22. schôdza

Ďakujem. Vážený pán kolega, no ja by som možno ani nemal hlásiť s faktickou poznámkou, lebo autentická kritika materiálu, ktorého ja alebo možno viacerí považujeme za zločinný, je svojím spôsobom vítaná. Keď dokonca ani pravicoví kolegovia v koalícii takéto opatrenia nevedia akceptovať. Ale napriek tomu odznelo kopu vecí, ktoré sú zásadne kontroverzné, o niektorej hovoril už pán Viskupič, takže výnimočne s ním môžem súhlasiť. Je to presne tak. Je to až nepochopiteľné, ako môžete hodnotiť tak jav, ktorý je, bohužiaľ, integrálnou súčasťou nášho pracovného prostredia, kde tých ľudí naozaj z faktického donútenia, samozrejme nepriameho viac - menej, okrem prípadov priameho donútenia, a z tohto robiť problém, že štatistický úrad registruje tento moment a uvádza ten rozmer, aby sme mali prehľad, koľko je teda štandardných pracovných pomerov a ktoré majú tento charakter, ktorý je nežiaduci.
V tejto súvislosti jak počúvam od vás či ďalších kolegov, že stotisíc ľudí, ktorí by mali mať nadštandardné mzdy, teda penzie. No pokiaľ viem, tí najväčší vlastníci, najväčší majitelia podnikov majú principiálne platy v starých peniazoch 10-, 12-, 15 tisíc korún. Tí budú mať malé penzie, lebo ich nepotrebujú. Z princípu ich nepotrebujú tí, ktorí platia riadne dane a majú teda aj veľké platy, to rozhodne nie sú veľkí vlastníci. Tí dostávajú svoje hlavné príjmy cez dividendy a tie principiálne nezdaňujeme. A vy ste jeden z koryfejov, alebo strana, ktorú teda reprezentujete najnovšie, práve tohto vulgárneho neoliberálneho pravičiarstva, ktorý zaviedol tento mechanizmus do našej spoločnosti, že práve týmto skupinám vytvárame obrovské daňové výhody, odpisovať všeličo, jazdia na autách, ktoré si vlastne odpíšu cez dane kompletne všetky, a s tým sa nedá nič robiť, pretože ten tlak záujmového globálneho kapitálu, čoho toto je súčasťou, je tak silný, že dá sa o tom iba hovoriť v našom štáte. Nedá sa s tým nič robiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja sa dotknem opätovne toho, čo moji predrečníci, a to je otázka živnostníkov z donútenia. Ja osobne by som nekritizoval štatistický úrad, že sa vôbec niekto v tejto krajine začal zaoberať týmto negatívnym fenoménom a že sa ho vôbec niekto pokúsil pomenovať, že sa ho pokúsil aj kvantifikovať. Ako nezakrývajme si oči predtým, že tento jav v spoločnosti existuje a netýka sa len domácich malých a stredných podnikateľov, kde sa dá povedať, že v stavebníctve možno 50, 60 % výkonov je robených takýmto spôsobom. Ale týka sa to aj veľkých nadnárodných firiem, ktoré určitý servis vykonávajú prostredníctvom živnostníkov, a títo živnostníci majú jedného, dvoch odberateľov svojich činností a dôvod je úplne prozaický. Šetria sa náklady na pracovné prostriedky, šetria sa náklady na ochranné prostriedky a v mnohých prípadoch, čo považujem za úplne zverstvo, sa šetria náklady na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci. Lebo poznám prípady, keď demontujú technologické linky v štvor-, päťmetrovej výške z palety položenej na vysokozdvižnom vozíku, čo by v normálnej firme ich vedúcich pracovníkov za toto zavreli. Čiže tento fenomén tu existuje. Je silne rozšírený a ja by som skôr poďakoval za to, že sa ho niekto pokúsil kvantifikovať.

