22. schôdza

Pán poslanec Lazár reaguje na faktické poznámky.

Ďakujem pekne. Na to sa dá uviesť asi len jedna taká známa fráza na Slovensku, že "reči sa hovoria a chlieb sa je". My si tu môžme povedať čokoľvek, fakt je ten, že zákon to, čo sme uviedli, umožňuje, vytvára takéto podmienky a vytvára takéto predpoklady. My tu môžme, nemusíme sedieť o tri, päť, štyri rokov, ale ten zákon platiť bude a tieto nemocnice sa podľa toho riadiť budú.
V tej skutočnosti, že urobíme všetko pre to, aby fungovali, no už rok sú riadené novým vedením, už rok vlastne pán minister riadi tieto nemocnice cez rezort, a napriek tomu tieto nemocnice vytvárajú ešte väčšiu stratu ako v minulosti. Čiže ešte raz opakujem, reči sa hovoria, chlieb sa je a fakty sú fakty.
Ja nie som lekár, som ekonóm, a preto na to možno pozerám mnohokrát z iného pohľadu. Z môjho pohľadu je to jasný scenár. Treba povedať, že je to chytrý scenár, ktorý je pripravovaný a ktorý je robený, je robený komplexne, treba ohodnotiť a pochváliť aj silu súpera a súper na druhej strane vie, čo robí, vie, ako to robí, vie, čo chce dosiahnuť. A ja si myslím, že hodnotiť to budeme o tri roky, keď bude končiť toto volebné obdobie, a dovtedy je ešte veľa času pred nami a skôr by som povedal takých zlých časov, nie pozitívnych.
A uvediem ešte jeden príklad. Obdobne je to aj s privatizáciou, napríklad teplární. Tam takisto prišiel nový manažment, ktorý prišiel s jasným scenárom, má na to jasný cieľ, ako má robiť, aby tieto nemocnice priviedli do privatizácie. My dnes v prípade nemocníc ich dávame do situácie, kde jednoducho vytvárame horšie podmienky a na druhej strane im nevieme pomôcť, ani oni samy si nebudú vedieť pomôcť, potom sa tu všetci budeme tváriť, že veď predsa manažment len dodržiava zákon. Vyhlásil na seba konkurz. A v konkurze je možné nemocnicu predať aj ako celok a je to omnoho rýchlejšie a efektívnejšie.

Pán poslanec Valocký, ďalší rečník.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, aby som nezabudol, pán spravodajca, dávam procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby tento návrh bol vrátený na dopracovanie predkladateľovi. Ako dôvod uvádzam, aby boli do tohto návrhu zapracované aj iné nemocnice na Slovensku, ktoré sa musia transformovať taktiež na akciové spoločnosti, čiže to znamená, nielen fakultné nemocnice, ktoré sú toho času pod zriaďovateľskou gesciou ministerstva zdravotníctva, ale aj nemocnice, ktoré sú pod inou gesciou, to znamená buď mestskou, alebo VÚC. Ďakujem veľmi pekne.
Začnem netradične asi tým, že, pán predseda zdravotného výboru, veľmi dobre si to povedal, SDKÚ - DS nebude privatizovať, lenže rezort zdravotníctva vedie nominant KDH. Čiže kto, nám je to jasné. Aj keby som tvoje slová zobral úprimne, nepredpokladám, pán predseda zdravotného výboru, že si analfabet v zdravotníctve, lebo sa poznáme už dlhšie, a ak by som tieto slová bral úprimne a teraz nemyslím o privatizácii, ale o akciových spoločnostiach, z dôvodu toho, že urobme akciové spoločnosti a tieto spoločnosti budú hospodáriť vo vyrovnanom hospodárení, tak o ministrovi neviem, ale k nemu sa vyjadrím neskoršie, ale u teba, pán predseda, nepredpokladám, že by si nevedel, že keďže sa nemocnice zadlžujú, tak od 1. 1. 2012 urobiť akciové spoločnosti je utópia.
