Vážené dámy, vážení páni, ja trošku skrátim to moje vystúpenie, aj keď je to posolstvo múdrych ľudí tohto národa. (Potlesk.)
Dovoľte najprv občerstvenie histórie našej mladej republiky. Slovensko preukázalo schopnosť samostatne aj v integračnom zoskupení riešiť otázky demokratizácie spoločnosti. Jeho výsledky mohli a môžu byť ešte výraznejšie, keby nerezignovalo na svoj strategických majetok, na potravinovú a energetickú sebestačnosť,...
Vážené dámy, vážení páni, ja trošku skrátim to moje vystúpenie, aj keď je to posolstvo múdrych ľudí tohto národa. (Potlesk.)
Dovoľte najprv občerstvenie histórie našej mladej republiky. Slovensko preukázalo schopnosť samostatne aj v integračnom zoskupení riešiť otázky demokratizácie spoločnosti. Jeho výsledky mohli a môžu byť ešte výraznejšie, keby nerezignovalo na svoj strategických majetok, na potravinovú a energetickú sebestačnosť, na svoje ľudské prirodzené aj geografické danosti a špecifiká. Politikárčenie, špekulácia s majetkom štátu a verejnými financiami... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Sulík Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa. Poprosím pánov poslancov, kedy sa mohli teda aj utíšiť, ale aj usadiť. Ďakujem vám.
Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
... hazardovanie v menovej oblasti sú v skutočnosti zneužívaním demokracie. Škodia nám všetkým. A čo sa dialo na našom Slovensku? Privatizovať sa má len ten majetok, ktorý neprináša primerané efekty. A čo sa deje? Už 20 rokov žijeme v tzv. demokracii. Majetok vytvorený v zložitých podmienkach predchádzajúcimi generáciami sa stal predmetom najväčšieho rozkrádania v ostatnom storočí. Zvečera do rána vznikla vrstva bohatých a väčšina národa ochudobnela. Slovensko stratilo moc nad strategickým majetkom, v podstate nemá ani jeden štátny peňažný ústav. Cez neskoordinované informačné systémy zostalo obnažené pred celým svetom.
Kupónová privatizácia vytvorila podmienky pre ďalšie okrádanie občanov. Iba neschopný gazda predáva svoj majetok, svoju istotu. Naši vládni a parlamentní gazdovia pred našimi očami za potupných cenových a manažérskych podmienok predali majetok v celkovej hodnote zhruba 700 mld. slovenských korún, z toho za 400 mld. slovenských korún po roku 1998.
Zodpovedne hospodáriaci štát si úzkostlivo stráži a rozvíja najmä strategický majetok, ako napríklad energetické médiá: plyn, elektrinu, potom vodu, telekomunikácie, banky a tak ďalej. Dodnes neboli zverejnené zmluvy o predaji strategického, ale aj ďalšieho majetku. Nebola vyvodená žiadna zodpovednosť voči politikom a štátnikom, ktorí si takto nezodpovedne voči národu a občanom teda počínali. (Ruch v sále.)
Zo zdrojov získaných privatizáciou bolo relatívne efektívne využitých len zhruba 120 mld. slovenských korún; 59 mld. na splatenie štátneho dlhu, 65 mld. na dôchodkovú reformu. Ostatné zdroje z predaja štátnych aktív vlády sa používali a dodnes po súhlase parlamentu používajú formou rozpočtových výdavkov. Prejedáme to, čo súčasná ekonomika nevytvorila. A nielen to. Na privatizáciu majetku použili najmä domáci investori bankové úvery, ktoré mnohé z nich nesplácali, a tie sa stali pre banky nedobytnými. Pritom za každým úverom je nejaký hmotný tok, sú známi: poskytovateľ úveru, príjemca úveru i tvorca pravidiel, podľa ktorých sa úver poskytuje. Nemalé finančné zdroje po takejto privatizácii ročne viac ako 80 mld. slovenských korún zo zisku, najmä strategických prirodzených monopolov, odchádzajú formou dividend a podielov na zisku bez zdanenia do zahraničia. (Ruch v sále.)
