Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2011 o 10:32 hod.

Ing.

Peter Kažimír

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2011 10:32 - 10:34 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. No, oceňujem, že pán minister nabral po mesiacoch odvahu a vystúpil v rozprave. Vyliezol na latrínu a začína odtiaľ svoje arogantné reči hlásať svojím klasickým arogantným prejavom, na ktorý sme všetci zvyknutí.
Pán minister, klamete, ak hovoríte o tom, že návrh na zdanenie firiem s, so ziskom vyšším ako 30 mil. eur berie ľuďom zamestnanosť. Všetky firmy, ktoré ste tam spomínali, tam nie sú. Tam nie sú, pretože všetky tieto firmy, pán minister, majú daňové prázdniny. To je ten problém.
Veď, naposledy Samsung vám pohrozil, že odíde, pán minister Mihál hneď odletel do Soulu a čo dostal za to, akú odmenu dostal Samsung? Odmenu dostal to, že dostal daňové prázdniny. To znamená, týchto investorov sa vôbec, musím to povedať, vôbec netýka tento daňový systém, ktorý tu máme tak krásne založený od vás z roku 2004, pretože oni neplatia dane. U.S. Steel neplatil dane desať rokov. Všetkých, ktorých ste spomínali, majú daňové prázdniny od vás, od nás a od tých, čo po nás raz prídu, lebo si kupujeme investície. Čiže to je absolútne klamstvo.
Firmy, o ktorých hovoríte, sú operátori, sú to banky, sú to poisťovne, sú, je to, je to Stavebná sporiteľňa. Prečítajte si ten zoznam tých tridsiatich firiem a nezavádzajte, že sú to firmy, ktoré zamestnávajú ľudí. Prvá vec.
Druhá vec je, je ten klas..., slávna, slávna sága o, o roku 2008, rokoch 2009 a 2010. Prognóza Európskej komisie v roku 2008 v novembri bola 4,8 percenta na rok 2009. Aktualizovaná ministerstvom financií 4,7. Zakladali sme rozpočet na menšom optimizme ako vy dnes. Európska komisia nám predpokladá rast v budúcom roku 1,1 percenta. Pán minister, vy ste mali tíško sedieť tam, kde sedíte, v tej búdke, a modliť sa, aby tento rozpočet prešiel, aby krajina mala rozpočet, aby si mohla požičať na dlhy... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.12.2011 17:08 - 17:13 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujem, pán podpredseda. Hneď na úvod by som chcel poprosiť aj pána spravodajcu, aby si zaevidoval, že žiadam, aby bod 4 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Týka sa to pozmeňovacieho návrhu Ivana Švejnu, ktorým sa vlastne zmäkčujú podmienky pre financovanie tretieho sektora. Ide o známu asignačnú daň a o dodatočný model postupného poklesu asignačnej dane a kompenzácie, je skutočným donorstvom. Takže vzhľadom na vývoj, na vývoj ekonomiky je tu istý návrh na zmäkčenie toho celého, celého procesu, takže si neviem predstaviť stotožniť sa s týmto pozmeňovacím návrhom pána Ivana Švejnu, preto žiadame vyňať na osobitné hlasovanie.
No a aby som teda splnil slovo, ktoré som dal pánovi podpredsedovi. Budem veľmi stručný, ale chcem reagovať vlastne z prvého čítania. Pán minister vlastne obvinil mojich kolegov, tuším Braňa Ondruša a, a Jozefa Buriana alebo obvinil, šťuchol si do nich, že sú lobisti, pretože si dovolili, dovolili nesúhlasiť s, s jeho návrhom na to, aby v podstate výhody odpisovania pri lízingu boli zrušené, čo sa vlastne za pár minút môže udiať aj hlasovaním v tejto snemovni. No, je to otázka, ako to vnímate, pán minister, lebo naozaj je tu proste hlasné "nie" tomu, aby, aby po dvadsiatich rokoch lízing ako finančná služba bol, zmizol z, z povrchu slovenského z toho pohľadu, že sa naozaj dostane do nevýhodnej situácie. Je úplne jasné, že podnikateľská obec, určite aj v rámci projektu Singapur, by nemala zahrnuté takéto plány, aby, aby, aby lízing rušila, pretože je to spôsob, akým sa dá dostať k základným prostriedkom, k autám, k nehnuteľnostiam a podobne.
No a keď chceme hovoriť o lobingu, pán minister, tak musíme sa opýtať aj na to, komu, komu je to prospešné? Rozpočtové dopady sú veľmi, veľmi otázne. Mali sme včera výbor, kde sa predstaviteľ inštitútu finančnej politiky natiahol k zástupcom lízingových spoločností, a máme tam proste rozdiel od plus 3 miliónov eur do mínus 1 milióna eur pre štátny rozpočet. Je tam ešte hotovostný výpadok, potom tam máme nejaký esovský dopad, no nemám pocit, že je to úplná istota, ako to nakoniec dopadne, ale v každom prípade, ak ten lízing skončí, tak ten prístup podnikateľov sa zhorší z toho pohľadu, že jediným partnerom sa stane v podstate len banka, pretože prečo by to inak robili cez lízingové spoločnosti, ktoré si ešte budú, samozrejme, robia to za zisk, tak kvôli zisku, takže si k financovaniu, ktoré dostávajú od banky ešte niečo priložia. Takže mne z toho nevychádza nič iné, pán minister, že len tento návrh možno pomôže štátnemu rozpočtu. O tom sú nejaké rozpaky, ale určite pomôže bankovému sektoru a bankám, pretože keď, keď sa zníži objem služieb, ktoré poskytuje lízing, tak sa to presunie do bánk.
No a musím povedať, že aj návrh, ktorý sa mal týkať stavebných sporiteľní, ktorý je síce niekoľkýkrát zo stola aj preč, mal podobné pozadie, pretože, pretože vážne atakovanie stavebného sporenia, samozrejme, z neho má aj výhody bankový sektor, aj keď tam je to druh kanibalizmu, lebo matkami alebo akcionármi stavebných sporiteľní sú zase samotné banky, no ale musíte, je vám úplne jasné, že, že je tu súboj o, o vklady na trhu, či by im to vyhovovalo.
