22. schôdza

Ďakujem pekne. Ako predkladateľ, pán podpredseda, aby nevznikol dojem, že využívam ustanovenia rokovacieho poriadku, ktoré ma oprávňujú na vystúpenie kedykoľvek v pozícii podpredsedu parlamentu.
Pán minister financií, dovolím si taký príklad, ktorý je trošku možno vzdialený od Slovenskej republiky, ale presne zodpovedá vašemu vystúpeniu. V nejakom roku 1967 alebo 1966 jeden Američan, ktorý sa volal Ehrlich, vypracoval špeciálnu ekonometrickú štúdiu a došiel k záveru, že jedna dobre popularizovaná poprava má za následok o šesť až sedem vrážd menej.
O túto štúdiu sa stále opiera dnes Ministerstvo spravodlivosti a Najvyšší súd Spojených štátov pri odôvodňovaní trestu smrti. Táto štúdia je tak presvedčivá, že Kanaďania, ktorí sa naplašili, dali dohromady jednu veľkú skupinu, ktorú viedol nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu pán Klein, ktorý keď preštudoval túto štúdiu, povedal: "Čísla sú korektné, čísla sú presné, len sa nám nepáčia." Toto isté ste predviedli vy.
Na všetky čísla, ktoré som uviedol vo svojom vystúpení na úvod tejto Národnej rady, ste povedali, že to boli korektné čísla. Povedali ste, že to boli korektné čísla, ak, samozrejme, máte možnosť na to reagovať. Tak si ich teda niektoré zopakujme, aby sme vedeli, o čom sa tu bavíme.
V rokoch 2006 - 2010, a mal som určitú výhodu, v tom čase som bol predseda vlády a som disponoval určitými informáciami, myslím si, že aj pán minister zahraničných vecí, keď bol predseda vlády, tak disponoval všetkými informáciami, sa zvýšil dlh Slovenskej republiky v absolútnych číslach o niečo viac ako 10 mld. Hovoríme teraz o eurách, 10 mld. eur. Vy ste poslali v špeciálnom programe, ktorý je ohľadne stabilizácie, do Bruselu informáciu, že mienite zadlžiť túto republiku v rokoch 2011 - 2014 o sumu asi 12,6 mld. Ja nie som ekonóm, ale v jednoduchej matematike je 12,6 viac ako 10. Nehovoriac o tom, že... (Potlesk.)
Nehovoriac o tom, že my sme naozaj zažili, a my nepopierame, že sú tu dôsledky svetovej krízy, my dnes nepredkladáme, pán minister, ako ste to urobili vy niekedy v marci 2010, návrh na zníženie priamych daní na 16 %. My rešpektujeme, že sú tu nejaké dôsledky krízy. Ale vy rešpektujte, že ste naplánovali zadlžiť túto krajinu o viac ako 12 mld., my sme zadlžili o 10. Nerozumiem tomu. Dvanásť je vždy viac, ako je desať.
A práve kvôli tomuto, že ste nasadili takéto tempo, a potvrďte túto informáciu, či je pravdivá, že v roku 2011 dlh na jednu hlavu stúpne z 5 000 na 5 700 eur v porovnaní s rokom 2010. To je korektné číslo. To je úplne korektné číslo.
Kvôli tomuto, aké tempo zadlžovania Slovenskej republiky ste spustili, musíme uvažovať o tom, že sa prihlásime k zákonu o fiškálnej zodpovednosti a limitujeme tú hornú hranicu na 65. No keď vás necháme, tak odovzdáte krajinu s 51, možno 52 %, hoci máte naplánovaných 46, ale nikto nevie, aký bude ďalší vývoj v nasledujúcich rokoch. Čiže prvý údaj, zadlženie krajiny, absolútne korektné a presné číslo, zadlžujete Slovenskú republiku viac, ako sme to robili my v čase svetovej hospodárskej a finančnej krízy.
Druhý údaj, ktorý sa týka nezamestnanosti. Nuž keď počas sezónnych prác vám stúpa nezamestnanosť a v júli bola 13,05 a v auguste bola 13,15 %, čo je viac ako v júni, a o 50-tisíc dlhodobo nezamestnaných sa vám zvýšil počet v evidencii nezamestnaných, no tak nemôžte povedať, že to je nekorektné číslo.
Ako je to možné, keď bolo oživenie ekonomiky na začiatku roka? Ja len počúvam, ako vytvárate nové pracovné miesta, ako všetko perfektne funguje, že vám jednoducho stúpa počet nezamestnaných na Slovensku v čase sezónnych prác. Ukážte mi nejaký rok, vytiahnite nejakú múdru štatistiku, pán minister, a ukážte, kedy počas sezónnych prác vám stúpala nezamestnanosť. Obávam sa, že takúto štatistiku nenájdete okrem obdobia vlády Ivety Radičovej.
Opäť veľmi konkrétny údaj. Zdražovanie a pokles reálnych miezd. Priznali ste, že došlo k poklesu reálnych miezd, myslím, že v I. štvrťroku to bolo evidované, o nejakú sumu, ktorá nebola výrazná, bolo to niečo blízko jedného percenta. A priznali ste aj to, že je to možno aj dôsledok konsolidačného balíčka, ktorý ste prijali na začiatku roku 2011. Ale pýtam sa ešte raz, kedy naposledy nám reálne, alebo klesali reálne mzdy? Ja si to nepamätám. Za vašej vlády, bohužiaľ, áno. Za vašej vlády. Vďaka tým nezmyslom, ktoré ste poschvaľovali v súvislosti s DPH, je rast cien rýchlejší, ako je rast miezd. To je vaša politika. A to je presné číslo, ktoré nemôžete oklamať.
Dnes je evidentné, že zdražovanie je rýchlejšie, ako je rast miezd. A môžete to odôvodňovať stabilizáciou miezd, môžte to odôvodňovať zmrazovaní miezd, len, prosím, už tak nezmrazujte mzdy ústavných činiteľov, ako to urobil pán Sulík. Pretože pán Sulík prišiel s návrhom zákona, že ideme zastaviť mzdy ústavných činiteľov. A dopadlo to tak, že sú o 400 eur vyššie. Blahoželám. Takže treba dávať veľký pozor na to, aký návrh zákona príde z dielne Slobody a solidarity. (Potlesk.)
