26. schôdza

Pán Dostál, tento zákon je len rámec. V skutočnosti stanovuje horný limit. Ten zákon sám osebe nerieši celé hospodárenie štátu. Každá vláda má v podstate neobmedzené množstvo možností, ako môže hospodáriť oveľa lepšie, ako sú tieto horné limity. Čiže treba to chápať tak, že je to naozaj len vrchol pyramídy. A treba si v tomto duchu stanovovať realistické, nie nereálne ciele. Čiže tento tak, ako je nastavený, je podľa môjho názoru dostatočne prísny a nijakým spôsobom neobmedzuje akúkoľvek vládu hospodáriť ešte efektívnejšie a znížiť ten dlh, dúfajme, jedného dňa aj na úplnú nulu. Takže treba ho chápať naozaj len ako rámec. Tento zákon sám osebe nie je implementáciou politík vlády. Naozaj stanovuje len horný limit. A ako som už povedal v rámci rozpravy, bolo by alibistické napríklad tam napísať v tento moment ako horný strop 50 %, keď vieme, že v prípade nulového rastu v budúcom roku vyskočí dlh už v roku 2012 na 53 %.Tak to by bol už aký alibizmus? Čiže tu sa musí vytvoriť aj priestor na to, aby sa tá situácia, ktorej dnes čelíme, stabilizovala.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja ďakujem všetkým predrečníkom, všetkým poslancom Národnej rady, ktorí sa vyjadrili v rozprave. Ja si myslím, po tom, čo sme sledovali rozpravu v prvom čítaní, tak veľmi oceňujem to, že sa dostávame k podstate veci a vnímam to aj akýsi spôsob, keď môžeme popularizovať tú tému. Ona nie je jednoduchá, nie je jednoduché ju dostať priamo k ľuďom, aby pochopili, o čom tento zákon je. Ale je naozaj fajn, že sa z toho vnútra miestnosti, kde sa stretávajú ľudia, ktorí si hovoria, že rozumejú ekonómii, že sa dostáva táto téma aj navonok a že sme ju schopní ľudskou rečou pomenovať.
Neviem, či ste si všimli, počas rozpravy k tomuto zákonu sa dvakrát zachvela zem tak, že, aspoň podo mnou. A nechcem byť sentimentálny, ale berme to, berme to možno ako signál, že situácia je vážna a že je to možno symbolické a že je to snáď aj odkaz toho, že nikdy nie je neskoro.
Uznesenie, ktorým sa budeme zaoberať hneď po rokovaní o návrhu tohto zákona, mám na mysli uznesenie výboru pre verejnú správu, ktorý má navrhnúť alebo aj zaviazať našu exekutívu na akýsi komplexný audit, komplexnú inventúru kompetencií samosprávy a takisto zdrojov ich financovania, je odpoveďou na otázky, ktoré nastolil pán poslanec Petrák. A treba povedať, že to je téma, ktorá je bolesťou tejto krajiny už od vzniku fiškálnej decentralizácie. Ja by som na druhej strane po kritických slovách pána poslanca Petráka, ktorý je sám predstaviteľ samosprávy a veľmi dobre rozumie tej téme a musel strpieť ako starosta kroky tej alebo onej vlády, treba si uvedomiť, že každá exekutíva je v istom druhu napätia so samosprávou, pretože, s prepáčením, sa kŕmi z toho istého krmítka so samosprávou, delí sa o tie isté dane. Ale tu chcem podotknúť, že návrh ústavného zákona má, obsahuje jedno významné ustanovenie, ktoré nedovoľuje v budúcnosti presúvať ďalšie a ďalšie kompetencie zo štátu na samosprávu bez zabezpečenia relevantných financií. No to sa, to sa v minulosti potichu dialo a tým spôsobom si vlastne štát uľahčoval svoju situáciu a napríklad šetril, ak to mám takto nazvať.
Chcem vás upozorniť len na fakt, neviem, či ste si všimli, v Rakúskej republike tento týždeň neprešiel podobný typ zákona, aj keď bol postavený na iných princípoch, ale bol takisto návrh ústavného zákona o ústavnej, o dlhovej brzde. Ale ak neprešiel, pretože ho nepodporila opozícia, ak sa nemýlim premiérom v Rakúskej republike je sociálny demokrat a v opozícii, menovanej opozícii sú zrejme slobodní, rakúski slobodní, takže tu to ľavo-pravé vnímanie sveta v niektorej krajine naozaj funguje, v niektorej krajine nefunguje. Ja naozaj, naozaj si cením aj skúsenosť, ktorú som mohol osobne mať v spolupráci s ľuďmi, ktorí majú možno v niektorých veciach iný pohľad na svet, ale vo veciach, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť krajiny, si vedia spolu podať ruky. A ak pán poslanec Kollár spomínal december roku 2009 a stretnutie na niekde, na neverejnom mieste, ktoré teraz nechcem pomenovať, ale raz možno na tom mieste bude visieť nejaká bronzová tabuľka so zmienkou o druhej vianočnej dohode slovenskej, zaslúžilo by si to, pretože dva roky na túto tému nie je málo a výsledok, ktorý je na stole, je podľa mňa len začiatkom istej práce.
