22. schôdza

S faktickou, s reakciou na faktickú poznámku teraz sa prihlásil pán poslanec Peter Osuský.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Ondruš, samozrejme, nikto nemôže mať námietky, ešte raz hovorím, ak budeme štandardy približovať. Jedným z drobných háčikov tejto požiadavky dnes je to, že, žiaľbohu, časť tej kratšej deky, ktorou sa prikrývame, je deka na dlh. A bol by som rád, aby sme v prvej fáze mali deku zaplatenú takú, ako máme celú aj s tým dlhom, a potom nepochybne bude čas na to, o čom hovoríte. Ale my si stále musíme uvedomiť, že tak ako takmer všetky krajiny Európy, tak Slovensko nevynímajúc, ešte ani tú zatiaľ biednejšiu deku nemáme celú zaplatenú.

Pán poslanec Osuský bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pýtam sa pána ministra, či chce reagovať na rozpravu v záverečnom slove.
Áno, nech sa páči.

Áno, najmä z úcty k tým, ktorí si pripravili svoje vystúpenia, za ktoré sa chcem ale veľmi pekne poďakovať.
Vypočul som si veľmi pozorne všetky štyri a veľmi stručne by som len chcel možno vyjadriť niekoľko myšlienok alebo poznámok k jednotlivým.
Pán poslanec Bublavý trafil jednu oblasť, kde aj my si uvedomujeme, že treba pridať, to poviem otvorene, čerpanie eurofondov. Aj keď je to skôr úloha domáca ako v kontexte zahraničnej politiky, aj keď, samozrejme, že so zahraničnou politikou súvisí. Potrebujeme písať dobré projekty, potrebujeme kvalifikované výzvy, potrebujeme pružnú administratívu, tie peniaze musíme vyčerpať. To by bolo veľmi zlé, keby sme ich, samozrejme, nevyčerpali.
Ale môžem vás ubezpečiť, že pani premiérkou počnúc, že si to všetci veľmi dobre uvedomujeme, dnes práve máme, mám v kalendári, že máme ministerskú radu venovanú jedinej téme, ako pridať tak, aby sme naozaj boli úspešní v tejto oblasti, pretože aj toto je oblasť, o ktorej povedzme hovoril pán poslanec Ondruš, ako pomáhať ľuďom, ako zvyšovať ich sociálny status.
Tam, kde už sa zhodneme s pánom poslancom Bublavým menej, je povedzme jeho výrok, že našou pštrosou politikou pomáhame Orbánovi. My sa často stretávame s pánom poslancom na výboroch, on chodí, ja chodím, vidíme to inak, keď som počúval pána poslanca Osuského, tak nielen preto, že je z nášho politického tábora, ale aj myšlienkovo mi to bolo bližšie. Niekedy treba zaútočiť, niekedy treba vyčkať na šancu, niekedy treba primerane sa na to pozrieť, ale jedna vec je taká, ktorú by som vám chcel, pán poslanec, povedať s istotou: o pštrosom prístupe nemôže byť ani reči.
My sa stretávame na všetkých potrebných úrovniach. Obnovil som činnosť všetkých dvanástich zmiešaných slovensko-maďarských komisií. Len ono to chce aj trošku chochmesu, ako sa ľudovo hovorí, a aj trošku vízie, pretože je to sused a potrebujeme jeden druhého. Chceme vedľa seba pokojne žiť. Tu sa uchádzam len veľmi pokojne o istú mieru vášho porozumenia, aj keď, samozrejme, to vaše videnie bude vždy také, ako budete chcieť vy.
No, možno ešte jednu vetu k Dunajskej komisii. Som rád, že sledujete tento projekt. Na strane druhej iste porozumiete a možno aj viete, že väčší tlak na Maďarsko, ako sme urobili v tejto súvislosti, čo sa týka Gabčíkovo - Nagymaros, sa urobiť nedá. Bol to medzinárodný súd s výsledkom: Dohodnite sa. Ale práve taký projekt, ako je Dunajská komisia, Dunajská stratégia, ak ho dokážeme schváliť, je skôr vodou, keď už hovoríme o vode, na náš mlyn. Lebo vy ste správne poukázali, že jedna z tých dvoch skupín, kde my sme spolupredsedníckou krajinou, sa zaoberá zvýšením kvality vôd. Ale je tam ďalšia, ktorá hovorí o povýšení splavnosti Dunaja. A to už je voda na náš mlyn. Čiže tento projekt má mnoho veľmi, veľmi zaujímavých tém: školstvo, vzdelávanie, kde so Srbmi tiež spolu predsedáme. Ono to chce, samozrejme, aj istý čas a možno aj obnovenie istého stupňa dôvery tak, aby nikto nemal predsudky pri myšlienke, že by sa raz Nagymaros mohol vybudovať. Toľko k vystúpeniu pána poslanca Bublavého.
Chcem sa poďakovať aj predsedovi výboru pánovi Štefancovi nielen za hodnotenie, ale za to, že sa môžeme veľmi intenzívne pravidelne stretávať na pôde výboru pre európske záležitosti, a myslím si, že si všimol, že tam chodím naozaj rád a nemyslím to celkom formálne.
