22. schôdza

Dobré ráno. Vážený pán predseda Národnej rady, pán spravodajca, panie poslankyne, páni poslanci, správa, ktorú vám predkladám, vyplýva z príslušnej legislatívy, zo zákona, ktorý upravuje vzťahy medzi vládou a Národnou radou Slovenskej republiky. Zákon hovorí, že raz za rok prichádza minister zahraničných vecí a referuje o príslušnom uplynuvšom európskom roku.
Myslím, že tomu siedmemu európskemu nepochybne dominovali ekonomické témy. Bola to hospodárska a finančná politika. Iste si všetci živo spomíname, že témy diktovali grécka pôžička, príprava a realizácia prvého európskeho semestra, príprava európskeho stabilizačného mechanizmu, zápas o záchranu jednotnej spoločnej európskej meny, ale aj aplikácia Lisabonskej zmluvy. V rámci aplikácie Lisabonskej zmluvy vznikla tzv. vonkajšia služba zahraničnej politiky EEAS v čele s baronesou Ashton, ktorá začala svoju činnosť politicky, ale aj organizačne.
Myslím, že treba spomenúť, že pri kreovaní jej najvyšších orgánov sa presadil aj slovenský diplomat, bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, samozrejme, aj s masívnou podporou ministerstva zahraničných vecí a vlády.
V nadväznosti na dokument Stratégia Európa 20/20 vláda Slovenskej republiky v apríli schválila Národný program reforiem, ktorý stanovuje naše národné ciele.
Rovnako sa prikročilo k príprave balíku legislatívnych noriem, ktorých cieľom je sprísniť ekonomický dohľad, fiškálnu disciplínu, zodpovednosť za správu vecí verejných. Je to legislatíva, ktorá bude nadväzovať na ekonomický semester, ktorého podstatou sú konzultácie jednotlivých vlád s Európskou komisiou pri príprave národných rozpočtov.
Ďalšou veľmi významnou a iste aj relatívne samostatnou kapitolou je vývoj v južnom susedstve. Niektorí hovoria o arabskej jari. Severná Afrika sa dala do výrazného pohybu. V arabskom svete ten pohyb je stále veľmi silno prítomný. Chcem pripomenúť, že politicky Slovensko podporovalo právo občanov na správu vecí verejných. Navštívil som Káhiru. Zorganizovali sme v rámci V 4 aj seminár s predstaviteľmi egyptskej mimovládnej sféry, ktorého cieľom bolo odovzdávať skúsenosti naše z prechodu od vlády jednej strany k spoločnosti pluralitnej.
Rovnako v rámci Spoločenstva demokracií sme privítali iniciatívu Spojených štátov zriaďovať tzv. Task Force pre krajiny, ktoré sa chcú modernizovať a ktoré sa chcú nechať aj inšpirovať alebo nechať si poradiť od krajín, ktoré z jednej strany predstavujú starú európsku demokraciu a zo strany druhej prešli tranzitívnym obdobím. A tak sme sa spolu s Holandskom dohodli, že Slovensko bude vedúcou krajinou spolu s Holanďanmi v rámci toho Task Force v Tunisku.
Chcel by som zmieniť aj dva hlavné vektory našej zahraničnej politiky, ktoré boli veľmi silno prítomné v tom siedmom roku aj ako súčasť európskej agendy. A to je Východné partnerstvo a západný Balkán. V uplynulom roku sa v Bratislave uskutočnili dva významné ministerské samity, jeden koncom minulého roku, ktorý bol venovaný západnému Balkánu, a druhý v marci tohoto roku, ktorý bol venovaný Východnému partnerstvu. K tomu druhému, na ten druhý prišla aj baronesa Ashton, bol tu prítomný aj minister zahraničných vecí nemecký.
Boli sme veľmi aktívni voči Bielorusku. Presadzovali sme potrebné opatrenia bilaterálne, ale aj ako súčasť Európskej únie. Chcem pripomenúť, že keď sme tu mali samit Východného partnerstva, o ktorom som pred minútou hovoril, tak som pozval na sprievodnú akciu aj predstaviteľov bieloruskej opozície. Spolu sme na Hviezdoslavovom námestí vyjadrili našu hlbokú solidaritu s prenasledovanými a väznenými predstaviteľmi bieloruskej opozície.