Ďakujem. Pán poslanec Zajac, vy ste dokonca aj vo vystúpení k tomuto daňovo-odvodovému paškvilu preukázali váš sklon deliť a kádrovať ľudí. Vy ste rozdelili umelcov na tých, ktorí otŕčajú ruku, a na tých ostatných. Takto ste to hovorili. Pričom poškodení majú byť tí ostatní. Mňa by veľmi zaujímalo, ako a podľa čoho vy rozdeľujete tých umelcov na tých, ktorí otŕčajú ruku, a tých ostatných. Ten, čo je honorovaný z nejakých verejných zdrojov, to je umelec, ktorý natŕča ruku? Ja si dovolím tvrdiť, že veľká časť umelcov poberá honoráre aj z prostriedkov štátnych dotácií alebo grantov. Naozaj by ma to zaujímalo a nechápem, prečo ste vzniesli takýto tón, pretože poškodení tým, čo predložil minister Mihál, sú všetci umelci. A v prípade teda, že vy považuje takých umelcov, ktorí boli podporení nejakou štátnou dotáciou alebo grantom, alebo ich dielo vyšlo vďaka dotácii a grantu, tak potom, pán Zajac, to máte ale aj vy doma. A vysvetlite mi to, ktorých umelcov vy takto kategorizujete, že otŕčajú ruku a tých ostatných poctivých, ktorí neotŕčajú. Malá kultúra je úplne legitímne podporovaná aj z prostredia a prostredníctvom štátu a ministerstva kultúry a samospráv a obcí a iných verejných finančných zdrojov.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, vo svojom vystúpení ste povedali, že treba robiť také zákony, ktoré nebudú vytvárať dlhy v spoločnosti. Ešte sa toho nikto nedotkol a ja vo svojom vystúpení poviem, návrh zákona, čo je zarážajúce, tento má negatívny vplyv na rozpočet verejných financií v roku 2012 vo výške 60 mil. eur, čo je veľmi nezodpovedné v čase, keď sa má dosiahnuť fiškálna konsolidácia tak, aby v roku 2013 Slovensko malo deficit verejných financií pod 3 % HDP. Preto verím, pán poslanec, že určite tento zákon v takomto znení nepodporíte, pretože, ako hovoríte sám, nemali by sme vytvárať dlhy. A tento zákon nám vytvára dlhy v spoločnosti.
Ďakujem.

Chcel by som podporiť vystúpenie Petra Zajaca, ktorý tu prezentoval stanovisko OKS k návrhu odvodovo-daňovej reformy, konkrétne výhrady k dopadom tejto reformy na rozsiahle skupiny živnostníkov, dohodárov a vôbec samostatne zárobkovo činných osôb, nielen živnostníkov, pochopiteľne. Keď sme o problémoch odvodového systému hovorili v minulosti - a teraz nehovorím iba o OKS, ale hovorím o celom vtedajšom opozičnom spektre alebo dnešnom vládnom spektre - tak sme hovorili o tom, že problémom sú vysoké odvody a vysoké odvodové zaťaženie zamestnancov. Nehovorili sme, nepamätám si jediné také vystúpenie z čias pred poslednými voľbami, že by niekto zo súčasnej vládnej koalície hovoril o tom, že problémom sú nízke, príliš nízke odvody pre živnostníkov alebo pre nejaké iné skupiny. A ak je problémom toto vysoké odvodové zaťaženie zamestnancov, tak nie je riešením to, že odvodové zaťaženie živnostníkov začneme zvyšovať, približovať zaťaženiu zamestnancov, resp. že ho spravíme úplne rovnakým, ako bol ten pôvodný zámer. Táto reforma má znamenať mínus pre verejné financie, ale riešením nie je to, že teraz budeme od niekoho brať, aby sme to mínus vyrovnali. Riešením je to, že sa uskromní štát, že bude štát menej míňať, že tie úspory verejných financií budú oveľa rozsiahlejšie, ako sa doteraz uvažuje.
A pokiaľ ide tých živnostníkov z donútenia, tak problém je ako v tom, že živnostníci, tak v tom, že z donútenia, v tom, že tá metodika bola nekorektne urobená.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Zajac, vo svojom vystúpení ste viackrát použili slovo "my". Rozmýšľali sme, diskutovali, my. Ja by som sa chcel spýtať, že kto my? Koho reprezentujete, koho ste tým mysleli? Predpokladám, že poslanecký klub strany MOST -HÍD, ktorého ste členmi.