Netvrdím a nie som proti akciovým spoločnostiam, ale my hovoríme iné. Keďže nastúpila nová vláda, nominant KDH prišiel na ministerstvo zdravotníctva, tento minister vymenil manažmenty v nemocniciach, pretože tie predchádzajúce boli zlé, zadlžovali sa, nové manažmenty sa zadlžujú ešte viac a s týmto predpokladom vytvárať akciové spoločnosti, dúfam, že aspoň v tomto budeš so mnou súhlasiť, je utópia. Ak by nominanti KDH na postoch riaditeľov terajších nemocníc znižovali zadlžovanie nemocníc, tak by som ešte aj pochopil vytváranie akciových spoločností. Vtedy by boli, pán predseda, tvoje slová pravdivé, nič za tým nie je, nebudeme privatizovať, ale keďže je to takto, ako hovorím, no predstavte si, že máte vlastnú firmu, ktorú zadlžujete, zadlžuje sa tá vaša firma a vy ju idete obrátiť na akciovú spoločnosť, ktorá sama seba bude musieť dať do konkurzu? Však je to skutočne pri, bez akýchkoľvek invektív, toto je postavené absolútne na hlavu.
Bol by ešte ďalší recept. Pán minister, už rok čakám, kedy poviete holú pravdu o fakultných nemocniciach a pravdu akciových spoločností v tom, že neustále ste pri tvorbe zákona o akciových spoločnostiach hovorili, musia byť nemocnice akciové spoločnosti, aby hospodárili s vyrovnaným hospodárskym výsledkom. A dávali ste príklady neporovnateľné, hovorili ste, že akciové spoločnosti, to ste mysleli ústavy, tak ako vám povedal pán poslanec Raši, potom ste zistili asi, že tie ústavy majú o 100 % viacej finančných prostriedkov ako nemocnice, tak ste zjemnili rétoriku a povedali ste, že akciová spoločnosť Poprad, nemocnica Poprad, ktorá skončila s hospodárskym výsledkom 16 800 eur v roku 2010. Áno, ale zabudli ste, pán minister, povedať a čakal som celý rok, čakal som celý rok na to, že poviete, že aj príspevkové organizácie, nie akciové spoločnosti skončili s pozitívnym hospodárskym výsledkom. Napríklad Fakultná nemocnica Nové Zámky, ktorá nie je akciovou spoločnosťou, napríklad Fakultná nemocnica Nitra, v ktorej som bol riaditeľom, skončila s hospodárskym výsledkom 2 mil. eur, prosím pekne, to prečo nepoviete, pán minister? (Potlesk.)
Alebo ak chcete akciové spoločnosti, tak nájdite si inú rétoriku, prosím vás. Však povedzte teda, že aj mnou ako ministra riadené organizácie, príspevkové, sú hospodársky dobre na tom a išiel by som na to trošku inak, pán minister. Ak je vám, možnože ani ste neni presvedčený o tom, že treba akciové spoločnosti, možno máte nejakú úlohu a pri týchto všetkých otázkach, ktoré vám kladieme, to tak, bohužiaľ, vyzerá. Hej? Tak prečo ste neurobili, pán minister, to, že keď mám fakultné nemocnice vo svojej gescii v pozitívnom hospodárskom výsledku, tak tie transformujte. A urobte to postupne. Prečo to tak neurobíte?
Teraz napríklad vaši nominanti, ktorých ste tam dali, sa zadlžujú ešte viac. Ako je to možné, pán minister? Hovorili ste a vyhovárali ste sa na to, že nie je mnou, teda ministrom v riadených organizáciách, nie je jednotné účtovníctvo a nie je jednotná ekonomika. Veď sám viete, pán minister, dúfam už po roku na tom ministerstve, že to je hlúposť. Veď jednotné ekonomické tabuľky dáva ministerstvo zdravotníctva. A to každý, kto trošku tuná rozumie ekonomike, toto pochopí.
