26. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Keďže tu sedím za navrhovateľa a pán Rafaj sa dosť podstatne zaujímal o kapitolu ministerstva pôdohospodárstva, ktorá spadá kdesi do portfólia, ktorú zastupujem vo vláde ja, dovoľte, aby som sa vyjadril trošku meritórnejšie. Nesmierne ma teší, že aj Slovenská národná strana začína venovať pozornosť aj problematike pôdohospodárstva. Vážený pán Rafaj, keď ste nastupovali do vlády spolu s politickou stranou SMER, tak zahraničná obchodná bilancia, saldo agropotravinárskych komodít v roku 2005 bola na úrovni mínus 540 miliónov euro. Keď ste odovzdávali vládu tejto vláde Ivety Radičovej, tak v roku 2010 toto saldo už bolo na úrovni mínus 996 miliónov. Na dvojnásobnej úrovni. Je to jasný dôkaz, ako ste kládli prioritu na to, aby ste obhajovali slovenských výrobcov a slovenských producentov a ako ste bezbreho pustili na náš trh dovoz takýmto rapídnym spôsobom. Podpora domácich produktov. Chcel by som vám pripomenúť, že ešte v roku 2004 bol spustený program Značka kvality, ktorá podporuje len výrobcov a výrobky, ktoré boli minimálne zo 75 percent vyrobené na území Slovenskej republiky, alebo pochádzajú z tohto produktu. Predchádzajúca vláda dosť výrazne a dosť značne obmedzila podporu do týchto oblastí, ale taktiež by som vyzdvihol aj skutočnosť, že obmedzenia, ktoré predchádzajúca vláda, alebo rušenia, ktoré zaviedla, spôsobilo stratu pracovných miest v pôdohospodárstve. Či už to bolo rušenie podpory na rajčiaky, obmedzenia pre cukor alebo likvidáciu cukrovaru v Dunajskej Strede alebo rušením mäsokombinátov a spracovateľského priemyslu na Slovensku počas predchádzajúcich štyroch rokov, i keď je to zakryté pod rúškom koncentrácie. Je dnes faktom, že všetky opatrenia, ktoré boli prijaté v predchádzajúcom období, umožnili týmto subjektom, spracovateľom, aby dovážali tovar zo zahraničia a nemuseli nakúpiť priamo od slovenských výrobcov. Kým v predchádzajúcom období mali podmienku minimálne piatich rokov, že musia nakúpiť od slovenských prvovýrobcov, túto podmienku už predchádzajúca vláda pri pridelení niekoľkomiliónových dotácií pre tieto spriaznené firmy už neuvádzala. Vďaka tomu dnes máme takú produkciu poľnohospodárskej produkcie na nízkej úrovni, akú máme. Nedá mi, aby som nepripomenul, že bezbreho predchádzajúca vláda rozdelila obrovské peniaze pre vybrané veľké firmy, je ich 990, ktoré vyčerpali všetky peniaze cez 10 miliárd korún na obnovu a reštrukturalizáciu svojich firiem. Nakúpili prevažnú časť techniky, a tým pádom zamestnávajú menej pracovníkov, ale zamerali sa nie na oblasti, ktoré by vytvárali ďalšiu pridanú hodnotu. Napriek tomu ale musím povedať, že za toto obdobie, čo je vláda Ivety Radičovej, sme prijali množstvo takých opatrení, ktoré smerujú k náprave. Jedným z najvýraznejších, faktov k tomu, že dochádza k tej náprave, je skutočnosť, keď porovnám pokles salda zahraničnej obchodnej bilancie agropotravinárskych komodít za prvých 10 mesiacov minulého roku a prvých 10 mesiacov tohto roku. Sme na tom oproti minulému roku lepšie o 164 miliónov euro. Toto je jasný dôkaz o tom, ako pristupuje táto