26. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Vážny, ja chcem poďakovať za to, že ste veľmi dôsledne poukázali na stav v oblasti výstavby a údržby cestnej infraštruktúry, či už to bolo v oblasti diaľnic alebo aj ciest I. triedy. Ja si dovolím pripomenúť to, čo som tu už raz povedal, že pán minister a prvý podpredseda vlády Figeľ strašne rád rozpráva o tom, ako diaľnice potrebujú odvahu, odhodlanie, zdravý rozum. Či použil dokonca vyjadrenie, že diaľnice podobne ako chlieb potrebujú svoj čas, a takéto kadejaké iné vzletné reči. Stále si myslím, že diaľnice potrebujú v prvom rade odbornosť, kvalitnú prípravu, stavebné povolenia, štrk, betón a asfalt a na to ešte aj dostatok zdrojov, že tie cesty slúžia hlavne občanom Slovenskej republiky a znižujú riziko smrteľných nehôd, že toto je to, čo diaľnice v skutočnosti potrebujú. A som rád, že ste na to poukázali. A takisto zdieľam váš názor s tým, že rozpočet pravdepodobne tie skutočné nároky, ktoré diaľnice a cesty na svoju výstavbu a údržbu potrebujú, absolútne nereflektuje. Ďakujem.

Ďakujem. Na pána poslanec Mateja. Systém bol nastavený tak, že naozaj čerpajme v prvom rade eurofondy. Ale keďže je tu veľká diera vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest a Slovensko potrebuje riešiť regionálne disparity, riešme zároveň aj scenár PPP. Znamená to, že tie procesy boli nastavené tak, že vyčerpáme všetky eurofondy a zároveň aj postavíme ďalšie nové úseky vyše 150 kilometrov cez PPP, a tak vyplníme tú medzeru, ktorá bola po dvoch vládach Mikuláša Dzurindu v kontinuálnej výstavbe diaľnic spôsobená. Čiže nie je pravda, že by sme nečerpali eurofondy, naopak, dnes, ako som to už povedal v mojej reči, je problém, že zrejme nebudú eurofondy dočerpané, pretože nielenže bola zastavená výstavba diaľnic cez PPP, ale ani týmto prerozdelením ani eurofondy nebudú môcť byť zrejme dočerpané, čo je veľká škoda pre Slovensko.
Čo sa týka tej lacnej ceny, ako si to povedal pán poslanec, treba sa nad tým zamyslieť. Od samostatnosti Slovenska si treba zobrať štatistiku, a tak vidieť, z čoho sa stavali diaľnice za Mečiara, za Dzurindu aj za Fica, keď to takto zjednodušene poviem. A vždy platí tá poučka, že diaľnica na zelenej lúke stojí od 250 mil. do 300 mil. eur, diaľnica v geografických podmienkach Slovenska náročných stojí okolo 500 mil. a tunelová diaľnica je možno za jednu miliardu. Takto sa dáme všetci baláchať. Prečo teda je teraz polovičná cena diaľnic? Však to sa nám všetkým vráti v ich budúcej prevádzke, budúcej údržbe. Fakt je ten, že za tých 30 rokov uvidíš, aká bude cena takýchto diaľnic z hľadiska prevádzky, generálnych opráv a údržby, a uvidíš, že my skryto zadlžujeme deti našich detí takýmto spôsobom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku.

Takže sa ospravedlňujem. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, moje vystúpenie v ústnej podobe bolo vyvolané len tým, čo bolo teda spomenuté už vo vystúpení pána ministra. A chcel som len v krátkosti reagovať na to, akým spôsobom boli navrhnuté nové opatrenia alebo na opatrenia, ktoré do budúcna budú prinášať pre štátny rozpočet Slovenskej republiky alebo pre rozpočet verejných financií nové príjmy. A pokiaľ sme dobre počúvali, a ja som dobre počúval a písal som si poznámky, vieme, že boli zadefinované tri hlavné skupiny, kde teda budúca vláda alebo, nazvem to teda, vláda, ktorú predstavuje pravicové zoskupenie, bude hľadať rezervy.
Prvá vec. Je to získanie peňazí zo spotrebných daní. No tak pýtam sa, kde sú tie spotrebné dane. Ideme na spotrebné dane z piva. Tu očakávame hádam príjem do štátneho rozpočtu možno na úrovni 15 mil. Ale medzitým sa veľmi kvalitne podarí zničiť pivovarníctvo na Slovensku a konkurencieschopnosť tohto segmentu. Hovoríme o zvýšení daní z tabaku. Myslím, že ten priestor je už dosť malý. A ten sa už vylúčil v predchádzajúcom období. A to zvýšenie nemôže byť vyššie ako v rozmedzí piatich alebo desiatich miliónov eur, čo prinesie pre tento štátny rozpočet. Očakávame zvýšenie dani z motorových olejov alebo minerálnych olejov. Ak budeme takto zvyšovať dane, určite sa nám stane to, že bude turistika v oblasti nákupu pohonných hmôt obchádzať Slovensko a dostaneme sa do tých istých podmienok alebo do tých istých problémov, ktoré sme mali pred časom, keď jednotlivé meny okolitých krajín, povedzme, posilňovali alebo Slovensko malo vyššiu spotrebnú daň. Táto turistika vtedy obchádzala Slovensko a Slovensko práve na tom prerábalo. Čiže neviem si predstaviť, kde v týchto spotrebných daniach je takýto objem peňazí, ktoré môže táto vláda alebo budúce zoskupenie získať.
Hovoríme o nepriamych daniach. Druhá časť bola to, čo pán minister deklaroval. Boli to majetkové dane. Práve tým, čo bolo v roku 2004 prijaté tou daňovou reformou, bolo to, že práve trojdaň bola zrušená. A, by som povedal, boli oslobodené všetky druhy majetkových prevodov a práv od daní. Tak som zvedavý, kde sa hľadá takýto veľký objem peňazí na to, aby sa teda vedeli sanovať v rozpočte ďalšie obrovské milióny tam, kde je nutné na to, aby schodok verejných financií sa dostal na úroveň 3 %, príp. tohoročný na úroveň 3,8 %. Pokiaľ budeme hovoriť o majetkových daniach, neviem, či tam vidím priestor väčší, ako je možno na úrovni 10 mil. eur. Celkový sumár zdrojov, ktoré chýbajú v tomto štátnom rozpočte na to, aby sme len zabezpečili schodok verejných financií na úrovni 3,8 % voči HDP, je v ESA-ckom princípe asi miliarda eur. Ja som zvedavý, kde by štát alebo kde by táto vláda chcela získať tú miliardu eur. Len proklamovanými úsporami v administratívnej časti alebo znížením administratívnych nákladov, myslím si, to nie je ten priestor na to, aby jednoducho takýmto spôsobom boli zabezpečené. (Hlasy v sále.) A myslím si, že je fajn, že je tu rozprava možno ďalšia kontinuálna. Ja by som bol veľmi rád, aby potom možno v tej záverečnej reči pán minister vysvetlil tie jednotlivé detaily tých príjmov, kde táto vláda by ich získala. Ale rád by som bol, aby to boli efektívne prínosy štátneho rozpočtu alebo rozpočtu verejných financií. Problémom je, že tie oblasti, ktoré boli definované, nie sú tými oblasťami, ktoré prinesú príjem na príjmovej časti, eventuálne výdavkovej časti, aby také zníženie enormné bolo. Určite môžeme sa baviť o tom, či objem zdrojov Európskej únie je alebo nie je vysoký, je alebo nie je nízky, v každom prípade je tam priestor možno, ak vláda nebude teda tieto zdroje čerpať, čo zase na druhej strane vlastnej je veľkou škodou, lebo približne 70 % týchto zdrojov je zo zdrojov Európskej únie. A by bola škoda nevyužiť ich aj napriek tomu, že musím povedať, že rok 2011 bude zachránený práve tým, že schodok na úrovni 4,9 % bude práve zabezpečený práve tým, že nebude dočerpávané kofinancovanie asi na úrovni 300 mil. eur, čo je teda akože veľmi slušný prínos, vláda uvažuje, že na ďalší rok, myslím, úroveň čerpania zdrojov Európskej únie bude na úrovni 3,7 mld. eur, čo teda je podľa mňa zase obrovský balík, keď v minulom roku nebola schopná vyčerpať ani polovicu toho, čo naplánovala z úrovne asi 2 mld. eur. Takže je to podľa môjho názoru skôr hra s číslami a nereálna podoba. Preto striktné odmietanie a hľadanie riešenia v daňovej oblasti aj časti priamych daní je určite podľa mňa cestou, ktorá nebude reálna. A, bohužiaľ, asi treba aj úprimne povedať občanom Slovenskej republiky, že určite dane budú rásť, budú rásť aj podľa môjho názoru na úrovni priamych daní, lebo nie je iná šanca. Ak pôjdeme tou cestou, ja si myslím, že je to cesta do pekla. Ja som si prepočítaval len to, koľko chýba v štátnom rozpočte peňazí. Ak by sme to riešili formou nepriamych daní, ak by sme išli len zvyšovaním daní tam, kde teda explicitne sa dá to robiť, tak by sme došli, povedzme, pri dani z pridanej hodnoty, čo je najväčší objem zdrojov. Pri jednopercentnom navýšení je to asi 185 mil. eur. Ak by sme to rátali, že nám chýba asi viac ako 1,1 mld. eur, tak by sme sa dopátrali k nejakým číslam, pomaly k 26-percentnej dani z pridanej hodnoty, čo, myslím si, určite by bol ďalší tlak na znižovanie spotreby, na znižovanie spotreby ľudí. A tí ľudia, ktorí, povedzme, dnes sú na úrovni, povedzme, strednej skupiny, by prepadávali do tej nižšej, už nehovoriac o tom, že tá nízka skupina, ktorá, už dnes som to spomínal, je na hranici chudoby, niekde je to viac ako 20-percentná skupina ľudí, myslím, by už mala, by som povedal, ešte väčšie problémy s nejakým normálnym fungovaním. Faktom ale je, že neuvedomujeme si, že následným javom je vlastne znižovanie domácej spotreby, ktoré by bolo odštartované takýmto neúmerným zvyšovaním nepriamych daní. Preto si myslím, že vhodná kombinácia aj zvýšenia priamych a nepriamych daní je tou cestou, ktorou môže štát zabezpečiť ďalší rozvoj. Určite som presvedčený o tom, že aj v sociálnej oblasti už predstavované zmeny, ktoré boli aj teda v tom zákone, ktorý nakoniec neprešiel, o odvodovej reforme, v konečnom dôsledku myslím si, že super hrubá mzda nie je tým prínosom pre zlepšenie výdavkovej časti štátneho rozpočtu, myslím si, že možno niektoré nápady, ktoré sú práve v tomto zákone, boli proklamované, sú možno vhodnou kombináciou, aby sa aj vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu, príp. rozpočtu Sociálnej poisťovne dal zabezpečiť kontinuálny chod, určite nie filozofia super hrubej mzdy, ktorá v konečnom dôsledku neprináša žiadny efektívny ekonomický úžitok pre Slovensko, ale skôr, by som povedal, komplikáciu riešenia. Čiže ja reagujem na to, či dnes budeme riešiť to, že malá skupina ľudí bude ešte na tom lepšie tým, že im udržíme tie dane, a veľká skupina ľudí sa vyskladá na to, aby sme mohli mať, povedzme, nízke priame dane. Ak je toto filozofia vlády, že ja neviem 5 až 10 % tej vysokopríjmovej skupiny bude mať tú výhodu na úkor toho, aby sa 70 % ľudí, ktorí nedosahujú ani priemernú mzdu, teda nedosahujú ani medián priemernej mzdy na Slovensku, vyskladalo na to v spotrebných daniach, príp. v nepriamych daniach na ten to princíp, ak je toto cesta, myslím, že je to skôr cesta do pekla. Takže ďakujem pekne za pozornosť, prajem pekný deň, dovidenia.

Ja vám ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené dámy, páni, pán minister, chcel by som ešte už v rámci toho, čo bolo v rozprave povedané, reagovať na niektoré veci a pripomenúť trošku aj históriu. Faktom je, že dnešné dáta naznačujú, že slovenská ekonomika rástla podľa najaktuálnejších štatistických dát najpomalšie od začiatku roku 2010. Čiže faktom je, že za vašej vlády klesá rast, kvartál po kvartáli. Zdedili ste naštartovanú ekonomiku s jedným z najvyšších rastov v Európskej únii, klesajúcu nezamestnanosť, rezervu v sume 300 mil. eur, ekonomiku, ktorá sa zotavovala po kríze, akú povojnový svet ešte nezažil, ako aj po povodniach, aké samostatné Slovensko nezažilo. Dnes je toto všetko ináč. Dnes vyznievajú vaše heroické reči spred pol roka pomerne trápne. Ste kričali, ako máte všetko pod kontrolou, ako nás všetkých čakajú už len lepšie časy. Takže aká je realita? Nezamestnanosť vôbec neklesá, práve naopak, stúpa, je najvyššia od roku 2005. Darmo tu rozprávate o tom, ako vaše reformy a opatrenia katalyzujú vznik nových pracovných miest. Stúpajúca nezamestnanosť je úplne najjasnejším dôkazom nefunkčnosti vašich opatrení. Práve naopak, potvrdzujú aj fakt, že glorifikovaný účinok vašich reforiem a opatrení je iba mýtus, reálne mzdy po dlhých rokoch klesajú, pred rokom ste tu nás, ako je už u vás zvykom, obviňovali, že strašíme a vôbec nevieme, o čom hovoríme, ale dnes je realita úplne nespochybniteľná, tak ako je nespochybniteľné, že ste k tomu vašimi opatreniami prispeli. Máme najvyššiu infláciu za posledných 5 rokov. Tu tiež sme vás varovali, ale ste nás úplne ignorovali. A opäť aj k tejto inflácii ste prispeli vďaka vašim krokom. Na Slovensku v júni 2010 bola inflácia najnižšia v rámci V-4, dnes je inflácia najvyššia v rámci V-4. Nálada v ekonomike kontinuálne upadá, podnikateľské prostredie podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska je najhoršie za posledných 10 rokov. Čo je horšie? To je to, že prestáva sa nám dariť umiestňovať naše dlhopisy na trhu. Taktiež náš rating je pod tlakom. A zadlžovanie pokračuje, dokonca sa zrýchľuje. K vývoju deficitov sa ešte dostanem. A na záver to, o čom tu dnes rokujeme, je nereálny rozpočet.
Počuli sme tu veľa chvály, ale takej skôr samochvály, ako ste zvládli tento rok čiže rok 2011. Nuž podarilo sa vám znížiť deficit v tomto roku, ale aj vďaka tomu, že ste ekonomiku zdedili v stave, v akom ste ju zdedili, ďalej, vďaka vyšším daniam, nečerpaniu európskych fondov, šetreniu na zdravotníctve, školstve, protipovodňovej ochrane a na holom fakte, že ste v tomto roku nemuseli sanovať škody po povodniach, ktoré našťastie v tomto roku neboli. Toto je ten váš „zázrak“.