Čiže v zásade ak by sme hovorili, my nie sme proti zmene formy, my len sme proti zmene rýchlej, ktorá sa deje na základe buď nejakého pokynu, alebo neverím, pán predseda zdravotného výboru, že podobne by si nerozmýšľal, keďže ťa dlhšie poznám a viem, že pracujeme v zdravotníctve už spolu už druhé volebné obdobie, takže aby bolo správne pochopené. Ešte raz. Nie sme proti transformácii, ale sme za transformáciu rozumnú, sme za transformáciu takú, ktorá pomôže občanom Slovenskej republiky a nebudú sa zatvárať a nebude sa špekulovať vôbec o tom, že či nejaká Penta bude mať nejaké nemocnice, alebo nebude mať. Však keď si pozriete, to nie sme my, ktorí o tom otvorene hovoria. Pozrite si denníky, včera, predvčerom, ešte o zákone o lieku. (Potlesk.)
Áno. Však už nie my nazývame ministra zdravotníctva nejakým menom, ale tlač. Niečo sa stalo, páni, tak nad tým rozmýšľajme. A skutočne my chceme pomôcť ako zdravotníci zo SMER-u - sociálna demokracia, skutočne chceme pomôcť zdravotníctvu. A môžem vám, pán minister, povedať, či vo fakultnej nemocnici, kde som bol riaditeľom, to nie je pravda, čo som povedal, že skončila s hospodárskym výsledkom a môžem vám, pán minister, ešte aj to povedať, že z titulu platieb napriek tomu, že som bol poslancom Národnej rady za SMER, som bol odspodu na treťom mieste. Ak klamem, možno som bol na štvrtom, čo sa týka výšky platieb do nemocníc.
Čo sa môže stať, ako môže vôbec takáto akciová spoločnosť v tomto prípade, v ktorom minister teda navrhuje, či už pod tlakom, alebo podľa vlastného uváženia, čo sa môže stať? Všetci moji predrečníci tu hovorili konkurz a tak ďalej, čiže nechcem sa opakovať, ale predstavme si jednu vec, že by náhodou niektorá z tých nemocníc začala neplniť svoju funkciu. Teraz už potom nebudeme, čo budeme hovoriť potom? Že sme to šili horúcou ihlou? Že ten občan nemá kam prísť, že zosekáme lôžka? Čo budeme potom robiť? To je prvá vec, na ktorú chcem upozorniť.
Druhá vec. Pán minister, predpokladám, že týchto 420 mil. eur, je to odhad až do konca decembra alebo je to spracované k 1. 9. 2011? Predpokladám, že ak hovorím o dlhoch, tak hovorím k dátumu x a nie dopredu, lebo dopredu ešte neviem, aké budú dlhy. Keď už by som povedal, že k 1. 9. nám chýba na oddlženie 70 mil. euro len vo fakultných nemocniciach, čo je 2 mld. korún. Pýtam sa, ktoráže to firma nebude oddlžená? Ktorá? Tá, ktorá sa nepodvolí a nestiahne zo svojho dlhu 10, 8, 7 %? Čiže čakal som, že ak oddlžíme nemocnice, tak v plnej výške.
Vážené kolegyne, kolegovia, to nie je len toto oddlženie. Občan platí za nezodpovednosť vedenia, dajme tomu rezortu, lebo pod rezort, bohužiaľ, tieto nemocnice patria, inak to nevieme nazvať a poviem, platí dvakrát. A poviem prečo. Pretože ak ste si nevšimli niekto, tak bola nemocnici v roku 2009 poskytnutá pôžička na oddlženie. Ak ste si všimli, tak táto pôžička, vláda ju odpustila. Čiže to znamená, že to nie je 350 mil. eur, to je ďalších, teraz ma ospravedlňte, 200 mil., lebo neviem presnú sumu, ktorá bola, neviem, pán poslanec, možno mi pomôžeš, ktorá bola požičaná nemocniciam. Prečo ministerstvo nezariadilo to, aby nemocnice začali splácať tento dlh? Divím sa ministrovi financií, že si nechal takýto balík peňazí ujsť. Lebo napríklad Fakultná nemocnica Nitra bola schopná splácať v pohode. Lenže bola tam dvojročná odkladová doba a nikto neprišiel a nepovedal, že plaťte. Peniaze boli na stole. Možno, že toto minister financií ani nevie. Keby vedel, ako sa hospodári v niektorých fakultných nemocniciach, a to netvrdím, že dlhy boli za nás, dlhy boli predtým, takže nemám s tým problém aj do minulosti rozprávať, ale skutočne je to o vedení manažmentov.
