24. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
19.10.2011 o 14:40 hod.
Ing.
Ján Počiatek
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister bezvládnej koalície, vážené dámy, vážení páni, vidím, že sa tu začína rozpútavať aj celkom vecná diskusia na túto tému, tak by som tiež chcel predostrieť svoj uhol pohľadu.
My rokujeme o zákone, ktorý filozoficky obsahuje parametre, ktoré sú akceptovaným riešením v rámci celého európskeho teritória, kde došlo k jasnej zhode názorovej na tému, či banky alebo vôbec finančné inštitúcie sa majú spolupodieľať na sanácii krízou rozvrátených verejných financií. Odpoveď je jasná, že to robiť majú Čiže tento koncept vôbec nie je taký šialený, amateristický a paškvilný, ako bol označovaný, keď sme ho my pred rokom predkladali, čoho dôkazom je, že dnes bezvládna koalícia predkladá v podstate filozoficky identický návrh, ktorý je len parametricky mierne odlišný od toho nášho. Ale princíp je ten istý. Čiže je to podľa môjho názoru tiež len ďalší dôkaz názorového kotrmelca, ktorý táto koalícia urobila, takisto ako to bolo v prípade eurovalu, kde pred voľbami tvrdili, že to je neprípustné riešenie. Dnes poznáme všetci názor, pri ktorom dokonca časť koalície navzájom sa osočuje a usvedčuje jeden druhého z klamstva. Takisto to platí aj v tomto prípade. Čiže keď sme tu dlhé mesiace počúvali o tom, aký je to nezmyselný návrh, likvidačný, a neviem čo všetko, dnes ho tu máme na stole a obhajuje ho práve jeden z tých, ktorý ho tak vehementne kritizoval. Na druhej strane sme aj radi, pretože konečne je to aspoň prvý pokus o to, neprenášať všetku záťaž, ktorú kríza priniesla, a celú záťaž konsolidácie verejných financií na bežných ľudí. Ale snaží sa hľadať peniaze aj tam, kde naozaj sú. A keď si pozrieme ziskovosť bankového sektora v tomto roku, naozaj sa črtá, že dosiahnu nieže predkrízové úrovne, ale pravdepodobne najvyššie úrovne vôbec v histórii ich pôsobenia na slovenskom trhu.
Čiže celkove je to posun a otázka je, prečo sa ten posun stal. Navyše tento zákon prijímame v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré vyžaduje určité zákonné predpoklady na to, aby sa tak vôbec mohlo stať. A väčšinou je to pomenúvané, ako keď je situácia naozaj kritická. A myslím si, že aj tá kritická situácia už dnes je, a to aj v súvislosti s rozpočtom na budúce tri roky. I keď sa tu včera pán minister, nedá mi to nepovedať, bezvládnej koalície hrdil, že ten rozpočet už dodali do parlamentu, keď som sa pýtal, aký vlastne bude, tak ma odkázal na to, že si mám prečítať to, čo do Národnej rady už predložili. Ale skutočnosťou je, že to je naozaj iba zdrap papiera, pretože ten rozpočet vôbec nemá žiadne pevné základy, viď aj dnešné hlasovanie o stavebnom sporení, pretože už len tento jeden zákon vytvára úplne iný rámec. Ale aj tie zákony, ktoré prešli prvým čítaním, stále čakajú druhé čítania. A podľa toho, ako tu ja vnímam atmosféru v tomto parlamente, vidím, že s tým budú ešte veľmi veľké problémy. Čiže moja prognóza k tomu je, že ten rozpočet vôbec nebude schválený v takej podobe, v akej bol do parlamentu dodaný, a bude v úplne inej podobe. A to ešte v rozpočte je zapracovaná veľmi optimistická prognóza rastu na budúci rok na úrovni 3,3 %, ktorej už dnes azda vôbec nikto neverí. Už prvé medzinárodné inštitúcie prichádzajú s revíziou rastu. A je úplne evidentné, že tie čísla budú úplne iné, čo bude vytvárať obrovskú dieru. A myslím si, že ten deficit môže skončiť na úrovniach podobných, ktoré boli tak dlhodobo kritizované. A to vôbec nie je tá kríza ešte v takom hlbokom štádiu, ako sme to zažili my v minulosti.
Celá taktika v minulosti, konsolidácie, bola prenesením celej konsolidačnej záťaže na obyvateľstvo cez zvýšené dane, poplatky a odvody, čo sa aj stalo. Ministerstvo financií sa neustále hrdí tým, že aj šetria. Áno, došlo k nejakému zníženiu výdavkov, ale otázka je kde a v ktorých sektoroch sa tak stalo. Najviac ušetrili na zdravotníctve, učiteľoch, protipovodňovej ochrane. A to je šetrenie, ktoré naozaj je nezmyselné. A opäť tá záťaž na obyvateľstvo sa prenáša v réžii tejto bezvládnej koalície dvomi spôsobmi, jednak cez vyššie dane, odvody a poplatky a jednak cez nedofinancovávanie služieb, ktoré štát má obyvateľstvu poskytovať. Ergo tie služby, samozrejme, sú v oveľa horšej kvalite. A myslím si, že sa tu nemusíme presviedčať, že zdravotníctvo sa dostalo na hranicu kolapsu. A uvidíme, ako sa táto situácia vôbec rozrieši v najbližších mesiacoch a ako ju táto súčasná bezvládna koalícia rozrieši.
Čiže dnes je optický deficit lepší len vďaka vyšším daniam, nečerpaniu eurofondov, čo je ďalšia zaujímavá problematika, pretože vláda, ešte súčasná, v minuloročnom a vôbec rozpočte, ktorý platí, naplánovala a narozpočtovala veľmi veľkú sumu eurofondov, vyššiu, ako sme ju plánovali my v minulosti, za čo sme boli veľakrát kritizovaní. Čiže súčasná vláda si naplánovala ešte väčšie čerpanie eurofondov. Keďže sme hovorili, že to nie reálne vyčerpať, tak si môžete nájsť, pričom sa dočítate, čo všetko bolo povedané. Ale faktom zostáva, že sme mali pravdu. Tie eurofondy sa proste nečerpajú v takej miere. A ani zďaleka sa nevyčerpá to, čo narozpočtované bolo, čo automaticky vytvára úsporu na strane spolufinancovania, čo pôsobí pozitívne na deficit. Ale to je také šetrenie vo veľkých úvodzovkách. A navyše, tá masívna alokácia eurofondov do jednotlivých sektorov bola preto, aby sa opticky javilo, že sú dofinancované, ale keď sa dostaneme k záveru roka a uvidíme koľko peňazí naozaj bolo čerpaných v jednotlivých sektoroch, uvidíme, že to je oveľa menej, ako je to potrebné. A preto dochádza aj k tomu stavu napr. v zdravotníctve alebo aj v školstve, že sa dostávajú na hranicu kolapsu.
Na o zjavne tá taktika do budúcna bola veľmi podobná, i keď opäť mi nedá nespomenúť aj tu ústami pána ministra bezvládnej koalície navrhované riešenie v roku 2008. Ako najzázračnejšie riešenie na prekonanie krízy bolo zníženie daní. Dnes niet ani chýru, ani slychu o znížení daní, iba o zvyšovaní daní, odvodov a poplatkov. A tak veľa skloňované šetrenie dopadlo takisto, šetrenie v citlivých a zásadne dôležitých sektoroch, ako sú zdravotníctvo, školstvo, protipovodňová ochrana a mnohé iné.
No a to, že deficit v budúcom roku nebude vôbec taký, ako ste to plánovali, je dnes už úplne zrejmé. A čas mi dá za pravdu. A je to len otázka pár mesiacov, kedy budeme vedieť presne, aké to číslo je. A tento vyšší deficit bude automaticky znamenať vyššie zadlženie. Pritom pri pôvodnom pláne ešte sa tvárili všetci predstavitelia tejto bezvládnej koalície, že nás čakajú už len dobré časy. A spomeňme si na to, niekoľko mesiacov dozadu to je, čo ústami premiérky bolo povedané, že zlé časy sa skončili a že už nás čakajú len dobré časy. Tak už vtedy ten plán na zadlženie Slovenska na najbližšie štyri roky bol, že sa Slovensko zadlží viac ako za predchádzajúcej vlády. A to bol najoptimistickejší scenár konsolidácie, ktorému dnes už neverí podľa mňa vôbec nikto. Otázka je, či vôbec ešte na ministerstve financií tomu veria, keď navyše viem, že ani na ministerstve financií už tomu neveria. Čiže keď tie deficity budú väčšie, tak aj to zadlženie bude väčšie. Čiže už sa tu nebavíme o tom, že súčasná vláda mala plán zadlžiť Slovensko o 12,4 mld., viac, to bude určite, ale o koľko viac to bude, to uvidíme, keď budú najnovšie prognózy, ktoré vlejú oveľa viac svetla do toho, ako budú najbližšie dva-tri roky vyzerať.