Tí istí nezodpovední, ale "kompetentní" politici pred rokom 2006 uvoľnili priestor pre neprimeraný rast cien strategických komodít - plyn, elektrina, vodné a stočné a súčasne zvýšili sadzbu DPH na všetky tovary a služby na 19, resp. teraz na 20 %. Nie ich reformy, ale občan bol zdrojom toľko pripomínaného vysokého ekonomického rastu.
Občan je teraz znovu ten, ktorý musí niesť bremeno dôsledkov nadvýroby špekulatívnych dolárov a rafinovaných finančných transakcií peňažných ústavov hroziacich už neschopnosťou niektorých štátov splácať svoje dlhy. Ba ako integrovaná súčasť eurozóny garantovať splácanie dlhu aj iných nesolventných krajín.
V dôsledku "dobrej daňovej reformy" občan v cenách spotrebných tovarov a služieb nahradil úbytok rozpočtových príjmov, ktorý vznikol upustením od progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb a od zdaňovania dividend. Podľa reformátorov ide vraj o duplicitu v zdaňovaní. Mýlia sa však všetky krajiny, ktoré dividendy nekompromisne zdaňujú? V cene chleba, mlieka a ďalších základných životných a zdravotníckych potrieb platí zvýšenú cenu aj vysokú DPH. Aj takto získaný výnos z DPH zvyšoval dynamiku rastu HDP.
Nezodpovední politici a štátnici si demokraciu vykladajú po svojom. Z občana robia nevedomého, pričom oni sú v skutočnosti príčinou morálneho úpadku spoločnosti, jeho chudoby. Dokedy to tak bude? (Sústavný ruch v sále.)
Najnákladnejšie ozdravenie bánk pred privatizáciou. Tri naše najväčšie štátne banky pred privatizáciou vykazovali fiktívny zisk aj zásluhou výnimky poskytnutej Národnou bankou Slovenska z povinnosti tvoriť zodpovedajúce opravné položky na krytie rizík z nesplácaných úverov. Vláda rozhodla bez vykonania zodpovedajúceho auditu, že celé ozdravenie bánk uhradí štátny rozpočet, teda občan. Zo stola boli zhodené odborné návrhy, aby sa na ozdravení bánk podieľal štátny rozpočet. To boli zlé úvery spred roka 1990.
Ďalej subjekty, ktoré úver čerpali a nesplácali, rovnako aj banky, ktoré pri poskytovaní úverov nedôsledne uplatňovali zásadu opatrnosti a nakoniec aj Národná banka Slovenska, ktorá bankám poskytla výnimku z povinnosti tvoriť opravné položky na rizikové úvery.
V roku 2000 sme tým najnákladnejším spôsobom ozdravili tri najväčšie štátne banky, ktoré vykazovali 105 mld. slovenských korún zlých úverov. Zlé úvery štát nahradil bankám v plnom rozsahu 5-, 7- a 10-ročnými štátnymi dlhopismi, za čo zaplatí do doby ich splatnosti zhruba 56 mld. slovenských korún úrokov. Na dosiahnutie kapitálovej primeranosti uvedených bánk štát poskytol ďalších... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Sulík, Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, prosím vás pekne. Páni poslanci, venujte, prosím vás, pozornosť rečníkovi. Ďakujem.
Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
... ďalších 24,8 mld. slovenských korún a ďalších 20 mld. slovenských korún na reštrukturalizáciu tunelovanej Investičnej a rozvojovej banky. Na ozdravenie bánk štát takto vynaložil viac ako 200 mld. slovenských korún, aby ich sprivatizovali zahraniční investori za zhruba 42,5 mld. slovenských korún. Kto bral zodpovednosť? Drahé zahraničné audítorské firmy, ktoré majú v podstate monopol na audit veľkých bánk a strategických monopolov? Kto je za najnákladnejšie ozdravenie bánk zodpovedný?
