Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja ďakujem všetkým predrečníkom, všetkým poslancom Národnej rady, ktorí sa vyjadrili v rozprave. Ja si myslím, po tom, čo sme sledovali rozpravu v prvom čítaní, tak veľmi oceňujem to, že sa dostávame k podstate veci a vnímam to aj akýsi spôsob, keď môžeme popularizovať tú tému. Ona nie je jednoduchá, nie je jednoduché ju dostať priamo k ľuďom, aby pochopili, o čom tento zákon je. Ale je naozaj fajn, že sa z toho vnútra miestnosti, kde sa stretávajú ľudia, ktorí si hovoria, že rozumejú ekonómii, že sa dostáva táto téma aj navonok a že sme ju schopní ľudskou rečou pomenovať.
Neviem, či ste si všimli, počas rozpravy k tomuto zákonu sa dvakrát zachvela zem tak, že, aspoň podo mnou. A nechcem byť sentimentálny, ale berme to, berme to možno ako signál, že situácia je vážna a že je to možno symbolické a že je to snáď aj odkaz toho, že nikdy nie je neskoro.
Uznesenie, ktorým sa budeme zaoberať hneď po rokovaní o návrhu tohto zákona, mám na mysli uznesenie výboru pre verejnú správu, ktorý má navrhnúť alebo aj zaviazať našu exekutívu na akýsi komplexný audit, komplexnú inventúru kompetencií samosprávy a takisto zdrojov ich financovania, je odpoveďou na otázky, ktoré nastolil pán poslanec Petrák. A treba povedať, že to je téma, ktorá je bolesťou tejto krajiny už od vzniku fiškálnej decentralizácie. Ja by som na druhej strane po kritických slovách pána poslanca Petráka, ktorý je sám predstaviteľ samosprávy a veľmi dobre rozumie tej téme a musel strpieť ako starosta kroky tej alebo onej vlády, treba si uvedomiť, že každá exekutíva je v istom druhu napätia so samosprávou, pretože, s prepáčením, sa kŕmi z toho istého krmítka so samosprávou, delí sa o tie isté dane. Ale tu chcem podotknúť, že návrh ústavného zákona má, obsahuje jedno významné ustanovenie, ktoré nedovoľuje v budúcnosti presúvať ďalšie a ďalšie kompetencie zo štátu na samosprávu bez zabezpečenia relevantných financií. No to sa, to sa v minulosti potichu dialo a tým spôsobom si vlastne štát uľahčoval svoju situáciu a napríklad šetril, ak to mám takto nazvať.
Chcem vás upozorniť len na fakt, neviem, či ste si všimli, v Rakúskej republike tento týždeň neprešiel podobný typ zákona, aj keď bol postavený na iných princípoch, ale bol takisto návrh ústavného zákona o ústavnej, o dlhovej brzde. Ale ak neprešiel, pretože ho nepodporila opozícia, ak sa nemýlim premiérom v Rakúskej republike je sociálny demokrat a v opozícii, menovanej opozícii sú zrejme slobodní, rakúski slobodní, takže tu to ľavo-pravé vnímanie sveta v niektorej krajine naozaj funguje, v niektorej krajine nefunguje. Ja naozaj, naozaj si cením aj skúsenosť, ktorú som mohol osobne mať v spolupráci s ľuďmi, ktorí majú možno v niektorých veciach iný pohľad na svet, ale vo veciach, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť krajiny, si vedia spolu podať ruky. A ak pán poslanec Kollár spomínal december roku 2009 a stretnutie na niekde, na neverejnom mieste, ktoré teraz nechcem pomenovať, ale raz možno na tom mieste bude visieť nejaká bronzová tabuľka so zmienkou o druhej vianočnej dohode slovenskej, zaslúžilo by si to, pretože dva roky na túto tému nie je málo a výsledok, ktorý je na stole, je podľa mňa len začiatkom istej práce.
Máme na stole rámec, ktorý pevne verím, že dnes schválime, ale je to začiatok upratovania. Ja už som v prvom čítaní spomínal, že všetkým optimistom by som chcel odkázať, že napriek tomu, že máme za sebou dve vlny reformy verejných financií za asistencie Svetovej banky, mnoho, mnoho reformných rokov, nechcem teraz vyrývať do kolegov, vo verejných financiách štát, v evidencii štátneho majetku je neporiadok stále. Ako, ako, ak má niekto predstavu o tom, že má štát jasnú predstavu o tom, aké má aktíva, aké má odpisy, amortizácie, aké má potreby, tak tu tomu tak nie je. Ak si niekto myslí, že má štát evidované napríklad všetky súdne spory a všetky nároky, tak to tam, tak tomu tak nie je.