Čiže by som to zhrnul. Strana SMER – sociálna demokracia sa hlási k filozofii zavedenia špeciálneho odvodu pre finančné inštitúcie, a teda najmä banky. Máme určité predstavy v duchu, v akom sme ich predkladali už pred rokom. Stratili sme podľa nás príliš veľa času, ale to už ide na vrub súčasnej bezvládnej koalície, ktorá mohla túto daň zaviesť. A keď akceptovala, a dnes vidíme, že akceptovala filozofiu nášho pohľadu, mohla sa pokúšať o zmeny parametrov, keď to má byť jediný problém. Ale tak sa nestalo. Čiže my sa ešte pokúsime cez pozmeňujúce návrhy, ktoré kolegovia prednesú, zmeniť niektoré parametre, ale tak či tak sme aspoň teda radi, že už došlo k posunu, že aj súčasná vláda pochopila, že je nutné hľadať tie prostriedky tam, kde sú, a nie tam, kde nie sú. Ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
14:29
Vystúpenie v rozprave 14:29
Ondrej DostálUvedomujem si, že diskusia na túto tému prebieha už dlhšie. Opakovane sa o zavedenie bankovej dane pokúšali naši kolegovia zo SMER-u,...
Uvedomujem si, že diskusia na túto tému prebieha už dlhšie. Opakovane sa o zavedenie bankovej dane pokúšali naši kolegovia zo SMER-u, my sme ich vtedy odmietali a teraz ideme bankovú daň zavádzať aj my. Som si vedomý toho, že sa aj na pôde vládnej koalície, aj na pôde ministerstva financií, teda vlády, uvažovalo už dlhšie o tom, že by mohla byť zavedená banková daň. Ale ja nechcem zľahčovať tie dôvody, ja si uvedomujem potrebu znižovania deficitu a uvedomujem si, že tá diera, ktorá bola odhadovaná na začiatku, narastá a treba to riešiť. Ale dovolím si zotrvať pri svojom presvedčení, že deficit majú pravicové strany riešiť tak, že budú znižovať verejné výdaje, nieže budú zvyšovať dane, daňové a odvodové zaťaženie obyvateľstva. A ak sa k tomu ešte s istou benevolenciou dalo pristupovať minulý rok, keď sme schvaľovali štátny rozpočet a tá diera bola príliš veľká, áno, aj vtedy sme zvyšovali daňové zaťaženie obyvateľstva, myslím si, že ten rok, ktorý odvtedy ubehol bol dostatočne dlhou dobou na to, aby sme dnes neriešili už dieru vo verejných financiách cez vyššie dane, ale aby sme sa pokúsili znížiť výdavky a takýmto spôsobom znížiť deficit.
Aby som náhodou nebol obvinený z pravicového populizmu, tak chcem povedať aj to, že si uvedomujem, že výnos z tejto dane sa nejde priamo prejesť, že má byť určený na osobitný účel, dokonca osobitný účet. Ale aj tak ide o novú daň, ide o zvyšovanie daňového zaťaženia. A som presvedčený, že sa to prenesie na obyvateľstvo, prenesie sa to na podnikateľské subjekty, či už v poplatkoch alebo vo vyšších úrokoch. A je ilúzia myslieť si, že sú tu nejaké kontrolné mechanizmy, ktoré tomu zabránia. Tie banky to neurobia otvorene, neurobia priamo, ale urobia skryto, nejako to zaobalia, ale urobiť to urobia a nakoniec to aj tak zaplatia ľudia.
To, čo možno vytknúť tomu návrhu, je, že sa tu zavádza nejaká selektívna daň pre nejaký špecifický sektor. Áno, sú na to dôvody, banky sú v problémoch a možnože budú ešte vo väčších problémoch, aj keď naše banky sú v trochu lepšej kondícii momentálne ako v niektorých iných krajinách. Ale je to otvorenie dverí na to, aby nejaká budúca vláda niekedy v budúcnosti zavádzala iné selektívne dane pre iné sektory a aby sme princíp rovného zdanenia takýmto spôsobom opustili. A o. i. je to aj ďalší krôčik k harmonizácii v Európskej únii, pretože sú snahy zavádzať podobné poplatky a dane aj z roviny celoeurópskej. A ak dnes toto urobíme, tak vlastne tým naznačujeme, že áno, sme pripravení aj my ísť týmto smerom a nebudeme sa tomu nejako v zásade brániť, hoci doteraz sme hovorili, že harmonizácia daní je niečo, čo je pre nás neprijateľné.
A posledná vec, ktorú možno vytknúť tomuto návrhu, je tá navrhovaná výška, ktorá je výrazne vyššia ako v iných krajinách Európskej únie, ktoré takýto poplatok alebo bankovú daň zaviedli. My sme vyčítali kolegom zo SMER-u, že chceli zaviesť túto daň na úrovni 0,7 %, že je to príliš vysoké. Ale keď my sme prišli s návrhom 0,2, resp. potom 0,4 %, tak vidno, že ten rozdiel už nie je nijako dramatický. Ten dramatický rozdiel, aj keď možno nie v princípe, ale určite vo výške môže byť medzi 0,7 % a 0,01 alebo 0,02 %. Ale rozdiel medzi 0,7 a 0,4 už nedá sa považovať za to, že by to bol rozdiel medzi červenou a modrou, je to rozdiel medzi svetločervenou a tmavoružovou. A ten rozdiel sa mi zdá pomerne malý na to, aby som takýto návrh mohol podporiť. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
19.10.2011 o 14:29 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem hneď na úvod povedať, že zavedenie bankovej dane nepovažujem za dobrý nápad. Podľa môjho názoru neexistoval dôvod na to, aby sme pristúpili k zavedeniu bankovej dane v skrátenom legislatívnom konaní, ale už sa to stalo.
Uvedomujem si, že diskusia na túto tému prebieha už dlhšie. Opakovane sa o zavedenie bankovej dane pokúšali naši kolegovia zo SMER-u, my sme ich vtedy odmietali a teraz ideme bankovú daň zavádzať aj my. Som si vedomý toho, že sa aj na pôde vládnej koalície, aj na pôde ministerstva financií, teda vlády, uvažovalo už dlhšie o tom, že by mohla byť zavedená banková daň. Ale ja nechcem zľahčovať tie dôvody, ja si uvedomujem potrebu znižovania deficitu a uvedomujem si, že tá diera, ktorá bola odhadovaná na začiatku, narastá a treba to riešiť. Ale dovolím si zotrvať pri svojom presvedčení, že deficit majú pravicové strany riešiť tak, že budú znižovať verejné výdaje, nieže budú zvyšovať dane, daňové a odvodové zaťaženie obyvateľstva. A ak sa k tomu ešte s istou benevolenciou dalo pristupovať minulý rok, keď sme schvaľovali štátny rozpočet a tá diera bola príliš veľká, áno, aj vtedy sme zvyšovali daňové zaťaženie obyvateľstva, myslím si, že ten rok, ktorý odvtedy ubehol bol dostatočne dlhou dobou na to, aby sme dnes neriešili už dieru vo verejných financiách cez vyššie dane, ale aby sme sa pokúsili znížiť výdavky a takýmto spôsobom znížiť deficit.
Aby som náhodou nebol obvinený z pravicového populizmu, tak chcem povedať aj to, že si uvedomujem, že výnos z tejto dane sa nejde priamo prejesť, že má byť určený na osobitný účel, dokonca osobitný účet. Ale aj tak ide o novú daň, ide o zvyšovanie daňového zaťaženia. A som presvedčený, že sa to prenesie na obyvateľstvo, prenesie sa to na podnikateľské subjekty, či už v poplatkoch alebo vo vyšších úrokoch. A je ilúzia myslieť si, že sú tu nejaké kontrolné mechanizmy, ktoré tomu zabránia. Tie banky to neurobia otvorene, neurobia priamo, ale urobia skryto, nejako to zaobalia, ale urobiť to urobia a nakoniec to aj tak zaplatia ľudia.
To, čo možno vytknúť tomu návrhu, je, že sa tu zavádza nejaká selektívna daň pre nejaký špecifický sektor. Áno, sú na to dôvody, banky sú v problémoch a možnože budú ešte vo väčších problémoch, aj keď naše banky sú v trochu lepšej kondícii momentálne ako v niektorých iných krajinách. Ale je to otvorenie dverí na to, aby nejaká budúca vláda niekedy v budúcnosti zavádzala iné selektívne dane pre iné sektory a aby sme princíp rovného zdanenia takýmto spôsobom opustili. A o. i. je to aj ďalší krôčik k harmonizácii v Európskej únii, pretože sú snahy zavádzať podobné poplatky a dane aj z roviny celoeurópskej. A ak dnes toto urobíme, tak vlastne tým naznačujeme, že áno, sme pripravení aj my ísť týmto smerom a nebudeme sa tomu nejako v zásade brániť, hoci doteraz sme hovorili, že harmonizácia daní je niečo, čo je pre nás neprijateľné.
A posledná vec, ktorú možno vytknúť tomuto návrhu, je tá navrhovaná výška, ktorá je výrazne vyššia ako v iných krajinách Európskej únie, ktoré takýto poplatok alebo bankovú daň zaviedli. My sme vyčítali kolegom zo SMER-u, že chceli zaviesť túto daň na úrovni 0,7 %, že je to príliš vysoké. Ale keď my sme prišli s návrhom 0,2, resp. potom 0,4 %, tak vidno, že ten rozdiel už nie je nijako dramatický. Ten dramatický rozdiel, aj keď možno nie v princípe, ale určite vo výške môže byť medzi 0,7 % a 0,01 alebo 0,02 %. Ale rozdiel medzi 0,7 a 0,4 už nedá sa považovať za to, že by to bol rozdiel medzi červenou a modrou, je to rozdiel medzi svetločervenou a tmavoružovou. A ten rozdiel sa mi zdá pomerne malý na to, aby som takýto návrh mohol podporiť. Ďakujem.
