24. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

Ďakujem veľmi pekne. Ja plne podporujem návrh pani poslankyne Obrimčákovej vyňať zo spoločnej správy tieto dva body na osobitné hlasovanie. A poviem aj prečo ešte aj, aby som to viacej zvýraznil.
Predovšetkým, my máme hodnotené v školstve verejné školy alebo štátne. Máme hodnotené cirkevné školy a súkromné. A z tohto hodnotenia sú súkromné školy najhoršie, na poslednom mieste a my zavádzame diskriminačné opatrenie vo vzťahu k cirkevným a verejným školám, že im priznávame, súkromným školám, isté nadštandardy, a pritom ten vzdelávací proces v súkromných školách je veľmi slabý pri hodnoteniach. A, samozrejme, na základe toho treba k tomu prijať jasné stanovisko, že tento návrh odmietnuť.
Po druhé, a to je otázka znižovania sociálneho statusu, najmä peňaženiek občanov v tomto krízovom období, vo vzťahu k originálnym kompetenciám miest a obcí, osobitne, keď sa tu hovorilo o centrách voľného času umeleckých škôl, školských jedální, zhodou okolností mám skúsenosti, lebo som členom rady, ako poslanec mesta Bratislavy, takýchto škôl a viem, po čom oni volajú, tak naozaj vytvárame v tejto oblasti, ak prijmeme tento návrh, ďalšiu nezamestnanosť v regiónoch a výrazne vstúpime do peňaženiek občanov, ktorí chcú dať svoje deti do týchto zariadení, a nebudú mať na to zdroje.
Ďakujem.

Pán spoločný spravodajca požiadal o vystúpenie v rozprave.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

Ďakujem, pán predseda. Rád by som uviedol na pravú mieru genézu, ako vlastne vzniklo to ustanovenie v spoločnej správe, ktoré hovorí o špeciálnom režime pre súkromné školy. Bolo spoločnou požiadavkou poslancov, pani kolegyne Žitňanskej, pána kolegu Beblavého, takisto mňa, pri vyjednávaní na ministerstve školstva, aby sa uvoľnili ruky všetkým riadiacim pracovníkom všetkých škôl.Takisto verejných aj cirkevných aj súkromných, aby si mohli vybrať, že či svojich ľudí budú odmeňovať podľa tabuliek alebo podľa vlastného platobného predpisu.
Ak sa rozhodnú ísť podľa tabuliek, nech sa páči. Takisto sa môžu rozhodnúť riaditelia súkromných škôl, že proste ostanú na jednej úrovni so všetkými ostatnými školami a pôjdu podľa tabuliek. Ale ak sa rozhodnú, že chcú svojich učiteľov motivovať a zaplatiť lepšie, poprípade si nastavia kritériá, kvôli ktorým budú dvíhať platy naozaj dobrých učiteľov a zdvíhať podmienky na svojej škole tak, aby motivovali tých najlepších na trhu, aby ku nim išli učiť, tak je absolútny nezmysel, aby sme im toto zakazovali.
Pán kolega Čaplovič často rozpráva o tom, pán kolega Čaplovič často rozpráva o tom, aké majú súkromné školy chabé výsledky. Ale prečo to tak je, pán kolega? Je to kvôli tomu, že sú neustále tlačení do nivelizácie a vo všetkom musia byť na tej istej úrovni ako verejné a cirkevné školy. Takisto je lož, keď sa povie, že sú rovnakým spôsobom financované ako sú, ako verejné školy, pretože sám veľmi dobre viete, že 12 percent na kapitálové výdavky súkromné školy nedostávajú, že je absolútne nezmyselne nastavený systém tak, že si musia najprv okná pomaly porozbíjať, len aby ich mohli renovovať, lebo nemôžu zasahovať do budov, ktoré majú prenajaté, že môžu rozbité okno znovu zaskliť, ale nemôžu ho o päť centimetrov rozšíriť, pretože by to boli stavebné úpravy. A ako chceme potom dvíhať úroveň súkromného školstva na Slovensku, keď majú zo všetkých strán zviazané ruky a nevedia nijakým spôsobom vytvárať konkurenčne lepšie podmienky pre žiakov a pre zákonných zástupcov, ktorí ich zastupujú.
Akým spôsobom potom chceme podporovať duálny systém, v ktorom majú proti sebe stáť súkromné školy a verejné školy a ukazovať, ktoré z nich sú lepšie a ktoré dávajú lepšie podmienky pre vzdelávanie.
Ako chceme na súkromných školách vytvoriť priestor pre experiment a pre nové metódy vzdelávania, keď ich tlačíme do toho, aby boli rovnakí so všetkými ostatnými. A ako chceme na Slovensko prilákať zahraničných dobrých lektorov, keď ich budeme platiť štyristopäťdesiat alebo päťsto eur za mesiac. Ako tu chceme mať potom dobrú súkromnú školu, veď to je nezmysel.
My sme chceli, aby súkromné, cirkevné aj verejné školy, keď sa rozhodnú, že budú platiť svojich ľudí svojím spôsobom a motivovať svojím spôsobom, aby sa do toho mohli pustiť a vytvoriť lepšie prostriedky pre svojich učiteľov. Nebolo nám to na ministerstve školstva umožnené.
Tak sme povedali, vráťme to aspoň pred rok 2009, a vy si veľmi dobre pamätáte, že až v roku 2009 prišla nivelizácia, ktorá ide podľa komunistického princípu "všetkým rovnako". Až v roku 2009 sa na súkromných školách začali zavádzať platobné dekréty. Veď dovtedy mohli súkromné školy predsa platiť svojich učiteľov, ako len chceli, takže nehovorte o tom, že ostávame pri status quo, lebo status quo sú iba posledné dva roky.
A ja vás prosím, nepoďme vyrovnávať podmienky pre všetkých, lebo skončíme pri tom, že budeme všetci rovnako zlí. Skúsme spraviť podmienky na to, že niekto proste bude mať priestor pre to, byť o čosi lepší. Alebo vám to naozaj tak vadí?
Budem veľmi nešťastný, veľmi nešťastný, keď ten bod zo spoločnej správy, ktorý kolegyňa Obrimčáková vyňala na samostatné hlasovanie, neprejde. Nehovorím, že nepodporím zákon, ale spravíme tým obrovský škrt tomu, aby niekedy na Slovensku vôbec mohli existovať, mohol existovať priestor pre inovatívny nový spôsob vzdelávania, lebo proste súkromné školy nebudú mať voľnosť na to, aby takýto spôsob vzdelávania mohli kvalitným ľuďom zaplatiť.
Ďakujem.