Pán minister, problémom je to, že tento rok klasická štvorčlenná rodina na Slovensku zaplatí kvôli vašej neprofesionalite a nedobrej hospodárskej a sociálnej politike o 500 eur viac na základné životné potreby. Tento údaj nikto nespochybnil. Nikto nepovedal, že naozaj rodina, ktorá má dve deti a dvoch priemerne zarábajúcich ľudí, o 500 eur zaplatí viacej za bývanie, za dopravu, za energie, za potreby, ktoré sú spojené so školstvom, so zdravotníctvom a ďalšími a ďalšími vecami. A ak pôjdete filozofiou, ktorú ste spustili, že ľudia budú platiť viac a viac za iné služby, tak tých 500 eur v roku 2012 môže byť 600, v roku 2013 možno 700 eur.
Hospodársky rast. Chcete poprieť, že sme vám odovzdali krajinu s najvyšším hospodárskym rastom v Európskej únii? Asi to nemôžte poprieť. V júni 2010 ste dostali krajinu s najvyšším hospodárskym rastom v Európskej únii. My sme vás varovali, nerobte tie nezmyselné opatrenia na začiatku roku 2011, spomalíte hospodársky rast. Nerobte harakiri s verejnými investíciami. Urobili ste ich. Pozastavili ste hospodársky rast. A dnes sa čudujete, že nemáte finančné prostriedky v štátnom rozpočte. Hľadáte tam, kde tie peniaze nie sú, medzi tými najchudobnejšími, ale to myslím si, je už čistá vaša politika, ktorú budete stále robiť.
Pán minister, bol by som veľmi opatrný, byť vami, keď hovoríte o zdrojoch, ktorými disponovala vláda v rokoch 2006 až 2010. Neboli ste to vy, pod kuratelou ktorého bol sprivatizovaný majetok za 330 mld. slovenských korún? Kde sú tie peniaze? Nestavali sa cesty. Nestavalo sa v podstate nič. Za 330 mld. korún ste predali najcennejší štátny majetok, v mnohých prípadoch pod vašou priamou kuratelou za nevýhodné ceny, za podozrivých podmienok, ale dnes sme v roku 2011, ja sa k tomu nechcem vracať. Preto prosím, buďte veľmi opatrený, keď hovoríte o zdrojoch, ktorými disponovala naša vláda a ktorými disponovala vaša. Pretože my sme neprivatizovali ani jednu jedinú akciu štátneho majetku Slovenskej republiky. (Potlesk.) Naopak, tam, kde to bolo možné, sme štátny majetok chránili. Dokonca sme vám odovzdali aj Transpetrol, ktorý je dnes v stopercentnom vlastníctve štátu, hoci predtým ste ho veľmi lacno predali do zahraničia.
Pokiaľ ide o ďalšie témy, chcel by som sa ešte vyjadriť k tomu, čo hovoril pán minister financií, ale snažím sa byť takisto korektný v číslach a v údajoch. Pán minister financií, vy ste hovorili o tom, že v prípade prenájmu budovy pre Daňové riaditeľstvo v Košiciach sme podpísali nejaké nevýhodné zmluvy na konci našeho vládneho obdobia. Prečo nepoviete korektne, že nebola podpísaná ostrá zmluva, ale bola podpísaná zmluva o budúcej zmluve? A mohli by sme vedieť, aký je rozdiel medzi zmluvou, ostrou zmluvou, a aký je rozdiel medzi takouto zmluvou a zmluvou o budúcej zmluve? To je prvá vec.
Druhá vec, vy ste túto zmluvu o budúcej zmluve absolútne nerešpektovali a napriamo bez všetkého ste podpísali zmluvu s okresným predsedom SDKÚ v Nitre s pánom Ščurkom. Potom na základe medializácie táto zmluva bola zrušená a váš osobný priateľ, s ktorým ste boli v Latinskej Amerike, musel odstúpiť z pozície generálneho riaditeľa.
Tvrdíte, že bola nejaká verejná súťaž. Dobre, bola verejná súťaž a boli dve ponuky. Jedna ponuka bola od okresného predsedu SDKÚ pána Ščurku a druhá bola od firmy, ktorej názov teraz presne neviem. Fakt ale je ten, že pán Ščurka napriek tomu, že ponúkal budovu na periférii Košíc, dal podmienky o 230-tisíc eur ročne nevýhodnejšie pre štát ako konkurencia, ktorá dávala budovu v strede mesta. Snáď nechcete porovnávať kukuričné pole, ako ukazoval pán poslanec Raši, s budovou, ktorá je oproti Zimnému štadiónu v Košiciach. Všetci chodíme do Košíc, tak si dobre viete predstaviť, kde sa nachádza to, čo ponúkala konkurencia a čo ponúkal okresný predseda SDKÚ v Nitre. Súťaž však bola zrušená. No prečo tak asi bola zrušená? Ako je to možné, že okresný predseda SDKÚ dá o 230-tisíc eur ročne horšiu ponuku na budovu na periférii v porovnaní s konkurenciou v strede mesta a vy zrušíte súťaž, lebo vraj sa nedajú vyhodnotiť podmienky tejto súťaže? Vy žartujete?! Bolo úplne evidentné, že ste potrebovali nastaviť podmienky súťaže tak, aby vyhral váš okresný predseda SDKÚ. Váš okresný predseda SDKÚ. (Potlesk.)
Do novej súťaže, ktorú ste vyhlásili, sa už neprihlásil, samozrejme, nikto iný, iba okresný predseda. Všetci dobre poznáme obsah vyhlásenia, ktoré bolo zverejnené konkurenciou, ktorá povedala, s touto súťažou nechceme nič mať, pretože je jasne šitá na mieru okresného predsedu SDKÚ v Nitre. Tak prosím, nehovorte, že bola nejaká verejná súťaž, nehovorte o tom, že tu bola nejaká možnosť konkurencie.
My sme sa veľmi intenzívne zaujímali o trhové ceny v danej oblasti. Môžete sa v danom momente odkazovať na hocaké americké, cyperské, líbyjské, hocaké firmy, je to úplne jedno. Fakt je ten, že trhová cena na mieste, kde stojí budova okresného predsedu SDKÚ v Nitre v Košiciach je 6 - 6,50 eur za meter štvorcový. Váš okresný predseda SDKÚ to prenajal štátu za 11,40. Jedenásť štyridsať. Ak teda odrátame 11,40 alebo vyrátame ten rozdiel, je to 5 eur na meter štvorcový. Vyrátajte to celkovou sumou na rok, na päť rokov, obciam na ďalších päť rokov. Je to veľmi zaujímavá suma, ktorá mohla byť predmetom rôznych dealov. A beriem na vedomie, čo povedal pán poslanec Burian, že predtým túto budovu mala dostať spoločnosť Siemens za veľmi nízku cenu, ale potom odtadiaľ odišla a došlo tam aj k nejakému vyplateniu. Nehovoriac o tom, že ste ešte museli vyplatiť 500-tisíc eur tej predchádzajúcej firme, ktorá tam urobila nejaké stavebné úpravy.