Neautorizovaný
14:34
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:34
Miroslav BeblavýVystúpenie s faktickou poznámkou
19.10.2011 o 14:34 hod.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Možno len jedna vec na vysvetlenie. Ondrej, myslím si, že tvoj silný argument je naozaj ten argument sektorovej dane, ktorý otvára trošku dvere aj zneužívaniu, hoci, ako si aj ty spomenul v tomto prípade, si myslím, že vzhľadom na povahu toho odvodu je to zdôvodniteľné. Chcel by som ťa však upozorniť, že z ekonómie vyplýva, naopak, že náklady zdanenia sa prenášajú na klientov práve vo vysoko konkurenčných odvetviach. Je to taký paradox dokonalej konkurencie. A práve v tých oligopolných odvetviach sa tie náklady prenášajú oveľa menej. To znamená, odpoveď na to, či sa to na občanov prenesie alebo nie, závisí od toho, čo si myslíš o povahe bankového sektora na Slovensku, ja si myslím, že keď sa pozrieme na štruktúru trhu, tak dosť jednoznačne sa jedná o oligopolný sektor, kde majú dosť veľkú trhovú silu tie dominantné štyri subjekty, alebo je ich päť. To znamená, že nie je celkom korektné predpokladať automaticky, že sa tie náklady prenesú na klientov úplne, dokonca skôr sa dá predpokladať, že sa prenesú na nich len v nejakej menšej časti, ak vôbec sa prenesú. Ďakujem.
Neautorizovaný
14:36
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:36
Juraj BlanárA poviem vám príklad, kde takéto niečo napr. v slovenských podmienkach funguje. Dnes sa odvádza určité percento z objemu povinného zmluvného poistenia pre motorové vozidlá. Tiež sa hovorilo o tom, že je to dvojaké zdanenie, je to akceptované. A vďaka tomu sa nakúpila nová technika pre Hasičský a záchranný zbor, ktorý dnes zachraňuje životy na cestách všetkých nás. A v pohode to tie poisťovne zvládajú. Toto je podľa mňa úloha štátu aj v prípade tejto bankovej dane, ktorú si musí splniť, preniesť to na nich, skôr aj tú časť väčšiu ako na ľudí, ktorí to vôbec nespôsobili.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.10.2011 o 14:36 hod.
Ing.
Juraj Blanár
Videokanál poslanca
Vážený pán poslanec kolega Dostál, dovoľte, aby som naozaj bez akýchkoľvek bočných úmyslov povedal, že vo vašom prípade vôbec nie je potrebné zdôrazňovať, že by ste mohli byť obviňovaný z nejakého pravicového populizmu, pretože vaše postoje sú úplne jasné, že všetky veci súvisiace s krízou je potrebné naložiť na ľudí, božechráň, aby sme sa dotkli podnikateľov, božechráň, aby sme sa dotkli tých, ktorí tu v pokoji podnikajú. A dokonca ani štát nemôže nič urobiť, pretože podľa toho vášho vystúpenia vy ste dokonca pripustili, že tie banky to dokážu tak urobiť, že my to ani nebudeme vedieť tak urobiť. Nuž tak potom načo tu všetci sedíme, načo potom je tu štát, keď nedokáže ani takúto základnú kontrolu urobiť? Veď je tu predsa nejaký primeraný zisk za nejaký úkon, ktorý urobím, alebo je tu už niečo, čo sa nedá nazvať primeraným ziskom. A tu, si myslím, je nezastupiteľné miesto štátu.
A poviem vám príklad, kde takéto niečo napr. v slovenských podmienkach funguje. Dnes sa odvádza určité percento z objemu povinného zmluvného poistenia pre motorové vozidlá. Tiež sa hovorilo o tom, že je to dvojaké zdanenie, je to akceptované. A vďaka tomu sa nakúpila nová technika pre Hasičský a záchranný zbor, ktorý dnes zachraňuje životy na cestách všetkých nás. A v pohode to tie poisťovne zvládajú. Toto je podľa mňa úloha štátu aj v prípade tejto bankovej dane, ktorú si musí splniť, preniesť to na nich, skôr aj tú časť väčšiu ako na ľudí, ktorí to vôbec nespôsobili.
Neautorizovaný
14:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:37
Igor MatovičVystúpenie s faktickou poznámkou
19.10.2011 o 14:37 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Pán poslanec Dostál, ja som vás iba chcel pochváliť, že ste omnoho krajší bez tej brady ako s tou medveďou bradou.
Neautorizovaný
14:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:38
Ondrej DostálA, pán poslanec Blanár, no ja sa nečudujem, samozrejme, tomu, že úplne inak vnímame úlohu štátu. Ja si vôbec nemyslím, že je úlohou štátu, aby hovoril v...
A, pán poslanec Blanár, no ja sa nečudujem, samozrejme, tomu, že úplne inak vnímame úlohu štátu. Ja si vôbec nemyslím, že je úlohou štátu, aby hovoril v podmienkach, kde existuje konkurenčné prostredie čokoľvek do toho, že čo je primeraný zisk a čo nie je primeraný zisk. Toto je len proste regulácia na reguláciu, zavedieme dane a potom si myslíme, že to budeme nejako kontrolovať, že ustriehneme to, či sa to niekam prenesie alebo neprenesie.
No ale zásadná vaša poznámka bola, že nevieme si ani predstaviť nijako inak riešiť krízu ako tak, že to naložíme na ľudí, ktorí to nespôsobili. My sme v OKS boli presvedčení, že treba to riešiť tým, že sa budú znižovať výdavky štátu, čo, samozrejme, prenesene sa dotkne aj ľudí. Je to možné riešiť tak, ako sa o tom uvažuje, že sa zvýši nejaká daň, ale to opäť sa prenesie na ľudí. Alebo to potom je možné riešiť tak, ako ste sa krízu pokúšali riešiť vy v SMER-e, keď ste boli pri moci, že ste začali enormným spôsobom zadlžovať túto krajinu. Ale to je tiež prenesenie krízy na ľudí, lebo tie dlhy takisto bude musieť niekto zaplatiť a nikto iný to nebude, ale iba ľudia
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.10.2011 o 14:38 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Pán poslanec Beblavý, no to uvidíme. Myslím, že budeme mať možnosť sa v praxi o tom presvedčiť, nakoľko tieto ekonomické teórie zodpovedajú alebo nezodpovedajú realite. V každom prípade zvýšenie daňového zaťaženia to je, či to už dopadne tak alebo onak, na také alebo iné subjekty.
A, pán poslanec Blanár, no ja sa nečudujem, samozrejme, tomu, že úplne inak vnímame úlohu štátu. Ja si vôbec nemyslím, že je úlohou štátu, aby hovoril v podmienkach, kde existuje konkurenčné prostredie čokoľvek do toho, že čo je primeraný zisk a čo nie je primeraný zisk. Toto je len proste regulácia na reguláciu, zavedieme dane a potom si myslíme, že to budeme nejako kontrolovať, že ustriehneme to, či sa to niekam prenesie alebo neprenesie.
No ale zásadná vaša poznámka bola, že nevieme si ani predstaviť nijako inak riešiť krízu ako tak, že to naložíme na ľudí, ktorí to nespôsobili. My sme v OKS boli presvedčení, že treba to riešiť tým, že sa budú znižovať výdavky štátu, čo, samozrejme, prenesene sa dotkne aj ľudí. Je to možné riešiť tak, ako sa o tom uvažuje, že sa zvýši nejaká daň, ale to opäť sa prenesie na ľudí. Alebo to potom je možné riešiť tak, ako ste sa krízu pokúšali riešiť vy v SMER-e, keď ste boli pri moci, že ste začali enormným spôsobom zadlžovať túto krajinu. Ale to je tiež prenesenie krízy na ľudí, lebo tie dlhy takisto bude musieť niekto zaplatiť a nikto iný to nebude, ale iba ľudia
Neautorizovaný
14:40
Vystúpenie v rozprave 14:40
Ján PočiatekMy rokujeme o zákone, ktorý filozoficky obsahuje parametre, ktoré sú akceptovaným riešením v rámci celého európskeho teritória, kde došlo k jasnej zhode názorovej na tému, či banky alebo vôbec finančné...