Takže ak hovoríme o lobingu, tak buďme k sebe naozaj otvorení a čestní. Aj zrušenie lízingu niekomu vyhovuje a určite to vyhovuje bankovému sektoru, ktorú, ku ktorému ste vy ako zvyčajne veľmi, veľmi láskavý.
A viete ešte, keď sa tu hovorí o tom, že je to, to je ináč, to je pre mňa fascinujúce, že je to spravodlivé a správne, tak musíte si, pán minister, uvedomiť, že lízing tu bol aj pred vami, teda aj za vás, aj táto konštrukcia odpisovania, aj za nás, čiže nie je to výmysel našej, našej vlády, takže na tú spravodlivosť zrejme nejako len teraz prichádza, Primárny je zrejme fiškálny dôvod, alebo neviem aký, teda aký. Snáď sa to dozvieme.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 1.12.2011 10:02 - 10:12 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v dobrej nálade ukončil rozpravu k prvému čítaniu návrhu tohto zákona.
Najprv by som rád vysvetlil, prečo poslanci klubu SMER-u - sociálnej demokracie nehlasovali za skrátené legislatívne konanie, pamätáte si zo včerajška vystúpenie šéfa nášho klubu. Nie je to žiadna vecná, obsahová potýčka, ide o to že, že vnímame návrh toho zákona ako naozaj príliš vážnu vec na to, aby sme to sfúkli za jedno popoludnie. A myslím si, že bude úplne namieste, aj keď sa presadila forma skráteného legislatívneho konania, bude namieste, aby sa týmto návrhom zákona detailne zaoberali aj uvedené výbory Národnej rady. A je tu ale jedna kľúčová, kľúčová vec, a to je vývoj v eurozóne, vývoj v Európskej komisii. Návrhy, ktoré sú naozaj zo dňa na deň veľmi revolučne formulované pani Merkel a prezidentom Sarkozym, ktoré majú vlastne smerovať k väčšej fiškálnej integrácii a k novým pravidlám správania sa v oblasti verejných financií jednotlivých krajín eurozóny.
Z tohto pohľadu sa na stole objavujú práve v Bruseli posledné dni návrhy, ktoré by mohli zasahovať aj do konštrukcie tohto ústavného zákona.
Keďže hovoríme o ústavnom zákone, nebude ani jednoduché a nemalo by byť, ani nebolo by to ani správne, aby sa novelizoval tento zákon každú chvíľu. Preto sa my naozaj prihovárame za to, aby došlo k podrobnej analýze posledných návrhov, ktoré prichádzajú z Bruselu. Požiadame o to aj, aj predstaviteľov ministerstva financií, ktorí majú najviac informácií, keďže sa naživo zúčastňujú týchto rokovaní, a potrebujeme v podstate veľmi aktuálnu, aktuálnu dopadovú krátku analýzu súladu posledných návrhov Európskej komisie s konceptom nášho zákona, pretože sú, opakujem, už sa tam objavujú niektoré veci, ktoré by mohli byť korigované, a mohli by sme ich potom v, vo výboroch Národnej rady upraviť.
Takže aj z tohto pohľadu sa budeme prihovárať aj pri skrátenom legislatívnom konaní za to, aby bolo druhé a tretie čítanie odsunuté minimálne o pár dní, určite po rozprave o štátnom rozpočte, a aby sme ten čas využili na to, aby sme si boli istí, že pristúpime k takému textu zákona, ktorý bude hlboko aktuálny a bude kompatibilný s postupmi eurozóny.
No, k veciam, ktoré odzneli k rozprave. Ja som hneď v úvodnom slove povedal, že určite mediálne najatraktívnejšia je téma limitu na dlh, a k tomu sa aj v podstate tí, ktorí tomu ako-tak rozumejú, aj vyjadrovali. No, chcem povedať, že ale ten zákon je oveľa, oveľa dôležitejší a obsahuje v sebe aj, aj ďalšie prvky, ktoré sú možno ešte dôležitejšie ako samotný limit na dlh. Tento zákon hovorí totiž o, naozaj o zodpovednosti a o tom, že sa ide robiť konečne systémový poriadok vo verejných financiách.
Tento zákon hovorí o daňových výdavkoch. Dámy a páni, a to je, to je naprieč, naozaj 20 rokov dozadu. Myslíte si, že v krajine je niekde centrálne evidované všetky, všetky daňové úľavy, ktoré vlády podávali? Myslíte si, že daňové úľavy, ktoré boli investorom schválené minulý týždeň, tých deväť úľav, sú niekde jasne evidované transparentne, že sa s nimi, že s nimi budete proste pracovať podľa dnešných platných zákonov? Nie, nie sú. A takto proste, tento zákon napríklad hovorí o tom, že daňové úľavy, to znamená daňové prázdniny, ktoré dostávali a dostávajú investori, musia byť pri každom zákone o štátnom rozpočte v záverečnom účte evidované, aby sa vedeli porovnávať, aby sme vedeli, vedeli s týmito peniazmi narábať, lebo je veľmi jednoduché dávať daňové úľavy, lebo to sú peniaze, ktoré ako keby nikdy neprišli, ale pohľad na ne, ak je, ak je jasné koľko, o koľko peňazí ide, je, je iný, ako keď o nich vôbec netušíte a neviete.
Máte pocit, druhá téma, že štát, ministerstvá, rezorty, majú totálny detailný prehľad o svojom majetku? Ja vám poviem príklad z ministerstva obrany predchádzajúceho obdobia, kde, kde súkromný investor upozornil ministerstvo, že, že má niekde nejaký pozemok. Ako neexistuje podrobná evidencia štátneho majetku. Bohužiaľ, je to, je to tak. Dnes sa vraciame k tomu, že, že koncept čistého bohatstva, to je proste koncept, ktorý, ktorý je úplne nový princíp a, samozrejme, nedostaneme sa do toho stavu ani za mesiac, ani za rok a možno ani za päť rokov, ale štartujeme proces o tom, aby sme mali úplne jasný prehľad o tom, aký má štát majetok, v akých cenách, aká je amortizácia, aké má pohľadávky, aké má záväzky.