Stranícky klientelizmus jak krištáľová guľa. O čom sa tu bavíme? Čo chcete spochybniť? Okresný predseda SDKÚ. A pani premiérka ešte povie, z čoho má chudák žiť. No, tak asi nie z tohto. (Potlesk.) Veď predsa pán Ščurka (doznievanie potlesku), pán Ščurka asi nie je chudobný človek. Pokiaľ viem, je to podnikateľ, ktorý žije v Nitre a v okolí má rôzne podnikateľské aktivity, asi nežije z 300 eur mesačne ako dôchodcovia. A asi by som ťažko vedel postaviť otázku, z čoho má chudák pán okresný predseda SDKÚ žiť. Nuž teda mu neprenajmeme budovu, tak asi umrie od hlasu v Nitre a bude niekde žobrať pred Priorom.
To sa nikdy nestalo. Môžme sa hádať, o čom chceme. Áno, my sme tiež urobili chyby. Ja som odvolal jedenásť ministrov a odvolali sme celé vedenia inštitúcií: Slovenského pozemkového fondu, Štátnych lesov, ďalších a ďalších. Nikdy som nepovedal, že sme nerobili chyby. Ale nikdy okresný predseda strany SMER - sociálna demokracia neprenajímal svoju súkromnú budovu štátnym inštitúciám. Nikdy! A nie za premrštenú cenu. (Potlesk.)
Takže buďme konkrétni a buďme korektní z hľadiska cien, ak sa o tom bavíme.
Úplne na záver, najviac sa mi páči, keď tu aj vystúpil pred pár hodinami minister vnútra a hovoril o tom, že ako sa bojuje proti korupcii a klientelizmu, ako on verí, že je tu pár ľudí na Slovensku, on verí medzi týmito ľuďmi okrem iného aj pani predsedníčke vlády Slovenskej republiky. Nuž, keby tu bol pán minister vnútra, ale nie je tu, tak by som sa ho spýtal na jeho správanie sa počas tlačovej konferencie, na ktorej mu bola postavená otázka, že či sa chce vyjadriť k téme prenájmu budovy pre Daňové riaditeľstvo v Košiciach. A pán minister vnútra sa dal do polohy známych troch čínskych opíc: nevidím, nepočujem, nehovorím, len, preboha, sa tu ma nepýtajte, pretože na to by som asi niečo musel v danom okamihu povedať. Minister Lipšic to odmietol absolútne komentovať, lebo vedel, že to nie je čisté.
A nie je to trošku inak, pán minister financií? Nie je to inak v tom, že ak teraz vyplávajú na povrch takéto kauzy, je to preto, že je toho toľko? Veď to nie je iba prípad pani predsedníčky vlády, u ktorej v kancelárii sa priamo melie nejaká korupcia. Už sme zachytili veci okolo štátnej tajomníčky na ministerstve práce. Bola to kauza klientelizmu a sú tu ďalšie a ďalšie veci, ktoré sa objavujú takmer pravidelne. Čo keď to, že vyplavujú na povrch tieto veci, je dôsledkom toho, že je toho toľko, že keby sa aj snažili orgány v trestnom konaní niečo urobiť, aby niečo zakryli, tak to jednoducho zakryť nejde. Takto sa to jednoducho merať nedá. Fakt je ten, že vládnete.
Pán minister, boli ste medzi tými ľuďmi, ktorí nám v roku 2010 v júni odkázali, ja sa pamätám na historický telefonický rozhovor s pánom Dzurindom, ale nebudem jeho obsah hovoriť. Keď ste nám povedali, že my dokážeme vládnuť, budeme zodpovední bez SMER-u - sociálnej demokracie. Tak vládnite! Ale potom sa nečudujte, že poslanecký klub, ktorý tu má 62 poslancov, strana, ktorá má veľkú podporu v spoločnosti, vám nebude pripomínať prešľapy, ktoré tu máte. (Potlesk.)
Vy si myslíte, že to bude stále tak, že pani premiérka bude stále najkrajšia, najčistejšia, vy budete najmúdrejší a najlepší na svete? Takto nefunguje politika ani svet. My sa pripravíme na vás, urobíme všetko pre to, tak ako vy chcete, aby sme my čo najdlhšie zostali v opozícii, my urobíme všetko pre to, aby ste čo najrýchlejšie odtadiaľto odišli. Taký je život politický. (Potlesk.) Taký je politický život. (Doznievanie potlesku.)
Tento politický súboj si nepochybne rozdáme, nepochybne rozdáme. Bude veľmi zaujímavý tento súboj a ja sa naň veľmi teším (povedané so smiechom), ja sa naň, pán minister, veľmi teším, pretože my sme už niečo preskákali (reakcia ministra), preskákali na slovenskej politickej scéne, ja sa nepotrebujem povzbudzovať. Ja som takisto ráno športoval a ešte viac ako ty, pán minister. Ja mám iné športy ako ty. To je nie teraz podstatné, o čom rozprávam. (Smiech v sále.) Podstatne príjemnejšie. Podstatne príjemnejšie, musím povedať. A pozor. Pozor na beh, lebo ten trošku pôsobí aj na hlavu, takže opatrnejšie s týmito vecami. (Smiech v sále.) Najmä teda beh, ktorý je taký dlhotrvajúci. (Povedané so smiechom.)
Vážené dámy a páni, nedá sa nereagovať na vystúpenia, ktoré sú tu prednášané, pretože to vyzerá tak, že príde sem pán minister financií a teraz všetci padneme do kolien, lebo nám tu narozpráva nejaké čísla. Aj my máme čísla, pán minister. My máme svoje informácie. A budeme sa biť o svoju pravdu tak, ako sa vy bijete o svoju pravdu.
Opozícia predložila legitímny návrh na odvolanie pani predsedníčky vlády, predložili sme veľmi korektné údaje. Pán minister, poprosím ťa, hovorím to veľmi osobne, skús teraz si zapnúť ten mikrofón a povedz mi jednu urážku, ktorú som povedal na adresu pani predsedníčky vlády, bol by som veľmi rád, ktorá urážka to bola, pretože ja si ju nijakým spôsobom nepamätám. Urážka tu bola povedaná od niekoho iného.
Ale rešpektujme sa navzájom. Je to legitímny politický súboj, môžme ho viesť do rána, do šiestej, do siedmej, mňa už kríza prešla, mal som pred hodinou, už som v pohode, vydržím teraz. (Reakcia ministra.) Nebol som. Do siedmej do rána určite vydržíme, ale prosím, rešpektujme sa.