My rokujeme o zákone, ktorý filozoficky obsahuje parametre, ktoré sú akceptovaným riešením v rámci celého európskeho teritória, kde došlo k jasnej zhode názorovej na tému, či banky alebo vôbec finančné inštitúcie sa majú spolupodieľať na sanácii krízou rozvrátených verejných financií. Odpoveď je jasná, že to robiť majú Čiže tento koncept vôbec nie je taký šialený, amateristický a paškvilný, ako bol označovaný, keď sme ho my pred rokom predkladali, čoho dôkazom je, že dnes bezvládna koalícia predkladá v podstate filozoficky identický návrh, ktorý je len parametricky mierne odlišný od toho nášho. Ale princíp je ten istý. Čiže je to podľa môjho názoru tiež len ďalší dôkaz názorového kotrmelca, ktorý táto koalícia urobila, takisto ako to bolo v prípade eurovalu, kde pred voľbami tvrdili, že to je neprípustné riešenie. Dnes poznáme všetci názor, pri ktorom dokonca časť koalície navzájom sa osočuje a usvedčuje jeden druhého z klamstva. Takisto to platí aj v tomto prípade. Čiže keď sme tu dlhé mesiace počúvali o tom, aký je to nezmyselný návrh, likvidačný, a neviem čo všetko, dnes ho tu máme na stole a obhajuje ho práve jeden z tých, ktorý ho tak vehementne kritizoval. Na druhej strane sme aj radi, pretože konečne je to aspoň prvý pokus o to, neprenášať všetku záťaž, ktorú kríza priniesla, a celú záťaž konsolidácie verejných financií na bežných ľudí. Ale snaží sa hľadať peniaze aj tam, kde naozaj sú. A keď si pozrieme ziskovosť bankového sektora v tomto roku, naozaj sa črtá, že dosiahnu nieže predkrízové úrovne, ale pravdepodobne najvyššie úrovne vôbec v histórii ich pôsobenia na slovenskom trhu.
Čiže celkove je to posun a otázka je, prečo sa ten posun stal. Navyše tento zákon prijímame v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré vyžaduje určité zákonné predpoklady na to, aby sa tak vôbec mohlo stať. A väčšinou je to pomenúvané, ako keď je situácia naozaj kritická. A myslím si, že aj tá kritická situácia už dnes je, a to aj v súvislosti s rozpočtom na budúce tri roky. I keď sa tu včera pán minister, nedá mi to nepovedať, bezvládnej koalície hrdil, že ten rozpočet už dodali do parlamentu, keď som sa pýtal, aký vlastne bude, tak ma odkázal na to, že si mám prečítať to, čo do Národnej rady už predložili. Ale skutočnosťou je, že to je naozaj iba zdrap papiera, pretože ten rozpočet vôbec nemá žiadne pevné základy, viď aj dnešné hlasovanie o stavebnom sporení, pretože už len tento jeden zákon vytvára úplne iný rámec. Ale aj tie zákony, ktoré prešli prvým čítaním, stále čakajú druhé čítania. A podľa toho, ako tu ja vnímam atmosféru v tomto parlamente, vidím, že s tým budú ešte veľmi veľké problémy. Čiže moja prognóza k tomu je, že ten rozpočet vôbec nebude schválený v takej podobe, v akej bol do parlamentu dodaný, a bude v úplne inej podobe. A to ešte v rozpočte je zapracovaná veľmi optimistická prognóza rastu na budúci rok na úrovni 3,3 %, ktorej už dnes azda vôbec nikto neverí. Už prvé medzinárodné inštitúcie prichádzajú s revíziou rastu. A je úplne evidentné, že tie čísla budú úplne iné, čo bude vytvárať obrovskú dieru. A myslím si, že ten deficit môže skončiť na úrovniach podobných, ktoré boli tak dlhodobo kritizované. A to vôbec nie je tá kríza ešte v takom hlbokom štádiu, ako sme to zažili my v minulosti.
Celá taktika v minulosti, konsolidácie, bola prenesením celej konsolidačnej záťaže na obyvateľstvo cez zvýšené dane, poplatky a odvody, čo sa aj stalo. Ministerstvo financií sa neustále hrdí tým, že aj šetria. Áno, došlo k nejakému zníženiu výdavkov, ale otázka je kde a v ktorých sektoroch sa tak stalo. Najviac ušetrili na zdravotníctve, učiteľoch, protipovodňovej ochrane. A to je šetrenie, ktoré naozaj je nezmyselné. A opäť tá záťaž na obyvateľstvo sa prenáša v réžii tejto bezvládnej koalície dvomi spôsobmi, jednak cez vyššie dane, odvody a poplatky a jednak cez nedofinancovávanie služieb, ktoré štát má obyvateľstvu poskytovať. Ergo tie služby, samozrejme, sú v oveľa horšej kvalite. A myslím si, že sa tu nemusíme presviedčať, že zdravotníctvo sa dostalo na hranicu kolapsu. A uvidíme, ako sa táto situácia vôbec rozrieši v najbližších mesiacoch a ako ju táto súčasná bezvládna koalícia rozrieši.
Čiže dnes je optický deficit lepší len vďaka vyšším daniam, nečerpaniu eurofondov, čo je ďalšia zaujímavá problematika, pretože vláda, ešte súčasná, v minuloročnom a vôbec rozpočte, ktorý platí, naplánovala a narozpočtovala veľmi veľkú sumu eurofondov, vyššiu, ako sme ju plánovali my v minulosti, za čo sme boli veľakrát kritizovaní. Čiže súčasná vláda si naplánovala ešte väčšie čerpanie eurofondov. Keďže sme hovorili, že to nie reálne vyčerpať, tak si môžete nájsť, pričom sa dočítate, čo všetko bolo povedané. Ale faktom zostáva, že sme mali pravdu. Tie eurofondy sa proste nečerpajú v takej miere. A ani zďaleka sa nevyčerpá to, čo narozpočtované bolo, čo automaticky vytvára úsporu na strane spolufinancovania, čo pôsobí pozitívne na deficit. Ale to je také šetrenie vo veľkých úvodzovkách. A navyše, tá masívna alokácia eurofondov do jednotlivých sektorov bola preto, aby sa opticky javilo, že sú dofinancované, ale keď sa dostaneme k záveru roka a uvidíme koľko peňazí naozaj bolo čerpaných v jednotlivých sektoroch, uvidíme, že to je oveľa menej, ako je to potrebné. A preto dochádza aj k tomu stavu napr. v zdravotníctve alebo aj v školstve, že sa dostávajú na hranicu kolapsu.
Na o zjavne tá taktika do budúcna bola veľmi podobná, i keď opäť mi nedá nespomenúť aj tu ústami pána ministra bezvládnej koalície navrhované riešenie v roku 2008. Ako najzázračnejšie riešenie na prekonanie krízy bolo zníženie daní. Dnes niet ani chýru, ani slychu o znížení daní, iba o zvyšovaní daní, odvodov a poplatkov. A tak veľa skloňované šetrenie dopadlo takisto, šetrenie v citlivých a zásadne dôležitých sektoroch, ako sú zdravotníctvo, školstvo, protipovodňová ochrana a mnohé iné.
No a to, že deficit v budúcom roku nebude vôbec taký, ako ste to plánovali, je dnes už úplne zrejmé. A čas mi dá za pravdu. A je to len otázka pár mesiacov, kedy budeme vedieť presne, aké to číslo je. A tento vyšší deficit bude automaticky znamenať vyššie zadlženie. Pritom pri pôvodnom pláne ešte sa tvárili všetci predstavitelia tejto bezvládnej koalície, že nás čakajú už len dobré časy. A spomeňme si na to, niekoľko mesiacov dozadu to je, čo ústami premiérky bolo povedané, že zlé časy sa skončili a že už nás čakajú len dobré časy. Tak už vtedy ten plán na zadlženie Slovenska na najbližšie štyri roky bol, že sa Slovensko zadlží viac ako za predchádzajúcej vlády. A to bol najoptimistickejší scenár konsolidácie, ktorému dnes už neverí podľa mňa vôbec nikto. Otázka je, či vôbec ešte na ministerstve financií tomu veria, keď navyše viem, že ani na ministerstve financií už tomu neveria. Čiže keď tie deficity budú väčšie, tak aj to zadlženie bude väčšie. Čiže už sa tu nebavíme o tom, že súčasná vláda mala plán zadlžiť Slovensko o 12,4 mld., viac, to bude určite, ale o koľko viac to bude, to uvidíme, keď budú najnovšie prognózy, ktoré vlejú oveľa viac svetla do toho, ako budú najbližšie dva-tri roky vyzerať.
Čiže by som to zhrnul. Strana SMER – sociálna demokracia sa hlási k filozofii zavedenia špeciálneho odvodu pre finančné inštitúcie, a teda najmä banky. Máme určité predstavy v duchu, v akom sme ich predkladali už pred rokom. Stratili sme podľa nás príliš veľa času, ale to už ide na vrub súčasnej bezvládnej koalície, ktorá mohla túto daň zaviesť. A keď akceptovala, a dnes vidíme, že akceptovala filozofiu nášho pohľadu, mohla sa pokúšať o zmeny parametrov, keď to má byť jediný problém. Ale tak sa nestalo. Čiže my sa ešte pokúsime cez pozmeňujúce návrhy, ktoré kolegovia prednesú, zmeniť niektoré parametre, ale tak či tak sme aspoň teda radi, že už došlo k posunu, že aj súčasná vláda pochopila, že je nutné hľadať tie prostriedky tam, kde sú, a nie tam, kde nie sú. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
19.10.2011 o 14:40 hod.
Ing.
Ján Počiatek
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister bezvládnej koalície, vážené dámy, vážení páni, vidím, že sa tu začína rozpútavať aj celkom vecná diskusia na túto tému, tak by som tiež chcel predostrieť svoj uhol pohľadu.
