26. schôdza

Pán poslanec Jarjabek sa pýtal, kto je OKS. OKS je politická strana, ktorá tu pôsobí už desať rokov. Ja sa môžem spýtať, kto je SMER? Aj to vieme veľmi dobre a stačí mi, čo viem o tom, kto je SMER. Pán poslanec sa dožaduje nejakej subjektívnej tolerantnosti v rámci objektívnej reality. Toto je zaujímavé dialektické konštatovanie, ale teda v kontexte neomarxistických konštrukcií a konšpiračných teórií jeho kolegov, ktorého som mal príležitosť si vypočuť včera, sa tomu ani nečudujem, že takéto chápanie je mu blízke.
Pani poslankyňa Sabolová, ja súhlasím že aj tento parlament mnohokrát odhlasoval skrátené legislatívne konanie v prípadoch, keď tie dôvody boli značne otázne alebo aj neexistovali. A ja som niekedy o takých návrhoch nehlasoval alebo som sa zdržal hlasovania, ale áno, určite aj som hlasoval za skrátené legislatívne konanie, kde môžu byť pochybnosti. Vidím však predsa len istý rozdiel napríklad medzi zákonom o dlhovej brzde v kontexte toho, v akej kríze sa dnes nachádza celá Európska únia, a myslím si, že je to dôležité prijať takýto zákon a môže to zamedziť zhoršeniu situácie a zhoršeniu postavenia Slovenskej republiky. Viem si predstaviť, že existujú takéto dôvody pri zákonoch, ktoré je potrebné teraz urýchlene schvaľovať, lebo napríklad nebola prerokovaná a schválená daňová odvodová reforma, ktorá mala riešiť aj niektoré ďalšie veci. V tomto prípade sa mi však zdá úplne jasné ako facka, že žiadny dôvod na skrátené legislatívne konanie neexistuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda, len som chcel uviesť na pravú mieru, že pri hlasovaní 155 som vykázaný ako neprítomný, ale hlasoval som za.
Ďakujem.

Prosím uviesť do zápisu. Prerušujem rokovanie.
Pardon, ešte pán predseda Procházka.

Ďakujem pekne. Zvolávam zasadnutie ústavnoprávneho výboru na 12.00 hodinu. Ďakujem.

(Prestávka.)

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, prerokovávame návrh na skrátené legislatívne konanie k zákonu alebo k novele zákona č. 229/1991. Keď tento materiál takto expresne prišiel do Národnej rady, som si položil otázku, čo bolo cieľom, že sa tento zákon takto expresne dostáva do Národnej rady, či sa udialo niečo mimoriadne, či došlo k nejakej situácii, že dochádza k ohrozeniu majetku alebo dochádza k nejakým národnoštátnym škodám. Nič také sa nestalo, lebo tento zákon a problém, ktorý je ohľadne spravovania lesov, ktoré sú vo vlastníctve neznámych vlastníkov alebo nevysporiadaných vlastníkov, je dlhodobý a minimálne zákonom 80/1998 sa pozastavilo vydávanie lesov alebo skomplikovalo vydávanie lesov, keď sa previedlo zo Slovenského pozemkového fondu lesy neznámych vlastníkov do správy štátnych lesov. A zrazu sa objaví tu iniciatíva, ktorá nie je problém to, že tento problém sa chce riešiť, čo by som privítal, lebo je načase, aby sme dvadsať rokov po revolúcii dokázali vlastníkom lesy vrátiť. A vieme, že hlavne vlastníci lesov, ktorí sa nevedia dostať k svojmu majetku, vedia aké veľké problémy s tým zažívajú a samozrejme aj štátne lesy vedia, že musia spravovať lesy podľa zákona, o ktorých nevedia, že sú, kto je vlastníkom, ale aj spravujú lesy, o ktorých vedia kto je vlastníkom, ale sú komplikácie pri ich vydávaní.
Ale keďže prerokovávame skrátené konanie, tak som toho názoru a som o tom plne presvedčený, že nie je žiadny dôvod na takýto legislatívny proces.