Hovorí sa o, o implicitných záväzkoch, to je ďalší obrovský problém v tejto krajine. To sú proste skryté dlhy. Sú to skryté dlhy samospráv, sú to záväzky, ktoré, ktoré vyplývajú z legislatívy, z Európskej únie, sú to záväzky skryté v železniciach, v nemocniciach, ktoré sa často neevidujú a vylepšujú tak alebo onak bilanciu.
Takže toto sú, toto sú témy, ktoré sú tu obsiahnuté, a určite je to krok k lepšiemu a môže si o tom neviem kto hovoriť neviem čo. Ak hovoríme o tom limite, ja sa tam, zastavím sa pri tej šesťdesiatke. Nemám dôvod sa tu teraz hádzať o barikády, že či je to dobré alebo zlé číslo. Chcem vás len upozorniť, kolegovia, hlavne tých, ktorí budú hlasovať za štátny rozpočet zajtra, pozajtra, v utorok, že ak ho schválime v tej podobe ako, ako je konštruovaný pri tom vybájnenom raste, ktorý tam je uvedený, tak sa cez hranicu 50 percent prípadnej recesie dostane budúci rok, kolegovia, budúci rok. A to by som chcel vidieť tých hrdinov, proste, lebo treba byť hrdinami teraz, keď sa, keď sa koncentruje, keď sa robí tento rozpočet, a teraz by bolo prijímať potom opatrenia, aby sme sa nedostali k tej hranici.
Takže je naozaj namieste dnes, keď nevieme, čo bude, čo bude na jar, čo sa udeje na jeseň, hovoriť bez nejakých dodatočných demagogických a hrdinských rečí o tom, ako nedosiahnuť hranicu 50 percent, ako nedosiahnuť hranicu 55 percent. Ale to, čo dostávame aj, aj od vás, aké sú recepty, sú o tom, že sú predčasné voľby, že sú tu nejaké recepty, ktoré ale nikto nikdy ani nevidel, ani o nich nechce hovoriť, a má ich prijať ďalšia vláda alebo ďalšia exekutíva.
Takže to má všetko, tak ako je to vo vesmíre, všetko je so všetkým spojené. Takže by som poprosil hrdinské reči o, o tom, aká, aký má byť limit, že mal by byť 50 alebo 40 percent, áno. Španielsko má, má dlh na úrovni 60 percent a má problémy s financovaním. Ale treba si uvedomiť, že ten limit 60 percent je, je krajná hranica a koncept tohto zákona hovorí o, o takzvanom pásme bolesti, ktoré začína od 10 percent dole, a ja vám oznamujem, že ak pristúpime ku koncepcii rozpočtu na budúci rok tak, ako to zatiaľ vyzerá, tak tú hranicu bolestivosti dosiahneme už budúci rok aj, aj pričinením niektorých kolegov odtiaľto, či sú fasádnici alebo nie sú fasádnici, to je, to už na nich nezáleží.
Chcem povedať, a museli ste to vycítiť, napriek nejakej, jedným-dvom potýčkam, že ten zákon bol a je ojedinelým projektom, že vznikal v nejakej atmosfére konštruktívneho dialógu, často apolitického, s jediným a jediným zámerom dosiahnuť dohodu ako prejav zodpovednosti v časoch, ktoré sú nevídané a ktoré sme nikto nikdy nezažili.
Z tohto pohľadu to bola aj pre mňa osobne ojedinelá, ojedinelá skúsenosť, ktorá naozaj začala pred tými dvoma rokmi v jednom nemenovanom bratislavskom hoteli, a bol to istý typ slovenského typu vianočnej dohody, ktorý dochádza k cieľu. Nechcem byť sentimentálny, ale určite má význam sa aj pri tomto pozastaviť, a určite aj v druhom čítaní sa bude treba vyjadriť hlavne k témam, k témam, ktoré som tu načrtol. A to sú kryté dlhy, to je proste význam a postavenie samospráv v tomto zákone, a to je aj otázka, ktorá konečne, tento zákon totiž úplne v plnej nahote odhalí aj problémy miery prerozdeľovania a daňové kvóty dva, to znamená celkových príjmov štátu na, na celkovom HDP a schopnosti financovania verejných, verejných služieb ako takých.
Toto sú témy, o ktorých by sme mali detailnejšie hovoriť v druhom čítaní a, samozrejme, aj na výboroch.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 1.12.2011 9:11 - 9:23 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, dobré ráno prajem všetkým. Dovoľte mi s veľkou dávkou zadosťučinenia, ale aj pocty, aby som mohol predniesť návrh zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Urobím tak, samozrejme, v mene všetkých poslancov klubu politickej strany SMER - sociálna demokracia, ale urobím tak, samozrejme, aj v mene ďalších predkladateľov tohto zákona, ktorými sú Ondrej Matej z SDKÚ, Ivan Švejna z MOST - HÍD-u, Tóno Marcinčin z KDH, Ján Mikolaj z, z, zo strany SNS a Jozef Kollár, samozrejme, zo strany SaS. To znamená v mene všetkých poslancov, ktorí zastupujú všetky poslanecké kluby všetkých politických strán, ktoré sú dnes v Národnej rade Slovenskej republiky.
Hlavným cieľom návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je obmedzenie presúvania neúmerného finančného bremena na ďalšie generácie a zvýšenie dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch. Asi netreba zdôrazniť, akú dôležitosť majú takéto a podobné legislatívne zámery v časoch finančnej a dlhovej krízy. Návrh nového fiškálneho rámca na Slovensku, aj keď je výsledkom dvojročného intenzívneho procesu, je v súlade so zámermi európskych autorít na posilnenie národných rozpočtových rámcov. Nedávno schválená legislatíva na európskej úrovni poukazuje na nutnosť prijatia fiškálnych pravidiel konzistentných s Paktom stability a rastu na národnej úrovni, ktorých plnenie by malo byť monitorované a hodnotené nezávislými fiškálnymi inštitúciami.
