Videokanál poslanca

Pán poslanec, ale toto práve nechceme, čo ste vy teraz povedali. To teraz čo máme? Ako segregovať rómskych žiakov? Alebo máme vyňať nadaných a talentovaných? Veď toto práve nechceme. Pozerajme sa preto na dieťa práve z pohľadu toho dieťaťa, čo potrebuje, čo je preňho najlepšie. A to kvalifikovaný pedagóg, kvalitu vzdelávania a tie výstupy, aby boli adekvátne, čo sa týka výstupov prvého alebo druhého stupňa, v tomto prípade hovoríme o druhý stupeň. Ale to, čo vy ste teraz uviedli, je práve to, čo my nechceme.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení v rámci rozpravy reagovala na poslanecký návrh novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov.
Keď sa tu pred pár týždňami prerokovávala poslanecká novela tohto zákona, ktorá bola zapracovaná v piatej časti zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov a ktorá zrušila maximálne počty žiakov v triedach, bola som presvedčená, že už ďalšia laická deštrukcia tohto dôležitého zákona nebude v tomto volebnom období pokračovať.
Žiaľ, mýlila som sa, a tak tu dnes máme ďalšiu jeho novelu, ktorá svojím obsahom zasahuje do normálneho režimu plnenia povinnej školskej dochádzky na našich školách. Tento zákon prvýkrát v histórii umožnil individuálne vzdelávanie detí v domácnosti a presne stanovil pravidlá, za akých podmienok sa môže uskutočňovať, aby dieťa v tomto vzdelávaní získalo minimálne také vedomosti, zručnosti, návyky a kompetencie, ako dostávajú deti v bežných základných školách.
Predkladateľov návrhu by som chcela oboznámiť, že podobné snahy o túto zmenu boli už v čase tvorby zákona v roku 2008. Tieto zmeny presadzovali rôzne skupiny občanov, ktoré boli veľmi nejasné, a javili sa nám na základe určitých indícií ako sektárske, ktoré chceli svoje deti vyňať z bežného vzdelávacieho systému z rôznych dôvodov.
V nasledujúcom svojom vystúpení by som chcela konkrétne sa vyjadriť k jednotlivým navrhovaným zmenám.
K bodu 1. Pri prepracovaní ods. 1, ustanovení paragrafu, ustanovenia § 24 ste sa dopustili z môjho pohľadu legislatívnej chyby, nakoľko v písmene b) uvádzate, že riaditeľ toto vzdelávanie povolí. Táto zmena je v rozpore s ustanovením § 5 odseku 3 písmena k) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe školstva a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu, aj pri povolení tohto vzdelávania, z môjho pohľadu musí vydať svoje rozhodnutie a nie povolenie. V prípade schválenia tohto návrhu v rozhodovaní riaditeľov škôl nastane právny problém, lebo nebudú vedieť, ktorým zákonom sa majú riadiť. Rozhodovanie aj v tomto prípade nebolo upravené v citovanom zákone samoúčelne. Ale z toho dôvodu, že riaditeľ základnej školy vykonáva v prvom stupni výkon štátnej správy v presne stanovených činnostiach, ktoré sú zase previazané na správne konanie v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Aby som bola konkrétna, je to s ustanovením § 1 ods. 2, kde sa uvádza, že správny orgán je aj fyzická alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedených dôvodov je preto navrhovaná zmena legislatívne nepriechodná.
K bodu 2. Z ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) vypúšťate slová "prvého stupňa". Touto zmenou chcete teda povoliť aj individuálne vzdelávanie na druhom stupni základnej školy. Neviem, čo k tomu teda viedlo predkladateľov, ale zrejme záujem, aby dieťa počas celej doby plnenia povinnej školskej dochádzky na základnej škole nemuselo vstúpiť do priestorov jeho kmeňovej školy. Z môjho pohľadu je to veľmi populistické a na prvý pohľad jednoduché, ak sa tak rozhodne zákonný zástupca dieťaťa. Žiaľ, v reálnom vzdelávaní to nie je tak. Na druhom stupni základnej školy je u nás zákonom ustanovený predmetový hodinový systém vzdelávania. Na každý vyučovací predmet máme školskými legislatívnymi predpismi určené, kto spĺňa na tieto predmety pedagogickú a odbornú spôsobilosť. V bežnej reči, každý vyučujúci musí mať pre príslušný predmet kvalifikáciu, ak ho chce na škole vyučovať. To znamená, že chémiu nemôže učiť pedagogický zamestnanec, ktorý ma kvalifikáciu pre predmet slovenský jazyk. A ak je v medicíne úplne samozrejmé, že očného lekára nemôže robiť gynekológ, lebo sa od neho vyžaduje určitá odbornosť, tak je to aj v základnom školstve. Z uvedeného dôvodu bolo zákonom bez problémov povolené, by bolo povolené domáce individuálne vzdelávanie a u nás takto bolo povolené iba na prvom stupni, kde učiteľ má kvalifikáciu pre prvý až štvrtý ročník.