Čiže tento návrh ako vláda, tak aj minister pôdohospodárstva jednoznačne porušujú zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, keďže § 89 odsek 1 jasne hovorí, kedy je možné a kedy môže vláda predložiť do Národnej rady akýkoľvek zákon na skrátené legislatívne konanie. Nič z toho sa nestalo. Nebudem citovať toto ustanovenie, už tu odznelo. Nič z toho sa nestalo, aby bol dôvod skrátiť konanie, aby bol dôvod na to, aby neprebehol riadny legislatívny proces, aby sa neštátni vlastníci mohli k nemu plnohodnotne vyjadriť a obzvlášť v tak citlivej téme, ak sa jedná o majetky ľudí.
Neviem, či je dôvod to, že sa nenaplnia ambície určitých odberateľov dreva. V dôvodovej správe sa hovorí, že to má chrániť pracovné miesta. Ľudia, ktorí pracujú s drevom, vedia, že štátne lesy mali tisíc šesťdesiat odberateľov, dnes sa orezali na päťdesiatštyri vybraných odberateľov. Tých tisíc malých píl nedostáva žiadne drevo a hovoríme, že ich ideme zachraňovať, či toto je dôvod, aby sa naplnilo 400 000 kubíkov dreva tým, ktorí sú vybraní, a má sa urobiť takýto biznis neštátnych vlastníkov. Kde je vlastne príčina, neviem si nájsť odpoveď, odpoveď na to, čo je motivácia toho, aby sa nevyužil normálny proces, aby neprešiel zákon normálne do parlamentu, aby sa mohli k nemu všetci kompetentní vyjadriť a hlavne tí, ktorí sú do toho zainteresovaní, a začalo sa diskutovať o tom, akým spôsobom urýchliť usporiadanie neznámych vlastníkov, akým spôsobom urýchliť reštitúcie lesného pozemkového fondu.
Okrem toho, že k vecnej rovine sa nechcem vyjadrovať, ak tento návrh náhodou prejde do druhého čítania, čo si myslím, že by bolo dosť paradoxné, ak by Národná rada, a keďže vláda porušila zákon, aj Národná rada porušila zákon, ako sa majú pozerať občania, ktorí sa majú správať podľa zákona. A keď chceme hovoriť o právnom štáte, o akom právnom štáte chceme hovoriť, ak porušuje vláda a Národná rada zákony? A myslím si, že zákon o rokovacom poriadku je taký istý zákon ako ktorýkoľvek iný a treba ho dodržiavať a minimálne poslanci Národnej rady by mali byť tí, ktorí by mali byť prví pri dodržiavaní zákonov.
Ale v rámci pripomienkového konania dalo ministerstvo spravodlivosti jednu zásadnú pripomienku, s ktorou sa vláda nevysporiadala, a napriek tomu tento zákon posunula do Národnej rady. Ja si dovolím odcitovať krátku pasáž z tohto stanoviska ministerstva spravodlivosti, ktorá svojím spôsobom, pani ministerka je aj šéfka legislatívnej rady vlády a zodpovedá za určitú čistotu predkladaných zákonov, v tomto stanovisku sa píše: "Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje navrhovanú právnu úpravu za nadbytočnú. Okruh problémov, ktorý predkladateľ identifikoval v predkladanom materiáli, je už v súčasnosti adekvátne riešený zákonom číslo 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov." Záverom tohto: "Z toho dôvodu, v záujme naplnenia článku 2 a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky zásadne nesúhlasíme s navrhovanou právnou úpravou a trváme na tom, aby predkladateľ nepokračoval v legislatívnom procese, predmetom ktorého je navrhovaná právna úprava zákona 220/1991." To je v krátkosti k návrhu a k môjmu stanovisku všetko. Myslím si, že takýto návrh nemôžem podporiť, a preto dávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada týmto zákonom nezaoberala.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Je trošku smutné, že sa fakt teraz pred týmto auditóriom, možno dopoludnia by to bolo zaujímavejšie, že by si viac poslancov vypočulo aj argumenty aj ku skrátenému konaniu, aj k vecnému rokovaniu o tomto zákone, pretože sa budem venovať aj trošku obsahu zákona v prvom čítaní, lebo aj to ovplyvňuje rozhodovanie pri skrátenom konaní. Ale myslím si, že ak chcú páni poslanci, ten názor majú. Ale začala by som možno, neprihlásila som vo faktickej poznámke, ale možno by som len krátko zareagovala na môjho predrečníka.