Návrh ústavného zákona definuje niekoľko ukazovateľov v článku II, ktoré by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri hodnotení fiškálnej politiky z pohľadu smerovania k dlhodobo udržateľnému stavu. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, základný scenár, čisté bohatstvo štátu, štrukturálny deficit, implicitné záväzky a daňové výdavky jasne vymedzujú rámec pre analytické hodnotenie a monitorovanie fiškálnej politiky.
Popredné miesto medzi nimi má koncept čistého bohatstva, to je úplná novinka, ktorý je základným kameňom filozofie celého návrhu. Čisté bohatstvo je vlastným imaním štátu v ponímaní firemného, firemného vnímania vlastného imania a predstavuje toto čisté bohatstvo dôležitý krok vpred vo zvýšení transparentnosti verejných financií. Nad konceptom čistého bohatstva, ako základným kameňom návrhu, sú definované štyri fiškálne pravidlá. Horný limit na dlh verejnej správy, to je pravidlo, ktoré je asi najviac aj mediálne popularizované a vnímané. Potom sú tam výdavkové limity, osobitné pravidlá pre samosprávy a pravidlá transparentnosti.
Najdôležitejším pravidlom návrhu je naozaj horný limit na verejný dlh, ktorý je dlhodobo zadefinovaný v článku V na úrovni 50 percent z hrubého domáceho produktu. Ale vzhľadom na veľkú súčasnú neistotu ohľadom riešenia finančnej a dlhovej krízy, horný limit štartuje dnes na úrovni šesťdesiatich percent hrubého domáceho produktu a do roku 2028, postupne od roku 2017, každý rok o jeden percentuálny bod klesá až na tých 50 percent, čo je cieľová hranica.
Návrh zákona obsahuje postupné sankčné mechanizmy, ktoré sa aktivujú ešte pred dosiahnutím horného limitu. Po prekročení hranice 50 percent pri tom základnom scenári ministerstvo financií zasiela Národnej rade písomné zdôvodnenie spolu s návrhom opatrení na zníženie dlhu. Po prekročení hranice 53 percent vláda predloží na rokovanie Národnej rady zoznam opatrení na zníženie dlhu a zároveň sa zmrazia platy členov vlády. Ak výška dlhu presiahne 55 percent, a to už začínajú, by som povedal, opatrenia, ktoré začínajú naozaj bolieť, okrem predchádzajúcich opatrení ministerstvo viaže v aktuálnom roku, keď sa dozvie o tom, že, že dlh presiahol 53 percent, v aktuálnom roku viaže 3 percentá výdavkov v štátnom rozpočte, zakazuje sa čerpanie rezervy vlády a premiéra a vláda môže do Národnej rady predložiť iba taký rozpočet, kde nedochádza k medziročnému nárastu verejných výdavkov. V prípade, že by verejný dlh prekročil 57 percent, ako ďalšia sankcia pribudne nutnosť predkladať vyrovnaný rozpočet. Sú to holé a jednoduché vety, ale za nimi sú veľmi, veľmi závažné opatrenia.
Po dosiahnutí alebo pri prekročení horného limitu šesťdesiatich percent sa k všetkým tým predchádzajúcim opatreniam pripája aj hlasovanie, akési povinné vyvolanie hlasovania o dôvere vláde v parlamente. Najtvrdšie sankcie, treba ich vnímať od pásma päťdesiatich piatich percent, sa neuplatňujú dva roky po parlamentných voľbách a tri roky po aktivácii únikových klauzúl. Únikové klauzuly, okrem vojnového stavu, sú definované ako vážna recesia. Skúsenosti s ňou máme z roku 2009 hlavne, tam je to evidentne, evidentne parametricky nastavené na podobnú situáciu, keď došlo k prepadu rastu zo šiestich, vyše šiestich percent HDP do, do poklesu ekonomického rastu skoro piatich percent. Čiže vojnový stav je, je, patrí medzi výnimky a potom je tam otázka, otázka vážnej recesie, ale takisto sa vníma ako, ako možnosť únikovej klauzuly výrazný jednorazový negatívny vplyv na verejné financie, ktorý mohol byť spojený s prírodnou katastrofou a s následným riešením škôd so záchranou bankového sektoru a s realizáciou medzinárodných záväzkov, a to vtedy, ak prekročia tieto opatrenia viac ako 3 percentá HDP v jednom roku.
Druhým fiškálnym pravidlom návrhu ústavného zákona sú výdavkové stropy, ktoré však budú detailnejšie špecifikované a rozpracované v osobitnom zákone neskôr.
Tretím pravidlom sú dodatočné ustanovenia pre hospodárenie samospráv. Už pri hornom limite na verejný dlh sú definované rovnaké požiadavky na rozpočty samospráv ako na celkový rozpočet verejnej správy.
V osobitných ustanoveniach sa ešte definuje aj finančná pokuta, ktorá vchádza automaticky do platnosti, ak dlh samosprávy prekročí 60 percent zo skutočných bežných príjmov z predchádzajúceho roka. Výška pokuty sa vyčísľuje ako 5 percent z rozdielu medzi aktuálnym dlhom a hranicou šesťdesiatich percent.
Okrem pokuty sú dôležitými ustanoveniami aj deklarácia takzvaného "no-bailoutu", keď štát nezabezpečuje platobnú schopnosť samosprávy na jednej strane, ale je tam aj ústavným zákonom zadefinovaná ochranná klauzula pre samosprávy, ktorá hovorí, že štát pri presune nových kompetencií musí súčasne poskytnúť aj zodpovedajúce finančné zabezpečenie. Toto, samozrejme, reaguje na, na skúsenosti samosprávy z minulých období, keď sa tak dialo. Tu musím takisto podotknúť, že spolu s návrhom tohto ústavného zákona v tejto Národnej rade bude po dohode so samosprávou prerokované aj uznesenie Národnej rady, ktoré bude zaväzovať akúkoľvek vládu k tomu, aby, aby urobila akúsi inventúru kompetencií samosprávy s potrebami ich finančného zabezpečenia. Takže toto, o tomto uznesení Národnej rady sa budeme, samozrejme, veľmi úzko baviť práve v súvislosti aj s týmto zákonom.