Vo vašej kritike, a to ste tu v rozprave otvorili, tvrdíte, že treba porovnávať roky 2009 verzus 2011, aby tam neboli tie medziobdobia, počas ktorých vládla ešte bývalá vláda. Tak, dobre, po prvé, stále opakujete, ako stúpli výdavky v porovnaní s inými krajinami za našej vlády. Čo už ale nespomínate, to je úplne nespochybniteľný fakt, že ste tu sedeli pri schvaľovaní rozpočtu ako predstavitelia súčasnej vlády a nič ste nenamietali proti celkovej výdavkovej obálke vtedajšieho rozpočtu. Čiže výdavky ste vôbec nenavrhovali znižovať, ale práve naopak, súhrnne všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré predstavitelia vtedajšej opozície, väčšina z nich sú predstavitelia súčasnej vlády alebo vládnej koalície, predniesli, navyšovali výdavky o 500 mil. eur. Čiže chceli ste, aby výdavky boli nieže nižšie, ale vyššie. To by, samozrejme, znamenalo ešte vyšší schodok, ako aj vyšší nárast dlhu. Po druhé, v roku 2009 bol prepad rastu kvôli globálnej kríze, akú moderný svet od druhej svetovej vojny nezažil, na úrovni až mínus 5 %. V roku 2011 to bol rast, ktorý bude súrne asi na úrovni 3 %. A bol by ešte vyšší, keby ste neprispeli vašimi opatreniami k jeho poklesu. A to sme vám naozaj odovzdávali ekonomiku s takmer najvyšším rastom v rámci celej Európskej únie. Čiže je absurdné sa tváriť, že toto je ten obrovský úspech. Navrhli ste porovnávať tieto dva roky, teda vynechali ste konkrétne tie volebné roky, ale podľa mňa aj tie sú zaujímavé. Čiže sú to roky 2006 a 2010. Ale pozrime sa teda na tie detailne. Vy ste plánovali vo volebnom roku 2006 schodok 4,2 %, čo nás dostalo, mimochodom, do procedúry nadmerného deficitu. (A bol ohrozený tým aj projekt prijímania eura.) My sme ho znížili na 3,6 %. Vy ste deficit v roku 2010 vôbec neznížili, práve naopak, ešte ste ho zvýšili. Minuli ste úplne do tla rezervu 300 mil., ktorú sme vám zanechali. A ešte ste spravili novelu rozpočtu, kde ste zvýšili výdavky o ďalších 100 mil. eur. Takže toľko k volebným rokom.
Ja, samozrejme, chápem, prečo bolo dôležité zvýšiť deficit v roku 2010 na absolútne možné maximum. A dôvod je ten, že ste si vlastne pripravili pôdu na ten obrovský zázrak a tú veľkú konsolidáciu v roku 2011. Samozrejme, keby nebol deficit taký, aký bol v roku 2010, tak aj tá konsolidácia medziročne by vyzerala úplne ináč. Takže zopakujem len to, čo som už povedal. V roku 2010 ste minuli všetko, čo sa dalo, čiastočne ste s tým aj odľahčili výdavky v roku 2011, lebo niektoré rezorty si nakúpili už v roku 2010 to, čo mohli mať alebo mali v pláne na rok 2011. A ešte ste si aj v roku 2010 novelou navýšili výdavky v rozpočte.
Čo sa týka deficitov a zadlžovania, tak si treba tiež ešte pripomenúť históriu, pretože vidím, že to je hlavný argument, ktorý tu používate na svoju obhajobu pri tomto nereálnom rozpočte, pozerať sa do minulosti. Tak sa pozrime teda do minulosti. Historicky najhoršie deficity ste dosahovali vy a najlepšie deficity dosahovala vláda Roberta Fica. To hovorí štatistika. Dôkazom toho je aj splnenie maastrichtských kritérií ako nevyhnutný predpoklad vstupu do eurozóny. Navyše nie je vôbec žiadny problém, keď sa tu usmievate kolegovia, pozrieť si údaje Štatistického úradu a spriemerovať si to. A ten hovorí jasnou rečou, uvidíte, že deficity, ktoré tuto pán Mikloš dosahoval v časoch celosvetovej konjunktúry, a ešte ani nemusel zaratúvať deficit 2. piliera do deficitu rozpočtu verejnej správy, tak za obdobie Dzurindových vlád boli deficity v priemere vyššie ako deficity za vlády Roberta Fica v priemere za roky 2006 až 2010, v čase najväčšej hospodárskej krízy v povojnovej histórii.
