Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení v rámci rozpravy reagovala na poslanecký návrh novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov.
Keď sa tu pred pár týždňami prerokovávala poslanecká novela tohto zákona, ktorá bola zapracovaná v piatej časti zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a...
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení v rámci rozpravy reagovala na poslanecký návrh novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov.
Keď sa tu pred pár týždňami prerokovávala poslanecká novela tohto zákona, ktorá bola zapracovaná v piatej časti zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov a ktorá zrušila maximálne počty žiakov v triedach, bola som presvedčená, že už ďalšia laická deštrukcia tohto dôležitého zákona nebude v tomto volebnom období pokračovať.
Žiaľ, mýlila som sa, a tak tu dnes máme ďalšiu jeho novelu, ktorá svojím obsahom zasahuje do normálneho režimu plnenia povinnej školskej dochádzky na našich školách. Tento zákon prvýkrát v histórii umožnil individuálne vzdelávanie detí v domácnosti a presne stanovil pravidlá, za akých podmienok sa môže uskutočňovať, aby dieťa v tomto vzdelávaní získalo minimálne také vedomosti, zručnosti, návyky a kompetencie, ako dostávajú deti v bežných základných školách.
Predkladateľov návrhu by som chcela oboznámiť, že podobné snahy o túto zmenu boli už v čase tvorby zákona v roku 2008. Tieto zmeny presadzovali rôzne skupiny občanov, ktoré boli veľmi nejasné, a javili sa nám na základe určitých indícií ako sektárske, ktoré chceli svoje deti vyňať z bežného vzdelávacieho systému z rôznych dôvodov.
V nasledujúcom svojom vystúpení by som chcela konkrétne sa vyjadriť k jednotlivým navrhovaným zmenám.
K bodu 1. Pri prepracovaní ods. 1, ustanovení paragrafu, ustanovenia § 24 ste sa dopustili z môjho pohľadu legislatívnej chyby, nakoľko v písmene b) uvádzate, že riaditeľ toto vzdelávanie povolí. Táto zmena je v rozpore s ustanovením § 5 odseku 3 písmena k) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe školstva a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu, aj pri povolení tohto vzdelávania, z môjho pohľadu musí vydať svoje rozhodnutie a nie povolenie. V prípade schválenia tohto návrhu v rozhodovaní riaditeľov škôl nastane právny problém, lebo nebudú vedieť, ktorým zákonom sa majú riadiť. Rozhodovanie aj v tomto prípade nebolo upravené v citovanom zákone samoúčelne. Ale z toho dôvodu, že riaditeľ základnej školy vykonáva v prvom stupni výkon štátnej správy v presne stanovených činnostiach, ktoré sú zase previazané na správne konanie v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Aby som bola konkrétna, je to s ustanovením § 1 ods. 2, kde sa uvádza, že správny orgán je aj fyzická alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedených dôvodov je preto navrhovaná zmena legislatívne nepriechodná.
K bodu 2. Z ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) vypúšťate slová "prvého stupňa". Touto zmenou chcete teda povoliť aj individuálne vzdelávanie na druhom stupni základnej školy. Neviem, čo k tomu teda viedlo predkladateľov, ale zrejme záujem, aby dieťa počas celej doby plnenia povinnej školskej dochádzky na základnej škole nemuselo vstúpiť do priestorov jeho kmeňovej školy. Z môjho pohľadu je to veľmi populistické a na prvý pohľad jednoduché, ak sa tak rozhodne zákonný zástupca dieťaťa. Žiaľ, v reálnom vzdelávaní to nie je tak. Na druhom stupni základnej školy je u nás zákonom ustanovený predmetový hodinový systém vzdelávania. Na každý vyučovací predmet máme školskými legislatívnymi predpismi určené, kto spĺňa na tieto predmety pedagogickú a odbornú spôsobilosť. V bežnej reči, každý vyučujúci musí mať pre príslušný predmet kvalifikáciu, ak ho chce na škole vyučovať. To znamená, že chémiu nemôže učiť pedagogický zamestnanec, ktorý ma kvalifikáciu pre predmet slovenský jazyk. A ak je v medicíne úplne samozrejmé, že očného lekára nemôže robiť gynekológ, lebo sa od neho vyžaduje určitá odbornosť, tak je to aj v základnom školstve. Z uvedeného dôvodu bolo zákonom bez problémov povolené, by bolo povolené domáce individuálne vzdelávanie a u nás takto bolo povolené iba na prvom stupni, kde učiteľ má kvalifikáciu pre prvý až štvrtý ročník.