A, pán minister financií, nie všetko, čo ste hovorili, bolo korektné a mojou povinnosťou bolo na to reagovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Aspoň, pán poslanec Fico, podľa mňa si mal ešte zdôrazniť niekoľko faktov a najmä to, že predstavitelia súčasnej vlády obľubujú to žonglovanie s číslami a napríklad tá metodológia porovnávania absolútneho čísla nárastu dlhu na hlavu. Na jednej strane sú schopní nás tu poúčať, že to nie je štandardná metodológia, sami ju pred voľbami vehementne využívali.
A zabudol si spomenúť, že ako to vyzerá ďalej. Hovoríš len o tých 5 700, ale ono to pôjde až cez 7 000, čo je, keď teda použijem zase metódu percenta z percenta, je to nárast o 40 % oproti tomu, čo to bolo na začiatku. Čiže bavíme sa tu o tom, že ten dlh stále narastá.
Takisto ďalšia hra s výdavkami. Na jednej strane absolútne výdavky, korektné by bolo, keď už tak, v percente voči HDP. Miera prerozdelenia klesala. Čiže keď vy tu hovoríte nárasty v absolútnych číslach, to sú vždycky tie strašné miliardy, v ktorých už sa ani sám neviem zorientovať. V čom je započítané úplne všetko vrátane samosprávy. Tak tam vám to vždy nejak vychádza. Ale sú proste niektoré holé, jednoduché a nespochybniteľné fakty, kde jasne vidieť, že vy ste vôbec nezastavili žiadne zadlžovanie. Práveže to zadlžovanie pokračuje a bude sa prehlbovať. A keď aj pôjdem úplne v najkorektnejšom vyjadrení, čo je percento hrubý dlh voči HDP, tak my sme nezačínali na 27, ale začínali sme, preberali sme vládu pri 31 percentách.
A povedzme, keď sa budeme hrať ešte aj na kvartálne dlhy, tak sa dostaneme za našej vlády na nejakých 40 a vy, keď bude čo i len trošku väčšia recesia, ako sa črtá, tak skončíte na 48 alebo 49. Čiže ten nárast aj v tých percentách bude rovnaký alebo väčší.

Pán poslanec Dostál, tak sa teda pozerajte do mojich očí. (Zasmiatie sa v sále.) A poviem vám to veľmi presne a použijem na to mená mojich kolegov. Dúfam, že sa na mňa nenahnevajú.
Šéfom mojej kancelárie bol človek, ktorý sa volal František Határ. A mal som jedného z poradcov alebo šéfa poradcov, ktorý sa volá Vladimír Faič a sedí tu s nami ako poslanec Národnej rady. Predstavte si, že by som rozhodol o pridelení dotácie vo výške 300-tisíc eur. Môj šéf kancelárie by všetky papiere, ktoré s tým súvisia, posielal poradcovi Vladimírovi Faičovi, ten by išiel na Zámockú ulicu v Bratislave a vypýtal by si od zhotoviteľa 10 % a zobral by si 30- alebo 33-tisíc eur. Vy mi chcete povedať, že by ste mi verili, že o tom nič neviem? Nežartujte, pán poslanec Dostál.
Pani premiérka o všetkom musela vedieť, sú to jej najbližší ľudia. Iné riešenie tam neprichádza do úvahy. Systém prideľovania dotácií, ľudí, ktorí pracujú okolo premiéra, to sú najbližší ľudia. Všetko o týchto ľuďoch musíte vedieť, čo robia alebo nerobia. Jednoducho musíme vychádzať z predpokladu, že v tejto kauze bola predsedníčka vlády Slovenskej vlády Iveta Radičová presne informovaná, komu ide dotácia, aké požiadavky pôjdu na tohto zhotoviteľa, aká je z toho provízia. Kam tie peniaze išli, to už nikto nevie. Ale fakt je ten, že to boli najbližší ľudia Ivety Radičovej, predsedníčky vlády Slovenskej republiky.
A pozerám vám rovno do očí, hoci radšej by som pozeral nejakému peknému dievčaťu a nie vám. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda, vážená pani predsedníčka vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, určite nemá žiadny zmysel tváriť sa tak, že vládna koalícia nerobí nijaké chyby, napokon o tých chybách vieme aj my sami. Pripomínajú nám ich médiá aj ľudia, ktorí nás volili aj ktorí nás nevolili. Toto nie je problém samotného odvolávania. Problém sa začína v tom, že odvolávanie sa spája s jedným rizikom, ktoré, neviem, do akej miery si opozícia uvedomuje, ale je to riziko. Je to riziko pre ňu, a to riziko spočíva v tom, že vlastne tým odvolávaním robí opozícia niečo, čo určite robiť nechce, to znamená, že vyvoláva duchov minulosti.
A hovorím to preto, že v podstate sme svedkami toho, že celý rok sa v tomto parlamente opozícia usiluje tváriť tak, ako keby bola skupinou obetných baránkov, neviniatok, ako keby tento parlament bol nefungujúci, teraz je 02.12, sedíme vo fungujúcom parlamente, dokonca vytvára nejaký pocit, že nemôže hlasovať za zúženie imunity, lebo na druhý deň ráno, bohvie, či by nebola vo väzení. To sú takmer doslovné citáty toho, čo opozícia robí, tvári sa divne ako skupina disidentov takých oneskorených a zapadlých, ale akýchsi pseudodisidentov, len preto, aby zmazala všetko to, čo ona robila za štyri roky vo vláde.
A či sa vám to, páni a dámy z opozície, páči, alebo nie, a či si to chcete pripustiť, alebo nie, nemôžete sa vyhnúť tomu, aby sme hovorili o tom, ako vyzerala vláda Roberta Fica v rokoch 2006 - 2010. Jednoducho preto, aby sme mali pred sebou nejaké porovnanie a len na základe tohto porovnania medzi tým, akým spôsobom vládla vláda Roberta Fica a akým spôsobom vládne dnešná vládna koalícia, a na základe toho porovnania môžeme dôjsť k odpovedi na otázku, či je dnešná vládna koalícia lepšia, ako bola vláda Roberta Fica.
Ja viem, že sa vám to nepáči a nebude páčiť, čo poviem, ale aj tak si treba urobiť tú rekapituláciu a treba si to opakovať zrejme stále a ustavične, a najmä to treba opakovať pre tých ľudí, ktorí ešte v roku 2010 vo voľbách vystrašení tým, čo tu stvárala koalícia Roberta Fica, ho prestala voliť a nezvolila ho do budúcej vlády. A dneska si možnože tí istí ľudia myslia, že akosi už sa dá na to zabudnúť a že už je akýsi iný čas a že Robert Fico a jeho opozičníci možnože dneska už sú iní, že možnože sú naozaj také neviniatka, za aké sa vydávajú.
Preto to treba asi opakovať a preto asi aj váhala opozícia, že kedy a či bude odvolávať predsedníčku vlády, pretože už to avizovala skôr a asi si teraz myslí, že teraz je ten vhodný čas. Ja vám hovorím, dámy a páni, že ste sa neuveriteľným spôsobom sekli, lebo ste si vybrali presne pre vás najhorší čas. Pretože to, čo tu dneska zažívame pri vašom odvolávaní, nakoniec nie je o odvolávaní Ivety Radičovej, ale je o vás. O tom, akí v skutočnosti ste. Tak si to skúsme troška zopakovať.
Už samotný vznik vlády Roberta Fica v roku 2006 bol v podstate kauzou, bol škandálom a bol medzinárodným škandálom. Vláda Roberta Fica, Vladimíra Mečiara a Jána Slotu nemala na Slovensku po novembri 1989 obdoby. Nemala. Bola to svojou povahou, svojím zložením najhoršia možná vláda. Najhoršia možná vláda a taká sa ona aj celé štyri roky ukazovala, tak sa aj správala, ako najhoršia možná vláda. Okamžite to viedlo k druhej kauze a k druhému škandálu, že to dostalo vládu Roberta Fica do medzinárodnej izolácie. Slovensko po roku 1992, teda po vzniku samostatného Slovenska, nebolo nikdy v takej izolácii, možno ani za Vladimíra Mečiara v časoch, keď bojoval, ako sa len dalo, aby sa Slovensko nedostalo do Európskej únie a do NATO. Aj to si treba pripomenúť, že Robert Fico bol vo vláde so stranou a s jej autokratickým vodcom, ktorý urobil všetko pre to, aby sa Slovensko nedostalo do Európskej únie a do NATO.
A treba povedať aj to, že Robert Fico sa pôvodne postavil proti tomu, aby Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Možno si ešte pamätáte na ten výrok, že nemôžeme ísť do Európskej únie s nahými zadkami. Veď to je hlas Roberta Fica, to nie je hlas podobný Robertovi Ficovi, to je hlas Roberta Fica. Autentický hlas Roberta Fica odtiaľ odvodzuje svoju politickú legitimitu. Z odmietania Európskej únie a nie z podpory vstupu do Európskej únie. Teda druhý škandál spočíval v tom, že Robert Fico okamžite po nástupe do vlády doviedol Slovenskú republiku do izolácie.
Aby nejakým spôsobom tento problém riešil, vytvoril okamžite a vzápätí na to tretí škandál a ten škandál sa volá kauza Hedvigy Malinovej. To bola vykonštruovaná kauza. Dneska je jasné, že to bola vykonštruovaná kauza. Bola to vykonštruovaná kauza, ktorá vznikla len preto, aby Vladimír Mečiar prepaľoval tú situáciu tak, ako vznikla, teda situáciu izolácie. Bola to kauza, ktorá sa spájala s neuveriteľným stihomamom, to po prvé, a s neuveriteľnými konšpiratívnymi teóriami, to po druhé. Do dnešného dňa sa nikto, nikto po piatich rokoch za túto kauzu a za tento škandál neospravedlnil. Je to päť rokov, dámy a páni, je to päť rokov, čo táto kauza trvá. Tá kauza už má neuveriteľné absurdné črty, a najmä ich má na Generálnej prokuratúre, a napriek tomu je to Robert Fico a jeho dnešná opozícia, ktorá bráni zubami-nechtami bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku a bráni ho v tom, čo je neobhájiteľné, a dokonca ho nominovala na nového generálneho prokurátora v situácii, keď sa Dobroslav Trnka pred celou verejnosťou obnažil, ale úplne do morálnej nahoty. Napriek tomu ho táto dnešná opozícia bránila a bráni do dnešného dňa.
Takisto ako do dnešného dňa bráni dnešná opozícia predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. A za čo ho bráni, v čom ho chce brániť? V tom, že Štefan Harabin si vytvoril ako minister spravodlivosti za Ficovej vlády také podmienky sám pre seba ako budúceho predsedu Najvyššieho súdu, aby mohol panovať úplne ako samovládca, ako človek, ktorý nerešpektuje svojich kolegov, ktorý terorizuje a tyranizuje svojich spolupracovníkov, ktorý šikanuje neskutočným spôsobom nehodným súdnictva, ktorým dáva na verejnosti na vedomie, že pohŕda svojimi kolegami, a teda pohŕda súdnictvom. To je ďalší škandál vlády Roberta Fica. Rozval súdnictva, rozval justície, z ktorého sa horko-ťažko vyhrabávame až podnes.
Ďalší škandál vlády Roberta Fica bolo terorizovanie DSS-iek. Dámy a páni, veď na to nezabúdajme. To bol pokus diskreditovať DSS-ky, zničiť DSS-ky a následky nesú sporitelia a to sú neskutočné masy sporiteľov až dodnes. Veď to bola vláda Roberta Fica, nie niečo iné.
Ďalší škandál bol nenávistný vzťah k zahraničným investorom. Spomeňme si na vzťah Roberta Fica k SPP, a to najmä v tom období, keď išlo o bezpečnosť Slovenska, o bezpečnosť občanov Slovenskej republiky.
Ďalší škandál vlády Roberta Fica - nenávisť voči privatizácii, ktorá viedla v mnohých prípadoch k neuveriteľnému zadlžovaniu.
Ďalšie kauzy - nástenkové tendre, ďalšie tendre - Slávkovy, ďalšie kauzy a mohol by som pokračovať a mohol by som tunák urobiť jeden obrovský zoznam, ktorý by nemal konca, ale nemá to zmysel, veď tie kauzy sa tunák spomínali až po tú poslednú, a to bola kauza Bohumila Hanzela a jeho nahrávky. Hlasu, ktorý tu znie aj v tejto chvíli ako echo v tejto sieni. Veď si uvedomme, že je to hlas, je to echo hlasu, ktorý je priamym navádzaním na stranícku korupciu. Priamym navádzaním, inštrukciou, akým spôsobom korumpovať. Takisto ako je inštrukciou inštrukcia Roberta Fica, ktorý hovorí, že v prípadoch porovnateľných súťaží má prednosť stranícky uchádzač. Tak o čom sa to máme baviť? O čom tu vlastne má byť reč?