A keď už ste tu spomenuli, a podľa môjho názoru neoprávnene kritizovali štatistický úrad za prácu, ktorú urobil, tak ja som si otvoril stránku štatistického úradu, zápisnicu z volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, zoznam zvolených poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a pri menách Zajac, Šebej, Dostál, Osuský je v tabuľke uvedená príslušnosť MOST - HÍD. Takže predpokladám, že mysleli ste poslanecký klub MOST - HÍD.
Ďakujem.

Pán poslanec Kolesík, na vašu reakciu nebudem vôbec odpovedať, lebo je to iba taká obohraná pesnička. Pod "my" myslím, samozrejme, poslancov OKS a tým je to povedané. Predpokladám, že už je verejnosti dostatočne jasné, že v prípade my, ktoré sa týka daňovo-odvodovej reformy a otázky odvodov živnostníkov a dohodárov a tých ostatných skupín, je to my jasne identifikované s OKS.
K pánovi poslancovi Maďaričovi. Pán poslanec Maďarič, ja som stál pri zrode grantového systému. Som zástanca toho, aby z verejných zdrojov boli podporovaní ľudia v kultúre a nemám k tomu čo dodať. A myslím si to dvadsaťdva rokov. Myslím si to, proste stále. Tí, čo iba skuhrajú a otŕčajú ruky, to sú práve tí, ktorí iba nariekajú, že v akej katastrofálnej situácii kultúra je, ale nič nerobia preto, aby tú situáciu zlepšili a najmä aby zlepšili svoju vlastnú situáciu.
Čo sa týka samotného štatistického úradu, ja som protestoval proti pojmu práce z donútenia. Nehovorím nič k tomu, že iste sú aj takí, ktorí proste jednoducho prijímajú tie formy práce, ktoré sú k dispozícii. Ale tvrdiť, že to je z donútenia, ten termín je naprosto falošný, to po prvé. A a po druhé, tá metodika bola nezmyselná, to si štatistický úrad nemôže dovoliť.
Ale to, čo je podstatné, ja to iba zopakujem, živnosti, SZČO, dohodári vytvárajú pružnosť pracovného trhu, v tom je ich veľký význam a v tom ich poškodzovať by bolo absolútne škodlivé.

92
Príjemný dobrý deň. Dovolíte, prv, kým sa vyjadrím k návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 488, musím povedať, že tak ako SDKÚ, aj KDH má tu strašne málo poslancov. A myslím si, že asi nie je veľký záujem o to, ako sa bude predlžovať vek odchodu do dôchodku, aké dôchodky budú brať naši občania a čakávala by som, že pri zmene stodvanástich zákonov, ktoré predkladá vláda, bude tu viac ľudí a viac ľudí to bude zaujímať, pretože je to problém, ktorý sa skutočne týka celej spoločnosti, a mal by mať širokú podporu nielen, alebo nielen vládny návrh, ale mal by mať podporu celého spektra.
Návrh podľa predkladateľa zákona rieši problematiku daňovo-odvodovej reformy, pričom obmedzuje sa na odvodovú oblasť, pretože oblasť daňová je riešená v iných zákonoch, respektíve v ich návrhoch. Okrem toho vstupuje aj do problematiky penzijného systému, keď mení parametre prvého piliera, a to v oblasti valorizácie dôchodkov, rast o dôchodcovskú infláciu s pevnou sumou a zvýšením dôchodcovského veku od roku 2016.
Návrh zákona, čo je zarážajúce, má aj negatívny vplyv na rozpočet verejných financií, napríklad v roku 2012 vo výške 60 miliónov eur, čo je veľmi nezodpovedné v čase, keď sa má dosiahnuť fiškálna konsolidácia tak, aby v roku 2013 Slovensko malo deficit verejných financií pod 3 % HDP.
Verím, že tento návrh, ako sme už aj počuli, nebude mať podporu možno ani koaličných poslancov, ale aj napriek tomu, treba o ňom diskutovať, pretože sa v ňom mení stodvanásť zákonov, čo znamená, že je vysoké riziko chýb, ktoré sa budú musieť v budúcnosti opravovať.
