22. schôdza

Pán poslanec Muňko.

Chcel by som len doplniť pána poslanca Rašiho, že toto je krok do záhuby. A poviem prečo. Pán Blanár tiež povedal, keď už oddlžujeme a ešte okrem toho aj zdravotné poisťovne, Všeobecná zdravotná poisťovňa ináč platila fakultným nemocniciam za výkony, ako platila nemocniciam, ktoré sú pod samosprávou, resp. pod vyššími územnými celkami. V prvom rade, pán minister, ste mali všetkým nemocniciam spraviť serióznu inventúru, podklady a oddlžiť všetky nemocnice, pokiaľ majú ísť na akciovú spoločnosť. Ak si myslíte, že nemocnice, ktoré sa premenia na akciovú spoločnosť a potom tam vstúpi investor a bude chcieť vykrývať staré dlhy, tak ste na omyle.
Druhá záležitosť pred privatizáciou, lebo to je privatizácia nemocníc, je treba vysporiadať sa s tými stratami, pretože tak ako sme sa nevysporiadali pri daňovej reforme s vyššími územnými celkami, kde sme im presunuli právomoci a kompetencie a nepresunuli sme im finančné prostriedky, tak dnes je to tento istý spôsob, ktorý dnes ideme realizovať aj v zdravotníctve. Zdravotníctvo je vo veľkom svrabe a po tomto, čo teraz predvádzate, bude ešte vo väčšom.

Pán poslanec Raši reaguje na faktické poznámky.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem, tie exekúcie som spomenul preto, pretože raz sa už zaviedla ochrana na pol roka pred exekúciami nemocníc a bolo to v čase, keď sa chystalo oddlženie práve preto, aby nemocnice nemohli byť exekvované, a vtedy, možno si pamätáte, tu boli veľmi plamenné prejavy o tom, že exekúcie, ochranu pred exekúciami robíme preto, aby nemocnice naďalej sa nemuseli správať hospodárne a aby manažéri naďalej mohli plytvať financiami. Spomenul som to preto, lebo pokiaľ transformácia na akciové spoločnosti je preto, že nemocnice budú hospodáriť s vyrovnaným výsledkom, tak tá ochrana pred exekúciami je tam asi zbytočná. Veď keď budú v plusových číslach a nastúpia na štartovacej línii nula, tak asi ochrana pred exekúciami tam nemá čo robiť. Okrem iného aj tak nie sú ochránené pred konkurzom ako akciové spoločnosti, čo je veľmi dôležité.
Čiže keď ministerstvo zdravotníctva už teraz hovorí o potrebe ochrany pre exekúciami, znamená to, že ten systém nie je pripravený. Však predsa keby začali v bode nula s dlhmi nula a od 1. 1. 2012 hospodárili v pozitívnych číslach, tak o žiadnych exekúciách sa predsa baviť nemusíme. Ale to je presne o tom, že si začínajú uvedomovať, že sa hrnú do jedného kroku, ktorý nie je dotiahnutý do konca bez toho, aby sa neohrozila existencia nemocníc. A sú to nemocnice, ktoré nie sú nahraditeľné v systéme. Keď pôjde do konkurzu bratislavská nemocnica, tak tí, čo tu bývate, budete tam mať veľký problém. Keď pôjde do konkurzu košická nemocnica, tak my, ktorí tu nebývame, budeme mať takisto veľký problém. A zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že konkurzu by v dohľadnej dobe v týchto nemocniciach sa dalo nejako zabrániť.
Ďakujem pekne.

Ďalší rečník v poradí je pani poslankyňa Gabániová.

Vážené dámy, vážení páni, v podstate na úvod svojho vystúpenia pán poslanec Raši povedal a ja zopakujem, čo som chcela povedať ja. Ak sa príspevková organizácia, ktorú zriadi ministerstvo na to, aby priamo podliehala jemu, čiže podliehala voľbe riadiaceho manažmentu, čiže manažment priamo podlieha ministerstvu zdravotníctva, to znamená, že ministerstvo si vyberá ľudí, ktorí budú kompetentní hospodáriť, nemá mechanizmy na ich kontrolu, na kontrolu ich práce. Prečo sa ministerstvo zbavuje kompetencií? Prečo robí zo seba nemohúceho, neschopného riadiť? Veď to sa len presviedčame o tom, o neschopnosti ministerstva, a teda, bohužiaľ, prepáčte, pán minister, vašej a vašich úradníkov. Vy máte predsa mašinériu úradníkov na to, aby ste zvládli to, že občan bude mať k dispozícií koncové zdravotnícke zariadenia, kde bude mať istotu, že nebude zdieraný priplácaním na zdravotnícke výkony, že bude liečený a vyliečený. Že to, čo mu neposkytne minimálna sieť, teda myslím v úspešnosti dosiahnutia zdravia uňho, tak to je poslednou stanicou predsa koncové zariadenie. Nemôžeme občana vystaviť riziku, že tieto zariadenia sa stanú akciovými spoločnosťami, to je všetko krásne, to vyzerá nádherne.
Pán poslanec Raši jasne povedal, že nič sa v nich nemení, len budú fungovať pod iným statusom, pod statusom akciovej spoločnosti. Všetko povedal, budú sa riadiť Obchodným zákonníkom, musia zo zákona vytvárať zisk. Prosím vás, z čoho, keď tam nie sú podmienky na to?
Po druhé, keď nebudú vytvárať zisk, áno, idú do konkurzu a čo potom? Čo potom, keď budú podliehať už úplne súkromným osobám? Správnej rade, hej, majiteľom. Kde má občan garanciu, že majiteľ bude k nemu sa správať zodpovednejšie ako súkromný podnikateľ? Veď má, si platí zo svojich daní štát a vládu, aby sa starala o jeho potreby.

S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť.
Pán poslanec Blanár.

Dovoľte, ja by som takisto dodal k pani poslankyni, k tej pasáži, kde hovorila o tom, čo sa zmení. V podstate za súčasnej situácie sa vôbec nič nezmení, ba práve naopak, zhorší. Pretože finančné prostriedky, ktoré štát predtým, ako ste nastúpili, pán minister, a táto vláda, dával štát za svojich poistencov, vy ste absolútne redukovali. Tým ste dostali mnohé nemocnice do problematickej situácie, nehovoriac o tom, že financovanie je absolútne zdeformované. A to je tá podstata, o ktorej som hovoril aj v tom prvom vstupe, pretože za výkony porovnateľné sú rôzne platby, či už sú to v univerzitných, fakultných, vúckarských alebo v privátnych nemocniciach. Toto je ten najväčší problém.
Vy ste pristúpili však k riešeniu tohto problému najskôr nesystémovým riešením rušením oddelení, ktoré boli od zeleného stola rušené.
Poviem príklad pľúcneho oddelenia v Žiline. Keď sme my prebrali nemocnicu v Čadci, takisto pľúcne oddelenie bolo zrušené kvôli tomu, že bolo povedané, že bude vybudované jedno silné pľúcne oddelenie v Žiline. No dnes už ani v Žiline nie je, je presunuté do Martina, no a možno na budúci rok alebo ešte tento rok príde s návrhom poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, že asi bude najlepšie, keď to bude iba v Roosweltova nemocnica v Banskej Bystrici. A takto by som mohol pokračovať ďalej. To znamená, výsledok je taký, že ľudia budú chodiť za zdravotnou starostlivosťou ďalej, pretože bude sa neustále rušiť a rušiť a rušiť. Nič iné.