Inými slovami povedané, vláda Roberta Fica je sprevádzaná mnohými neskutočnými škandálmi od prvej do poslednej chvíle. Vláda Roberta Fica bola celá jedným škandálom. Preto napriek tomu, že získal Robert Fico najväčší počet hlasov, nedokázal vytvoriť vládu.
Keby ste sa ma pýtali, aký je najväčší rozdiel medzi výkonom funkcie predsedu vlády medzi Robertom Ficom a medzi Ivetou Radičovou, tak vám poviem, že najväčší rozdiel spočíva v tom, že Robert Fico ako dedič spôsobov vládnutia Vladimíra Mečiara vládol autokraticky. Bol autokratom. Autokrati, tak ako ním bol Vladimír Mečiar, majú vždy len jednu smolu, že ich čas prichádza a ich čas odchádza a s nimi potom padajú aj celé ich politické strany. Na rozdiel od Roberta Fica je Iveta Radičová predsedníčkou vlády, ktorá sa správa demokraticky.
Áno, ja viem, možnože tomu nerozumiete, možnože nerozumiete tomu spôsobu, nerozumiete spôsobu, ktorý je obtiažny, tak ako je obtiažna táto koalícia. Obtiažny je preto, lebo sa treba sa dohadovať, treba hľadať dohody. Tie dohody sú obtiažne, niekedy trvajú dlho, ale je to spôsob demokratického vládnutia demokratickej vlády, kde predseda vlády je prvý, ale medzi rovnými, a nie prvý medzi poskokmi.
Stačí si spomenúť len na jeden z klasických škandálov Ficovej vlády, a to bol škandál jeho dvoch poskokov Vladimíra Mečiara a Jána Slotu, ktorí vždy stáli v pozore, keď to Vladimír Mečiar prikázal. To hovorím aj preto, aby si nikto nemyslel, kto náhodou by začal špekulovať v tejto chvíli... Prosím? (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, môžte sa prihlásiť do faktických, aj tak vás tam už je 14 alebo koľko, takže nech sa páči. Nie, nie, nie. Reagovali. Pán poslanec Zajac, na teba reagovali, takže, keď chcú, môžu vo faktických.
Nech sa páči, môžeš pokračovať.

Zajac, Peter, poslanec NR SR
Vrátim sa teda, vrátim sa teda naspäť, že každý, kto by chcel ísť do vlády s Robertom Ficom, si len musí byť vedomý toho, že sa mu môže stať, že ho bude očakávať osud Vladimíra Mečiara a ten je už hádam pomaly aj definitívny, ale aj možno osud SNS.
Teda ešte raz, ten podstatný a základný rozdiel je rozdiel medzi autokratickým spôsobom vládnutia a medzi demokratickým spôsobom vládnutia. Ale to je rozdiel kľúčový a to je rozdiel, ktorým si u nás a pod tým nás a pod tým my si hádam môžem dovoliť povedať v tejto chvíli, že myslím celú koalíciu, si Iveta Radičová ako predsedníčka vlády si zasluhuje rešpekt. Rešpekt. Lebo to nie je jednoduché, je to obtiažne, vyžaduje to neskutočnú trpezlivosť, vyžaduje to aj umenie dohodnúť sa a vyžaduje to aj istú rozhodnosť povedať v jednej chvíli: takto nie, takto áno. A hádam nikto nepochybuje o tom, že toto Iveta Radičová vie.
Keď sa pýtame na to, aké sú problémy tejto vládnej koalície, dovolím si povedať, že vidím tri.
Po prvé, že je neskutočné a obtiažne, je to neskutočne obtiažny manéver a pre nás samých je to neskutočne obtiažny manéver dostať Slovensko z tej cesty, na ktorú sa vydalo za vlády Roberta Fica na, naozaj to poviem veľmi jednoducho, cestu nápravy. To je veľmi ťažké, je to neuveriteľná záťaž, preto to zaťažuje súčasnú vládu rok po jej vzniku. Je to dlhý čas, je to príliš dlhý čas.
Isteže druhou chybou sú alebo druhým problémom tejto vládnej koalície sú chyby, ktoré robíme my sami. Táto vládna koalícia je možno pomalá, táto vládna koalícia možno sa príliš často dohaduje príliš dlho, ale jednoducho takú má táto vládna koalícia povahu, ona sa nedá zmeniť povaha tejto vládnej koalície. Ja som presvedčený, že keď niekto hovorí, že takto sa nedá vládnuť, tak sa nedá povedať na to nič iné, len nedá sa vládnuť ináč iba takto, to znamená iba trpezlivo, hľadajúc dohody.
Tretí problém, ktorý je ale možno úplne najťažší, je, že za rok od vzniku vlády Ivety Radičovej sa úplne zásadne nastavilo, úplne zásadne zmenilo nastavenie sveta. Veď si len uvedomme, čo sa stalo za posledný rok. Chvíľu to vyzeralo tak, že kríza, v ktorej bol svet v roku 2008 a potom, že hádam pominie. Ukázalo sa, že nemohla pominúť, pretože sa nedali dlhy riešiť novými dlhmi nikde. V Spojených štátoch nie, v Európe nie. Nejde to. Forma dlhov prekročila nejakú kritickú hranicu a dnes je úplne zrejmé a evidentné, že ďalej to takto v civilizovanom svete nepôjde.
Uvedomme si ale, do akej miery sa zmenila situácia aj od tej chvíle, ako vláda dala súhlas na prijatie nového eurovalu. A to je neviem koľko, to je hádam päť mesiacov alebo koľko. Ale tá situácia aj za ten čas sa zmenila dramaticky. Zmenilo sa pochopenie toho a to sa zmenilo v celej Európe, že euroval a ani trvalý euroval nie je schopný a nebude schopný riešiť problémy eurozóny. To je dnes reálny fakt, ktorý si uvedomuje každý. Zmenilo sa ale aj nastavenie ľudí v kľúčových krajinách Európskej únie. Stačí si uvedomiť, že v dnešnom Nemecku 80 - 90 % ľudí jednoducho euroval 2 odmieta. A to je taká masa ľudí, že si neviem predstaviť jednu jedinú vládu na tomto svete, ktorá môže tento fakt obísť, ktorá si môže tento fakt nevšimnúť.
