Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

14.9.2011 o 4:27 hod.

MUDr. PhD.

Darina Gabániová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.12.2011 10:23 - 10:25 hod.

Darina Gabániová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, za reformou slovenského zdravotníctva bola, boli špekulanti z Health Policy Institute. Dovoľte, aby som vám prečítala pár poznámok z vystúpenia pána profesora Dragulu: "Slovenská reforma nezlepšila ani kvalitu poskytovania starostlivosti, ani postavenia pacienta, ani lekára. Priniesla len zmenu vlastníctva, monopolizáciu celého financovania do rúk jednej finančnej skupiny. Chýba sprivatizovať posledný článok celého systému, to jest nemocnice. Pacienti platili viac a dostávali za to menej. Doplácali viac, spoluúčasť stúpla o 128 % oproti roku 2002. Zvýšilo sa poistné od 11 až do 116 %. Sponzorské príspevky za takzvané nadštandardné ceny sa platia. Znížila sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti, a to vďaka zavedeniu čakacích listín, zoznamov plánovaných výkonov, vysokou spoluúčasťou pacienta, takisto ešte predbiehaním sa za 10 eur, čiže dostupnosť sa zhoršila. Vzťah pacienta a lekára sa zhoršil vďaka nekonaniu vlády, podceňovaniu situácie" a tak ďalej. Toľko z vystúpenia pán profesora Milana Dragulu.
A z článku Mareka Blahu, ako pôsobí aktivita Penty vo vláde. Nejde totiž o bežných zlodejov, akých poznáme z predchádzajúcej vlády, ktorí kradli v zdravotníctve zo spotreby. V sektore, do ktorého, do ktorého ide 7,8 % výdavkov z HDP, dokázala Penta za rok ovládnuť štátnu exekutívu, zmeniť systémovo zákony a takmer monopolne ovládnuť finančné toky. Kľúčovým bolo manažérske ovládnutie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2011 10:11 - 10:12 hod.

Darina Gabániová Zobrazit prepis
Ja chcem len vysloviť môj názor alebo pocit, že som rada, že sa stopla tendencia, ktorá bola nasmerovaná v zdravotníctve. Začala sa znížením platby za poistenca, mala pokračovať navýšením odvodov do zdravotných poisťovní a mala pokračovať v transformácii nemocníc. A mala pokračovať, samozrejme, to už sa môžeme len domnievať alebo domýšľať. Pretože manažmenty ostali tie isté, že nemocnice postupne ako akciové spoločnosti nebudú spĺňať literu zákona a pôjdu potom do neviem či nútenej správy, alebo nakoniec do privatizácie. Bolo možné predpokladať takýto scenár.
Preto som veľmi rada, že sa to stoplo. Aj keď teda, skrátka, to je jedno, v akom štádiu, hlavne, že sa to stoplo, že prídu peniaze, verejné prostriedky, ktorými disponujú poisťovne, tam, kde majú. Dúfam, že budú legislatívne ďalej obmedzované a sledované a kontrolované vďaka legislatíve na každom kroku. Dúfam, že sa zvýši platba za bod alebo sa pôjde tendenciou elektronizácie zdravotníctva a potom platbu za diagnózu, lebo ináč to nemá zmysel robiť bez toho. S touto následnosťou to treba robiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2011 4:27 - 4:55 hod.