Na európskom poli možno aj preto, že sa o Bielorusko už roky a veľmi intenzívne zaujímame a snažíme sa pomáhať bieloruským ľuďom, mimovládkam, opozícii, občanom, sme dokázali aj za európskym stolom presadzovať potrebné opatrenia tak, aby režim Lukašenka bol stále viac a obnaženejší, vystavovaný voči občanom vo svojej skutočnej podobe a so svojím skutočným obsahom. Tento principiálny postoj prináša, myslím si, svoje ovocie a budeme, pochopiteľne, v ňom pokračovať tak, aby aj Bielorusko raz mohlo byť slobodnou krajinou.
Keď už hovorím o Východnom partnerstve, zmienim aj Ukrajinu, ktorú som celkom nedávno navštívil, kde sa tiež odohrávajú udalosti, ktoré si vyžadujú našu zvýšenú pozornosť. Tešíme sa európskej ceste Ukrajiny, ale na strane druhej sme znepokojení ostatným vývojom, čo som, samozrejme, predstaviteľom Ukrajiny aj tlmočil a snažil sa ich nabádať, aby v politike sme súťažili len politickými prostriedkami.
Ďalšou samostatnou kapitolou, o ktorej je treba hovoriť aj v siedmom roku nášho členstva v Európskej únii, je téma rozširovania. Je už všeobecne známe, že Slovensko bolo na pozadí pozvania Chorvátska začať rokovať o svojom vstupe do Európskej únie. Bolo to na októbrovom samite v roku 2003. A tak ako sme boli aktívni na začiatku priebehu negociácií, tak sa veľmi teším, že sme boli aktívni aj v samom závere. A aj keď neaplaudovali našej aktivite všetky členské štáty, predsa len sa podarilo dosiahnuť, že Chorvátsko uzavrelo 30. júna, teda v posledný deň predsedníctva Maďarskej republiky, úspešne svoje rokovania o vstupe do EÚ. Práve teraz počas poľského predsedníctva očakávame stanovenie dátumu podpísania zmlúv, ale som presvedčený, že ten indikatívny termín vstupu Chorvátska do EÚ, ktorým je 1. júl 2013, naplníme.
Boli sme veľmi aktívni aj voči Čiernej Hore, ktorá zaznamenala výrazný pokrok, ale aj voči Srbsku, ktoré zaznamenalo výrazný pokrok. Na ministerstve zahraničných vecí sme zriadili centrum pre zdieľanie odovzdávania našich skúseností z tranzície, z reforiem. Toto centrum bohato využívajú najmä krajiny západného Balkánu, ktoré som zmienil.
Prispeli sme aj ku schváleniu Dunajskej stratégie, ako aj stratégie pre inkluzív rómskej komunity.
Myslím, že by som mal krátko zmieniť aj ďalšie významné témy, akou bolo napr. posilňovanie energickej bezpečnosti Európskej únie, diverzifikáciu a vytváranie podmienok pre dobudovanie vnútornej energetickej infraštruktúry, integrovaného vnútorného trhu a zlepšenie energetickej efektívnosti.
Chcem pripomenúť, že sme podpísali zmluvu o prepojení plynovom sever - juh medzi Slovenskom a Maďarskom, že sme podpísali zmluvu o budúcej zmluve o podobnom prepojení s Poľskom. Chcem pripomenúť, že skraja tohoto roku sme otvorili v Baumgartene systém, ktorý umožní aj reverzný, teda spätný chod plynu zo západnej plynovej sústavy k nám v prípade potreby alebo ekonomickej výhodnosti.
Chcel by som na záver zmieniť ešte tému, ktorá bola veľmi silno prítomná v zahraničnej politike nielen Slovenskej republiky, ale bola veľmi silno prítomná aj v európskej politike, a to je spoluprácu Vyšehradu. Vo februári sme si pripomenuli 20. výročie vzniku tohoto neformálneho regionálneho zoskupenia. Myslím, že prítomnosť pani kancelárky Merkelovej, ale aj premiéra Ukrajiny Azarova, ako aj kancelára Faymanna, rakúskeho kancelára, svedčí, že táto regionálna spolupráca sa teší veľkej pozornosti. Koniec koncov predsedníčka vlády pani Radičová pred každou Európskou radou sa usilovala koordinovať, spolupracovať, vymieňať si informácie so svojimi kolegami z V 4 a pozývali sme na tieto stretnutia predstaviteľov Európskej únie, pričom vždy tieto pozvania prijali aj pán Van Rompuy, aj pán Barroso, aj pán Buzek, čo naozaj svedčí o veľkom rešpekte. Ale aj o veľkej aktivite, ktorú Slovensko ako predsednícka krajina v rámci V 4 v uplynulom roku vyvinula.