Traja páni poslanci s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Poliačika, Čaplovič, Obrimčáková a pán poslanec Blanár.
Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

Pán poslanec, pán spravodajca, jeden klasik povedal: "To chce klid." A, samozrejme, vy nemôžete byť kľudný, a ja nemôžem byť tiež kľudný, pretože viem, ako je organizované súkromné školstvo vo vyspelých štátoch Európy, napríklad vo Francúzsku, kde dostávajú na súkromné školy skutočne talentované deti, ale takých rodičov, ktorí si to kompletne všetko platia. A toto je cesta v podstate budúcnosti súkromného školstva, tak aby v tejto oblasti sa realizovalo, a na základe toho sa bude aj kvalita rozvíjať.
Predovšetkým nie je pravda, čo hovoríte, pretože ak hodnotíme súkromné školy, veľká časť súkromných škôl berie deti, ktoré nie sú prijaté, respektíve sú vyhodené z cirkevných alebo z verejných škôl a tí idú na súkromné školy. A tieto skončia s akýmkoľvek prospechom, ale majú v podstate rovnako ukončenú maturitu a túto školu alebo základnú školu, ako majú iné školy a pritom tá kvalita, ako veľmi dobre viete, to je merateľná, tá hovorí o tom, že sú naspodku.
Čiže tu nejde o financiách, tu nejde o financie, tu ide o to, aby sme skutočne pochopili, že privátny sektor všade v Európe je stavaný tak, aby v podstate tí, ktorí majú na to, dávali svoje deti do tých súkromných škôl, finančne, a tí, ktorí na to nemajú, aby v podstate využívali verejné a cirkevné školstvo.
A ten systém, ktorý bol nastavený za pána Fronca, bol dobrý, bol konsenzuálne dohodnutý v rokoch 2002 až 2006 tak medzi koalíciou aj opozíciou vtedajšou. A myslím si, že je to správne takýmto spôsobom riešiť, pretože týmto vstupom naozaj výrazne znevýhodňujete učiteľov a pedagógov na cirkevných a verejných či štátnych... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Obrimčáková.

Ďakujem pekne za slovo. Ja takisto nesúhlasím, pán poslanec Poliačik, a súhlasím s pánom poslancom Čaplovičom. Povedal v podstate to, čo som chcela dodať aj ja. Je potrebné uvedomiť si, že v súčasnej dobe je 100-percentné financovanie štátom všetkých škôl. A okrem týchto peňazí súkromné školy dostávajú aj ďalšie finančné prostriedky od zákonných zástupcov žiakov vo forme poplatkov za štúdium. Ako teda k tomu naozaj prídu napríklad aj cirkevné školy aj štátne školy. Akú nevôľu vyvoláme medzi pedagogickými a odbornými zamestnancami. Veď predsa všetci sme na rovnakej lodi. Ak teda chceme takto uvoľňovať financovanie, tak potom znížme finančnú dotáciu pre súkromné školy, resp. potom sa pozrime na to financovanie pre štátne, cirkevné a súkromné školy z úplne iného hľadiska. Preto teda aj trvám na tom, aby sme tento bod vyňali, a opäť ho prehodnotili, zo spoločnej správy.
Ďakujem pekne.