24. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Ctený poslanecký zbor, dámy, páni, ja nie som ani župan, ani starosta. A budem veľmi krátky. Po prvé, tento zákon je potrebný alebo presnejšie, je potrebné zaoberať sa mixom príjmov pre samosprávy. Všetci si pamätáme vývoj v kríze, ako spadli príjmy samospráv a prejdenie na viaceré zdroje, viaczdrojové financovanie samospráv určite privítajú všetci. Tento zákon podľa môjho názoru nie je vynikajúci, nie je vynikajúco pripravený a určite by si zaslúžil viac času. Určite by si zaslúžil viac analýz, dopadov a vplyvov. A určite nepatrím medzi tých, ktorí by s ním boli nejako príliš spokojní. Ale tento zákon je v dnešnej situácii nevyhnutný. V dnešnej situácii ho nevyhnutne musíme prijať. Prečo? Pretože ak prichádza ku výraznej konsolidácii výdavkov, to znamená výraznom znižovaní výdavkov, ideme z deficitu okolo 8 percent HDP na 3 percentá. A zároveň klesajú príjmy nielen štátneho rozpočtu, ale rozpočtu celej Slovenskej republiky, celej verejnej správy. Tak samozrejme, že to musí mať dopad aj na príjmy a výdavky samospráv. Zároveň, ak dneska hovoríme o novej kríze, ak hovoríme o tom, že rast HDP na Slovensku nebude, to vieme, že už nebude 4,4 percenta, ale vieme, že nebude 3,4 percenta. Pravdepodobne nebude ani 2,4 percenta. A v danom časovom strese nemôžme urobiť nič iné, len naozaj podporiť tie zákony, ktoré nám pomôžu zostaviť rozpočet a vytiahnuť nás z najhoršieho. Pretože ak nebudeme schopní prijať zákony, ktoré postavia rozpočet na pevné nohy, tak potom obávam sa, že to bude ťažká rana pre slovenskú ekonomiku. Preto ja sa prihováram, aby sme v druhom čítaní zapracovali tie zmeny, ktoré nebudú mať negatívny dopad na fiškálnu konsolidáciu a aby sme ho naozaj schválili. S tým, že nám samozrejme nič nebráni, aby sme v nasledujúcich mesiacoch, v nasledujúcom polroku urobili potrebné analýzy vplyvov, dopadov, aby sme urobili potrebné zmeny, aby sme ich komunikovali. Ale v danej situácii, obávam sa, že nám neostáva nič iné, než tento zákon podporiť. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

Ďalej sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som pôvodne chcela začať trošku ináč, ale musím poopraviť pána poslanca Marcinčina, ktorý vlastne povedal, že na budúci rok bude rast 3 percentá, ale vieme o tom, že predpokladaný rok (správ. rast - pozn. jaz. red.) na rok 2012 pre mestá a obce malo byť 18,5. A preto k tomu dodám takú ľahkú vetu, ktorú hovoria Poliaci, že uhol videnia je z pohľadu sedenia. Samozrejme, pán Marcinčin sedí ako poslanec vo vládnej koalícii, a už teda nie vládnej. A samozrejme, že ja by som chcela tieto slová povedať z pohľadu primátorky mesta, z pohľadu tvorby rozpočtu a z pohľadu toho, že sa stretávam s ľuďmi, a nielen ja, ale aj moji kolegovia, ktorí majú zodpovednosť za mestá a obce. Pristúpim k cieľu návrhu tohto zákona. Samozrejme, k cieľu, ktorý si dalo ministerstvo financií. Vládny návrh sleduje oficiálny cieľ aktualizovať systém fiškálnej decentralizácie, ktorý bol spustený 1. januárom 2005 tak, aby bolo financovanie územných samospráv viac stabilné, a to aj v čase ekonomickej krízy. To sa má dosiahnuť portfóliovým systémom financovania obcí a VÚC formou daňového mixu. Dôsledkom má byť taký nárast príjmov územných samospráv, ako aj v prípade štátnej správy. Pre rok 2012 to znamená 3 percentá, ako som spomenula, oproti 18,5 percent, ak by sa zmena vo financovaní územných samospráv neudiala. V roku 2012 to bude v prípade obcí znamenať nižší objem výnosov z podielových daní o 186 miliónov eur oproti stavu, keby sa systém nemenil. Územné samosprávy majú mať podiel na celkových daňových príjmoch verejnej správy vo výške 12,97, z toho obce 9,72 a VÚC 3,25. Predmetom prerozdelenia daňových príjmov budú výnosy dane z príjmu fyzických osôb, výnosy dane z príjmu právnických osôb a výnosy zo spotrebných daní a výnosy z dane z pridanej hodnoty. Aj ja by som sa zapojila na Facebook, pán kolega, minister. (Smiech.) Myslím si, že... Nie, pred chvíľou ste tú stranu prehodili. Pred chvíľou ste tú stranu prehodili. ja si myslím, že viac vás zaujíma Facebook ako občania mesta, Slovenska a mix daní. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim).