Vláda touto operáciou zvýšila štátny dlh zhruba o 160 mld. slovenských korún. Súčasne vytvorila podmienky, aby bankový sektor tvoril zisk aj z úrokových výnosov od štátu a tento vo vysokých dividendách odčerpal do zahraničia. Náklady na obsluhu dlhu sa sústavne nabaľujú, až kým nepríde k úplnému splateniu dlhu z prebytkov štátneho rozpočtu, resp. z predaja majetku štátu. Likvidácia pohľadávok z nesplácaného úveru vykonávala Slovenská inkasná akciová spoločnosť. Jej výnosy nedosiahli ani 5 % z objemu likvidovaných pohľadávok.
Niet pochýb o tom, že banky bolo treba ozdraviť aj za prispenia štátu. Ale za akú cenu? Len za rok 2010 zahraniční bankoví investori získali zhruba 135 mil. eur dividend. Vláda sa rozpakuje prijať razantné opatrenia voči bankám, voči prirodzeným monopolom a subjektom s vysokými príjmami. Nechýba jej však rozhodnosť pri zvyšovaní daní a uplatňovaní reštrikčných opatrení voči prevažnej, bohužiaľ, stále mlčiacej časti občanov. Dokedy? (Sústavný ruch v sále.)
Pokračuje zavádzanie občanov predvolebnými sľubmi politikov. Prevláda povrchnosť v poznaní, neskúsenosť a náhodné riešenia. Chýba hlbšie analytického poznanie stavu hospodárstva a vymedzenie jeho priorít, najmä z hľadiska ekonomických nástrojov umožňujúcich zvyšovanie zamestnanosti, a to napriek tomu, že... (Neustále sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Sulík, Richard, predseda NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, prosím vás pekne. Práve mi tu aj pán minister Galko vraví, že nevie rozumieť dostatočne dobre vášmu prejavu.
Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
Prečíta si to potom z prepisu.
Sulík, Richard, predseda NR SR
Prosím vás, keby ste mohli byť potichšie, usadiť sa a venovať rečníkovi, rečníčke pozornosť. Ďakujem pekne.
Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
... a to napriek tomu, že sú k dispozícii odborné štúdie vypracované Slovenskou akadémiou vied a ďalšími hodnovernými inštitúciami. Politici a svojrázni analytici nevedia alebo nechcú tvorivo využiť uvedené zdroje pre koncipovanie systémových riešení.
Ekonomické a ďalšie opatrenia sú uplatňované z pozície vysokopríjmových skupín v neprospech podstatnej časti občanov, najmä strednej príjmovej vrstvy. Spoločným znakom najmä mladších politikov a tzv. analytikov je nekomplexné poznanie, neskúsenosť, jednostranná neoliberálna vedomostná orientácia, bezbrehé priorizovanie pôsobenia trhu a zahraničného kapitálu. Pokračuje túžba politikov po mamone moci, bohatstve bez zreteľa na sociálne postavenie podstatnej časti občanov Slovenska.
Vedecké a objektívne videnie sveta nemôže vyústiť do deformovania riešenia otázky vzťahu trhu a štátu spravidla v neprospech štátu. Svedčia o tom tvrdenia niektorých politikov a štátnikov, že štát je zlý vlastník. Sama si pamätám, ako dlho to trvalo pánovi ministrovi, terajšiemu ministrovi financií aj vtedajšiemu, kým to pochopil. A prestal toto používať, pretože tým osočoval seba sa(samého).
Kto je to štát? Kto má za občanov v demokratickej spoločnosti obhajovať záujmy štátu, racionálne spravovať a zveľaďovať jeho majetok a efektívne využívať verejné zdroje v prospech všetkých občanov? Je to v prvom rade vláda, parlament a prezident. Tí majú v zmysle Ústavy Slovenskej republiky konať morálne a zodpovedne v záujme všetkých občanov. A nie demontovať mechanizmy štátu tak, aby postupne strácal štát zmysel. To sa deje.