vláda k ochrane slovenských výrobkov a slovenskej, slovenského trhu a slovenských, poľnohospodárskeho priestoru. Teraz k podpore. Vyzdvihli ste, že na doplatky k priamym platbám máme 18 miliónov eur. Áno, je treba šetriť všade a je len málo rezortov, kde si vláda musela povedať, že musíme dať viac. Jedným z týchto rezortov je aj zdravotníctvo. Napriek tomu musím povedať, že poľnohospodári dostanú 18 miliónov doplatkov, ktoré sú určené alebo sú smerované na podporu veľkých dobytčích jednotiek, teda živočíšnej výroby, ktorá je previazaná na počet pracovných príležitostí. Ale ste opomenuli, že takisto máme program, dva milióny euro, na podporu predaja konečnému spotrebiteľovi a vytváranie pracovných príležitostí na vidieku, a to z toho dôvodu, že sme si urobili poriadnu analýzu, čo sme tu v skutočnosti zdedili. A zdedili sme mínus 996 miliónov zahraničného obchodného salda od predchádzajúcej vlády. Keď sme si urobili aj analýzu, čo to znamená z hľadiska počtu pracovných príležitostí, čo dovážame a by sme nemuseli dovážať, tak sme zrazu zistili, že dovážame z Poľska, Španielska, z Číny a z celého sveta prácu 15 tisíc zamestnancov, ktorí dnes sú na úradoch práce, a mohli by byť zamestnaní práve na slovenskom vidieku. Teší ma váš záujem, len by som bol nesmierne rád, keby ste si uplatnili aj patričnú sebareflexiu, že kto môže skutočne za tento skutočný stav. A chcem vás ubezpečiť, že ja, ale aj vláda veľmi dobre si uvedomuje hodnotu aj potravinovej bezpečnosti. Vieme, že vytvárame zásoby na niekoľko dní, teda 90 dní, energie či ropy, ale pri potravinách, keby sme nevedeli cestovať, tak nemáme zásobu ani na 10 dní. A to je dôvod, že pôdohospodárstvo a potravinársky priemysel nemá čo produkovať, a práve preto vláda prijala nariadenie vlády, aby umožnila lepší prístup našich farmárov priamo konečnému spotrebiteľovi, platné od 1. novembra tohto roku a ešte v tomto roku spustí ministerstvo podpornú aktivitu, teda zo štrukturálnych fondov Európskej únie z plánu rozvoja vidieka na podporu rozbehnutia týchto malých predajní alebo z pracovní, kde môžu spracovať svoju vlastnú produkciu a ponúkať v reštauráciách tam, kde je o to záujem, tým aby sme obišli dovozcov, obchodníkov a ďalších, aby sme pomohli a chránili viac trh. Lebo, keď každý farmár bude dodávať svojmu okoliu a bude ho zásobovať, tak títo ľudia už nebudú nakupovať v hypermarketoch a supermarketoch to, čo je mnohokrát dovezené, a za akých podmienok, k tomu sa ďalej, nechcem ďalej vyjadriť. Takže chápem, že by bolo treba dať viac do pôdohospodárstva. Je pravdou aj to, čo povedal pán Záhumenský, že dávali viac, ale je pravdou aj skutočnosť, že v tom období bolo možné zo strany Slovenskej republiky doplácať ešte viac. Pretože k pravde patrí, že keď bolo možné doplácať 30 percent, tak vláda Roberta Fica doplatila len 20. To znamená, že tá úroveň zostáva stabilizovaná a zostáva na približne tej istej úrovni, čo minulý rok. Keď chceme chrániť slovenské poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel, tak musíme zmeniť celý ten systém a celý ten prístup aj v rámci Európskej únie. A na tom v súčasnosti