My rokujeme o zákone, ktorý filozoficky obsahuje parametre, ktoré sú akceptovaným riešením v rámci celého európskeho teritória, kde došlo k jasnej zhode názorovej na tému, či banky alebo vôbec finančné inštitúcie sa majú spolupodieľať na sanácii krízou rozvrátených verejných financií. Odpoveď je jasná, že to robiť majú Čiže tento koncept vôbec nie je taký šialený, amateristický a paškvilný, ako bol označovaný, keď sme ho my pred rokom predkladali, čoho dôkazom je, že dnes bezvládna koalícia predkladá v podstate filozoficky identický návrh, ktorý je len parametricky mierne odlišný od toho nášho. Ale princíp je ten istý. Čiže je to podľa môjho názoru tiež len ďalší dôkaz názorového kotrmelca, ktorý táto koalícia urobila, takisto ako to bolo v prípade eurovalu, kde pred voľbami tvrdili, že to je neprípustné riešenie. Dnes poznáme všetci názor, pri ktorom dokonca časť koalície navzájom sa osočuje a usvedčuje jeden druhého z klamstva. Takisto to platí aj v tomto prípade. Čiže keď sme tu dlhé mesiace počúvali o tom, aký je to nezmyselný návrh, likvidačný, a neviem čo všetko, dnes ho tu máme na stole a obhajuje ho práve jeden z tých, ktorý ho tak vehementne kritizoval. Na druhej strane sme aj radi, pretože konečne je to aspoň prvý pokus o to, neprenášať všetku záťaž, ktorú kríza priniesla, a celú záťaž konsolidácie verejných financií na bežných ľudí. Ale snaží sa hľadať peniaze aj tam, kde naozaj sú. A keď si pozrieme ziskovosť bankového sektora v tomto roku, naozaj sa črtá, že dosiahnu nieže predkrízové úrovne, ale pravdepodobne najvyššie úrovne vôbec v histórii ich pôsobenia na slovenskom trhu.
Čiže celkove je to posun a otázka je, prečo sa ten posun stal. Navyše tento zákon prijímame v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré vyžaduje určité zákonné predpoklady na to, aby sa tak vôbec mohlo stať. A väčšinou je to pomenúvané, ako keď je situácia naozaj kritická. A myslím si, že aj tá kritická situácia už dnes je, a to aj v súvislosti s rozpočtom na budúce tri roky. I keď sa tu včera pán minister, nedá mi to nepovedať, bezvládnej koalície hrdil, že ten rozpočet už dodali do parlamentu, keď som sa pýtal, aký vlastne bude, tak ma odkázal na to, že si mám prečítať to, čo do Národnej rady už predložili. Ale skutočnosťou je, že to je naozaj iba zdrap papiera, pretože ten rozpočet vôbec nemá žiadne pevné základy, viď aj dnešné hlasovanie o stavebnom sporení, pretože už len tento jeden zákon vytvára úplne iný rámec. Ale aj tie zákony, ktoré prešli prvým čítaním, stále čakajú druhé čítania. A podľa toho, ako tu ja vnímam atmosféru v tomto parlamente, vidím, že s tým budú ešte veľmi veľké problémy. Čiže moja prognóza k tomu je, že ten rozpočet vôbec nebude schválený v takej podobe, v akej bol do parlamentu dodaný, a bude v úplne inej podobe. A to ešte v rozpočte je zapracovaná veľmi optimistická prognóza rastu na budúci rok na úrovni 3,3 %, ktorej už dnes azda vôbec nikto neverí. Už prvé medzinárodné inštitúcie prichádzajú s revíziou rastu. A je úplne evidentné, že tie čísla budú úplne iné, čo bude vytvárať obrovskú dieru. A myslím si, že ten deficit môže skončiť na úrovniach podobných, ktoré boli tak dlhodobo kritizované. A to vôbec nie je tá kríza ešte v takom hlbokom štádiu, ako sme to zažili my v minulosti.
Celá taktika v minulosti, konsolidácie, bola prenesením celej konsolidačnej záťaže na obyvateľstvo cez zvýšené dane, poplatky a odvody, čo sa aj stalo. Ministerstvo financií sa neustále hrdí tým, že aj šetria. Áno, došlo k nejakému zníženiu výdavkov, ale otázka je kde a v ktorých sektoroch sa tak stalo. Najviac ušetrili na zdravotníctve, učiteľoch, protipovodňovej ochrane. A to je šetrenie, ktoré naozaj je nezmyselné. A opäť tá záťaž na obyvateľstvo sa prenáša v réžii tejto bezvládnej koalície dvomi spôsobmi, jednak cez vyššie dane, odvody a poplatky a jednak cez nedofinancovávanie služieb, ktoré štát má obyvateľstvu poskytovať. Ergo tie služby, samozrejme, sú v oveľa horšej kvalite. A myslím si, že sa tu nemusíme presviedčať, že zdravotníctvo sa dostalo na hranicu kolapsu. A uvidíme, ako sa táto situácia vôbec rozrieši v najbližších mesiacoch a ako ju táto súčasná bezvládna koalícia rozrieši.
Čiže dnes je optický deficit lepší len vďaka vyšším daniam, nečerpaniu eurofondov, čo je ďalšia zaujímavá problematika, pretože vláda, ešte súčasná, v minuloročnom a vôbec rozpočte, ktorý platí, naplánovala a narozpočtovala veľmi veľkú sumu eurofondov, vyššiu, ako sme ju plánovali my v minulosti, za čo sme boli veľakrát kritizovaní. Čiže súčasná vláda si naplánovala ešte väčšie čerpanie eurofondov. Keďže sme hovorili, že to nie reálne vyčerpať, tak si môžete nájsť, pričom sa dočítate, čo všetko bolo povedané. Ale faktom zostáva, že sme mali pravdu. Tie eurofondy sa proste nečerpajú v takej miere. A ani zďaleka sa nevyčerpá to, čo narozpočtované bolo, čo automaticky vytvára úsporu na strane spolufinancovania, čo pôsobí pozitívne na deficit. Ale to je také šetrenie vo veľkých úvodzovkách. A navyše, tá masívna alokácia eurofondov do jednotlivých sektorov bola preto, aby sa opticky javilo, že sú dofinancované, ale keď sa dostaneme k záveru roka a uvidíme koľko peňazí naozaj bolo čerpaných v jednotlivých sektoroch, uvidíme, že to je oveľa menej, ako je to potrebné. A preto dochádza aj k tomu stavu napr. v zdravotníctve alebo aj v školstve, že sa dostávajú na hranicu kolapsu.
Na o zjavne tá taktika do budúcna bola veľmi podobná, i keď opäť mi nedá nespomenúť aj tu ústami pána ministra bezvládnej koalície navrhované riešenie v roku 2008. Ako najzázračnejšie riešenie na prekonanie krízy bolo zníženie daní. Dnes niet ani chýru, ani slychu o znížení daní, iba o zvyšovaní daní, odvodov a poplatkov. A tak veľa skloňované šetrenie dopadlo takisto, šetrenie v citlivých a zásadne dôležitých sektoroch, ako sú zdravotníctvo, školstvo, protipovodňová ochrana a mnohé iné.
No a to, že deficit v budúcom roku nebude vôbec taký, ako ste to plánovali, je dnes už úplne zrejmé. A čas mi dá za pravdu. A je to len otázka pár mesiacov, kedy budeme vedieť presne, aké to číslo je. A tento vyšší deficit bude automaticky znamenať vyššie zadlženie. Pritom pri pôvodnom pláne ešte sa tvárili všetci predstavitelia tejto bezvládnej koalície, že nás čakajú už len dobré časy. A spomeňme si na to, niekoľko mesiacov dozadu to je, čo ústami premiérky bolo povedané, že zlé časy sa skončili a že už nás čakajú len dobré časy. Tak už vtedy ten plán na zadlženie Slovenska na najbližšie štyri roky bol, že sa Slovensko zadlží viac ako za predchádzajúcej vlády. A to bol najoptimistickejší scenár konsolidácie, ktorému dnes už neverí podľa mňa vôbec nikto. Otázka je, či vôbec ešte na ministerstve financií tomu veria, keď navyše viem, že ani na ministerstve financií už tomu neveria. Čiže keď tie deficity budú väčšie, tak aj to zadlženie bude väčšie. Čiže už sa tu nebavíme o tom, že súčasná vláda mala plán zadlžiť Slovensko o 12,4 mld., viac, to bude určite, ale o koľko viac to bude, to uvidíme, keď budú najnovšie prognózy, ktoré vlejú oveľa viac svetla do toho, ako budú najbližšie dva-tri roky vyzerať.
Čiže by som to zhrnul. Strana SMER – sociálna demokracia sa hlási k filozofii zavedenia špeciálneho odvodu pre finančné inštitúcie, a teda najmä banky. Máme určité predstavy v duchu, v akom sme ich predkladali už pred rokom. Stratili sme podľa nás príliš veľa času, ale to už ide na vrub súčasnej bezvládnej koalície, ktorá mohla túto daň zaviesť. A keď akceptovala, a dnes vidíme, že akceptovala filozofiu nášho pohľadu, mohla sa pokúšať o zmeny parametrov, keď to má byť jediný problém. Ale tak sa nestalo. Čiže my sa ešte pokúsime cez pozmeňujúce návrhy, ktoré kolegovia prednesú, zmeniť niektoré parametre, ale tak či tak sme aspoň teda radi, že už došlo k posunu, že aj súčasná vláda pochopila, že je nutné hľadať tie prostriedky tam, kde sú, a nie tam, kde nie sú. Ďakujem.