Zadlženie. Zadlženie za dve Dzurindove vlády by bolo treba tiež zobjektivizovať. A myslím, že sa to aj stane jedného dňa, možnože aj veľmi rýchlo, keď sa vykreuje fiškálna rada, ktorá bude, dúfam, dostatočnou autoritou, ktorá bude niektoré fakty z minulosti objektivizovať. Vy ste totiž masívne privatizovali, vďaka čomu ste si nemuseli na vaše šafárenie požičať rádovo 10 mld. eur. Oficiálne to dnes v štatistikách nie je, pretože tá metodika je iná. Ale v zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý budeme onedlho prijímať ako ústavný zákon, je zakotvený princíp čistého bohatstva. Pre tých, ktorí ešte nie sú eventuálne s týmto konceptom oboznámený, tak ho len stručne priblížim, a to len v súvislosti s tým zadlžovaním. Privatizácia je totižto účtovne z pohľadu štátu zmena aktív, to znamená, že keď niečo cenné predáte, napr. Slovenské elektrárne alebo SPP, tak namiesto tých aktív získate hotovosť čiže peniaze. Keď túto hotovosť miniete, tak si logicky nemusíte na tento výdavok požičiavať peniaze a, samozrejme, sa vám ani o to nezvýši dlh, ale aktíva sa zmenšili, pretože už ich nemáte. Čiže tým, že dve Dzurindove vlády garážovo vypredali rodinné striebro a veľmi vzácne aktíva, ako boli Slovenský plynárenský podnik alebo Slovenské elektrárne za minimálne spochybniteľné ceny, a ešte aj iné, samozrejme, za súhrnne 10 mld., tak pri aplikácii konceptu čistého bohatstva by sa toto mohlo považovať tiež za zadlženie. Čiže dúfam, že v budúcnosti táto fiškálna rada alebo naozaj nejaká nezávislá inštitúcia porovná to zadlžovanie v minulosti za vlády bývalej aj predbývalej aj súčasnej, kto koľkým a ako teda naozaj zadlžil Slovensko, aby nebolo možné sa tu naozaj alibisticky tváriť tak, že ako vy ste v minulosti nezvyšovali dlh. Vy nás stále obviňujete, že vraj prekrúcame fakty. Ale toto je naozaj fakt, ktorý, ak jedného dňa tu bude naozaj nezávislá inštitúcia na to zistenie, bude nespochybniteľný.
Ako som počúval rozpravu, tak tu zazneli aj viaceré kritické hlasy z vašich vlastných radov. Použijem slová vášho koaličného partnera pána Zajaca, že tento rozpočet je nekvalitný, vysiela slabý signál a že navyše je nedostatočne šetrný. K jeho vystúpeniu mám len taký komentár, že nepostrehol jeden dôležitý fakt, že tvrdil, že my ešte navyšujeme deficit našimi návrhmi. To nie je pravda, pretože my dnes nepredkladáme žiadne pozmeňujúce návrhy na zvyšovanie výdavkov. To je tá reflexia na ten rok, ktorý tu pán Mikloš rád spomína, ako narástli medziročne výdavky za vlády Roberta Fica, a pritom vtedajšia opozícia a dnes predstavitelia súčasnej vládnej koalície predkladali konkrétne pozmeňujúce návrhy súhrnne za 500 mil. eur. To my dnes nerobíme.
Veľmi zaujímavé bolo vystúpenie, samozrejme, kolegu Marcinčina. Bolo to veľmi pragmatické vystúpenie, ktoré tu vzbudilo relatívne vášnivú diskusiu. Jasne pomenoval problémy, ktoré naša ekonomika má, a tiež spochybnil tú gloriolu vašich reforiem, pričom ich nazval skôr neúspešnými experimentmi. Úplne s ním súhlasím pri analýze dopadov najmä zavedenia mystifikovanej a často glorifikovanej rovnej dane. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja len chcem kolegom z výboru pre kultúru a médiá oznámiť, že výbor je teraz ihneď v miestnosti výboru pre kultúru a médiá. Čiže všetkých členov srdečne pozývam. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Ďakujem za slovo. Pokúsim sa teda pokračovať odtiaľ, kde som skončil. A podľa mňa to bolo približne v tejto pasáži. Tá pasáž bola o mýte o rovnej dani. To by sa mohlo spodobiť s tým mýtom trestným. Čiže pasáž sa volá mýtus o rovnej dani. Môže byť?
Čiže tak ako kolega Marcinčin upozornil, ako sme na tom z pohľadu príjmov voči HDP, ako aj výdavkov voči HDP čiže miere prerozdelenia, je úplne jasné, že dnes už podľa teda neaktuálneho návrhu rozpočtu, bude treba zrevidovať tie čísla, budú ešte horšie, mala poklesnúť miera prerozdelenia k 33 % v roku 2014 a príjmy verejnej správy voči HDP. Čiže dane, odvody a ostatné príjmy mali skončiť na 31 %. Ak by sa to takto stalo, tak náš malý štát by sa stal najmenším v bohatom svete, na úrovni Rumunska by sme boli.
No ale veľa tu bolo povedané o tom, koľko pracovných miest v minulosti pribudlo a prečo pribudli. Pravica neustále opakuje, že je to vďaka ich reformám. Skutočná pravda je, že investori, ktorí prišli na Slovensko a priniesli nové pracovné miesta, boli draho zaplatení. A v podstate sme si ich kúpili často veľmi draho za investičné stimuly a daňové prázdniny. Tí vytvorili nové pracovné miesta, samozrejme, vďaka im za tieto pracovné miesta. Čiže dane poväčšine aj tak neplatili. Mali jednoducho prázdniny. A jasne vidieť, akí sú na to citliví, ako sa správajú v prípade, že im tieto prázdniny alebo tieto úľavy končia. Vydierajú a domáhajú sa opäť takýchto úľav. A bolo to vidieť aj v posledných mesiacoch v reálnom priamom prenose. Čiže koncept malého štátu podľa viacerých ekonómov aj celosvetovo zlyháva a bude sa treba nad tým vážne zamyslieť. Takže tvrdenie, že vysoké rasty v minulosti sú výsledkom len reforiem, je podľa mňa mýtus. Hlavnou príčinou sú teda kúpení investori a, samozrejme, veľmi dôležitý prvok, celosvetová konjunktúra, ktorá trvala veľmi dlhé obdobie. Keby to totižto fungovalo tak, ako tu pravica tvrdí, tak váš model rovnej dane a vôbec daňový systém, ako je nastavený, bude funkčný aj v ťažkých časoch, ktoré máme teraz, a netreba v princípe robiť žiadne zásadné úpravy tohto daňového systému. Ale dnes všetci úplne jasne vidíme, že súčasný daňový systém neprináša dostatok príjmov, aby bol štát schopný zabezpečiť činnosti, ktoré zabezpečovať má, pokiaľ to nebude tak, že štát prestane v takej miere zabezpečovať tie služby, ktoré má zabezpečovať, a ľudia si ich budú proste platiť.