Rovnako si veľmi vážim iniciatívu, my neraz máme páky, máme nástroje, len nemáme čas alebo energiu, alebo chuť k týmto nástrojom siahnuť. A tá iniciatíva voči harmonizácii daní a tých 14 bodov, ktoré sa nám podarilo nazbierať, je nesmierne povzbudzujúce, aby sme nezabúdali, že nie vo všetkom musíme sklopiť uši, ale že sú tu oblasti, kde dokážeme naozaj, ako hovoril tuším pán poslanec Osuský, nehrbene, ale veľmi pokojne presadzovať svoje videnie a svoje záujmy.
Som rád, že si všimol pán kolega Štefanec, ktorého vystúpenie bolo vlastne doplnením môjho, lebo hovoril o veciach, o ktorých som nehovoril aj ja, som rád, že si všimol aj agendu rozširovania. Európa je veľmi unavená. Všetci sme unavení. Iste nielen Hispánci, teda nielen frankofonisti, ale aj Hispánci rozumejú pojmu, že ancienne, fatiguée, unavená je stará Európa. No len na strane druhej by to nebolo dobré, keby sa to zastavilo, a preto sa tak tešíme vývoju v Chorvátsku alebo výsledkom v Chorvátsku, vývoju v Čiernej Hore, Srbsku.
V nedeľu cestujem na dvojdňovú cestu do Bosny a Hercegoviny. Chceme aj tam trošku byť prínosnejší, lebo naši diplomati tradične sa v tej krajine pohybovali veľmi dobre, rozumieme tomuto terénu. A myslím si, že toto bude v našej agende trvalo prítomné, pretože čím bude Európa kompaktnejšia, tým bude stabilnejšia a stabilita je, keď už sme hovorili o vode v Dunajskej komisii, vodou na náš mlyn.
Takže veľmi pekne sa chcem aj pánovi predsedovi výboru poďakovať nielen za vystúpenie, ale aj za spoluprácu.
Pán poslanec Ondruš veľmi zaujímavo hovoril o sociálnej inklúzii, o sociálnej integrácii. Tu by som chcel len dodať, veľa ja o tej smernici neviem, sa priznám, ale myslím si, že je to v zásade o tom, čo si môžme dovoliť hneď, čo si možno dovoliť zajtra. Chcel by som povedať ale veľmi jednoznačne, veď prečo sme sa tak do Únie hnali? No aby sa ľudia mali lepšie. O tom niet najmenších pochýb. Otázkou naozaj len je, do akej miery to vnímame, či sa dalo urobiť viac, či sa dalo urobiť menej. Či je to o smerniciach, o predpisoch, alebo to spočíva aj v niečom inom.
Pre mňa je veľmi dôležité to, o čom som hovoril vo svojom úvodnom vystúpení, pán poslanec Ondruš, a to je politika kohézie. Keď ste si všimli, to bola prvá priorita, keď som hovoril aj o nadchádzajúcom finančnom rámci 2014 - 2020.
No, ale myslím si, že preto to politické spektrum je ľavo-pravé alebo pravo-ľavé, že tie akcenty vidíme niekedy každý trošku inak.
No a skončil by som vystúpením pána poslanca Osuského, spravodajcu, netušil som, že pán doktor je taký znalec futbalu a jeho stratégie a taktiky, ja som futbal kedysi vášnivo hrával a myslím, že to prirovnanie bolo naozaj výstižné. Naozaj v zahraničnej politike treba niekedy pritlačiť, niekedy treba rozumne ustúpiť, vyčkať, tá politika by mala byť primeraná, ale to podstatné a kľúčové, myslím, bolo povedané veľmi výstižne. Chcem pána poslanca ubezpečiť, že Bielorusko bude aj naďalej trvalo v centre našej pozornosti. Po tieto dni boli, ale možno ešte aj sú na ozdravnom pobyte niektorí prenasledovaní ľudia z Bieloruska. Stretol som sa s otcom Nasti Palažanko, ty veľmi dobre vieš, že to bola najmladšia väzenkyňa, ostatná, režimu Alexandra Lukašenka. Iste vieš aj to, že pripravuje sa samit na najvyššej úrovni Európska únia - Východné partnerstvo 29. až 30. septembra vo Varšave. Pani premiérka Radičová vedie našu delegáciu, veľmi starostlivo sa na tento samit pripravujeme a predovšetkým v tej relácii, ktorej sa aj ty celé roky aktívne venuješ.
Chcem sa na záver pánovi poslancovi Osuskému aj veľmi pekne poďakovať, lebo niekedy to, čo sa môže zdať ako zdvorilostná fráza, je pre adresáta aj veľmi silným povzbudením. Takže to vystúpenie bolo pre zahraničnú politiku veľmi silným povzbudením.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete vystúpiť v záverečnom slove? Nie. Vyhlasujem tento bod za skončený. Prerušujem o ňom rokovanie, hlasovanie bude nasledovať o pol dvanástej aj o tomto bode, ak to, samozrejme, stihneme.
Teraz pristúpime k zákonu, ktorý sme prerušili v rozprave. Je to zákon v prvom čítaní o

