Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
19.10.2011 o 14:51 hod.
Ing.
Peter Kažimír
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, priatelia, máme za sebou celkom zaujímavú debatu, ktorá prebehla pred pár minútami na výbore pre financie a rozpočet, ktorá sa niesla v duchu rozprávky tuším Soľ nad zlato, kde sa hovorilo, čo je přiměřeně, ako sa pridáva přiměřeně toho či onoho korenia do práce, bola to debata o výške odvodu. Je veľmi dobré, že rok sa pokúšame presadiť podobný typ odvodu, podobný typ bankovej dane, ľudovo povedané.
Viete veľmi dobre, že nášmu parlamentu bol doručený návrh zákona, ktorý sa ale nedostal do programu tejto schôdze, pretože sa dodržiava, svätí sa pravidlo šiestich mesiacov. Naposledy sme tu boli na jar s týmto zákonom, tak sa vláde podarilo nás obísť poza chrbát skráteným legislatívnym konaním. A máme na stole návrh alebo text zákona, ktorý dobre poznáte, a rokujeme o ňom.
Dobre, treba poznamenať a treba akože naozaj korektne pripustiť to, že tie naše návrhy zákonov sa naozaj dosť podobajú, s čím som ja veľmi spokojný, pretože pred rokom tu, naopak, ste z nás robili komediantov. Ale je to založené na základe vybraných pasív, identické ako u nás. Je to nejaké percento z tejto základne. Je tam použitie, ktoré v podstate kryje deficit štátneho rozpočtu, čo je, ináč, veľmi filigránsky urobené, ale dobre, je to, samozrejme, z rozpočtových dôvodov. Myslím si, že ľuďom treba hovoriť pravdu a len pravdu. A tou pravdou je, že tento odvod sa bude používať na krytie výdavkov rozpočtu verejnej správy.
No v čom máme odlišný názor. Je to výška odvodu. Viete veľmi dobre, že my sme navrhovali vyšší odvod. Ten je aj v návrhu zákona uvedený. Je to 0,7 % z tej danej základne, k čomu o chvíľku prednesiem aj pozmeňujúci návrh. Tá debata na výbore hovorila o tom, že už rozhodnutie o 0,4 % je viac-menej založené na politickom rozhodnutí a na objektívnych potrebách rozpočtu, a nie na základe nejakej hlbokej analýzy, to si treba proste priznať, pred pár týždňami to bolo 0,2 %, ako absolútny strop, teraz je to 0,4 %. A my prichádzame s návrhom 0,7 % s pripomenutím, že navýšenie čistého zisku bankového sektora minulý rok bolo vyše 100 %, navýšenie čistého zisku bankového sektora za prvých šesť-sedem mesiacov je zatiaľ evidované v úrovni 80 %.
Chcem pripomenúť a uviesť príklad, ktorý som uvádzal aj na výbore. Je to repatriácia dividend. Len tri najväčšie slovenské banky, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a Všeobecná úverová banka repatriovali, teda poslali svojim matkám dividendy v objeme vyše 170 mil. eur. To je podobná suma, akú navrhujeme vybrať od bankového sektora týmto odvodom. Prečo to tie banky urobili? No preto, že ich matky sú v problémoch. Posielajú proste tieto eurá domov, aby si riešili vlastnú potrebnú kapitalizáciu a aby sčasti z týchto svojich ziskov v krajinách svojich matiek platili presne takýto typ odvodu, ktorý sa teraz snažíme zaviesť, kde napr. v Rakúskej republike, viete, že Rakúsko je najväčší zahraničný investor v bankovom sektore na Slovensku, takýto typ odvodu už bol zavedený od 1. januára tohto roku v celkovom objeme 0,5 mld. eur. Čiže čo sa stalo tým, že rok meškáme s týmto zákonom? Napr. cez tieto banky odišli peniaze do Rakúska, do rakúskych matiek a odtiaľ ich časť do rakúskeho štátneho rozpočtu. To je realita. To je realita a ja som rád, že máme aspoň konsenzus v tom, že treba urobiť poriadok aj doma a treba, aby sa aj tieto finančné inštitúcie podieľali na príjmoch štátnych rozpočtov nielen v krajinách svojich matiek, ale aj u nás doma.
Prečítam, pán spravodajca, pozmeňujúci návrh, potom vám ho aj odovzdám, k vládnemu návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov.
§ 3 ods. 2. Pôvodné znenie je: „Sadzba odvodu na príslušný kalendárny rok je 0,4 %.“ A navrhované znenie je: „Sadzba odvodu na príslušný kalendárny rok je 0,7 %.“
Odôvodnenie. Banky na území Slovenskej republiky zvýšili zisk doteraz v tomto roku o viac ako 80 %, čo dáva reálny predpoklad ziskovosti aj do budúceho roka. A preto návrh zvýšenia sadzby odvodu na príslušný kalendárny rok na 0,7 % nemá významne negatívny vplyv na hospodárenie týchto bankových inštitúcií. A zároveň toto zvýšenie bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejných financií o cca 100 mil. eur. Uvedené zvýšenie príjmov verejných financií dáva vláde väčší predpoklad na nezvyšovanie daní, hlavne nepriamych daní, ktoré inak negatívne ovplyvnia hospodárenie obyvateľstva.
To bol pozmeňujúci návrh 1.
Ďalšia téma, téma, ktorú nastoľujú ani nie tak poslanci Národnej rady a možno ani nie tak hlasno zástupcovia regulátora, či je to ministerstvo financií alebo centrálna banka. Ale túto tému nastoľujú samotní bankári, ktorí sa hlasne dennodenne vyhrážajú, že prenesú tento odvod do ceny svojich služieb. Zaznelo to koniec koncov aj z príhovoru napr. pána poslanca Ďurkovského. Tá hrozba tu, samozrejme, je. Ale my odmietame toto prijať ako holú pravdu, ako fakt. A pán minister to musí uznať, veď z jeho dielne vyšli niektoré zákony, ktoré reagujú na situáciu na finančnom trhu, keďže sami uznávame, že máme najvyššie úroky na hypotéky v eurozóne a žiadny bankový odvod doteraz zavedený nebol.
Ak hovoríme o zvýšení ziskovosti bankového sektora v minulom, ale aj v tomto roku, v tomto roku je to o tých 80 % plánovaných, tak vás chcem upozorniť, že súčasťou toho zvýšenia je zvýšenie výnosov bánk z poplatkov o vyše 15 %. Takže banky zvyšujú poplatky aj dnes a žiadny odvod nebol zavedený. Je tu niečo zhnité v tomto štáte dánskom, v tejto veci. Je to ťažká vec, je to ťažká vec pre regulátora či rezort financií alebo centrálnu banku, teraz odhliadnuc od zafarbenia ľudí, ktorí tam sedia, lebo je to sofistikovaný súper. Ale miera arogancie, ktorou sa bránia proti zavedeniu tohto odvodu, nám dáva o to väčší dôvod na to, aby táto problematika bola pod drobnohľadom. A aj preto si dovoľujeme predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov Národnej rady k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý sa volá vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 535). Ja vám ich prečítam.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. Článok III sa dopĺňa o nové body:
Bod 1: „Platiteľ sám znáša svoje náklady a výdavky súvisiace s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom, pričom z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom sa nesmú zvyšovať ceny, poplatky, odplaty ani iné finančné plnenia, príp. vyžadovať osobitné poplatky, odplaty alebo iné finančné plnenia na úhradu nákladov alebo výdavkov súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom. Ak platiteľ zvýši cenu, poplatok, odplatu alebo iné finančné plnenie za poskytovanie svojich finančných služieb alebo vykonávanie ďalších svojich obchodov z dôvodov, ktoré nesúvisia s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom, tak skutočné dôvody zvýšenia ceny poplatku, odplaty alebo iného finančného plnenia musia byť transparentné a musia umožniť jasné, jednoznačné a zrozumiteľné rozlišovanie dôvodov ich zvýšenia od okolností súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom.“
Bod 2: „Porušenie ustanovenia odseku 1 je nedostatkom v činnosti platiteľa, za ktorý je orgán dohľadu nad finančným trhom15) príslušný uložiť platiteľovi opatrenia na nápravu a sankcie podľa osobitných zákonov16), ktoré sa vzťahujú na nedostatky v činnosti platiteľa.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 15 a 16 znejú: „15) Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 16) Napr. § 50 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
Odôvodnenie. Navrhujeme do zákona doplniť spoločné ustanovenia, ktorými sa bankám vyslovene uloží, že z dôvodu súvisiacich s úhradou navrhovaných odvodov sa nesmú zvyšovať ceny ich služieb, za porušenie navrhnutých pravidiel bude možné bankám ukladať opatrenia na nápravu a sankcie podľa § 50 zákona o bankách.