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, poprosím vás, keby ste vystupovali ...

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Viete, čo? Je to neúcta voči občanom a voči parlamentu, pán predseda Horst.

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Ja som Hort, nie Horst.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Myslím si, ja som kľudná. Ja som kľudná, viete, na vašom mieste by som nemohla byť kľudná. Nie som kľudná kvôli občanom Slovenska, ale vy si kľudne môžte facebookovať a písať si maily. Komentár k oficiálnemu...

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, poprosím vás, vážne skúste pokračovať vo svojom vystúpení vo vzťahu k poslancom. Nech sa páči.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Samozrejme, ja vystupujem úplne v pohode, pán Hort. (Hlasy z pléna.) Prosím? Nekomunikujem s vami. Prihláste sa do rozpravy, pán Brocka, ak chcete komunikovať. Komentár k oficiálnemu cieľu návrhu zákona. Skutočným prevládajúcim motívom vlády je však zabezpečiť to, aby štátna správa získala viac príjmov na financovanie svojich potrieb, aj keď na úkor územnej samosprávy. Tu sú dva momenty. Vláda nemá politickú silu na reformnú, na reformu ústrednej štátnej správy s následkom úspor a dôsledkom financovania výdavkov, titulov z týchto úspor. Preto potrebuje ďalšie zdroje, pričom nechce ísť cestou zvyšovania daní ani odvodov. Návrh tohto zákona, po druhé, súvisí so zavedením superhrubej mzdy. Aj keď sa o tom nikde v návrhu nehovorí, je to veľmi dôležité pre tento návrh. Zavedenie tohto inštitútu totiž ruší fakt, že odvody sú odpočítateľnou daňovou položkou, teda znižujú daňový základ. Superhrubá mzda bude znamenať, že odvody zvýšia daňový základ občana oproti súčasnosti bez toho, že by zarobil viac. Ak by sa ponechal dnešný model fiškálnej decentralizácie, znamenalo by to, že na tomto fakte by benefitovali hlavné územné samosprávy, lebo by administratívnym spôsobom sa navýšil výnos z dane z príjmov fyzických osôb. To je základný dôvod, páni a dámy, prečo vláda siaha po novej fiškálnej decentralizácii. Nie preto, aby mestám a obciam pridala viac, ako hovorí. Nie preto, aby im zaručila rast. Predmetný návrh zákona predkladá vláda bez dohody s územnými samosprávami. Nesúhlas nie je ani v prípade ZMOS-u, ale aj vo vláde blízkej Únie miest a obcí Slovenska, tak isto je nesúhlas. Verejne deklarovali nesúhlas aj všetky vyššie územné celky s výnimkou Bratislavského VÚC s pánom Frešom z SDKÚ. Návrh tohto zákona bol pripravený v čase, keď finišovali legislatívne práce v oblasti daňovo-odvodovej reformy z titulu uvedenia superhrubej mzdy. Ja sa teraz pýtam, čo bude, ak sa superhrubá mzda neschváli, či aj napriek tomu potrebujú mestá a obce daňový mix. A teraz skutočné fakty. Oficiálny cieľ návrhu zákona, že tým sa má, hovorí, že tým sa má vytvoriť väčšia stabilita financovania územných samospráv, je obyčajný bluf, pán minister. Faktom je, že vláda chce získať viac peňazí na svoje výdavky. Pričom nie je schopná si peniaze zabezpečiť úsporami nepotrebných výdavkov a nechce ísť cestou politicky nepopulárneho zvyšovania daní. Peniaze teda berie z obcí a vyšších územných celkov, lebo je to pohodlnejšie, pre ministerstvo jednoduchšie a bez toho, aby musela rozmýšľať.