vládnom návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ide o tlač 488.

Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefovi Mihálovi, že už zaujal miesto. Poprosím ešte pána poslanca Júliusa Brocku. Pán poslanec Brocka, poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov, lebo pokračujeme v tlači 488 prerušenou rozpravou, ktorú v piatok alebo ktoré vystúpenie v piatok neukončil pán poslanec Jozef Burian ako predposledný ústne prihlásený do rozpravy a prosím ho, aby sa ujal slova. Po ňom bude nasledovať potom pán poslanec Viskupič, ktorý je posledný ústne prihlásený do rozpravy, ak, samozrejme, bude prítomný.
Pán poslanec Burian, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, je pravdou, že sme v piatok dlhšie diskutovali. Otázka je, že to ukončenie môjho alebo mojej rozpravy alebo ten dôvod, prečo som sa prihlásil, bol veľmi prozaický, žiadal som pána ministra, aby vystúpil v priebehu diskusie. Bohužiaľ, tak sa neudialo. Ja dávam návrh pánovi ministrovi, ja preruším svoju rozpravu, ak by vystúpil, a potom, aby som mohol vystúpiť, len neviem, či to bude možné, a neviem, či pán predsedajúci, ktorý má momentálne nejakú inú diskusiu, takúto aj alternatívu aj počuje. Ale vzhľadom k tomu, teda že asi predpokladám, že takáto alternatíva bude asi veľmi ťažko vyriešiteľná, takže dovoľte, aby som ešte niekoľko málo poznámok.
Pán minister, ja sa pridávam k tomu návrhu, ktorý už tu bol, myslím, že aj pán poslanec Marcinčin si ho dával, aby sme návrh zákona dali znovu opäť na prepracovanie. A dávam taký návrh, pán minister, ak myslím si, že superhrubá mzda je niečo zbytočné, ktoré som zdôvodnil vo svojom vystúpení už minimálne dvakrát, a myslím si, že naďalej na tomto, na tejto pozícii trvám. Ale dávam návrh, poďte diskutovať o prvom pilieri, myslím, že všetkým nám je jasné, že prvý pilier je kľúčovým, kľúčovým vôbec v sociálnej oblasti. Poďme sa baviť o nastavení tohto piliera. Osobne si myslím, že by bola škoda, že niektoré, možno aj pozitívne veci, ktoré sa nachádzajú v tomto zákone, by práve možno neprijatím alebo neprijatím, včasným prijatím by možno boli, možno boli zapadli prachom.
A práve preto hovorím, dávam do pozornosti, poďme diskutovať o prvom pilieri, o nastavení tohto piliera. Myslím si, že bolo tu niekoľko aj z pozície teda koaličných poslancov, bolo tu niekoľkokrát namietané na, by som povedal, na niektoré veci a poukázané na veci, ktoré nie sú dobré alebo nie sú v súlade, a osobne myslím si, že by bolo dôležité, aby ste začali rozmýšľať práve tým kontextom filozofie zmeny prvého piliera. Myslím, že všetkým tým, ktorým záleží na budúcnosti Slovenska, asi vnímajú, že ten sociálny systém a zdravotníctvo budú kľúčovými nástrojmi udržateľnosti hrubého dlhu Slovenskej republiky a udržateľnosti rastu slovenskej ekonomiky, jasné, v kombinácii s vonkajším priestorom. Ale ak vnímame tento kontext ako veľmi dôležitý, myslím si, že by bolo dôležité, aby pán minister stiahol tento návrh zákona, stiahol superhrubú mzdu a začali by sme sa baviť o prvom pilieri ako dôležitom nástroji.
Dávam do pozornosti, aj diskusia povedzme o hrubom dlhu mala nejaký kontext, bohužiaľ, do tejto diskusie opozícia nebola vôbec vtiahnutá a veľmi ľutujem toho, že keďže nebola vtiahnutá, nemala šancu nejakým spôsobom sa mať zmysluplne vyjadriť k týmto náležitostiam, ktoré tu boli predložené.
Takže ešte raz, dávam návrh, pán minister, či teda budete mať vôbec záujem, ale, bohužiaľ, myslím si, že tu bude skôr rétorika SaS. SaS potrebuje superhrubú mzdu, potrebuje nejakým spôsobom zviditeľnenie, lebo superhrubá mzda, bohužiaľ, nerieši systémový problém. My sme všetci za zjednodušenie tohto systému, na to ale nepotrebujeme superhrubú mzdu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.
Pán poslanec Maďarič.