Ak necháte manažmenty nemocníc pri tvorbe akciových spoločností, dajme tomu aj tie, ktoré už teraz ste dosadili vy a ktoré vám zvyšujú dlh, tak to budú robiť ďalej. Vy si myslíte, že nejaká zmena formy zmení toho riaditeľa alebo tých ľudí, ktorí nebudú ničomu rozumieť a budú sedieť v tých predstavenstvách a tých dozorných radách? Čiže upozorňujem skutočne a s celkovou vážnosťou na tieto problémy, ktoré nastanú a ktoré budú.
Ešte sa dotknem trošičku tých iných nemocníc. Vy si myslíte, že tie iné nemocnice, ak pokrachujú, tak utiahnu to len fakultné nemocnice? To snáď nemôžeme myslieť vážne. Prečo nechávame tie iné? Lebo to sú veľké nemocnice. To máte Čadcu, Galantu, ja neviem Liptovský Mikuláš a tak ďalej. To sú veľké nemocnice, ktoré pokrývajú veľké teritóriá Dolný Kubín a podobne. Tak, pán minister, ja by som skutočne odporúčal, aby aj tieto nemocnice boli oddlžené. Tak to skúsme nejako.
Ide stále menej a menej prostriedkov do zdravotníctva. Ja by som tu chcel upozorniť a trošku predviesť aj mojím kolegom poslancom a možno občanom Slovenskej republiky, vlastne o čo ide. Stále hovoríme, možno niekedy aj lekárska komora vystupuje, že štát neplatí, štát dáva menej, štát dáva menej a tak ďalej. Z celkového objemu výberu poistného, zdravotné poistenie, ja budem hovoriť v korunách, je ročne okolo 100 mld. korún. Z toho iba 30 % platí štát za deti, dôchodcov a tak ďalej. Ak navyšuje týchto 30 %, či je to 4,75 alebo 4,60, alebo 4,90, nie je to až tak podstatná suma. Podstatné je to, že neustále sa nám zvyšujú odvody do zdravotných poisťovní a stále peňazí nie je dostatok. Ako je to možné? Ako je možné? A tu vám chcem vysvetliť to, že skutočne tá nemocnica, ktorá bola poddimenzovaná platbami, mala pozitívny hospodársky výsledok. A tá, ktorá mala platby o 40 % väčšie, má negatívny?
A už teraz, pán minister, už sa nie je jednoducho na čo vyhovárať. Veď už sme mali spolu debatu. Povedal som, že prvý rok bude ťažký. Minister sa zabehol, ale čo ďalej? Čo teraz? Dobre, takže toto by mol môj príspevok, ktorým som chcel trošičku vysvetliť, skutočne bez nejakých invektív, že čo nás čaká a čo nás neminie. A keďže nepredpokladám, že minister je nevzdelaný, tak musím predpokladať, že za týmto niečo je. Nehovorím o akciových spoločnostiach, hovorím o rýchlosti, s akou sa to deje, a nepripravenosti tohto procesu z titulu fiškálnej politiky zdravotníckych zariadení.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Máme prihlásených päť poslancov.
Pán poslanec Blanár.

Pán poslanec Valocký, chcem ti poďakovať za tvoje vystúpenie, ktorým si naozaj pootvoril mnoho tém, ktoré sú spojené s transformáciou, ale aj s oddlžením nemocníc. Ja by som doplnil, že to, čo sa chystá v rámci transformácie, je nielen utópia, ale je to predovšetkým nebezpečné, škodlivé a likvidačné, na čo doplatia predovšetkým ľudia, ktorí sú nízkozárobkoví, ktorí sú zo sociálnych skupín, pretože zo zdravotníctva sa týmto pádom stane tvrdý biznis. A to môžete si hovoriť čokoľvek. Bude to tvrdý biznis, pretože sa chystajú ďalšie kroky, ktoré súvisia s poplatkami v zdravotníctve.