Každý aj vo výbore, aj vy teraz ste spomínali, že v roku ´98 sa zmenou zákona posunula kompetencia zo Slovenského pozemkového fondu na, na štátne lesy, na vysporiadavanie vlastníckych vzťahov k lesom. Bolo to v roku ´98 ešte za Mečiarovej vlády, medzi tým, páni poslanci, a to tak opoziční ako koaliční a koaliční ako opoziční, tu už prešlo dvanásť rokov a ak sa táto forma zdala nie dobrá, myslím si, že aj vy, pán predrečník, aj mnohí iní, ktorí sa na výbore vyjadrovali túto možnosť za dvanásť rokov mali možnosť zmeniť. Ale chcem podotknúť aj jednu skutočnosť, že tak ako Slovenský pozemkový fond je štátnou inštitúciou, tak aj štátne lesy, a ak by bola dobrá vôľa, ak by bola, som presvedčená, že v podstate aj to vydávanie tých pozemkov závisí od, od osôb a persón, ktoré môžu aj dnes podľa platného zákona tieto lesy alebo tieto pozemky lesné vydávať, že si myslím, že je, je skoro úplne jedno, či to je na Slovenskom pozemkovom fonde alebo je to na štátnych lesoch. Ak by sme dodržiavali zákon a možnosti zákona, myslím si, že za toto obdobie tých dvanástich rokov sme mohli byť o niečo ďalej.
Čo sa týka skráteného konania, lebo tu sa asi treba od toho odpichnúť, lebo rokujeme o skrátenom konaní. Áno, skrátené konanie, každé skrátené konanie bez ohľadu na to, či ho vieme alebo nevieme na ten rokovací poriadok natiahnuť, je neštandardné. To, čo som povedala v predchádzajúcej faktickej poznámke, že tento parlament po všetky vlády predchádzajúce aj súčasné hlasoval o skrátených konaniach v toľkých prípadoch, ktoré vôbec by, keby sme ho chceli veľmi rigorózne natiahnuť na rokovací poriadok, by sme o nich nemohli hlasovať, a posledný je ten, ktorý je vzorový, lebo sa zhodla na hlasovaní v skrátenom konaní v prvom druhom čítaní opozícia s koalíciou, zákon o dlhovej brzde.
Môže kolega Dostál hovoriť, že teda to sú vážne témy, ktoré nás viažu k Európskej únii, ale ja si myslím, že vážnejšie témy, ktoré nás viažu, by mali byť aj naša národná legislatíva a tam by sme mali vytvoriť minimálne priestor na to, aby sme mohli rokovať a aby sme mohli aj o téme, aj keď možno pred koncom volebného obdobia, ale život sa nezastavuje novými voľbami, diskutovať a prípadne zákon, ktorý sa nám mnohým nepozdáva, a teraz sa dostanem k vecnému tónu, upraviť tak, aby sme o ňom na januárovej schôdzi mohli hlasovať v druhom čítaní. Čiže zaradenie do skráteného konania je zároveň aj možnosťou prerokovať zákon v prvom čítaní na tejto schôdzi. Ak by nebol v skrátenom konaní, o tomto zákone by sme na tejto schôdzi rokovať nemohli, lebo nebol doručený v dostatočnom predstihu. A dovolím si povedať, že zrejme aj všelijakými skutočnosťami, ktoré dnes vyplývajú z oprávnení pána prezidenta rozhodovať alebo proste usmerňovať aj kroky vlády. Toľko, toľko k skrátenému konaniu. Myslím, že stojí za to a bola to taká veľmi úsmevná poznámka kolegyne na výbore, kedy povedala, ak by vyberala len niekoľko eur za každé skrátené konanie, už mohla mať za niekoľko volebných období celkom peknú sumu na dovolenku. Takže k skrátenému konaniu.