Darina Gabániová Zobrazit prepis
Strpenie, pán predseda, práve hovorím o vás.
Analýzy Slovenskej akadémie vied už v roku 2003 jednoznačne preukázali, že rozhodujúcimi faktormi záujmu zahraničných investorov o investovanie na Slovensku boli lacná kvalifikovaná pracovná sila a výhodná geografická poloha Slovenska. Tie isté analýzy preukázali a doterajší vývoj to len potvrdzuje, že nebol dôvod zaviesť jednotnú 19-percentnú sadzbu DPH aj na základné životné potreby. Prečo? Lebo príjmy troch štvrtín občanov Slovenska nedosahovali ani úroveň priemernej mzdy v hospodárstve, nehovoriac o živorení starodôchodcov.
Ekonomicky vyspelé štáty Európskej únie majú doteraz progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb, preto nemusia vymýšľať stropy pre nadmerné odmeňovanie napríklad manažérov. Majú minimálne dve sadzby DPH. Nižšiu sadzbu na základné životné potreby. Je až komické tvrdenie reformátorov, že súčasné zvýšenie sadzby DPH na 20 % sa zhruba po troch rokoch vráti znova na 19 %. Pritom tí istí tzv. ekonómovia odôvodňovali neochotu vrátiť sa k nižšej sadzbe DPH na základné životné a zdravotnícke potreby tvrdením, že znížená sadzba umožní zbohatnúť obchodníkom.
Náš problém deficitného rozpočtového hospodárenia je v nedosahovaní predpokladaných daňových príjmov a vysokej korupcie pri čerpaní rozpočtových výdavkov. Reformou dane z príjmov právnických osôb v roku 2003 sme sa vzdali možnosti, aby sa aj podnikateľská sféra podieľala na financovaní výskumu a vývoja, na výchove odborného rastu, na vzdelávaní zamestnancov, na spolufinancovaní infraštruktúrnych, sociálnych a environmentálnych projektov. Ekonomicky vyspelým krajinám nevadí ich relatívne zložitý daňový základ pre daň z príjmov právnických osôb, pretože jeho ekonomické prínosy prevažujú. Vadí im však náš daňový dumping v kontexte s využívaním zdrojov z rozpočtu Európskej únie, do ktorého prispievajú nemalými odvodmi.
Žiadny štát sa nezbaví daňového systému práve na pred chvíľkou spomínané formy vládnutia, doslova vládnutia. Čiže ovplyvňovania prostredia. Zase tu sa stala v podstate dekapitácia a demontáž štátu v jeho základnej funkcii ako takej. Pretože na toto má slúžiť daňový systém. Nemá len fiškálnu podobu.
Reformátori zjednodušujúci daňovú sústavu na rozdiel od ekonomicky vyspelých štátov neodôvodnene zúžili pôsobenie daní iba na fiškálny účel zabezpečiť príjmy štátneho rozpočtu. Ekonomicky neodôvodnene vraj v záujme zjednodušenia daňového systému vylúčili z daňového mechanizmu jeho národohospodárske, environmentálne a výchovno-sociálne pôsobenie. Dnes sa hrozia pripravovanej harmonizácie daňového základu dane z príjmov v rámci krajín Európskej únie. Boja sa pozrieť do zrkadla pravdy, ktoré im ukáže, ako ekonomicky vyspelé krajiny Európskej únie práve cez daňový základ dane z príjmov stimulujú účasť zdrojov podnikateľskej sféry na financovaní významných rozvojových a celospoločenských potrieb.
Aj tu sú nami nevyužívané zdroje na ďalší rast vzdelanosti, zamestnanosti a znižovanie ekonomicko-sociálnych rozdielov medzi regiónmi.
Slovenská republika od svojho vzniku v roku 1993 sústavne hospodári so schodkovým verejným rozpočtom. Jej konsolidovaný štátny dlh dosahoval v miliardách eur v roku 1993 3 858 mil. eur, v roku 2010 28 998 mil. eur. Hrubý domáci produkt bol v roku 1993 13 655 mil. eur, v roku 2010 65 906 mil. eur. Podiel dlhu HDP, ako som už spomínala vo faktickej, bol v 1993 28,3 %, v 2010 41 %. Slovenská republika pri svojom vzniku zdedila dlh pozostávajúci z rozdelenia štátnych finančných pasív bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prevzatím záväzkov štátnej povahy Československej obchodnej banky a z realizácie rámcových dohôd o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Uplynulé obdobie charakterizuje disproporčný vývoj v raste výkonnosti hospodárstva zhruba 5-násobný v porovnaní s vysokým až 7,5-násobným rastom zadlženosti Slovenska. (Sústavný ruch v sále.)
Takže trošku to skrátim. (Smiech v sále.) V prepočte... (Potlesk.) Ale nie tak, aby to postrádalo zmysel. (Smiech v sále.)
V prepočte na obyvateľa vzrástlo zadlženie v uvedenom období o takmer 130-tisíc korún na hlavu, a to pri takmer 700-miliardovom sprivatizovaní majetku.
Takže ďalšie neprofesionálne, odborným poznaním nepodložené riadenie verejných financií sa prejavuje najmä vo formovaní fiškálnych nástrojov, ktoré nemajú šancu stať sa katalyzátorom ekonomického vývoja. Vyžívanie sa v makroekonomických analýzach pred prácou s konkrétnymi rozpočtovými kategóriami, nevyužívanie národohospodárskej, vedomostnej, sociálnej a environmentálnej dimenzie a daňového a odvodového systému, nedostatočné využívanie systému programového rozpočtovania a systému Štátnej pokladnice napríklad pri vykonávaní kontroly ešte pred použitím rozpočtových prostriedkov, nahradzovanie vedomostných a skúsenostných nedostatkov tzv. jednoduchými riešeniami.
Chýbajú zdroje v rozpočte? Zvýšime dane. Najmä tie, ktoré vstupujú do cien základných životných potrieb. Čo tam po občanoch, čo tam po raste chudoby, zadlžovaní obyvateľov, životnej úrovni, teda klesaniu životnej úrovne podstatného počtu občanov. Slovenský občan si nanajvýš porepce a zohne chrbát. Dokedy?
A ešte trošku k dôchodkovej reforme. (Reakcie z pléna a smiech.) Pre tzv. reformátorov nie je problém naďalej za nevýhodných zmluvných podmienok privatizovať hodnoty, ktoré oni sami nevytvorili, ale predchádzajúce generácie. Nie je pre nich problém odignorovať medzigeneračnú solidaritu, denne prízvukovať občanom, najmä dôchodcom, zlý demografický vývoj a vytvoriť doslova hlúpu dôchodkovú reformu, na ktorú nie sú zdroje. Konsolidovať verejné financie, a pritom odovzdať ich veľkú časť do rúk súkromných spoločností, a to aj za cenu vytvorenia trvalého vysokého deficitu v rozpočte Sociálnej poisťovne, je ekonomický nezmysel. Prečo? Pri deficitnom rozpočtovom hospodárení Sociálnej poisťovne štát je povinný kryť nedostatok jej zdrojov zo štátneho rozpočtu. Zjednodušene povedané, sporenie v druhom pilieri je v tomto kontexte založené takmer výlučne len na rozpočtovom deficite.
Ajhľa, konsolidácia verejných financií. Bolo by nezodpovedné abstrahovať od nepriaznivého demografického vývoja. Riešenie však treba hľadať v spoločnom konsenze predovšetkým cez zásadné úpravy priebežného piliera v kontexte vytváraných zdrojov krytia a majetku štátu. Podporiť predovšetkým dobrovoľné doplnkové dôchodkové sporenie, najmä cez daňový základ dane z príjmov fyzických osôb. Experimentálne na báze dobrovoľnosti overiť kapitalizačný pilier so začiatočnou sadzbou odvodu poistného v úrovni, ktorá nebude vytvárať deficit v hospodárení Sociálnej poisťovne, čo súčasne umožní znižovať podiel rozpočtového deficitu na HDP. (Ruch v sále.)
Celospoločenským konsenzom novo riešiť odvodový systém poistného, uvedomiť si, že zavedením tzv. superhrubej mzdy vznikajú vážne riziká. Jedným z najväčších rizík je, že na to doplatí stredná príjmová skupina, živnostníci a zamestnanci s nižšími príjmami, ako je priemerná mzda za hospodárstvo. Zavedením superhrubej mzdy osud zamestnancov bude úplne v rukách zamestnávateľov. Jedinou ich ochranou budú štrajky za vyššie mzdy s trvalým rizikom vzniku sociálnych pnutí. Prejavy nemorálnosti politikov a štátnikov alebo úbohosti myslenia ich prisluhovačov je vytvárať z dôchodcov vrstvu, ktorú treba živiť a ktorej treba ešte viac ubrať, či už priamo, alebo nepriamo z dôchodkov. Obsah pojmu demokracia sa pre niektorých neoliberálne, jednostranne orientovaných politikov a štátnikov stáva synonymom ich verejne prezentovaného nadradeného chovania sa voči občanom, voči politickému protivníkovi. Racionálne uvažujúceho občana priam uráža verejne reprezentovaná reformátorská neomylnosť vychádzajúca z morálnej a vedomostnej plytkosti jej realizátorov.
A teraz to veľmi drasticky skrátim. (Reakcia z pléna a smiech v sále.)
Stále dúfam, že naši občania budú mať šťastie a dočkajú sa zodpovedných vlád, ale vaša vláda, pani premiérka, to, žiaľ, nie je.
Ďakujem vám za trpezlivosť. (Potlesk spojený s pokrikom.)