Ďakujem. Pán poslanec Burian, máš úplne pravdu a tvoj nárok je oprávnený, aby tu pán minister len tak nesedel a slovka nepreriekol. Myslím si, že tá rozprava bola dosť bohatá na to, aby mohol prekonať, ja neviem, či je to ostych, či je to strach, alebo čo mu bráni aspoň raz vstúpiť do diskusie s nami, možno teraz má poslednú šancu, aby sme aspoň v nejakých faktických mohli naňho reagovať, pretože naozaj sedí tu, mlčí ako peň a potom možno na nejakých fórach niekde bude machrovať, že aká dôležitá je diskusia na túto tému.
A, samozrejme, ako si to spomenul ešte v piatok, pán poslanec, keď bola hodina otázok, tak na nejaké otázky koaličných poslancov veľmi sebavedome hovoril, ako sa teší na diskusiu k týmto svojim návrhom tu v parlamente. No tak príležitosť na diskusiu s ním nám nedal, samozrejme, ani nám nedá, ale treba ho k tomu vyzývať.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Poliačik.

Pán kolega Burian, začnem tam, kde vy ste skončili. Nie je to vôbec tak, že SaS potrebuje superhrubú mzdu, lebo by sme nemali iné témy. Už len tá brožúrka, ktorá sa tu povaľuje po niekoľkých laviciach aj poslancov SMER-u, dokazuje, že my si témy vieme nájsť. Superhrubú mzdu potrebuje Slovensko. Potrebuje ju kvôli tomu, lebo ten zákon čistí celý systém. Potrebuje ju Slovensko kvôli tomu, že je to veľmi dobrý prvý krok k tomu, aby jedného dňa bol zavedený odvodový bonus. A potrebuje ju Slovensko kvôli tomu, lebo nebol v odvodoch urobený poriadok ani za vašej vlády a v mnohých veciach ani za predchádzajúcich. A presne kvôli tomu potrebujeme tento zákon schváliť a nie vracať ho niekam na prepracovanie.
Ak máte záujem o diskusiu, predsa tu bude druhé čítanie. Posuňte to cez prvé a môžeme sa o tom rozprávať.