Takáto vážna vec, ako je oblasť daní a odvodov si vyžaduje celospoločenskú zhodu, aby bolo trvácna a teda stabilná. Navyše rieši aj oblasť penzijného systému v tak citlivých otázkach, ktoré bez takejto dohody stavajú dôchodcov do polohy rukojemníkov pri zmenách vlády a zneisťujú ľudí, ktorí budú alebo sú v dôchodkovom veku a ktorí poctivo pracovali pre túto spoločnosť. Zavádza sa superhrubá mzda, ktorá je vo svete experimentom nevyskúšaným v plnom rozsahu.
Česko v roku 2011 tento inštitút zrušilo na základe silného odporúčania OECD. Navyše odvody rozšíria daňový základ pre fyzické osoby, čoho dôsledkom bude, že budú občania platiť viac na daniach bez toho, aby viac zarobili. Na tejto schôdzi prijímame tak zásadné zmeny pre občanov, ktoré postihujú ich príjmy a dôchodky, a to nielen v tomto zákone, ale aj v zákone 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a poplatkoch, kde na jednej strane tlačíme občana, aby platil viac daní zo svojej mzdy a na druhej strane ho tlačíme, aby platil viac daní v mestách a v obciach za byty, za domy a zároveň Zákonníkom práce sme úplne ho zneistili. Mnoho ľudí, ktorých zamestnávateľ môže reťaziť pracovné pomery tak, že ani nemajú istotu dokedy budú pracovať, za čo budú pracovať, ale jedinú istotu v tomto štáte, ktorú budú mať, že budú platiť vysoké dane. A po týchto stodvanástich zmenách očakávam to, poviem to žargónom, že už nám vláda vyrubí dane aj za vzduch, ktorý dýchame, za každý deň, ktorý vôbec prežijeme.
A teraz od bežného zamestnanca prejdem k živnostníkovi. Odvodová reforma zhorší príjmovú situáciu asi stodvadsať tisíc živnostníkov, ktorí budú platiť na odvodoch viac, a to v čase, keď miera nezamestnanosti láme historické rekordy, a teda pracovný trh nie je schopný absorbovať tých živnostníkov, ktorí v dôsledku zhoršenia príjmovej stránky by chceli ukončiť živnostenské podnikanie a zamestnať sa. Nechápem tomu logiku, ale zrejme momentálne na Slovensku je to tak.
Načasovanie odvodovej reformy považujem za veľmi zlé. Pretože zhoršovať pozíciu živnostníkov v čase, keď dochádza k spomaleniu ekonomického rastu v eurozóne, na Slovensku je obrovským hazardom s občanmi.
Naprávanie nespravodlivosti v odvodoch, ako vychádza aj oficiálne zdôvodnenie návrhu zákona, je možné v podmienkach celkového znižovania odvodového zaťaženia. To sa neudeje, aj keď vláda, vládna koncepcia konštatuje, že ak to vývoj verejných financií dovolí, každý rok dôjde k zníženiu odvodov o jeden percentuálny bod.
Všetci však vieme, že vývoj verejných financií to nedovolí, pretože vláda, ako nám sama deklaruje, hľadá každý cent v rozpočte, aby znižovala deficit verejných financií, žiaľ, hlavne a, bohužiaľ, na úkor občanov v oblasti zvyšovania daňového zaťaženia. Myslím si, že je dobré odporúčať v tomto zákone, je potrebné povedať, že bolo by najlepšie podporiť také veci, ktoré majú celospoločenskú zhodu a ktoré boli a sú kontinuálne pripravované bez ohľadu na aktuálnu vládnu garnitúru, a to je centrálny výber daní, ciel a poistné, reorganizácia daňovej a colnej správy s vyústením do jednej inštitúcie a hlavne boj proti daňovým únikom.