Paška, Pavol, poslanec NR SR
(Slabo počuť, lebo nie je zapnutý mikrofón.) Prosím vás, vy ste taký istý poslanec ako ktokoľvek iný. Vy ste tu dnes predvádzali rôzne divadlá. Vstupovali ste do vystúpení. Pani poslankyňa vyslovila svoj názor, ani raz ste neupozornili kolegov. Ani raz.

Sulík, Richard, predseda NR SR
Moment, moment.

Paška, Pavol, poslanec NR SR
Ani raz. Ja vás poprosím, aby ste používali rovnaký meter na každého poslanca. Ďakujem pekne.

Sulík, Richard, predseda NR SR
Pán Paška, ani raz, Ani raz.

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
Ja by som na svoju obranu teda, ak vás to veľmi trápilo, povedala, že ma inšpiroval k tomu prečítať to celé pán minister financií, pretože on mal tiež dlhosiahle expozé, aj do minulosti, aj do prítomnosti, a teda nastieňoval tu aj ružovú budúcnosť. Hrúza! (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2011 4:27 - 4:55 hod.

Darina Gabániová Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, ja trošku skrátim to moje vystúpenie, aj keď je to posolstvo múdrych ľudí tohto národa. (Potlesk.)
Dovoľte najprv občerstvenie histórie našej mladej republiky. Slovensko preukázalo schopnosť samostatne aj v integračnom zoskupení riešiť otázky demokratizácie spoločnosti. Jeho výsledky mohli a môžu byť ešte výraznejšie, keby nerezignovalo na svoj strategických majetok, na potravinovú a energetickú sebestačnosť, na svoje ľudské prirodzené aj geografické danosti a špecifiká. Politikárčenie, špekulácia s majetkom štátu a verejnými financiami... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa. Poprosím pánov poslancov, kedy sa mohli teda aj utíšiť, ale aj usadiť. Ďakujem vám.

