26. schôdza

Ďakujem pekne. Zvolávam zasadnutie ústavnoprávneho výboru na 12.00 hodinu. Ďakujem.

(Prestávka.)

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

Panie poslankyne, páni poslanci, ešte mi dovoľte, aby som vás informoval. Vždy je takým nepísaným pravidlom v súlade s rokovacím poriadkom na každej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky musí byť zo zákona zaradený bod interpelácie na členov vlády a odpovede členov vlády na položené interpelácie poslancov. Vždy sme to zaradili, tento bod programu po hodine otázok. Teraz mala byť hodina otázok, keďže ale z poslancov nik nepoložil otázku, padla povinnosť tento bod prerokovať a odporúčam, aby sme interpelácie zaradili ako posledný bod rokovania 26. schôdze. Neviem teraz s istotou povedať, kedy to bude, ale predtým, ako by sme pristúpili k rokovaniu o tomto bode programu, by som potreboval nejaký čas na prestávku preto, lebo zo zákona je účasť členov vlády, aspoň tých, ktorí sú prítomní na území Slovenskej republiky, povinná pri prerokovávaní tohto bodu programu. Je to do istej miery rozhodnutie vynútené zmenou poradia, respektíve priebehu rokovania 26. schôdze, ako aj zmenou, ktorú som nemohol predvídať, že nikto z poslancov nepoloží otázku členovi vlády. Tak by som poprosil o prijatie tohto rozhodnutia, ktoré nemení nič na programe, len preorganizovávame poradie prerokovávaných bodov.
Súhlas, páni poslanci? Ďakujem pekne.

Poprosím, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Pána poslanca poprosím, aby nevyrušoval pána ministra, a pán spravodajca zaujal miesto pre spravodajcov.
A pána poslanca Záhumenského, aby ako druhý v poradí prihlásený ústne do rozpravy vystúpil.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, tlač 598.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, prerokovávame návrh na skrátené legislatívne konanie k zákonu alebo k novele zákona č. 229/1991. Keď tento materiál takto expresne prišiel do Národnej rady, som si položil otázku, čo bolo cieľom, že sa tento zákon takto expresne dostáva do Národnej rady, či sa udialo niečo mimoriadne, či došlo k nejakej situácii, že dochádza k ohrozeniu majetku alebo dochádza k nejakým národnoštátnym škodám. Nič také sa nestalo, lebo tento zákon a problém, ktorý je ohľadne spravovania lesov, ktoré sú vo vlastníctve neznámych vlastníkov alebo nevysporiadaných vlastníkov, je dlhodobý a minimálne zákonom 80/1998 sa pozastavilo vydávanie lesov alebo skomplikovalo vydávanie lesov, keď sa previedlo zo Slovenského pozemkového fondu lesy neznámych vlastníkov do správy štátnych lesov. A zrazu sa objaví tu iniciatíva, ktorá nie je problém to, že tento problém sa chce riešiť, čo by som privítal, lebo je načase, aby sme dvadsať rokov po revolúcii dokázali vlastníkom lesy vrátiť. A vieme, že hlavne vlastníci lesov, ktorí sa nevedia dostať k svojmu majetku, vedia aké veľké problémy s tým zažívajú a samozrejme aj štátne lesy vedia, že musia spravovať lesy podľa zákona, o ktorých nevedia, že sú, kto je vlastníkom, ale aj spravujú lesy, o ktorých vedia kto je vlastníkom, ale sú komplikácie pri ich vydávaní.
Ale keďže prerokovávame skrátené konanie, tak som toho názoru a som o tom plne presvedčený, že nie je žiadny dôvod na takýto legislatívny proces.
Čiže tento návrh ako vláda, tak aj minister pôdohospodárstva jednoznačne porušujú zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, keďže § 89 odsek 1 jasne hovorí, kedy je možné a kedy môže vláda predložiť do Národnej rady akýkoľvek zákon na skrátené legislatívne konanie. Nič z toho sa nestalo. Nebudem citovať toto ustanovenie, už tu odznelo. Nič z toho sa nestalo, aby bol dôvod skrátiť konanie, aby bol dôvod na to, aby neprebehol riadny legislatívny proces, aby sa neštátni vlastníci mohli k nemu plnohodnotne vyjadriť a obzvlášť v tak citlivej téme, ak sa jedná o majetky ľudí.
Neviem, či je dôvod to, že sa nenaplnia ambície určitých odberateľov dreva. V dôvodovej správe sa hovorí, že to má chrániť pracovné miesta. Ľudia, ktorí pracujú s drevom, vedia, že štátne lesy mali tisíc šesťdesiat odberateľov, dnes sa orezali na päťdesiatštyri vybraných odberateľov. Tých tisíc malých píl nedostáva žiadne drevo a hovoríme, že ich ideme zachraňovať, či toto je dôvod, aby sa naplnilo 400 000 kubíkov dreva tým, ktorí sú vybraní, a má sa urobiť takýto biznis neštátnych vlastníkov. Kde je vlastne príčina, neviem si nájsť odpoveď, odpoveď na to, čo je motivácia toho, aby sa nevyužil normálny proces, aby neprešiel zákon normálne do parlamentu, aby sa mohli k nemu všetci kompetentní vyjadriť a hlavne tí, ktorí sú do toho zainteresovaní, a začalo sa diskutovať o tom, akým spôsobom urýchliť usporiadanie neznámych vlastníkov, akým spôsobom urýchliť reštitúcie lesného pozemkového fondu.
Okrem toho, že k vecnej rovine sa nechcem vyjadrovať, ak tento návrh náhodou prejde do druhého čítania, čo si myslím, že by bolo dosť paradoxné, ak by Národná rada, a keďže vláda porušila zákon, aj Národná rada porušila zákon, ako sa majú pozerať občania, ktorí sa majú správať podľa zákona. A keď chceme hovoriť o právnom štáte, o akom právnom štáte chceme hovoriť, ak porušuje vláda a Národná rada zákony? A myslím si, že zákon o rokovacom poriadku je taký istý zákon ako ktorýkoľvek iný a treba ho dodržiavať a minimálne poslanci Národnej rady by mali byť tí, ktorí by mali byť prví pri dodržiavaní zákonov.
Ale v rámci pripomienkového konania dalo ministerstvo spravodlivosti jednu zásadnú pripomienku, s ktorou sa vláda nevysporiadala, a napriek tomu tento zákon posunula do Národnej rady. Ja si dovolím odcitovať krátku pasáž z tohto stanoviska ministerstva spravodlivosti, ktorá svojím spôsobom, pani ministerka je aj šéfka legislatívnej rady vlády a zodpovedá za určitú čistotu predkladaných zákonov, v tomto stanovisku sa píše: "Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje navrhovanú právnu úpravu za nadbytočnú. Okruh problémov, ktorý predkladateľ identifikoval v predkladanom materiáli, je už v súčasnosti adekvátne riešený zákonom číslo 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov." Záverom tohto: "Z toho dôvodu, v záujme naplnenia článku 2 a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky zásadne nesúhlasíme s navrhovanou právnou úpravou a trváme na tom, aby predkladateľ nepokračoval v legislatívnom procese, predmetom ktorého je navrhovaná právna úprava zákona 220/1991." To je v krátkosti k návrhu a k môjmu stanovisku všetko. Myslím si, že takýto návrh nemôžem podporiť, a preto dávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada týmto zákonom nezaoberala.
Ďakujem pekne.

Nemáte faktické poznámky, pán poslanec.
Pani predsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Mária Sabolová ako ďalšia v poradí vystúpi v rozprave.
Nech sa páči, pani predsedníčka.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Je trošku smutné, že sa fakt teraz pred týmto auditóriom, možno dopoludnia by to bolo zaujímavejšie, že by si viac poslancov vypočulo aj argumenty aj ku skrátenému konaniu, aj k vecnému rokovaniu o tomto zákone, pretože sa budem venovať aj trošku obsahu zákona v prvom čítaní, lebo aj to ovplyvňuje rozhodovanie pri skrátenom konaní. Ale myslím si, že ak chcú páni poslanci, ten názor majú. Ale začala by som možno, neprihlásila som vo faktickej poznámke, ale možno by som len krátko zareagovala na môjho predrečníka.
Každý aj vo výbore, aj vy teraz ste spomínali, že v roku ´98 sa zmenou zákona posunula kompetencia zo Slovenského pozemkového fondu na, na štátne lesy, na vysporiadavanie vlastníckych vzťahov k lesom. Bolo to v roku ´98 ešte za Mečiarovej vlády, medzi tým, páni poslanci, a to tak opoziční ako koaliční a koaliční ako opoziční, tu už prešlo dvanásť rokov a ak sa táto forma zdala nie dobrá, myslím si, že aj vy, pán predrečník, aj mnohí iní, ktorí sa na výbore vyjadrovali túto možnosť za dvanásť rokov mali možnosť zmeniť. Ale chcem podotknúť aj jednu skutočnosť, že tak ako Slovenský pozemkový fond je štátnou inštitúciou, tak aj štátne lesy, a ak by bola dobrá vôľa, ak by bola, som presvedčená, že v podstate aj to vydávanie tých pozemkov závisí od, od osôb a persón, ktoré môžu aj dnes podľa platného zákona tieto lesy alebo tieto pozemky lesné vydávať, že si myslím, že je, je skoro úplne jedno, či to je na Slovenskom pozemkovom fonde alebo je to na štátnych lesoch. Ak by sme dodržiavali zákon a možnosti zákona, myslím si, že za toto obdobie tých dvanástich rokov sme mohli byť o niečo ďalej.
Čo sa týka skráteného konania, lebo tu sa asi treba od toho odpichnúť, lebo rokujeme o skrátenom konaní. Áno, skrátené konanie, každé skrátené konanie bez ohľadu na to, či ho vieme alebo nevieme na ten rokovací poriadok natiahnuť, je neštandardné. To, čo som povedala v predchádzajúcej faktickej poznámke, že tento parlament po všetky vlády predchádzajúce aj súčasné hlasoval o skrátených konaniach v toľkých prípadoch, ktoré vôbec by, keby sme ho chceli veľmi rigorózne natiahnuť na rokovací poriadok, by sme o nich nemohli hlasovať, a posledný je ten, ktorý je vzorový, lebo sa zhodla na hlasovaní v skrátenom konaní v prvom druhom čítaní opozícia s koalíciou, zákon o dlhovej brzde.
Môže kolega Dostál hovoriť, že teda to sú vážne témy, ktoré nás viažu k Európskej únii, ale ja si myslím, že vážnejšie témy, ktoré nás viažu, by mali byť aj naša národná legislatíva a tam by sme mali vytvoriť minimálne priestor na to, aby sme mohli rokovať a aby sme mohli aj o téme, aj keď možno pred koncom volebného obdobia, ale život sa nezastavuje novými voľbami, diskutovať a prípadne zákon, ktorý sa nám mnohým nepozdáva, a teraz sa dostanem k vecnému tónu, upraviť tak, aby sme o ňom na januárovej schôdzi mohli hlasovať v druhom čítaní. Čiže zaradenie do skráteného konania je zároveň aj možnosťou prerokovať zákon v prvom čítaní na tejto schôdzi. Ak by nebol v skrátenom konaní, o tomto zákone by sme na tejto schôdzi rokovať nemohli, lebo nebol doručený v dostatočnom predstihu. A dovolím si povedať, že zrejme aj všelijakými skutočnosťami, ktoré dnes vyplývajú z oprávnení pána prezidenta rozhodovať alebo proste usmerňovať aj kroky vlády. Toľko, toľko k skrátenému konaniu. Myslím, že stojí za to a bola to taká veľmi úsmevná poznámka kolegyne na výbore, kedy povedala, ak by vyberala len niekoľko eur za každé skrátené konanie, už mohla mať za niekoľko volebných období celkom peknú sumu na dovolenku. Takže k skrátenému konaniu.
A teraz trochu vecne. Ak som sa mala možnosť zoznámiť s návrhom zákona, a to sa nepovažujem za špecialistu v lesnom hospodárstve, vyrušilo ma aj napriek tomu, že súčasne platné zákony, či zákon o lesoch alebo zákon o úpravách, o úprave vlastníckych vzťahov, aj, aj ďalšie zákony už dnes umožňujú tieto procesy ustrážiť, ale vždy ten ľudský faktor môže zohrávať vážnu rolu. Moja otázka znela, ako to bude - a to je najvážnejšia téma, lebo tá tvorí ekonomický zisk pre vlastníka - ako to bude s ťažbou? Nie je to len o ťažbe, ale ako to bude aj s ťažbou, aby vlastník, ktorý sa nemusí dozvedieť, že sme si prijali nejaký zákon, v ktorom sme utvorili podmienky pre štátne lesy v zmysle lesohospodárskych plánov aj ťažiť, nielen sa starať a spravovať. Nemusí sa dozvedieť o tejto náležitosti, ako ho na to upozorniť, prípadne, ako mu vytvoriť istý blokačný mechanizmus, aby ten zákon nebol použitý, lebo toto je, to je tá psychologická možná a verejná diskusia.
