Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja sa ešte raz vrátim do minulosti. Včera, včera pán Turčány zo ZMOS-u, a pán poslanec Ondro Matej je svedkom, spomenul rok 2009, keď rozhodnutím vlády a výsledkom konsenzuálnej dohody naozaj bola zvýšená odpočítateľná položka pre všetkých zamestnancov a všetkých, všetkých, ktorí sú predmetom, ľudí, ktorí sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb a vtedy následkom toho samospráva prišla o vyše 100 miliónov eur. A moja otázka na pána Turčányho bola ale, ale, čo sa s tými peniazmi stalo? No tie peniaze neskončili v štátnom rozpočte, tie peniaze skončili u ľudí, pretože mali vyššie čisté príjmy. Bolo to opatrenie, ktoré malo smerovať k posilneniu domácej spotreby. Ten rozdiel medzi, medzi opatrením v roku 2009 a tým, čo je teraz na stole, je v tom, že tie peniaze majú skončiť v štátnom rozpočte, beriete ich samospráve, idú do príjmov štátneho rozpočtu a na základe vášho receptu si ich samosprávy majú vybrať z vrecák opäť ľudí. Čiže to je ten rozdiel, vtedy skončili vo vreckách ľudí, pretože sa zišli čisté príjmy. Teraz, teraz sa ich disponibilné príjmy majú znížiť. Toto je rozdiel v týchto dvoch opatreniach.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, dámy a páni, som posledný z tých, ktorý by povedal, že spôsob financovania samosprávy je úplne v poriadku a nedá sa ďalej zmeniť. Pán minister vo svojej úvodnej reči hovoril o superosvedčených výsledkoch fiškálnej decentralizácie, hovoril dokonca aj o veľmi intenzívnom dialógu so samosprávou pri príprave terajšieho návrhu zákona.
No, všetci máme s fiškálnou decentralizáciou svoje skúsenosti, či už tí, ktorí boli na strane exekutívy alebo tí, ktorí roky sa starajú o veci verejné v oblasti, v oblasti samosprávy.
Samospráva má svoje, svoje práva a svoje povinnosti, svoju zodpovednosť za životy, za každodenné životy našich ľudí. Už z princípu svojho pôsobenia má k ľuďom oveľa bližšie ako centrálna vláda. Z tohto pohľadu aj oveľa citlivejšie vníma, vníma potreby obyvateľov našich miest, obcí a regiónov. Chcem povedať, že skúsenosti, ktoré sme mali, hlavne, hlavne v, môžem hovoriť za obdobie rokov 2006 až 2010. Máme za sebou obdobie obrovských nadpríjmov, ktoré umožňoval dotyčný doterajší vzorec financovania samospráv v roku 2006, '07 a '08, ale máme za sebou aj skúsenosti v čase ekonomického ochladenia obrovského prepadu príjmov.
Dokonca máme za sebou aj tú skúsenosť, že sme, že sme na základe rokovania krízovej rady v roku 2009 sa dohodli so samosprávou na tom, že časť, o časť peňazí z titulu daní z príjmov fyzických osôb prišli. Tu len chcem naznačiť, že ten spôsob, akým sme došli k tomuto záveru, bol úplne odlišný, ako sa to deje dnes. Bolo to na základe dohody, a to je ten základný rozdiel, na ktorý chcem, na ktorý chcem poukázať. Áno, rozhodnutie v roku 2009, rozhodnutie o tom, že sme zvýšili odpočítateľnú položku a tým pádom sme znížili príjmy obcí o vyše 100 miliónov eur v danom období, bolo bolestivé pre samosprávu, ale na základe argumentov, ktoré sme obe strany položili na stôl, došlo k zhode. Došlo ku konsenzuálnemu konaniu oboch strán bez reptania, bez sťažností a dokonca aj bez, bez takých rečí, ktoré tu boli dnes uvedené v tejto Národnej rade. Ja musím, musím sa postaviť za svojich kolegov tu, ktorí tu hovorili predo mnou. Boli to všetko, boli to starostovia, boli to, boli to primátori, boli to predstavitelia vyšších územných celkov a som presvedčený, že tí ľudia neklamali. Hovorili presne to, čomu sa rozumejú, vedia rozrátať dopady nového vzorca financovania na každodenný život občanov.