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
... hazardovanie v menovej oblasti sú v skutočnosti zneužívaním demokracie. Škodia nám všetkým. A čo sa dialo na našom Slovensku? Privatizovať sa má len ten majetok, ktorý neprináša primerané efekty. A čo sa deje? Už 20 rokov žijeme v tzv. demokracii. Majetok vytvorený v zložitých podmienkach predchádzajúcimi generáciami sa stal predmetom najväčšieho rozkrádania v ostatnom storočí. Zvečera do rána vznikla vrstva bohatých a väčšina národa ochudobnela. Slovensko stratilo moc nad strategickým majetkom, v podstate nemá ani jeden štátny peňažný ústav. Cez neskoordinované informačné systémy zostalo obnažené pred celým svetom.
Kupónová privatizácia vytvorila podmienky pre ďalšie okrádanie občanov. Iba neschopný gazda predáva svoj majetok, svoju istotu. Naši vládni a parlamentní gazdovia pred našimi očami za potupných cenových a manažérskych podmienok predali majetok v celkovej hodnote zhruba 700 mld. slovenských korún, z toho za 400 mld. slovenských korún po roku 1998.
Zodpovedne hospodáriaci štát si úzkostlivo stráži a rozvíja najmä strategický majetok, ako napríklad energetické médiá: plyn, elektrinu, potom vodu, telekomunikácie, banky a tak ďalej. Dodnes neboli zverejnené zmluvy o predaji strategického, ale aj ďalšieho majetku. Nebola vyvodená žiadna zodpovednosť voči politikom a štátnikom, ktorí si takto nezodpovedne voči národu a občanom teda počínali. (Ruch v sále.)
Zo zdrojov získaných privatizáciou bolo relatívne efektívne využitých len zhruba 120 mld. slovenských korún; 59 mld. na splatenie štátneho dlhu, 65 mld. na dôchodkovú reformu. Ostatné zdroje z predaja štátnych aktív vlády sa používali a dodnes po súhlase parlamentu používajú formou rozpočtových výdavkov. Prejedáme to, čo súčasná ekonomika nevytvorila. A nielen to. Na privatizáciu majetku použili najmä domáci investori bankové úvery, ktoré mnohé z nich nesplácali, a tie sa stali pre banky nedobytnými. Pritom za každým úverom je nejaký hmotný tok, sú známi: poskytovateľ úveru, príjemca úveru i tvorca pravidiel, podľa ktorých sa úver poskytuje. Nemalé finančné zdroje po takejto privatizácii ročne viac ako 80 mld. slovenských korún zo zisku, najmä strategických prirodzených monopolov, odchádzajú formou dividend a podielov na zisku bez zdanenia do zahraničia. (Ruch v sále.)
Tí istí nezodpovední, ale "kompetentní" politici pred rokom 2006 uvoľnili priestor pre neprimeraný rast cien strategických komodít - plyn, elektrina, vodné a stočné a súčasne zvýšili sadzbu DPH na všetky tovary a služby na 19, resp. teraz na 20 %. Nie ich reformy, ale občan bol zdrojom toľko pripomínaného vysokého ekonomického rastu.
Občan je teraz znovu ten, ktorý musí niesť bremeno dôsledkov nadvýroby špekulatívnych dolárov a rafinovaných finančných transakcií peňažných ústavov hroziacich už neschopnosťou niektorých štátov splácať svoje dlhy. Ba ako integrovaná súčasť eurozóny garantovať splácanie dlhu aj iných nesolventných krajín.
V dôsledku "dobrej daňovej reformy" občan v cenách spotrebných tovarov a služieb nahradil úbytok rozpočtových príjmov, ktorý vznikol upustením od progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb a od zdaňovania dividend. Podľa reformátorov ide vraj o duplicitu v zdaňovaní. Mýlia sa však všetky krajiny, ktoré dividendy nekompromisne zdaňujú? V cene chleba, mlieka a ďalších základných životných a zdravotníckych potrieb platí zvýšenú cenu aj vysokú DPH. Aj takto získaný výnos z DPH zvyšoval dynamiku rastu HDP.
Nezodpovední politici a štátnici si demokraciu vykladajú po svojom. Z občana robia nevedomého, pričom oni sú v skutočnosti príčinou morálneho úpadku spoločnosti, jeho chudoby. Dokedy to tak bude? (Sústavný ruch v sále.)
Najnákladnejšie ozdravenie bánk pred privatizáciou. Tri naše najväčšie štátne banky pred privatizáciou vykazovali fiktívny zisk aj zásluhou výnimky poskytnutej Národnou bankou Slovenska z povinnosti tvoriť zodpovedajúce opravné položky na krytie rizík z nesplácaných úverov. Vláda rozhodla bez vykonania zodpovedajúceho auditu, že celé ozdravenie bánk uhradí štátny rozpočet, teda občan. Zo stola boli zhodené odborné návrhy, aby sa na ozdravení bánk podieľal štátny rozpočet. To boli zlé úvery spred roka 1990.
Ďalej subjekty, ktoré úver čerpali a nesplácali, rovnako aj banky, ktoré pri poskytovaní úverov nedôsledne uplatňovali zásadu opatrnosti a nakoniec aj Národná banka Slovenska, ktorá bankám poskytla výnimku z povinnosti tvoriť opravné položky na rizikové úvery.
V roku 2000 sme tým najnákladnejším spôsobom ozdravili tri najväčšie štátne banky, ktoré vykazovali 105 mld. slovenských korún zlých úverov. Zlé úvery štát nahradil bankám v plnom rozsahu 5-, 7- a 10-ročnými štátnymi dlhopismi, za čo zaplatí do doby ich splatnosti zhruba 56 mld. slovenských korún úrokov. Na dosiahnutie kapitálovej primeranosti uvedených bánk štát poskytol ďalších... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, prosím vás pekne. Páni poslanci, venujte, prosím vás, pozornosť rečníkovi. Ďakujem.

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
... ďalších 24,8 mld. slovenských korún a ďalších 20 mld. slovenských korún na reštrukturalizáciu tunelovanej Investičnej a rozvojovej banky. Na ozdravenie bánk štát takto vynaložil viac ako 200 mld. slovenských korún, aby ich sprivatizovali zahraniční investori za zhruba 42,5 mld. slovenských korún. Kto bral zodpovednosť? Drahé zahraničné audítorské firmy, ktoré majú v podstate monopol na audit veľkých bánk a strategických monopolov? Kto je za najnákladnejšie ozdravenie bánk zodpovedný?
Vláda touto operáciou zvýšila štátny dlh zhruba o 160 mld. slovenských korún. Súčasne vytvorila podmienky, aby bankový sektor tvoril zisk aj z úrokových výnosov od štátu a tento vo vysokých dividendách odčerpal do zahraničia. Náklady na obsluhu dlhu sa sústavne nabaľujú, až kým nepríde k úplnému splateniu dlhu z prebytkov štátneho rozpočtu, resp. z predaja majetku štátu. Likvidácia pohľadávok z nesplácaného úveru vykonávala Slovenská inkasná akciová spoločnosť. Jej výnosy nedosiahli ani 5 % z objemu likvidovaných pohľadávok.
Niet pochýb o tom, že banky bolo treba ozdraviť aj za prispenia štátu. Ale za akú cenu? Len za rok 2010 zahraniční bankoví investori získali zhruba 135 mil. eur dividend. Vláda sa rozpakuje prijať razantné opatrenia voči bankám, voči prirodzeným monopolom a subjektom s vysokými príjmami. Nechýba jej však rozhodnosť pri zvyšovaní daní a uplatňovaní reštrikčných opatrení voči prevažnej, bohužiaľ, stále mlčiacej časti občanov. Dokedy? (Sústavný ruch v sále.)
Pokračuje zavádzanie občanov predvolebnými sľubmi politikov. Prevláda povrchnosť v poznaní, neskúsenosť a náhodné riešenia. Chýba hlbšie analytického poznanie stavu hospodárstva a vymedzenie jeho priorít, najmä z hľadiska ekonomických nástrojov umožňujúcich zvyšovanie zamestnanosti, a to napriek tomu, že... (Neustále sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, prosím vás pekne. Práve mi tu aj pán minister Galko vraví, že nevie rozumieť dostatočne dobre vášmu prejavu.

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
Prečíta si to potom z prepisu.

Sulík, Richard, predseda NR SR
Prosím vás, keby ste mohli byť potichšie, usadiť sa a venovať rečníkovi, rečníčke pozornosť. Ďakujem pekne.

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
... a to napriek tomu, že sú k dispozícii odborné štúdie vypracované Slovenskou akadémiou vied a ďalšími hodnovernými inštitúciami. Politici a svojrázni analytici nevedia alebo nechcú tvorivo využiť uvedené zdroje pre koncipovanie systémových riešení.
Ekonomické a ďalšie opatrenia sú uplatňované z pozície vysokopríjmových skupín v neprospech podstatnej časti občanov, najmä strednej príjmovej vrstvy. Spoločným znakom najmä mladších politikov a tzv. analytikov je nekomplexné poznanie, neskúsenosť, jednostranná neoliberálna vedomostná orientácia, bezbrehé priorizovanie pôsobenia trhu a zahraničného kapitálu. Pokračuje túžba politikov po mamone moci, bohatstve bez zreteľa na sociálne postavenie podstatnej časti občanov Slovenska.
Vedecké a objektívne videnie sveta nemôže vyústiť do deformovania riešenia otázky vzťahu trhu a štátu spravidla v neprospech štátu. Svedčia o tom tvrdenia niektorých politikov a štátnikov, že štát je zlý vlastník. Sama si pamätám, ako dlho to trvalo pánovi ministrovi, terajšiemu ministrovi financií aj vtedajšiemu, kým to pochopil. A prestal toto používať, pretože tým osočoval seba sa(samého).
Kto je to štát? Kto má za občanov v demokratickej spoločnosti obhajovať záujmy štátu, racionálne spravovať a zveľaďovať jeho majetok a efektívne využívať verejné zdroje v prospech všetkých občanov? Je to v prvom rade vláda, parlament a prezident. Tí majú v zmysle Ústavy Slovenskej republiky konať morálne a zodpovedne v záujme všetkých občanov. A nie demontovať mechanizmy štátu tak, aby postupne strácal štát zmysel. To sa deje.
Je skutočne záujmom všetkých občanov privatizovať strategický majetok a správu verejných zdrojov, energetické médiá, prírodné bohatstvo, pitnú vodu a minerálne vody, rudné nerasty, železnice, telekomunikácie, leteckú dopravu, odvody poistného, verejné zdravotnícke služby? Je naozaj záujmom občanov v tomto trende pokračovať?
Skúsenosti hovoria, že pre dobrého gazdu majetok nie je príťažou, ale istotou.
Privatizácia strategického majetku za potupného odovzdávania manažérskych práv zahraničnému akcionárovi spravidla pod trhovú cenu je vlastne priznanie politikov a štátnikov, že vedomostne a morálne na jeho spravovanie a reálny rozvoj nemajú. Prevládajú ich nekalé záujmy, ktoré vedome nadraďujú nad záujmy štátu a jeho občanov. Vytvárajú tak podmienky pre korupciu, šedú a čiernu ekonomiku, pre odliv nemalých prostriedkov nezdaňovaných dividend do zahraničia. Vyrábajú tzv. kauzy, nimi zamestnávajú políciu, súdy, prokuratúru, čím poškodzujú každého občana Slovenska.
Komplexné, najmä ekonomické vedomosti politikov majú usilovať o vyvážený vzťah medzi trhom a štátom v prospech všetkých činorodých, ale aj starých a zdravotne postihnutých občanov. Normálne uvažujúceho občana doslova ponižujú stupídne argumenty politikov a tzv. analytikov obhajujúcich svoje výmysly a nezmysly. Rovná daň pri výraznej polarizácii príjmov, "kompetentní" pseudoekonómovia a samozvaní reformátori rozpočtovo neutrálnou daňovou reformou, zmenou štruktúry príjmov z daní vykonanou v roku 2003 rozhodli, že občan zaplatí všetky dôsledky ich počínania. Pri výraznej polarizácii príjmov zaviedli tzv. rovnú daň z príjmov fyzických aj právnických osôb jednoznačne v prospech občanov s vysokými príjmami a zbohatlíkov. Ročný výpadok reformnej dane z príjmov v sume 20,6 mld. korún nahradili zavedením jednotnej 19-percentnej sadzby DPH a zvýšením spotrebných daní. Každého občana prinútili v cene tovarov a služieb platiť jednotnú 19-percentnú daň, teraz už 20, a neúmerné zvýšené spotrebné dane, najmä pohonných hmôt, a to bez ohľadu na to, či kupuje bochník chleba, liter mlieka alebo prepychové auto. Tu je jedna z príčin rastu sociálne odkázaných, a to chudobných občanov na Slovensku, ktorej pôsobenie v tomto roku naslovovzatí odborníci štátnici ešte zintenzívnili balíčkom nesystémových opatrení.
Nemalé dôsledky hospodárskej, predovšetkým finančnej krízy, špekulatívneho finančného trhu a cielene vykonávanej menovej politiky tzv. nezávislou bankovou sústavou títo ekonomickí nedoukovia vedia riešiť len ťarchou na občanov prenesenou. Spoliehajú sa na to, že so slovenským občanom môžu robiť, čo chcú. Dokedy?
Daňovú reformu z roku 2003 reformátori často reprezentujú ako významný faktor podpory rozvoja podnikania. Analýzy Slovenskej akadémie vied už v roku 2003 jednoznačne poukázali, že rozhodujúcimi faktormi záujmu zahraničných investorov o investovanie na Slovensku boli lacná kvalifikovaná pracovná sila... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Páni poslanci, poprosím o kľud v sále. Ďakujem pekne.