Štvrtým pravidlom sú požiadavky na transparentnosť, jednak v oblasti základných makroekonomických a daňových prognóz pre rozpočet, ako aj pri definícii obsahu základných rozpočtových dokumentov. Návrh zákona dáva legislatívnu oporu už existujúcim dvom výborom pre makroekonomické a daňové prognózy, ktoré úslužne fungujú pri ministerstve financií už od roku 2004.
Výbory by, výbory by mali zverejňovať svoje prognózy minimálne dvakrát do roka podľa tohto zákona a návrh zákona obsahuje aj minimálne požiadavky na rozpočet a štátny záverečný účet z hľadiska údajov, ktoré musí poskytovať. Tieto kľúčové dokumenty by mali obsahovať konsolidovanú bilanciu, implicitné a podmienené záväzky, daňové výdavky, čisté bohatstvo, ale napríklad aj hospodárenie štátnych podnikov alebo základné parametre stratégie manažovania štátneho dlhu. Spomínané fiškálne pravidlá by mali byť hodnotené a monitorované nezávislou radou pre fiškálnu zodpovednosť. Rada by mala mať troch členov a štíhly analytický tím a mala by byť financovaná z rozpočtu Národnej banky Slovenska. Funkčné obdobie členov je sedemročné a neobnoviteľné. Predsedu rady na návrh vlády volí Národná rada trojpätinovou väčšinou, ďalších dvoch členov na návrh prezidenta a guvernéra volí Národná rada nadpolovičnou väčšinou. Pri voľbe prvej rady je nutná trojpätinová podpora pri všetkých členoch, to znamená, opäť ústavná väčšina a ústavná zhoda naprieč celým politickým spektrom trojpätinovou väčšinou.
Otázka pôsobnosti tejto rady, veľmi dôležitá vec, je v štyroch kľúčových oblastiach. Vypracuváva a zverejňuje správu o dlhodobej udržateľnosti vrátane základného scenára a určenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti každoročne k 31. marcu a vždy do tridsiatich dní po prerokovaní programového vyhlásenia novej vlády. Vypracuváva a predkladá na rokovanie Národnej rady správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, a takisto pravidiel rozpočtovej transparentnosti podľa tohto zákona za predchádzajúci rozpočtový rok vždy do 31. augusta daného roku. A vypracuváva a zverejňuje z vlastného podnetu stanovisko k legislatívnym návrhom, predkladaných na rokovanie Národnej rady, najmä z hľadiska dôsledkov na rozpočet verejnej správy a z hľadiska dopadu na dlhodobú udržateľnosť. Takéto stanovisko môže budúca fiškálna rada vypracovať aj na podnet poslaneckého klubu.
Po ďalšie, vykonáva ďalšie činnosti súvisiace s hodnotením a monitorovaním vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a s hodnotením plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Účinnosť tohto zákona sa predkladá od 1. marca 2012, pričom ustanovenia týkajúce sa samospráv by mali vstúpiť do platnosti 1. januára 2015.
Toľko opis základných princípov, ktoré návrh ústavného zákona obsahuje, a toľko aj moje úvodné slovo. Poprosím kolegov, ktorí sa hlavne podieľali na tvorbe tohto zákona, aby, aby sa eventuálne v následnej rozprave k tomuto vyjadrili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2011 9:59 - 10:01 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, je krásne mať idey, je ale niekedy nebezpečné mať fixné idey a opäť vy, dámy a páni z SaS, vy už ste minuli nejaké prostriedky z verejných zdrojov na organizovanie nie veľmi vydareného referenda na túto tému. Ja vám neuberám možnosť presadzovať, presadzovať túto myšlienku, ja sa dokonca nebudem zastávať ani dokonalosti terajšieho systému, ale čo je kľúčové, ani nie je to, že či ste navrhli tento zákon ešte v čase, keď ste si mysleli, že tu budete večne, ale dôležité je to, že sa snažíte presadiť tento zákon v momente, keď všetci vieme a vie to hlavne váš minister financií, že o pár týždňov, o pár dní príde s novou prognózou vývoja ekonomiky na najbližšie roky. Len na budúci rok sa dá odhadnúť, že prídeme o ďalších 300 - 400 miliónov eur na príjmoch štátneho rozpočtu. Návrh, ktorý je na stole rozpočtu, má veľkú dieru v rokoch '13 a '14 dnes, vo výške 450 miliónov eur. A vy hráte, a na to sa vás snažíme upozorniť, vy hráte s falošnou kartou. Ako, nie je možné zrušiť spôsob financovania, zrušiť časť príjmov rozpočtu, lebo dá sa to tak vnímať, že koncesionárske poplatky sú formou príjmov štátneho rozpočtu, aj keď priamo viazané, bez toho, aby ste odpovedali, ako tento príjem nahradíte. Čiže nás, všetkých nás čaká debata o tom, aká bude miera prerozdeľovania, aký bude podiel príjmov na HDP, váš minister, váš štátny tajomník na ministerstve financií roní krokodílie slzy, sa nedajú utiahnuť verejné služby z terajšieho objemu daní a vy idete vykrojiť časť, časť príjmov týmto zákonom bez odpovede na to, ako to urobiť v budúcnosti. A to je, to je na tom to falošné, chcete nakoniec zvýšiť DPH alebo na, priam by to hralo s týmito číslami, chcete, toto má byť odpoveď o rok alebo o dva?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2011 15:09 - 15:10 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za obdobie nadštandardnej tolerancie.