Pre mňa poznámka pána poslanca Pada bola udivujúca, pretože to, čo spomenul, ja neviem, či žije v Michalovciach alebo v Košiciach, ale podľa mňa skôr žije na nejakom plávajúcom ostrove na jazere Guláška, lebo nemôže, nemôže atakovať poslancov Národnej rady, predstaviteľov samosprávy, že sú v konflikte záujmov. Oni jediní z nás naozaj vedia rozmeniť na drobné to, čo sa má udiať v Národnej rade schválením takéhoto predmetného zákona. Chcem poukázať aj na veľký obraz, o ktorom, o ktorom niekedy zabúdame hovoriť. Často kritizujeme a myslím, že je to naprieč vládam, ktoré, ktoré na Slovensku vládli, že máme formálne viacročné rozpočtovanie. Myslím si, že obce sú na tom, obce a samosprávy sú na tom oveľa lepšie ako, ako centrálna vláda a je úplne jasné, že si plánujú financovanie svojich potrieb niekoľko rokov dopredu. Ako pán minister potom v situácii, ak v podstate v októbri alebo v novembri bude prijatý takýto zákon, ktorý im zoberie 248 mil. eur, napr. na mesto Bratislava je to 13 mil. eur, vyčíslené úplne presne, ako si takéto mesto, takáto obec, ako sa má postaviť k svojim plánom, ktoré si úplne legitímne v zmysle zákona postavili na najbližšie obdobie?
Nemáte pocit, ja sa vás, pán minister, potom budem samozrejme pýtať, aký deficit samosprávy si budete, budete plánovať v rozpočte verejnej správy na budúci rok? Po..., v prípade, že, že prijímate takýto vzorec financovania? Lebo je úplne samozrejmé, že obce, ktorým zoberiete peniaze, a nie sú zadlžené a majú možnosti v rámci, v rámci svojich rozpočtových zákonov sa dofinancovať z úverov, že tak urobia. A viete, že to je ten problém, že obce nežijú v ESA metodike, v metodike časovo rozlíšených výdavkov a viete, že nám to, viete, že nám to, nám, centrálnej vláde, parlamentu to robí problém z hľadiska, z hľadiska záverečného deficitu. Ja, samozrejme, by som očakával väčšiu aktivitu z hľadiska ministerstva financií napr. v oblasti reportingu. Je stará známa vec, že každý minister financií, či je modrý, červený alebo zelený, je na konci roka zelený z toho, že je plný očakávania toho, ako skončilo financovanie samospráv. A možno už nie každý vie, že sa to dozvie najskôr vo februári nasledujúceho roku. Čiže to sú oblasti, ktorým by som podľa, podľa mňa, podľa mňa by sa centrálna vláda mala venovať práve tejto problematike, aby rozpočtové správanie samospráv bolo vypočítateľnejšie, aby reportovanie na centrálnu úroveň bolo, bolo de facto online alebo, aby bolo aktuálne, aby sa, aby sa prípadné, prípadné deficity za, dali, dali očakávať, anticipovať a aby sa s nimi dalo rátať aj z hľadiska realizácie rozpočtu v danom, v danom roku. Obávam sa, že ten návrh, ktorý je dnes na stole, samozrejme, ide, ide proti tejto myšlienke, pretože opakujem, ak vykastrujete, vyrežete zo dňa na deň de facto štvrť miliardy eur z financovania samospráv, je úplne logické, že tie samosprávy zareagujú z časti na základe vašich receptov, to znamená, budú musieť zvýšiť svoje originálne príjmy, ale z časti to urobia na úkor cudzích zdrojov, a tu sa dostávame do oblasti opäť neznámej, a to do oblasti, akým, akým dielom prispejú samosprávy k výslednému deficitu napr. budúceho, budúceho roka.
Nemám pocit, že dávate týmto zákonom a vzorcom financovania na túto otázku odpoveď. Budem sa vás, samozrejme, pýtať aj, ako si myslíte, ako by si mali vyššie územné celky dofinancovať rozpočtovú dieru. Ich jediný originálny príjem sú dane z motorových vozidiel. Takže aký, akú majú oni ďalšiu možnosť, aby, aby si skoro 60-miliónový výpadok dofinancovali? Opäť, opäť tá možnosť pri rozbehnutých programoch, pri čerpaní eurofondov, pri problémoch s predfinancovaním, problémoch s preplácaním dane z pridanej hodnoty budú musieť siahnuť na cudzie zdroje.