A tento zákon, koncept čistého bohatstva zakladá povinnosť a tlak na ďalšie a ďalšie exekutívy, pretože to sa nestane zo dňa na deň. Na to, aby sme mali jasné a presné informácie o tom, ako na tom sme z hľadiska tvorby dlhov, ktoré jednotlivé sektory vytvárajú, a to samozrejme môže a malo by to aj zlepšiť spôsob rozpočtovej politiky, keď, ako to hovoril pán poslanec Počiatek, napríklad, ak sa znižujú výdavky na bežné výdavky, alebo kapitálové výdavky v rozpočte a opticky sa de facto tým pádom znižuje deficit a konsoliduje, ale na druhej strane sa vlastne nevytvára prostredie na základnú amortizáciu, tak tým pádom vlastne ten majetok, znižuje sa jeho hodnota a vytvára sa vnútorný skrytý dlh. A toto sú problémy, o ktorých tento zákon hovorí rámcovo, ale jednoznačne bude vytvárať tlak na to, aby sa v tom niečo začalo robiť.
A chcem ešte podotknúť jednu vec, tento zákon bude aj bičom alebo je bičom na privatizáciu, pretože koncepcia čistého bohatstva v seba zahŕňa ten prístup, že akýkoľvek predaj štátneho majetku pod reálnu cenu sa prejaví znížením tohto bohatstva. Čiže úplne viditeľne by tam boli, mali byť potom jasné následky takých alebo onakých krokov exekutívy.
Snáď posledná vec, ak sa podarí schváliť tento zákon, ja pevne verím, že už dnes sa tak stane, pred ďalšou novozvolenou snemovňou poslaneckou bude úloha zvoliť členov fiškálnej rady, ktorí, ako viete, v tomto návrhu zákona majú byť traja, a dohodli sme sa, že navolenie tých prvých členov fiškálnej rady sa udeje dvojtretinovou, to znamená opäť ústavnou väčšinou, čo teda bude asi ambiciózne, ale pevne verím, že tá dohoda o tom, že sa tak stane, to je vlastne len pokračovanie toho konsenzu v tejto téme. A bude tak treba, samozrejme, urobiť čo najskôr, najskôr po voľbách, aby fiškálna rada mohla začať svoju prácu. Čiže tá ambícia v týchto veciach pokračovať v konsenze spolu tu je a vytvára ju aj samotný tento zákon.
Takže ja ďakujem za možnosť byť pri tom, aj keď to vnímam ako začiatok, a uchádzam sa samozrejme ako navrhovateľ, ako jeden z navrhovateľov, pretože veľmi dobre viete, že sme sa pod návrh zákona podpísali za každý poslanecký klub jeden poslanec, takže v menej celej skupiny navrhovateľov vás žiadam o podporu tohto zákona pri hlasovaní, ktoré bude ešte dnes.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, dobré ráno takisto prajem vám. Vidíte včera sme rokovali o štátnom rozpočte, o zákone, ktorý podľa nás bude platiť pár mesiacov, o zákone na pár mesiacov. Teraz máme rokovať o zákone, ktorý by v plnej šírke mal vojsť do platnosti až v roku 2028, to znamená na dekádu, dve a vidíte aký, aký obrovský záujem to vzbudilo u našich kolegov. Nič o tom.