Neautorizovaný
14:51
Vystúpenie v rozprave 14:51
Peter KažimírViete veľmi dobre, že nášmu parlamentu bol doručený návrh zákona, ktorý sa ale nedostal do programu tejto schôdze, pretože sa dodržiava, svätí sa pravidlo šiestich mesiacov. Naposledy sme tu boli na jar s týmto zákonom, tak sa vláde podarilo nás obísť poza chrbát skráteným legislatívnym konaním. A máme na stole návrh alebo text zákona, ktorý dobre poznáte, a rokujeme o ňom.
Dobre, treba poznamenať a treba akože naozaj korektne pripustiť to, že tie naše návrhy zákonov sa naozaj dosť podobajú, s čím som ja veľmi spokojný, pretože pred rokom tu, naopak, ste z nás robili komediantov. Ale je to založené na základe vybraných pasív, identické ako u nás. Je to nejaké percento z tejto základne. Je tam použitie, ktoré v podstate kryje deficit štátneho rozpočtu, čo je, ináč, veľmi filigránsky urobené, ale dobre, je to, samozrejme, z rozpočtových dôvodov. Myslím si, že ľuďom treba hovoriť pravdu a len pravdu. A tou pravdou je, že tento odvod sa bude používať na krytie výdavkov rozpočtu verejnej správy.
No v čom máme odlišný názor. Je to výška odvodu. Viete veľmi dobre, že my sme navrhovali vyšší odvod. Ten je aj v návrhu zákona uvedený. Je to 0,7 % z tej danej základne, k čomu o chvíľku prednesiem aj pozmeňujúci návrh. Tá debata na výbore hovorila o tom, že už rozhodnutie o 0,4 % je viac-menej založené na politickom rozhodnutí a na objektívnych potrebách rozpočtu, a nie na základe nejakej hlbokej analýzy, to si treba proste priznať, pred pár týždňami to bolo 0,2 %, ako absolútny strop, teraz je to 0,4 %. A my prichádzame s návrhom 0,7 % s pripomenutím, že navýšenie čistého zisku bankového sektora minulý rok bolo vyše 100 %, navýšenie čistého zisku bankového sektora za prvých šesť-sedem mesiacov je zatiaľ evidované v úrovni 80 %.
Chcem pripomenúť a uviesť príklad, ktorý som uvádzal aj na výbore. Je to repatriácia dividend. Len tri najväčšie slovenské banky, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a Všeobecná úverová banka repatriovali, teda poslali svojim matkám dividendy v objeme vyše 170 mil. eur. To je podobná suma, akú navrhujeme vybrať od bankového sektora týmto odvodom. Prečo to tie banky urobili? No preto, že ich matky sú v problémoch. Posielajú proste tieto eurá domov, aby si riešili vlastnú potrebnú kapitalizáciu a aby sčasti z týchto svojich ziskov v krajinách svojich matiek platili presne takýto typ odvodu, ktorý sa teraz snažíme zaviesť, kde napr. v Rakúskej republike, viete, že Rakúsko je najväčší zahraničný investor v bankovom sektore na Slovensku, takýto typ odvodu už bol zavedený od 1. januára tohto roku v celkovom objeme 0,5 mld. eur. Čiže čo sa stalo tým, že rok meškáme s týmto zákonom? Napr. cez tieto banky odišli peniaze do Rakúska, do rakúskych matiek a odtiaľ ich časť do rakúskeho štátneho rozpočtu. To je realita. To je realita a ja som rád, že máme aspoň konsenzus v tom, že treba urobiť poriadok aj doma a treba, aby sa aj tieto finančné inštitúcie podieľali na príjmoch štátnych rozpočtov nielen v krajinách svojich matiek, ale aj u nás doma.
Prečítam, pán spravodajca, pozmeňujúci návrh, potom vám ho aj odovzdám, k vládnemu návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov.
§ 3 ods. 2. Pôvodné znenie je: „Sadzba odvodu na príslušný kalendárny rok je 0,4 %.“ A navrhované znenie je: „Sadzba odvodu na príslušný kalendárny rok je 0,7 %.“
Odôvodnenie. Banky na území Slovenskej republiky zvýšili zisk doteraz v tomto roku o viac ako 80 %, čo dáva reálny predpoklad ziskovosti aj do budúceho roka. A preto návrh zvýšenia sadzby odvodu na príslušný kalendárny rok na 0,7 % nemá významne negatívny vplyv na hospodárenie týchto bankových inštitúcií. A zároveň toto zvýšenie bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejných financií o cca 100 mil. eur. Uvedené zvýšenie príjmov verejných financií dáva vláde väčší predpoklad na nezvyšovanie daní, hlavne nepriamych daní, ktoré inak negatívne ovplyvnia hospodárenie obyvateľstva.
To bol pozmeňujúci návrh 1.
Ďalšia téma, téma, ktorú nastoľujú ani nie tak poslanci Národnej rady a možno ani nie tak hlasno zástupcovia regulátora, či je to ministerstvo financií alebo centrálna banka. Ale túto tému nastoľujú samotní bankári, ktorí sa hlasne dennodenne vyhrážajú, že prenesú tento odvod do ceny svojich služieb. Zaznelo to koniec koncov aj z príhovoru napr. pána poslanca Ďurkovského. Tá hrozba tu, samozrejme, je. Ale my odmietame toto prijať ako holú pravdu, ako fakt. A pán minister to musí uznať, veď z jeho dielne vyšli niektoré zákony, ktoré reagujú na situáciu na finančnom trhu, keďže sami uznávame, že máme najvyššie úroky na hypotéky v eurozóne a žiadny bankový odvod doteraz zavedený nebol.
Ak hovoríme o zvýšení ziskovosti bankového sektora v minulom, ale aj v tomto roku, v tomto roku je to o tých 80 % plánovaných, tak vás chcem upozorniť, že súčasťou toho zvýšenia je zvýšenie výnosov bánk z poplatkov o vyše 15 %. Takže banky zvyšujú poplatky aj dnes a žiadny odvod nebol zavedený. Je tu niečo zhnité v tomto štáte dánskom, v tejto veci. Je to ťažká vec, je to ťažká vec pre regulátora či rezort financií alebo centrálnu banku, teraz odhliadnuc od zafarbenia ľudí, ktorí tam sedia, lebo je to sofistikovaný súper. Ale miera arogancie, ktorou sa bránia proti zavedeniu tohto odvodu, nám dáva o to väčší dôvod na to, aby táto problematika bola pod drobnohľadom. A aj preto si dovoľujeme predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov Národnej rady k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý sa volá vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 535). Ja vám ich prečítam.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. Článok III sa dopĺňa o nové body:
Bod 1: „Platiteľ sám znáša svoje náklady a výdavky súvisiace s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom, pričom z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom sa nesmú zvyšovať ceny, poplatky, odplaty ani iné finančné plnenia, príp. vyžadovať osobitné poplatky, odplaty alebo iné finančné plnenia na úhradu nákladov alebo výdavkov súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom. Ak platiteľ zvýši cenu, poplatok, odplatu alebo iné finančné plnenie za poskytovanie svojich finančných služieb alebo vykonávanie ďalších svojich obchodov z dôvodov, ktoré nesúvisia s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom, tak skutočné dôvody zvýšenia ceny poplatku, odplaty alebo iného finančného plnenia musia byť transparentné a musia umožniť jasné, jednoznačné a zrozumiteľné rozlišovanie dôvodov ich zvýšenia od okolností súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom.“
Bod 2: „Porušenie ustanovenia odseku 1 je nedostatkom v činnosti platiteľa, za ktorý je orgán dohľadu nad finančným trhom15) príslušný uložiť platiteľovi opatrenia na nápravu a sankcie podľa osobitných zákonov16), ktoré sa vzťahujú na nedostatky v činnosti platiteľa.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 15 a 16 znejú: „15) Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 16) Napr. § 50 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
Odôvodnenie. Navrhujeme do zákona doplniť spoločné ustanovenia, ktorými sa bankám vyslovene uloží, že z dôvodu súvisiacich s úhradou navrhovaných odvodov sa nesmú zvyšovať ceny ich služieb, za porušenie navrhnutých pravidiel bude možné bankám ukladať opatrenia na nápravu a sankcie podľa § 50 zákona o bankách.
Toto je pozmeňujúci návrh, ktorý sa má zaoberať danou problematikou.
O tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý som avizoval na našom finančnom a rozpočtovom výbore, bola takisto debata. Bola konštruktívna, bolo jasne povedané, že je to otázka regulátora. Tým regulátorom je, samozrejme, orgán dohľadu, Národná banka Slovenska, a celou svojou činnosťou a pôsobením aj samotný rezort financií. Čiže toto je právny rámec, ktorý by mohol vytvoriť priestor na to, aby sa naozaj aj samotný rezort financií a hlavne orgán dohľadu mohol zaoberať neúmerným zvyšovaním cien služieb a hlavne podozreniami, že tento odvod, ktorý ako nový zavádzame, by sa automaticky mal prenášať do poplatkov.