A teraz trochu vecne. Ak som sa mala možnosť zoznámiť s návrhom zákona, a to sa nepovažujem za špecialistu v lesnom hospodárstve, vyrušilo ma aj napriek tomu, že súčasne platné zákony, či zákon o lesoch alebo zákon o úpravách, o úprave vlastníckych vzťahov, aj, aj ďalšie zákony už dnes umožňujú tieto procesy ustrážiť, ale vždy ten ľudský faktor môže zohrávať vážnu rolu. Moja otázka znela, ako to bude - a to je najvážnejšia téma, lebo tá tvorí ekonomický zisk pre vlastníka - ako to bude s ťažbou? Nie je to len o ťažbe, ale ako to bude aj s ťažbou, aby vlastník, ktorý sa nemusí dozvedieť, že sme si prijali nejaký zákon, v ktorom sme utvorili podmienky pre štátne lesy v zmysle lesohospodárskych plánov aj ťažiť, nielen sa starať a spravovať. Nemusí sa dozvedieť o tejto náležitosti, ako ho na to upozorniť, prípadne, ako mu vytvoriť istý blokačný mechanizmus, aby ten zákon nebol použitý, lebo toto je, to je tá psychologická možná a verejná diskusia.
Zákon je postavený v súčasnosti tak, aj s touto novelou, že by nemalo dochádzať k nejakým sporom, ale vždy tá veľká otázka je a skúsenosti nevysporiadaných vlastníckych vzťahoch nás o tom ubezpečujú. A preto som navrhla hneď po tom, ako prišiel zákon do Národnej rady, aby sme sa pokúsili o zaradenie tohto zákona práve hlasovaním o skrátenom konaní a hlasovaním o prvom čítaní, ale aby sme na tejto schôdzi, pretože za niekoľko hodín nie sme schopní ani sa oboznámiť so skutočnosťami, ani ministerstvo nám nie je schopné predložiť návrhy a analýzu, aby sme rokovali o tomto zákone v druhom čítaní na januárovej schôdzi. Ak dôjde k zhode, ak sa vzájomne presvedčíme o dobrom úmysle aj rezortu a aj o našom zámere dnes posunúť vysporiadavanie vzťahov, aby sme dnes skutočne aj ukončili možno nekonečný spor toho, či štátne lesy ako štátny podnik majú sa starať o súkromné a spravovať súkromné vlastníctvo s tým, že kým do neho investujú, kým ho spravujú, kým ho obhospodarujú, tým, že neťažia, na to nemajú nárok, na isté finančné prostriedky, a keďže dnes zápasíme aj o malé, malé čiastky a ja si myslím že, či to budú 3 - 4 milióny, či to bude menej alebo viac, vždy sú to zdroje, ktoré ten rozpočet štátu či inštitúcie dostáva.
Preto, preto si myslím, že ak teda chcem požiadať túto snemovňu, aby sme sa skutočne vecne rozprávali možno aj na záver volebného obdobia, kedy sme dva roky, a to či z opozície, či z koalície neotvorili problém lesov oficiálne, ani na pôde Národnej rady, ani na pôde parlamentu. Nehovorím, že je mimo obliga možno aj ministerstvo, ale ministerstvo má zákony, ktoré sú nastavené tak, že podľa nich môže konať. Ja si myslím za to obdobie do minulosti, som poslanec, ktorý dlhodobo pracuje v parlamente, že mnohé problémy s nevysporiadaným vlastníctvom sú spôsobené personálnymi obsadeniami na jednotlivých štátnych inštitúciach. Sami dobre viete, ako bol zablokovaný Slovenský pozemkový fond práve preto, že nebol dobre nastavený a že boli rôzne kauzy, cez ktoré sme to museli vylepšovať. Vieme dobre, že ani štátne lesy nehospodárili najideálnejšie, ak to nechcem povedať v nejakých horších, horších slovných výrazoch. A preto vás chcem poprosiť, kolegovia, ste tu z každého klubu niektorí, aby sme boli schopní aspoň vytvoriť priestor na diskusiu vo výbore, možno aj v druhom čítaní v parlamente a ja vám chcem ale skutočne prisľúbiť, že ak tento návrh zákona v druhom čítaní nepresvedčí členov výboru a nedôjde k zhode na úprave tej formy, ktorá je, aby sme vlastnícke práva súkromných vlastníkov lesov poistili v druhom čítaní na januárovej schôdzi, nedostane podporu tento návrh, pokiaľ nebude urobený tak, aby sme sa vnútorne presvedčili, tí, ktorí máme dnes pochybnosti.
A preto vás chcem požiadať a dávam návrh na uznesenie Národnej rady, v ktorom Národná rada súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie, odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s prerokovaným vládnym návrhom v skrátenom konaní s tým, že druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 27. schôdzi Národnej rady, t.j. na januárovej schôdzi Národnej rady. Chcela by som vás poprosiť o podporu. Hlasovanie v prvom čítaní a poznáte ma, poznáte ma niektorí viac, niektorí menej, že za svojimi postojmi stojím a bola by som veľmi nerada, aby listy, ktoré prišli za posledné dva dni, alebo stanoviská, ktoré hovoria, že návrh novely len jednostranne zvýhodňuje štátne lesy bez rešpektovania vlastníckych práv a práv nakladania s ich majetkom, čím zakladá súdne spory, aby sa nenaplnil. A som presvedčená, že aj úmysel ministerstva a vlády Slovenskej republiky nie je vlastníkov ošmeknúť, ale ja som presvedčená, že my ako poslanci by sme mohli pomôcť ako urýchliť aj legislatívnymi zmenami vysporiadanie týchto nárokov.
Ďakujem za pozornosť a už poručeno Pánu Bohu, ako to hlasovanie dopadne, ale bola by som rada, keby sme skutočne zvolili v druhom čítaní vecný tón.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani predsedníčka, určite sa zhodneme na tom, že problém usporiadania vlastníckych vzťahov treba riešiť. O tom nie je žiadny debat, aby sa čím skôr našiel mechanizmus, ako nájsť kľúč na vyriešenie nedoriešených dlhoročných sporov alebo vzťahov ohľadne majetku k lesnej pôde. Ale vecne tento návrh zákona, ktorý tuná je, tento problém absolútne nerieši. Dnes prerokovávame ešte len skrátené konanie, ale ak ste hovorili vecne, tak tento zákon, ak ste si nevšimli, je len o ťažbe. Hovorí, že potrebuje vyťažiť 400 tisíc kubíkov dreva na 200 tisíc hektárov neznámych alebo vlastníkov, ktorým nie je vydaný lesný majetok, to znamená, že to, o čo apelujete, aby sme našli kľúč, tak tento zákon hovorí len o ťažbe a o vyťažení dreva z tejto pôdy. A ak dávate podmienku, že treba dať blokačný mechanizmus vlastníkom, tak môžem vás uistiť, že všetci známi vlastníci sú proti tomu, aby tam štátne lesy ťažili a všetci neznámi vlastníci o tom nevedia, že tam niekto chce ťažiť. Takže, ak chceme riešiť problém, prosím, poďme do toho, ale nájsť mechanizmus, ako usporiadať vlastníctvo k týmto pozemkom, a nemyslím si, že kvôli tomu je nutné porušovať zákon o rokovacom poriadku. To znamená, že treba predložiť v normálnom legislatívnom procese návrh z vlády do Národnej rady, nechať mu priestor na diskusiu v prvom čítaní, v druhom čítaní a určite sa nájde spôsob, ako to urýchliť a vyriešiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Skončím... Začnem od konca, urýchlene riešiť. Pán poslanec, vaše prísľuby možno sú také ako dvanásťročné neriešenie problému, na ktorý upozorňujete dnes, od roku 1998, čiže urýchlene, neviem, čo je urýchlene. Dnes tu máme zákon, ktorý by sme urýchlene mohli upraviť do takej podoby, aby sme urýchlili aj reštitúcie, aby sme urýchlili aj dobré spravovanie štátnych prostriedkov a štátnych lesov. Vy veľmi dobre viete, že sú mnohí vlastníci, mnohí, netvrdím, že ich je väčšina, ktorí veľmi dobre vedia, kde majú svoje lesy. Majú nájomné zmluvy alebo nájomné zmluvy zo zákona, tým, že nájomné zmluvy nepodpísali, ale vzniká tu nájomný vzťah zo zákona, pre štátne lesy starať sa o lesy, lebo počkajú, kým sa tie lesy trošku zveľadia, kým bude viac čo ťažiť. Ja som presvedčená aj o tom, že sa v súkromných lesoch hospodári a možno aj efektívnejšie, ekonomicky hospodári. Ale toto nie je téma možná tu na nejakú krátku diskusiu, toto je skutočne téma do výboru a museli sme sa dotknúť aj pri skrátenom konaní vecného obsahu zákona, lebo len tak sa dá dobre rozhodnúť aj o tom, či skrátené konanie preto, aby bol zákon v prvom čítaní, by bolo dobré prerokovať.
A ešte mám možno chvíľočku. Chcem vám povedať, že v zákone je aj poistka, ak vznikol nájomný vzťah podľa odseku 2, kde sa presne hovorí, čo môžu už dnes, tak si myslím, že v zákone tá poistka je. Ale urobte sebelepší zákon, ak ho chce niekto obísť a chce korupčne podnikať alebo nekalo podnikať, nájde si vždy spôsob.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, pán minister, páni poslanci, na káve alebo kde, chápem tento predložený zákon ako pokus o riešenie situácie, ktorú nespôsobil ani tento minister, ani súčasné vedenie lesov. To na jednej strane. Na druhej strane potrebuje sanovať problém, ktorý v danej chvíli vyvstal tým, že štátny rozpočet dal povinnosť štátnemu podniku odviesť do štátneho rozpočtu 20 mil. eur, čo je zase, myslím si, namieste, je to správne, je to v poriadku, keď štátny podnik má platiť renty, to znamená mal by slúžiť na podnikanie, na zisk.
Musím povedať, že štátny podnik bol ziskový v minulosti iba pri jednom ministrovi, a to je súčasný minister. To, čo som vám tu už raz vysvetľoval, že za rok a pol dokázala garnitúra predchádzajúcej vlády, ale samozrejme na lesoch pôsobila garnitúra, syn nášho najnepopulárnejšieho politika modernej doby podľa posledných prieskumov, ktorý spôsobil svojimi nevýhodnými zmluvami, podpismi veľmi nevýhodných zmlúv, dlhodobých, na dodávku guľatiny, veľmi nepriaznivú situáciu v drevospracujúcom priemysle, pretože ako správni národovci, ako správni Slováci, podpísali zmluvu nie s odberateľmi, ale s obchodnými firmami, ktoré v tejto chvíli to isté drevo predávajú o 30 eur drahšie, ako je súčasná cena na trhu. Čiže 30 eur ide do súkromného vrecka z každého jedného kubíka a niekto sa dobre vychechtáva a je spokojný, dokonca môže urobiť aj čestné daňové priznanie, pretože všetko je legálne, všetko je v poriadku, akurát štátne lesy, s prepáčením, nemajú z čoho žrať. Ale to už tak býva v našom štáte, a teda je dobré, aby sa tieto strany naspäť vrátili do parlamentu, aby mohli znovu bačovať a aby mohli ďalej zveľaďovať slovenské hospodárstvo aj štátne lesy.