V § 24 navrhujete nový odsek 4, ktorý neakceptuje ustanovenie § 7, ktorý pojednáva o kvalifikačných predpokladoch pedagogických a odborných zamestnancoch určených zákonom číslo 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov. Pýtam sa, ktorý zákon bude platný v praxi? Podľa vášho návrhu môžu domáce individuálne vzdelávanie vykonávať osoby, ktoré nespĺňajú žiadne kvalifikačné predpoklady. To, prosím, v našom školstve bolo iba v rannom období nášho školstva za čias Márie Terézie, kedy mohol učiť v škole aj doma šuster, kostolník alebo človek, ktorý vedel čítať, písať a počítať. V 21. storočí v období obrovského rozmachu vedy a techniky je to podľa môjho názoru poriadne pritiahnuté za vlasy. Nuž musíme si uvedomiť, že aj keď súhlasíme s individuálnym domácim vzdelávaním, nemôžeme v záujme dieťaťa, aby bolo vzdelávané človekom, ktorý nepozná základné metódy a formy práce vo výchovno vzdelávacom procese, dokonale nepozná vekové, fyzické a psychické danosti dieťaťa. Myslím si, že to by bol hazard nie voči nám, ale aj zákonným zástupcom dieťaťa a predovšetkým k samotnému dieťaťu.
K bodu 4. V § 24 odseku 5 písmena c) navrhujete vypustiť slová "na povolenie". Opätovne na prvý pohľad by táto zmena nemusela poškodiť proces výchovy a vzdelávania dieťaťa. Je však otázne, či každý zákonný zástupca naozaj chce dobre pre svoje dieťa. Riaditeľ školy musí poznať dôvody, prečo sa rodič rozhodol na túto formu vzdelávania, nakoľko môžu byť zákonní zástupcovia detí, ktorí požiadajú o individuálne vzdelávanie a vidia v tom iba svoj prospech. Napríklad v tom, že sa nechcú venovať svojmu dieťaťu v príprave na každodenné vyučovanie počas jeho vzdelávania. Máme tu občanov sociálne neprispôsobivých, ktorým by takto navrhovaná forma vzdelávania možno vyhovovala.
K bodu 5. Zamedzenie vstupu štátnej školskej inšpekcie na kontrolu individuálneho domáceho vzdelávania je tiež nedomyslené, a to z jednoduchého dôvodu. Štátna školská inšpekcia je nezávislou štátnou inštitúciou, ktorá vie najlepšie posúdiť, či je žiakovi poskytovaná výchova a vzdelávanie na požadovanej kvalitatívnej úrovni. Predkladatelia návrhu nedefinovali príslušným ustanovením, kto z kmeňovej školy môže vykonať tak dôležitú kontrolu. Mal by to byť minimálne riaditeľ školy, ktorý v zmysle zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve je podľa § 5 ods. 1 zodpovedný za riadenie školy a podľa ods. 2 písm. d) za dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s výchovou a vzdelávaním. Túto zodpovednosť nemôže preniesť bez legislatívnej úpravy na svojich zamestnancov. To navrhovaná novela tiež nerieši. Zároveň pedagogickí zamestnanci, ktorí sú z takzvanej kmeňovej základnej školy, môžu byť kladne alebo záporne ovplyvňovaní zákonnými zástupcami dieťaťa pri hodnotení kvality výchovy a vzdelávania. Z uvedeného dôvodu štátna školská inšpekcia je jediná, ktorá môže bez akýchkoľvek bočných vplyvov posúdiť kvalitu výchovy a vzdelávania pri uskutočňovaní individuálneho domáceho vzdelávania, a preto má právo zrušiť domáce individuálne vzdelávanie.
K bodu 6. Novým ods. 10 v ustanovení § 24 sa jedno hodnotiace obdobie na zrušenie individuálneho domáceho vzdelávania nahrádza na dve bezprostredne po sebe nasledujúce hodnotiace obdobia. Z uvedeného vyplýva, že iba po celom školskom roku plnenia povinnej školskej dochádzky sa môže zrušiť toto vzdelávanie. Je to z môjho pohľadu opäť hazard a nezodpovedný postup k samotnému dieťaťu. Namiesto toho, aby sa po zistení nedostatkov v kvalite, vo výchove a vzdelávaní vrátilo dieťa čo najskôr do bežnej školy, tak sa k tomuto kroku pristúpi až po roku a dieťa bude musieť opakovať celý ročník. Pritom by tento ročník mohlo bez veľkých problémov ukončiť.
Záverom svojho vystúpenia by som vás, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, chcela požiadať, aby sme tento návrh novely odmietli, nakoľko navrhovanými legislatívnymi zmenami je v rozpore s ďalšími súčasne platnými všeobecne záväznými právnymi prepismi, na ktoré som vás postupne vo svojom vystúpení upozornila. Zároveň by tento návrh vytvoril také legislatívne prostredie, na základe ktorého by v prvom rade utrpeli neplnoleté deti a žiaci, ktorí si plnia povinnú školskú dochádzku na našich základných školách. Preto podávam procedurálny návrh podľa § 73 rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.
Skryt prepis