Vážený pán minister, zacitujem vám, čo je to štát a čo sú jeho povinnosti voči občanom. Začnem z dávnej histórie, Cicero povedal: "Štát je vec verejná, štát tvoria občania spojení právami, povinnosťami a spoločenským záujmom o dosiahnutie všeobecného prospechu.". Platón: "Štát je a zakladá sa na deľbe práce a sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi upravenej zákonmi". Profesor doktor Jozef Prusák povedal: "Štát je spoločenstvo ľudí integrované nutnosťou sociálneho života, a preto aj nutnosťou existencie verejnej štátnej moci, určujúcej správania ľudí pomocou práva.".  A preto si kladiem otázku, bude štátna moc bez občana, ak ho budeme gniaviť, ignorovať, zdierať a nedáme mu istotu do budúcnosti? A preto sa treba spýtať občana, nájsť celospoločenský konsenzus v takto vážnej veci, ktorú dneska preberáme, aby takýmito zákonmi, ako predkladáte, nedošlo k spoločenským nepokojom, pretože my sme si povinní dosiahnuť všeobecné blaho a prospech spoločnosti, a nie rozbroje a nespokojnosť spoločnosti. A preto dávam návrh, aby v tomto zákone sa ďalej nepokračovalo, a žiadam o tom hlasovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, dámy, páni, práve tu speje k vyvrcholeniu experiment na ľuďoch a najmä proti všetkým poriadne a poctivo pracujúcim ľuďom na Slovensku. Pozoruhodný je už chaos a nesúlad koaličný, v akom sa tieto zmeny pripravovali, v akom sú predkladané. To, samozrejme, tiež o koalícii vypovedá, o nekompetentnosti tých, ktorí tieto zmeny pripravili, ale, ak by som chcel byť pozitívny, aj o tom, že v koalícii je niekoľko normálne a sebakriticky rozmýšľajúcich poslancov, ktorí vidia aj riziká a negatíva toho, čo je tu predkladané. Nie je ich veľa, samozrejme.
Podstatné je, že mnohé z toho množstva zmien v konečnom dôsledku poškodí ľudí na Slovensku finančne, pretože odvádzať budú viac. Poškodí to ľudí aj tým, že bude menej peňazí v sociálnom a v zdravotnom systéme. Verejné financie budú poškodené tiež, čo znamená, že štát bude ešte nefunkčnejší, ako je dnes.
Ak niekto... Pán Matovič, vidím že ste v práci, ma to veľmi teší, no tak, pracujte trošku menej intenzívne. (Reakcia na poslanca.)
Ak niekto naivne verí, že v dôsledku tohto zmätočného experimentu jeho čistý príjem stúpne, tomu zacitujem z dôvodovej správy: "Úprava príjmov na superhrubú úroveň v zásade nemá vplyv na čisté príjmy." Nepriamo samozrejme vplyv mať nebude, priamo teda vplyv mať nebude, nepriamo ľudia budú platiť a odvádzať viac. Toto si najlepšie uvedomujú živnostníci, samostatne zárobkovo činné osoby, preto sa aj najhlasnejšie ozývajú. Čo je ale vyslovená zákernosť tohto návrhu, je to, že jeho súčasťou sú závažné zmeny nad rámec daňovo-odvodového systému. Je to zmena výpočtu dôchodkov, takže mnohí ich budú mať nižšie. Je to zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a skrátenie dĺžky poskytovania dávok v nezamestnanosti, aj ich výšky. To sú zákerné a zvrátené zmeny proti ľuďom.
Aby bolo jasné, tieto zmeny my neodmietame preto, že ich predkladá pravica. Kritizujeme ich preto, lebo poškodzujú všetkých slušných a poriadnych ľudí na Slovensku, ktorí celý život poctivo pracujú alebo pracovali. Ľudia si zaslúžia niečo lepšie, ako takýto experiment, ktorý im prinesie nižšie príjmy, nižšie dôchodky, predĺženie veku odchodu do dôchodku, menej peňazí v sociálnom a v zdravotnom systéme.
Je logická otázka, prečo sa táto koalícia, tento pán minister, podujali na tento paškvil. Prečo to robia? Časť odpovede znie, už som ju povedal, to je nekompetentnosť, neprofesionalita. Časť, to je samoľúbosť a potreba mať formálne odškrtnutú jednu akože reformu. Nech to stojí, čo to stojí. Ale tá podstatná časť prečo znie, že na ich strane je totálna absencia citu pre životy bežných ľudí.