Zákon je postavený v súčasnosti tak, aj s touto novelou, že by nemalo dochádzať k nejakým sporom, ale vždy tá veľká otázka je a skúsenosti nevysporiadaných vlastníckych vzťahoch nás o tom ubezpečujú. A preto som navrhla hneď po tom, ako prišiel zákon do Národnej rady, aby sme sa pokúsili o zaradenie tohto zákona práve hlasovaním o skrátenom konaní a hlasovaním o prvom čítaní, ale aby sme na tejto schôdzi, pretože za niekoľko hodín nie sme schopní ani sa oboznámiť so skutočnosťami, ani ministerstvo nám nie je schopné predložiť návrhy a analýzu, aby sme rokovali o tomto zákone v druhom čítaní na januárovej schôdzi. Ak dôjde k zhode, ak sa vzájomne presvedčíme o dobrom úmysle aj rezortu a aj o našom zámere dnes posunúť vysporiadavanie vzťahov, aby sme dnes skutočne aj ukončili možno nekonečný spor toho, či štátne lesy ako štátny podnik majú sa starať o súkromné a spravovať súkromné vlastníctvo s tým, že kým do neho investujú, kým ho spravujú, kým ho obhospodarujú, tým, že neťažia, na to nemajú nárok, na isté finančné prostriedky, a keďže dnes zápasíme aj o malé, malé čiastky a ja si myslím že, či to budú 3 - 4 milióny, či to bude menej alebo viac, vždy sú to zdroje, ktoré ten rozpočet štátu či inštitúcie dostáva.
Preto, preto si myslím, že ak teda chcem požiadať túto snemovňu, aby sme sa skutočne vecne rozprávali možno aj na záver volebného obdobia, kedy sme dva roky, a to či z opozície, či z koalície neotvorili problém lesov oficiálne, ani na pôde Národnej rady, ani na pôde parlamentu. Nehovorím, že je mimo obliga možno aj ministerstvo, ale ministerstvo má zákony, ktoré sú nastavené tak, že podľa nich môže konať. Ja si myslím za to obdobie do minulosti, som poslanec, ktorý dlhodobo pracuje v parlamente, že mnohé problémy s nevysporiadaným vlastníctvom sú spôsobené personálnymi obsadeniami na jednotlivých štátnych inštitúciach. Sami dobre viete, ako bol zablokovaný Slovenský pozemkový fond práve preto, že nebol dobre nastavený a že boli rôzne kauzy, cez ktoré sme to museli vylepšovať. Vieme dobre, že ani štátne lesy nehospodárili najideálnejšie, ak to nechcem povedať v nejakých horších, horších slovných výrazoch. A preto vás chcem poprosiť, kolegovia, ste tu z každého klubu niektorí, aby sme boli schopní aspoň vytvoriť priestor na diskusiu vo výbore, možno aj v druhom čítaní v parlamente a ja vám chcem ale skutočne prisľúbiť, že ak tento návrh zákona v druhom čítaní nepresvedčí členov výboru a nedôjde k zhode na úprave tej formy, ktorá je, aby sme vlastnícke práva súkromných vlastníkov lesov poistili v druhom čítaní na januárovej schôdzi, nedostane podporu tento návrh, pokiaľ nebude urobený tak, aby sme sa vnútorne presvedčili, tí, ktorí máme dnes pochybnosti.
A preto vás chcem požiadať a dávam návrh na uznesenie Národnej rady, v ktorom Národná rada súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie, odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s prerokovaným vládnym návrhom v skrátenom konaní s tým, že druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 27. schôdzi Národnej rady, t.j. na januárovej schôdzi Národnej rady. Chcela by som vás poprosiť o podporu. Hlasovanie v prvom čítaní a poznáte ma, poznáte ma niektorí viac, niektorí menej, že za svojimi postojmi stojím a bola by som veľmi nerada, aby listy, ktoré prišli za posledné dva dni, alebo stanoviská, ktoré hovoria, že návrh novely len jednostranne zvýhodňuje štátne lesy bez rešpektovania vlastníckych práv a práv nakladania s ich majetkom, čím zakladá súdne spory, aby sa nenaplnil. A som presvedčená, že aj úmysel ministerstva a vlády Slovenskej republiky nie je vlastníkov ošmeknúť, ale ja som presvedčená, že my ako poslanci by sme mohli pomôcť ako urýchliť aj legislatívnymi zmenami vysporiadanie týchto nárokov.