Máme na stole rámec, ktorý pevne verím, že dnes schválime, ale je to začiatok upratovania. Ja už som v prvom čítaní spomínal, že všetkým optimistom by som chcel odkázať, že napriek tomu, že máme za sebou dve vlny reformy verejných financií za asistencie Svetovej banky, mnoho, mnoho reformných rokov, nechcem teraz vyrývať do kolegov, vo verejných financiách štát, v evidencii štátneho majetku je neporiadok stále. Ako, ako, ak má niekto predstavu o tom, že má štát jasnú predstavu o tom, aké má aktíva, aké má odpisy, amortizácie, aké má potreby, tak tu tomu tak nie je. Ak si niekto myslí, že má štát evidované napríklad všetky súdne spory a všetky nároky, tak to tam, tak tomu tak nie je.
A tento zákon, koncept čistého bohatstva zakladá povinnosť a tlak na ďalšie a ďalšie exekutívy, pretože to sa nestane zo dňa na deň. Na to, aby sme mali jasné a presné informácie o tom, ako na tom sme z hľadiska tvorby dlhov, ktoré jednotlivé sektory vytvárajú, a to samozrejme môže a malo by to aj zlepšiť spôsob rozpočtovej politiky, keď, ako to hovoril pán poslanec Počiatek, napríklad, ak sa znižujú výdavky na bežné výdavky, alebo kapitálové výdavky v rozpočte a opticky sa de facto tým pádom znižuje deficit a konsoliduje, ale na druhej strane sa vlastne nevytvára prostredie na základnú amortizáciu, tak tým pádom vlastne ten majetok, znižuje sa jeho hodnota a vytvára sa vnútorný skrytý dlh. A toto sú problémy, o ktorých tento zákon hovorí rámcovo, ale jednoznačne bude vytvárať tlak na to, aby sa v tom niečo začalo robiť.
A chcem ešte podotknúť jednu vec, tento zákon bude aj bičom alebo je bičom na privatizáciu, pretože koncepcia čistého bohatstva v seba zahŕňa ten prístup, že akýkoľvek predaj štátneho majetku pod reálnu cenu sa prejaví znížením tohto bohatstva. Čiže úplne viditeľne by tam boli, mali byť potom jasné následky takých alebo onakých krokov exekutívy.
Snáď posledná vec, ak sa podarí schváliť tento zákon, ja pevne verím, že už dnes sa tak stane, pred ďalšou novozvolenou snemovňou poslaneckou bude úloha zvoliť členov fiškálnej rady, ktorí, ako viete, v tomto návrhu zákona majú byť traja, a dohodli sme sa, že navolenie tých prvých členov fiškálnej rady sa udeje dvojtretinovou, to znamená opäť ústavnou väčšinou, čo teda bude asi ambiciózne, ale pevne verím, že tá dohoda o tom, že sa tak stane, to je vlastne len pokračovanie toho konsenzu v tejto téme. A bude tak treba, samozrejme, urobiť čo najskôr, najskôr po voľbách, aby fiškálna rada mohla začať svoju prácu. Čiže tá ambícia v týchto veciach pokračovať v konsenze spolu tu je a vytvára ju aj samotný tento zákon.
Takže ja ďakujem za možnosť byť pri tom, aj keď to vnímam ako začiatok, a uchádzam sa samozrejme ako navrhovateľ, ako jeden z navrhovateľov, pretože veľmi dobre viete, že sme sa pod návrh zákona podpísali za každý poslanecký klub jeden poslanec, takže v menej celej skupiny navrhovateľov vás žiadam o podporu tohto zákona pri hlasovaní, ktoré bude ešte dnes.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, hovoriť dnes o rozpočtovej zodpovednosti a dokonca prijímať ústavný zákon bez toho, aby nebola ponímaná jedna veľká a pevná súčasť verejnej správy - územná samospráva, je určite nepredstaviteľné. Práve pred malou chvíľou sme boli zúčastnení prerokovávania takého ústavného zákona, kde sú priame ustanovenia dotýkajúce sa tvorby rozpočtov miest a obcí a vyšších územných celkov a dokonca osobitné ustanovenie pre územnú samosprávu v článku 6.
Príprave tohoto zákona a príprava štátneho rozpočtu s príslušnými zákonmi však priniesli aj diskusiu o finančnej situácii územnej samosprávy a tiež o pripravovaných zmenách vo finančných vzťahoch štátu a samosprávy bez komplexného posúdenia stavu, a pritom programové vyhlásenie tejto dosluhujúce vlády malo jasné ustanovenie o tom, že bude prehodnotená decentralizácia kompetencií a ich financovania a všetko ostatné, čo s tým súvisí. Nič také sa, samozrejme, doteraz neuskutočnilo, aj keď, pre objektívnosť, možno bol krátky čas na to, aby sa to uskutočnilo.
Je preto úplne prirodzené, že predstavitelia územnej samosprávy vyjadrovali zásadný nesúhlas s pripravovanými zmenami vo financovaní pri tvorbe rozpočtu a v začiatkoch aj s pripravovaným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Aj z týchto dôvodov prijal výbor pre verejnú správu pri rokovaní so Združením miest a obcí Slovenska návrh uznesenia, ktorý v mene tohoto výboru predkladám.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj navrhuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu auditu verejnej správy. Toto uznesenie, ktoré máte predložené, žiada vládu Slovenskej republiky vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho do Národnej rady, predložiť ho Národnej rade Slovenskej republiky.
Podotýkam, že prijatie tohoto uznesenia je vlastne aj akousi podmienkou územnej samosprávy pri prijímaní zákona o rozpočtovej zodpovednosti, viacerí to zvýraznili.