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
... a výhodná geografická poloha Slovenska. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Pani poslankyňa, smiem sa vás spýtať, približne na koľko to odhadujete? (Smiech v sále.)

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
Ešte chvíľočku.

Sulík, Richard, predseda NR SR
Ďakujem pekne. Nech sa páči, pokračujte.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2011 1:23 - 1:25 hod.

Darina Gabániová Zobrazit prepis
Áno, ďakujem. Pán minister, ja som si dala vypracovať materiál od dostatočne dôveryhodných osôb a ja tam mám trošku iné čísla, ktoré ste vy uvádzali. Tak v roku 1993 po rozdelení republiky Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sme prevzali dlh 28,3 % HDP a v roku 2010 bol 41,0 HDP. A najvyšší dlh bol v roku 2000, a to 53,3 % HDP, kedy prišlo k nákladnému ozdraveniu bánk, jednorazový zhoršujúci vplyv, 160 mld. slovenských korún. A v roku 2010 sa v podstate, potom sa to ozdravovalo, potom, samozrejme, začal stúpať po nástupe globálnej hospodárskej krízy, takže dosiahol 41 % opäť. Tak ja neviem, s akými číslami ste nás to tu ohurovali.
Ďalej by som povedala ešte jednu vec. Musí si každý predsa z občanov našej republiky uvedomiť ten váš zjavný podvod na voličoch, keď ste do popredia, resp. do kampane využili novú tvár v podstate pani premiérku, ktorá vám urobila to piár smerom k voličom, vďaka čomu voliči uverili, že ste nový, ako keby prepracovaný subjekt a ponúkli ste im niečo vo voľbách, čo neplníte. Neplníte! Neponúkate ani istotu, ani výstupy, ani sa neopierate o obec odborníkov, zaťažujete občanov a stále robíte zo Slovenska skúšobnú skúmavku.
Mám vystúpenie, tak potom budem k tomu konkrétnejšia.

Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR
Pán poslanec Burian.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 8.9.2011 17:39 - 17:39 hod.

Darina Gabániová Zobrazit prepis
Ďakujem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR
Nevykrikujte, páni poslanci!

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
Prepáčte, že v úvode môjho procedurálneho návrhu musím poznamenať, že pán Kalist je budúci premiér. (Smiech v sále.)

Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR
Myslíte, že by sa mal vzdať mandátu? (Smiech v sále.)

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
Nevypovedané si každý vypovie, ako chce.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2011 11:18 - 11:18 hod.

Darina Gabániová
Áno. Ďakujem pánovi poslancovi Marcinčinovi. A, pán poslanec Přidal, nepochybujem o tom, že vy ste si čítali poštu, aj všetci ktorých téma zaujíma, ale nemyslite si, že to, čo vy dostanete do pošty, ja predsa, teda že ja nemám právo tlmočiť aj všetkým občanom alebo tým, ktorí sa zaujímajú o webovú stránku Národnej rady? Však dovoľte aj iným, aby vedeli. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.9.2011 11:07 - 11:16 hod.