Druhý spôsob, ako sa dalo získavať prostriedky minimálne na chod a teda na správu neodovzdaných lesov, je výkon práva poľovníctva. To je téma, ktorá je dlhodobo zanedbávaná alebo opomínaná, pretože vždy sa nájdu záujmy lobistických skupín, ktoré majú tendenciu najímať lukratívne lesné celky, ktoré majú výnimočnú poľovnú hodnotu, za ceny, ktoré sú veľmi smiešne. Čiže iba raz sa stalo, že ozaj bol odlov a prírastok hodnotený trhovo, a tak boli aj stanovené ceny poľovných revírov, ale samozrejme, že sme na to znovu zabudli a prenajímame 4000-hektárové, 5000-hektárové poľovné revíry za 3 tisíc eur, čo je hodnota jedného strieborného jeleňa, ani nie viac.
Čiže toto všetko som si pokladal, potrebo... povedať na úvod, pretože bez tohto entrée tie ďalšie slová vlastne by nemali ten správny zmysel a menili by možno aj zmysel alebo podstatu slov, ktoré chcem povedať.
Nie som nadšený z tejto novely a vítam návrh predsedníčky výboru a budem takýmto spôsobom teda aj hlasovať. To znamená, že treba sa ďalej zapodievať s týmto návrhom a treba vyriešiť problematiku, ktorá je navrhovaná trošku iným spôsobom a konsenzom vlastne s tými, ktorých sa týka. To znamená s neštátnymi vlastníkmi lesov, ktorým lesy z akýchkoľvek dôvodov neboli vydané.
A teraz o tej tortúre nevydávania. Tá už tu bola omieľaná z každej strany niekoľkokrát. Snaha, či politikov, či združenia, únie neštátnych vlastníkov a podobných všelijakých združení nateraz nedoznala ten úspech, aký by po dvadsiatich rokoch po revolúcii a po reštitúciách, ktoré mali prebehnúť podstatne rýchlejšie, keďže znárodnenie prešlo luskom alebo lusknutím prstom, a dvadsať rokov vlastne tento štát robí prieky vlastníkom pri nadobudnutí vlastníctva.
Samozrejme, že sa na tom podieľajú z istej miery aj štátne lesy a či sa to bude páčiť, alebo nebude páčiť vedeniu štátnych lesov, či súčasnému alebo... Sú procesy, ktoré bežia pomaly, a nehovorím teda už o obvodných lesných úradoch a ďalších inštitúciách, ktoré sú pri tomto dôležité a rozhodujúce. Čiže ale tu treba zmeniť asi legislatívu, a tú poslednú fázu odovzdávania ozaj treba zrýchliť, pretože ja sa fakt čudujem vlastníkom, či pôdy poľnohospodárskej, či lesnej, že toto toľké roky trpia a že sa nedomáhajú svojho práva podstatne razantnejšie a zmysluplnejšie.
Myslím si, že je ešte jeden náhľad, ktorý treba otvoriť a ktorý treba riešiť a netreba pred ním strkať hlavu do piesku ako pštros, čo robíme už dlhé roky a vlastne dávame súhlas na neskutočnú právomoc pre všetky inštitúcie, ktoré sa pohybujú okolo životného prostredia, či sú tu vládne alebo neštátne, a to je otázka postoja k ťažbe kalamitného dreva v chránených územiach, ktorých na Slovensku máme prebytok, nadbytok a hádam, možnože sme najbohatší v celej Európskej únii. V tejto chvíli podľa odhadov kvalifikovaných ľudí, leží na zemi 300- až 400-tisíc metrov kubických dreva. To je presne to, o čo sa uchádza pán minister týmto návrhom riešenia, aby vlastne mohol vyťažiť drevo v takýchto objemoch. Je isté samozrejme to, že pri kalamitnom dreve nedosiahne také speňaženia, s akými tu kalkuluje, ale vedelo by to do istej miery poriešiť problém, o ktorom sa hovorí. Ešte takú poznámku k tomu, že tie čísla, ktoré sa týkajú ako zamestnanosti, nepokladám celkom za dobre vyriešené alebo dobre vypočítané, pretože dnes rentabilita spracovania a vybavenosť aj tých menších píl je už technologicky na úrovni, to znamená, že je už podstatnejší počet zamestnancov, to znamená neohrozujeme v tisícoch, ale ohrozujeme v stovkách zamestnaneckých miest, alebo teda neohrozujeme. Ohrozili tí, ktorí urobili zlé zmluvy a ktorí jednoducho vyfúkli hlavnú spracovateľskú surovinu, a teda predmet podnikania tým, ktorí si ich takto postavili niekoľko rokov dozadu a ktorí investovali do technológií.