A ja budem reagovať na pána poslanca Dostála. Pán poslanec, ale veď vy ste sa napr. nechali vyhodiť alebo vytlačiť z recepcie čínskeho veľvyslanectva z toho dôvodu, že ste chceli dať signál, že vás niečo zaujíma, resp. že chcete nastoliť nejaký problém. Nejakým spôsobom ste proste prejavili záujem o nejakú problematiku. A patrične vám bolo aj dané najavo, čo si dotyční tí ľudia o tom myslia. Ale to isté platí aj o zákonoch. Dať do zákona ustanovenia, ktoré vytvárajú zdvihnutý prst, samozrejme, to nie je 100-percentná práca urobená, lebo na druhej strane tu musíte mať nejaké orgány, orgány dohľadu, alebo rezort financií, ktorý či už verbálne, ale hlavne výkonom svojej kontroly bude vytvárať dusno, ak to chcete povedať preto, aby toto, s čím tie inštitúcie, ktorých nie je nekonečný počet, je ich 26, to znamená, sú kontrolovateľné a dá sa na ne vytvárať nátlak, sa vyhrážajú, sa nedialo. Všetko. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2011 14:51 - 15:05 hod.

Peter Kažimír
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2011 14:30 - 14:32 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja sa ešte raz vrátim do minulosti. Včera, včera pán Turčány zo ZMOS-u, a pán poslanec Ondro Matej je svedkom, spomenul rok 2009, keď rozhodnutím vlády a výsledkom konsenzuálnej dohody naozaj bola zvýšená odpočítateľná položka pre všetkých zamestnancov a všetkých, všetkých, ktorí sú predmetom, ľudí, ktorí sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb a vtedy následkom toho samospráva prišla o vyše 100 miliónov eur. A moja otázka na pána Turčányho bola ale, ale, čo sa s tými peniazmi stalo? No tie peniaze neskončili v štátnom rozpočte, tie peniaze skončili u ľudí, pretože mali vyššie čisté príjmy. Bolo to opatrenie, ktoré malo smerovať k posilneniu domácej spotreby. Ten rozdiel medzi, medzi opatrením v roku 2009 a tým, čo je teraz na stole, je v tom, že tie peniaze majú skončiť v štátnom rozpočte, beriete ich samospráve, idú do príjmov štátneho rozpočtu a na základe vášho receptu si ich samosprávy majú vybrať z vrecák opäť ľudí. Čiže to je ten rozdiel, vtedy skončili vo vreckách ľudí, pretože sa zišli čisté príjmy. Teraz, teraz sa ich disponibilné príjmy majú znížiť. Toto je rozdiel v týchto dvoch opatreniach.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2011 14:10 - 14:26 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, dámy a páni, som posledný z tých, ktorý by povedal, že spôsob financovania samosprávy je úplne v poriadku a nedá sa ďalej zmeniť. Pán minister vo svojej úvodnej reči hovoril o superosvedčených výsledkoch fiškálnej decentralizácie, hovoril dokonca aj o veľmi intenzívnom dialógu so samosprávou pri príprave terajšieho návrhu zákona.
No, všetci máme s fiškálnou decentralizáciou svoje skúsenosti, či už tí, ktorí boli na strane exekutívy alebo tí, ktorí roky sa starajú o veci verejné v oblasti, v oblasti samosprávy.
Samospráva má svoje, svoje práva a svoje povinnosti, svoju zodpovednosť za životy, za každodenné životy našich ľudí. Už z princípu svojho pôsobenia má k ľuďom oveľa bližšie ako centrálna vláda. Z tohto pohľadu aj oveľa citlivejšie vníma, vníma potreby obyvateľov našich miest, obcí a regiónov. Chcem povedať, že skúsenosti, ktoré sme mali, hlavne, hlavne v, môžem hovoriť za obdobie rokov 2006 až 2010. Máme za sebou obdobie obrovských nadpríjmov, ktoré umožňoval dotyčný doterajší vzorec financovania samospráv v roku 2006, '07 a '08, ale máme za sebou aj skúsenosti v čase ekonomického ochladenia obrovského prepadu príjmov.
Dokonca máme za sebou aj tú skúsenosť, že sme, že sme na základe rokovania krízovej rady v roku 2009 sa dohodli so samosprávou na tom, že časť, o časť peňazí z titulu daní z príjmov fyzických osôb prišli. Tu len chcem naznačiť, že ten spôsob, akým sme došli k tomuto záveru, bol úplne odlišný, ako sa to deje dnes. Bolo to na základe dohody, a to je ten základný rozdiel, na ktorý chcem, na ktorý chcem poukázať. Áno, rozhodnutie v roku 2009, rozhodnutie o tom, že sme zvýšili odpočítateľnú položku a tým pádom sme znížili príjmy obcí o vyše 100 miliónov eur v danom období, bolo bolestivé pre samosprávu, ale na základe argumentov, ktoré sme obe strany položili na stôl, došlo k zhode. Došlo ku konsenzuálnemu konaniu oboch strán bez reptania, bez sťažností a dokonca aj bez, bez takých rečí, ktoré tu boli dnes uvedené v tejto Národnej rade. Ja musím, musím sa postaviť za svojich kolegov tu, ktorí tu hovorili predo mnou. Boli to všetko, boli to starostovia, boli to, boli to primátori, boli to predstavitelia vyšších územných celkov a som presvedčený, že tí ľudia neklamali. Hovorili presne to, čomu sa rozumejú, vedia rozrátať dopady nového vzorca financovania na každodenný život občanov.
Pre mňa poznámka pána poslanca Pada bola udivujúca, pretože to, čo spomenul, ja neviem, či žije v Michalovciach alebo v Košiciach, ale podľa mňa skôr žije na nejakom plávajúcom ostrove na jazere Guláška, lebo nemôže, nemôže atakovať poslancov Národnej rady, predstaviteľov samosprávy, že sú v konflikte záujmov. Oni jediní z nás naozaj vedia rozmeniť na drobné to, čo sa má udiať v Národnej rade schválením takéhoto predmetného zákona. Chcem poukázať aj na veľký obraz, o ktorom, o ktorom niekedy zabúdame hovoriť. Často kritizujeme a myslím, že je to naprieč vládam, ktoré, ktoré na Slovensku vládli, že máme formálne viacročné rozpočtovanie. Myslím si, že obce sú na tom, obce a samosprávy sú na tom oveľa lepšie ako, ako centrálna vláda a je úplne jasné, že si plánujú financovanie svojich potrieb niekoľko rokov dopredu. Ako pán minister potom v situácii, ak v podstate v októbri alebo v novembri bude prijatý takýto zákon, ktorý im zoberie 248 mil. eur, napr. na mesto Bratislava je to 13 mil. eur, vyčíslené úplne presne, ako si takéto mesto, takáto obec, ako sa má postaviť k svojim plánom, ktoré si úplne legitímne v zmysle zákona postavili na najbližšie obdobie?