Darina Gabániová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám tlmočila apel Slovenskej lekárnickej komory. Ministerstvo zdravotníctva pri obhajobe dôvodov zavedenia vernostných systémov hrubo zavádza. Najskôr rezort argumentoval tým, že z vernostných systémov bude profitovať aj systém, pretože polovicu zľavy pacienta bude dostávať aj zdravotná poisťovňa, potom bol podaný v našom výbore návrh, ktorý to koriguje a tak ďalej. Isté je ale, že nie je dôvod vôbec vstupovať do tejto problematiky, pretože v súčasnosti platný zákon o lieku dokonca v dvoch paragrafoch zakazuje distribútorom poskytovanie a lekárňam prijímanie takýchto zliav. Alebo ide o účelové klamstvo?
Prečo ministerstvo nedá podnet, ak o nejakom porušovaní zákona vie? Lebo vraj porušovanie zákona viedlo k uvoľneniu v tejto oblasti. Vernostné systémy sú obchodným nástrojom slúžiacim aj v lekárenstve len a len na zvyšovanie zisku súkromných spoločností. Ich hrozbou je potenciál zvyšovať spotrebu liekov a v navrhovanom znení aj možný únik osobných údajov pacientov. Napriek tomu, že vernostné systémy začiatkom tohto roka prezident a následne aj slovenský parlament odmietli, napriek tomu, že vernostné systémy od decembra 2010 postupne zakázali napríklad v Česku a v Poľsku, že nie sú zákonom definované ani vo väčšine ostatných krajín Európskej únie, ako napríklad v Nemecku, Rakúsku, Taliansku či Francúzsku, kde by to kúpyschopnosťou obyvateľstva ešte možno uniesla, nebudem hovoriť o kúpyschopnosti nášho obyvateľstva, kde máme 1 200-tisíc chudobných a skoro... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa. Poprosil by som kolegov, keby sa mohli tichšie rozprávať. Počuť to až sem. Ďakujem.
Nech sa páči.

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
Takže napriek všetkému je tu snaha schváliť tento, v lekárenstve neštandardný nástroj opäť. Prečo sa Slovensko má stať laboratóriom, ktoré bude na našich občanoch neustále testovať to, čo okolité krajiny zakazujú, a neustále skúšať, či je to ešte už únosné.
Dôchodcovia na Slovensku sa určite tešili na toľko medializované vracanie doplatkov za lieky, ktoré rezort a celá koalícia v parlamente presadili začiatkom tohto roka. Podmienky vrátenia doplatkov však boli komunikované iba okrajovo, resp. vôbec. Realita po pol roku účinnosti zákona je taká, že väčšiny dôchodcov sa žiadne vrátenie doplatkov netýka. A podobne to bude aj s dopadmi zákona o liekoch.
Rezort sebavedome spomína napríklad znižovanie doplatkov za lieky, ktoré má priniesť opakovaná snaha o legalizáciu sietí a zavedenie vernostných systémov. Aj v takom Nórsku, ktorý má vlastné zdroje ropy a zemného plynu, a teda aj bohatých občanov, chvíľu verili na túto rozprávku. V krátkom čase realita ukázala, že firmy vlastnia celé siete lekární, nevyužívajú svoj tlak na výrobcov, na znižovanie cien, ale na maximalizáciu svojho zisku. Domnieva sa niekto, že práve na Slovensku to bude inak? Máme dúfať, že pán minister na základe toho, že bude mať vlastne pod palcom aj Kategorizačnú komisiu, a teda vlastne kompetenciu priamo ovplyvniť ceny liekov, že bude toho schopný? Veď vieme, že každý človek je v podstate schránka krehká.
Podľa doteraz platnej legislatívy siete lekární vznikať nemali, ale v skutočnosti vznikali obchádzaním zákona. Ministerstvo zdravotníctva chce legalizáciou vzniku sietí lekární len napraviť tento stav. A to je na tom to čarovné. Čo by sa stalo, keby povedzme ministerstvo dopravy v zákone o cestnej premávke povolilo šoférom áut prechádzať križovatky na červenú len preto, lebo niektorí hazardéri to občas aj urobia. Prekážalo by to slušným šoférom? No určite áno. Preto taký krik.
Ak zákon o liekoch zlegalizuje vznik siete lekární, jedna osoba si bude môcť otvoriť aj stovky lekární. Aká bude motivácia sieťovej lekárne dlhodobo na zdeformovanom monopolnom trhu poskytovať nejaké zľavy? Budú predsa jediní. Kľúčovou témou v lekárňach sa definitívne stane marketingová stimulácia dopytu. A hlavným ukazovateľom kvality lekárne už nebude, tak ako doteraz, odbornosť, ale zisk.
Zaujímavé je, že vytváranie siete lekární je legislatívou zakázané vo väčšine krajín Európskej únie. Aj Európsky súdny dvor odporúča vlastníctvo lekárne farmaceutom, z dôvodu ochrany verejného zdravia, to znamená ochrany pacienta. Ďalšiu pasáž nebudem čítať, lebo je veľmi otvorená a veľmi silne invektívna.
Tak dovoľte, aby som prešla ďalej. Návrh zákona o liekoch predstavuje hazard so zdravím občanov. V prípade jeho prijatia v predloženej podobe bude ohrozená kvalita odbornej starostlivosti a bezpečnosť pacienta. Návrh zákona degraduje pozíciu lekárnika v lekárni na úroveň predavača, pričom laik bude rozhodovať vo väčšine lekární o všetkých dôležitých procesoch. Percento lekární prevádzkovaných odborníkom farmaceutom sa - je tu vážna obava - bude znižovať. Legislatíva zvýhodňujúca niekoľko subjektov vedených laikmi povedie k ovládnutiu trhu jednou-dvoma sieťami, a takisto aj k obmedzeniu vplyvu štátu na lekárenstvo, čoho vyústením bude nielen zníženie kvality, ale aj zníženie dostupnosti lekárenskej starostlivosti. Jednoducho povedané, zanikne množstvo lekární najmä na miestach pre siete obchodne nezaujímavých, napríklad na vidieku.
Navyše takýto zákon nielenže nezníži ceny liekov, ale podľa slov ekonomických prognostikov v horizonte troch až šiestich rokov, naopak, je obava skôr ich nárastu... (Rečníčka urobila dlhšiu pauzu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Pani poslankyňa, pokračujete v prejave?