Čiže doporučujem, aby sme teda postupovali takým spôsobom, aby tie hospodárske opatrenia, to znamená ťažbu na pozemkoch známych vlastníkov, ktorým nebola pôda vydaná, aby sme ju nekonali bez ich súhlasu, bez ich vedomia a uložili im prevziať svoj majetok. To, či ju budú vlastne ďalej spravovať štátne lesy alebo si ju budú spravovať sami alebo v nejakých spoločenstvách na princípe obchodnej organizácie, akejkoľvek, to už nechajme na vlastníkoch. V tejto chvíli, pokiaľ vám viem dobré čísla, alebo ak sú teda správne, tak vieme o dvestotisíc hektároch neštátnych, neodovzdaných lesných pozemkov a tu treba ozaj riešiť v spolupráci s nimi, pretože vyťažiť im v tejto chvíli les, samozrejme prebierkovým spôsobom, nie holorubom, ale vyťažiť im les, nepokladám celkom za korektné. Čiže prihováram sa za to zmierlivejšie riešenie, ktoré síce nebude promptné a rýchle, ale myslím si, že dôjdeme k spravodlivému riešeniu, tak ako to predložila v návrhu na uznesenie predsedníčka výboru.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja by som možno len také dve alebo tri poznámky. Jedna je k tej ťažbe kalamitného dreva v chránených územiach. Áno, to drevo tam je, len tie problémy, ktoré sú dlhodobé medzi jednotlivými rezortami a výnimkami, ktoré sa dávajú a nedávajú, nezaručujú možno ten ekonomický prínos, ale treba hľadať riešenie. Je škoda, že sme na konci volebného obdobia, pretože sa tu rysoval aj nový zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý by bol vyriešil aj, verím, že aj tieto záležitosti. Čiže treba výnimky, a tam je to oveľa ťažšie.
To, čo zaznelo aj na výbore od jedného z kolegov, bolo, aby sme v prípade teda, že zákon sa bude prerokovávať ďalej, aby sme vyhláškou zakotvili, si myslím, také tie presné pravidlá, aby sa nestávalo, že jednotlivé lesné závody požadujú, pripravujú veci a žiadajú vždy niečo iné od tých vlastníkov, a tým pádom sa ten proces predlžuje. Čiže to je ďalšia možnosť, kde by sme vedeli garantovať alebo zagarantovať vlastníkom, že neprídu o ten svoj majetok.
A ešte možno taká poznámočka z tých listov. Včera som sa stretla aj so zástupcom, predsedom únie Združenia vlastníkov neštátnych lesov, ktorí iste radikálne zamietajú tento návrh zákona, ale po osobnej diskusii a vysvetlení si tých postupov, že by sme mohli v druhom čítaní rokovať až v januári, tak, a čo chceme tam zakotviť, myslím si, že ich stanovisko nebolo celkom negatívne. A preto ma mrzí aj to, že navrhovaná zmena je klientelistická, zameraná na neprimeraný, hospodársky škodlivú podporu, pod... lesov. Myslím si, že tá obava vyplýva z jedného prečítania zákona. Ale v súvislostiach je to skutočne o ľuďoch, ktorí ten zákon napĺňajú.