Dámy a páni, netreba asi ani zdôrazňovať, že desať rokov po prijatí koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy je asi aj ten správny čas na určitú revíziu tak kompetencií, tak ich financovania, ale aj činnosť jednotlivých orgánov verejnej správy na všetkým úrovniach, pretože len potom je možné robiť aj opatrenia, ktoré majú nejaký základ v objektívnych skutočnostiach.
Na tomto základe vás prosím o prijatie tohoto uznesenia.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, Vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem v prvom rade poďakovať predkladateľom za návrh tohto uznesenia, lebo je v úzkej väzbe na to, čo sme prerokovali v predchádzajúcom bode, a to je ten zákon o dlhovej brzde.
Ja plne súhlasím so slovami, ktoré tu zazneli aj z úst pána poslanca Buriana, ale predovšetkým pána poslanca Kažimíra, ktorí hovorili, že iste nový zákon o rozpočtovej zodpovednosti garantuje obciam a mestám určitý status quo a lepšie povedané, garantuje im, že nebude v budúcnosti prichádzať k prenosu kompetencií bez finančného plnenia na výkon týchto kompetencií. Áno, ale to rozhodujúce slovíčko je - v budúcnosti nebude prichádzať. Nám zostáva otázka, aby sme sa vysporiadali s tým, čo je tu do dnešného dňa. A na to, aby sme sa vysporiadali so stavom, ktorý je tu do dnešného dňa, má slúžiť toto uznesenie.
Ja by som nechcel veľmi politizovať túto tému, ale neodpustím si jednu poznámku, možno toto uznesenie nebolo potrebné, ak by sa naplnilo uznesenie vlády č. 232 zo 6. apríla 2011, ktoré hovorilo o tom, že je potrebné urobiť inventarizáciu všetkých kompetencií, posúdiť efektívnosť ich vykonávania, následne pripraviť návrhy zmien financovania tak, aby bolo úplne jasné, čo sú za kompetencie v tom balíku vyše štyri a pol tisíca kompetencií, ktoré vykonávajú samosprávne orgány, koľko je na ne reálne financií, či sú relevantné údaje, ktoré sa objavujú pri každoročných debatách o zostavovaní štátneho rozpočtu. A ja môžem spomenúť len niektoré čísla, ktoré sa objavovali aj pri zostavovaní rozpočtu na rok 2012, možno aj na rok 2011. Dopady zákona o sociálnych službách, hovorilo sa o dopadoch v rozpätí, podľa toho, ako sa bude, ako sa schváli definitívne znenie zákona, v rozpätí 50 až 150 miliónov eur. To znamená, len dopad jedného zákona vám môže urobiť rozdiel alebo sekeru v hospodárení samospráv takmer 100 miliónov eur, dopad zákona o pedagogických zamestnancoch. A napríklad len taká stratégia rozvoja verejných knižníc, ktorá pre mnohých povie, veď čo tam môžete asi minúť na rozvoji verejných knižníc, ale odhadovaný dopad je 9,7 milióna eur. Čiže toto sú úplne také, také malinké kamienky mozaiky, ktoré keď sa v konečnom dôsledku pospájajú, tak vytvoria celkom značný finančný objem.
Ja by som upozornil na niektoré zákony, ktoré sú v súčasnosti v platnosti, a určite sa v súlade so znením tohto uznesenia a v súlade so zámerom predkladateľa bude k nim treba vrátiť. Základný zákon obecnej samosprávy, zákon 369/1990 o obecnom zriadení, bude potrebné prehodnotiť a stanoviť aj v zákone o obecnom zriadení, ale aj v zákone o vyšších územných celkoch jednoznačne rozsah originálnych pôsobností obcí a VÚC v oblastiach zásobovania vodou, odvádzania odpadových vôd, odpadov, v protipovodňovej ochrane, požiarnej ochrane, regionálnom rozvoji, krízovom riadení, civilnej ochrane, doprave, cestnom hospodárstve, regionálnom školstve. Toto sú tie základné okruhy. A keď som povedal napríklad zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, je tu zákon 442/2002 o verejných vodovodoch a kanalizáciách, kde štát prijal záväzok smerom k Európskej únii, že do roku 2015 budú odkanalizované všetky aglomerácie nad 2000 obyvateľov. Dnes situácia z hľadiska pokroku výstavby vyzerá tak, že nedôjde k naplneniu tohto záväzku v plnej miere, a keďže ide o originálnu kompetenciu obcí a miest, tak sa z tohto miesta pýtam, kto bude niesť finančné následky tohto kroku, že nesplníme záväzky voči Európskej únii? Preto je opätovne namieste návrh uznesenia, ktorý pripravil výbor pre verejnú správu.