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
Áno, áno, áno. Momentík.
Tak o nekompetentnosti prípravy tohto zákona svedčí aj to, že svedčí o tom, teda aj fakt, že celý proces prípravy zákona prebiehal bez dostatočnej odbornej diskusie. Z jeho prípravy boli z nepochopiteľných dôvodov vynechaní takí zástupcovia Slovenskej lekárnickej komory, ako hlavný odborník, dokonca teda aj hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre lekárenstvo, krajskí odborníci či akademická obec. Zaujímalo sa ministerstvo v procese prípravy azda o názor nejakej inej strany ako o názor nelekárnikov? Kto je vlastne podpísaný pod textom zákona skutočne?
No a už potom sú tie invektívy. Preto dovoľte, vážená Národná rada, aby som vyslovila apel na vás, aby ste podporili môj procedurálny návrh, kde navrhujem, aby podľa § 73 rokovacieho poriadku ods. 3 písm. a) bol návrh zákona vrátený na jeho dopracovanie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.9.2011 9:23 - 9:26 hod.

Darina Gabániová Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, v podstate na úvod svojho vystúpenia pán poslanec Raši povedal a ja zopakujem, čo som chcela povedať ja. Ak sa príspevková organizácia, ktorú zriadi ministerstvo na to, aby priamo podliehala jemu, čiže podliehala voľbe riadiaceho manažmentu, čiže manažment priamo podlieha ministerstvu zdravotníctva, to znamená, že ministerstvo si vyberá ľudí, ktorí budú kompetentní hospodáriť, nemá mechanizmy na ich kontrolu, na kontrolu ich práce. Prečo sa ministerstvo zbavuje kompetencií? Prečo robí zo seba nemohúceho, neschopného riadiť? Veď to sa len presviedčame o tom, o neschopnosti ministerstva, a teda, bohužiaľ, prepáčte, pán minister, vašej a vašich úradníkov. Vy máte predsa mašinériu úradníkov na to, aby ste zvládli to, že občan bude mať k dispozícií koncové zdravotnícke zariadenia, kde bude mať istotu, že nebude zdieraný priplácaním na zdravotnícke výkony, že bude liečený a vyliečený. Že to, čo mu neposkytne minimálna sieť, teda myslím v úspešnosti dosiahnutia zdravia uňho, tak to je poslednou stanicou predsa koncové zariadenie. Nemôžeme občana vystaviť riziku, že tieto zariadenia sa stanú akciovými spoločnosťami, to je všetko krásne, to vyzerá nádherne.
Pán poslanec Raši jasne povedal, že nič sa v nich nemení, len budú fungovať pod iným statusom, pod statusom akciovej spoločnosti. Všetko povedal, budú sa riadiť Obchodným zákonníkom, musia zo zákona vytvárať zisk. Prosím vás, z čoho, keď tam nie sú podmienky na to?
Po druhé, keď nebudú vytvárať zisk, áno, idú do konkurzu a čo potom? Čo potom, keď budú podliehať už úplne súkromným osobám? Správnej rade, hej, majiteľom. Kde má občan garanciu, že majiteľ bude k nemu sa správať zodpovednejšie ako súkromný podnikateľ? Veď má, si platí zo svojich daní štát a vládu, aby sa starala o jeho potreby.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.7.2011 10:48 - 10:50 hod.

Darina Gabániová Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja ďakujem kolegovi Ondrušovi, že nám ponúkol takýto pohľad na zhodnotenie predloženej novely zákona. Ja si myslím, že každý seriózny zamestnávateľ musí mať záujem alebo má záujem stabilizovať si svojich pracovníkov, zvoliť si takú formu výroby, technológie a tak využíva ekonomické vedy na to, aby efektívnym spôsobom dosahoval jednak predajom svojho výrobku, zabezpečoval zamestnanosť svojich zamestnancov a teda vlastne aj udržal sa na trhu, v podnikateľskom prostredí. Ak si ja zušľachtím zamestnanca ako zamestnávateľ, dosiahnem uňho dokonca prípadne aj participáciu na výrobnom procese, že on s vlastnou invenciou vkladá do toho invenciu, takéhoto človeka ja neviem či dokážem vôbec zaplatiť. A k tomuto sa predsa chceme priblížiť. To je najvyššia forma jednak delegovania moci a formy ovládania celého procesu. Predsa vieme veľmi dobre, na čom, na čom škrípe celý tento priestor. Veď predsa ide o to, že sme sa dostali do krízy, nielen my a naši zamestnávatelia a zamestnanci, ale v kríze je predsa celá spoločnosť. Alebo celá civilizácia? Čiže si myslím, že vieme veľmi dobre, že plánovaná ekonomika je to, k čomu budeme musieť siahnuť. Áno, vieme veľmi dobre, že škrípať a šróbovať Zákonník práce, že to nie je tá hybná sila a tá flexibilita, ktorú očakávame od toho, že dosiahneme... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Skryt prepis