Pre tých, ktorí, ktorí neboli pri prvom čítaní, ja skúsim telegraficky zrekapitulovať základnú podstatu zákona a popísať jeho hlavné, hlavné ciele. Viete veľmi dobre, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti už svojou formou, že je ústavný, zakladá istý druh správania všetkých tých, ktorí zodpovedajú za hospodársku fiškálnu politiku krajiny, ktorí zodpovedajú za to, ako sa má narábať s verejnými financiami, a vytvára vlastne taký filozofický rámec nato, aby, aby vývoj verejného dlhu nenadobúdal nekontrolovateľný rozmer. Čiže kľúčové, kľúčovým posolstvom tohto zákona je naozaj zodpovedné narábanie s verejnými financiami, s tým, aby sme nezakladali ďalšie a ďalšie ťarchy na budúce generácie a aby sme samozrejme aj nevytvárali atmosféru, takú nezvládnuteľnú atmosféru, aby sme si neboli schopní financovať vlastný dlh na finančných, na finančných trhoch. Technicky chcem poznamenať, že návrh ústavného zákona definuje niekoľko ukazovateľov, hlavne ukazovateľ dlhodobo, dlhodobej udržateľnosti, základný scenár, ale aj nový koncept, úplne nový koncept, ktorý sa začne vyskytovať v našej legislatíve, ktorému sa hovorí čisté bohatstvo štátu.
Najdôležitejším pravidlom rozpočtovej zodpovednosti, o ktorej, o ktorej budeme hovoriť, je tzv. horný limit na verejný dlh, ktorý je definovaný od roku 2028 na úrovni 50 percent, dovtedy, v prechodnom období na úrovni 60 percent s tým, že medzi rokmi 2017 - 2018 tento limit postupne po jednom percente má klesať zo 60 na 50 percent. Okrem toho treba zobrať do úvahy, a to je odpoveď všetkým tým kritikom, ktorí hovoria, že tento zákon je málo ambiciózny, že sú tu už, pred tým horným limitom je tu 10-percentné v podstate pásmo, čiže pri limite 60 percent pri prekročení verejného dlhu 50 percent sa dostávame do pásma, ktorý začína signalizovať a ovplyvňovať samotnú, samotnú politiku vlády v oblasti verejných financií. Pričom treba poznamenať, že tie kľúčové sankčné pásma sú, predstavujú hranicu 55 percent, 55 a 57 percent, kde už hovoríme o zmrazovaní istých typov výdavkov a pri hranici 57 percent hovoríme už dokonca o vyrovnanom rozpočte ako takom.
Ďalším pravidlom, ktoré má svoj veľký význam, sú dodatočné ustanovenia pre hospodárenie samospráv. Tu treba podotknúť a oceniť samotný konsenzuálny súhlas samospráv s tým, že tento zákon bude zahŕňať aj pravidlá, ktoré budú ovplyvňovať ich hospodárenie. Ďalším pravidlom sú požiadavky alebo náročnosť, väčšia náročnosť na transparentnosť procesu samotného výkazníctva, aby sme sa nedostávali alebo úplne zásadne vyhli situáciám ako v iných krajinách z hľadiska vypočítateľnosti samotného, samotného vypracovania samotných prognóz. To je problém, ktorému sme sa venovali včera napríklad, ale samozrejme aj otázka, otázka skrytých dlhov a vôbec komunikácie s verejnosťou. Potom tou asi poslednou oblasťou, na ktorú, kde chcem upozorniť alebo upriamiť vašu pozornosť, je vznik fiškálnej rady, ktorá by mala svojím nezávislým postavením aj istým, istým formálnym naviazaním na centrálnu banku, mať úlohy monitorovania, monitorovania a vyhodnocovania plnenia pravidiel fiškálnej zodpovednosti a transparentnosti.
Toľko na úvod. Predpokladám, že v diskusii poslanci vyjadria svoje postoje. Okrem toho zrejme čakáme aj na komentár z Európskej centrálnej banky, ktorý prednesie pán predseda Kollár.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, vidíte, že rečníkov nám ubúda postupne, tak mi dovoľte relatívne v krátkosti sa vyjadriť k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.