Aj samotná pravica plánuje zásadné zmeny daňového systému, aj keď zámerne presne nehovorí, o aké ide. Na jednej strane odmietajú naše návrhy, čo je zdanenie bohatých, veľkých firiem, bánk a dividend, na strane druhej nepomenúvajú jasne žiadne zo svojich opatrení.
Vrátim sa ešte ku kolegovi Marcinčinovi. Tvrdí tiež, že rozpočet v podstate nemá žiadnu víziu. Tvrdí, že treba podporovať školstvo, infraštruktúru, sú známe veci, hovorí presne to, čo hovoríme aj my, a môj záver k tomu je, že je jasné z tohto, že pravica balamutí voličov na všetkých frontoch, pričom momentálne je situácia taká, že ministerstvo financií je už rezignované a sektory dopadnú tak, že budú žalostne nedofinancované v duchu modelu malého štátu a veľmi nízkej miery prerozdelenia na úrovni Rumunska.
Ešte nadviažem na to. A vlastne taký môj záver k tomu je, že sa jasne ukázalo, že takéto zoskupenie strán nie je vôbec schopné vládnuť v ťažkých časoch. A nakoniec sa to ukázalo v úplnej nahote, keď celý tento projekt vlády šiestich strán, alebo neviem, koľko ich vlastne bolo, skrachoval, keď si samotné sebe vyslovili nedôveru. Aký lepší a zreteľnejší dôkaz o neschopnosti vládnuť môže byť ten, že si niekto sám sebe vysloví nedôveru? Bohužiaľ, to má vážne, miestami až katastrofálne dôsledky. Jedným z nich je aj tento rozpočet, o ktorom momentálne rokujeme. To, prečo sa to stalo, je tiež jasné, pretože strany, toto zoskupenie mnohých strán nasľubovalo pred voľbami množstvo vecí a bolo úplne evidentné, že nebudú mať schopnosť to v tomto kolektíve splniť. A de facto získali takto falošný mandát. Je jasné, že následne z toho vznikli hádky, ktoré vyústili až do toho, že uznali, že si vyslovia nedôveru. Tak si ju vyslovili. Teraz sa pokúšajú o to isté, zahmlievať pravdu, deformovať realitu, spoliehať sa na to, že populistickými mediálnymi výstupmi opäť získajú falošný mandát. Čiže realita je taká, že ste sľubovali pred voľbami zázrak, a predpokladám teda, že ho budete sľubovať opäť, a dodali ste prepadák, žiadne zázračné riešenia sa nekonali, lebo jednoducho ste ich nemali, ani ich nemáte, aj keď sa tvárite teda, že po voľbách bude všetko ináč a vytasíte ten legendárny excalibur a všetko bude v poriadku. Jednoducho to tak nie je. A je to zavádzanie. Keby ste totižto tie opatrenia mali, tak by ste ich logicky museli realizovať teraz. Tento rozpočet je toho úplne najjasnejším dôkazom, je dôkazom neschopnosti a úplnej rezignácie na konsolidáciu verejných financií. Prečo? Preto, lebo už aj na báze tejto optimistickej prognózy, na ktorej je rozpočet postavený, je, dúfam, už všetkým jasné, že je to len zbožným želaním, sú čísla naozaj veľmi zlé. Podľa tohto rozpočtu do roku 2014 stúpne dlh na takmer 52 % a v prípade, že by rast v budúcom roku bol nula, čo je už pomerne tiež optimistická verzia, tak by vyskočil dlh už v budúcom roku na 53 % a v roku 2014 až na 56 %. Toto sú čísla, ktoré už naozaj vzhľadom na to, že súčasná vládna koalícia stále vládne, už ohrozením krajiny, pretože je už jasne vidieť, že rizikové prirážky na náš dlh stúpajú, vláda sa len prizerá, rating je tiež pod tlakom. Keby ste chceli spochybňovať tieto čísla, čo spomínam, tak potom vás vyzývam všimnúť si, že v rozpočte existuje taká tabuľka, ktorá o tomto hovorí. Keďže však momentálne sme v stave, že nová prognóza sa premietla do rozpočtu len v podobe pozmeňujúceho návrhu, ktorý mení len tú zákonnú časť, tak tá vysvetľujúca časť nie je zrevidovaná. Čiže tieto čísla sú tam dnes neaktuálne. A bol by som veľmi rád, keby ministerstvo