Môžeme hovoriť o zákone o sociálnych službách, kde treba takisto povedať, čo sú originálne kompetencie a čo je prenesený výkon štátnej správy. Môžeme hovoriť o zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže, môžeme hovoriť o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, môžeme hovoriť o zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Môžeme hovoriť o zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a v tom kontexte napríklad aj o tom spornom nariadení 668, ktoré prerozdeľuje finančné prostriedky na základe určitého vzorca, čo sú nie malé finančné dopady na samosprávy, zákon 245/2008, školský zákon, počty detí. Môžeme hovoriť o finančných pásmach pri nákupoch potravín. Môžeme hovoriť o novele nariadenia, ktoré som už citoval, kde tá diskriminácia je absolútne jasná. Zákon 228 o telesnej kultúre a systémové nástroje na výkon pôsobnosti pre mestá a obce, vyššie územné celky pri financovaní telovýchovy, športu, detí a mládeže. Ako toto sú nie malé úlohy, ktoré pred nami stoja. Taká vec, ktorá sa nedostáva do pozornosti verejnosti príliš, je napríklad civilná ochrana obyvateľstva, krízové riadenie a obrana štátu. Iste, úlohy, ktoré pokiaľ nie je problém, nikto ani nevie o nich, že existujú, ale takisto nie sú jednoznačne stanovené pôsobnosti a nie je úplne jasné, čo je originálna pôsobnosť obce v čase, keď nie je problém, a čo je pôsobnosťou obce, originálnou pôsobnosťou obce v čase mimoriadnej situácie a kde je tu hranica medzi originálnou pôsobnosťou a preneseným výkonom štátnej správy. Môžeme hovoriť o regulácii v statickej doprave v zákone o pozemných komunikáciách, môžeme hovoriť o ochrane pred povodňami, ochrane pred požiarmi a mohol by som pokračovať ešte ďalej. Ten výpočet zákonov, ktoré sa dotýkajú samosprávy, je veľký. Tak, ako hovoril pán poslanec Kažimír, že je potrebné, aby si v súvislosti so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti štát urobil poriadok v tom, aké má záväzky, aké má zmluvy, aký je skutkový stav, tak je potrebné, aby v súvislosti s týmto zákonom sa urobil jednoznačne úplný komplexný audit celého okruhu verejnej správy, to znamená aj samosprávy. A preto vítam a budem všetkými prostriedkami podporovať návrh tohto uznesenia, ktoré túto potrebu jednoznačne dáva do legislatívnej podoby.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, pán poslanec, za váš prednes, zrejme asi len z hľadiska časového toľko by som k tomu dodal, že keďže táto vláda skončí, dávate jej takéto úlohy, možno, že z politického hľadiska výnosné, ale možno, že ako z praktického asi zbytočné. V tom však súhlasím s vami, že či už táto vláda alebo nasledujúca a najmä jednotlivé ministerstvá by mali navrhnúť štandardy na výkony týchto jednotlivých prenesených kompetencií a najmä takisto, ako tuná vznikla celoparlamentná dohoda na tom predchádzajúcom ústavnom zákone, zrejme vznikne aj nejaká spoločná dohoda na tom a predloží sa návrh zákona o financovaní prenesených výkonov, ktorú nám predpisuje ústava, ale na drobné to nejako zamenené. A ja si myslím, že najmä toto je to najžiadanejšie, aby sme mali takýmto zákonom ošetrené financovanie každého preneseného výkonu.
Ďakujem vám.

Ďakujem pekne za túto faktickú poznámku, pán poslanec. Áno, potvrdzujete to, čo v zásade sa ozýva z celého sektoru samosprávy, že je konečne potrebné urobiť audit kompetencií a ich financovania. Ak ste povedali, že táto vláda odchádza, v zásade nebol čas na to, aby sa tento proces uskutočnil. Ja si dovolím trošku nesúhlasiť, lebo to spomínané uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktoré som citoval, malo v bode D4 termín do 30. júna 2011 posúdiť súčasný stav a pripraviť návrh zmien financovania samosprávy vo väzbe na úpravu kompetencií. To znamená, že ten termín si vláda prijala sama na 30. júna 2011 a sama si tento termín nesplnila. Ja nebudem hľadať tie príčiny, či boli objektívne alebo neobjektívne, faktom je, že to uznesenie naplnené nebolo a aj príprava štátneho rozpočtu na rok 2012 a roky 2013 až 2014 nevychádzala z reálneho hodnotenia situácie, ale, nazvime to, z kvalifikovaného, viac-menej kvalifikovaného odhadu situácie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko chcem zdôrazniť to, čo bolo povedané aj mojimi predrečníkmi, pretože vykonať komplexný audit a teda inventarizáciu kompetencie alebo z pohľadu kompetencií a ich financovania je naozaj dnes už nevyhnutné. Ja sa s tým stretávam veľmi často na rôznych stretnutiach so starostami, s primátormi, na pôde ZMOS-u a chcem len zdôrazniť, že táto požiadavka nevychádza len zo strán opozičných alebo koaličných, musím povedať, že je to úplne všeobecný názor starostov a primátorov, ale najmä starostov, ktorí majú už dnes veľmi zásadné problémy s vykonávaním kompetencií, pretože na ne nemajú jednoducho peniaze.
Chcem vás požiadať, naozaj všetkých, o to, aby ste zvážili tento moment, pretože je nesmierne dôležitý pre ďalší výkon samospráv alebo kompetencií samosprávami do budúcnosti a za posledných desať rokov, tak ako bolo povedané, naozaj radikálnym množstvom pribudlo kompetencií samosprávam ako takým.
