24. schôdza

Pán poslanec Bublavý, nech sa páči.

Ja by som si dovolil poďakovať pánovi kolegovi Blanárovi, že vo svojom príhovore pripomenul ctenej snemovni, že štátne nemocnice sa chystajú transformovať, budú sa oddlžovať a nemocnice, ktoré patria pod vyššie územné celky, tie necháme zadlžené. Veď keď si to vezmeme z logického hľadiska, čo tí ľudia, ktorí chodia do nemocníc, ktoré patria pod vyššie územné celky, tie, tí ľudia sú menej hodnotní? Ako dopadnú potom tie nemocnice? Veď ja som tu nepočul zatiaľ za rok a štvrť, čo som poslancom Národnej rady, nepočul som žiadne nejaké logické riešenie, aké bude v budúcnosti a ako sa vyriešia nemocnice, ktoré patria pod VÚC. Veď veľký problém je tu aj s ohodnocovaním výkonov, tie výkony nie sú jednotné a zase na to doplácajú len krajské nemocnice. Kedy s týmto sa nejakým spôsobom vysporiadame, aby naozaj tie nemocnice sa mohli, aby, aby mohli pokračovať. Aby tí lekári, ktorí teraz dávajú výpovede, aby mohli pokračovať vo svojej plnohodnotnej práci aj v takých nemocniciach, ktoré patria pod kraje.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Blanár bude reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

Pán poslanec Poliačik, nebudem na vašu ekvilibristiku, ktorú máte z hľadiska rečníckeho, pretože to chodíte trénovať, pokiaľ som počul, vôbec odpovedať, ani nebudem reagovať na to, ako hodnotíte moje selektívne počúvanie, pretože to nie, to sa nehodí. Ale poviem vám, že som zásadne proti rovnostárstvu, ako ste to vy nazvali, som proti rovnostárstvu, aby pri zabezpečovaní vzdelávania mali rovnaké podmienky tí, čo robia z toho biznis, a tí, čo to robia ako verejnoprávnu službu. Som proti rovnostárstvu, aby pri poskytovaní sociálnych služieb mali rovnaké podmienky tí, ktorí to robia z hľadiska biznisu, a tí, ktorí to robia ako verejnoprávnu službu. Som proti rovnostárstvu medzi tým, aby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol, aby oni mali rovnaké podmienky, ktorí podnikajú v zdravotníctve, a tí, ktorí to robia, verejnoprávnu službu. Čiže, pán poslanec, toto je medzi nami rozdiel, ktorý jednoducho nezmeníme, ja si myslím, že štát je tu na to, aby práve zabezpečoval základné funkcie. A ak je tu niečo, čo chce niekto naviac, tak je prirodzené, že môže si za to priplatiť, nikto mu nebráni. Ale žiadne rovnostárstvo, aby tí, ktorí podnikajú, ktorí musíte povinne odviesť finančné prostriedky na účet, napríklad ako je zdravotné poistenie, potom oni mohli z toho tvoriť zisk. Prijal by som to v tom prípade, keby všetci tí poistenci, ktorí sú napríklad v zdravotnej poisťovni, boli aj akcionármi, ale to tu nie je. Ale podnikáte za štátne peniaze a za povinné peniaze, ktoré dostane od daňového pokladníka, to vie každý. A proti takémuto rovnostárstvu som, pán Poliačik, to vám môžem povedať. No a pán kolega Kalist, my sme nikdy nezamlčovali, ale sme proti akciovým spoločnostiam, ktoré robia biznis v zdravotníctve, to je rozdiel medzi nami.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pán ministra školstva, či sa chce vyjadriť k školstvu alebo nebodaj aj k zdravotníctvu v záverečnom slove?
Nech sa páči.

(Smiech.) Že ešte euroval by som mal tiež okomentovať. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade sa chcem ospravedlniť za neskorý príchod, dostal som stopercentnú informáciu, že začínam o 15.00 hodine, takže mrzí ma to. Potom skúsime na začiatok vybaviť to zdravotníctvo, tak neinformovanému pozorovateľovi by sa mohlo zdať, že tá tristosedemnástka je rezortom a školským výborom pripravená tak dobre, že keď sa chce niekto rozprávať o problémoch týkajúcich sa školstva, musí zabrúsiť do zdravotníctva. Ale vieme, že, že, že až tak dokonalá určite nebude.Teraz pár poznámok k diskusiám, ktoré tu boli vedené.
Sedemročný limit. Predkladateľ nebol šťastný z toho, že by sa mal zrušiť. A súčasne sme nechceli sťahovať zákon len kvôli tomu, takže výsledok je taký, že v prechodných ustanoveniach je posunutá účinnosť a, a nová vláda so silnejším politickým mandátom sa rozhodne, ako, ako narobí, ako, ako, ako sa postaví k tomu sedemročnému limitu.
Pokiaľ ide často, o často diskutovanú tému liberalizácie platov v súkromných školách, tam len doplním argument, ktorý neodznel. Štátne peniaze sa dávajú aj súkromným firmám, ktoré stavajú diaľnice, a nie s podmienkou, že by museli mať tabuľkové platy... (Hlasy v sále.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pán kolega Čaplovič, poprosím. Je záverečné vystúpenie pána ministra. Ďakujem za porozumenie.