Ja by som si dovolil začať, dámy a páni, takou fikciou. Predstavte si, že by tento návrh rozpočtu predkladal milý, usmievavý, skromný minister financií, ktorý je schopný dosahovať dohodu naprieč politickým spektrom, pretože mu ide v prvom rade o záujem krajiny a druhom rade o jeho vlastné ego. Predstavte si, že by predkladal takýto minister rozpočet, ktorý by bol založený na realistických prognózach, ktorý by nebol spochybňovaný tu výkrikmi z Bruselu, tu z nejakej tej komerčnej banky slovenskej o tom, aký rast Slovensko v budúcom roku bude mať. Predstavte si, že by ten rozpočet nemal v sebe zakomponované diery z hľadiska financovania jednotlivých výdavkov, zvlášť takých citlivých na obsluhu verejných služieb, ako je zdravotníctvo alebo školstvo. Je vám asi jasné, že keby to tak bolo, tak neviem si predstaviť, že by tie desiatky mojich predrečníkov mali kožu na tvári a že by boli schopné s veľkou dávkou cynizmu kritizovať takýto návrh rozpočtu tak dlho a tak trpezlivo. No ale, bohužiaľ, opak je pravdou. Rozpočet, ktorý máme pred sebou, ja osobne považujem za ďalší pracovný variant. Veľmi dobre viete, že vláda vyprodukovala v rámci normálneho legislatívneho procesu, v rámci prípravy východísk, potom v lete prípravy samotného rozpočtu v nie ľahkej situácii, to treba proste priznať, návrh rozpočtu na základe nejakého rastu, ktorý aktualizovala pred necelým mesiacom. No problém je ale ten, že máme za sebou jesennú prognózu Európskej komisie, ktorá hovorí o raste 1,1 % HDP. A máme tu naozaj, stačí si otvoriť dnešné noviny, vyjadrenia Štatistického úradu, ktorý hodnotí možný vývoj rastu našej ekonomiky v tomto roku, z ktorého sa dá, samozrejme, anticipovať vývoj aj v budúcom roku. Máme tu už aj naozaj výkriky do tmy z komerčných bánk od analytikov týchto bánk, ktorí sa normálne oficiálne podieľajú na makroekonomickej prognóze, chodia aj do výboru pána ministra a podieľajú sa na tom produkte, ktorý sa volá makroekonomická analýza. A následne sa z nej vyratúvajú aj jednotlivé príjmy daní a výdavkov. A treba povedať, že napr. už hovorí o prognóze rastu Tatra banka mínus 0,5 %, Slovenská sporiteľňa 1 %, ING plus 0,5 %. Je evidentné, že nie sme schopní ísť nejakou veľkou dávkou miery istoty, prognózovať a dohodnúť sa na tom, aký ten rast bude. Ale je nám asi dosť jasné, a mohli by sme sa na tom zhodnúť, pokiaľ by nám to nebolo politicky nepríjemné, myslím tým rôzne skupiny aj v tomto pléne, boli by sme schopní asi odhadnúť to, že nie je žiadny dôvod na to, aby ten vývoj bol lepší, ako ho pred necelým mesiacom hodnotilo ministerstvo financií.
Ja by som chcel ísť trošku dozadu. Je nám asi úplne jasné, že keby sme cestovali v čase, tak by sme videli, že táto situácia, pred ktorou stojíme dnes, tu bola koncom roku 2008. Ona tu bola a nebola, nedá sa to úplne stotožniť, pretože dnes sme o niečo múdrejší, ale pozrel som si predikcie Európskej komisie, ktoré nám predpovedali rast na rok 2009, a poviem vám také zaujímavé čísla. Na jar roku 2008 Európska komisia tvrdila, že slovenská ekonomika bude rásť tempom 6,2 %. Na jeseň už tvrdila, že to bude 4,9 %. Tu podotýkam, že takisto upravená makroprognóza, vtedy nami upravená, tesne pred prijímaním rozpočtu hovorila o raste 4,7 % plus. Na jar roku 2009 to už bolo mínus 2,6 %, odkaz z Bruselu. A na jeseň hovorili o mínus 5,8 %. Výsledok reálny už veľmi dobre poznáte. A je zapísaný aj v histórii a v análoch. To bolo skoro mínus 5 %.
Toľko o prognózach a toľko o tom, ako by to mohlo vyzerať aj ďalej s tým dodatkom, že naozaj dnes nemáme v rukách to, ako to bude vyzerať budúci rok, pretože sme pod vplyvom externého prostredia, a aj o veciach, o ktorých bude hovoriť pán minister v informácii o summite. Samozrejme, aj od reakcie finančných trhov na opatrenia posledného summitu bude záležať, ako sa bude vyvíjať európska ekonomika v budúcom roku, chcem ale podotknúť, že som presvedčený o tom, že rast 1,7 % a z toho vypočítané príjmy na daniach a odvodoch a z to ho vypočítaný deficit 4,6 % je dnes už nereálny a neudržateľný. Ak sme si urobili prepočty, ďakujem ministerstvu financií, že vytvorilo možnosť akejsi kalkulačky, kde sa dá veľmi rýchlo prerátať, aký dopad by mohol mať ďalší a ďalší prepad ekonomického rastu, ak by sme hovorili o relatívne pesimistickom scenári nulového rastu na budúci rok, dostávame sa pri týchto plánovaných výdavkoch na deficit 6 % a dostávame sa, a to je, priatelia, naozaj už strašidelná informácia, na výšku dlhu vyše 53 %. A to je, dámy a páni, aj vo vnímaní toho, o čom budeme hovoriť zajtra, vo vnímaní zákona o rozpočtovej zodpovednosti už pásmo, v ktorom sa budú prijímať prvé, nie úplne populárne opatrenia.