Je skutočne záujmom všetkých občanov privatizovať strategický majetok a správu verejných zdrojov, energetické médiá, prírodné bohatstvo, pitnú vodu a minerálne vody, rudné nerasty, železnice, telekomunikácie, leteckú dopravu, odvody poistného, verejné zdravotnícke služby? Je naozaj záujmom občanov v tomto trende pokračovať?
Skúsenosti hovoria, že pre dobrého gazdu majetok nie je príťažou, ale istotou.
Privatizácia strategického majetku za potupného odovzdávania manažérskych práv zahraničnému akcionárovi spravidla pod trhovú cenu je vlastne priznanie politikov a štátnikov, že vedomostne a morálne na jeho spravovanie a reálny rozvoj nemajú. Prevládajú ich nekalé záujmy, ktoré vedome nadraďujú nad záujmy štátu a jeho občanov. Vytvárajú tak podmienky pre korupciu, šedú a čiernu ekonomiku, pre odliv nemalých prostriedkov nezdaňovaných dividend do zahraničia. Vyrábajú tzv. kauzy, nimi zamestnávajú políciu, súdy, prokuratúru, čím poškodzujú každého občana Slovenska.
Komplexné, najmä ekonomické vedomosti politikov majú usilovať o vyvážený vzťah medzi trhom a štátom v prospech všetkých činorodých, ale aj starých a zdravotne postihnutých občanov. Normálne uvažujúceho občana doslova ponižujú stupídne argumenty politikov a tzv. analytikov obhajujúcich svoje výmysly a nezmysly. Rovná daň pri výraznej polarizácii príjmov, "kompetentní" pseudoekonómovia a samozvaní reformátori rozpočtovo neutrálnou daňovou reformou, zmenou štruktúry príjmov z daní vykonanou v roku 2003 rozhodli, že občan zaplatí všetky dôsledky ich počínania. Pri výraznej polarizácii príjmov zaviedli tzv. rovnú daň z príjmov fyzických aj právnických osôb jednoznačne v prospech občanov s vysokými príjmami a zbohatlíkov. Ročný výpadok reformnej dane z príjmov v sume 20,6 mld. korún nahradili zavedením jednotnej 19-percentnej sadzby DPH a zvýšením spotrebných daní. Každého občana prinútili v cene tovarov a služieb platiť jednotnú 19-percentnú daň, teraz už 20, a neúmerné zvýšené spotrebné dane, najmä pohonných hmôt, a to bez ohľadu na to, či kupuje bochník chleba, liter mlieka alebo prepychové auto. Tu je jedna z príčin rastu sociálne odkázaných, a to chudobných občanov na Slovensku, ktorej pôsobenie v tomto roku naslovovzatí odborníci štátnici ešte zintenzívnili balíčkom nesystémových opatrení.
Nemalé dôsledky hospodárskej, predovšetkým finančnej krízy, špekulatívneho finančného trhu a cielene vykonávanej menovej politiky tzv. nezávislou bankovou sústavou títo ekonomickí nedoukovia vedia riešiť len ťarchou na občanov prenesenou. Spoliehajú sa na to, že so slovenským občanom môžu robiť, čo chcú. Dokedy?
Daňovú reformu z roku 2003 reformátori často reprezentujú ako významný faktor podpory rozvoja podnikania. Analýzy Slovenskej akadémie vied už v roku 2003 jednoznačne poukázali, že rozhodujúcimi faktormi záujmu zahraničných investorov o investovanie na Slovensku boli lacná kvalifikovaná pracovná sila... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Sulík, Richard, predseda NR SR
Páni poslanci, poprosím o kľud v sále. Ďakujem pekne.
Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
... a výhodná geografická poloha Slovenska. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Sulík, Richard, predseda NR SR
Pani poslankyňa, smiem sa vás spýtať, približne na koľko to odhadujete? (Smiech v sále.)
Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
Ešte chvíľočku.
Sulík, Richard, predseda NR SR
Ďakujem pekne. Nech sa páči, pokračujte.
Skryt prepis