v plnej miere pracujme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. V prvom rade chcem uviesť na pravú mieru nepravdu, ktorá odznela vo vystúpení ministra pôdohospodárstva, že pokiaľ bol SMER vo vláde, doplácal, nedoplácal plnú výšku priamych platieb. Za tri roky vládnutia strany SMER boli priame platby doplatené do plnej výšky, akurát v krízovom roku 2009, keď bol hlboký prepad svetovej európskej ekonomiky, bol doplatok iba na úrovni 20 percent. To je pravda, ktorá je, inak boli plné platby doplatené v každom jednom roku a takisto, takisto štátna pomoc bola na neporovnateľne inej úrovni, ako bola navrhovaná a ako bola aj schválená za predchádzajúcich Dzurindových vlád a ako je navrhovaná dnes. To je, to je prvá poznámka. Druhá poznámka, práve v najväčšej kríze mlieka, akú dnes obhajujete, VDJ, čo ma teší, lebo to je salto mortale vo vašom myslení, za vaše štyri roky pôsobenia v rezorte ste tento sektor likvidovali, a keď vás chovatelia vyzývali, keď som ja zorganizoval konferenciu chovateľov, a kde sme vás presviedčali o tom, aby boli podporené veľké dobytčie jednotky, tak ste chovateľov zavádzali, že to nie je možné z hľadiska Bruselu, že Brusel zakazuje, že Slovensko nemôže dávať na VDJ peniaze. V predvolebnej kampani ste povedali, že mohol dávať minule, ale teraz už nemôže. Prišla vláda Roberta Fica a dala peniaze na VDJ, to bola jediná záchrana, že tu ešte nejaký dobytok máme, že tu ešte mlieko máme, lebo keby neboli zavedené veľké dobytčie jednotky, tak si dovolím povedať, že dnes na Slovensku nechováme žiadne dojnice. Dojnice, ktoré zamestnávajú najviac ľudí na vidieku, a to, že dnes to obhajujete a hovoríte, že áno, toto je cesta, kadiaľ treba ísť, bohužiaľ, prišli ste na to až pod tlakom skutočnosti, že pokiaľ budete podporovať nič, čoho ste vy práve autorom, tak asi slovenský vidiek bude chátrať.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán minister, som veľmi rada, že si konečne uvedomujeme, že dovážame prácu 15 tisíc zamestnancov, ako ste pred chvíľou povedali, a že si uvedomujeme aj to, že máme potraviny na desať dní. Ja si veľmi dobre pamätám obdobie od roku 2000, keď poľnohospodári žiadali pomoc a žiadali, aby sa do poľnohospodárstva dostalo viac finančných prostriedkov, a keď pán súčasný minister financií považoval poľnohospodárstvo za čiernu dieru a za požieračov financií štátnych. Za predchádzajúcej vlády Roberta Fica bolo poľnohospodárstvo prioritou, aj sa snažili, bola snaha dostať do poľnohospodárstva čo najviac finančných prostriedkov. Poľnohospodári boli potláčaní a situácia, ktorá je teraz na slovenskom vidieku, je katastrofálna. Katastrofálna je aj v tom, ako vyzerá krajina, keď sa prejdete od Zvolena do, hore na východ, tak vidíte samé karanténne buriny. Som zvedavá, ako sa s týmto naša krajina vysporiada.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister Simon, teší ma vaše vystúpenie. Reagovali ste na pasáže pána Rafaja z okruhu pôdohospodárskych a potravinárskych tém a menšinovú tému ste nechali bokom. Váš postoj sa rovná predstavám strany Sloboda a Solidarita, nakoľko tvrdíme, že zlepšenie hospodárskej situácie občana je najlepším liekom proti národnostnému extrémizmu. Veríme tomu, že ak občan je na tom finančne lepšie, je oveľa menej náklonný k provokáciám.