Tak ako bolo povedané, vždy to boli nejaké dopady zákonov, či už o sociálnych službách, pedagogických zamestnancov v školách, telovýchova, šport, knižnice, ja neviem, je toho naozaj veľa. Okrem toho samosprávy musia nejakým spôsobom zabezpečovať aj kultúru, civilnú ochranu, požiarnu ochranu a množstvo, množstvo ďalších. Tých kompetencií, kompetencií je na tisíce. Dnes už naozaj na tisíce a treba povedať, že financovanie z pohľadu štátu, kde sa jedná o prenesené kompetencie, naozaj nie je dostačujúce. Myslím si, že aj na tvoju poznámku, pán poslanec Somogyi, nie je dôležité teraz, ktorá vláda k tomu pristúpi, či ešte táto alebo tá budúca, v každom prípade je to nevyhnutné vykonať a, vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som rovnako sa vyjadril, môžem povedať, k tomuto balíku, ktorý môžeme pokojne nazvať zodpovedným balíkom. Ak hovoríme o zodpovednosti pri rozpočtovaní štátneho rozpočtu, tak nemôžeme z toho vyňať aj samosprávy, pretože to sú spojené nádoby. A som veľmi rád, že ten konsenzus, ktorý sa rodil pri tvorbe zákona o rozpočtovej zodpovednosti, boli pozvané aj samosprávy, všetky samosprávy, to znamená obce, mestá, samosprávne kraje. Všetky ich profesné, ak to tak môžem povedať, organizácie, združenia, ktoré ich zastupujú, mohli mať možnosť sa jednak vyjadriť k tomuto názoru a myslím si, že tie rokovania boli veľmi prospešné. A čo mňa potešilo predovšetkým, tam bola snaha počúvať sa navzájom a mnohé veci boli zapracované aj do toho zákona, ktoré samospráva navrhovala.
Ale rovnako pre mňa je dôležité aj toto uznesenie, ktoré sa zrodilo možno krátko pred tým, ako tieto rokovania boli už vo výbore pre verejnú správu, ale priamo súvisí s tým, o čo nám spoločne ide a práve v takejto dobe, ktorá si bude vyžadovať zodpovednosť na každej úrovni. Všetci sme na jednej lodi, ktorá sa volá Slovenská republika. A nikto sa tu nemôže hrať na to, že my sme štát a vy ste samospráva, nás nezaujíma to, čo robíte v samospráve, alebo presnejšie, vy ste za to zodpovední, my vám hodíme niečo na plecia a musíte sa o to postarať. Bohužiaľ, musím konštatovať, že veľakrát sa to stalo, a ja to vo svojom vystúpení aj pripomeniem, aby sme si osviežili pamäť, čo sa udialo práve v oblasti presunu kompetencií, ktoré tu už boli pomenované, je ich okolo štyri a pol tisíca, ale neuskutočnili sa z hľadiska fiškálnej decentralizácie.
Ja chcem pripomenúť aj chartu, európsku chartu samospráv, na ktorú sa často odvolávame a ktorá tak často nebola dodržiavaná. Práve toto uznesenie, o ktorom teraz rokujeme, má vrátiť aj tejto charte konečne vážnosť. Pretože nebol by som rád, aby akákoľvek samospráva bola donútená až k takému kroku, že bude musieť až na európskej úrovni sa dovolávať svojich oprávnených práv pre nedodržiavanie práve tejto európskej charty samosprávy, čo si myslím, že už v mnohých prípadoch aj hrozilo, ale možno aj vďaka zodpovednosti predstaviteľov samospráv sa hľadali stále kompromisy, i keď to bolo veľakrát veľmi ťažké.
Je to trošku aj signifikantné, že vláda, ktorá mala uznesenie, zaväzujúce, aby urobila takýto audit, to nedokázala dotiahnuť do konca. A ukazuje sa, že v Slovenskej republike asi tým naozaj stabilizujúcim prvkom je jednoznačne parlament, a podčiarkuje to aj to, že tu máme parlamentnú demokraciu. A chcem to zdôrazniť aj preto, že veľakrát sa aj v médiách a kde-kade úloha parlamentu dehonestuje len na pozeranie sa určitú časť práce poslancov. Ale myslím si, že tu zohrávajú práve poslanci zodpovednú úlohu práve tým, že dokážu zaviazať vládu k tomu, aby urobila niečo, čo je veľmi potrebné a zmysluplné. A teraz naozaj ja som presvedčený, bez ohľadu na to, ktorá vláda tu bude po voľbách, som presvedčený, že to je pre všetky vlády potrebné. Tak ako je potrebný sociálny dialóg v rámci vládnutia, je potrebné mať aj poriadok v kompetenciách a ich financovaní.
Samospráva, ktorá vznikla po roku 89, na úrovni obcí a miest je to už cez dvadsať rokov a na úrovni vyšších územných celkov je to práve v tomto roku desať rokov. Chcem to len pripomenúť, že práve v júni bol schválený zákon, pred desiatimi rokmi, o vyšších územných celkoch a od 1. 1. budeme práve oslavovať desať rokov vzniku samosprávnych krajov. A to, že tieto samosprávy dokázali svoju životaschopnosť, nemusím azda vás presviedčať, pretože je to vidieť všade, keď prechádzate cez obce, mestá, či už je to na infraštruktúre, či už je to vzhľad samotných miest, ale aj mnohé inovatívne prístupy, ktoré sa dali robiť a dajú robiť len vďaka tomu, že tá samospráva je bližšie k ľuďom. Je to práve na tom princípe subsidiarity, o ktorom hovorí aj európska charta samosprávy.