O tom, že naozaj niektoré príspevkové organizácie sú aj v pozitívnom hospodárení, svedčí aj naša nemocnica v Žilinskom samosprávnom kraji. Je to Hornooravská nemocnica v Trstenej. A je to len vďaka tomu, že má platby vyššie, nič iné, pán minister. Keby to bola nejaká genialita vedenia, tak potom by som určite vymenil mnohých riaditeľov, ale je to v platbách, pretože dnes riadia nemocnice nie riaditelia, ale zdravotné poisťovne. Bohužiaľ.
Podporujem myšlienku, aby sa vrátil materiál na dopracovanie. A chcem vás poprosiť, pán minister, naozaj, zvážte, prerušte rokovanie alebo otvorte opätovne druhé čítanie a vložte do tohto materiálu aj oddlženie vúckarských nemocníc, teda nemocníc, ktoré sú vo vlastníctve samosprávnych krajov. Chcem vás o to požiadať a poprosiť v mene všetkých obyvateľov, ktorí chodia do týchto nemocníc, a všetkých poslancov, ktorí tu sedia, pán Chaban, Radošovský, ktorí sú v krajských zastupiteľstvách, nebuďte, prosím vás, hrobármi vúckarských nemocníc.

Pán poslanec Raši.

Ďakujem pekne. Chcel by som sa vrátiť k poznámke alebo k informácii, ktorú povedal pán poslanec Valocký, pretože mnohokrát ministerstvo argumentuje tým, že boli rozdielne vedené účtovníctva, neboli prehľadné, presne tak, nie je to pravda. Formu prezentácie informácie a poskytovania informácie robia nemocnice pravidelne a vždy vo formách, ktoré zadefinuje ministerstvo zdravotníctva. Čiže transformáciou na akciové spoločnosti sa ani v tomto nič nevyrieši. Takže naozaj aj v Nitre je typickým príkladom, že nemocnica vie hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom bez ohľadu na to, v akej je forme.
A preto znova opakujem, keď sa zmení forma príspevkových organizácií na akciové spoločnosti v nemociach, ktoré teraz nedokážu hospodáriť vyrovnane, zmenou na akciové spoločnosti sa nestane nič len sa hodia, budú teda môcť byť postihnuteľné, pretože sa budú riadiť Obchodným zákonníkom a reálne im bude hroziť konkurz a zaniknutie poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem.

Pán poslanec Kalist.

Ďakujem. Vážený pán poslanec Valocký, veľmi správne si povedal, vlastnú firmu nebudem zadlžovať. Ak mám vlastnú firmu, v prvom rade hospodárim zodpovedne. Presne tak, ako si ty, pán kolega, hospodáril v Nitre a je to veľmi správne. Vo vlastnej firme hospodárim tak, aby som ju udržal, pretože neviem, alebo teda viem, že nemám za chrbtom strýka, ku ktorému natrčím ruku, keď je zle. Vo vlastnej firme nedávam provízie kamarátom a podobné pekné veci.
A uviedol si veľmi, veľmi pekné príklady, Nové Zámky, Nitra, Poprad. Nesúvisí to len s výškou úhrady. Veď to bolo veľmi krásne uvedené, že štvrtá najhoršia, alebo ako to odznelo, ale len a len so zodpovednosťou manažmentu. A je obrovský rozdiel medzi slovíčkom chcem, to sú v preklade príspevkové organizácie, väčšinou nechcú. Načo by aj chceli? Veď to je príklad Grécka. Pokiaľ mám strýka, čo mi nakoniec všetko zaplatí, nič mi nehrozí. Štát sa o mňa postará, poskladajú sa mi na to daňoví poplatníci raz, potom každých päť rokov, každých desať rokov. Uvidíme. A je rozdiel teda medzi slovíčkom chcem a medzi slovíčkom musím. Slovíčko musím sa týka akciových spoločností, a tam jednoducho manažment nemá inú voľbu. Len hospodáriť zodpovedne.
A ohľadom tlače skutočne nemáš pravdu. Platená inzercia nie je tlač. Za obsah inzercie v plnej miere je zodpovedný inzerent. A tu je taká zvláštna otázka, že odkiaľ a kto berie peniaze na klamlivú inzerciu v celonárodných médiách?
Ďakujem.