Rok európsky bol zároveň aj veľmi silno stredoeurópsky, pretože Vyšehradu predsedalo Slovensko, od 1. júla predsedá Česko. Európskej únii v 1. polroku tohoto roku predsedalo Maďarsko, teraz predsedá Poľsko. Myslím, že pred Poľskom stoja výrazné výzvy, priority, ktoré potrebujeme v súčasnosti zvládnuť. Je to stále a predovšetkým stabilizácia našich ekonomík, ochrana našej spoločnej meny, zvládanie dlhovej záťaže, prijímanie opatrení, aby sme tento vývoj nielen zvládli, ale aby sa už podľa možnosti nikdy neopakoval. Potrebujeme prijať vážne rozhodnutia smerom k rozpočtovej disciplíne.
Ďalšou veľmi výraznou témou, ktorá začína a bude nás zamestnávať a je veľmi dôležitá, je otázka novej finančnej perspektívy, nového rozpočtu Európskej únie na roky 2014 - 2020. Bude veľmi dôležité, aby sme sa dohodli na prioritách, ktoré ponúknu Európe dobré šance obstáť v stále silnejšej globálnej konkurencii. Preto bude veľmi, veľmi dôležité, aby na jednej strane sme obhájili princíp kohézie, súdržnosti, to znamená šancu krajín menej bohatých dobiehať tie bohatšie, ale zároveň aj rozumne investovať, napríklad do vzdelania, do moderných technológií, tak, aby sme nielen vládali držať krok so svetom, ale aby sme sa v tejto globálnej konkurencii nestratili.
Panie poslankyne, páni poslanci, toľko asi obsahovo k tomu, čo podľa môjho názoru dominovalo uplynulému európskemu roku.
Ponúkam vám správu v prijateľnom rozsahu, čo sa týka objemu, a myslím si ale zároveň, aj čo sa týka obsahu v tom slova zmysle, že ponúka kľúčové momenty uplynulého európskeho roku. Po prvýkrát sme ju štruktúrovali nie podľa toho, ako sme rokovali, negociovali s Európskou komisiou, ale aká je, ako je zostavená skladba európskych rád.
Teda pojednáva správa o danej veci v 10 kapitolách, začínajúc všeobecnými záležitosťami, kde v rámci Rady pre všeobecné záležitosti sa vždy spravidla pripravujú najvyššie samity, je to taká posledná predsieň pred stretnutím predsedov vlád a hláv štátov.
Druhá kapitola pojednáva o vonkajších záležitostiach, mohli by sme o tom hovoriť veľmi dlho, mohli by sme hovoriť o vzťahoch so strategickými partnermi, mohli by sme hovoriť o rozvojovej pomoci, kde je Slovensko tiež veľmi aktívne.
Treťou kapitolou sú hospodárske a finančné záležitosti, s tým som začínal.
Štvrtou je spravodlivosť a vnútorné záležitosti. Mohli by sme dlho hovoriť o problémoch migrácie najmä v súvislosti s tým, čo sa odohráva v arabskom svete.
Piatou je zamestnanosť, sociálna politika, zdravotníctvo a spotrebiteľské záležitosti.
Šiesta je konkurencieschopnosť.
Siedma doprava, telekomunikácie a energetika.
Ôsmou je poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo.
Deviatou životné prostredie.
A v neposlednom rade, samozrejme, vzdelávanie, mládež a kultúra.
Zhodli sme sa na ministerstve zahraničných vecí, že ďalšiu správu by sme pripravili už tak, aby európsky rok sa rovnal kalendárny rok. My sme vstupovali do Únie 1. mája 2004, preto so správou prichádzam teraz v septembri, ale domnievam sa, že bude to prehľadnejšie, že to bude logickejšie a aj také, by som povedal, kompatibilnejšie s tým, že Európa hodnotí svoju činnosť kalendárne. Takže od nového roku by sme na tento rytmus nabehli aj my.
Pán predseda, ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní Správy o siedmom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii (tlač 435) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 441 z 18. júla 2011 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil výbor pre európske záležitosti.
Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 30. augusta 2011 č. 82 a Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením zo 7. septembra 2011 č. 138 odporúčajú Národnej rade zobrať na vedomie predmetnú správu.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o siedmom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tejto správy (tlač 435a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti č. 139 zo 7. septembra 2011. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

Hlásim sa ja.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak ako som už hovoril na pôde zahraničného výboru, tak aj teraz sa mi žiada povedať niekoľko slov k predloženej správe.
Správa obsahuje veľa údajov, popisuje, ktorým smerom sa Slovenská republika uberala počas siedmich rokov pôsobenia v Európskej únii. Myslím si, že Slovensko za tých sedem rokov pôsobenia v Európskej únii sa nemá za čo hanbiť, ale nedá mi kriticky sa vyjadriť k súčasnému smerovaniu vládnej politiky, kedy viacerými vyjadrenia čelných predstaviteľov súčasnej vládnej moci poškodzujú dobré meno Slovenska tým, že otvorene hovoria, že sa treba prichystať na prechod na vlastnú menu, že sa nezapojíme do záchranného valu a podobné vyjadrenia.
Rovnako sa kriticky pozerám na skutočnosť, že sme nedostatočne presadzovali záujmy Slovenska v projekte Dunajského regiónu, kde sme práve s Maďarskom zapojení do projektu Obnova a zachovanie kvality vôd. Myslím, že práve tu sme mohli využiť možnosť hovoriť o tom, že Maďarsko si neplní svoje záväzky, ktoré má voči Slovensku v projekte Vodného diela Gabčíkovo. Treba práve na pôde Európskej únie upozorňovať na tieto skutočnosti. Rovnako je treba kriticky hodnotiť postoj vlády k prijatej ústave Maďarska, i keď vieme, že je to dokument iného štátu. Tlak, ktorý sme vyvinuli na Maďarsko, aby odstránilo tie časti ústavy, ktoré zasahujú mimo územia Maďarska, považujem za veľmi vlažné a ako ukázal výsledok, tak aj je ten tlak neefektívny. Táto pštrosia politika posilnila Orbána a aj občan bez väzieb na Maďarsko sa môže stať maďarským občanom s volebným právom. Až tak ďaleko chce Orbán presadzovať svoju veľkomaďarskú politiku.
Ďalším slabým miestom je využívanie a čerpanie eurofondov. Myslím si, že to nie je problém krátkodobý. Je treba sa sústrediť na efektívne využitie prostriedkov z eurofondov. Treba si uvedomiť, že sa blíži obdobie, kedy sa ide schvaľovať nový rozpočet. A ak sa budeme stále bičovať a len kriminalizovať čerpanie eurofondov a nezjednodušíme podávanie žiadostí a ich vyhodnotenie, tak čerpanie bude veľmi slabé, málo efektívne a je to na našu škodu.
Vážené kolegyne, kolegovia, napriek všetkým týmto skutočnostiam, ktoré spomínam v tomto príspevku, som presvedčený, že Slovensko aj v ďalšom období bude platným a úspešným členom Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pár poznámok aj z pozície predsedu výboru pre európske záležitosti k uvedenej správe.
Siedmy rok členstva Slovenska v Európskej únii bol nielen siedmym rokom členstva, plnoprávneho členstva v tejto organizácii, ale bol aj prvým rokom, kedy táto organizácia, naša Únia, fungovala podľa nových pravidiel, kedy platila Lisabonská zmluva. Tento čas sme využili na to, aby sme využívali kompetencie, ktoré umožňuje Lisabonská zmluva národným parlamentom, a užšie komunikovali s ďalšími národnými parlamentami, osobitne v priestore V 4. Môžem povedať, že tieto skúsenosti boli veľmi, veľmi pozitívne a primäli nás k tomu, aby sme ešte podrobnejšie prechádzali cez všetky legislatívne návrhy, ktoré prichádzajú z Komisie.
V uplynulom roku sme takisto podľa týchto kompetencií prvýkrát zaujali tzv. odôvodnené stanovisko, bolo to v prípade návrhu Komisie na tzv. konsolidovaný spoločný základ dane právnických osôb, kedy síce nebola uplatnená táto žltá karta, o ktorú sa národné parlamenty snažili, ale doteraz získal tento návrh najviac odporcov, získal 14 bodov, na žltú kartu bolo potrebných 18, čo bol určite silný signál, čo si národné parlamenty, a v tomto prípade aj Národná rada Slovenskej republiky, myslia o tomto návrhu.