Toľko o tej situácii a o prognóze, ako ju vidíme my, a toľko o tom, ako vnímame reálnosť predkladajúceho sa rozpočtu.
Ja z tohto pohľadu, pán minister, sa nemôžem ubrániť, samozrejme, komentáru toho, že, samozrejme, vy dávate na stôl nejaké čísla, nejaký scenár, ku ktorému ale podľa mňa sa nemôžete pevne postaviť, pretože ak už dnes odkazujete, že, samozrejme, pri možnom negatívnom vývoji, bude treba reagovať, je mi jasné, že bude treba reagovať. Možno by ste mohli povedať aj B, že prebehli alebo prebiehajú nejaké konzultácie aj s Európskou komisiou a že už sú tu nejaké signály o tom, že Európska komisia nebude akceptovať takýto vývoj verejných financií na Slovensku v budúcom roku, že takto plánovaný deficit je odklon od trajektórie sľúbenej v Programe stability na najbližšie roky a že sa odkláňame od nášho záväzku konsolidovať verejné financie do roku 2013 na 3 %, lebo, pán minister, neplatí tu tá jednoduchá premisa, ktorou sa oháňate. A to je to, že nemal by, to je tuším citát, byť pre žiadnu vládu problém konsolidovať ich v roku 2013 o 1,6 %. Nám sa totiž môže pri veľmi nepeknom scenári, vymyslím si, napr. politického patu po parlamentných voľbách naozaj stať, že skončíme s deficitom v budúcom roku na úrovni 6 %. A potom ich treba konsolidovať o 3 %. A tu si, podotknem, opäť dovolím obrátiť sa do minulosti, rok 2009 bol poznamenaný prepadom ekonomického rastu, ale rok 2010 bol poznamenaný zase prepadom príjmov, čo dnes sa nám zdá úplne logické. Bohužiaľ, tým, čo robili prognózu na rok 2010, sa to až tak logické nezdalo, ale v roku 2010 bol výpadok daňových a odvodových príjmov vo výške vyše 600 mil. eur. Z tohto pohľadu ak sa staviame k veciam zodpovedne, a musíme rátať s tým horším scenárom, tento rozpočet s deficitom 4,6 % založený na raste 1,7 %, vážnym, pán minister, naozaj vážnym spôsobom ohrozuje splnenie konsolidačného úsilia v roku 2013. A som presvedčený o tom, že tak to vidí aj Európska komisia. A takto nám to aj zvýšeným hlasom odkáže s uplatnením tých pravidiel, po ktorých tak hlasne voláte aj my voláme a za ktoré hlasujeme z hľadiska poriadku verejných financií v krajinách eurozóny.
Tu si dovolím jeden malý komentár. Ak sa napr., pán minister, hlásime naozaj aj k posledným výzvam kancelárky Merkel a prezidenta Sarkozyho ohľadom väčšej miery integrácie fiškálnych politík, akým problémom nám potom môže byť akceptovať prognózu Európskej komisie ohľadom rastu? Je nám predsa úplne jasné, že ak sa už od budúceho roku budeme podrobovať tzv. ex ante analýzy, tak je nám predsa úplne jasné, že ex ante analýza bude zahŕňať dáta, ktoré prídu z Bruselu, to znamená, mysľou budeme podliehať pohľadu, ktorý bude zo strany Komisie. A Komisia vidí ten rast na budúci rok na úrovni 1,1 %, čo v prepočte na výšku daňových príjmov a deficit je už ďaleko od úrovne 4,6 %. Naša odpoveď na to je, dámy a páni, že je to hra s ohňom. A je to hra s ohňom od ľudí, ktorí veľmi hlasne v rokoch 2009 a 2010 kritizovali náš prístup k sanovaniu verejných financií, a to, samozrejme, abstrahujúc od toho, že za výsledky roku 2009 nenájdete jednu jedinú výčitku z Komisie, z OECD alebo z Medzinárodného menového fondu, ktorá by fiškálnu reakciu vtedajšej vlády a vtedajšiu situáciu kritizovala.