Dámy a páni, ak máme v zdravotníctve nového Zajaca, v sociálnej oblasti máme nového Kaníka. Je to pán minister Mihál, ktorý sa kedysi živil tým, že radil ľuďom, ako využívať medzery v zákonoch a platiť nižšie odvody a dane. Dnes je z neho expert na to, ako prepašovať do našich zákonov ustanovenia, vďaka ktorým budú ľudia platiť a odvádzať viac. O tom to je. Nie je to reforma, je to zákerný zmätok. A myslím si, že politické strany, politická garnitúra stojí pred naozaj konsenzuálnou dohodou o daniach, odvodoch o príjmoch štátu.
Nie je to možné v tejto situácii, pretože toho konsenzu dnes nie je schopná ani koalícia samotná.
Toto je úloha pre najbližšie obdobie nájsť dohodu o daniach, o odvodoch o príjmoch štátu. Takú dohodu musíme nájsť, aby tento štát nestrácal schopnosť by funkčný, aby tento štát poskytoval ľuďom to, čo im má poskytovať, to, čo očakávajú, aby tento štát si zachoval aspoň akú-takú úroveň obranyschopnosti a mnohých iných vitálnych funkcií. Toto tu je experiment, ktorý poškodzuje všetkých ľudí na Slovensku. (Potlesk.)

Vážené dámy, vážení páni, ctihodný poslanecký zbor, dovoľte, aby som svoj krátky príhovor štrukturoval do otázok a odpovedí.
Tá prvá otázka je, a na nej sa asi všetci zhodneme, potrebujeme na Slovensku daňovo-odvodovú reformu? Určite áno. A na tom sa zhodneme. Prečo ju potrebujeme? Lebo náš daňový systém je veľmi zložitý, lebo je drahý, nejednoznačný, neurčitý a kvôli tomu Slovensko je niekde na 122. mieste na svete, pokiaľ ide vlastne o daňový systém a jeho nákladnosť pre firmy, lebo náš výber daní je veľmi nízky. Pokiaľ ide o DPH, 28 % ostáva nevybratých. Len Gréci sú na tom horšie, 30 percent. To sú čísla ministerstva financií. Podľa ministerstva financií by sme dokázali reálne vybrať o 1,5 mld. eur viac, ak by sme zlepšili výber DPH. Zlý výber DPH znamená, ak chcete, dobrú podporu šedej ekonomiky a kriminality.
Prečo potrebujeme reformu? Lebo naše zdanenie, zodvodnenie práce je príliš vysoké, čo znamená, že mnohí s nižším vzdelaním, mnohí nezamestnaní si prácu nebudú môcť nájsť, lebo ich cena práce je takto umelo veľmi vysoká. Tým opäť podporujeme šedú ekonomiku a posielame ich do šedej ekonomiky, a tým opäť podporujeme kriminalitu. Čiže áno, potrebujeme daňovo-odvodovú reformu.
Druhá otázka. Potrebujeme sa pripraviť na prichádzajúcu recesiu? Áno. Myslím, že tu sa opäť všetci zhodneme. Áno. Prečo? No preto, že všetky vyhliadky z posledných dní hovoria o jednom. Zníženie rastu, odhadu rastu Slovenska na budúci rok asi nebolo posledným znížením a čakajú nás asi ďalšie zníženia odhadov rastu. A nižší rast znamená nižšie príjmy pre verejné rozpočty. Pritom výpadok už dnes oproti plánu je nejakých 150 mil. eur, ak sa nemýlim. Takže tento výpadok pravdepodobne bude vyšší.
Nižší domáci dopyt a nižší domáci dopyt kvôli, kvôli nízkej zamestnanosti, prípadne zvýšeniu nezamestnanosti, prípadne vracaniu živnostenských licencií znamená menej dopytu doma, nižšiu spotrebu doma, ale aj viac šetrenia v časoch neurčitosti, v časoch, keď sa hovorí o recesii. To znamená, opäť nižší rast, opäť nižší výber daní a odvodov.
