej šéfa mala dostatok finančných zdrojov do roku 2025 - 2030. Medzičasom by politici mali presadiť také reformy v riadení verejnej správy či verejnom obstarávaní, aby štát dokázal ušetriť výrazne viac peňazí než v súčasnosti." Dodal. Vo svojom postoji ste konzistentný, vidím, že aj o pár rokov ďalej. Viazali ste spustenie druhého piliera na kondíciu verejných financií, pričom súbežne vaša vláda nedokázala hospodáriť bez prehlbovania štátneho dlhu. Pričom je nám všetkým jasné, že bez radikálneho zásahu budú v roku 2040 v Sociálnej poisťovni na výplatu dôchodkov chýbať takmer 2 mld. eur. Demonštruje to absolútnu absenciu vašej politickej a možno aj ľudskej zodpovednosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Niečo prečítam a potom poviem, kto to povedal: "Podľa nášho názoru súkromné dôchodky sú jedinou možnou cestou, pretože inak je to priveľká záťaž na vládu. V strednej a východnej Európe veľa penzijných fondov vzniklo v posledných rokoch, takže našetrené majetky nie sú veľké, ale máte veľmi rýchlo starnúce obyvateľstvo. Keď sa pozriete na Nemecko, Taliansko či Francúzsko, tak tam sa tiež rýchlo zväčšujú blížiace sa požiadavky na vyplácanie dôchodkov, čo spomalí ekonomiky, keď ich obyvatelia pôjdu do dôchodku. Samofinancovanie dôchodkov je najlepším riešením pre jednotlivca, ale aj pre vlády. Tie sa potom môžu sústrediť na iné oblasti, ako napríklad rozvoj infraštruktúry, vzdelávania a tak ďalej."
No nepovedal to nik iný, nik iný to nepovedal ako šéf Allianzu pre strednú a východnú Európu pán Bowers. Bolo to včera v novinách a v konečnom dôsledku je to dosť, by som povedal, v príkrom rozpore s tým, pán Muňko, čo vy hovoríte. Ale, samozrejme, váš názor vám neberiem, viete dobre, že pozerám inak aj na otázku fungovania na akciových trhoch, resp. kapitálových trhoch. Vy ste skúsený investor, to určite z vašich vyjadrení cítiť. Ale ja vám môžem povedať, že práve v momente, keď ste prinútili zákonom, aby DSS-ky v princípe zo strachu pred možným rizikom polročného vyhodnocovania z tohto trhu odišli, tak práve vtedy sa začalo, no nechcem to nazvať slovom eldorádo, ale začalo sa to lepšie obdobie a ja osobne to považujem pre mňa súkromne za hádam najúspešnejšie fungovanie na kapitálových trhoch, ktoré som vôbec vtedy, teda ktoré som vôbec kedy mal.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Muňko, rozmýšľam, čo by som asi tak povedal, keby som mal zase odpapagájovať nejaký text, ktorý mi napísal minister, ako nám to predviedla pani kolegyňa Blahová, ale keďže poviem nejaký vlastný názor alebo chcem povedať vlastný názor, tak to, čo ma zaujalo z vášho vystúpenia, to je iba krátke poukazovanie, poukázanie na dokonca možnú protiústavnosť povinného vstupu do druhého piliera.
Ja mám tiež veľmi vážne pochybnosti o tom, či je ústavné, ak štát núti ľudí vstúpiť do druhého piliera, pretože podľa ústavy zabezpečuje sociálne zabezpečenie alebo garantuje sociálne zabezpečenie, ale v druhom pilieri štát negarantuje vôbec nič. Čiže my sa dostávame do situácie, že štát núti ľudí na základe zákona odkladať si peniaze do druhého piliera, ale pritom zároveň ten istý štát negarantuje, že z týchto peňazí sa čo i len jedno euro v budúcnosti vráti v podobe dôchodku naspäť. A ja mám vážne obavy, že práve tento moment môže spôsobovať protiústavnosť povinného vstupu do druhého piliera, ak tu, naopak, nie je garancia žiadneho plnenia. Pretože tuto máme poistný systém a, samozrejme, v poistnom systéme musí byť garancia vyplatenia tej poistky, keď sa naplnia dôvody, prečo má byť to poistné plnenie vyplácané. A my sa nachádzame v situácii, kedy ľudia síce si povinne budú platiť poistenie na obdobie staroby, ale vlastne sa môžu dostať do situácie, že ten, komu platia, čiže v podstate štát, pretože je to štátom vynútená dávka, im potom nebude garantovať, že im vyplatí tú poistku v čase, keď sa stanú dôchodcami.

Pán kolega, existuje elegantné riešenie na mnoho tých problémov, o ktorých ste tu rozprávali. Áno, súhlasím s tým, demografický vývoj potrebuje reakciu zo strany jednotlivých vlád v Európe. Áno, súhlasím s tým, že súčasný systém dôchodkov je už neudržateľný, pretože bol na začiatku skôr nastavovaný na to, že sa väčšina ľudí dôchodku nedožije, než by bol nastavený na to, že ho bude tak obrovské množstvo dôchodcov poberať. Súhlasím s tým, že v Európe sa skúšajú rôzne modely a vlády volia rôzne prístupy k tomu, aby túto situáciu riešili.
Keď sa pozrieme do Veľkej Británie, tak sa rozhodli v procese zavedenia nového systému, ktorý sa volá univerzálny kredit, skombinovať dva zaujímavé myšlienkové postupy. Jeden sa dá zhrnúť ako základný príjem a druhý sa dá zhrnúť ako negatívna daň. No a hádajte, čomu sa rovná univerzálny kredit na Slovensku? A dám vám jednu dobrú pomôcku, stačí si naštudovať knižku, ktorú napísal pán Sulík, a volá sa Odvodový bonus a väčšinu odpovedí na tieto otázky tam nájdete. Nájdete tam odpoveď na to, ako sa dá zabezpečiť dlhodobo ufinancovateľný stav, nájdete tam odpoveď na to, ako sa dá odstrániť z procesu pojem ako základná mzda, ako dôchodkový vek a ako sa dá cez kombináciu základného príjmu a negatívnej dane spraviť udržateľný systém, ktorý by dokázal vydržať niekoľko ďalších desaťročí. Stačí študovať.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Muňko, dovoľ aj mne, aby som ti poďakoval za tvoje obsažné vystúpenie. Rovnako ako ty, aj ja mám obavu z núteného vstupu mladých ľudí do druhého piliera, taktiež sa nazdávam, že je to na hrane ústavnosti, ak nie priamo protiústavné.
Čo ma však najviac, najviac mrzí, je to, že strana, ktorá má v názve slovo sloboda a ktorá sama o sebe hovorí, že je liberálna, tak prostredníctvom svojich nominantov vo vláde presadzuje takýto donucovací systém formou zákona.
Veď, páni, dokážte, že ste liberáli a nechajte mladých ľudí, dajte im možnosť slobodne sa rozhodnúť, či chcú, alebo nechcú vstúpiť do druhého piliera. Veď to by malo byť každého jednotlivca slobodné rozhodnutie. Preto mi prekáža, že mladých ľudí nútite pod hrozbou zákona, nútite proti ich vôli vstúpiť do druhého piliera.
Ďakujem.

Páni poslanci, nebudem kritizovať ohľadom vašich vyjadrení, ja by som bol rád... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)