Toto je pozmeňujúci návrh, ktorý sa má zaoberať danou problematikou.
O tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý som avizoval na našom finančnom a rozpočtovom výbore, bola takisto debata. Bola konštruktívna, bolo jasne povedané, že je to otázka regulátora. Tým regulátorom je, samozrejme, orgán dohľadu, Národná banka Slovenska, a celou svojou činnosťou a pôsobením aj samotný rezort financií. Čiže toto je právny rámec, ktorý by mohol vytvoriť priestor na to, aby sa naozaj aj samotný rezort financií a hlavne orgán dohľadu mohol zaoberať neúmerným zvyšovaním cien služieb a hlavne podozreniami, že tento odvod, ktorý ako nový zavádzame, by sa automaticky mal prenášať do poplatkov.
Pre vysvetlenie. Centrálna banka veľmi presne sleduje zloženie aj samotného čistého zisku, ale aj skladbu, to znamená, aký typ výnosov sa podieľa na tomto zisku. Je tu nejaká trajektória, je tu nejaká história. Som vám, samozrejme hovoril, že napr. to je v tomto roku 15-percentný rast cien poplatkov, v minulom roku to bola takisto nejaká úroveň rastu. Nemusíme byť s ňou spokojní, ale tu je. Samozrejme, ak by došlo k tomu rastu vyššiemu, aký bol obvyklý, ak to mám tak poznamenať v ďalších rokoch v konkrétnych inštitúciách, vytvorí to priestor pre regulátora na to, aby analyzoval takúto cenovú politiku a potom príp. zasiahol. Je to nástroj, ktorý, samozrejme, dáva možnosť všetkým tým, ktorí o tom môžu hovoriť, aby mohli vytvárať tlak, tlak na to, aby to, o čom rozprávame, že naše bankovníctvo pracuje v trhovom prostredí, naozaj bola pravda, lebo síce tu máme 26 komerčných bánk, ale o trhovom skutočnom prostredí by asi vedel hovoriť aj terajší šéf nášho výboru, ktorý je bývalý, dlhoročný šéf banky, jednej z komerčných bánk, a všetci si o tom môžeme myslieť svoje.
Takže toto je odpoveď. Je to z našej strany, samozrejme, žiadosť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov či už v oblasti zvýšenia samotného odvodu, ale hlavne z hľadiska snahy zabrániť automatickému prenosu do poplatkov a do zvýšenia úrokov a cien služieb celkovo. S tým by ste snáď nemuseli mať vôbec žiadny problém. Toľkoto. Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2011 10:32 - 10:34 hod.
Peter KažimírPán minister, klamete, ak hovoríte o tom, že návrh na zdanenie firiem s, so ziskom vyšším ako 30 mil. eur berie ľuďom zamestnanosť. Všetky firmy, ktoré ste tam spomínali, tam nie sú. Tam nie...
Pán minister, klamete, ak hovoríte o tom, že návrh na zdanenie firiem s, so ziskom vyšším ako 30 mil. eur berie ľuďom zamestnanosť. Všetky firmy, ktoré ste tam spomínali, tam nie sú. Tam nie sú, pretože všetky tieto firmy, pán minister, majú daňové prázdniny. To je ten problém.
Veď, naposledy Samsung vám pohrozil, že odíde, pán minister Mihál hneď odletel do Soulu a čo dostal za to, akú odmenu dostal Samsung? Odmenu dostal to, že dostal daňové prázdniny. To znamená, týchto investorov sa vôbec, musím to povedať, vôbec netýka tento daňový systém, ktorý tu máme tak krásne založený od vás z roku 2004, pretože oni neplatia dane. U.S. Steel neplatil dane desať rokov. Všetkých, ktorých ste spomínali, majú daňové prázdniny od vás, od nás a od tých, čo po nás raz prídu, lebo si kupujeme investície. Čiže to je absolútne klamstvo.
Firmy, o ktorých hovoríte, sú operátori, sú to banky, sú to poisťovne, sú, je to, je to Stavebná sporiteľňa. Prečítajte si ten zoznam tých tridsiatich firiem a nezavádzajte, že sú to firmy, ktoré zamestnávajú ľudí. Prvá vec.
Druhá vec je, je ten klas..., slávna, slávna sága o, o roku 2008, rokoch 2009 a 2010. Prognóza Európskej komisie v roku 2008 v novembri bola 4,8 percenta na rok 2009. Aktualizovaná ministerstvom financií 4,7. Zakladali sme rozpočet na menšom optimizme ako vy dnes. Európska komisia nám predpokladá rast v budúcom roku 1,1 percenta. Pán minister, vy ste mali tíško sedieť tam, kde sedíte, v tej búdke, a modliť sa, aby tento rozpočet prešiel, aby krajina mala rozpočet, aby si mohla požičať na dlhy... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 1.12.2011 17:08 - 17:13 hod.
Peter KažimírNo a aby som teda splnil slovo, ktoré som dal pánovi podpredsedovi. Budem veľmi stručný, ale chcem reagovať vlastne z prvého čítania. Pán minister vlastne obvinil mojich kolegov, tuším Braňa Ondruša a, a Jozefa Buriana alebo obvinil, šťuchol si do nich, že sú lobisti, pretože si dovolili, dovolili nesúhlasiť s, s jeho návrhom na to, aby v podstate výhody odpisovania pri lízingu boli zrušené, čo sa vlastne za pár minút môže udiať aj hlasovaním v tejto snemovni. No, je to otázka, ako to vnímate, pán minister, lebo naozaj je tu proste hlasné "nie" tomu, aby, aby po dvadsiatich rokoch lízing ako finančná služba bol, zmizol z, z povrchu slovenského z toho pohľadu, že sa naozaj dostane do nevýhodnej situácie. Je úplne jasné, že podnikateľská obec, určite aj v rámci projektu Singapur, by nemala zahrnuté takéto plány, aby, aby, aby lízing rušila, pretože je to spôsob, akým sa dá dostať k základným prostriedkom, k autám, k nehnuteľnostiam a podobne.
No a keď chceme hovoriť o lobingu, pán minister, tak musíme sa opýtať aj na to, komu, komu je to prospešné? Rozpočtové dopady sú veľmi, veľmi otázne. Mali sme včera výbor, kde sa predstaviteľ inštitútu finančnej politiky natiahol k zástupcom lízingových spoločností, a máme tam proste rozdiel od plus 3 miliónov eur do mínus 1 milióna eur pre štátny rozpočet. Je tam ešte hotovostný výpadok, potom tam máme nejaký esovský dopad, no nemám pocit, že je to úplná istota, ako to nakoniec dopadne, ale v každom prípade, ak ten lízing skončí, tak ten prístup podnikateľov sa zhorší z toho pohľadu, že jediným partnerom sa stane v podstate len banka, pretože prečo by to inak robili cez lízingové spoločnosti, ktoré si ešte budú, samozrejme, robia to za zisk, tak kvôli zisku, takže si k financovaniu, ktoré dostávajú od banky ešte niečo priložia. Takže mne z toho nevychádza nič iné, pán minister, že len tento návrh možno pomôže štátnemu rozpočtu. O tom sú nejaké rozpaky, ale určite pomôže bankovému sektoru a bankám, pretože keď, keď sa zníži objem služieb, ktoré poskytuje lízing, tak sa to presunie do bánk.