V § 24 navrhujete nový odsek 4, ktorý neakceptuje ustanovenie § 7, ktorý pojednáva o kvalifikačných predpokladoch pedagogických a odborných zamestnancoch určených zákonom číslo 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov. Pýtam sa, ktorý zákon bude platný v praxi? Podľa vášho návrhu môžu domáce individuálne vzdelávanie vykonávať osoby, ktoré nespĺňajú žiadne kvalifikačné predpoklady. To, prosím, v našom školstve bolo iba v rannom období nášho školstva za čias Márie Terézie, kedy mohol učiť v škole aj doma šuster, kostolník alebo človek, ktorý vedel čítať, písať a počítať. V 21. storočí v období obrovského rozmachu vedy a techniky je to podľa môjho názoru poriadne pritiahnuté za vlasy. Nuž musíme si uvedomiť, že aj keď súhlasíme s individuálnym domácim vzdelávaním, nemôžeme v záujme dieťaťa, aby bolo vzdelávané človekom, ktorý nepozná základné metódy a formy práce vo výchovno vzdelávacom procese, dokonale nepozná vekové, fyzické a psychické danosti dieťaťa. Myslím si, že to by bol hazard nie voči nám, ale aj zákonným zástupcom dieťaťa a predovšetkým k samotnému dieťaťu.
K bodu 4. V § 24 odseku 5 písmena c) navrhujete vypustiť slová "na povolenie". Opätovne na prvý pohľad by táto zmena nemusela poškodiť proces výchovy a vzdelávania dieťaťa. Je však otázne, či každý zákonný zástupca naozaj chce dobre pre svoje dieťa. Riaditeľ školy musí poznať dôvody, prečo sa rodič rozhodol na túto formu vzdelávania, nakoľko môžu byť zákonní zástupcovia detí, ktorí požiadajú o individuálne vzdelávanie a vidia v tom iba svoj prospech. Napríklad v tom, že sa nechcú venovať svojmu dieťaťu v príprave na každodenné vyučovanie počas jeho vzdelávania. Máme tu občanov sociálne neprispôsobivých, ktorým by takto navrhovaná forma vzdelávania možno vyhovovala.
K bodu 5. Zamedzenie vstupu štátnej školskej inšpekcie na kontrolu individuálneho domáceho vzdelávania je tiež nedomyslené, a to z jednoduchého dôvodu. Štátna školská inšpekcia je nezávislou štátnou inštitúciou, ktorá vie najlepšie posúdiť, či je žiakovi poskytovaná výchova a vzdelávanie na požadovanej kvalitatívnej úrovni. Predkladatelia návrhu nedefinovali príslušným ustanovením, kto z kmeňovej školy môže vykonať tak dôležitú kontrolu. Mal by to byť minimálne riaditeľ školy, ktorý v zmysle zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve je podľa § 5 ods. 1 zodpovedný za riadenie školy a podľa ods. 2 písm. d) za dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s výchovou a vzdelávaním. Túto zodpovednosť nemôže preniesť bez legislatívnej úpravy na svojich zamestnancov. To navrhovaná novela tiež nerieši. Zároveň pedagogickí zamestnanci, ktorí sú z takzvanej kmeňovej základnej školy, môžu byť kladne alebo záporne ovplyvňovaní zákonnými zástupcami dieťaťa pri hodnotení kvality výchovy a vzdelávania. Z uvedeného dôvodu štátna školská inšpekcia je jediná, ktorá môže bez akýchkoľvek bočných vplyvov posúdiť kvalitu výchovy a vzdelávania pri uskutočňovaní individuálneho domáceho vzdelávania, a preto má právo zrušiť domáce individuálne vzdelávanie.
K bodu 6. Novým ods. 10 v ustanovení § 24 sa jedno hodnotiace obdobie na zrušenie individuálneho domáceho vzdelávania nahrádza na dve bezprostredne po sebe nasledujúce hodnotiace obdobia. Z uvedeného vyplýva, že iba po celom školskom roku plnenia povinnej školskej dochádzky sa môže zrušiť toto vzdelávanie. Je to z môjho pohľadu opäť hazard a nezodpovedný postup k samotnému dieťaťu. Namiesto toho, aby sa po zistení nedostatkov v kvalite, vo výchove a vzdelávaní vrátilo dieťa čo najskôr do bežnej školy, tak sa k tomuto kroku pristúpi až po roku a dieťa bude musieť opakovať celý ročník. Pritom by tento ročník mohlo bez veľkých problémov ukončiť.