Pre vysvetlenie. Centrálna banka veľmi presne sleduje zloženie aj samotného čistého zisku, ale aj skladbu, to znamená, aký typ výnosov sa podieľa na tomto zisku. Je tu nejaká trajektória, je tu nejaká história. Som vám, samozrejme hovoril, že napr. to je v tomto roku 15-percentný rast cien poplatkov, v minulom roku to bola takisto nejaká úroveň rastu. Nemusíme byť s ňou spokojní, ale tu je. Samozrejme, ak by došlo k tomu rastu vyššiemu, aký bol obvyklý, ak to mám tak poznamenať v ďalších rokoch v konkrétnych inštitúciách, vytvorí to priestor pre regulátora na to, aby analyzoval takúto cenovú politiku a potom príp. zasiahol. Je to nástroj, ktorý, samozrejme, dáva možnosť všetkým tým, ktorí o tom môžu hovoriť, aby mohli vytvárať tlak, tlak na to, aby to, o čom rozprávame, že naše bankovníctvo pracuje v trhovom prostredí, naozaj bola pravda, lebo síce tu máme 26 komerčných bánk, ale o trhovom skutočnom prostredí by asi vedel hovoriť aj terajší šéf nášho výboru, ktorý je bývalý, dlhoročný šéf banky, jednej z komerčných bánk, a všetci si o tom môžeme myslieť svoje.
Takže toto je odpoveď. Je to z našej strany, samozrejme, žiadosť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov či už v oblasti zvýšenia samotného odvodu, ale hlavne z hľadiska snahy zabrániť automatickému prenosu do poplatkov a do zvýšenia úrokov a cien služieb celkovo. S tým by ste snáď nemuseli mať vôbec žiadny problém. Toľkoto. Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
19.10.2011 o 14:51 hod.
Ing.
Peter Kažimír
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, priatelia, máme za sebou celkom zaujímavú debatu, ktorá prebehla pred pár minútami na výbore pre financie a rozpočet, ktorá sa niesla v duchu rozprávky tuším Soľ nad zlato, kde sa hovorilo, čo je přiměřeně, ako sa pridáva přiměřeně toho či onoho korenia do práce, bola to debata o výške odvodu. Je veľmi dobré, že rok sa pokúšame presadiť podobný typ odvodu, podobný typ bankovej dane, ľudovo povedané.
Viete veľmi dobre, že nášmu parlamentu bol doručený návrh zákona, ktorý sa ale nedostal do programu tejto schôdze, pretože sa dodržiava, svätí sa pravidlo šiestich mesiacov. Naposledy sme tu boli na jar s týmto zákonom, tak sa vláde podarilo nás obísť poza chrbát skráteným legislatívnym konaním. A máme na stole návrh alebo text zákona, ktorý dobre poznáte, a rokujeme o ňom.
Dobre, treba poznamenať a treba akože naozaj korektne pripustiť to, že tie naše návrhy zákonov sa naozaj dosť podobajú, s čím som ja veľmi spokojný, pretože pred rokom tu, naopak, ste z nás robili komediantov. Ale je to založené na základe vybraných pasív, identické ako u nás. Je to nejaké percento z tejto základne. Je tam použitie, ktoré v podstate kryje deficit štátneho rozpočtu, čo je, ináč, veľmi filigránsky urobené, ale dobre, je to, samozrejme, z rozpočtových dôvodov. Myslím si, že ľuďom treba hovoriť pravdu a len pravdu. A tou pravdou je, že tento odvod sa bude používať na krytie výdavkov rozpočtu verejnej správy.
No v čom máme odlišný názor. Je to výška odvodu. Viete veľmi dobre, že my sme navrhovali vyšší odvod. Ten je aj v návrhu zákona uvedený. Je to 0,7 % z tej danej základne, k čomu o chvíľku prednesiem aj pozmeňujúci návrh. Tá debata na výbore hovorila o tom, že už rozhodnutie o 0,4 % je viac-menej založené na politickom rozhodnutí a na objektívnych potrebách rozpočtu, a nie na základe nejakej hlbokej analýzy, to si treba proste priznať, pred pár týždňami to bolo 0,2 %, ako absolútny strop, teraz je to 0,4 %. A my prichádzame s návrhom 0,7 % s pripomenutím, že navýšenie čistého zisku bankového sektora minulý rok bolo vyše 100 %, navýšenie čistého zisku bankového sektora za prvých šesť-sedem mesiacov je zatiaľ evidované v úrovni 80 %.
Chcem pripomenúť a uviesť príklad, ktorý som uvádzal aj na výbore. Je to repatriácia dividend. Len tri najväčšie slovenské banky, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a Všeobecná úverová banka repatriovali, teda poslali svojim matkám dividendy v objeme vyše 170 mil. eur. To je podobná suma, akú navrhujeme vybrať od bankového sektora týmto odvodom. Prečo to tie banky urobili? No preto, že ich matky sú v problémoch. Posielajú proste tieto eurá domov, aby si riešili vlastnú potrebnú kapitalizáciu a aby sčasti z týchto svojich ziskov v krajinách svojich matiek platili presne takýto typ odvodu, ktorý sa teraz snažíme zaviesť, kde napr. v Rakúskej republike, viete, že Rakúsko je najväčší zahraničný investor v bankovom sektore na Slovensku, takýto typ odvodu už bol zavedený od 1. januára tohto roku v celkovom objeme 0,5 mld. eur. Čiže čo sa stalo tým, že rok meškáme s týmto zákonom? Napr. cez tieto banky odišli peniaze do Rakúska, do rakúskych matiek a odtiaľ ich časť do rakúskeho štátneho rozpočtu. To je realita. To je realita a ja som rád, že máme aspoň konsenzus v tom, že treba urobiť poriadok aj doma a treba, aby sa aj tieto finančné inštitúcie podieľali na príjmoch štátnych rozpočtov nielen v krajinách svojich matiek, ale aj u nás doma.
Prečítam, pán spravodajca, pozmeňujúci návrh, potom vám ho aj odovzdám, k vládnemu návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov.
§ 3 ods. 2. Pôvodné znenie je: „Sadzba odvodu na príslušný kalendárny rok je 0,4 %.“ A navrhované znenie je: „Sadzba odvodu na príslušný kalendárny rok je 0,7 %.“
Odôvodnenie. Banky na území Slovenskej republiky zvýšili zisk doteraz v tomto roku o viac ako 80 %, čo dáva reálny predpoklad ziskovosti aj do budúceho roka. A preto návrh zvýšenia sadzby odvodu na príslušný kalendárny rok na 0,7 % nemá významne negatívny vplyv na hospodárenie týchto bankových inštitúcií. A zároveň toto zvýšenie bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejných financií o cca 100 mil. eur. Uvedené zvýšenie príjmov verejných financií dáva vláde väčší predpoklad na nezvyšovanie daní, hlavne nepriamych daní, ktoré inak negatívne ovplyvnia hospodárenie obyvateľstva.
To bol pozmeňujúci návrh 1.
Ďalšia téma, téma, ktorú nastoľujú ani nie tak poslanci Národnej rady a možno ani nie tak hlasno zástupcovia regulátora, či je to ministerstvo financií alebo centrálna banka. Ale túto tému nastoľujú samotní bankári, ktorí sa hlasne dennodenne vyhrážajú, že prenesú tento odvod do ceny svojich služieb. Zaznelo to koniec koncov aj z príhovoru napr. pána poslanca Ďurkovského. Tá hrozba tu, samozrejme, je. Ale my odmietame toto prijať ako holú pravdu, ako fakt. A pán minister to musí uznať, veď z jeho dielne vyšli niektoré zákony, ktoré reagujú na situáciu na finančnom trhu, keďže sami uznávame, že máme najvyššie úroky na hypotéky v eurozóne a žiadny bankový odvod doteraz zavedený nebol.
Ak hovoríme o zvýšení ziskovosti bankového sektora v minulom, ale aj v tomto roku, v tomto roku je to o tých 80 % plánovaných, tak vás chcem upozorniť, že súčasťou toho zvýšenia je zvýšenie výnosov bánk z poplatkov o vyše 15 %. Takže banky zvyšujú poplatky aj dnes a žiadny odvod nebol zavedený. Je tu niečo zhnité v tomto štáte dánskom, v tejto veci. Je to ťažká vec, je to ťažká vec pre regulátora či rezort financií alebo centrálnu banku, teraz odhliadnuc od zafarbenia ľudí, ktorí tam sedia, lebo je to sofistikovaný súper. Ale miera arogancie, ktorou sa bránia proti zavedeniu tohto odvodu, nám dáva o to väčší dôvod na to, aby táto problematika bola pod drobnohľadom. A aj preto si dovoľujeme predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov Národnej rady k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý sa volá vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 535). Ja vám ich prečítam.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. Článok III sa dopĺňa o nové body:
Bod 1: „Platiteľ sám znáša svoje náklady a výdavky súvisiace s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom, pričom z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom sa nesmú zvyšovať ceny, poplatky, odplaty ani iné finančné plnenia, príp. vyžadovať osobitné poplatky, odplaty alebo iné finančné plnenia na úhradu nákladov alebo výdavkov súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom. Ak platiteľ zvýši cenu, poplatok, odplatu alebo iné finančné plnenie za poskytovanie svojich finančných služieb alebo vykonávanie ďalších svojich obchodov z dôvodov, ktoré nesúvisia s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom, tak skutočné dôvody zvýšenia ceny poplatku, odplaty alebo iného finančného plnenia musia byť transparentné a musia umožniť jasné, jednoznačné a zrozumiteľné rozlišovanie dôvodov ich zvýšenia od okolností súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom.“
Bod 2: „Porušenie ustanovenia odseku 1 je nedostatkom v činnosti platiteľa, za ktorý je orgán dohľadu nad finančným trhom15) príslušný uložiť platiteľovi opatrenia na nápravu a sankcie podľa osobitných zákonov16), ktoré sa vzťahujú na nedostatky v činnosti platiteľa.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 15 a 16 znejú: „15) Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 16) Napr. § 50 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
Odôvodnenie. Navrhujeme do zákona doplniť spoločné ustanovenia, ktorými sa bankám vyslovene uloží, že z dôvodu súvisiacich s úhradou navrhovaných odvodov sa nesmú zvyšovať ceny ich služieb, za porušenie navrhnutých pravidiel bude možné bankám ukladať opatrenia na nápravu a sankcie podľa § 50 zákona o bankách.