Mnohé veci, ktoré nedokázal štát za dlhé roky vyriešiť, samospráva vyriešila. Pripomeniem školstvo. Viete veľmi dobre, koľko tu bolo škôl a demografická krivka nám klesala a naďalej stále klesá, ale štát nebol schopný urobiť tieto, poviem, niekedy aj nie celkom populárne opatrenia. Samospráva vďaka kompetenciám, ktoré dostala, ich dokázala urobiť. Zracionalizovala počet škôl, mnohé školy, ktoré neboli využívané, dnes slúžia na iné účely. Rovnako to urobili na úrovni základných škôl a rovnako sa to urobilo aj na úrovni stredných škôl. To je konkrétny príklad.
Dovoľte mi, aby som pripomenul zopár ešte takých boľavých miest, ktoré určite budú predmetom tohto auditu, a doplnil tú mozaiku, ktorú už predo mnou uviedol môj kolega, pán Petrák. A teraz budem viac sa zameriavať práve na vyššie územné celky, ktoré majú na svojich pleciach rovnako dôležité kompetencie týkajúce sa každodenného života občanov v kraji.
Zoberme si dopravu. O doprave sa veľa diskutuje, o tom, akým spôsobom zabezpečovať kvalitu ciest, ich údržbu, ale aj verejnú hromadnú dopravu. Dnes samospráva vyšších územných celkov má na starosti viac ako desaťtisíc kilometrov ciest druhej a tretej triedy, o ktoré sa musí postarať, a to len za podmienok, že má príjem z dane z motorových vozidiel, ktoré sú neúst..., ktorá je neustále napádaná predovšetkým dopravcami, že nie je využívaná na obnovu ciest, že sa používa na iné kompetencie a tak ďalej a tak ďalej, čo nie je celkom pravda a mohol by som to dokladovať pri mnohých príkladoch. Pretože samospráva vyšších územných celkov má jeden príjem týkajúci sa dani z motorových vozidiel na dopravu a pritom musí financovať nielen údržbu týchto ciest a ich obnovu, ale musí z tohto balíka financovať aj tzv. výkony vo verejnom záujme. To sú výkony, ktoré umožňujú, aby ľudia mohli cestovať do zamestnania, aby mohli byť zľavy pre dôchodcov, sociálne znevýhodnených obyvateľov, pre študentov a žiakov. Zďaleka nepokrýva táto daň z motorových vozidiel tieto náklady. Zďaleka. Tu je potrebné rovnako si povedať, čo ďalej. A ten audit musí na toto odpovedať.
Rovnako boľavá vec, ktorá dodnes nie je vyriešená, a budeme musieť to riešiť celospoločensky konsenzom na úrovni štátu, je vysporiadanie sa s pozemkami pod cestnou infraštruktúrou. Takmer 90 % všetkých pozemkov pod cestami druhej a tretej triedy nie je vysporiadané. To znamená, inými slovami, vlastní ju konkrétny individuálny vlastník alebo neznámi vlastníci. A s tým treba urobiť rovnako poriadok. Toto nie je schopná zvládnuť samospráva ako taká. A napokon história aj má svoje príklady, keď sa vysporadúvali pozemky napríklad v Nemecku pod cestnou infraštruktúrou, tak to boli plány, ktoré sa na desaťročia schvaľovali. Nemohlo sa to robiť ad hoc. A na toto si myslím, že rovnako audit, o ktorom hovoríme v tomto uznesení, musí reflektovať.
Sociálne služby. Sociálne služby tu už spomínal kolega Petrák, ale predsa len mi dovoľte, aby som rovnako to spomenul. V sociálnych službách bolo zadefinované také status quo, keď sa delimitovali jednotlivé sociálne zariadenia na obce, mestá, samosprávne kraje, popri tom sa prispôsoboval legislatívny rámec a výsledok je taký, že dnes fiškálny príjem, ktorý majú na to samosprávy, nestačí pokryť všetky náklady spojené s poskytovaním sociálnych služieb, pretože fiškálny rámec sa nemenil, ten ostal rovnaký. Až teraz sa zmenil, keďže došlo k zníženiu, to tiež spomeniem, príjmu do samosprávy, do rozpočtov samospráv, ale kompetencie narastali. A nielen kompetencie, ale aj prístup k poskytovaniu verejnej služby, ktorú, chcem podčiarknuť, verejnej služby ako takej, na ktorú má mať každý občan, ktorý splní podmienky, nárok, keď si platí svoje povinnosti voči štátu. Ale dnes je pohľad iný, pretože do verejných služieb sa pustil aj súkromný sektor. A dokonca súkromný sektor, ktorý je na rovnakej úrovni ako obec, mesto a samospráva. Súkromný sektor, ktorý má predovšetkým podstatu podnikať a vytvárať jednoducho nejaký zisk, ale samospráva nepodniká v tejto oblasti. Na toto musí takisto prísť odpoveď, čo ďalej, či teda ideme pokračovať v tomto duálnom systéme, ktorý bude rovnako financovať aj neštátne subjekty, súkromné subjekty ako štátne, a dokonca im dávať aj určité výhody, ktoré samospráva nemá. A poďme si aj povedať o tom, že či to má byť o nejakej konkurencii, alebo to má byť predovšetkým o ľuďoch, ktorí majú tú kompetenciu dostať, ktorí majú tú službu v rámci kompetencií dostať.