Záverom svojho vystúpenia by som vás, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, chcela požiadať, aby sme tento návrh novely odmietli, nakoľko navrhovanými legislatívnymi zmenami je v rozpore s ďalšími súčasne platnými všeobecne záväznými právnymi prepismi, na ktoré som vás postupne vo svojom vystúpení upozornila. Zároveň by tento návrh vytvoril také legislatívne prostredie, na základe ktorého by v prvom rade utrpeli neplnoleté deti a žiaci, ktorí si plnia povinnú školskú dochádzku na našich základných školách. Preto podávam procedurálny návrh podľa § 73 rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja osobne si myslím, že pán Kolesík chcel sa pozrieť na novelu tohto zákona zoširoka, a uviedol vlastne prípady, kedy môže skĺznuť to domáce vyučovanie niekam inam, ako by sme chceli.
My osobne nie sme, alebo ja osobne nie som proti tomu, aby bolo domáce vzdelávanie, veď nakoniec sme to aj uskutočnili v novom školskom zákone, ale pre 1. až 4. ročník. No na druhej strane si myslím, že musíme mať na mysli to, že chceme kvalitne vzdelávať naše deti.
A pokiaľ vieme, že na 1. až 4. ročníku v rámci domáceho vzdelávania sa na Slovensku, pokiaľ dobre viem, vzdeláva len dvadsaťšesť detí, tak každý a každý štát si má možnosť rozhodnúť o tom, či chce takéto vzdelávanie.
Nemyslím si, že by sme mali byť práve tou krajinou, kde by sme to takto voľne uchopili. Veď ak si ctíme svojich pedagógov a ja si nemyslím, že pedagógovia na Slovensku nevedia si pripraviť adekvátne pomôcky, alebo pristúpiť k zdravotne znevýhodnenému žiakovi nesprávne, čo sa týka vzdelávania na školách, tak nemôžeme predsa súhlasiť s tým, aby vyučovali rodičia alebo ľudia dieťa, ktorí nemajú adekvátne vzdelanie. Načo potom sme toľko bojovali o to, aby sa pedagógovia v rámci celoživotného vzdelávania vzdelávali.
Takže ja si myslím, že pokiaľ nemáme výstupy, tak nepúšťajme túto novelu takýmto smerom. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela iba krátko k tejto novele vysokoškolského zákona, že mne osobne je ľúto, že nebola vôľa prijať pripomienku, ktorú som prezentovala aj pri rozprave pri prvom čítaní aj na výbore pre vzdelávanie, a síce, týka sa absolventov doktorandského, nielen teda doktorandského študijného programu katolíckej teológie, ale predovšetkým bohoslovcov, ktorí študujú na gréckokatolíckej fakulte, a títo v budúcnosti nebudú môcť vykonať rigorózne konanie a získať tak titul ThDr., nakoľko v návrhu táto dôležitá skutočnosť nie je zakomponovaná.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ja len pre upresnenie k môjmu predchádzajúcemu vystúpeniu chcem uviesť, že okrem bodov 21 a 23, ktoré som navrhla vyňať zo spoločnej správy z tlače 473a o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 317/2009 Z. z., navrhujem ešte vyňať na osobitné hlasovanie aj bod 24.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja takisto nesúhlasím, pán poslanec Poliačik, a súhlasím s pánom poslancom Čaplovičom. Povedal v podstate to, čo som chcela dodať aj ja. Je potrebné uvedomiť si, že v súčasnej dobe je 100-percentné financovanie štátom všetkých škôl. A okrem týchto peňazí súkromné školy dostávajú aj ďalšie finančné prostriedky od zákonných zástupcov žiakov vo forme poplatkov za štúdium. Ako teda k tomu naozaj prídu napríklad aj cirkevné školy aj štátne školy. Akú nevôľu vyvoláme medzi pedagogickými a odbornými zamestnancami. Veď predsa všetci sme na rovnakej lodi. Ak teda chceme takto uvoľňovať financovanie, tak potom znížme finančnú dotáciu pre súkromné školy, resp. potom sa pozrime na to financovanie pre štátne, cirkevné a súkromné školy z úplne iného hľadiska. Preto teda aj trvám na tom, aby sme tento bod vyňali, a opäť ho prehodnotili, zo spoločnej správy.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctený pán minister, svoje vystúpenie v rozprave k predloženej vládnej novele zákona č. 317/2009 Z. z. zameriam na tie oblasti, ktoré považujem z profesionálneho hľadiska za kľúčové a môžu spôsobiť v regionálnom školstve problémy v oblasti výchovy a vzdelávania, v zdravom vývoji mladej generácie a v neposlednej miere aj v oblasti zamestnanosti.
V návrhoch, ktoré pri hlasovaní neprešli v gestorskom výbore, sa týkali na prvý pohľad nie až tak závažných problémov, ale v podstate mali ambíciu zjednodušiť formu vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov a zastaviť zvyšujúcu sa byrokratizáciu na školách.