Prichádzajúca recesia znamená aj komplikácie, samozrejme, pre firmy, ktoré sa musia pripraviť na neurčitosť, na to, či je vhodné investovať alebo lepšie je počkať na to, či ľudia budú ďalej viac šetriť v čase, keď štáty, všetky štáty výrazne šetria, a teda, či nie je lepšie radšej prepúšťať, než investovať a vyrábať. Čiže neurčitosť je veľmi vysoká, a preto sa zhodneme, že áno, musíme sa pripraviť na prichádzajúcu recesiu. Pretože ak vyriešime problém pre rozpočet na budúci rok tým, že dokážeme ešte niekde nájsť nejaké milióny eur, pýtam sa, ako nájdeme a ako vyriešime problém rozpočtu na ďalší rok 2013, 2014, keď už vopred vieme, že štát aj za tých dnešných výhľadovo lepších časov klesne niekam na úroveň 30 % HDP vo výške príjmov, čo "nedokázal" v takom tom, v úvodzovkách, žiaden iný štát v Európe. A keď ministerstvo financií hovorí o tom, že prestávame byť schopní zabezpečovať základné funkcie štátu.
Tretia otázka. Potrebujeme jednotný výber? Tu opäť existuje zhoda. Áno. Všetci hovoria, potrebujeme jednotný výber. Jednotný výber je priamou odpoveďou na naše 122. miesto na svete. To nie je kvôli sadzbám. To je kvôli komplikovanosti systému. A túto komplikovanosť dokážeme zmeniť zavedením jednotného výberu. Čím skorším, čím pripravenejším zavedením klientského systému, čo znamená zlacnenie pre štát, keď štát za menej peňazí dokáže vyberať dane. A opäť podľa štúdií OECD náš výber daní a odvodov je najdrahší v OECD, vzhľadom na vybrané peniaze. Čiže výrazne ušetrí štátu náklady, a tým pádom sú to ďalšie peniaze pre štát. Nemusíme hľadať milióny po vreckách, po rôznych odvetviach. Stačí zlacnieť výber pre štát.
Zlacníme výber pre firmy, domácnosti. To je naše 122. miesto. Firmy musia najímať mnoho ľudí, venovať veľa času a veľa financií na to, aby dokázali fungovať s naším daňovým a odvodovým systémom. Jednotný výber v tomto je pre nich veľmi dobrou správou, a to som sa dozvedel, to mi potvrdili zástupcovia republikovej únie a ďalší zamestnávatelia. To pomôže, samozrejme, aj prílevu zahraničných investícií. Zahraničné investície nemajú problém so sadzbami, s parametrami. Majú problém s inštitúciami. To pomôže cez investície zamestnanosti. Zároveň si všetci uvedomujeme, že jednotný výber je neuveriteľne ambicióznym projektom. To nie je znížiť sadzbu o jedno, dve percentá, aj keď to je tiež určité riziko. A reálne sa to dá urobiť veľmi jednoducho a reálne stačí vo všetkom softvére na Slovensku zmeniť jedno číslo za druhé. Tu sa menia komplet inštitúcie do nového celku, mení sa fungovanie inštitúcií. Je to veľmi zásadná, ambiciózna zmena, ktorá v mnohých štátoch trvala štyri-päť rokov. A budeme mať čo robiť, a to myslím my - ako parlament, ako vláda, ako všetci úradníci a všetky firmy a živnostníci, každý, kto funguje v tomto štáte, aby táto zmena bola čo najhladšia.
A zároveň si uvedomme, že tento ambiciózny projekt prebieha v čase recesie a neurčitosti. Určite to bude znamenať horší výber dočasne. Môže to znamenať samozrejme aj viac komplikácií pre firmy, nie práve v najlepšiu dobu, ale ťažko teraz čakať na lepšiu dobu. Čiže dobre, vieme o rizikách, vieme, že je to ambiciózny projekt, ale poďme do jednotného výberu zvlášť, ak o tomto neexistujú žiadne spory.