Zdravotníctvo je rovnako v tej istej pozícii. Keď si zoberiete, málo síce miest, ale sú aj také, vlastnia polikliniky a nemocnice, ale predovšetkým samosprávne kraje vlastnia nemocnice tzv. prvého a druhého typu. To znamená, to sú tie regionálne nemocnice, ktoré sú prvé na rane, keď potrebuje obyvateľ zdravotnú starostlivosť, pretože tie koncové, ktoré vlastní štát, tie sú určené predovšetkým na špecializované výkony. Ale zasa, kde sme sa dostali? Dostali sme sa do pozície, že tieto zdravotnícke zariadenia rovnako sú diskriminované oproti napríklad štátnym zariadeniam, a pritom sú rovnako v balíku verejných zariadení. A zabudlo sa na ne pri tom dynamickom vývoji legislatívnom, ktorý tu máme. Čiže na toto rovnako očakávame, že bude audit reagovať a bude musieť v tom urobiť poriadok.
Školy, o ktorých som hovoril. Pripomeniem len presun kompetencií na samosprávne kraje pri financovaní, originálnom financovaní neštátnych školských subjektov. Dnes samosprávne kraje bez toho, aby dostali na to vo fiškálnom vzorci nejaké finančné prostriedky na úkor iných kompetencií, ktoré sú vo vzorci na prerozdelenie dane fyzických osôb, ktorá je jediná v rámci príjmu samosprávy, nie je nikde položka týkajúca sa podpory neštátnych školských subjektov. Tieto, bohužiaľ, financujú samosprávne kraje na úkor škôl, ktoré potrebujú po tom, by som povedal, pôste, vyše dvadsaťročnom na infraštruktúre škôl, ktoré dostali do vienka. Jednoducho ťažko, musia ich zvládnuť a po tom pôste potrebujú predovšetkým financovať tie školy, aby sa dostali na nejakú úroveň, ktorá je moderná, ktorá bude naznačovať, že naozaj nám ide o vedomostnú ekonomiku, a nielen to, že budeme žiť z holej podstaty. Pretože keď prídete do tých škôl, tie školy sú tridsaťročné, viacročné a posledných dvadsať rokov sa do nich nedávalo veľa peňazí, iba na riešenie havarijných stavov.
Áno, využívajú sa tu európske fondy, chvalabohu, že ich máme, pretože dnes sú tou jedinou možnou alternatívou, ako investovať do tých škôl, ale môžem vám povedať, že taký hlad, aký bol práve v operačnom programe Školstvo, priviedol napríklad čerpanie až na 120 %, kde dnes je problém s realokáciou finančných prostriedkov, pretože tam by sa zmestilo viacej peňazí. Ale prístup štátu bol taký, že akonáhle čo i len trošku začal stúpať príjem z dani fyzických osôb, tak trebalo hneď tej samospráve čosi prihodiť, aby nemala čosi naviac, nejaké peniaze. Ale tá samospráva nemôže mať peniaze len na to, aby napĺňala kompetencie, tú holú podstatu denno-denného života, ale aby aj tie dlhy, ktoré zdedila, investičné mohla naprávať, ako som spomínal pri cestách, ako to hovorím teraz pri školách a ďalších zariadeniach.
Len poviem príklad. V Žilinskom samosprávnom kraji je celkovo 69 škôl, z fondov Európskej únie sa podarilo získať financie na, iba na osem škôl, pritom podotýkam, prečerpanie tam bolo až 120 %, lebo je taký hlad. Preto tie finančné prostriedky sú potrebné. A keď nám štát zoberie, aby sme ešte financovali neštátne školské subjekty, ani nemihne brvou, tak to sa nedá jednoducho zvládnuť. Na toto očakávame rovnako odpoveď v audite, ktorý sa bude spracovávať, pretože všetci chceme, aby to naše školstvo poskočilo niekde ďalej, aby sme naozaj začali napĺňať to, čo tu všetci radi hovoríme, a to je tá vedomostná ekonomika. Tá musí začať už od základného školstva až po vysoké školy.
Rovnako v rámci škôl máme absolútnu absenciu podpory športu. My nemáme žiadnu kolónku v týchto rozpočtoch, kde by sa dalo nejakým spôsobom myslieť na šport, ak nie len v rámci normatívu, ktorý je určený predovšetkým na žiaka. No ale ten predovšetkým pohltí prevádzka, pretože tá prevádzka budov, ktorá je zastaralá. Mám na mysli budovy, ktoré nie sú zateplené, staré vykurovacie systémy a tak ďalej. Postupne ich meníme a menia sa, ale jednoducho to nepostačuje. Všetci hovoríme o podpore športu, ale tuto to nevidíme. Odborné školstvo nevynímajúc, pretože zákon o odbornom školstve bol prvým krokom, ale tie ďalšie kroky je potrebné ešte urobiť. A bez toho, aby sa jasne zadefinovalo financovanie aj odborného školstva, to jednoducho nepôjde.
Regionálny rozvoj, veľmi dôležitá oblasť rovnako. Územné plány obcí a miest, veľké územné plány krajov, toto je oblasť, ktorá je naozaj nepopísaná. Obce, mestá, mnohé nemajú dodnes územné plány, pretože nemajú na to ani finančné prostriedky, a pritom je to naozaj základná vec pre to aby mohli sa uchádzať nielen o fondy Európskej únie, ale vôbec plánovať budúcnosť. Ako sa budú rozvíjať tieto aglomerácie aj napríklad v oblasti environmentalistiky, ktorá je rovnako zanedbaná. Na to samospráva rovnako nemá finančné prostriedky dostatočne zadefinované. To treba, aby v audite rovnako sa dobre zanalyzovalo. Cestovný ruch, detto.