Nežijeme jednoduché časy, ale myslím si, že práve riešenie je dodržiavaním pravidiel a v spoločnom hľadaní východísk, ale nie práve v centralizácii a určite nie v harmonizácii priamych daní, ako sme sa to snažili naznačiť aj týmto postojom Národnej rady.
Chcel by som oceniť spoluprácu s ministerstvom zahraničných vecí, osobitne s pánom ministrom a výborom pre európske záležitosti, pretože všetky témy pred radou sú konzultované zoširoka, veľmi otvorene a tá spolupráca je skutočne nadštandardná. Ten uplynulý rok, tak ako je v správe uvedené, bol predovšetkým v znamení hospodárskych otázok a za osobitne dôležité považujem to, že sa podarilo urobiť dohodu na novom hospodárskom riadení, tzv. európskom semestri. A takisto za významné považujem to, že sa našej exekutíve, našim zástupcom podarili nemalé úspechy. Napríklad tým myslím zmenu distribučného kľúča pri európskom stabilizačnom mechanizme, kedy sme z 0,99 išli na 0,82, a na prvý pohľad toto malé percento znamenalo v celkovom balíku úsporu celkových... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Toto na prvý pohľad malé percento znamenalo z celkového pohľadu garanciu sumu 1,2 mld. eur úsporu pre naše Slovensko.
Ďalším významným faktom bolo to, že do dokumentu Euro plus pakt sa podarilo dostať osobitne zmienku o tom, že nesúhlasíme s harmonizáciou priamych daní, priamo na podnet pani premiérky, k čomu sa potom pripojili aj ďalšie krajiny.
Ďalšou oblasťou, ktorá bola významná, ktorú takisto správa obsahuje, je postupné rozširovanie Únie. Slovenská diplomacia hrá skutočne nezastupiteľnú úlohu nielen v spomínanom západnom Balkáne, nielen pri Chorvátsku, ale znamená to aj evidentný pokrok v európskej ceste Srbska alebo Čiernej Hory.
Takisto významná je spolupráca v rámci Východného partnerstva. Osobitne by som chcel vyzdvihnúť už spomínanú Ukrajinu, ale aj pokrok v Moldavsku za silnej slovenskej účasti.
Summa summarum, myslím si, že siedmy rok členstva Slovenska v Únii nebol jednoduchý, ale bol úspešný, pretože znamenal hľadanie riešení, znamenal to, že Slovensko opäť zdvihlo svoj hlas a že naše pozície sú konzistentné, vypočítateľné a naši predstavitelia rešpektovaní.
Ja verím, že tomu tak bude aj v ďalšom roku na prospech predovšetkým občanov Slovenska a že tá spolupráca medzi ministerstvom a Národnou radou, najmä výborom pre európske záležitosti, bude naďalej v takom konštruktívnom duchu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, ja by som sa chcel krátko vyjadriť k tomu, čo sa za uplynulý rok v Európskej únii stalo, resp. k tomu, kde vidím svojím spôsobom istý mierne nebezpečný posun pri pôsobení Slovenskej republiky v rámci Európskej únie.
Začnem krátkou citáciou zo záveru predkladanej správy: "Európska únia predstavuje pre Slovenskú republiku primárny a prirodzený hodnotový, civilizačno-kultúrny rámec pre realizáciu ich dlhodobých strategických priorít."