No, k celkovému zákonu, je v prvom čítaní a pri danom, v danom stave poznania vecí, musím povedať, že tento návrh zákona je zdrapom papiera, pretože je tu hlasne avizované to, že superhrubá mzda nebude. Tento vzorec financovania je postavený na superhrubej mzde. To znamená, percentá, ktoré prideľujete samospráve, nie sú dnes reálne. Druhým dôvodom, prečo je to zdrap papiera je, je to, že všetci neradi, ale akceptujeme tú realitu, že začiatkom novembra bude nová prognóza rastu hrubého domáceho produktu, a nie je žiadny dôvod si myslieť, že tá prognóza bude lepšia. Všetci priznávame a pripúšťame, že bude oveľa horšia, z tohto pohľadu aj, aj plánovaný nárast podľa pôvodného vzorca o 18 percent, bohužiaľ, zrejme nebude realitou, ale ani vami sľubovaný nárast o 3 percentá podľa tohto vzorca nebude realitou.
Pán minister, včera sedel, sedeli členovia finančného, rozpočtového výboru s predstaviteľmi samospráv kvôli téme zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na tomto stretnutí boli zástupcovia SDKÚ a KDH a na vlastné oči a uši videli a počuli, aký je názor, názor predstaviteľov samospráv vyšších územných celkov, ale aj ZMOS-u na tento zákon. Je úplne prirodzené, že ak sa rozprávame, a zatiaľ sa naozaj konštruktívne rozprávame, o návrhu tohto ústavného zákona, je prirodzené, že chceme, aby mal dosah aj na rozpočtové, zodpovedné správanie samospráv. Ale včera sme dostali úplne jasnú odpoveď. Ak im opäť v rozpore s programovým rozpočtovaním, v rozpore s vypočítateľnosťou príjmov, a teraz nemyslím vypočítateľnosť z hľadiska skutočnej reality, v ktorej sa ekonomika nachádza, ale z hľadiska právnej istoty, legislatívneho vývoja, ak im, ak im meníme, ak vláda mení a parlament mení spôsob financovania diktátom, tak nie sú ochotní a schopní takúto zodpovednosť znášať. Opäť, naopak, upozorňujú úplne realisticky, že, že takýto spôsob financovania bez dohody má negatívny dopad na zadlžovanie samospráv, alebo bude mať negatívny dopad. Tak sa budeme musieť rozhodnúť, akou cestou ísť. Ja som poukázal na to, že rozdiel medzi nami v téme financovania samospráv je v tom, že my sme sa snažili o dohodu a my sme aj tú dohodu dosiahli. Je pravdou, že následne v tých najťažších rokoch predstavitelia samosprávy asi nie v dobrom spomínajú na jar 2010, keď prepad príjmov bol rádovo v desiatkach percentách, keď štát musel pomôcť a nesystémovo poskytol finančné injekcie. Bolo to rádovo raz 100 miliónov, potom 30 miliónov eur a následne už aj vaša vláda poskytla cca 40 miliónov eur, tuším, samosprávam. Bolo to v roku 2010 s istým, s istým úškrnkom musím povedať, že chápal som vtedy vaše, vaše konanie tak, že jasné, bez problémov ste samosprávu dotankovali ďalšími desiatkami miliónmi eur, pretože ten deficit z hľadiska verejného vnímania išiel na náš vrub. Čiže bez problémov ste vtedy tú samosprávu dotankovali.
Teraz im úplne v rozpore, v rozpore s tým, čo bolo im sľubované, beriete. To, čo včera na finančnom a rozpočtovom výbore počuli aj predstavitelia koalície, bolo aj to, pán minister, a na to asi nebudete môcť byť hrdý, je vyhlásenie predstaviteľov samosprávy, že, že boli oklamaní. A to tu hovorili moji kolegovia, to, čo sa dialo pri východiskách rozpočtu, to, o čom boli ubezpečovaní v júli, a to, čo sa potom následne stalo pri legislatívnom procese v auguste. Ak hovoríte, že intenzívne diskutujete so samosprávami, nie je to pravda. Vy im diktujete a jedným z dôvodov, tak to vnímam ja, prečo sa schádza mimoriadny snem ZMOS-u, je práve spôsob, spôsob komunikácie, ktorý ste zvolili. Ja chápem že tých 248 mil. eur potrebujete do príjmu štátneho rozpočtu, i keď nechápem, ako taký veľmajster v šetrení, ako ste, pán minister, vy a ako ste sa vždycky prezentovali, základný pilier konsolidácie na budúci rok pozostáva práve z peňazí, ktoré dodnes patria samosprávam. Lebo neexistuje, a možno, možno sa mýlim, ale opravte ma, neexistuje žiadne iné opatrenie, v takomto finančnom objeme, ktoré by vyšlo z dielne vlády alebo vládneho, resp. podľa mňa teraz bezvládneho zoskupenia, žiadne iné opatrenie v rádovo, v takomto objeme financií.