Takže toľkoto k tejto realite.
Ja, samozrejme, z hľadiska povinnosti, i keď ten rozpočet je v takom stave, že ja sa nebudem zapodievať analyticky jednotlivými kapitolami, o to sa tu pokúsili moji predrečníci, vytiahnem zopár čísiel podfinancovania niektorých oblastí. Hovoríme napr. o poklese výdavkov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest financovaných priamo zo štátneho rozpočtu, kde je pokles o skoro 19 mil. eur. Chcem poukázať na výdavky štátneho rozpočtu na výstavbu a obnovu bytového fondu, kde je pokles o 10 mil. eur. Chcem poukázať na pokles o 10 mil. eur na národné programy aktívnych politík práce, o tom sa tu hovorilo, o tom hovoril kolega Braňo Ondruš, v čase, keď opäť tu očakávame aj podľa oficiálnych prognóz nárast nezamestnanosti budúci rok o dve-tri desiatky tisíc nezamestnaných. Chcem poukázať na pokles zdrojov na ministerstve pôdohospodárstva na financovanie rozvoja vidieka a regionálneho rozvoja a takisto, pre kolegov z SaS, na pokles podpory investičných stimulov vo výške, je tam menej o 29 mil. eur na budúci rok. To sú všetko programy, ktoré majú súvis aj s rastom, aj s investíciami, aj s rozvojom a zamestnanosťou ako takou.
Chcem sa vrátiť, samozrejme, aj k politickej časti môjho prejavu. A musím, samozrejme, podotknúť, že hovorím dnes k ľuďom predkladateľom a k ľuďom ktorí budú hlasovať za tento zákon roka, ktorí sa tu pred pätnástimi-šestnástimi mesiacmi vo svojom programovom vyhlásení zaviazali k tomu, že urobia všetko pre to, aby sa zvýšila životná úroveň ľudí na Slovensku. No, bohužiaľ dámy a páni, výsledky, tvrdé dáta hovoria niečo iné. Je mi jasné, že ste otváraním šampanského v lete tohto roku ohlásili ukončenie úpadku, započatého, vaším politickým jazykom, nami, ukončeného vami, no ale, bohužiaľ, opäť, tvrdé dáta hovoria o niečom inom.
Zopakujem to, čo hovorili kolegovia.
Otázka ekonomického rastu. Ten dnešný, tohtoročný je ešte celkom v poriadku, ale evidentne nestačí na to, aby mohol vytvárať dostatočnú mieru napr. tvorby pracovných miest na to, aby poklesla nezamestnanosť, pretože podľa jesenných štatistických údajov miera evidovanej nezamestnanosti vzrástla oproti obdobiu v čase, keď ste preberali vládu. V júni 2010 to bolo 375 000 nezamestnaných, teraz na jeseň to bolo 390 000 nezamestnaných. Hovoríme o evidovanej nezamestnanosti vo výške 13,35 %, čo je o vyše percento navyše oproti nezamestnanosti v júni minulého roku. A je to vlastne s výnimkou jedného mesiaca najvyšší údaj od roku 2005, čiže to je otázka nezamestnanosti.