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Veľmi rád zareagujem na pána ministra, aj odpoviem možno na niektoré otázky. Je prirodzené, že Slovenskú národnú stranu musí zaujímať pôda, pretože pôda je dar, ktorý sme získali od Boha a vybojovali generáciami našich predkov, tých 49 tisíc kilometrov štvorcových integrovaného územia Slovenskej republiky. A hovoríme to napriek tomu, že pôda s najvyššou bonitou, teda kvalitou je práve na južnom Slovensku, kde žije asi najväčšia, najväčší elektorát strany, ktorú zastupuje pán minister Simon, pán Somogyi, ak môžem trošku odbočiť, aj keby som v tomto smere nemal. Nedostal som však odpoveď, pán minister, ako chcete riešiť zvýšenie domácej spotreby domácich potravín? Ako chcete systémovými opatreniami riešiť nadštandardný dovoz cudzích potravín? Je všeobecne známe, že som zástancom, aj aktívne sa zdravo stravujem. Mnoho ľudí, najmä mladých moderných ľudí, dnes zaujíma otázka kvality potravín, aby si mohli vyberať, a nehovorím len o biovýrobkoch, hovorím o nutnosti konzumovať potraviny predovšetkým z miesta, kde človek žije. Nie, nie tie, ktoré sú dovážané. Mňa trápi, že keď si chcem v lete kúpiť mrkvu, tak zisťujem, že ponuka je z Talianska alebo z Českej republiky, ale slovenskú mrkvu som v konkrétnom obchodnom reťazci nenašiel. Toto sú veci, ktoré, na ktoré som od vás zatiaľ nedostal odpoveď.

Ďakujem pekne. Pán Záhumenský, nie je to prevrat v mojom myslení. Len nemôžme robiť z poľnohospodárov pokusných králikov, ale treba, aby ste si uvedomili, že váš krok, ktorým ste zaviedli podporu mlieka, ktoré sa nevyprodukuje na Slovensku, precedens na to, že podporujeme alebo produkcia mlieka klesla najviac od doby, keď ste zaviedli. Ale taktiež by som v pohode mohol spomenúť aj zmenu pravidiel na poskytovanie tabaku, aby vaša spriaznená spoločnosť dostala viac dotácií. Ale taktiež musím povedať, že poskytovanie podpôr pre VDJ znamená aj ťarchu pre poľnohospodárov, ktorá je nevyčísliteľná z hľadiska prepojenia na krížové plnenie, ktoré si vy dnes ešte neuvedomujete, ale budúci rok a tie ďalšie roky farmári budú znášať následky, a to veľmi ťažko. Pani Košútová, my si uvedomujeme ten dovoz. A za predchádzajúcej vlády pôdohospodárstvo bolo prioritou vlády Roberta Fica. Preto mohli ísť peniaze vyhodené z technickej pomoci na Columbex, preto sme mohli rozdať firmy spriazneným a veľké megalomanské, a nepodporiť ani jednu poriadnu malú podporu, preto sa mohlo stať, že nárast dovozu agroobchodného salda bol dvojnásobný za vlády Roberta Fica. A pán Rafaj, v skutočnosti vám musím povedať, že možnože všetky karty nevyložíme, ale jedna z nich, keď medziročne za prvých desať mesiacov tohto roka a minulého roka zahraničné obchodné saldo kleslo o 168 miliónov eur, je dôkazom o tom, že my svoju prácu vykonávame tak, ako ju máme. A aby sme vytvorili ten priestor, aby ste si mohli kúpiť tú mrkvu slovenskú, tak tam sme vytvorili systém, ktorý platí od 1. novembra...

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dnes rokujeme o zákone, ktorý má potvrdiť priority demokraticky zvolenej vlády a jej pripravenosť niesť zodpovednosť za Slovensko až do konca, aj keď skráteného, ale jej volebného obdobia. Pritom dôležitosť tohtoročného rozpočtu je vysoká, možno najvyššia od roku 1993, teda od vzniku Slovenskej republiky. Cieľom, cieľ každej vlády, zvyšovanie blahobytu občanov, je totiž tvrdo obmedzený nielen potrebou modernizácie a reštrukturalizácie domácej verejnej správy, ale dlhovou krízou, ktorá podľa vyjadrení medzinárodných inštitúcií bude najhlbšou krízou od druhej svetovej vojny a má trvať minimálne desať rokov. Takáto veľmi vážna situácia si vyžaduje nové riešenia, odbornosť, zodpovednosť, ale aj odvahu. Obávam sa, že predložený rozpočet neobsahuje ani nové riešenia, ani odbornosť, ani zodpovednosť, ani odvahu. Prečo? Popíšme si krátko naše očakávania na budúce roky. Dlhová kríza zvyšuje neurčitosť a riziko pre spotrebiteľov a investorov, a preto prví, keďže sa boja o prácu, tak odkladajú spotrebu, a investori, výrobcovia, vidia klesajúci dopyt v domácnostiach, vláda, a preto znižujú výrobu aj investície. Výsledkom je vyššia miera nezamestnanosti a menej zamestnaných, čiže nižšia miera zamestnanosti z hľadiska verejných financií, potom nižšie daňové príjmy, ale zároveň potreba vyšších výdavkov na zabezpečenie sociálneho pokoja. Dovoľte niekoľko čísel na dokumentáciu.
Miera nezamestnanosti v roku 2010 bola v Nemecku 7,1 percenta, v Českej republike 7,3, na Slovensku 14,4 percenta. To sú údaje Eurostatu. Miera zamestnanosti, čiže zo 100 ľudí v aktívnom veku koľkí pracovali, vyjadrené v percentách. V Nemecku to bolo 71 percent, v Českej republike 65 percent, u nás necelých 59 percent. To sú údaje spred krízy, ktorá nás čaká. Miera zamestnanosti u absolventov 15 až 24 rokov, v Nemecku 46 percent, ale v Českej republike 25 percent, u nás 20 percent. To je možné číslo k očakávaným sociálnym nepokojom. Takáto miera nízkej, takáto nízka miera aktivity je na Slovensku napriek našim slávnym experimentom, napriek nízkym mzdám učiteľov, policajtov, hasičov, sestier aj lekárov, ktorým radíme, aby žili skromnejšie, najlepšie asi, ak sa vôbec nebudú starať o pozemské potreby, a budú sa venovať plne len svojmu povolaniu, vďaka ignorovaniu overených riešení z rozvinutých a bohatých ekonomík. Mimochodom, výška miezd sa dá veľmi ľahko medzinárodne porovnať, napríklad ako pomer mzdy k domácej produktivite práce a tam nijako nevychádza, že naše mzdy by boli vysoké. Skôr naopak, vychádza to, že ľudia, ktorí sú v súkromnej sfére, zarábajú dobre, ale platia nízke mzdy a očakávajú od tých nešťastníkov, ktorí pracujú v štátnej správe, že budú sa za nízke mzdy venovať svojmu povolaniu. V takejto situácii by podľa mnohých ekonómov, aj tých, ktorých naša vláda citovala od začiatku, mali vlády zvyšovať svoj dopyt dobre mierenými investíciami. Lenže kvôli dlhovej kríze musia vlády robiť presný opak, musia šetriť, znižovať výdavky a prijímať nové, veľmi tvrdé rozhodnutia, keď otázka pre Slovensko stojí, či chceme ďalej fungovať v Európskej únii a či chceme, aby fungovala Európska únia, alebo či chceme mať štáty pospájané bilaterálnymi zmluvami, a to druhé by v dnešnej globálnej ekonomike malo katastrofálne dôsledky pre Slovensko. Inak, ak ste čítali aj vyjadrenia dvojice Merkelová - Sarkozy, nikto nás do nového jadra eurozóny neprizýva. Nikto neráta s tým, že tam budeme, my môžeme chcieť, môžeme sa o to uchádzať, ale ak budeme vyhlasovať nejaké referendá, že láskavo teda pristúpime na nové podmienky, tak obávam sa, že takto otázka nestojí.
Aká by mala byť reakcia štátneho rozpočtu na krízu? Podľa mojej mienky by mal ponúknuť najprv víziu a potom aj cestu na jej dosiahnutie. Bez zvýšenia zamestnanosti nemôžme mať nikdy zdravé verejné financie. Preto potrebujeme presmerovať financie do priorít, potrebujeme šikovné výdavky orientované na našu budúcnosť. Do zlepšovania kvality školstva, do infraštruktúr, a nielen fyzických, do hospodárskej diplomacie orientovanej na rozvíjajúce sa a rastúce trhy a do diverzifikácie nášho priemyslu a služieb. Preto potrebujeme splniť obmedzenia, dosiahnuť nízky deficit v budúcom roku a pripraviť podmienky, možno nie pre trojpercentný deficit v roku 2013, ale možno aj dvojpercentný deficit v roku 2013, pretože podmienky budú stále tvrdšie. Preto potrebujeme na prvom mieste vedieť pravdu. Slávna rovná daň nás priviedla do situácie, keď máme najnižšie verejné príjmy v Európe, a naše výdavky napriek (Potlesk.) deficitnému hospodáreniu už nedokážu zabezpečiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Páni kolegovia, poprosím o pokoj, no veď...

Marcinčin, Anton, poslanec NR SR
... už nedokážu zabezpečiť podľa vyjadrení štátneho tajomníka pomaly ani základné fungovanie štátu.
A opäť čísla. Verejné príjmy v roku 2010: Nemecko 44 percent HDP, Česká republika 39, priemer eurozóny 45 percent HDP, Slovensko 32 percent HDP. A s prognózou klesá ďalej, nižšie. Verejné výdavky, vďaka vysokým deficitom, totiž my si dnes ešte neuvedomujeme, aké nízke príjmy reálne máme, ale verejné výdavky boli 48 percent v Nemecku, v Českej republike 44, Slovensko 40. Štyridsať nie je veľa, ale ak pôjdeme na úroveň vyrovnaného rozpočtu, tak to znamená o štvrtinu nižšie výdavky, a pritom vieme, že už dnes máme problémy vôbec platiť naše členské do NATO. Nehovorím o iných oblastiach, o deficitoch zdedených z komunizmu, s ktorými sme ešte nepohli.
Preto sa obávam, že sa stávame niečím, ako je latinskoamerický ostrov v Európe, keď štát prestáva zabezpečovať občanom základnú bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a základnú rovnosť v prístupe k službám a verejným statkom. Ak cieľom ministerstva je dosiahnuť určitú výšku deficitu, tak tvrdím, že cieľom má byť blahobyt, a nie splnenie rozpočtových obmedzení, lebo samozrejmou podmienkou blahobytu je aj splnenie rozpočtových obmedzení, ale to je len nevyhnutná, nie postačujúca podmienka na to, aby sme cieľ, ktorým je blahobyt mohli dosiahnuť. A to je potrebné na to, aby sa všetci, vrátane strednej vrstvy, na ktorú sa niektoré strany pred voľbami rady odvolávajú, mohli mať lepšie.
Aký je teda rozpočet? Podľa môjho názoru sa rozpočet robil v znamení hesla "Urob si sám". Sám si definuj výdavky, sám si definuj príjmy, akoby, žiaľ, minister už bol rezignoval zo svojej funkcie. Rozpočet je predvolebný a podľa mojej mienky plný očakávania, že voliči nepotrebujú poznať pravdu, v akej ťažkej situácii sme. Naopak, majú byť balamutení a majú vytriezvieť až po voľbách. Je, samozrejme, nešťastím, že práve v dobe, keď sa zásadne mení tvar eurozóny a Európskej únie, my na Slovensku sme v konštantnom predvolebnom boji. Keď si všetky štáty uvedomujú potrebu konsolidácie, my deficit zvyšujeme, dokonca viac, ako tvrdíme. Príkladom je šetrenie na poistencoch štátu, ktorý vychádza z predpokladu, že budúci rok dieru za štát zaplátajú vyššie mzdy zamestnancov. Napriek tomu, že príde kríza, napriek tomu, že očakávame vyššiu nezamestnanosť, nižšiu zamestnanosť, a tým pádom viacerých poistencov štátu, my za poistencov štátu dávame menej, pretože to majú vykryť vyššie mzdy tých, ktorí budú ešte pracovať. Ak si niekto na Slovensku myslí, že platí odvody a tie pomôžu zdravotníctvu, nie je to pravda. Pomôže to len tomu, že štát zníži svoje platby za svojich poistencov. To naozaj teda neznie veľmi reálne, ale skôr predvolebne.
Ak ministerstvo financií tvrdí, že pred voľbami nemôžeme robiť nepopulárne opatrenia a spokojne už teraz zvyšujeme deficit na rok 2013, a to nielen tým, že kvôli vyššiemu deficitu v budúcom roku my automaticky zvyšujeme aj výdavky na financovanie verejného dlhu pre rok 2013, ktorý už v súčasnosti je katastrofálne drahý, ak vôbec je ešte verejný dlh dostupný a keď je dostupný. Tvrdím, že takýto prístup je nezodpovedný. Pretože, kto je zodpovedný za Slovensko až do konca volebného obdobia, ak nie vláda? Vrátane ministerstva financií. Bola by to veľká obeť, očakávať toto od vlády a od ministerstva financií? Ale kto iný sa v danej situácii má za Slovensko obetovať? Má sa obetovať opozícia? Alebo nikto? Alebo sa máme snažiť o nejakú širšiu dohodu v záujme Slovenska, pretože všetci v tejto miestnosti si uvedomujeme, do akého veľkého problému ideme, a možno práve preto sme sa mali dohodnúť, pokúsiť sa o dohodu širšiu, pretože je jedno, kto vyhrá, ten problém dopadne na plecia všetkých občanov Slovenska a všetkých strán na Slovensku.
Ja si pesimisticky myslím, že deficit bude musieť byť budúci rok nižší než 4,6 percenta HDP. Pesimisticky preto, pretože to bude veľmi tvrdé a veľmi ťažké, a myslím si to preto, že nikto nebude na nás čakať, kým my budeme mať voľby, kým my pripravíme nový program, a že už za polroka veľa nestihneme. Obávam sa, že súčasná situácia je taká, že budeme musieť ísť pod 4,6 a že to bude veľmi tvrdé. V tom som preto pesimista. Pomôže to nám to, samozrejme, ísť potom na nízky deficit v roku 2013. Nízky, 2-3 percentá HDP, samozrejme, nie je nízky deficit.
Súhlasím, že je treba schváliť nejaký rozpočet, pretože hospodárska situácia je veľmi zložitá. Preto zaň bude KDH hlasovať. Tento rozpočet ale nemá nič spoločné s poctivou hospodárskou politikou, ku ktorej sa kresťanská demokracia zaväzuje svojim voličom nielen na Slovensku, ale kresťansko-demokratické strany napríklad aj v Nemecku či Rakúsku. To musíme k nášmu hlasovaniu dodať jedným dychom.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. No, musím uznať, že som veľmi príjemne prekvapený, pretože odznelo skutočne absolútne pragmatické vystúpenie, až nevídané v tejto snemovni, a nemôžem nič iné povedať, len že úplne súhlasím takmer so všetkým, čo kolega Marcinčin predniesol, a naozaj vyzývam týchto aj ostatných kolegov sediacich v laviciach, zastupujúcich súčasnú vládnu koalíciu, aby sa naozaj snažili taktiež pozrieť triezvym a čistým zrakom na to, aké problémy tu máme, ktoré my sa tu snažíme pomenovať, ale sú neustále dogmaticky a populisticky kritizované vyťahovaním rôznych príkladov z histórie. Ale toto bolo, si myslím, zatiaľ úplne najčistejšie zrkadlo tomu, ako ten rozpočet vyzerá a v akom stave aj v skutočnosti súčasná vládna koalícia je.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcem skutočne oceniť vaše vystúpenie, pán kolega Marcinčin, lebo to bolo jedno, asi jediné vystúpenie bývalej vládnej koalície a poslanca, ktorý je súčasťou, ak nazveme, ešte dosluhujúcej vlády, aby otvorene nalial pohár čistého vína pred občanmi. Minister financií a vláda sa snaží zakrývať realitu ekonomickú, v akej sa nachádza naša krajina. A hlavne minister financií sa snaží neustále obhajovať neobhájiteľné. Pokus na občanov, ako je rovná daň. Nijako inak sa nedá nazvať ako nevydareným pokusom na občanov, ktorí ich, tí, najmenej príjmové skupiny obyvateľstva práve platia, to, aby sa bohatí mali lepšie a boli bohatší. Toto nechceme priznať a nechceme povedať, že pokiaľ budeme v tomto trende pokračovať, tak tí chudobní budú stále chudobnejší.