No a musím povedať, že aj návrh, ktorý sa mal týkať stavebných sporiteľní, ktorý je síce niekoľkýkrát zo stola aj preč, mal podobné pozadie, pretože, pretože vážne atakovanie stavebného sporenia, samozrejme, z neho má aj výhody bankový sektor, aj keď tam je to druh kanibalizmu, lebo matkami alebo akcionármi stavebných sporiteľní sú zase samotné banky, no ale musíte, je vám úplne jasné, že, že je tu súboj o, o vklady na trhu, či by im to vyhovovalo.
Takže ak hovoríme o lobingu, tak buďme k sebe naozaj otvorení a čestní. Aj zrušenie lízingu niekomu vyhovuje a určite to vyhovuje bankovému sektoru, ktorú, ku ktorému ste vy ako zvyčajne veľmi, veľmi láskavý.
A viete ešte, keď sa tu hovorí o tom, že je to, to je ináč, to je pre mňa fascinujúce, že je to spravodlivé a správne, tak musíte si, pán minister, uvedomiť, že lízing tu bol aj pred vami, teda aj za vás, aj táto konštrukcia odpisovania, aj za nás, čiže nie je to výmysel našej, našej vlády, takže na tú spravodlivosť zrejme nejako len teraz prichádza, Primárny je zrejme fiškálny dôvod, alebo neviem aký, teda aký. Snáď sa to dozvieme.
Ďakujem. (Potlesk.)
Uvádzajúci uvádza bod 1.12.2011 10:02 - 10:12 hod.
Peter KažimírNajprv by som rád vysvetlil, prečo poslanci klubu SMER-u - sociálnej demokracie nehlasovali za skrátené legislatívne konanie, pamätáte si zo včerajška vystúpenie šéfa nášho klubu. Nie je to žiadna vecná, obsahová potýčka, ide o to že, že vnímame návrh toho zákona ako naozaj príliš vážnu vec na to, aby sme to...
Najprv by som rád vysvetlil, prečo poslanci klubu SMER-u - sociálnej demokracie nehlasovali za skrátené legislatívne konanie, pamätáte si zo včerajška vystúpenie šéfa nášho klubu. Nie je to žiadna vecná, obsahová potýčka, ide o to že, že vnímame návrh toho zákona ako naozaj príliš vážnu vec na to, aby sme to sfúkli za jedno popoludnie. A myslím si, že bude úplne namieste, aj keď sa presadila forma skráteného legislatívneho konania, bude namieste, aby sa týmto návrhom zákona detailne zaoberali aj uvedené výbory Národnej rady. A je tu ale jedna kľúčová, kľúčová vec, a to je vývoj v eurozóne, vývoj v Európskej komisii. Návrhy, ktoré sú naozaj zo dňa na deň veľmi revolučne formulované pani Merkel a prezidentom Sarkozym, ktoré majú vlastne smerovať k väčšej fiškálnej integrácii a k novým pravidlám správania sa v oblasti verejných financií jednotlivých krajín eurozóny.
Z tohto pohľadu sa na stole objavujú práve v Bruseli posledné dni návrhy, ktoré by mohli zasahovať aj do konštrukcie tohto ústavného zákona.
Keďže hovoríme o ústavnom zákone, nebude ani jednoduché a nemalo by byť, ani nebolo by to ani správne, aby sa novelizoval tento zákon každú chvíľu. Preto sa my naozaj prihovárame za to, aby došlo k podrobnej analýze posledných návrhov, ktoré prichádzajú z Bruselu. Požiadame o to aj, aj predstaviteľov ministerstva financií, ktorí majú najviac informácií, keďže sa naživo zúčastňujú týchto rokovaní, a potrebujeme v podstate veľmi aktuálnu, aktuálnu dopadovú krátku analýzu súladu posledných návrhov Európskej komisie s konceptom nášho zákona, pretože sú, opakujem, už sa tam objavujú niektoré veci, ktoré by mohli byť korigované, a mohli by sme ich potom v, vo výboroch Národnej rady upraviť.
Takže aj z tohto pohľadu sa budeme prihovárať aj pri skrátenom legislatívnom konaní za to, aby bolo druhé a tretie čítanie odsunuté minimálne o pár dní, určite po rozprave o štátnom rozpočte, a aby sme ten čas využili na to, aby sme si boli istí, že pristúpime k takému textu zákona, ktorý bude hlboko aktuálny a bude kompatibilný s postupmi eurozóny.
No, k veciam, ktoré odzneli k rozprave. Ja som hneď v úvodnom slove povedal, že určite mediálne najatraktívnejšia je téma limitu na dlh, a k tomu sa aj v podstate tí, ktorí tomu ako-tak rozumejú, aj vyjadrovali. No, chcem povedať, že ale ten zákon je oveľa, oveľa dôležitejší a obsahuje v sebe aj, aj ďalšie prvky, ktoré sú možno ešte dôležitejšie ako samotný limit na dlh. Tento zákon hovorí totiž o, naozaj o zodpovednosti a o tom, že sa ide robiť konečne systémový poriadok vo verejných financiách.
Tento zákon hovorí o daňových výdavkoch. Dámy a páni, a to je, to je naprieč, naozaj 20 rokov dozadu. Myslíte si, že v krajine je niekde centrálne evidované všetky, všetky daňové úľavy, ktoré vlády podávali? Myslíte si, že daňové úľavy, ktoré boli investorom schválené minulý týždeň, tých deväť úľav, sú niekde jasne evidované transparentne, že sa s nimi, že s nimi budete proste pracovať podľa dnešných platných zákonov? Nie, nie sú. A takto proste, tento zákon napríklad hovorí o tom, že daňové úľavy, to znamená daňové prázdniny, ktoré dostávali a dostávajú investori, musia byť pri každom zákone o štátnom rozpočte v záverečnom účte evidované, aby sa vedeli porovnávať, aby sme vedeli, vedeli s týmito peniazmi narábať, lebo je veľmi jednoduché dávať daňové úľavy, lebo to sú peniaze, ktoré ako keby nikdy neprišli, ale pohľad na ne, ak je, ak je jasné koľko, o koľko peňazí ide, je, je iný, ako keď o nich vôbec netušíte a neviete.
Máte pocit, druhá téma, že štát, ministerstvá, rezorty, majú totálny detailný prehľad o svojom majetku? Ja vám poviem príklad z ministerstva obrany predchádzajúceho obdobia, kde, kde súkromný investor upozornil ministerstvo, že, že má niekde nejaký pozemok. Ako neexistuje podrobná evidencia štátneho majetku. Bohužiaľ, je to, je to tak. Dnes sa vraciame k tomu, že, že koncept čistého bohatstva, to je proste koncept, ktorý, ktorý je úplne nový princíp a, samozrejme, nedostaneme sa do toho stavu ani za mesiac, ani za rok a možno ani za päť rokov, ale štartujeme proces o tom, aby sme mali úplne jasný prehľad o tom, aký má štát majetok, v akých cenách, aká je amortizácia, aké má pohľadávky, aké má záväzky.
Hovorí sa o, o implicitných záväzkoch, to je ďalší obrovský problém v tejto krajine. To sú proste skryté dlhy. Sú to skryté dlhy samospráv, sú to záväzky, ktoré, ktoré vyplývajú z legislatívy, z Európskej únie, sú to záväzky skryté v železniciach, v nemocniciach, ktoré sa často neevidujú a vylepšujú tak alebo onak bilanciu.
Takže toto sú, toto sú témy, ktoré sú tu obsiahnuté, a určite je to krok k lepšiemu a môže si o tom neviem kto hovoriť neviem čo. Ak hovoríme o tom limite, ja sa tam, zastavím sa pri tej šesťdesiatke. Nemám dôvod sa tu teraz hádzať o barikády, že či je to dobré alebo zlé číslo. Chcem vás len upozorniť, kolegovia, hlavne tých, ktorí budú hlasovať za štátny rozpočet zajtra, pozajtra, v utorok, že ak ho schválime v tej podobe ako, ako je konštruovaný pri tom vybájnenom raste, ktorý tam je uvedený, tak sa cez hranicu 50 percent prípadnej recesie dostane budúci rok, kolegovia, budúci rok. A to by som chcel vidieť tých hrdinov, proste, lebo treba byť hrdinami teraz, keď sa, keď sa koncentruje, keď sa robí tento rozpočet, a teraz by bolo prijímať potom opatrenia, aby sme sa nedostali k tej hranici.
Takže je naozaj namieste dnes, keď nevieme, čo bude, čo bude na jar, čo sa udeje na jeseň, hovoriť bez nejakých dodatočných demagogických a hrdinských rečí o tom, ako nedosiahnuť hranicu 50 percent, ako nedosiahnuť hranicu 55 percent. Ale to, čo dostávame aj, aj od vás, aké sú recepty, sú o tom, že sú predčasné voľby, že sú tu nejaké recepty, ktoré ale nikto nikdy ani nevidel, ani o nich nechce hovoriť, a má ich prijať ďalšia vláda alebo ďalšia exekutíva.
Takže to má všetko, tak ako je to vo vesmíre, všetko je so všetkým spojené. Takže by som poprosil hrdinské reči o, o tom, aká, aký má byť limit, že mal by byť 50 alebo 40 percent, áno. Španielsko má, má dlh na úrovni 60 percent a má problémy s financovaním. Ale treba si uvedomiť, že ten limit 60 percent je, je krajná hranica a koncept tohto zákona hovorí o, o takzvanom pásme bolesti, ktoré začína od 10 percent dole, a ja vám oznamujem, že ak pristúpime ku koncepcii rozpočtu na budúci rok tak, ako to zatiaľ vyzerá, tak tú hranicu bolestivosti dosiahneme už budúci rok aj, aj pričinením niektorých kolegov odtiaľto, či sú fasádnici alebo nie sú fasádnici, to je, to už na nich nezáleží.
Chcem povedať, a museli ste to vycítiť, napriek nejakej, jedným-dvom potýčkam, že ten zákon bol a je ojedinelým projektom, že vznikal v nejakej atmosfére konštruktívneho dialógu, často apolitického, s jediným a jediným zámerom dosiahnuť dohodu ako prejav zodpovednosti v časoch, ktoré sú nevídané a ktoré sme nikto nikdy nezažili.
Z tohto pohľadu to bola aj pre mňa osobne ojedinelá, ojedinelá skúsenosť, ktorá naozaj začala pred tými dvoma rokmi v jednom nemenovanom bratislavskom hoteli, a bol to istý typ slovenského typu vianočnej dohody, ktorý dochádza k cieľu. Nechcem byť sentimentálny, ale určite má význam sa aj pri tomto pozastaviť, a určite aj v druhom čítaní sa bude treba vyjadriť hlavne k témam, k témam, ktoré som tu načrtol. A to sú kryté dlhy, to je proste význam a postavenie samospráv v tomto zákone, a to je aj otázka, ktorá konečne, tento zákon totiž úplne v plnej nahote odhalí aj problémy miery prerozdeľovania a daňové kvóty dva, to znamená celkových príjmov štátu na, na celkovom HDP a schopnosti financovania verejných, verejných služieb ako takých.
Toto sú témy, o ktorých by sme mali detailnejšie hovoriť v druhom čítaní a, samozrejme, aj na výboroch.
Ďakujem. (Potlesk.)
Uvádzajúci uvádza bod 1.12.2011 9:11 - 9:23 hod.
Peter KažimírHlavným cieľom návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je obmedzenie presúvania neúmerného finančného bremena na ďalšie generácie a zvýšenie dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch. Asi netreba zdôrazniť, akú dôležitosť majú takéto a podobné legislatívne zámery v časoch finančnej a dlhovej krízy. Návrh nového fiškálneho rámca na Slovensku, aj keď je výsledkom dvojročného intenzívneho procesu, je v súlade so zámermi európskych autorít na posilnenie národných rozpočtových rámcov. Nedávno schválená legislatíva na európskej úrovni poukazuje na nutnosť prijatia fiškálnych pravidiel konzistentných s Paktom stability a rastu na národnej úrovni, ktorých plnenie by malo byť monitorované a hodnotené nezávislými fiškálnymi inštitúciami.
Návrh ústavného zákona definuje niekoľko ukazovateľov v článku II, ktoré by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri hodnotení fiškálnej politiky z pohľadu smerovania k dlhodobo udržateľnému stavu. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, základný scenár, čisté bohatstvo štátu, štrukturálny deficit, implicitné záväzky a daňové výdavky jasne vymedzujú rámec pre analytické hodnotenie a monitorovanie fiškálnej politiky.
Popredné miesto medzi nimi má koncept čistého bohatstva, to je úplná novinka, ktorý je základným kameňom filozofie celého návrhu. Čisté bohatstvo je vlastným imaním štátu v ponímaní firemného, firemného vnímania vlastného imania a predstavuje toto čisté bohatstvo dôležitý krok vpred vo zvýšení transparentnosti verejných financií. Nad konceptom čistého bohatstva, ako základným kameňom návrhu, sú definované štyri fiškálne pravidlá. Horný limit na dlh verejnej správy, to je pravidlo, ktoré je asi najviac aj mediálne popularizované a vnímané. Potom sú tam výdavkové limity, osobitné pravidlá pre samosprávy a pravidlá transparentnosti.
Najdôležitejším pravidlom návrhu je naozaj horný limit na verejný dlh, ktorý je dlhodobo zadefinovaný v článku V na úrovni 50 percent z hrubého domáceho produktu. Ale vzhľadom na veľkú súčasnú neistotu ohľadom riešenia finančnej a dlhovej krízy, horný limit štartuje dnes na úrovni šesťdesiatich percent hrubého domáceho produktu a do roku 2028, postupne od roku 2017, každý rok o jeden percentuálny bod klesá až na tých 50 percent, čo je cieľová hranica.
Návrh zákona obsahuje postupné sankčné mechanizmy, ktoré sa aktivujú ešte pred dosiahnutím horného limitu. Po prekročení hranice 50 percent pri tom základnom scenári ministerstvo financií zasiela Národnej rade písomné zdôvodnenie spolu s návrhom opatrení na zníženie dlhu. Po prekročení hranice 53 percent vláda predloží na rokovanie Národnej rady zoznam opatrení na zníženie dlhu a zároveň sa zmrazia platy členov vlády. Ak výška dlhu presiahne 55 percent, a to už začínajú, by som povedal, opatrenia, ktoré začínajú naozaj bolieť, okrem predchádzajúcich opatrení ministerstvo viaže v aktuálnom roku, keď sa dozvie o tom, že, že dlh presiahol 53 percent, v aktuálnom roku viaže 3 percentá výdavkov v štátnom rozpočte, zakazuje sa čerpanie rezervy vlády a premiéra a vláda môže do Národnej rady predložiť iba taký rozpočet, kde nedochádza k medziročnému nárastu verejných výdavkov. V prípade, že by verejný dlh prekročil 57 percent, ako ďalšia sankcia pribudne nutnosť predkladať vyrovnaný rozpočet. Sú to holé a jednoduché vety, ale za nimi sú veľmi, veľmi závažné opatrenia.
Po dosiahnutí alebo pri prekročení horného limitu šesťdesiatich percent sa k všetkým tým predchádzajúcim opatreniam pripája aj hlasovanie, akési povinné vyvolanie hlasovania o dôvere vláde v parlamente. Najtvrdšie sankcie, treba ich vnímať od pásma päťdesiatich piatich percent, sa neuplatňujú dva roky po parlamentných voľbách a tri roky po aktivácii únikových klauzúl. Únikové klauzuly, okrem vojnového stavu, sú definované ako vážna recesia. Skúsenosti s ňou máme z roku 2009 hlavne, tam je to evidentne, evidentne parametricky nastavené na podobnú situáciu, keď došlo k prepadu rastu zo šiestich, vyše šiestich percent HDP do, do poklesu ekonomického rastu skoro piatich percent. Čiže vojnový stav je, je, patrí medzi výnimky a potom je tam otázka, otázka vážnej recesie, ale takisto sa vníma ako, ako možnosť únikovej klauzuly výrazný jednorazový negatívny vplyv na verejné financie, ktorý mohol byť spojený s prírodnou katastrofou a s následným riešením škôd so záchranou bankového sektoru a s realizáciou medzinárodných záväzkov, a to vtedy, ak prekročia tieto opatrenia viac ako 3 percentá HDP v jednom roku.
