24. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 600 z 13. septembra 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým návrh zákona pridelený nebol, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákon odporučili schváliť ústavnoprávny výbor, uznesením č. 285 zo 4. októbra 2011, výbor pre zdravotníctvo, uznesením č. 87 zo 4. októbra 2011, a výbor pre sociálne veci, uznesením č. 93 zo 6. októbra 2011.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne návrhy, takže spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Nedostal som ani pri tomto návrhu zákona žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Rošková, pán poslanec Kaník, pán poslanec Suja a pán poslanec Ondruš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Slovo má pani poslankyňa Ľubica Rošková. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vraciam sa opäť k tomuto zákonu aj v druhom čítaní, pretože chcem zdôrazniť potrebu zachovania rekondičných pobytov pre jednotlivé profesie. Mám totiž stále pocit, že šetriť verejné financie v zdravotníctve je oveľa lacnejšie predchádzaním ich chorôb, ako následne ich liečiť. A to, si myslím, jednoznačne hovorí za všetko. Nie je možné iba jednostranne vychádzať v ústrety zamestnávateľom. A tento zákon o tom jednoznačne hovorí. Zdravie nenahradí žiadna peňažná náhrada či osobitný príplatok rizikového zamestnania.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. stanovuje minimálne zdravotné a bezpečnostné požiadavky na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku. Zamestnávateľ musí dať zamestnancom k dispozícii chrániče sluchu, ak expozícia hluku prekročí dolné akčné hodnoty expozície, t. j. 80 decibelov. Poškodenia sluchu sa dotýkam práve preto, že s ním máme v rodine osobné skúsenosti a že chrániče sluchu sú len jedným z článkov pomoci zamestnancom. Štatistika Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2009 hovorí o náraste počtu poškodených ľudí, bol zaznamenaný výraznejší trend pri poškodení sluchu hlukom, kde pri celkovom počte 36 prípadov hlásených chorôb z povolania došlo k vzostupu o 118 % v porovnaní s priemerným počtom hlásených poškodení hlukom v roku 2008, čo je, dovolím si povedať, alarmujúci nárast. Najčastejšie boli touto chorobou z povolania v roku 2009 postihnutí pracujúci medzi 50 a 59 rokom života s miernym posunom do vyšších vekových skupín. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi to predstavovalo 46,4-percentný nárast hlásení chorôb z povolania. Boli tak postihnuté najviac robotnícke profesie v ťažbe, robotníci v poľnohospodárstve, v lesníctve, stavební robotníci a robotníci pri obsluhe strojov a zariadení. Pri hodnotení zdravotníckej organizácie, ktorá hlásila chorobu z povolania v jednotlivých krajoch, bol v roku 2009 najväčší výskyt choroby z povolania v Košickom kraji. To znamená 162 hlásení. To je nárast o 17,4 % oproti roku 2008. Ďalej to bolo Banskobystrickom kraji 122 hlásení a v Žilinskom kraji 111 hlásení, teda v krajoch s vysokou mierou nezamestnaných, čo vo mne nepriamo vyvoláva otázku, či dodržujú zamestnávatelia zákon, dostávajú zamestnanci ochranné pomôcky v dostatočnom množstve a kvalite alebo ich nedostávajú, alebo si zamestnávateľ hneď dá aj odpoveď, veď ak sa ti to nepáči, môžeš odísť a príde ďalší z dlhého radu nezamestnaných. Nemá byť povinnosťou štátu starať sa o svojich občanov, dbať na prevenciu a predchádzať chorobám z povolania aj starostlivosťou o ich zdravie? Pokladám rekondičné pobyty za jednu z týchto ciest, a preto by sme ich nemali rušiť.
Musíme si uvedomiť aj skutočnosť, že strata sluchu spôsobená nadmerným zaťažením hluku pri práci je najčastejšou chorobou z povolania v Európskej únii a tvorí v nej jednu tretinu osôb, ktoré práve postihuje táto choroba.
Pokračujúce vystavenia hluku nad úrovňou 80 decibelov môžu spôsobiť trvalé poškodenia sluchu. Nechcem hovoriť o ďalších následkoch, ktoré hluk spôsobuje. Ovplyvňuje a pôsobí celkovo negatívne na organizmus človeka. Rekondičný pobyt je účinnou prevenciou možného poškodenia zdravia zamestnancov a je cielene zameraný na kompenzáciu predkladaných možných poškodení zdravia zamestnanca vykonávanou prácou. Neobstojí podľa mňa vyjadrenie, že prevencia a ochrana aj formou rekondičných pobytov je zbytočná. Z toho dôvodu by podmienky účelnosti rekondičných pobytov mali byť zachované pri expozícii hluku nad 80 decibelov.
Musím sa priznať, pán minister, že mám tu aj pozmeňujúci návrh, ktorý, žiaľbohu, nepredložím, pretože sa mi to zdá úplne zbytočné, nakoľko ste už opakovane mi na sociálnom výbore povedali, že nepodporíte tento návrh a že sa vám zdá, že ísť niekde na rekondičný pobyt raz za tri roky je úplne zbytočné. Preto si myslím, že stále pretrváva vo vašich názoroch myšlienka, že vyjsť v ústrety zamestnávateľom je oveľa lepšie, ako chrániť zdravie zamestnancov. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Jasaň a pani poslankyňa Viera Tomanová. Uzatváram možnosť reagovať vo faktickej poznámke na vystúpenie predrečníka.
Slovo má pán poslanec Jasaň.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dotknem sa tej myšlienky, kde ste hovorili o prevencii, ktorej sa pán minister v predchádzajúcom svojom vystúpení tak vehementne zastával, samozrejme, preto, lebo predchádzajúca prevencia chráni zamestnávateľov a šetrí ich na pokutách, tam, kde porušujú zákon. A teraz mu prevencia prekáža, pretože táto prevencia by zase stále niečo tých zamestnávateľov. Čiže je mi to také zvláštne myslenie. Ale už sa tu nečudujem ničomu, lebo to je asi tak, ako keď niektorí poslanci jeden deň povalia vládu a na druhý deň sa tvária, ako keby sa nič nestalo, a podporujú všetky návrhy zákonov, ktoré táto vláda, ktorú predtým povalili, predkladá. Ale si už budeme musieť pomaly zvykať ešte aj na horšie veci. Dúfam ale, že to už nebude nadlho. Ďakujem.

Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Rošková, ja vám chcem poďakovať za váš návrh a podporiť váš úmysel pomôcť, aj keď len jednej skupine zamestnancov, pretože je predložený návrh pána Mihála, ktorý kvetnatými frázami uvádza všetky novely svojich zákonov. A tieto novely iba poškodzujú vždy zamestnanca a vždy sú v prospech zamestnávateľa, teda podnikateľa asi preto, že pán Mihál sám ako podnikateľ využívajúci napr. aj jedáleň ministerstva práce na prednášky v prospech svoj a svojej manželky je neschopný podporiť záujmy a nie je schopný reagovať na potreby a požiadavky občanov.

Pani Ľubica Rošková bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči. (Ruch v sále.)
Poprosím všetkých poslancov, ktorí sú v rokovacej sále, aby diskusné kluby presunuli mimo rokovacej sály.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať obom kolegom za podporu, lebo som stále presvedčená o tom, že v dobrom pracovnom procese musí byť rovnováha medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ale pokiaľ vidíme, vo všetkých predkladaných návrhoch, že je tu len jedna stránka a že to je zamestnávateľ a že zamestnanec nám niekde uniká, tak si myslím, že určite to nie je správne. Ďakujem pekne.

Ďalej do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Ľudovít Kaník. Nech sa páči. (Hlasy v sále.) Pán poslanec... (Reakcia poslanca.) Áno. Pravdepodobne to bude dlhší pozmeňujúci návrh, tak poprosím o pokoj.