Vláda zvýrazňuje potrebu posilňovania viacročného rozpočtovania programového rozpočtovania, pričom urobí výraznú zmenu v rozpočte obcí na rok 2012 a pre ďalšie roky, pričom viacročný rozpočet, ktorý dodnes je vládou schválený na roky 2011 až 2013 s ničím takým neráta. Pán minister, veď vy ste si schvaľovali viacročný rozpočet. Žiadne zmeny sa v ňom neudiali, a zrazu tu máme mix daní. Toto je spôsob posilňovania strednodobého finančného plánovania prostredníctvom dimenzie viacročného rozpočtovania? Táto zmena financovania totiž prinúti obce prehodnotiť programy, ktoré sú súčasťou ich programových rozpočtov, ktoré sa odvíjali ešte od dnes platného spomínaného viacročného rozpočtu celej verejnej správy na obdobie troch nasledujúcich rokov, počnúc rokom 2012. Veď mestá a obce dneska nevedia, majú ísť schvaľovať rozpočty, a oni vôbec nevedia, čo sa bude diať. Vy ste priniesli mestá, obce a občanov v čase krízy do takej neistoty, ako sa to ešte nikomu nepodarilo. Takáto výrazná zmena, akou je financovanie územných samospráv, ktorá dnes je už napríklad najväčším zamestnávateľom vo verejnej správe, teda väčším ako vláda a jej orgány a úrady, sa deje bez dohody z korektného rokovania s územnými samosprávami. A toto je možné, pri prerokovaní východísk rozpočtu pred letom tohto roku sa o tom ani len nehovorilo, a o pár týždňov nato dostanú územné samosprávy návrh rozpočtu s úplne zmenenými parametrami financovania. Je pravdou, že fiškálna decentralizácia dnes potrebuje aktualizáciu, pretože kríza ukázala, že daň z príjmov fyzických osôb je zraniteľným prvkom financovania miest a obcí. Zmena však musí byť pripravovaná na základe detailných analýz a na základe konštruktívnych rokovaní s tými, ktorých sa to týka, s obcami a s VÚC-kami. Tento návrh nových parametrov financovania obcí a VÚC-iek je navyše postavený na základe júlovej, dnes už neaktuálnej prognózy makroekonomického vývoja Slovenskej republiky a prognózy daňových príjmov.
Ekonomický vývoj je veľmi neistý a prijať tak dôležitý zákon pri údajoch, ktoré stoja na hlinených nohách, pán minister, je hazardom na úkor ľudí Slovenskej republiky, a to len preto, že štát zavádza experiment zvaný superhrubú mzdu a zrazu vláda závidí, že financovanie by pritom benefitovali obce a VÚC-ky, a nie ona. Len preto sa deje to divadlo s názvom predstavenia Optimalizácia fiškálnej decentralizácie. Návrh zákona nemá podporu v organizáciách zastrešujúcich obce, mestá a VÚC-ky, je pripravená na báze starých daňových prognóz. Z uvedeného dôvodu chcem, aby, tak ako môj kolega povedal, aby sme tento návrh zamietli ako celok a dali o ňom hlasovať. A ešte jednu otázku a taký dôvetok, pán minister. Môžem sa vás spýtať? Kedy dorovnáte mestám a obciam dane, ktoré im dlhujete za rok 2011? Idete robiť na nich pokusy, a dodnes nemajú pripra..., dodnes nemajú zaplatené financie. V meste Humenné to činí okolo štyristotisíc eur. Pýtam sa vás za iné mestá, za iné obce. To sa ma pýtali starostovia, keď som s nimi sedela na mimoriadnom regionálnom ZMOS-e. Kedy to dorovnáte, pán minister? Dneska nemáme peniaze, pretože nám štát dlhuje, musíme zabezpečiť chod všetkých vecí, ktoré, ktoré sme povinní zabezpečiť, a nevieme pripraviť ďalší rozpočet, lebo idete na nás robiť hókusy-pókusy. Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, zamyslite sa a nečítajte Facebook, ak vám to hovoria poslanci Národnej rady. Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa prihlásil jediný, pán poslanec Július Brocka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, nech sa páči.