Druhým fiškálnym pravidlom návrhu ústavného zákona sú výdavkové stropy, ktoré však budú detailnejšie špecifikované a rozpracované v osobitnom zákone neskôr.
Tretím pravidlom sú dodatočné ustanovenia pre hospodárenie samospráv. Už pri hornom limite na verejný dlh sú definované rovnaké požiadavky na rozpočty samospráv ako na celkový rozpočet verejnej správy.
V osobitných ustanoveniach sa ešte definuje aj finančná pokuta, ktorá vchádza automaticky do platnosti, ak dlh samosprávy prekročí 60 percent zo skutočných bežných príjmov z predchádzajúceho roka. Výška pokuty sa vyčísľuje ako 5 percent z rozdielu medzi aktuálnym dlhom a hranicou šesťdesiatich percent.
Okrem pokuty sú dôležitými ustanoveniami aj deklarácia takzvaného "no-bailoutu", keď štát nezabezpečuje platobnú schopnosť samosprávy na jednej strane, ale je tam aj ústavným zákonom zadefinovaná ochranná klauzula pre samosprávy, ktorá hovorí, že štát pri presune nových kompetencií musí súčasne poskytnúť aj zodpovedajúce finančné zabezpečenie. Toto, samozrejme, reaguje na, na skúsenosti samosprávy z minulých období, keď sa tak dialo. Tu musím takisto podotknúť, že spolu s návrhom tohto ústavného zákona v tejto Národnej rade bude po dohode so samosprávou prerokované aj uznesenie Národnej rady, ktoré bude zaväzovať akúkoľvek vládu k tomu, aby, aby urobila akúsi inventúru kompetencií samosprávy s potrebami ich finančného zabezpečenia. Takže toto, o tomto uznesení Národnej rady sa budeme, samozrejme, veľmi úzko baviť práve v súvislosti aj s týmto zákonom.
Štvrtým pravidlom sú požiadavky na transparentnosť, jednak v oblasti základných makroekonomických a daňových prognóz pre rozpočet, ako aj pri definícii obsahu základných rozpočtových dokumentov. Návrh zákona dáva legislatívnu oporu už existujúcim dvom výborom pre makroekonomické a daňové prognózy, ktoré úslužne fungujú pri ministerstve financií už od roku 2004.
Výbory by, výbory by mali zverejňovať svoje prognózy minimálne dvakrát do roka podľa tohto zákona a návrh zákona obsahuje aj minimálne požiadavky na rozpočet a štátny záverečný účet z hľadiska údajov, ktoré musí poskytovať. Tieto kľúčové dokumenty by mali obsahovať konsolidovanú bilanciu, implicitné a podmienené záväzky, daňové výdavky, čisté bohatstvo, ale napríklad aj hospodárenie štátnych podnikov alebo základné parametre stratégie manažovania štátneho dlhu. Spomínané fiškálne pravidlá by mali byť hodnotené a monitorované nezávislou radou pre fiškálnu zodpovednosť. Rada by mala mať troch členov a štíhly analytický tím a mala by byť financovaná z rozpočtu Národnej banky Slovenska. Funkčné obdobie členov je sedemročné a neobnoviteľné. Predsedu rady na návrh vlády volí Národná rada trojpätinovou väčšinou, ďalších dvoch členov na návrh prezidenta a guvernéra volí Národná rada nadpolovičnou väčšinou. Pri voľbe prvej rady je nutná trojpätinová podpora pri všetkých členoch, to znamená, opäť ústavná väčšina a ústavná zhoda naprieč celým politickým spektrom trojpätinovou väčšinou.
Otázka pôsobnosti tejto rady, veľmi dôležitá vec, je v štyroch kľúčových oblastiach. Vypracuváva a zverejňuje správu o dlhodobej udržateľnosti vrátane základného scenára a určenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti každoročne k 31. marcu a vždy do tridsiatich dní po prerokovaní programového vyhlásenia novej vlády. Vypracuváva a predkladá na rokovanie Národnej rady správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, a takisto pravidiel rozpočtovej transparentnosti podľa tohto zákona za predchádzajúci rozpočtový rok vždy do 31. augusta daného roku. A vypracuváva a zverejňuje z vlastného podnetu stanovisko k legislatívnym návrhom, predkladaných na rokovanie Národnej rady, najmä z hľadiska dôsledkov na rozpočet verejnej správy a z hľadiska dopadu na dlhodobú udržateľnosť. Takéto stanovisko môže budúca fiškálna rada vypracovať aj na podnet poslaneckého klubu.
Po ďalšie, vykonáva ďalšie činnosti súvisiace s hodnotením a monitorovaním vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a s hodnotením plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Účinnosť tohto zákona sa predkladá od 1. marca 2012, pričom ustanovenia týkajúce sa samospráv by mali vstúpiť do platnosti 1. januára 2015.
Toľko opis základných princípov, ktoré návrh ústavného zákona obsahuje, a toľko aj moje úvodné slovo. Poprosím kolegov, ktorí sa hlavne podieľali na tvorbe tohto zákona, aby, aby sa eventuálne v následnej rozprave k tomuto vyjadrili.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2011 9:59 - 10:01 hod.
Peter KažimírVystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2011 15:09 - 15:10 hod.
Peter KažimírA ja budem reagovať na pána poslanca Dostála. Pán poslanec, ale veď vy ste sa napr. nechali vyhodiť alebo vytlačiť z recepcie čínskeho veľvyslanectva z toho dôvodu, že ste chceli dať signál, že vás niečo zaujíma, resp. že chcete nastoliť nejaký problém. Nejakým spôsobom ste proste prejavili záujem o nejakú problematiku. A patrične vám bolo aj dané najavo, čo si dotyční tí...
A ja budem reagovať na pána poslanca Dostála. Pán poslanec, ale veď vy ste sa napr. nechali vyhodiť alebo vytlačiť z recepcie čínskeho veľvyslanectva z toho dôvodu, že ste chceli dať signál, že vás niečo zaujíma, resp. že chcete nastoliť nejaký problém. Nejakým spôsobom ste proste prejavili záujem o nejakú problematiku. A patrične vám bolo aj dané najavo, čo si dotyční tí ľudia o tom myslia. Ale to isté platí aj o zákonoch. Dať do zákona ustanovenia, ktoré vytvárajú zdvihnutý prst, samozrejme, to nie je 100-percentná práca urobená, lebo na druhej strane tu musíte mať nejaké orgány, orgány dohľadu, alebo rezort financií, ktorý či už verbálne, ale hlavne výkonom svojej kontroly bude vytvárať dusno, ak to chcete povedať preto, aby toto, s čím tie inštitúcie, ktorých nie je nekonečný počet, je ich 26, to znamená, sú kontrolovateľné a dá sa na ne vytvárať nátlak, sa vyhrážajú, sa nedialo. Všetko. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 19.10.2011 14:51 - 15:05 hod.
Peter KažimírViete veľmi dobre, že nášmu parlamentu bol doručený návrh zákona, ktorý sa ale nedostal do programu tejto schôdze, pretože sa dodržiava, svätí sa pravidlo šiestich mesiacov. Naposledy sme tu boli na jar s týmto zákonom, tak sa vláde podarilo nás obísť poza chrbát skráteným legislatívnym konaním. A máme na stole návrh alebo text zákona, ktorý dobre poznáte, a rokujeme o ňom.
Dobre, treba poznamenať a treba akože naozaj korektne pripustiť to, že tie naše návrhy zákonov sa naozaj dosť podobajú, s čím som ja veľmi spokojný, pretože pred rokom tu, naopak, ste z nás robili komediantov. Ale je to založené na základe vybraných pasív, identické ako u nás. Je to nejaké percento z tejto základne. Je tam použitie, ktoré v podstate kryje deficit štátneho rozpočtu, čo je, ináč, veľmi filigránsky urobené, ale dobre, je to, samozrejme, z rozpočtových dôvodov. Myslím si, že ľuďom treba hovoriť pravdu a len pravdu. A tou pravdou je, že tento odvod sa bude používať na krytie výdavkov rozpočtu verejnej správy.