Nemáte pocit, ja sa vás, pán minister, potom budem samozrejme pýtať, aký deficit samosprávy si budete, budete plánovať v rozpočte verejnej správy na budúci rok? Po..., v prípade, že, že prijímate takýto vzorec financovania? Lebo je úplne samozrejmé, že obce, ktorým zoberiete peniaze, a nie sú zadlžené a majú možnosti v rámci, v rámci svojich rozpočtových zákonov sa dofinancovať z úverov, že tak urobia. A viete, že to je ten problém, že obce nežijú v ESA metodike, v metodike časovo rozlíšených výdavkov a viete, že nám to, viete, že nám to, nám, centrálnej vláde, parlamentu to robí problém z hľadiska, z hľadiska záverečného deficitu. Ja, samozrejme, by som očakával väčšiu aktivitu z hľadiska ministerstva financií napr. v oblasti reportingu. Je stará známa vec, že každý minister financií, či je modrý, červený alebo zelený, je na konci roka zelený z toho, že je plný očakávania toho, ako skončilo financovanie samospráv. A možno už nie každý vie, že sa to dozvie najskôr vo februári nasledujúceho roku. Čiže to sú oblasti, ktorým by som podľa, podľa mňa, podľa mňa by sa centrálna vláda mala venovať práve tejto problematike, aby rozpočtové správanie samospráv bolo vypočítateľnejšie, aby reportovanie na centrálnu úroveň bolo, bolo de facto online alebo, aby bolo aktuálne, aby sa, aby sa prípadné, prípadné deficity za, dali, dali očakávať, anticipovať a aby sa s nimi dalo rátať aj z hľadiska realizácie rozpočtu v danom, v danom roku. Obávam sa, že ten návrh, ktorý je dnes na stole, samozrejme, ide, ide proti tejto myšlienke, pretože opakujem, ak vykastrujete, vyrežete zo dňa na deň de facto štvrť miliardy eur z financovania samospráv, je úplne logické, že tie samosprávy zareagujú z časti na základe vašich receptov, to znamená, budú musieť zvýšiť svoje originálne príjmy, ale z časti to urobia na úkor cudzích zdrojov, a tu sa dostávame do oblasti opäť neznámej, a to do oblasti, akým, akým dielom prispejú samosprávy k výslednému deficitu napr. budúceho, budúceho roka.
Nemám pocit, že dávate týmto zákonom a vzorcom financovania na túto otázku odpoveď. Budem sa vás, samozrejme, pýtať aj, ako si myslíte, ako by si mali vyššie územné celky dofinancovať rozpočtovú dieru. Ich jediný originálny príjem sú dane z motorových vozidiel. Takže aký, akú majú oni ďalšiu možnosť, aby, aby si skoro 60-miliónový výpadok dofinancovali? Opäť, opäť tá možnosť pri rozbehnutých programoch, pri čerpaní eurofondov, pri problémoch s predfinancovaním, problémoch s preplácaním dane z pridanej hodnoty budú musieť siahnuť na cudzie zdroje.
No, k celkovému zákonu, je v prvom čítaní a pri danom, v danom stave poznania vecí, musím povedať, že tento návrh zákona je zdrapom papiera, pretože je tu hlasne avizované to, že superhrubá mzda nebude. Tento vzorec financovania je postavený na superhrubej mzde. To znamená, percentá, ktoré prideľujete samospráve, nie sú dnes reálne. Druhým dôvodom, prečo je to zdrap papiera je, je to, že všetci neradi, ale akceptujeme tú realitu, že začiatkom novembra bude nová prognóza rastu hrubého domáceho produktu, a nie je žiadny dôvod si myslieť, že tá prognóza bude lepšia. Všetci priznávame a pripúšťame, že bude oveľa horšia, z tohto pohľadu aj, aj plánovaný nárast podľa pôvodného vzorca o 18 percent, bohužiaľ, zrejme nebude realitou, ale ani vami sľubovaný nárast o 3 percentá podľa tohto vzorca nebude realitou.
Pán minister, včera sedel, sedeli členovia finančného, rozpočtového výboru s predstaviteľmi samospráv kvôli téme zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na tomto stretnutí boli zástupcovia SDKÚ a KDH a na vlastné oči a uši videli a počuli, aký je názor, názor predstaviteľov samospráv vyšších územných celkov, ale aj ZMOS-u na tento zákon. Je úplne prirodzené, že ak sa rozprávame, a zatiaľ sa naozaj konštruktívne rozprávame, o návrhu tohto ústavného zákona, je prirodzené, že chceme, aby mal dosah aj na rozpočtové, zodpovedné správanie samospráv. Ale včera sme dostali úplne jasnú odpoveď. Ak im opäť v rozpore s programovým rozpočtovaním, v rozpore s vypočítateľnosťou príjmov, a teraz nemyslím vypočítateľnosť z hľadiska skutočnej reality, v ktorej sa ekonomika nachádza, ale z hľadiska právnej istoty, legislatívneho vývoja, ak im, ak im meníme, ak vláda mení a parlament mení spôsob financovania diktátom, tak nie sú ochotní a schopní takúto zodpovednosť znášať. Opäť, naopak, upozorňujú úplne realisticky, že, že takýto spôsob financovania bez dohody má negatívny dopad na zadlžovanie samospráv, alebo bude mať negatívny dopad. Tak sa budeme musieť rozhodnúť, akou cestou ísť. Ja som poukázal na to, že rozdiel medzi nami v téme financovania samospráv je v tom, že my sme sa snažili o dohodu a my sme aj tú dohodu dosiahli. Je pravdou, že následne v tých najťažších rokoch predstavitelia samosprávy asi nie v dobrom spomínajú na jar 2010, keď prepad príjmov bol rádovo v desiatkach percentách, keď štát musel pomôcť a nesystémovo poskytol finančné injekcie. Bolo to rádovo raz 100 miliónov, potom 30 miliónov eur a následne už aj vaša vláda poskytla cca 40 miliónov eur, tuším, samosprávam. Bolo to v roku 2010 s istým, s istým úškrnkom musím povedať, že chápal som vtedy vaše, vaše konanie tak, že jasné, bez problémov ste samosprávu dotankovali ďalšími desiatkami miliónmi eur, pretože ten deficit z hľadiska verejného vnímania išiel na náš vrub. Čiže bez problémov ste vtedy tú samosprávu dotankovali.
Teraz im úplne v rozpore, v rozpore s tým, čo bolo im sľubované, beriete. To, čo včera na finančnom a rozpočtovom výbore počuli aj predstavitelia koalície, bolo aj to, pán minister, a na to asi nebudete môcť byť hrdý, je vyhlásenie predstaviteľov samosprávy, že, že boli oklamaní. A to tu hovorili moji kolegovia, to, čo sa dialo pri východiskách rozpočtu, to, o čom boli ubezpečovaní v júli, a to, čo sa potom následne stalo pri legislatívnom procese v auguste. Ak hovoríte, že intenzívne diskutujete so samosprávami, nie je to pravda. Vy im diktujete a jedným z dôvodov, tak to vnímam ja, prečo sa schádza mimoriadny snem ZMOS-u, je práve spôsob, spôsob komunikácie, ktorý ste zvolili. Ja chápem že tých 248 mil. eur potrebujete do príjmu štátneho rozpočtu, i keď nechápem, ako taký veľmajster v šetrení, ako ste, pán minister, vy a ako ste sa vždycky prezentovali, základný pilier konsolidácie na budúci rok pozostáva práve z peňazí, ktoré dodnes patria samosprávam. Lebo neexistuje, a možno, možno sa mýlim, ale opravte ma, neexistuje žiadne iné opatrenie, v takomto finančnom objeme, ktoré by vyšlo z dielne vlády alebo vládneho, resp. podľa mňa teraz bezvládneho zoskupenia, žiadne iné opatrenie v rádovo, v takomto objeme financií.
Takže po tom všetkom, čo som povedal, po tom všetkom, čo som počul od zástupcov samospráv, je vhodné, a to je môj procedurálny návrh, pán spravodajca, vrátiť návrh tohto zákona predkladateľovi na dopracovanie. A na dopracovanie preto, lebo som presvedčený, že samosprávy sú schopné a ochotné zodpovedne znášať, samozrejme, osud, osud krajiny v týchto ťažkých časoch, čo dokázali aj v minulosti a dokazujú to svojou každodennou prácou, i keď, pán minister, viete, tak ako ste uvádzali daňovú odvodovú reformu veľmi, veľmi nepekným vyjadrením, uvádzali ste ju spôsobom tým, že živnostníci žijú na úkor zamestnancov, prepáčte ak som to parafrázoval, ale tá podstata, ten duch tam bol z hľadiska ich príspevku do sociálneho systému, takisto túto zmenu uvádzate slovami, že nielen štát, ale aj samosprávy musia šetriť. Chcem vám pripomenúť vaše slová z predvolebnej kampane v roku 2010, keď ste bičovali nás za to, že vláda nešetrí, ale samosprávy šetria. Veľmi dobre si na to pamätám. Šetrili vtedy, šetria aj dnes, lebo musia, majú oveľa menej prostriedkov ako v minulosti a ja mám stále pocit, podľa toho, čo som počul, že sú ochotní aj počúvať, ale musíte sa s nimi rozprávať.
Náš postoj k tomu je taký, že my sme schopní podporiť zmeny, spôsoby, spôsob financovania samospráv, ale len na základe zhody s predstaviteľmi samosprávy, aj vyšších územných celkov, aj obcí, aj miest.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

14.9.2011 15:16 - 15:16 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja sa takisto pripájam s istou dávkou podpory k návrhu pána poslanca Pelegriniho. Veľmi dobre viete, že ide o projekt, ktorý ide naprieč niekoľkých volebných období, a že nám záleží na tom, aby sa naozaj finančná správa vybudovala na čo najpevnejších základoch. Ja sa na to pozriem trošku z iného pohľadu, nie z pohľadu lokálpatriotizmu banskobystrického, ale ja sa prihováram za pragmatizmus a za racionálny postoj. Chcem naozaj pripomenúť, že daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici bolo nedávno, nedávno mám na mysli v priebehu posledných dvoch rokov zrekonštruované s nákladmi vyše 3 miliónov eur. To znamená, je plne vybavené na to, aby plnilo tieto úlohy naďalej a nemám pocit, pán minister, že by rozpočet, či už vašej kapitoly alebo celkovo štátny rozpočet mohol počítať s ďalšími zbytočnými výdavkami.
Musím vás upozorniť na to, že váš štátny tajomník nevedel odpovedať na základné otázky z rozpočtového výboru, ktoré dostal z pohľadu toho, že máme september. Máme vysoký dátum v septembri, v podstate zmena sídla sa má udiať od 1. januára. Nedostali sme žiadnu odpoveď na to, na akú adresu to bude v Bratislave, v akých priestoroch, či to bude v priestoroch budovy vo vlastníctve štátu alebo či to bude opäť nejaký komplikovaný nájom s nejakou napínavou zápletkou alebo či to bude kúpa nehnuteľnosti. Čiže z tohto pohľadu sa dožadujem aj vašej reakcie, ako to mienite riešiť za štyri mesiace a aké budú náklady spojené zo sťahovaním, s obstaraním budovy, s rekonštrukciou a podobne. Lebo nejde len o sťahovanie ľudí, ide aj o IT - systémy, ide o celkovú schopnosť operovať z nového... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Skryt prepis