Pani poslankyňa, prosím vás, uvoľnite sa. Ja som veľmi rád, že ste povedali, že ste primátorka mesta. Okrem toho, že ste poslankyňa Národnej rady, ste aj primátorka mesta. No a zdôrazňujem to preto, lebo v tom je veľký rozdiel medzi vami a vaším predrečníkom Antonom Marcinčinom, teda v jeho vystúpení a vo vašom vystúpení. Pani kolegyňa, my sme poslanci Národnej rady, ktorí máme hájiť a chrániť záujmy Slovenskej republiky v prvom rade, ale vy ste tu vystupovali, ako keby ste boli poslankyňou alebo členkou druhej komory parlamentu, takú my nemáme. Pani poslankyňa, aj vy ste pre mňa živým príkladom a dôkazom toho, že jeden mandát stačí. (Potlesk.)

Pani Vaľová, nech sa páči, môžete reagovať.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Brocka, ja nemôžem byť kľudná, ak idete takéto páchať veci na slovenskom národe. Vy ste boli kľudný, keď váš minister Kaník ožobráčil všetkých dôchodcov a invalidov. Vy ste boli úplne kľudný. Áno, vám to dá kľud, mne to kľud nedá, lebo ja týchto občanov zastupujem a som hrdá na to, že som aj primátorka a že som v Národnej rade, mne občania dali slobodný mandát, zato vy keby ste šli kandidovať, neviem či ste boli, či by vám ten mandát dali. Ja tu zastupujem všetkých občanov, všetkých občanov, s ktorými sa stretávam a občania hovoria, že je dobre, že sú tu starostovia a primátori, pretože tí sa do toho rozumejú. Nie takí, ako niektorí, čo tu sedia od zeleného stola a za mesiac nevyjdú. Sú tu dva týždne a dva týždne nevyjdú ani medzi svojich občanov, aby sa s nimi porozprávali. Takých tu je kopu. Takže ja chcem povedať len toľko, nemôžem byť kľudná pri takom zákone, pán Brocka, ktorý ide ožobráčiť mestá a obce. Pri takomto zákone nemôžem byť kľudná, ako ste boli vy kľudný, keď ste ožobračovali dôchodcov a invalidov. Prosím vás pekne, nemám ten kľud, lebo skutočne mám záväzok, že mi občania dali dvakrát mandát a vedeli, že som poslankyňa Národnej rady, keď ma volili. Ja sa cítim, na rozdiel od vás, úplne v pohode a musím povedať, že naďalej tu budem vystupovať a brániť týchto ľudí a týchto občanov pred takýmito zákonmi, ktoré podávate vy. A na vašom mieste, čo ste už tu napáchali, by som kľudná nebola. Ďakujem.

Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Richard Raši.
Nech sa páči.