No v čom máme odlišný názor. Je to výška odvodu. Viete veľmi dobre, že my sme navrhovali vyšší odvod. Ten je aj v návrhu zákona uvedený. Je to 0,7 % z tej danej základne, k čomu o chvíľku prednesiem aj pozmeňujúci návrh. Tá debata na výbore hovorila o tom, že už rozhodnutie o 0,4 % je viac-menej založené na politickom rozhodnutí a na objektívnych potrebách rozpočtu, a nie na základe nejakej hlbokej analýzy, to si treba proste priznať, pred pár týždňami to bolo 0,2 %, ako absolútny strop, teraz je to 0,4 %. A my prichádzame s návrhom 0,7 % s pripomenutím, že navýšenie čistého zisku bankového sektora minulý rok bolo vyše 100 %, navýšenie čistého zisku bankového sektora za prvých šesť-sedem mesiacov je zatiaľ evidované v úrovni 80 %.
Chcem pripomenúť a uviesť príklad, ktorý som uvádzal aj na výbore. Je to repatriácia dividend. Len tri najväčšie slovenské banky, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a Všeobecná úverová banka repatriovali, teda poslali svojim matkám dividendy v objeme vyše 170 mil. eur. To je podobná suma, akú navrhujeme vybrať od bankového sektora týmto odvodom. Prečo to tie banky urobili? No preto, že ich matky sú v problémoch. Posielajú proste tieto eurá domov, aby si riešili vlastnú potrebnú kapitalizáciu a aby sčasti z týchto svojich ziskov v krajinách svojich matiek platili presne takýto typ odvodu, ktorý sa teraz snažíme zaviesť, kde napr. v Rakúskej republike, viete, že Rakúsko je najväčší zahraničný investor v bankovom sektore na Slovensku, takýto typ odvodu už bol zavedený od 1. januára tohto roku v celkovom objeme 0,5 mld. eur. Čiže čo sa stalo tým, že rok meškáme s týmto zákonom? Napr. cez tieto banky odišli peniaze do Rakúska, do rakúskych matiek a odtiaľ ich časť do rakúskeho štátneho rozpočtu. To je realita. To je realita a ja som rád, že máme aspoň konsenzus v tom, že treba urobiť poriadok aj doma a treba, aby sa aj tieto finančné inštitúcie podieľali na príjmoch štátnych rozpočtov nielen v krajinách svojich matiek, ale aj u nás doma.
Prečítam, pán spravodajca, pozmeňujúci návrh, potom vám ho aj odovzdám, k vládnemu návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov.
§ 3 ods. 2. Pôvodné znenie je: „Sadzba odvodu na príslušný kalendárny rok je 0,4 %.“ A navrhované znenie je: „Sadzba odvodu na príslušný kalendárny rok je 0,7 %.“
Odôvodnenie. Banky na území Slovenskej republiky zvýšili zisk doteraz v tomto roku o viac ako 80 %, čo dáva reálny predpoklad ziskovosti aj do budúceho roka. A preto návrh zvýšenia sadzby odvodu na príslušný kalendárny rok na 0,7 % nemá významne negatívny vplyv na hospodárenie týchto bankových inštitúcií. A zároveň toto zvýšenie bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejných financií o cca 100 mil. eur. Uvedené zvýšenie príjmov verejných financií dáva vláde väčší predpoklad na nezvyšovanie daní, hlavne nepriamych daní, ktoré inak negatívne ovplyvnia hospodárenie obyvateľstva.
To bol pozmeňujúci návrh 1.
Ďalšia téma, téma, ktorú nastoľujú ani nie tak poslanci Národnej rady a možno ani nie tak hlasno zástupcovia regulátora, či je to ministerstvo financií alebo centrálna banka. Ale túto tému nastoľujú samotní bankári, ktorí sa hlasne dennodenne vyhrážajú, že prenesú tento odvod do ceny svojich služieb. Zaznelo to koniec koncov aj z príhovoru napr. pána poslanca Ďurkovského. Tá hrozba tu, samozrejme, je. Ale my odmietame toto prijať ako holú pravdu, ako fakt. A pán minister to musí uznať, veď z jeho dielne vyšli niektoré zákony, ktoré reagujú na situáciu na finančnom trhu, keďže sami uznávame, že máme najvyššie úroky na hypotéky v eurozóne a žiadny bankový odvod doteraz zavedený nebol.
Ak hovoríme o zvýšení ziskovosti bankového sektora v minulom, ale aj v tomto roku, v tomto roku je to o tých 80 % plánovaných, tak vás chcem upozorniť, že súčasťou toho zvýšenia je zvýšenie výnosov bánk z poplatkov o vyše 15 %. Takže banky zvyšujú poplatky aj dnes a žiadny odvod nebol zavedený. Je tu niečo zhnité v tomto štáte dánskom, v tejto veci. Je to ťažká vec, je to ťažká vec pre regulátora či rezort financií alebo centrálnu banku, teraz odhliadnuc od zafarbenia ľudí, ktorí tam sedia, lebo je to sofistikovaný súper. Ale miera arogancie, ktorou sa bránia proti zavedeniu tohto odvodu, nám dáva o to väčší dôvod na to, aby táto problematika bola pod drobnohľadom. A aj preto si dovoľujeme predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov Národnej rady k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý sa volá vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 535). Ja vám ich prečítam.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. Článok III sa dopĺňa o nové body:
Bod 1: „Platiteľ sám znáša svoje náklady a výdavky súvisiace s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom, pričom z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom sa nesmú zvyšovať ceny, poplatky, odplaty ani iné finančné plnenia, príp. vyžadovať osobitné poplatky, odplaty alebo iné finančné plnenia na úhradu nákladov alebo výdavkov súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom. Ak platiteľ zvýši cenu, poplatok, odplatu alebo iné finančné plnenie za poskytovanie svojich finančných služieb alebo vykonávanie ďalších svojich obchodov z dôvodov, ktoré nesúvisia s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom, tak skutočné dôvody zvýšenia ceny poplatku, odplaty alebo iného finančného plnenia musia byť transparentné a musia umožniť jasné, jednoznačné a zrozumiteľné rozlišovanie dôvodov ich zvýšenia od okolností súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom.“
Bod 2: „Porušenie ustanovenia odseku 1 je nedostatkom v činnosti platiteľa, za ktorý je orgán dohľadu nad finančným trhom15) príslušný uložiť platiteľovi opatrenia na nápravu a sankcie podľa osobitných zákonov16), ktoré sa vzťahujú na nedostatky v činnosti platiteľa.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 15 a 16 znejú: „15) Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 16) Napr. § 50 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
Odôvodnenie. Navrhujeme do zákona doplniť spoločné ustanovenia, ktorými sa bankám vyslovene uloží, že z dôvodu súvisiacich s úhradou navrhovaných odvodov sa nesmú zvyšovať ceny ich služieb, za porušenie navrhnutých pravidiel bude možné bankám ukladať opatrenia na nápravu a sankcie podľa § 50 zákona o bankách.
Toto je pozmeňujúci návrh, ktorý sa má zaoberať danou problematikou.
O tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý som avizoval na našom finančnom a rozpočtovom výbore, bola takisto debata. Bola konštruktívna, bolo jasne povedané, že je to otázka regulátora. Tým regulátorom je, samozrejme, orgán dohľadu, Národná banka Slovenska, a celou svojou činnosťou a pôsobením aj samotný rezort financií. Čiže toto je právny rámec, ktorý by mohol vytvoriť priestor na to, aby sa naozaj aj samotný rezort financií a hlavne orgán dohľadu mohol zaoberať neúmerným zvyšovaním cien služieb a hlavne podozreniami, že tento odvod, ktorý ako nový zavádzame, by sa automaticky mal prenášať do poplatkov.