Otázka zamestnanosti. Áno, bola tu dobrá správa z polovice tohto roku, keď sa podarilo vytvoriť v prvej polovici roku niekoľko desaťtisíc pracovných miest, no ale predikcia už na budúci rok je rast zamestnanosti o nejakých tritisíc tri a pol tisíc pracovných miest napriek tomu, si veľmi dobre pamätáte, že s akým humbugom a slávou sa tu odhlasovala novela Zákonníka práce, ktorá paradoxne v čase tohto ekonomického cyklu môže napomáhať, alebo zjednodušuje výpovede a zjednodušuje vytláčanie ľudí na trh práce. Keď vám, samozrejme, pripomeniem, bude to asi nepríjemné, musím vám pripomenúť vaše plány, povedzme, o tom, čo chcete urobiť so železničiarmi, ktorých ste vyhodili na ulicu. Treba hovoriť o sľuboch pána ministra Mihála, ktorý tvrdil, že každý jeden nezamestnaný železničiar dostane prácu napr. na vysokozdvižných vozíkoch niekde na Považí. No len nikto z týchto železničiarov, bohužiaľ, prácu nemá. A ja môžem oceniť gesto ministra, ktorý krstí vlaky, ktorý sa zľutoval nad šesťsto železničiarmi, ktorých nevyhodil pred Vianocami, aby si mohli z poslednej výplaty kúpiť darčeky pre deti. Ale oni o tú prácu prídu po ruských Vianociach, hneď v januári. Takže toto je situácia na našom pracovnom trhu. A toto je, bohužiaľ, aj tá žalostná správa o tom, ako naša ekonomika vyzerá z hľadiska zamestnanosti. A to je ináč problém, ktorý nie je problém tejto vlády. Problém tejto vlády je nízka zamestnanosť, na úrovni pod 60 %. Keď si to porovnáme so susedným Rakúskom, je to cez 70 %. V susednom Česku je to okolo 65 %. Takže, a to hovoríme, samozrejme, o tisíckach ľudí, ktorí neprispievajú svojimi odvodmi, svojimi daňami do štátneho rozpočtu. To je problém, tento konkrétny, nízka zamestnanosť, nielen tejto vlády, lebo je to, samozrejme, pretrvávajúci dlhodobý stav prepletený s prekliatím dlhodobej nezamestnanosti s nezamestnanosťou mladých ľudí, s nezamestnanosťou nízko kvalifikovaných ľudí. No na toto sa nenašli žiadne recepty. A obávam sa, že ani v návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý je akousi chrbticou jednotlivých ekonomických politík, sa žiadne odpovede na toto nenachádzajú.
Ak hovoríme o životnej úrovni a o nezamestnaných, musíme hovoriť aj o reálnych mzdách. A opäť je tu nepríjemná pravda, v tomto roku poklesli reálne mzdy, keď posledný údaj, medziročný, hovorí o mínus 0,9 %. Je to ojedinelý jav na Slovensku, ale je tu, pričom môžeme len dúfať, že prognóza, ktorá hovorí o desatinkovom raste na budúci rok, bude splnená, aj keď myslím si, že dôvody na optimizmus tu žiadne nie sú. No a, samozrejme, reálna mzda je výsledok porovnania rastu nominálnych miezd, kde veľmi asi dôvod na optimizmus naozaj nie je. A je to, samozrejme, aj výsledok vplyvu inflácie. No a tu už je problém, lebo veľmi dobre viete, že Slovensko bojuje celý tento rok s vyššou ako priemernou infláciou meranou či už na základe národnej metodiky alebo na základe harmonizovaného indexu.
A tu vám musím pripomenúť taký zvláštny jav. Totiž v roku 2006, keď sme preberali vládu, bola inflácia na Slovensku najvyššia spomedzi krajín V-4. A v podstate krajinu v roku 2010 sme odovzdávali s jedným z najvyšších rastov ekonomických a s najnižšou infláciou. V júni 2010 bola inflácia na Slovensku 0,7 %, v Čechách 1 %. 5 % v Maďarsku a 2,4 % v Poľsku. Ale kde sme teraz? Opäť na chvoste krajín V-4, teda tak ako pred nejakými piatimi rokmi. Sme proste najrýchlejší, keď cenový index na Slovensku z krajín V-4 rastie najrýchlejšie. V októbri bol rast cien meraný metodikou harmonizovanej inflácie, bolo to v Českej republike 2,6 %, v Maďarsku a Poľsku 3,8 % a u nás 4,6 %. Sú to dosť veľké rozdiely. A tu treba pripomenúť to, čo hovorí v prospech týchto krajín, ktoré nie sú v eurozóne. Totiž majú možnosť devalvácie svojej meny, ku ktorej reálne dochádza. A tá devalvácia úplne logicky by sa mala odzrkadľovať v inflácii. To znamená, že mali mať vyššiu infláciu cez tento menový kanál. Ale paradoxne my s eurom máme vyššiu infláciu ako krajiny, ktoré majú vlastnú menu. Čiže to je taký zvláštny ekonomický jav, ktorý sa, obávam sa, opakuje akosi periodicky v časoch vlády. Že by to bolo v časoch vládnutia pravice? O tom hovorí štatistika.