financií v čo najkratšej dobe zverejnilo tieto čísla a zoficiálnilo ich. Takže zatiaľ ich priblížim len takto, že v tej verzii rast by bol 1,7 % v budúcom roku. Hovoríme o tom, že v roku 2012 vyskočí dlh na 47,5 %. A ako som už hovoril, v roku 2014 bude na úrovni skoro 52 %. Celkový nárast takmer za tie 4 roky, o ktorých sa tu v rozpočte bavíme, alebo aj ten predchádzajúci rok, je to nárast o 14 mld. takmer. To je len pre porovnanie s minulosťou. Čo je však horšie, to je to, že ak ten rast teda nebude 1,7 %, čo je veľmi pravdepodobné, a bude nižší, povedzme, nulový, tak dlh bude v roku 2012 už 53,1 % a v roku 2014 cez 56 %, čo by znamenalo, že za vlády Roberta Fica, toľkokrát tu spomínanej predstaviteľmi súčasnej vládnej koalície, bol nárast na hlavu 1 867 eur a len podľa rozpočtu z prognóz rastu 1,7 % by v tomto rozpočte čiže pravicovom rozpočte bol nárast 2 548 eur na hlavu čiže 1 860 verzus 2 548. To je len o tom, kto ako zadlžuje alebo plánuje zadlžovať. Čo sa týka deficitu, tak stále sa tu skloňuje, že sa bavíme o deficite, ktorý je na úrovni 4,6 %, samozrejme, za predpokladu, že by tá prognóza naozaj platila a ten rast by bol 1,7 %. Ak to nebude, pričom si ja myslím a som presvedčený o tom, že to nebude, a myslím si, že k tejto téme sa ešte vrátime vo februárovej prognóze ministerstva financií, tak deficit bude v budúcom roku 6 % v prípade, že tá situácia bude taká, že to bude nula, nie mínus. Keby to bol mínus, tak, samozrejme, to bude oveľa viac a zároveň aj dlh narastie rýchlejšie. A myslím si, že toto sú úplne najdôležitejšie a najzákladnejšie fakty.
Veľa bolo povedané v rozprave o jednotlivých detailoch kapitol, vzhľadom na čas nechcem už týmto zdržovať, takže len na záver poviem, vytrvalo a arogantne odmietate všetky návrhy z našej dielne, ktoré situáciu podľa nás vylepšujú. Vznikajú, samozrejme, aj paradoxy, keď urobíte názorové salto a prijmete aj niečo, čo sme my už dávno navrhovali, viď bankovú daň.
Tvrdíte, že máte nejaké vlastné riešenia, že sa bavíte o tom v koalícii. Žiadne z nich neboli zverejnené ani kvantifikované. Je tu nejaká taká náznaková hmla o nejakých majetkových daniach a spotrebných daniach, ale žiadna detailná kvantifikácia, ktorá by jasne ukázala, že na skutočnú konsolidáciu tieto opatrenia stačiť nebudú, i keď hovoríte zase o nejakých tých tridsiatich, ktoré verejnosť nevidela, údajne aj s kvantifikáciou. Neviem, prečo ste ich nezverejnili. Kľudne ste ich mohli ukázať, že toto je rámec, o ktorom by sa dalo aspoň diskutovať. Čiže napriek tomu, že vládnete, je už úplne evidentné, že nič nerobíte, ani sa nechystáte urobiť, ide vám len o predvolebnú kampaň, kde sa podľa môjho názoru opäť chystáte zavádzať voličov. Mrzí ma, že teda nie sú verejné dáta. A je to čiastočné zahmlievanie pravdy. A aspoň na túto diskusiu tá tabuľka mala byť k dispozícii, aby všetci kolegovia v pléne vedeli, aké sú teda oficiálne čísla podľa novej prognózy vývoja dlhu a deficitu a eventuálne aj nejakého pesimistickejšieho scenára. Ale, to som povedal, k týmto číslam sa, dúfam, dostaneme v najbližšej dobe.
A už na úplný záver. Podľa mňa je to dôkazom toho, že pravica je naozaj momentálne v úplnej agónii, nevie realizovať žiadne opatrenia, ktoré by momentálnu situáciu a hlavne potenciálne zhoršenú situáciu v budúcnosti stabilizovali. Nazval by som to útekom z bojiska. Rozpočet je toho najlepším dôkazom. Je postavený podľa mňa na nereálnom základe, bez rezerv a úplne je jasné, že ho čaká novela, taký je to kvalitný rozpočet. Ďakujem.