Vážené kolegyne a kolegovia, je úplne pochopiteľné, že vzhľadom na to, čo sa deje nielen v Európe, ale aj v celom svete, dominovali v uplynulom roku nielen v rámci Európskej únie, ale aj v rámci toho, čo Slovenská republika na európskych fórach robila a presadzovala ekonomické otázky, ale musím kriticky povedať, že domnievam sa, že zatiaľ čo v tej ekonomickej oblasti pokračuje integrácia Európskej únie pomerne významnými krokmi vpred a Slovenská republika sa na tejto integrácii významným spôsobom podieľa, tak sa obávam, že v sociálnej oblasti integrácia Európskej únie nie je dostatočná a Slovenská republika v tejto oblasti pôsobí skôr ako brzda než ako motor integrácie Európskej únie. Považujem to za negatívne pôsobenie Slovenskej republiky, aj keď v tomto smere nie je Slovenská republika jedinou členskou krajinou Európskej únie, pretože sa obávam, že napredovanie v ekonomických otázkach a prehnané sústredenie sa na integráciu v ekonomických otázkach, prehnané sústredenie sa na liberalizačné opatrenia v ekonomickej oblasti a integráciu, pokiaľ ide o liberalizáciu v ekonomickej oblasti, môže postupne spôsobiť zvyšovanie nedôvery voči Európskej únii. Európska únia nesmie byť a nesmie sa stať iba ekonomickým priestorom. Nesmie byť iba zoskupením, ktoré bude rozširovať liberalizačné tendencie v ekonomickej oblasti, ale musí sa stať aj priestorom, ktorý sa bude integrovať, pokiaľ ide o sociálnu politiku, o jej hodnoty, o jej princípy. Nie je možné, aby sme sa opierali o spoločné princípy, pokiaľ ide o medzinárodný obchod, pokiaľ ide o fungovanie telekomunikácií, energetiky, pokiaľ ide o finančný sektor a pôsobenie finančného sektora na národnej aj celoeurópskej úrovni, ale na druhej strane aby sme nepokračovali v integrácii a v stanovovaní spoločných, čiže rovnakých štandardov pre všetky európske krajiny v sociálnej oblasti. Takýmto spôsobom totižto ohrozujeme pozíciu radových občanov voči Európskej únii, dôveru občanov voči Európskej únii a na Slovensku dôveru občanov v zmysel členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. A myslím si, že toto je tendencia, ktorá dnes síce nie je ešte úplne výrazná, ale postupne sa takou môže stať v reakcii na to, že sociálna situácia občanov sa nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii postupne zhoršuje.
Takým negatívnym príkladom, ktorým by som to chcel dokumentovať, bolo rokovanie alebo bol prístup, alebo je prístup, pretože táto otázka ešte nie je uzavretá, je prístup Slovenskej republiky k smernici o rodičovskej dovolenke. My sme aj o tejto otázke na pôde výboru pre európske záležitosti diskutovali s pani štátnou tajomníčkou ministerstva práce Luciou Nicholsonovou a ona vtedy veľmi jednoznačne, teda prezentovala odmietavý postoj k návrhu tejto smernice, odmietavý postoj Slovenskej republiky. A ja si myslím, že práve tento príklad jasne ilustruje to, čo sa usilujem kritizovať, a to, čo považujem za nebezpečnú tendenciu, aj pokiaľ ide o pôsobenie Slovenska v rámci Európskej únie.
Ale ako som povedal, toto nie je ojedinelý postoj. Slovensko sa v tomto, bohužiaľ, úplne nevymyká a treba povedať, že najmä tie tzv. nové členské štáty majú vážne problémy s implementovaním sociálnych štandardov, na ktorých stoja západoeurópski členovia Európskej únie, do svojej legislatívy a vôbec do fungovania štátu a spoločnosti.
Som presvedčený o tom, že keď Slovenská republika vstupovala do Európskej únie, keď sa občania Slovenskej republiky v referende rozhodovali o tom, či hlasovať za alebo proti vstupu do Európskej únie, významným, mimoriadne dôležitým, a ak nie úplne najdôležitejším, tak rozhodne kľúčovým faktorom alebo jedným z kľúčových faktorov pre rozhodovanie sa občanov bola aj snaha približovať sociálne štandardy Slovenskej republiky k štandardom západoeurópskych krajín. Som hlboko presvedčený o tom, že ak hovoríme o posilňovaní konkurencieschopnosti, a to tak posilňovaní konkurencieschopnosti celej Európskej únie v rámci globálnej hospodárskej súťaže, ako aj posilnenie konkurencieschopnosti Slovenska v rámci Európskej únie, je nevyhnutné aktívne pristupovať aj v tej sociálnej oblasti, je nevyhnutné prijímať aj sociálne štandardy vyspelejších krajín. Pretože som presvedčený, že posilňovanie sociálnej politiky a sociálnych štandardov v Slovenskej republike v konečnom dôsledku má a bude mať pozitívne efekty aj na zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a Slovenskej republiky ako takej aj v iných, než len v hospodárskej oblasti.
Takže, vážené kolegyne a kolegovia, ja by som chcel pri tejto príležitosti, nie je to žiadna konkrétna výhrada voči správe, tá je korektná, samozrejme, ale chcel by som vo vzťahu k našej politike v rámci Európskej únie, vo vzťahu k prístupu, pokiaľ ide o sociálnu politiku a sociálnu oblasť, chcel by som vyzvať, aby sme sa v tomto smere správali aktívnejšie a predovšetkým aby sme naozaj brali Európsku úniu tak, ako sa to v tej citovanej vete zo správy uvádza, "ako primárny a prirodzený hodnotový, civilizačno-kultúrny rámec pre napĺňanie dlhodobých strategických cieľov Slovenskej republiky". A domnievam sa, že sociálne štandardy nepochybne patria k tomu, čo Európsku úniu z hľadiska hodnôt a z hľadiska istého civilizačno-kultúrneho rámca vyčleňuje alebo odlišuje od zvyšku sveta. A na rozdiel od mnohých iných sa domnievam, že práve aj sociálna politika a sociálne štandardy sú silnou, aj do budúcnosti budú a môžu byť silnou stránkou Európskej únie a nie jej slabinou.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážená snemovňa, ak bilancujeme siemy rok členstva Slovenska v Európskej únii, nepochybne ho bilancujeme na pozadí predchádzajúcich rokov a môžme povedať, že tak ako je z prieskumov známe, že občania Slovenskej republiky sú jedni z najnadšenejších Európanov, môžme s pomernou spokojnosťou povedať, že Slovensko ako členská krajina Európskej únie i jeho zahraničná politika i naše aktivity, ktorými pôsobíme, môžme hodnotiť dobre, môžme ju hodnotiť lepšie ako mnohé iné veci, ktoré sa v tejto krajine dejú.
Ak by som to smel prirovnať k futbalu, môžem povedať, že Slovensko vie, odkiaľ prichádza, aké boli jeho predchádzajúce možnosti a na čo má. Myslím si, že náš tím, ktorý sa nemôže oprieť o veľkú základňu, sa pritom vie, keď treba, celkom jednoznačne nasadiť a aktívne hrať v poli. Vie, čo treba brániť, a je schopný dobrej a dôslednej obrany proti tomu, čo by nás mohlo ohroziť. Je schopný rýchleho prechodu do útoku tam, kde treba, ale zároveň vie, že keď prichádza vhodný čas, vie hru aj spomaľovať. A sumárne to vytvára možno lepší dojem, ako vytvára slovenský futbal.
Pokiaľ ide o jednotlivé prvky zahraničnej politiky, Slovensko skutočne, a to ma veľmi teší, nezabúda na to, odkiaľ prichádza, a nezabúda na to, že existujú aj iní, menej šťastní doteraz, ktorí potrebujú a zasluhujú našu pomoc a tú pomoc im poskytuje.
Iste, pre mňa je možno srdcovou záležitosťou Bielorusko, lebo tie bieloruské študentky, ktoré prišli predčasom na Univerzitu Komenského, by rovnako chceli mať možnosti, ktoré už dnes majú napriek všetkým problémom školstva na Slovensku naši študenti. A sú to bystré hlavičky, tak ako sú bystré hlavičky našich študentov, a bolo by iste a je dobré, že ich, kde sa dá, v oblasti školstva, občianskych aktivít, podporujeme, pretože i my sme to nemali ľahké a myslíme na nich.
Pokiaľ ide o ostatné aktivity, ktorých sa už dotkol i predseda výboru Štefanec, skutočne nie sme malí hráči. Vieme sa v istej chvíli postaviť a ide len aj v budúcnosti o to, aby sme, ak sme presvedčení o spravodlivosti našej veci, aby sme sa držali husitského, teraz to nechcem postaviť tak naostro, ale ten citát historický tak znie: "Nepřátel se nelekejte a na množství nehleďte." Teda ak sme presvedčení, že to, čo robíme, je na prospech našej krajiny, robme to a necúvajme.
Európska únia bola založená na princípe istej spravodlivosti pre všetkých, a preto nie je dôvodné hrbiť sa preto, lebo niečo povedali veľkí. Ak by to malo byť tak, že veľkí budú rozhodovať, tak, samozrejme, stráca prvotné poslanie Európskej únie zmysel. A som rád, že slovenská zahraničná politika sa nehrbí.
Kolega Onduš zmienil v rámci iných kapitol kapitolu sociálnu. Je nepochybné, že by malo byť naším cieľom približovať sociálne štandardy v našej krajine vyspelým európskym krajinám. Nedá sa to však robiť prijímaním zákonov, ktorých napĺňanie by znamenalo zadlžovanie. Pri tomto mikrofóne som už viackrát citoval Ľudovíta Štúra: "Viacej tvoriť, menej troviť." A ja hovorím, voľne parafrázujúc: "Troviť toľko, koľko tvorím." Žiaľ, Európa sa odchýlila od tejto primárnej, zdravej a ako fundament nevyhnutnej hodnoty, pretože roky rokúce trovila viacej, ako tvorila. A ak sme sa dopustili viacerých zrád možno na hodnotách, na ktorých sme vyrástli, tak táto je najškodlivejšia. A preto je veľmi dobré, aby sme si uvedomovali, že približovanie sociálnych štandardov k tým, na ktoré hľadíme z diaľky a s - možno - závisťou, je možné len ruka v ruke s príslušným zvyšovaním národného produktu na obyvateľa. Pretože po sociálnych štandardoch rovnako môže túžiť obyvateľ Čadu či Bangladéša. Ale pokiaľ sa k nim nedopracuje tvorbou statkov, je ich prísľub čistou fikciou. Alebo, ako sa to dialo a deje ešte, žiaľbohu, v Európe, je to prejedaním budúcnosti detí a vnukov.
Takže nepochybne nikto z nás si nemôže želať iné, aby sme i v sociálnej oblasti robili kroky k zvyšovaniu štandardov, ale bolo by veľmi zlé, ak by sme sa vystierali viac, aká je dĺžka deky, ktorou sa prikrývame. Verím tomu, že Slovensko nebude patriť k týmto krajinám, a verím tomu, že naša politika i zahraničná politika bude viesť k oprávnenej obhajobe záujmov Slovenska a jedným z tých oprávnených záujmov je hľadieť, aby sme žili tak, ako pracujeme, a nie na dlh.
S radosťou môžem povedať, že keby sme vo všetkých oblastiach fungovali tak dobre ako v zahraničnej oblasti, bolo by to dobré. A verím, že tento štandard neznížime.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja vás ubezpečujem, že napríklad presne v prípade tej smernice, o ktorej hovorí správa a ktorú som teda spomenul vo svojom vystúpení aj ja, by sme si pokojne mohli dovoliť vzhľadom na ambiciózny plán vlády, pokiaľ ide o materskú dovolenku, ten štandard, ktorý presadzuje pôvodný návrh tej smernice.
A práve preto som použil tento príklad, pretože musím povedať, že iba tesne alebo dokonca až, by som povedal, nad rámec toho štandardu sa chce dostať súčasná vláda.
A ja skutočne nechcem, aby sme sa prikrývali dekou, ktorou sa prikryť nemôžeme, lebo nie je dostatočne veľká. Ale opakujem, som hlboko presvedčený o tom, že ak prijímame spoločné štandardy pre celú Európsku úniu v ekonomickej oblasti, ak prijímame spoločné štandardy, pokiaľ ide o liberalizáciu v ekonomike, v hospodárstve ako celku a v jednotlivých jeho častiach, tak som hlboko presvedčený, že prijímanie spoločných štandardov v sociálnej oblasti je správne aj pre posilnenie konkurencieschopnosti Slovenska. Je správne aj preto, aby mladí Slováci a Slovenky a vôbec občania Slovenskej republiky zostávali na Slovensku a pracovali tu, čo opäť pomôže konkurencieschopnosti Slovenska a ekonomickému rastu na Slovensku. A si myslím, že je to aj vec, ktorou celá Európska únia môže byť konkurencieschopná aj v rámci globálnej súťaže.
Nie je to nič, čo by stálo v protiklade k ekonomickým cieľom a plánom na zvyšovanie konkurencieschopnosti celej Európskej únie.
A opakujem, pokiaľ budeme sa zahrávať s dôverou občanov vo vzťahu k Európskej únii, pokiaľ občania uvidia, že to nie je ich Únia, ale Únia len nadnárodných monopolov, tak potom sa zahrávame s budúcnosťou. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Ondruš, samozrejme, nikto nemôže mať námietky, ešte raz hovorím, ak budeme štandardy približovať. Jedným z drobných háčikov tejto požiadavky dnes je to, že, žiaľbohu, časť tej kratšej deky, ktorou sa prikrývame, je deka na dlh. A bol by som rád, aby sme v prvej fáze mali deku zaplatenú takú, ako máme celú aj s tým dlhom, a potom nepochybne bude čas na to, o čom hovoríte. Ale my si stále musíme uvedomiť, že tak ako takmer všetky krajiny Európy, tak Slovensko nevynímajúc, ešte ani tú zatiaľ biednejšiu deku nemáme celú zaplatenú.