Pre vysvetlenie. Centrálna banka veľmi presne sleduje zloženie aj samotného čistého zisku, ale aj skladbu, to znamená, aký typ výnosov sa podieľa na tomto zisku. Je tu nejaká trajektória, je tu nejaká história. Som vám, samozrejme hovoril, že napr. to je v tomto roku 15-percentný rast cien poplatkov, v minulom roku to bola takisto nejaká úroveň rastu. Nemusíme byť s ňou spokojní, ale tu je. Samozrejme, ak by došlo k tomu rastu vyššiemu, aký bol obvyklý, ak to mám tak poznamenať v ďalších rokoch v konkrétnych inštitúciách, vytvorí to priestor pre regulátora na to, aby analyzoval takúto cenovú politiku a potom príp. zasiahol. Je to nástroj, ktorý, samozrejme, dáva možnosť všetkým tým, ktorí o tom môžu hovoriť, aby mohli vytvárať tlak, tlak na to, aby to, o čom rozprávame, že naše bankovníctvo pracuje v trhovom prostredí, naozaj bola pravda, lebo síce tu máme 26 komerčných bánk, ale o trhovom skutočnom prostredí by asi vedel hovoriť aj terajší šéf nášho výboru, ktorý je bývalý, dlhoročný šéf banky, jednej z komerčných bánk, a všetci si o tom môžeme myslieť svoje.
Takže toto je odpoveď. Je to z našej strany, samozrejme, žiadosť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov či už v oblasti zvýšenia samotného odvodu, ale hlavne z hľadiska snahy zabrániť automatickému prenosu do poplatkov a do zvýšenia úrokov a cien služieb celkovo. S tým by ste snáď nemuseli mať vôbec žiadny problém. Toľkoto. Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2011 14:30 - 14:32 hod.
Peter KažimírĎakujem.
Vystúpenie v rozprave 18.10.2011 14:10 - 14:26 hod.
Peter KažimírNo, všetci máme s fiškálnou decentralizáciou svoje...
No, všetci máme s fiškálnou decentralizáciou svoje skúsenosti, či už tí, ktorí boli na strane exekutívy alebo tí, ktorí roky sa starajú o veci verejné v oblasti, v oblasti samosprávy.
Samospráva má svoje, svoje práva a svoje povinnosti, svoju zodpovednosť za životy, za každodenné životy našich ľudí. Už z princípu svojho pôsobenia má k ľuďom oveľa bližšie ako centrálna vláda. Z tohto pohľadu aj oveľa citlivejšie vníma, vníma potreby obyvateľov našich miest, obcí a regiónov. Chcem povedať, že skúsenosti, ktoré sme mali, hlavne, hlavne v, môžem hovoriť za obdobie rokov 2006 až 2010. Máme za sebou obdobie obrovských nadpríjmov, ktoré umožňoval dotyčný doterajší vzorec financovania samospráv v roku 2006, '07 a '08, ale máme za sebou aj skúsenosti v čase ekonomického ochladenia obrovského prepadu príjmov.
Dokonca máme za sebou aj tú skúsenosť, že sme, že sme na základe rokovania krízovej rady v roku 2009 sa dohodli so samosprávou na tom, že časť, o časť peňazí z titulu daní z príjmov fyzických osôb prišli. Tu len chcem naznačiť, že ten spôsob, akým sme došli k tomuto záveru, bol úplne odlišný, ako sa to deje dnes. Bolo to na základe dohody, a to je ten základný rozdiel, na ktorý chcem, na ktorý chcem poukázať. Áno, rozhodnutie v roku 2009, rozhodnutie o tom, že sme zvýšili odpočítateľnú položku a tým pádom sme znížili príjmy obcí o vyše 100 miliónov eur v danom období, bolo bolestivé pre samosprávu, ale na základe argumentov, ktoré sme obe strany položili na stôl, došlo k zhode. Došlo ku konsenzuálnemu konaniu oboch strán bez reptania, bez sťažností a dokonca aj bez, bez takých rečí, ktoré tu boli dnes uvedené v tejto Národnej rade. Ja musím, musím sa postaviť za svojich kolegov tu, ktorí tu hovorili predo mnou. Boli to všetko, boli to starostovia, boli to, boli to primátori, boli to predstavitelia vyšších územných celkov a som presvedčený, že tí ľudia neklamali. Hovorili presne to, čomu sa rozumejú, vedia rozrátať dopady nového vzorca financovania na každodenný život občanov.
Pre mňa poznámka pána poslanca Pada bola udivujúca, pretože to, čo spomenul, ja neviem, či žije v Michalovciach alebo v Košiciach, ale podľa mňa skôr žije na nejakom plávajúcom ostrove na jazere Guláška, lebo nemôže, nemôže atakovať poslancov Národnej rady, predstaviteľov samosprávy, že sú v konflikte záujmov. Oni jediní z nás naozaj vedia rozmeniť na drobné to, čo sa má udiať v Národnej rade schválením takéhoto predmetného zákona. Chcem poukázať aj na veľký obraz, o ktorom, o ktorom niekedy zabúdame hovoriť. Často kritizujeme a myslím, že je to naprieč vládam, ktoré, ktoré na Slovensku vládli, že máme formálne viacročné rozpočtovanie. Myslím si, že obce sú na tom, obce a samosprávy sú na tom oveľa lepšie ako, ako centrálna vláda a je úplne jasné, že si plánujú financovanie svojich potrieb niekoľko rokov dopredu. Ako pán minister potom v situácii, ak v podstate v októbri alebo v novembri bude prijatý takýto zákon, ktorý im zoberie 248 mil. eur, napr. na mesto Bratislava je to 13 mil. eur, vyčíslené úplne presne, ako si takéto mesto, takáto obec, ako sa má postaviť k svojim plánom, ktoré si úplne legitímne v zmysle zákona postavili na najbližšie obdobie?
Nemáte pocit, ja sa vás, pán minister, potom budem samozrejme pýtať, aký deficit samosprávy si budete, budete plánovať v rozpočte verejnej správy na budúci rok? Po..., v prípade, že, že prijímate takýto vzorec financovania? Lebo je úplne samozrejmé, že obce, ktorým zoberiete peniaze, a nie sú zadlžené a majú možnosti v rámci, v rámci svojich rozpočtových zákonov sa dofinancovať z úverov, že tak urobia. A viete, že to je ten problém, že obce nežijú v ESA metodike, v metodike časovo rozlíšených výdavkov a viete, že nám to, viete, že nám to, nám, centrálnej vláde, parlamentu to robí problém z hľadiska, z hľadiska záverečného deficitu. Ja, samozrejme, by som očakával väčšiu aktivitu z hľadiska ministerstva financií napr. v oblasti reportingu. Je stará známa vec, že každý minister financií, či je modrý, červený alebo zelený, je na konci roka zelený z toho, že je plný očakávania toho, ako skončilo financovanie samospráv. A možno už nie každý vie, že sa to dozvie najskôr vo februári nasledujúceho roku. Čiže to sú oblasti, ktorým by som podľa, podľa mňa, podľa mňa by sa centrálna vláda mala venovať práve tejto problematike, aby rozpočtové správanie samospráv bolo vypočítateľnejšie, aby reportovanie na centrálnu úroveň bolo, bolo de facto online alebo, aby bolo aktuálne, aby sa, aby sa prípadné, prípadné deficity za, dali, dali očakávať, anticipovať a aby sa s nimi dalo rátať aj z hľadiska realizácie rozpočtu v danom, v danom roku. Obávam sa, že ten návrh, ktorý je dnes na stole, samozrejme, ide, ide proti tejto myšlienke, pretože opakujem, ak vykastrujete, vyrežete zo dňa na deň de facto štvrť miliardy eur z financovania samospráv, je úplne logické, že tie samosprávy zareagujú z časti na základe vašich receptov, to znamená, budú musieť zvýšiť svoje originálne príjmy, ale z časti to urobia na úkor cudzích zdrojov, a tu sa dostávame do oblasti opäť neznámej, a to do oblasti, akým, akým dielom prispejú samosprávy k výslednému deficitu napr. budúceho, budúceho roka.