Pekný jesenný deň prajem, vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia. Okrem toho, že som poslanec Národnej rady, som tiež primátor mesta Košice, aby nevznikol nejaký pocit, alebo že niekto nepovie o možnom konflikte záujmov, čiže hovorím ako primátor mesta Košice a zároveň poslanec Národnej rady. Do oboch týchto funkcií som bol zvolený tými istými občanmi Slovenskej republiky a myslím si, že je na mieste, aby sa poslanci a zároveň primátori vyjadrovali k týmto problémom, lebo ako to bolo povedané, ide o problém Slovenska a problém Slovenska je problém aj ľudí a tento zákon sa priamo dotýka ľudí, ktorí žijú v mestách a obciach a dotýka sa priamo aj ľudí druhého najväčšieho mesta na Slovensku, Košíc. Chcem povedať, že naozaj primátori miest a obcí v drvivej väčšine zásadne nesúhlasia so zmenou financovania miest a obcí na mix daní a požadujeme zachovanie súčasného stavu, keď sú mestá a obce financované z podielu na dani z príjmov fyzických osôb. Predložený zákon naozaj prináša zásadnú zmenu parametrov fiškálnej decentralizácie a tieto parametre boli kedysi prijaté ako výsledok širokej spoločenskej diskusie a dohody po náročných rokovaniach medzi štátom a územnou správou, samosprávou. A tento proces v prípade tejto navrhovanej zmeny, teda diskusia s vypočutím všetkých argumentov a ich aspoň parciálnym akceptovaním, nebola uskutočnená. Tento návrh naozaj nezohľadňuje potreby rastu v dôsledku zvýšeného rozsahu presunutých kompetencií na obce v rokoch 2005 až 2011, keď sa podľa analýz odborníkov, ktorí sa venujú samospráve predpokladá, že išlo o prenos kompetencií vo viac ako 48 percentách. Preto je tá požiadavka na zvyšovanie príjmov miest a obcí odôvodnená a oprávnená.
Tak, ako to už bolo povedané, tento zákon je aj v rozpore s programovým vyhlásením vlády a hlavne s uznesením vlády č. 232 z apríla roku 2011, podľa ktorých sa má spracovať najprv inventarizácia všetkých kompetencií obcí a po posúdení efektívnosti ich vykonávania vykonať ich úprava a až následne pripraviť návrh zmien financovania samosprávy. Takto je to napísané v danom uznesení doslovne. Ku dňu zverejnenia tohto návrhu nebola známa žiadna vládou spracovaná inventarizácia a úprava kompetencií, ktoré majú byť od roku 2012 financované. Čiže, naďalej zástupcovia miest a obcí, primátori a starostovia tvrdia, že návrh na zmenu financovania obcí je predložený nielen bez analýzy finančných potrieb obcí na zabezpečenie ich kompetencií a úloh, ale aj bez akejkoľvek diskusie s miestnou či územnou samosprávou. Mestá a obce to už deklarovali opakovane a deklarujem to aj ja, že neodmietame podiel, respektíve podieľať sa na riešení finančných problémov štátu, ale naozaj, keď sa prepočíta iba, alebo respektíve keď sa zohľadní iba nárast priemernej mzdy školstva v sociálnej oblasti, zohľadnenie nárastu počtu kompetencií, tak to zodpovedná minimálne výnosu dane v objeme 1,4 miliardy eur. Keďže tu už dosť veľa čísel odznelo, a zrejme ešte odzneje, chcem povedať, že tento zákon sa naozaj dotkne každého občana Slovenskej republiky a dotkne sa každého občana, ktorý žije v mestách a obciach na Slovensku. My o tom, o mixe daní hovoríme ako o Miklošovej dani, pretože naozaj tu prichádza nóvum, ktoré postihne životy každého z nás, ale najmä postihne životy obyvateľov miest a obcí, ktorí žijú vo výrazných ekonomických problémoch. Postihne to, z hľadiska mesta Košice to výrazne postihne sociálnu oblasť, sociálne služby poskytované verejnými či neverejnými poskytovateľmi, výrazne sa dotkne školstva. Viete, v akom stave sú školy, materské, základné školy v mestách a obciach, viete, že čerpanie a ich rekonštrukcia z eurofondov je výrazne limitovaná a jednoducho, po prijatí tohto zákona mestá a obce nedokážu nájsť finančné problémy, finančné prostriedky na to, aby zachovali aspoň bazálnu existenciu a bazálnu prevádzku týchto zariadení. Nehovoriac o nevyhnutných rekonštrukciách, ktoré si kvôli tomu, že väčšina z nich bola postavená pred rokom '89, vyžadujú.
Dotkne sa to všetkých občanov aj preto, pretože mestá a obce budú musieť radikálne zvyšovať dane, radikálne zvyšovať dane pre všetkých, nielen pre obyvateľov, ale aj pre podnikateľské subjekty. A dotkne sa to aj ďalšej oblasti, ktorá je veľmi významnou finančnou položkou pre stredné a väčšie mestá, a to je napríklad mestská hromadná doprava. Myslím si, že v súčasnej ekonomickej situácii akékoľvek nevyhnutné opatrenia, ktoré budú musieť byť prijaté vo forme zvyšovania daní, obmedzovania sociálnych služieb, zvyšovania poplatkov či zvyšovania mestskej hromadnej dopravy, budú pre občanov v tomto období neúnosné. A dovolím si tvrdiť, že prijatie tohto zákona, prijatie tohto daňového mixu alebo prijatie Miklošovej dane bude pre ľudí, pre mestá, obce likvidačné. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

S faktickou poznámkou sa prihlásili pán poslan..., prihlásil pán poslanec Ľubomír Petrák ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Petrák, nech sa páči.