No a dovoľte mi ešte spomenúť kultúru, pretože nemôžeme sa pozerať na život len cez trhový pohľad, že všetko to, čo zainvestujeme, musí nám priniesť finančné prostriedky naspäť. A kultúra je jedna z tých oblastí, kde ak chceme rozvíjať naše kultúrne dedičstvo, ak chceme naozaj sa kultivovať, tak musíme investovať aj do kultúry, ktorá nám nedonesie okamžite finančné prostriedky späť, ale v nepriamych príjmoch cez cestovný ruch, cez kultiváciu osobnosti ľudí, mladých, starších, cez tak potrebný relax, ktorý potrebujeme v dnešnom unaháňanom sveta. A tá kultúra tam patrí rovnako a je potrebné na ňu myslieť, pretože rovnako samosprávy zdedili infraštruktúru, ktorá je historického charakteru, a tam, keby sme nalievali milióny, by mohlo ísť neúrekom.
Samozrejme nehovorím, že toto všetko sa dá vyriešiť mávnutím prútika, jedným uznesením, ktoré sa teraz spraví. Ale aspoň je tu šanca vyhodnotiť to celé, zauditovať, pomenovať problémy, a pripraviť dobrú základňu pre to, aby sme postupne začali v tej fiškálnej decentralizácii v náväznosti na prenos kompetencií robiť poriadok, aby tu nevznikali napätia, ktoré v súčasnosti medzi samosprávou a štátom neustále máme.
Vážené dámy, vážení páni, toľko z mojej strany. Chcel som priblížiť pohľad aj za vyššie územné celky. Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto uznesenia, pretože toto uznesenie nie je o tom, či to bude robiť tá vláda zložená z pravicových alebo iných strán, ale je to o tom, aký charakter bude mať Slovenská republika, aký charakter bude mať verejná správa, na ktorej nám záleží, aby bola naozaj moderná, aby bola schopná reagovať na každodenné výzvy života ľudí v samospráve, pretože samospráva je prvá na rane, ktorá je konfrontovaná s požiadavkami občanov. A o to všetkým tým, ktorí sú v samospráve, ide. A som presvedčený, že aj nám zákonodarcom, a aj vláde, ktorá hociktorá tu bude, rovnako jej ide o tento úmysel.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Pán poslanec Blanár veľmi podrobne povedal tuná, čo samosprávu, hlavne vyššie územné celky, trápi. Treba povedať, že pri prístupových rokovaniach Slovenskej republiky do Európskej únie sa zaviazala Slovenská republika, že vykryje finančné dlhy, ktoré tam boli. Finančné dlhy, ktoré mali pri vzniku samosprávy a pri vzniku vyšších územných celkov, neboli vykryté. Tie sa len posúvajú, a dnes samospráva a vyššie územné celky sa dostali do veľmi zložitej situácie.
To, čo tu povedal pán poslanec Blanár, že ten audit by mal jasne povedať a zadefinovať, čo sú aj jednak, aká je organizačná štruktúra, aké sú a čo by sa malo pozlučovať dohromady pri samospráve, ale na druhej strane by mal aj povedať tie finančné dlhy, znova vyšpecifikovať, či to bolo v oblasti školstva, ekológie, dopravy, ale aj iných oblastí, ktoré tuná definoval, cestovný ruch, tie peniaze na to nie sú.
Zdravotníctvo je, samozrejmá vec, najväčší problém vyšších územných celkov. A takisto je, pokiaľ sa týka sociálnych služieb. Tento audit, pokiaľ bude seriózne spravený, bude mať, môže poslúžiť ako základ pri ďalších veciach, pokiaľ sa bude treba riešiť verejnú správu a samosprávu, pretože to je tiež jedna z oblastí, ktorá zaťažuje finančnými prostriedkami, a je veľmi proste predimenzovaná.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Blanár, zrejme, aspoň ja ho ináč chápem, cieľ alebo účel tohto uznesenia ako len to, aby sa zistilo, či sa poskytlo dostatočných finančných zdrojov, alebo či sa poskytlo dosť finančných prostriedkov na financovanie tých činností, ktoré ste vymenovali.
Ja aj bez tohto uznesenia môžem vám povedať, a zrejme s tým súhlasia aj kolegovia, že samozrejme sa neposkytlo dostatok financií a je stále čo dofinancovať. A je stále a sú stále ďalšie činnosti, možnosti a úlohy, ktoré by požadovali byť financované cez štátny rozpočet.
Ja si myslím, že tento audit mal vykonať, alebo ukázať nám to, že či boli, či je pripravené prostredie na to, aby aj štátna správa, aj samospráva vedela, že kedy je tá záťaž financovania na ňom, za akých podmienok toto financovanie sa uskutoční. A preto takisto, ako aj váš predrečník to povedal, že zákonné podmienky financovania prenesených kompetencií, je to najpotrebnejšie, ktorý tento kontakt medzi samosprávami a štátnou správou, je žiadané.
Ak ste otvorili aj otázku vyšších územných celkov, ja by som si dovolil ako mierny nesúhlas povedať alebo vysloviť s tou spokojnosťou, ktoré ste vyslovili vy, s činnosťou samosprávnych celkov. Zrejme súhlasíte s tým, že ten centralizmus a najmä rezortizmus naďalej trvá na Slovensku. Napríklad, váš predrečník, pán primátor Choma, zrejme keď chce niečo si vybaviť, pôjde na ministerstvo, a nie k vyššiemu územné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)