Potrebujeme parametrické zmeny? Tu sa možno už úplne nezhodneme, ale vážiac si vládny program, odpoveďou je áno. Ale je treba dať jednotlivým termínom a heslám z vládneho programu obsah a načasovanie so všetkou zodpovednosťou a opatrnosťou, aby sme nehazardovali. Ak hovoríme o recesii, ak hovoríme o zhode na jednotnom výbere, ak hovoríme o tom, že to je veľmi ambiciózny projekt, nerobme príliš veľa vecí naraz. Zvlášť, ak nikde na svete s nimi nie je žiadna skúsenosť.
Dovoľte, aby som si pomohol ešte a trošku oživil túto prezentáciu, takými krásnymi titulkami z českej tlače. Ja to preložím do slovenčiny. Reforma dane z príjmu ruší superhrubú mzdu a zjednodušuje výber daní. Mám pocit, že jednotný výber je možný aj bez parametrických zmien. Reforma by nemala stavať proti sebe. A o tom rozprávali predrečníci, jednotlivé profesie, jednotlivé odvetvia. Dovoľte, aby som odcitoval zase niečo, na čo si všetci, aspoň my, ktorí postupujeme do stredného veku, nechcem povedať starší, spomenieme. "Žádny z nás nebere takový platy" a budem ďalej prekladať. Dostávam zoznamy umelcov, ktorí berú nad stotisíc korún. No tak, povedzme, pani Zagorová, je to milé dievča, ale ona už tri roky po sebe berie 600 tisíc a ďalší nie 600 tisíc, milión, dva milióny berú. Toto je viac než dvadsať rokov starý prejav. Nie pravičiara, nie liberála, nie reformátora. Nedokážem si predstaviť, že my by sme sa chceli porovnávať s niečím takým.
A dovoľte, ešte pár čísiel. Kým odvodové príjmy do zdravotných poisťovní a do Sociálnej poisťovne podľa údajov ministerstva financií už od roku 1995 sa zásadne nemenia. Čiže nejaká stabilita týchto systémov je tak či onak zabezpečená. Pokiaľ ide o daňové príjmy zvlášť, tie z nejakých 25 % HDP v roku 1995 klesli asi na 18 % v roku 2004 a ďalej klesajú na nejakých 15 %, pričom do roku 2014 ministerstvo financií predpokladá nie stabilizáciu, nie zvýšenie, ale pomaličké znižovanie. To je to, o čom som hovoril na začiatku. To je to, že potrebujeme sa pripraviť na recesiu, potrebujeme sa pripraviť na to, že rast bude nižší než sme očakávali. Česká republika dokonca diskutuje o tom, či to bude v Českej republike nulový rast alebo či to bude ešte horšie. Nastáva tu veľmi vážna situácia, a preto ja hovorím o načasovaní, o dobrom načasovaní, o veciach, ktoré sme nemohli predpokladať dopredu.
Na reforme parametrov ležia mnohé otázniky. Je to otáznik kompatibility s inými štátmi v Európe a ak chcete na svete, je to otáznik okolo, to, čo tu zaznievalo, nevyskúšania systému, možno nejakého experimentovania, možno laboratória. Sú to otázniky, ako sa dotkne jednotlivých skupín, ako sú dôchodcovia, ako sú živnostníci, ako sú umelci, ako sú dôchodcovia, ktorí budú platiť vyššie odvody bez toho, aby mali z toho nejaký úžitok, čo sa popisuje jednou vetou, zvýši sa im solidarita.
Preto ja apelujem na predkladateľa, aby kvôli načasovaniu a kvôli pretrvávajúcim otáznikom stiahol tento návrh zákona. Máme minimálne pol roka na to, aby sme si nad neho sadli, aby sme ho vylepšili, aby sme nespúšťali príliš veľa zmien v jednom termíne z mesiaca na mesiac, aby sme takto nezaťažovali ekonomiku v čase, keď sa vracia vážna recesia, aby sme samozrejme šli do jednotného výberu a venovali mu náležitú pozornosť a náležité úsilie, a aby sme sa zachovali veľmi zodpovedne a v súlade s programovým vyhlásením vlády.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.