Vážený pán poslanec Počiatek, ja som vystúpil v rozprave kriticky, ale z úplne opačnej pozície ako kritizujete štátny rozpočet na rok 2012 vy. Ja som hovoril o nedostatočných úsporných opatreniach. A je isté, že v roku 2012 bude musieť prísť k rozsiahlym úsporným opatreniam, o tom nieto pochýb, je isté, že existuje veľký priestor na takéto úsporné opatrenia, a je isté, že to je úplne opačná cesta, akú navrhujete vy a vaši poslanci, či to je v oblasti kultúry, športu, školstva alebo aj v mnohých iných oblastiach, rádia, televízie. Ja by som z nich spomenul len niektoré, kde, naopak, vy robíte vlastne predvolebnú kampaň, pretože keby sa malo všetko to realizovať v rozpočte na rok 2012, čo predstavili vaši kolegovia, tak by to znamenalo značné zvýšenie deficitu. To sú proste fakty, ktoré sa nedajú obísť. A ešte raz iba opakujem, že naše pozície sú úplne, ale celkom úplne opačné. Bohužiaľ, tento rozpočet na rok 2012 nie je a ani nemôže byť rozpočtom nejakých vízií, pretože je rozpočtom revízií a nevedno, do akej miery bude treba tie predpoklady revidovať v budúcom roku. V každom prípade, ak sa budú revidovať, tak to nepôjde tým smerom, o ktorom tu vy hovoríte, teda smerom ďalšieho neuveriteľného plytvania peňazí, ale smerom len nových a nových úspor. Ja som chcel len povedať, že ten priestor na úspory verejných výdajov tu je a že z nich bude v roku 2012 treba nevyhnutne čerpať.

Pán poslanec Počiatek, vypočul som si také dve zaujímavé vety od vás. A to bolo, že pravicové strany získali falošný mandát a populistickými sľubmi oklamali voličov. Tu sa mi zdá, že trošku sme vymenili garde alebo ste vymenili garde. Totiž chcem sa opýtať, kto pred voľbami 2006 sľuboval, či to nebol náhodou SMER, ľuďom napr. odškodnenie klientov nebankoviek. Vykašľali ste sa na nich. A môžem povedať, že podvedených chudákov ste opäť nehanebne podviedli. Kto to bol? Nebol to náhodou SMER pred voľbami 2006, kto sľúbil, že zníži okamžite spotrebné dane na benzín a naftu? Štyri roky ste neurobili nič, tri mesiace pred voľbami vás prinútili štrajkujúci autodopravcovia k tomu, že ste museli znížiť spotrebnú daň na naftu. Kto sľúbil, že nebudeme rozkrádať ako za Dzurindu a potom následne spáchal mýtny tender za 7 mld. korún, kde 7 mld. korún skončilo vo vrecku kamaráta? Nebol to náhodou SMER? Kto to bol, že sľúbil, že zavedie okamžite, ako sa dostane k moci, bankovú daň, a 4 roky ani nepípol a žiadnu bankovú daň nezaviedol? Nebol to náhodou opäť SMER? Takže myslím si, že používať reči typu, že pravicové strany získali falošný mandát a populistickými sľubmi oklamali voličov a znova sa ich budú snažiť oklamať, je smutné minimálne a je falošné z vašich úst.

Ďakujem. Ja mám dve jednoduché otázky. Pri tejto plamennej kritike rozpočtu sa chcem spýtať, či máte informáciu o tom, že 62 poslancov strany SMER bude hlasovať proti tomuto rozpočtu, to by ma skutočne zaujímalo. A druhá otázka je k tým údajom, ktoré vy spomínate a ktoré by niekto mal odtajiť alebo zverejniť. Ja len pripomeniem tému, ktorá bola pri voľbách v roku 2010, keď záverečný účet ste vy odtajili až po voľbách. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán Zajac, k vám len krátko. My sme nepodávali žiadne pozmeňujúce návrhy, ktoré by menili výdavkovú obálku, takže v rámci rozpočtu to, čo hovoríte, nie je pravda.
Pán Matovič, vám rád pripomeniem to, kto získal a nezískal falošný mandát. Voliči vyvodili už z toho závery pre nás. A my už politické náklady sme zniesli vo voľbách v roku 2010 za sľuby z roku 2006. To je po prvé. Po druhé, ale vy sa zamyslite nad sebou a ja vám vymenujem z toho len také najzvučnejšie. Nebudú žiadne vyššie dane, ste sľubovali všetci dokopy, žiadny euroval, 120 nápadov, to je aj 100-sľubová strana, v ktorej vy ste sa zviezli do parlamentu, legalizácia marihuany, odvodový bonus, o homosexuálov ste sa chceli nejako starať. To snáď srandujete? Veď vy ste nesplnili absolútne nič z toho, na báze čoho ste sa vy do parlamentu dostali. A ja verím, že ako v našom prípade, tak aj vo vašom prípade v najbližších voľbách z toho bude vyvodená politická zodpovednosť voči vám. Takže stojím si za tým, že ste sa dostali do parlamentu na báze falošného mandátu, pretože bolo jasné, že nič z toho nezrealizujete. A tak sa to presne aj stalo. Vôbec nič ste nezrealizovali a vôbec sa neobávam toho, že presne s týmito heslami pôjdete do ďalších volieb a opäť sa budete snažiť získať falošný mandát a opäť je úplne jasné, že nič z toho sa realizovať nebude a bude sa realizovať niečo úplne iné, to, čo teraz tajíte, čo sa bude v skutočnosti realizovať.
A k pánovi poslancovi Viskupičovi, k jeho otázke. Viete, u nás hlasuje každý sám za seba, má slobodný mandát. Neviem, ako je to u vás, ale pokiaľ sa dívam, tak to asi tak úplne nie je, pretože tu máte vy jasne daný synchrón, kto ako z vás bude za vás hlasovať.