Myslím si, že je treba si naliať čistého vína, lebo je zlomová situácia v krízovom období a zodpovedný politik nemôže robiť strieborné alebo zlaté pozlátka pred občanmi a nimi kývať a ukazovať, že ekonomika je ružová a kam všetko tie vaše zázračné ekonomické reformy prispeli pre blaho občanom, a tá zlá Ficova vláda to všetko tu kazí a podobne. To znamená, že dúfam, že pán minister financií, prečítate si vystúpenie pána poslanca Marcinčina niekoľko ráz a že prehodnotíte váš predkladaný rozpočet, lebo deficit 4,6 percenta, ktorý, si všetci myslíme, že má byť nižší, je len púha fikcia. Je iba fikcia, lebo sám dobre viete, že je postavený na vode a že to, čo predkladáte, je ďaleko viac ako 4,6 percenta, a vaša predstava, že toto je hranica, pod ktorú sa nesmie ísť, sám viete, že nebude naplnená.
Ďakujem.

Pán poslanec, som rád, že ste skutočne pomenovali veci. Ja chápem podpredsedu vlády a pána ministra Mikloša, že musí byť schválený rozpočet a že rozpočet sa veľmi ťažko v tejto situácii, v akej sa nachádza Európa, respektíve Európska únia, dáva dokopy. Treba ale povedať jednu vec, že ixkrát som tu upozorňoval, že treba riešiť druhý pilier, kde je rezerva v druhom pilieri miliarda 400 miliónov. V druhom pilieri nemôže byť toľko ľudí, ktorých dnes je. Druhý pilier je zásluhový.
Druhá vec je, pán podpredseda vlády, viete veľmi dobre, keď sa decentralizovala daňová reforma, sme upozorňovali, že predtým treba spraviť serióznu reformu verejných financií a samosprávy. Každú vládu, ktorá dôjde, či to bude ľavicová, pravicová alebo to bude veľká koalícia, alebo ako to nazveme, budeme sa musieť vrátiť k reforme verejných financií a samosprávy a nebudeme mať potom ten problém, ktorý dneska so samosprávou máme.
Tretia vec, sa budeme musieť vrátiť k zdravotníctvu a k zdravotníctvu úplne, pretože napriek tomu, že to dneska zdravotníci vyhnali tam, kde to vyhnali, ale je to náš, naša chyba politikov, ktorí tu sedíme, lebo 10 rokov sme tie problémy neriešili. Zajacove reformy neboli žiadne reformy, len prerozdelili dve kategórie. Takže to je ďalšia vec, ku ktorej sa budeme musieť vrátiť a som presvedčený, pán podpredseda vlády, že tento rozpočet, ktorý dneska je nastavený, keď Európska únia uvažuje s 0,8 až 1 percentom rastom HDP, že nemôžme naplniť. Že budúci rok, keď tu bude sedieť v poslaneckej lavici, či už to bude taká alebo aká koalícia, príde iste k zmene tohto zákona... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)