Ak ministerstvo školstva na jednej strane predkladá odbornej verejnosti projekt na debyrokratizáciu školy, je nepochopiteľné, že od riaditeľov požaduje hodnotiť svojich zamestnancov každý rok. Pritom všetci dobre vieme, že tieto hodnotenia pôjdu iba do takzvaného šuflíka, lebo štátna školská inšpekcia pri tak poddimenzovanom počte zamestnancov príde na jednu školu možno raz za päť rokov.
Zároveň zavádza nový centrálny register, ktorý musí riaditeľ vyplniť za každého zamestnanca s dvadsiatimi tromi osobnými údajmi, ktoré sa pri ich úniku môžu veľmi ľahko zneužiť. Podotýkam, že tieto údaje sa musia meniť u každého zamestnanca osobitne, ak u neho nastane nejaká zmena, vždy v príslušnom mesiaci. Navyše škola musí vypĺňať ešte i register žiakov.
Prešlo osobitné finančné ohodnotenie učiteľov súkromných škôl, čo diskriminuje všetkých pedagogických a odborných zamestnancov štátnych a cirkevných škôl. Mrzí ma, že výborom prešiel i nový čl. 5, ktorý svojím obsahom vážne a neodborne zasahuje do zákonom stanovených počtov žiakov v triedach škôl, nachádzajúcich sa v regionálnom školstve, ale i do poplatkov zákonných zástupcov detí a žiakov za návštevu školských výchovno-vzdelávacích zariadení a školských stravovacích zariadení.
Vážený pán predseda, z uvedených dôvodov navrhujem zo spoločnej správy tlač 473a o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyňať nasledovné body na osobitné hlasovanie.
Sú to: 21. bod v čl. III, pojednávajúci o osobitnom finančnom ohodnotení pedagogických zamestnancov súkromných škôl.
A 23. bod, je to celý čl. 5, vstup do zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mikolaj z môjho pohľadu presne pomenoval problémy, ktoré úzko súvisia s témou dnešnej mimoriadnej schôdze. Veď symbolicky práve dnes, keď odvolávame pani premiérku, sa pedagogickí a odborní zamestnanci po prvýkrát v našej spoločnosti rozhodli verejne protestovať proti existujúcej neradostnej situácii v školstve a prezentovať svoje oprávnené požiadavky. To, že súčasná vláda pod vedením pani premiérky svojou nekompetentnou a nepremyslenou politikou vedie tento štát do ekonomického útlmu, je dnes už každému občanovi jasné. Vyjadrenie pani premiérky Radičovej pred novinármi, že ich zverejnené požiadavky a nároky neboli nikdy tak vysoké, a to ešte v čase, keď oni vraj chcú zabrániť kríze a recesii, sú vyjadrením bezradnosti a neschopnosti riešiť denne existujúce problémy našich škôl a školských zariadení a ich zamestnancov. Myslím, že ľahostajný postoj súčasnej vlády k takému náročnému povolaniu je evidentný a neprehliadnuteľný. Ďakujem.

... s teologickým programom vzdelávania a je ju potrebné vyriešiť tak, aby ani jeden študijný program tohto vysokoškolského vzdelávania nebol diskriminovaný.
V prípade novelizácie zákona v znení, ako je to navrhnuté, je riešená iba problematika udeľovania titulu PhD. Táto úprava ale nie je v komplexnom riešení danej a v praxi existujúcej problematiky dostačujúca, nakoľko absolventom doktorandského študijného programu katolíckej teológie by nebolo možné konať v budúcnosti rigorózne konanie a získať tak titul ThDr., nakoľko v návrhu táto dôležitá skutočnosť nie je zakomponovaná. V návrhu sa rieši iba udeľovanie už spomínaného titulu PhD. prostredníctvom druhej časti vety § 54 ods. 16.
Predkladatelia tejto novely zabudli na ustanovenie § 53 ods. 8 písm. f), ktoré ak nebude v navrhovanej novelizácii upravené, v budúcnosti sa absolventom katolíckej teológie neumožní vykonať rigorózne konanie, ako je to však možné v súčasnosti absolventom iných teologických programov, napríklad pravoslávnej alebo evanjelickej teológie.
Z uvedeného dôvodu považujem tento návrh novely zákona za nekompletný a rovnocenne neriešiaci všetky teologické programy. Z uvedených dôvodov tento poslanecký návrh zákona, ak prejde do druhého čítania, budem sa snažiť doplniť o uvedenú skutočnosť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi veľmi stručne vystúpiť k poslaneckému návrhu novely zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
Táto malá a krátka novela zákona na prvý pohľad vyzerá veľmi jednoducho a bezproblémovo. Po konzultácii o jej dopade v praxi so zástupcami cirkví na Slovensku si treba uvedomiť, že jej dopad je smerovaný na všetky vysoké školy s teologickým programom... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)