Takže po tom všetkom, čo som povedal, po tom všetkom, čo som počul od zástupcov samospráv, je vhodné, a to je môj procedurálny návrh, pán spravodajca, vrátiť návrh tohto zákona predkladateľovi na dopracovanie. A na dopracovanie preto, lebo som presvedčený, že samosprávy sú schopné a ochotné zodpovedne znášať, samozrejme, osud, osud krajiny v týchto ťažkých časoch, čo dokázali aj v minulosti a dokazujú to svojou každodennou prácou, i keď, pán minister, viete, tak ako ste uvádzali daňovú odvodovú reformu veľmi, veľmi nepekným vyjadrením, uvádzali ste ju spôsobom tým, že živnostníci žijú na úkor zamestnancov, prepáčte ak som to parafrázoval, ale tá podstata, ten duch tam bol z hľadiska ich príspevku do sociálneho systému, takisto túto zmenu uvádzate slovami, že nielen štát, ale aj samosprávy musia šetriť. Chcem vám pripomenúť vaše slová z predvolebnej kampane v roku 2010, keď ste bičovali nás za to, že vláda nešetrí, ale samosprávy šetria. Veľmi dobre si na to pamätám. Šetrili vtedy, šetria aj dnes, lebo musia, majú oveľa menej prostriedkov ako v minulosti a ja mám stále pocit, podľa toho, čo som počul, že sú ochotní aj počúvať, ale musíte sa s nimi rozprávať.
Náš postoj k tomu je taký, že my sme schopní podporiť zmeny, spôsoby, spôsob financovania samospráv, ale len na základe zhody s predstaviteľmi samosprávy, aj vyšších územných celkov, aj obcí, aj miest.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja sa takisto pripájam s istou dávkou podpory k návrhu pána poslanca Pelegriniho. Veľmi dobre viete, že ide o projekt, ktorý ide naprieč niekoľkých volebných období, a že nám záleží na tom, aby sa naozaj finančná správa vybudovala na čo najpevnejších základoch. Ja sa na to pozriem trošku z iného pohľadu, nie z pohľadu lokálpatriotizmu banskobystrického, ale ja sa prihováram za pragmatizmus a za racionálny postoj. Chcem naozaj pripomenúť, že daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici bolo nedávno, nedávno mám na mysli v priebehu posledných dvoch rokov zrekonštruované s nákladmi vyše 3 miliónov eur. To znamená, je plne vybavené na to, aby plnilo tieto úlohy naďalej a nemám pocit, pán minister, že by rozpočet, či už vašej kapitoly alebo celkovo štátny rozpočet mohol počítať s ďalšími zbytočnými výdavkami.
Musím vás upozorniť na to, že váš štátny tajomník nevedel odpovedať na základné otázky z rozpočtového výboru, ktoré dostal z pohľadu toho, že máme september. Máme vysoký dátum v septembri, v podstate zmena sídla sa má udiať od 1. januára. Nedostali sme žiadnu odpoveď na to, na akú adresu to bude v Bratislave, v akých priestoroch, či to bude v priestoroch budovy vo vlastníctve štátu alebo či to bude opäť nejaký komplikovaný nájom s nejakou napínavou zápletkou alebo či to bude kúpa nehnuteľnosti. Čiže z tohto pohľadu sa dožadujem aj vašej reakcie, ako to mienite riešiť za štyri mesiace a aké budú náklady spojené zo sťahovaním, s obstaraním budovy, s rekonštrukciou a podobne. Lebo nejde len o sťahovanie ľudí, ide aj o IT - systémy, ide o celkovú schopnosť operovať z nového... (Vystúpenie prerušené časomerom.)