Toto je pozmeňujúci návrh, ktorý sa má zaoberať danou problematikou.
O tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý som avizoval na našom finančnom a rozpočtovom výbore, bola takisto debata. Bola konštruktívna, bolo jasne povedané, že je to otázka regulátora. Tým regulátorom je, samozrejme, orgán dohľadu, Národná banka Slovenska, a celou svojou činnosťou a pôsobením aj samotný rezort financií. Čiže toto je právny rámec, ktorý by mohol vytvoriť priestor na to, aby sa naozaj aj samotný rezort financií a hlavne orgán dohľadu mohol zaoberať neúmerným zvyšovaním cien služieb a hlavne podozreniami, že tento odvod, ktorý ako nový zavádzame, by sa automaticky mal prenášať do poplatkov.
Pre vysvetlenie. Centrálna banka veľmi presne sleduje zloženie aj samotného čistého zisku, ale aj skladbu, to znamená, aký typ výnosov sa podieľa na tomto zisku. Je tu nejaká trajektória, je tu nejaká história. Som vám, samozrejme hovoril, že napr. to je v tomto roku 15-percentný rast cien poplatkov, v minulom roku to bola takisto nejaká úroveň rastu. Nemusíme byť s ňou spokojní, ale tu je. Samozrejme, ak by došlo k tomu rastu vyššiemu, aký bol obvyklý, ak to mám tak poznamenať v ďalších rokoch v konkrétnych inštitúciách, vytvorí to priestor pre regulátora na to, aby analyzoval takúto cenovú politiku a potom príp. zasiahol. Je to nástroj, ktorý, samozrejme, dáva možnosť všetkým tým, ktorí o tom môžu hovoriť, aby mohli vytvárať tlak, tlak na to, aby to, o čom rozprávame, že naše bankovníctvo pracuje v trhovom prostredí, naozaj bola pravda, lebo síce tu máme 26 komerčných bánk, ale o trhovom skutočnom prostredí by asi vedel hovoriť aj terajší šéf nášho výboru, ktorý je bývalý, dlhoročný šéf banky, jednej z komerčných bánk, a všetci si o tom môžeme myslieť svoje.
Takže toto je odpoveď. Je to z našej strany, samozrejme, žiadosť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov či už v oblasti zvýšenia samotného odvodu, ale hlavne z hľadiska snahy zabrániť automatickému prenosu do poplatkov a do zvýšenia úrokov a cien služieb celkovo. S tým by ste snáď nemuseli mať vôbec žiadny problém. Toľkoto. Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
15:05
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:05
Ondrej DostálVystúpenie s faktickou poznámkou
19.10.2011 o 15:05 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Udivuje ma naivita kolegov zo SMER-u, prečo neprijmeme zákon, kde stanovíme, že v júli a v auguste má byť pekné počasie, ak dáme niečo do zákona s tým, že sa to nemôže robiť v súvislosti, no tak sa to bude robiť bez súvislosti alebo sa to nepremietne do poplatkov, ale premietne sa to do nejakého zvýšenia úrokov, tak či tak sa to prenesie na obyvateľstvo a na podnikateľské subjekty tak, ako sa na nich prenesie každé zvyšovanie daní, tak, ako sa na nich prenesie zadlžovanie, ktorému ste túto krajinu vystavili. Ale toto je zrejme váš spôsob uvažovania, budeme regulovať, potom budeme analyzovať a potom budeme zasahovať. A obávam sa, že tuto zostanete iba vo fáze analýzy, ktorá toho veľa nedokáže. Ďakujem.
Neautorizovaný
15:07
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:07
Vladimír JánošVystúpenie s faktickou poznámkou
19.10.2011 o 15:07 hod.
PaedDr.
Vladimír Jánoš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, musím skonštatovať, že keď si pred rokom predkladal túto novelu zákona o zdanení bánk, ak to môžem tak ľudovo nazvať, tak s poľutovaním som musel skonštatovať, že vtedajšia vládna koalícia nás prehlasovala a neprijala túto novelu. Po roku vidíme, že jednoducho strana SMER – sociálna demokracia mala jednoznačne pravdu, keď takéto niečo predložila. Bohužiaľ, pred rokom ste to nechápali. Dneska to chápete, dnes ste to pochopili, pretože cestou pána ministra financií dnes takýto zákon predkladáte. Takže aj keď nemôžem priamo reagovať na predrečníka pána Dostála, ja nechápem ten stupeň vašej schizofrénie, že o čom to tu vlastne rozprávate. Však dnes predkladáte to, čo my sme predkladali pred rokom. Dneska je tu debata len o výške percenta. Ale ak si reálne zvážite a veľmi dobre počúvate tie čísla, ktoré tu odznievajú, veď za 1,9 % je to okolo 600 mil. čistý zisk po zdanení. Za predchádzajúce daňové obdobie je to 100-percentný nárast zisku. Predpoklad v tomto kalendárnom roku, je to 80-percentné navýšenie zisku. Tak celá krajina krváca, banky sa napchávajú, poviem to tak ľudovo a vulgárne možno, a vy s tým ešte súhlasíte? Pred rokom sme to predkladali. Vy ste to zmietli zo stola. Dnes vy sami to predkladáte cez ministra financií. A ešte máte pochybnosti o výške percenta. No, myslím si, že v tejto chvíli aj 0,7 %, čo pán Kažimír navrhuje, je málo na tú výšku zisku, aké ju banky na Slovensku majú. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
15:09
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:09
Peter KažimírA ja budem reagovať na pána poslanca Dostála. Pán poslanec, ale veď vy ste sa napr. nechali vyhodiť alebo vytlačiť z recepcie čínskeho veľvyslanectva z toho dôvodu, že ste chceli dať signál, že vás niečo zaujíma, resp. že chcete nastoliť nejaký problém. Nejakým spôsobom ste proste prejavili záujem o nejakú problematiku. A patrične vám bolo aj dané najavo, čo si dotyční tí...
A ja budem reagovať na pána poslanca Dostála. Pán poslanec, ale veď vy ste sa napr. nechali vyhodiť alebo vytlačiť z recepcie čínskeho veľvyslanectva z toho dôvodu, že ste chceli dať signál, že vás niečo zaujíma, resp. že chcete nastoliť nejaký problém. Nejakým spôsobom ste proste prejavili záujem o nejakú problematiku. A patrične vám bolo aj dané najavo, čo si dotyční tí ľudia o tom myslia. Ale to isté platí aj o zákonoch. Dať do zákona ustanovenia, ktoré vytvárajú zdvihnutý prst, samozrejme, to nie je 100-percentná práca urobená, lebo na druhej strane tu musíte mať nejaké orgány, orgány dohľadu, alebo rezort financií, ktorý či už verbálne, ale hlavne výkonom svojej kontroly bude vytvárať dusno, ak to chcete povedať preto, aby toto, s čím tie inštitúcie, ktorých nie je nekonečný počet, je ich 26, to znamená, sú kontrolovateľné a dá sa na ne vytvárať nátlak, sa vyhrážajú, sa nedialo. Všetko. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.10.2011 o 15:09 hod.
Ing.
Peter Kažimír
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci, za obdobie nadštandardnej tolerancie.
A ja budem reagovať na pána poslanca Dostála. Pán poslanec, ale veď vy ste sa napr. nechali vyhodiť alebo vytlačiť z recepcie čínskeho veľvyslanectva z toho dôvodu, že ste chceli dať signál, že vás niečo zaujíma, resp. že chcete nastoliť nejaký problém. Nejakým spôsobom ste proste prejavili záujem o nejakú problematiku. A patrične vám bolo aj dané najavo, čo si dotyční tí ľudia o tom myslia. Ale to isté platí aj o zákonoch. Dať do zákona ustanovenia, ktoré vytvárajú zdvihnutý prst, samozrejme, to nie je 100-percentná práca urobená, lebo na druhej strane tu musíte mať nejaké orgány, orgány dohľadu, alebo rezort financií, ktorý či už verbálne, ale hlavne výkonom svojej kontroly bude vytvárať dusno, ak to chcete povedať preto, aby toto, s čím tie inštitúcie, ktorých nie je nekonečný počet, je ich 26, to znamená, sú kontrolovateľné a dá sa na ne vytvárať nátlak, sa vyhrážajú, sa nedialo. Všetko. Ďakujem.
Neautorizovaný