Ďakujem za pozornosť a už poručeno Pánu Bohu, ako to hlasovanie dopadne, ale bola by som rada, keby sme skutočne zvolili v druhom čítaní vecný tón.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani predsedníčky výboru a poslankyne Sabolovej s faktickou poznámkou pán poslanec Záhumenský.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani predsedníčka, určite sa zhodneme na tom, že problém usporiadania vlastníckych vzťahov treba riešiť. O tom nie je žiadny debat, aby sa čím skôr našiel mechanizmus, ako nájsť kľúč na vyriešenie nedoriešených dlhoročných sporov alebo vzťahov ohľadne majetku k lesnej pôde. Ale vecne tento návrh zákona, ktorý tuná je, tento problém absolútne nerieši. Dnes prerokovávame ešte len skrátené konanie, ale ak ste hovorili vecne, tak tento zákon, ak ste si nevšimli, je len o ťažbe. Hovorí, že potrebuje vyťažiť 400 tisíc kubíkov dreva na 200 tisíc hektárov neznámych alebo vlastníkov, ktorým nie je vydaný lesný majetok, to znamená, že to, o čo apelujete, aby sme našli kľúč, tak tento zákon hovorí len o ťažbe a o vyťažení dreva z tejto pôdy. A ak dávate podmienku, že treba dať blokačný mechanizmus vlastníkom, tak môžem vás uistiť, že všetci známi vlastníci sú proti tomu, aby tam štátne lesy ťažili a všetci neznámi vlastníci o tom nevedia, že tam niekto chce ťažiť. Takže, ak chceme riešiť problém, prosím, poďme do toho, ale nájsť mechanizmus, ako usporiadať vlastníctvo k týmto pozemkom, a nemyslím si, že kvôli tomu je nutné porušovať zákon o rokovacom poriadku. To znamená, že treba predložiť v normálnom legislatívnom procese návrh z vlády do Národnej rady, nechať mu priestor na diskusiu v prvom čítaní, v druhom čítaní a určite sa nájde spôsob, ako to urýchliť a vyriešiť.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Sabolová.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Skončím... Začnem od konca, urýchlene riešiť. Pán poslanec, vaše prísľuby možno sú také ako dvanásťročné neriešenie problému, na ktorý upozorňujete dnes, od roku 1998, čiže urýchlene, neviem, čo je urýchlene. Dnes tu máme zákon, ktorý by sme urýchlene mohli upraviť do takej podoby, aby sme urýchlili aj reštitúcie, aby sme urýchlili aj dobré spravovanie štátnych prostriedkov a štátnych lesov. Vy veľmi dobre viete, že sú mnohí vlastníci, mnohí, netvrdím, že ich je väčšina, ktorí veľmi dobre vedia, kde majú svoje lesy. Majú nájomné zmluvy alebo nájomné zmluvy zo zákona, tým, že nájomné zmluvy nepodpísali, ale vzniká tu nájomný vzťah zo zákona, pre štátne lesy starať sa o lesy, lebo počkajú, kým sa tie lesy trošku zveľadia, kým bude viac čo ťažiť. Ja som presvedčená aj o tom, že sa v súkromných lesoch hospodári a možno aj efektívnejšie, ekonomicky hospodári. Ale toto nie je téma možná tu na nejakú krátku diskusiu, toto je skutočne téma do výboru a museli sme sa dotknúť aj pri skrátenom konaní vecného obsahu zákona, lebo len tak sa dá dobre rozhodnúť aj o tom, či skrátené konanie preto, aby bol zákon v prvom čítaní, by bolo dobré prerokovať.
A ešte mám možno chvíľočku. Chcem vám povedať, že v zákone je aj poistka, ak vznikol nájomný vzťah podľa odseku 2, kde sa presne hovorí, čo môžu už dnes, tak si myslím, že v zákone tá poistka je. Ale urobte sebelepší zákon, ak ho chce niekto obísť a chce korupčne podnikať alebo nekalo podnikať, nájde si vždy spôsob.

Pán poslanec Radošovský je posledný prihlásený do rozpravy.