Nemám pocit, že dávate týmto zákonom a vzorcom financovania na túto otázku odpoveď. Budem sa vás, samozrejme, pýtať aj, ako si myslíte, ako by si mali vyššie územné celky dofinancovať rozpočtovú dieru. Ich jediný originálny príjem sú dane z motorových vozidiel. Takže aký, akú majú oni ďalšiu možnosť, aby, aby si skoro 60-miliónový výpadok dofinancovali? Opäť, opäť tá možnosť pri rozbehnutých programoch, pri čerpaní eurofondov, pri problémoch s predfinancovaním, problémoch s preplácaním dane z pridanej hodnoty budú musieť siahnuť na cudzie zdroje.
No, k celkovému zákonu, je v prvom čítaní a pri danom, v danom stave poznania vecí, musím povedať, že tento návrh zákona je zdrapom papiera, pretože je tu hlasne avizované to, že superhrubá mzda nebude. Tento vzorec financovania je postavený na superhrubej mzde. To znamená, percentá, ktoré prideľujete samospráve, nie sú dnes reálne. Druhým dôvodom, prečo je to zdrap papiera je, je to, že všetci neradi, ale akceptujeme tú realitu, že začiatkom novembra bude nová prognóza rastu hrubého domáceho produktu, a nie je žiadny dôvod si myslieť, že tá prognóza bude lepšia. Všetci priznávame a pripúšťame, že bude oveľa horšia, z tohto pohľadu aj, aj plánovaný nárast podľa pôvodného vzorca o 18 percent, bohužiaľ, zrejme nebude realitou, ale ani vami sľubovaný nárast o 3 percentá podľa tohto vzorca nebude realitou.
Pán minister, včera sedel, sedeli členovia finančného, rozpočtového výboru s predstaviteľmi samospráv kvôli téme zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na tomto stretnutí boli zástupcovia SDKÚ a KDH a na vlastné oči a uši videli a počuli, aký je názor, názor predstaviteľov samospráv vyšších územných celkov, ale aj ZMOS-u na tento zákon. Je úplne prirodzené, že ak sa rozprávame, a zatiaľ sa naozaj konštruktívne rozprávame, o návrhu tohto ústavného zákona, je prirodzené, že chceme, aby mal dosah aj na rozpočtové, zodpovedné správanie samospráv. Ale včera sme dostali úplne jasnú odpoveď. Ak im opäť v rozpore s programovým rozpočtovaním, v rozpore s vypočítateľnosťou príjmov, a teraz nemyslím vypočítateľnosť z hľadiska skutočnej reality, v ktorej sa ekonomika nachádza, ale z hľadiska právnej istoty, legislatívneho vývoja, ak im, ak im meníme, ak vláda mení a parlament mení spôsob financovania diktátom, tak nie sú ochotní a schopní takúto zodpovednosť znášať. Opäť, naopak, upozorňujú úplne realisticky, že, že takýto spôsob financovania bez dohody má negatívny dopad na zadlžovanie samospráv, alebo bude mať negatívny dopad. Tak sa budeme musieť rozhodnúť, akou cestou ísť. Ja som poukázal na to, že rozdiel medzi nami v téme financovania samospráv je v tom, že my sme sa snažili o dohodu a my sme aj tú dohodu dosiahli. Je pravdou, že následne v tých najťažších rokoch predstavitelia samosprávy asi nie v dobrom spomínajú na jar 2010, keď prepad príjmov bol rádovo v desiatkach percentách, keď štát musel pomôcť a nesystémovo poskytol finančné injekcie. Bolo to rádovo raz 100 miliónov, potom 30 miliónov eur a následne už aj vaša vláda poskytla cca 40 miliónov eur, tuším, samosprávam. Bolo to v roku 2010 s istým, s istým úškrnkom musím povedať, že chápal som vtedy vaše, vaše konanie tak, že jasné, bez problémov ste samosprávu dotankovali ďalšími desiatkami miliónmi eur, pretože ten deficit z hľadiska verejného vnímania išiel na náš vrub. Čiže bez problémov ste vtedy tú samosprávu dotankovali.
Teraz im úplne v rozpore, v rozpore s tým, čo bolo im sľubované, beriete. To, čo včera na finančnom a rozpočtovom výbore počuli aj predstavitelia koalície, bolo aj to, pán minister, a na to asi nebudete môcť byť hrdý, je vyhlásenie predstaviteľov samosprávy, že, že boli oklamaní. A to tu hovorili moji kolegovia, to, čo sa dialo pri východiskách rozpočtu, to, o čom boli ubezpečovaní v júli, a to, čo sa potom následne stalo pri legislatívnom procese v auguste. Ak hovoríte, že intenzívne diskutujete so samosprávami, nie je to pravda. Vy im diktujete a jedným z dôvodov, tak to vnímam ja, prečo sa schádza mimoriadny snem ZMOS-u, je práve spôsob, spôsob komunikácie, ktorý ste zvolili. Ja chápem že tých 248 mil. eur potrebujete do príjmu štátneho rozpočtu, i keď nechápem, ako taký veľmajster v šetrení, ako ste, pán minister, vy a ako ste sa vždycky prezentovali, základný pilier konsolidácie na budúci rok pozostáva práve z peňazí, ktoré dodnes patria samosprávam. Lebo neexistuje, a možno, možno sa mýlim, ale opravte ma, neexistuje žiadne iné opatrenie, v takomto finančnom objeme, ktoré by vyšlo z dielne vlády alebo vládneho, resp. podľa mňa teraz bezvládneho zoskupenia, žiadne iné opatrenie v rádovo, v takomto objeme financií.
Takže po tom všetkom, čo som povedal, po tom všetkom, čo som počul od zástupcov samospráv, je vhodné, a to je môj procedurálny návrh, pán spravodajca, vrátiť návrh tohto zákona predkladateľovi na dopracovanie. A na dopracovanie preto, lebo som presvedčený, že samosprávy sú schopné a ochotné zodpovedne znášať, samozrejme, osud, osud krajiny v týchto ťažkých časoch, čo dokázali aj v minulosti a dokazujú to svojou každodennou prácou, i keď, pán minister, viete, tak ako ste uvádzali daňovú odvodovú reformu veľmi, veľmi nepekným vyjadrením, uvádzali ste ju spôsobom tým, že živnostníci žijú na úkor zamestnancov, prepáčte ak som to parafrázoval, ale tá podstata, ten duch tam bol z hľadiska ich príspevku do sociálneho systému, takisto túto zmenu uvádzate slovami, že nielen štát, ale aj samosprávy musia šetriť. Chcem vám pripomenúť vaše slová z predvolebnej kampane v roku 2010, keď ste bičovali nás za to, že vláda nešetrí, ale samosprávy šetria. Veľmi dobre si na to pamätám. Šetrili vtedy, šetria aj dnes, lebo musia, majú oveľa menej prostriedkov ako v minulosti a ja mám stále pocit, podľa toho, čo som počul, že sú ochotní aj počúvať, ale musíte sa s nimi rozprávať.
Náš postoj k tomu je taký, že my sme schopní podporiť zmeny, spôsoby, spôsob financovania samospráv, ale len na základe zhody s predstaviteľmi samosprávy, aj vyšších územných celkov, aj obcí, aj miest.
Ďakujem. (Potlesk.)
Musím vás upozorniť na to, že váš štátny tajomník nevedel odpovedať na základné otázky z rozpočtového výboru, ktoré dostal z pohľadu toho, že máme september. Máme vysoký dátum v septembri, v podstate zmena sídla sa má udiať od 1. januára. Nedostali sme žiadnu odpoveď na to, na akú adresu to bude v Bratislave, v akých priestoroch, či to bude v priestoroch budovy vo vlastníctve štátu alebo či to bude opäť nejaký komplikovaný nájom s nejakou napínavou zápletkou alebo či to bude kúpa nehnuteľnosti. Čiže z tohto pohľadu sa dožadujem aj vašej reakcie, ako to mienite riešiť za štyri mesiace a aké budú náklady spojené zo sťahovaním, s obstaraním budovy, s rekonštrukciou a podobne. Lebo nejde len o sťahovanie ľudí, ide aj o IT - systémy, ide o celkovú schopnosť operovať z nového... (Vystúpenie prerušené časomerom.)