Dnes je jasné, že euroval 2 nestačí na pokrytie a sanovanie takých problémov, aké môžu mať Taliansko alebo Španielsko a tak ďalej atď. To nehovorím preto, že tu chcem teraz hovoriť o eurovale, ale chcem iba povedať, že do akej miery a v akom rýchlom čase sa zmenilo proste nastavenie sveta. Pred mesiacom to vyzeralo tak, že rast HDP bude povedzme na Slovensku vyše 4 %, za dva týždne sa museli tie čísla korigovať a možno sa budú musieť ďalej korigovať. Otázka je, ako pružne na to bude táto vláda reagovať.
Problém - a vy sa, pán poslanec Kaliňák, môžete usmievať, koľko chcete -, problém spočíval v tom, že vy ste najprv tvrdili, že žiadna kríza neexistuje, a tvrdili ste to dosť dlho a potom ste hľadali nástroje, ktoré krízu nemohli vyriešiť, a nástroje, ktoré viedli len k plytvaniu. To je proste pre mňa realita a pre nás všetkých realita. To je proste tak. To znamená, že aj táto vláda musí pružne reagovať a bude pružne reagovať na to, že sa menia podmienky, že sa menia podmienky v dnešnom svete a že sa budú meniť a že nebudú jednoduchšie a ľahšie, ale budú ťažšie. Teda aj toto je problém tejto vládnej koalície, že vstupuje dnes do prostredia, ktoré, kde sme svedkami veľmi podstatných zmien a tie zmeny nie sú jednoduché.
Ja by som na záver povedal... (Reakcia z pléna a smiech v sále. Zaznenie gongu.) Ja by som na záver iba povedal jednu vetu o eurovale. Viete, pre mňa postoj strany SMER je v podstate taký postoj, ktorý poznáme už dávno, a on je asi takýto: Ja mám svoj názor, ale ho nepoviem, ak ho poviem, tak ho nenapíšem, ak ho napíšem, tak ho nepodpíšem. Vy hovoríte, my sme za euroval, ale nebudeme zaň hlasovať. Ja takýto postoj v európskych pomeroch nepoznám. Vaši sociálnodemokratickí priatelia, keď to tak môžem povedať, v Spolkovej republike Nemecko sú tiež v opozícii a tiež majú proti sebe vládu, ktorá má problémy so schválením eurovalu, ale nikdy v živote nehovoria: My, ak sme za euroval, zaň nebudem hlasovať. A vy hovoríte, že my sme síce za euroval a nebudeme hlasovať. Čo to znamená? Že uprednostňujete vaše mocenské ctibažnosti nad váš reálny postoj k eurovalu. Ja som tým nechcel povedať nič iné, iba aby sme si boli tohto vedomí, aby sme si boli vedomí toho, do akej hlbokej miery je tento postoj naprosto nepoctivý.
Táto vládna koalícia dostala od voliča mandát na to, aby robila štyri roky reformy. Štyri roky. Táto vládna koalícia nedostala mandát na to, aby sa aj pri rozdielnych názoroch na euroval, aby sama seba nejakým spôsobom zlikvidovala. Dostala mandát na to, aby štyri roky robila reformy. Táto vláda dostala mandát na to, aby na jej čele stála Iveta Radičová. My sme povedali od prvej chvíle a opakujem to aj teraz, my budeme podporovať vládu Ivety Radičovej a zdôrazňujem slová vládu aj Ivety Radičovej, nebudeme špekulovať o nijakých iných možnostiach, alternatívach ani o nejakých iných, ja neviem akých variantoch, nebudeme. Sme sa zaviazali k podpore vlády Ivety Radičovej a takúto vládu sme pripravení štyri roky podporovať.
Ďakujem. (Skandovaný potlesk spojený s pokrikom.)

Pán poslanec, pán kolega Zajac, politický systém na Slovensku neuveriteľne znervóznel po vašich vyhláseniach pri vašom zásadnom vplyve, ale budem používať teraz vážne vašu terminológiu.
Hovorili ste o nejakej neuveriteľnej záťaži. No, najväčšou záťažou po skončení tohto volebného obdobia bude, ako vás dostať z parlamentu, kam ste sa dostali, tým najväčším volebným podvodom, ktorý prebehol v dejinách slovenského parlamentarizmu. Vy ste minule vykrikovali tu niekomu z kolegov, že ste mali 12 000 hlasov alebo koľko, myslím, že ja si nepamätám, ja sám som mal na treťom mieste 220-tisíc alebo koľko a pekne v pokore sedím v opozícii a nemám ambíciu vystupovať ako moc. Vy jednoducho ste zneužili volebný zákon a jednoducho tu sedíte na základe podvodu.
Pokiaľ budete poslancom MOST-u - HÍD a budete súčasťou vládnej moci, robte, čo chcete, a tárajte, čo chcete, ale nebudete tu vystupovať ako politický subjekt. Pred bránami parlamentu zostali politické subjekty, ktoré dostali 100-tisíc a viac hlasov a nemajú možnosť, aby ich tu niekto reprezentoval.
A k tej izolácii a k tým škandálom. No, nemal som pocit tej izolácie, bol som predsedom parlamentu, keď som okamžite prevzal funkciu predsedu konferencie všetkých predsedov parlamentov Európskej únie, tu sedelo 43 predsedov parlamentov Európskej únie. Ja som navrhoval mechanizmus tzv. bratislavský, ktorý si všetci osvojili a ktorý pomohol vyriešiť lisabonskú krízu a prijať Lisabonskú zmluvu, vážený pán poslanec!
My sme prijali euro, nemal som pocit, že sme v izolácii. My sme vytvoril Schengen, ľudia dnes cestujú z východu až po Lisabon, nemal som pocit, prijímali ma králi európskych krajín, sedel som s pánom Barrosom, s pánom predsedom Európskeho parlamentu, tu pán Lammert, predseda Bundestagu, pán Frattini, predseda talianskeho senátu vystupoval, nemal som žiadny pocit.
Ak máte pocit izolácie, pán Zajac, odíďte tam, kde ste boli doposiaľ.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán poslanec Zajac, hovorili ste o tom, že to vládnutie je také obtiažne, vyžaduje veľkú trpezlivosť, je ťažké. No, keď je to vládnutie s vami, tak tomu sa ani nečudujem, že je tomu tak. Ale povedali ste, že treba komentovať aj to dianie, aké bolo za našej vlády, aké je za vašej vlády, ja to tu spomeniem, pretože nejak sme to tak, myslím, prešli veľmi ľahko. A mňa zarazila vaša poslanecká iniciatíva, kedy vy štyria poslanci z OKS, ak sa nemýlim, ste predložili návrh zákona, ktorým ste mienili riešiť predĺženie licencií telekomunikačných operátorov. Zaujímavé, že ste si vybrali jedno z najlukratívnejších prostredí v hospodárstve, kde sa hýbu naozaj miliardy korún, korún zisku, a vy štyria poslanci ste si dali za úlohu, že idete týmto operátorom poriešiť predĺženie ich licencií. Neviem, dávam otázku, či to bolo predtým alebo potom, ako MOST - HÍD vám odmietol vydať nejaké prostriedky z volieb, ale tú otázku nechám teda nezodpovedanú, nech si na to zodpovie každý po svojom. A aj to svedčí o neschopnosti vlády, ktorú riadi pani premiérka Radičová, pretože takéto zásadné otázky, ktoré majú naozaj vážny vplyv a majú byť súčasťou závažnej politiky štátu, nemajú riešiť nejakí štyria poslanci OKS, ale má ich riešiť vláda a rezortný minister. Takže to je zlyhanie aj premiérky, nielen vaše.
A na záver. Hovorili ste o tom, že netreba hovoriť o žiadnych variantoch, pretože ste sa rozhodli podporovať pani poslankyňu či pani premiérku Radičovú. No, pán poslanec, vy už inú variantu ani nemáte a ani inú nikdy nebudete mať. Takže je pravdou, že o iných už ani rozmýšľať nemusíte.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, vy ste, mi po vašom prejave pripadáte, jak keby ste boli skutočne o režim pozadu, pretože to, čo ste tu rozprávali, to sú skutočne nezmysly. A to je len, to je aj na výbore, ale je to už tu aj v pléne a ja neviem teda, že či to bolo zo srandy, alebo to bolo ako reálne myslené, pretože ak myslíte, že Slovenská republika sa dostala do jedného z najlepších elitných klubov Schengenu a rozprávate tu v súvislosti s takýmito skutočnosťami o nejakej izolácii alebo o niečom podobnom, tak potom neviem, že či je to úplne, úplne v poriadku s logikou a s reálnym uvažovaním.
Hovorili ste - a čo ma veľmi zaujalo -, že táto vláda musí alebo táto vládna koalícia musí nejakým spôsob hľadať kompromisy, musí sa zdĺhavo rozhodovať a hľadať východiská riešení. Viete, ale občania Slovenskej republiky na to nie sú zvedaví. Občania Slovenskej republiky sú zvedaví na to, že keď si idú kúpiť do obchodu základné potraviny, koľko ich stoja v porovnaní s minulým mesiacom a s predchádzajúcim období. To ich zaujíma, ako ste zvýšili daň z pridanej hodnoty, ako sa zvyšujú základné komodity týkajúce sa každodenného života. To ich zaujíma, a nie koľko sa vy naťahujte v koalícii, kde ste, mimochodom, aj vy.
Dneska obhajujete pani premiérku, chápem to. Ja sa len pýtam, či by ste to spravili, keby vás nezobrali do koalície, resp. na koaličné rozhovory. Ja sa pýtam, akým právom tam vlastne vy tam chodíte? Veď vy tu nemáte legálny, legálny mandát. Vy ste sa do parlamentu dostali tak, ako povedal Paľo Paška, úplne podvodom. Tým spôsobom, že ste kandidovali a zneužili volebný poriadok.
Takže, pán Zajac, keby ste nechodili na tie koaličné rady, či by ste takýmto spôsobom obhajovali dneska súčasnú vládu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže prehovoril veľký vodca gangu štyroch volebných podvodníkov, aby sme si upresnili čísla, áno, darmo krútite hlavou, pán podpredseda, ktorý ste ich zobrali na kandidátku, títo štyria páni vám priniesli 49 104 preferenčných hlasov. Týchto 49 104 preferenčných hlasov, vážení páni, je menej ako 2 %. Keby ste kandidovali a mali na to odvahu sami pod vlastnou značkou, nezískali by ste ani 2 %, to znamená, že by ste nemali ani nárok zo štátneho rozpočtu, ktorý zákon priznáva tým stranám, ktoré získajú viac ako 3 %. Vážený pán Zajac, vodca gangu štyroch. Dobre viete, čo to gang štyroch bol, a ja verím, že dejiny vás pošlú tam, kam poslali aj gang štyroch.

Ja som skutočne s úžasom sledoval, čo ste rozprávali, pán Zajac, ale však vy ste komunista. (Smiech v sále.) Veď vy ste ale nie knižkou straníckou, ale presvedčením. Pretože všetko okrem vášho názoru je ako absolútne zlé. Proti takým ako vy som bojoval v štrajkovom výbore študentského hnutia v ´89., pán Zajac. A ja už konečne chápem, prečo vy máte za normálnych okolností 800 hlasov ako OKS, lebo toto rozprávate tým ľuďom. To nie, pán poslanec Kolesík, jasne s tebou zásadne nesúhlasím, to vďaka MOST-u - HÍD mali toľko hlasov, lebo si mohli Maďari prvýkrát zvoliť aj Slováka na maďarskej kandidátke. Ale to je, to som úplne ostal šokovaný.
A vám poviem pravdu, že, no tak taká izolácia, no strašne chceli izolovanú krajinu prijať do Schengenu aj po 20 rokoch snahy všetkých vás, ja nehovorím, že to nie je aj vaša zásluha ako tej, bývalých vlád a tak ďalej, nás strašne izolovaných prijali Spojené štáty do bezvízového styku! Aby naši ľudia mohli bez víz cestovať do Spojených štátov. To, to bolo znakom konkrétnej izolácie! Však vy úplne, vy ste videli realitu?! Viete, aký je deň, dátum, rok dneska?! (Potlesk.)
Ako, a keď hovoríte o tom, o tom nepriateľovi k privatizácii, veď Transpetrol, ktorý sa kúpil naspäť, je jediný, kto má cashové peniaze v tejto chvíli, ktoré táto vláda tak strašne potrebuje. (Potlesk.)
Keď sa bavíme, ako vy ste prvý skorumpovaný človek, ktorý vymenil hlasovanie v parlamente za dve relácie v STV na štyri oči. Veď to je predsa všeobecne známe. Komu chcete kázať akože o morálke? Ako alebo demokracia, že rokujeme v noci alebo že ste dneska zrušili opozičné návrhy a práva poslancov podávať, podávať poslanecké návrhy zákonov? Že ste to dneska zrušili aj vašimi hlasmi? To je tá demokracia, o ktorej hovoríte?! Alebo že pán Dostál teraz podporuje, že pani starostka Starého Mesta chce udeliť pokutu pánovi Kolesíkovi, že urobil verejné zhromaždenie? Kde sú tie vaše kamerové skúšky teraz, pán Dostál? Kto to je OKS?! Naozaj gang tých, ktorí podviedli... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)