Takže toľko reálne mzdy, toľko inflácia.
Ja oceňujem relatívne pevné nervy pána ministra, ktorý možno o pár hodín predstúpi pred túto snemovňu s návrhom štátneho rozpočtu, aj keď si podľa medializovaných informácií asi stále nemôže byť istý, či má dostatok hlasov, o tom sa možno dozvieme o chvíľu z vystúpení ďalších kolegov, ale viete veľmi dobre, že legitímnym legislatívnym procesom sme sa niekoľkokrát pokúsili a pokúšali podať náš pohľad na svet, ako riešiť tento problém. Určite ste si všimli, že žiadny z našich poslancov nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, ktorý by navyšoval deficit. To znamená, my sme sa v tejto situácii neuberali veľmi lákavou cestou návrhov, ktoré by mali navyšovať výdavky. A to nehovorím ja, to hovorí často pán minister. A to je naozaj pár mesiacov pred voľbami. Čiže z tohto pohľadu ak by ste boli ochotní, mohli by ste oceniť tento prístup. Čiže nepodávame žiadne návrhy na zvyšovanie výdavkov, nechceme atakovať výšku deficitu, ktorý už podľa nás je dnes vysoký. A hľadali sme spôsob, ako dostať do rozpočtu ďalšie príjmy. A nechcem ich tu opäť opakovať, lebo sú známe, sú pomenované, sú v legislatívnej podobe. A týkajú sa či už bankového odvodu alebo zmeny daní priamych v oblasti fyzických alebo právnických osôb. Ale tieto opatrenia by mohli doniesť do štátneho rozpočtu vyše 200 mil. eur. To znamená, mohli by znížiť tento deficit o 0,3 %. To bola naša iniciatíva, iniciatíva opozície.
A na strane koalície vám musím povedať, že vaša snaha bola veľmi chatrná. Hovorí sa tu o nejakých tridsiatich opatreniach. To sú tzv. opatrenia Colombovej ženy, lebo nikto tie opatrenia nikdy nevidel. Sú asi súčasťou štátneho tajomstva. Existujú, majú vraj hodnotu 570 mil. eur. Čiže vieme, koľko by doniesli do štátneho rozpočtu, akurát ich nemôžeme pomenovať, lebo by to bolo politicky nekorektné alebo politicky nebezpečné. Tak neviem musím sa opýtať: Bolo by to zvyšovanie dane z pridanej hodnoty? Bolo by to znižovanie dôchodkov? Bolo by to zvyšovanie veku odchodu do dôchodkov? Čo je to tých tridsať opatrení? Čo je to to štátne tajomstvo, ktoré pred voľbami sa ľudia tejto krajiny nemôžu dozvedieť? Alebo nemali by sa ho dozvedieť preto, aby volili toho, koho majú voliť a aby sa potom mohli zase pozrieť po voľbách do očí svojich vyvolených s tým, že robia úplný opak, ako hovorili predtým? S tým sa, myslím, vysporiadajú ľudia tejto krajiny. A obávam sa, že sa s tým vysporiadajú aj finančné trhy, ktoré nám, bohužiaľ, posledné týždne nedávajú najlepšiu známku aj za to, čo sa momentálne u nás nedeje, nie za, čo sa deje u nás, ale čo sa nedeje u nás. Neprajeme si rozpočtové provizórium a nechce sa mi ani povedať, že by sme si priali takýto rozpočet. Ale, bohužiaľ, výsledok vášho snaženia je na stole. A je nám úplne jasné, že nie ste schopní doniesť viac. A do toho, samozrejme, ešte bagrujete ďalšiu dieru. A tá diera sa volá zdravotníctvo. Tomu sa, dúfam, budeme venovať. Bolo by korektné, aby sme sa tomu venovali možno ešte pred prijatím štátneho rozpočtu, lebo asi podrobnou analýzou memoranda, ktoré uzavrel minister Uhliarik a premiérka so vzbúrenými lekármi, by mohlo mať za následok aj to, že pár hodín po prijatí takéhoto rozpočtu už nebude platiť, pretože tam budú ďalšie stámiliónové výdavky, ktoré deficit navýšia. Pravda, to by úplne stačilo, keby ste nám a ľuďom tejto krajiny hovorili pravdu. Ďakujem. (Potlesk.)