Jurzyca, Eugen, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
Potom sa chcem vyjadriť ešte ku, k tomu, že učitelia by nemali byť platení podľa toho, koľko študujú, ale podľa kvality. No, súhlasím, že by mali byť platení podľa kvality, ale tú kvalitu treba merať, a nikde na svete ju nevieme, nevedia merať dostatočne dobre. Snažíme sa v tom zlepšovať. Zavádzame okrem takzvaného Monitora 9 aj Monitor 5, aj ďalšie bude treba zaviesť a nemonitorovať len slovenský jazyk a matematiku. Rozširujeme ten monitoring na oblasti, ale to trvá nejaký čas a, a pokiaľ ide o meranie toho, ako učitelia majú v láske svoje deti, tak tam si viete predstaviť, že to bude trvať ešte dlhšie, kým, kým sa to naučíme, a zatiaľ nejako tých učiteľov platiť treba. A, a takéto sekundárne ukazovatele nám poslúžia. Zatiaľ, zatiaľ nemáme nič lepšie.
V zásade ten zákon prináša vyššiu transparentnosť, znižuje formalizmus v kreditovom systéme a naozaj aj zvyšuje platy učiteľom. Tam chcem uviesť argument, že podľa OECD publikácie Education at the glands 2011 platy učiteľov v krajinách OECD sú na úrovni približne 75 percent platov vysokoškolsky vzdelaných ľudí. My sme v tej tabuľke poslední pod hranicou 50 percent. Podľa mňa je toto relevantný ukazovateľ a jednoduché porovnanie platu nášho učiteľa s učiteľom v Nemecku nie je správne. Aj tie podiely na hrubom domácom produkte niečo hovoria, ale, ale tiež sú ďaleko od optima, pretože jednoducho vyberáme menej peňazí, máme nižšie daňovo-odvodové zaťaženie na hrubom domácom produkte, ale porovnanie s vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi už hovorí o niečo viac. A potom ďalší ukazovateľ je ešte dôležitý, pretože my síce dávame menej z hľadiska podielu na hrubom domácom produkte na školstvo než iné krajiny, ale hovoril som, prečo to je. Lenže my dávame podpriemer aj ako podiel na verejných financiách, asi 75 percent priemeru úrovne OECD. Čiže z viacerých dôvodov to školstvo má, má v OECD krajinách v priemere viac peňazí.
Takže aj vzhľadom na tieto argumenty, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že tristosedemnástku podporíte.
Mal by som sa vyjadriť aj k tým návrhom, ktoré sa týkajú zdravotníctva. To, to znamená novely o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. A tam chcem povedať, že to môže byť zaujímavá poznámka k tomu, ako sa treba principiálne rozhodovať. Ja, mne sa páči princíp, veľmi sa mi páči, že by sa cez taký zákon, ako je zákon o pedagogických zamestnancoch, nemal novelizovať zdravotnícky zákon. Myslím si, že by to tak malo byť, ale súčasne vidím, že od januára by nejazdili sanitky. Mne sa zdá, že toto je vyšší princíp a že musím s tým svojím pôvodným princípom ustúpiť a niesť, niesť tú zodpovednosť za, za poškodenie možno aj troška tej legislatívnej kultúry.
Takže pokiaľ ide o ten návrh pána poslanca Chabana, dobre, súhlasím, mimochodom, aj preto, nielen preto, že, že je to o sanitkách, ale aj preto, že včas za mnou prišli poslanci z viacerých klubov, a teda my sme si ešte včera večer, v noci mohli obtelefonovať aj právnikov a zistiť, aké dopady by takéto skríženie mohlo, mohli mať, mohlo mať.
Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Rašiho, tak to, to vie asi aj pán poslanec Raši, že to nie, s takým niečím nemôžem súhlasiť. To, to je príliš veľká zmena a okrem toho, ja som aj na strane reformy zdravotníctva. Takže toľko k zdravotníctvu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Pýtam sa pána poslanca Poliačika, spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A ďalším bodom je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany v znení zákona č. 277/2009 Z. z., tento vládny návrh je uverejnený ako tlač 472 a spoločná správa má tlač 472a.

Dávam slovo ministrovi obrany Ľubomírovi Galkovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany v znení zákona č. 277/2009 Z. z.. Účelom návrhu zákona je zosúladiť vnútroštátnu legislatívu o obrannej štandardizácii s požiadavkami Severoatlantickej aliancie po prijatí novej spojeneckej publikácie pre tvorbu, udržiavanie a spravovanie štandardizačných dokumentov aliancie. Navrhovaná právna úprava súčasne reaguje na doterajšie skúsenosti z aplikačnej praxe v oblasti štátneho overovania kvality produktov, slúžiacich na účely obrany a zameriava sa aj na zdokonalenie kodifikačného systému Slovenskej republiky v súlade s kodifikačným systémom NATO. Návrh zákona obsahuje tiež niektoré legislatívno-technické úpravy.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predmetného návrhu zákona a jeho postúpenie do tretieho čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Dávam slovo teraz spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Martinovi Froncovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som vás zoznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ktorý je gestorským výborom k návrhu tohto zákona.
Národná rada sa uznesením č. 587 rozhodla prideliť vládny návrh zákona č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany v zákone č. 277/2009 Z. z. ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo a výstavbu a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Čl. II. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Čl. III. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku. Za návrh hlasovali 5, proti nehlasoval nikto, hlasovania sa zdržali 5 poslanci.
Ostatné výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Čl. IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/ 2004 Z. z. o obrannej štandardizácii a ktorý ďalej, a tie, a zákona č., ktorý je uvedený pod tlačou č. 472, a na základe uznesení vyjadrených v predošlom čl. č. 3 tejto správy navrhuje, aby Národná rada predmetný vládny návrh zákona schválila. Spoločná správa výborov Národnej rady republiky, Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 11/2004 Z. z., bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre bezpečnosť a obranu č. 110 na 26. schôdzi.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona.