26. schôdza

Vážený predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k zákonu o štátnom rozpočte z pohľadu situácie v zdravotníctve.
Celkový dlh v rezorte zdravotníctva bol ku koncu roka 2010 vo výške 285 mil. eur. Rok predtým sa pohyboval na úrovni 193 mil. eur a medziročne teda stúpol takmer o 100 mil. eur, čo predstavuje priemerný mesačný rast 7,7 mil. eur. Pritom počas roka 2010, najmä v druhom polroku 2010 prišlo k rýchlejšiemu rastu dlhov oproti prvému polroku z hľadiska dynamiky zadlžovania. Napriek tomu, že bolo evidentné, že zdravotníctvo bolo podfinancované, vládna koalícia schválila v zákone o štátnom rozpočte pre rok 2011 zníženie platby štátu za svojich poistencov, a to ak predtým rok to bolo 4,78 %, tak pre rok 2011 bola schválená sadzba štátu za svojich poistencov na úrovni 4,32 %. Výpadok zdrojov iba na štátom platenom poistnom bol potom 85 mil. eur, t. j. okolo 2,5 mld. Sk. Zvýšením sadzby dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 % sa automaticky zvýšili aj ceny energií, pohonných hmôt, potravín, ale aj špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Zdravotné poisťovne pri nižšom príjme, ale aj v snahe vyrovnať deficit z predchádzajúceho obdobia znížili cenu bodov a znížili finančné objemy pre zdravotnícke zariadenia. Na jednej strane sa teda znížili príjmy, na druhej strane sa pre zdravotnícke zariadenia zvýšili výdavky. V denníku SME 1. 4. 2011 bolo uverejnené, že ani nové vedenie štátnych nemocníc nedokáže platiť Sociálnej poisťovni, koncom februára bol dlh zariadení pod ministerstvom zdravotníctva viac ako 34 mil. eur, od konca roka 2010 sa zvýšil o 6 mil. eur, zadlžovaniu nezabránili ani úsporné opatrenia nových riaditeľov, o ktorých hovorí minister, či nemocnice, dokopy verejné nemocnice dlhujú Sociálnej poisťovni 48 mil. eur.
Pri prerokovávaní zákona o štátnom rozpočte na výbore pre zdravotníctvo pracovníci ministerstva zdravotníctva oznámili, že viaceré nemocnice neplatia odvody do Sociálnej poisťovne. Treba povedať, že Sociálna poisťovňa však nie je jediná, ktorej zdravotnícke zariadenia neplatia. Nemocnice dlhujú dodávateľom elektriny, tepla, dodávateľom liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a tak ďalej. V dôsledku nedofinancovania vzniká mimoriadne napätá situácia v rezorte zdravotníctva. A vláda predložila rozpočet, ktorý opäť znižuje platbu štátu za svojich poistencov na hranicu 4 %. Minister zdravotníctva už minulý mesiac dal príkaz riaditeľom, aby lekárom zvýšili platy. Na programe rokovania Národnej rady je aj úprava platov pre zdravotné sestry a pôrodné asistentky. Áno, ohodnotenie práce lekára či zdravotnej sestry nezodpovedá ich náročnej práci a všetci súhlasíme s tým, že majú nárok na lepšie ohodnotenie. Nariadiť však či schváliť takéto zvýšenie platov bez adekvátneho navýšenia zdrojov je absolútne nezodpovedné a bude to mať za následok rýchlejšie a razantnejšie vytváranie dlhu, čo po voľbách môže vyústiť do všeobecného kolapsu zdravotníctva.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, včera, t. j. 6. 12. 2011 Asociácia nemocníc Slovenska vydala vyhlásenie. Dovoľte mi, aby som ho vám prečítal. Vyhlásenie Asociácie nemocníc Slovenska v Martine 6. 12. 2011: „Asociácia nemocníc Slovenska sa kvôli pretrvávajúcim pochybnostiam o dostatočnosti finančného krytia navýšenia miezd lekárov a sestier zo zdrojov zdravotných poisťovní opakovane a naliehavo obracia na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky s požiadavkou na úpravu návrhu štátneho rozpočtu a zvýšenie platby za poistencov štátu pre rok 2012. Navýšenie finančných zdrojov minimálne o 100 mil. eur pre zdravotníctvo by garantovalo finančné krytie navýšenia miezd lekárov a sestier a rozsah zdravotnej starostlivosti na úrovni roku 2011. Nedostatočné navýšenie finančných zdrojov pre lôžkové zdravotnícke zariadenia združené v Asociácii nemocníc Slovenska spôsobí zhoršenie kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti pre pacientov a ďalšiu nespokojnosť zdravotníckych pracovníkov vrátane lekárov a sestier a v konečnom dôsledku kolaps týchto nemocníc.“
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto je vyhlásenie len časti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Situácia bude podobná aj u iných poskytovateľov. Ak sa má naplniť platovka lekárov a zdravotných sestier, musia prísť na to adekvátne zdroje. A jediné takéto zdroje môžu zdravotnícke zariadenia dostať na základe zmluvného vzťahu zo zdravotných poisťovní. Sľuby, že zdroje budú z ušetrených liekov, to nie je ani vrabec na streche. Vyhovárať sa, že keby bola prebehla ich transformácia na akciovky, situácia by bola iná, tiež neobstojí, pretože zmena na inú právnu formu pri nedostatku zdrojov problém nerieši. Je to veľmi jednoduchá matematika. Ak musím zvýšiť z tých istých peňazí mzdy, musím ich zobrať z prevádzky, a to na úkor nákupu liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, alebo to musím urobiť nezaplatením faktúr za teplo, elektrinu alebo iné komodity. V konečnom dôsledku na to doplatí občan a pacient, lebo sa to prejaví v znížení dostupnosti, ale aj v znížení kvality zdravotnej starostlivosti.
Schválenie pripraveného rozpočtu z pohľadu zdravotníctva je časovanou bombou pre novú vládu. Takto podhodnotený rozpočet pre rezort zdravotníctva môže byť v budúcom roku príčinou kolapsu celého systému zdravotníctva. Preto vás prosím, pán minister financií, je čas, prosím vás, prehodnoťte rozpočet pre zdravotníctvo a doplňme jeho zdroje cez zdravotné poisťovne. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, vidíte, že rečníkov nám ubúda postupne, tak mi dovoľte relatívne v krátkosti sa vyjadriť k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.
Ja by som si dovolil začať, dámy a páni, takou fikciou. Predstavte si, že by tento návrh rozpočtu predkladal milý, usmievavý, skromný minister financií, ktorý je schopný dosahovať dohodu naprieč politickým spektrom, pretože mu ide v prvom rade o záujem krajiny a druhom rade o jeho vlastné ego. Predstavte si, že by predkladal takýto minister rozpočet, ktorý by bol založený na realistických prognózach, ktorý by nebol spochybňovaný tu výkrikmi z Bruselu, tu z nejakej tej komerčnej banky slovenskej o tom, aký rast Slovensko v budúcom roku bude mať. Predstavte si, že by ten rozpočet nemal v sebe zakomponované diery z hľadiska financovania jednotlivých výdavkov, zvlášť takých citlivých na obsluhu verejných služieb, ako je zdravotníctvo alebo školstvo. Je vám asi jasné, že keby to tak bolo, tak neviem si predstaviť, že by tie desiatky mojich predrečníkov mali kožu na tvári a že by boli schopné s veľkou dávkou cynizmu kritizovať takýto návrh rozpočtu tak dlho a tak trpezlivo. No ale, bohužiaľ, opak je pravdou. Rozpočet, ktorý máme pred sebou, ja osobne považujem za ďalší pracovný variant. Veľmi dobre viete, že vláda vyprodukovala v rámci normálneho legislatívneho procesu, v rámci prípravy východísk, potom v lete prípravy samotného rozpočtu v nie ľahkej situácii, to treba proste priznať, návrh rozpočtu na základe nejakého rastu, ktorý aktualizovala pred necelým mesiacom. No problém je ale ten, že máme za sebou jesennú prognózu Európskej komisie, ktorá hovorí o raste 1,1 % HDP. A máme tu naozaj, stačí si otvoriť dnešné noviny, vyjadrenia Štatistického úradu, ktorý hodnotí možný vývoj rastu našej ekonomiky v tomto roku, z ktorého sa dá, samozrejme, anticipovať vývoj aj v budúcom roku. Máme tu už aj naozaj výkriky do tmy z komerčných bánk od analytikov týchto bánk, ktorí sa normálne oficiálne podieľajú na makroekonomickej prognóze, chodia aj do výboru pána ministra a podieľajú sa na tom produkte, ktorý sa volá makroekonomická analýza. A následne sa z nej vyratúvajú aj jednotlivé príjmy daní a výdavkov. A treba povedať, že napr. už hovorí o prognóze rastu Tatra banka mínus 0,5 %, Slovenská sporiteľňa 1 %, ING plus 0,5 %. Je evidentné, že nie sme schopní ísť nejakou veľkou dávkou miery istoty, prognózovať a dohodnúť sa na tom, aký ten rast bude. Ale je nám asi dosť jasné, a mohli by sme sa na tom zhodnúť, pokiaľ by nám to nebolo politicky nepríjemné, myslím tým rôzne skupiny aj v tomto pléne, boli by sme schopní asi odhadnúť to, že nie je žiadny dôvod na to, aby ten vývoj bol lepší, ako ho pred necelým mesiacom hodnotilo ministerstvo financií.
Ja by som chcel ísť trošku dozadu. Je nám asi úplne jasné, že keby sme cestovali v čase, tak by sme videli, že táto situácia, pred ktorou stojíme dnes, tu bola koncom roku 2008. Ona tu bola a nebola, nedá sa to úplne stotožniť, pretože dnes sme o niečo múdrejší, ale pozrel som si predikcie Európskej komisie, ktoré nám predpovedali rast na rok 2009, a poviem vám také zaujímavé čísla. Na jar roku 2008 Európska komisia tvrdila, že slovenská ekonomika bude rásť tempom 6,2 %. Na jeseň už tvrdila, že to bude 4,9 %. Tu podotýkam, že takisto upravená makroprognóza, vtedy nami upravená, tesne pred prijímaním rozpočtu hovorila o raste 4,7 % plus. Na jar roku 2009 to už bolo mínus 2,6 %, odkaz z Bruselu. A na jeseň hovorili o mínus 5,8 %. Výsledok reálny už veľmi dobre poznáte. A je zapísaný aj v histórii a v análoch. To bolo skoro mínus 5 %.
Toľko o prognózach a toľko o tom, ako by to mohlo vyzerať aj ďalej s tým dodatkom, že naozaj dnes nemáme v rukách to, ako to bude vyzerať budúci rok, pretože sme pod vplyvom externého prostredia, a aj o veciach, o ktorých bude hovoriť pán minister v informácii o summite. Samozrejme, aj od reakcie finančných trhov na opatrenia posledného summitu bude záležať, ako sa bude vyvíjať európska ekonomika v budúcom roku, chcem ale podotknúť, že som presvedčený o tom, že rast 1,7 % a z toho vypočítané príjmy na daniach a odvodoch a z to ho vypočítaný deficit 4,6 % je dnes už nereálny a neudržateľný. Ak sme si urobili prepočty, ďakujem ministerstvu financií, že vytvorilo možnosť akejsi kalkulačky, kde sa dá veľmi rýchlo prerátať, aký dopad by mohol mať ďalší a ďalší prepad ekonomického rastu, ak by sme hovorili o relatívne pesimistickom scenári nulového rastu na budúci rok, dostávame sa pri týchto plánovaných výdavkoch na deficit 6 % a dostávame sa, a to je, priatelia, naozaj už strašidelná informácia, na výšku dlhu vyše 53 %. A to je, dámy a páni, aj vo vnímaní toho, o čom budeme hovoriť zajtra, vo vnímaní zákona o rozpočtovej zodpovednosti už pásmo, v ktorom sa budú prijímať prvé, nie úplne populárne opatrenia.
Toľko o tej situácii a o prognóze, ako ju vidíme my, a toľko o tom, ako vnímame reálnosť predkladajúceho sa rozpočtu.
Ja z tohto pohľadu, pán minister, sa nemôžem ubrániť, samozrejme, komentáru toho, že, samozrejme, vy dávate na stôl nejaké čísla, nejaký scenár, ku ktorému ale podľa mňa sa nemôžete pevne postaviť, pretože ak už dnes odkazujete, že, samozrejme, pri možnom negatívnom vývoji, bude treba reagovať, je mi jasné, že bude treba reagovať. Možno by ste mohli povedať aj B, že prebehli alebo prebiehajú nejaké konzultácie aj s Európskou komisiou a že už sú tu nejaké signály o tom, že Európska komisia nebude akceptovať takýto vývoj verejných financií na Slovensku v budúcom roku, že takto plánovaný deficit je odklon od trajektórie sľúbenej v Programe stability na najbližšie roky a že sa odkláňame od nášho záväzku konsolidovať verejné financie do roku 2013 na 3 %, lebo, pán minister, neplatí tu tá jednoduchá premisa, ktorou sa oháňate. A to je to, že nemal by, to je tuším citát, byť pre žiadnu vládu problém konsolidovať ich v roku 2013 o 1,6 %. Nám sa totiž môže pri veľmi nepeknom scenári, vymyslím si, napr. politického patu po parlamentných voľbách naozaj stať, že skončíme s deficitom v budúcom roku na úrovni 6 %. A potom ich treba konsolidovať o 3 %. A tu si, podotknem, opäť dovolím obrátiť sa do minulosti, rok 2009 bol poznamenaný prepadom ekonomického rastu, ale rok 2010 bol poznamenaný zase prepadom príjmov, čo dnes sa nám zdá úplne logické. Bohužiaľ, tým, čo robili prognózu na rok 2010, sa to až tak logické nezdalo, ale v roku 2010 bol výpadok daňových a odvodových príjmov vo výške vyše 600 mil. eur. Z tohto pohľadu ak sa staviame k veciam zodpovedne, a musíme rátať s tým horším scenárom, tento rozpočet s deficitom 4,6 % založený na raste 1,7 %, vážnym, pán minister, naozaj vážnym spôsobom ohrozuje splnenie konsolidačného úsilia v roku 2013. A som presvedčený o tom, že tak to vidí aj Európska komisia. A takto nám to aj zvýšeným hlasom odkáže s uplatnením tých pravidiel, po ktorých tak hlasne voláte aj my voláme a za ktoré hlasujeme z hľadiska poriadku verejných financií v krajinách eurozóny.
Tu si dovolím jeden malý komentár. Ak sa napr., pán minister, hlásime naozaj aj k posledným výzvam kancelárky Merkel a prezidenta Sarkozyho ohľadom väčšej miery integrácie fiškálnych politík, akým problémom nám potom môže byť akceptovať prognózu Európskej komisie ohľadom rastu? Je nám predsa úplne jasné, že ak sa už od budúceho roku budeme podrobovať tzv. ex ante analýzy, tak je nám predsa úplne jasné, že ex ante analýza bude zahŕňať dáta, ktoré prídu z Bruselu, to znamená, mysľou budeme podliehať pohľadu, ktorý bude zo strany Komisie. A Komisia vidí ten rast na budúci rok na úrovni 1,1 %, čo v prepočte na výšku daňových príjmov a deficit je už ďaleko od úrovne 4,6 %. Naša odpoveď na to je, dámy a páni, že je to hra s ohňom. A je to hra s ohňom od ľudí, ktorí veľmi hlasne v rokoch 2009 a 2010 kritizovali náš prístup k sanovaniu verejných financií, a to, samozrejme, abstrahujúc od toho, že za výsledky roku 2009 nenájdete jednu jedinú výčitku z Komisie, z OECD alebo z Medzinárodného menového fondu, ktorá by fiškálnu reakciu vtedajšej vlády a vtedajšiu situáciu kritizovala.
Takže toľkoto k tejto realite.
Ja, samozrejme, z hľadiska povinnosti, i keď ten rozpočet je v takom stave, že ja sa nebudem zapodievať analyticky jednotlivými kapitolami, o to sa tu pokúsili moji predrečníci, vytiahnem zopár čísiel podfinancovania niektorých oblastí. Hovoríme napr. o poklese výdavkov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest financovaných priamo zo štátneho rozpočtu, kde je pokles o skoro 19 mil. eur. Chcem poukázať na výdavky štátneho rozpočtu na výstavbu a obnovu bytového fondu, kde je pokles o 10 mil. eur. Chcem poukázať na pokles o 10 mil. eur na národné programy aktívnych politík práce, o tom sa tu hovorilo, o tom hovoril kolega Braňo Ondruš, v čase, keď opäť tu očakávame aj podľa oficiálnych prognóz nárast nezamestnanosti budúci rok o dve-tri desiatky tisíc nezamestnaných. Chcem poukázať na pokles zdrojov na ministerstve pôdohospodárstva na financovanie rozvoja vidieka a regionálneho rozvoja a takisto, pre kolegov z SaS, na pokles podpory investičných stimulov vo výške, je tam menej o 29 mil. eur na budúci rok. To sú všetko programy, ktoré majú súvis aj s rastom, aj s investíciami, aj s rozvojom a zamestnanosťou ako takou.
Chcem sa vrátiť, samozrejme, aj k politickej časti môjho prejavu. A musím, samozrejme, podotknúť, že hovorím dnes k ľuďom predkladateľom a k ľuďom ktorí budú hlasovať za tento zákon roka, ktorí sa tu pred pätnástimi-šestnástimi mesiacmi vo svojom programovom vyhlásení zaviazali k tomu, že urobia všetko pre to, aby sa zvýšila životná úroveň ľudí na Slovensku. No, bohužiaľ dámy a páni, výsledky, tvrdé dáta hovoria niečo iné. Je mi jasné, že ste otváraním šampanského v lete tohto roku ohlásili ukončenie úpadku, započatého, vaším politickým jazykom, nami, ukončeného vami, no ale, bohužiaľ, opäť, tvrdé dáta hovoria o niečom inom.
Zopakujem to, čo hovorili kolegovia.
Otázka ekonomického rastu. Ten dnešný, tohtoročný je ešte celkom v poriadku, ale evidentne nestačí na to, aby mohol vytvárať dostatočnú mieru napr. tvorby pracovných miest na to, aby poklesla nezamestnanosť, pretože podľa jesenných štatistických údajov miera evidovanej nezamestnanosti vzrástla oproti obdobiu v čase, keď ste preberali vládu. V júni 2010 to bolo 375 000 nezamestnaných, teraz na jeseň to bolo 390 000 nezamestnaných. Hovoríme o evidovanej nezamestnanosti vo výške 13,35 %, čo je o vyše percento navyše oproti nezamestnanosti v júni minulého roku. A je to vlastne s výnimkou jedného mesiaca najvyšší údaj od roku 2005, čiže to je otázka nezamestnanosti.
Otázka zamestnanosti. Áno, bola tu dobrá správa z polovice tohto roku, keď sa podarilo vytvoriť v prvej polovici roku niekoľko desaťtisíc pracovných miest, no ale predikcia už na budúci rok je rast zamestnanosti o nejakých tritisíc tri a pol tisíc pracovných miest napriek tomu, si veľmi dobre pamätáte, že s akým humbugom a slávou sa tu odhlasovala novela Zákonníka práce, ktorá paradoxne v čase tohto ekonomického cyklu môže napomáhať, alebo zjednodušuje výpovede a zjednodušuje vytláčanie ľudí na trh práce. Keď vám, samozrejme, pripomeniem, bude to asi nepríjemné, musím vám pripomenúť vaše plány, povedzme, o tom, čo chcete urobiť so železničiarmi, ktorých ste vyhodili na ulicu. Treba hovoriť o sľuboch pána ministra Mihála, ktorý tvrdil, že každý jeden nezamestnaný železničiar dostane prácu napr. na vysokozdvižných vozíkoch niekde na Považí. No len nikto z týchto železničiarov, bohužiaľ, prácu nemá. A ja môžem oceniť gesto ministra, ktorý krstí vlaky, ktorý sa zľutoval nad šesťsto železničiarmi, ktorých nevyhodil pred Vianocami, aby si mohli z poslednej výplaty kúpiť darčeky pre deti. Ale oni o tú prácu prídu po ruských Vianociach, hneď v januári. Takže toto je situácia na našom pracovnom trhu. A toto je, bohužiaľ, aj tá žalostná správa o tom, ako naša ekonomika vyzerá z hľadiska zamestnanosti. A to je ináč problém, ktorý nie je problém tejto vlády. Problém tejto vlády je nízka zamestnanosť, na úrovni pod 60 %. Keď si to porovnáme so susedným Rakúskom, je to cez 70 %. V susednom Česku je to okolo 65 %. Takže, a to hovoríme, samozrejme, o tisíckach ľudí, ktorí neprispievajú svojimi odvodmi, svojimi daňami do štátneho rozpočtu. To je problém, tento konkrétny, nízka zamestnanosť, nielen tejto vlády, lebo je to, samozrejme, pretrvávajúci dlhodobý stav prepletený s prekliatím dlhodobej nezamestnanosti s nezamestnanosťou mladých ľudí, s nezamestnanosťou nízko kvalifikovaných ľudí. No na toto sa nenašli žiadne recepty. A obávam sa, že ani v návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý je akousi chrbticou jednotlivých ekonomických politík, sa žiadne odpovede na toto nenachádzajú.
Ak hovoríme o životnej úrovni a o nezamestnaných, musíme hovoriť aj o reálnych mzdách. A opäť je tu nepríjemná pravda, v tomto roku poklesli reálne mzdy, keď posledný údaj, medziročný, hovorí o mínus 0,9 %. Je to ojedinelý jav na Slovensku, ale je tu, pričom môžeme len dúfať, že prognóza, ktorá hovorí o desatinkovom raste na budúci rok, bude splnená, aj keď myslím si, že dôvody na optimizmus tu žiadne nie sú. No a, samozrejme, reálna mzda je výsledok porovnania rastu nominálnych miezd, kde veľmi asi dôvod na optimizmus naozaj nie je. A je to, samozrejme, aj výsledok vplyvu inflácie. No a tu už je problém, lebo veľmi dobre viete, že Slovensko bojuje celý tento rok s vyššou ako priemernou infláciou meranou či už na základe národnej metodiky alebo na základe harmonizovaného indexu.
A tu vám musím pripomenúť taký zvláštny jav. Totiž v roku 2006, keď sme preberali vládu, bola inflácia na Slovensku najvyššia spomedzi krajín V-4. A v podstate krajinu v roku 2010 sme odovzdávali s jedným z najvyšších rastov ekonomických a s najnižšou infláciou. V júni 2010 bola inflácia na Slovensku 0,7 %, v Čechách 1 %. 5 % v Maďarsku a 2,4 % v Poľsku. Ale kde sme teraz? Opäť na chvoste krajín V-4, teda tak ako pred nejakými piatimi rokmi. Sme proste najrýchlejší, keď cenový index na Slovensku z krajín V-4 rastie najrýchlejšie. V októbri bol rast cien meraný metodikou harmonizovanej inflácie, bolo to v Českej republike 2,6 %, v Maďarsku a Poľsku 3,8 % a u nás 4,6 %. Sú to dosť veľké rozdiely. A tu treba pripomenúť to, čo hovorí v prospech týchto krajín, ktoré nie sú v eurozóne. Totiž majú možnosť devalvácie svojej meny, ku ktorej reálne dochádza. A tá devalvácia úplne logicky by sa mala odzrkadľovať v inflácii. To znamená, že mali mať vyššiu infláciu cez tento menový kanál. Ale paradoxne my s eurom máme vyššiu infláciu ako krajiny, ktoré majú vlastnú menu. Čiže to je taký zvláštny ekonomický jav, ktorý sa, obávam sa, opakuje akosi periodicky v časoch vlády. Že by to bolo v časoch vládnutia pravice? O tom hovorí štatistika.
Takže toľko reálne mzdy, toľko inflácia.
Ja oceňujem relatívne pevné nervy pána ministra, ktorý možno o pár hodín predstúpi pred túto snemovňu s návrhom štátneho rozpočtu, aj keď si podľa medializovaných informácií asi stále nemôže byť istý, či má dostatok hlasov, o tom sa možno dozvieme o chvíľu z vystúpení ďalších kolegov, ale viete veľmi dobre, že legitímnym legislatívnym procesom sme sa niekoľkokrát pokúsili a pokúšali podať náš pohľad na svet, ako riešiť tento problém. Určite ste si všimli, že žiadny z našich poslancov nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, ktorý by navyšoval deficit. To znamená, my sme sa v tejto situácii neuberali veľmi lákavou cestou návrhov, ktoré by mali navyšovať výdavky. A to nehovorím ja, to hovorí často pán minister. A to je naozaj pár mesiacov pred voľbami. Čiže z tohto pohľadu ak by ste boli ochotní, mohli by ste oceniť tento prístup. Čiže nepodávame žiadne návrhy na zvyšovanie výdavkov, nechceme atakovať výšku deficitu, ktorý už podľa nás je dnes vysoký. A hľadali sme spôsob, ako dostať do rozpočtu ďalšie príjmy. A nechcem ich tu opäť opakovať, lebo sú známe, sú pomenované, sú v legislatívnej podobe. A týkajú sa či už bankového odvodu alebo zmeny daní priamych v oblasti fyzických alebo právnických osôb. Ale tieto opatrenia by mohli doniesť do štátneho rozpočtu vyše 200 mil. eur. To znamená, mohli by znížiť tento deficit o 0,3 %. To bola naša iniciatíva, iniciatíva opozície.
A na strane koalície vám musím povedať, že vaša snaha bola veľmi chatrná. Hovorí sa tu o nejakých tridsiatich opatreniach. To sú tzv. opatrenia Colombovej ženy, lebo nikto tie opatrenia nikdy nevidel. Sú asi súčasťou štátneho tajomstva. Existujú, majú vraj hodnotu 570 mil. eur. Čiže vieme, koľko by doniesli do štátneho rozpočtu, akurát ich nemôžeme pomenovať, lebo by to bolo politicky nekorektné alebo politicky nebezpečné. Tak neviem musím sa opýtať: Bolo by to zvyšovanie dane z pridanej hodnoty? Bolo by to znižovanie dôchodkov? Bolo by to zvyšovanie veku odchodu do dôchodkov? Čo je to tých tridsať opatrení? Čo je to to štátne tajomstvo, ktoré pred voľbami sa ľudia tejto krajiny nemôžu dozvedieť? Alebo nemali by sa ho dozvedieť preto, aby volili toho, koho majú voliť a aby sa potom mohli zase pozrieť po voľbách do očí svojich vyvolených s tým, že robia úplný opak, ako hovorili predtým? S tým sa, myslím, vysporiadajú ľudia tejto krajiny. A obávam sa, že sa s tým vysporiadajú aj finančné trhy, ktoré nám, bohužiaľ, posledné týždne nedávajú najlepšiu známku aj za to, čo sa momentálne u nás nedeje, nie za, čo sa deje u nás, ale čo sa nedeje u nás. Neprajeme si rozpočtové provizórium a nechce sa mi ani povedať, že by sme si priali takýto rozpočet. Ale, bohužiaľ, výsledok vášho snaženia je na stole. A je nám úplne jasné, že nie ste schopní doniesť viac. A do toho, samozrejme, ešte bagrujete ďalšiu dieru. A tá diera sa volá zdravotníctvo. Tomu sa, dúfam, budeme venovať. Bolo by korektné, aby sme sa tomu venovali možno ešte pred prijatím štátneho rozpočtu, lebo asi podrobnou analýzou memoranda, ktoré uzavrel minister Uhliarik a premiérka so vzbúrenými lekármi, by mohlo mať za následok aj to, že pár hodín po prijatí takéhoto rozpočtu už nebude platiť, pretože tam budú ďalšie stámiliónové výdavky, ktoré deficit navýšia. Pravda, to by úplne stačilo, keby ste nám a ľuďom tejto krajiny hovorili pravdu. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ako vidíte, som v tejto chvíli sám, ktorého zaujal váš prejav k rozpočtu. Ale mňa zaujíma naozaj rozpočet, zvlášť v tejto situácii, v ktorej sa nachádzame, čo pokladám za mimoriadne vážne. Pozitívne hodnotím vaše slová, že si neprajete rozpočtové provizórium. A očakávam, že aj istým spôsobom podľa toho budete konať, lebo až vtedy sa to naplní.
Ale druhá vec. Pozorne som vás počúval a povedali ste, že deficit môže byť 6 % a viacej percent nakoniec. Len som nepočul od vás niečo, čo by povedalo, ako tomu zabrániť, ak by k tomu došlo. Ja verím, že rovnako ako my si neprajeme, tak aj vy si neprajete, aby takýto deficit nastal. A to znamená, môžete teraz povedať, že však vy nie ste vo vláde, že to je starostlivosť vlády, ale ja si myslím, že v tejto chvíli to nie je len starostlivosť súčasnej vlády, ale že je to starostlivosť a zodpovednosť všetkých nás, ktorí sme v politike, za osud Slovenska. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, je vás tu tak biedne, hlavne zo strany SMER. Ste tu včera večer robili to divadielko, že ste sem štyridsiati prišli a kritizovali ste ostatných, že tu nie sú, tak dnes sa zase pýtam ja vás: Kde sú vaši poslanci, keď vám záleží na rozpočte? Je vás tu asi tak dokopy desať, odhadujem. A máte klub so 62 poslancami. To som iba na oplátku povedal za ten včerajšok. Ja som tu bol aj včera a som tu aj dnes.
Čo sa týka rozpočtu, samozrejme, je to veľmi dôležitý zákon a je to veľmi dôležité, aby Slovensko si rozpočet prijalo. Pred dvomi mesiacmi na Slovensku prestala platiť koaličná zmluva a stará koalícia, ktorá vznikla po voľbách, de facto zanikla. Potom asi v priebehu týždňa 20. októbra prišiel za mnou Richard Sulík a sa ma pýtal, za akých podmienok sú ochotní štyria poslanci hnutia Obyčajní ľudia podporiť vznik novej koalície. Vtedy som mu oznámil, našťastie aj písomne, že bolo by to za podmienok, ak si schválime zmrazenie platov poslancov dovtedy, dokedy nebude mať Slovensko vyrovnaný štátny rozpočet. A druhá podmienka bola, že to bude vtedy, ak sa politické strany dobrovoľne zrieknu 10 mil. eur, ktoré dostanú za predčasné voľby formou príspevku za hlasy. Môžem z tohto miesta iba zopakovať to, čo hovorím už dva mesiace, že sme tejto novej koalícii ochotní pomôcť schváliť zákon o štátnom rozpočte. Sme ochotní dať na to naše štyri hlasy, ale presne za tých istých podmienok, ktoré sme vtedy definovali, to znamená vtedy, nebudem sa opakovať, povedal som to pred chvíľkou. Môj sused, pán minister financií, niekde v médiách spomenul, že ak je Matovič chlap, tak štyria obyčajní ľudia budú hlasovať za štátny rozpočet, lebo že na Koaličnej rade, na ktorej sa štátny rozpočet preberal, tak vtedy vlastne nemal voči tomuto štátnemu rozpočtu výhrady a nekládol si žiadne podmienky. Nie je to úplne pravda. Nechcem tu rozvíjať podmienku, ktorú som si dával, že ak sa zrušia vianočné dôchodky, pričom ten úmysel takýto bol, tak v tom prípade v žiadnom prípade nepodporíme návrh štátneho rozpočtu. A nechcem rozmazávať toto, situáciu, ktorá tam vznikla, a možno aj takú nejakú určitú hádku kvôli tomuto.
Ale čo je podstatné. Myslím si, že nie je fér hovoriť o tom, že keď na septembrovej schôdzi pán minister financií predkladal rozpočet, v ktorom bol deficit 3,8 % HDP, že je to to isté, ako keď dnes predkladá rozpočet, v ktorom je optimistický deficit 4,6 % HDP. Rozdiel medzi týmito dvomi číslami v podstate pozná už aj prvák na základnej škole. Jednoducho 3,8 % sa nerovná 4,6 % a rozpočet s deficitom 3,8 % nie je ten, ktorý je vyšší približne o 500 mil. eur. Jednoducho toto je ten zásadný rozdiel. Čiže, keď neberiem do úvahy tie vianočné dôchodky, ale keď sa teda bavím čisto iba o merite veci, ak sme nemali žiadne výhrady de facto k štátnemu rozpočtu, tak sme nemali výhrady k rozpočtu takému, aký bol predložený, s deficitom 3,8 %. Dnešný rozpočet je dramaticky iný, s výrazne vyšším zadlžením Slovenskej republiky. A tým pádom nie je minimálne fér a kóšer a korektné, a neviem, ako by som to nazval, hovoriť, že vlastne sme raz už vyjadrili podporu tomuto rozpočtu. O. k., uznávam, že rozdiel medzi jedným a druhým deficitom je na základe objektívnych príčin, že teda vlastne vývoj ekonomiky je iný. A tým pádom by sme sa mohli tváriť, že to je to isté. No ale jednoducho to nie je to isté. Ja som očakával aj od ministerstva financií, aj od všetkých politických strán, či už opozičných alebo koaličných, že za dramaticky zhoršujúcej sa situácie nájdete spolu spoločnú reč a dohodnete taký deficit, ktorý zostane v tej istej úrovni, a spoločne si zoberieme na triko presadenie nejakých aj možno nepopulárnych opatrení, ktoré nám umožnia udržať deficit v pôvodne avizovanej výške, čiže 3,8 % zo septembra tohto roku. Niektorí zase z vás hovoria, že však tie naše podmienky je čistý úbohý populizmus predvolebný a že ak by teraz neboli odhlasované predčasné voľby, tak by sme si takéto podmienky nekládli. Klamete verejnosť a klamete aj samých seba. My sme tieto podmienky spomenuli a tomto hovorili už predtým, ako boli schválené predčasné voľby. A o tom svedčí aj to, že sme vlastne návrh na zmrazenie platov politikov predkladali do parlamentu 23. septembra tohto roku, čiže tri týždne predtým, ako boli schválené predčasné voľby.
Ten druhý zásadný rozdiel, ktorý v rozpočte vidíme, a prečo sme si povedali aj tú druhú podmienku. Tak to je to, že v rozpočte, ktorý pán minister financií prezentoval na Koaličnej rade v septembri, nebola položka výdavok za predčasné voľby. Dnes v tomto rozpočte už táto položka je. Je to 29 mil. eur (skoro miliarda korún). Zdá sa nám úplne logické, že ak politické strany pred rokom a pol dostali príspevok za hlasy, de facto príspevok na volebnú kampaň, že nie je fér, aby ho dostali po roku a pol znova. Dupľom to nie je fér, keď ste priznali vy, samotné politické strany, koľko plánujete minúť na predvolebnú kampaň. Ja sa naozaj z toho miesta pýtam poslancov SMER-U a strany SMER: Je fér, je zodpovedné voči Slovenskej republike, je zodpovedné voči občanom Slovenskej republiky, je zodpovedné voči vašim voličom, ak teraz chcete, aby ste znova si zobrali zo štátneho rozpočtu 7 mil. eur, hoci verejne ste prezentovali, že plánujete dať na volebnú kampaň 2 mil. eur? Je v čase a v situácii, keď tuná ste sa vystriedali mnohí a kritizovali ste a hovorili ste, ako by sme mali šetriť, zodpovedné si takto de facto ukradnúť zo štátneho rozpočtu, aj keď je to zákonne, uznávam, 5 mil. eur na úkor vašich voličov? Ja si myslím, že to zodpovedné nie je. Je to síce možné... (Hlasy z pléna.) Áno, zákonne sa kradne. Tú otázku mám rád, lebo veľakrát sa ma ľudia pýtajú, že ako je možné, že sa spácha nejaký mýtny tender a 7 mld. korún sa došikuje kamarátovi do vrecka a že vlastne nikto za to nesedí. A práve to je to umenie politiky, že politici si prijímajú zákony, cez ktoré môžu kradnúť legálne. Čiže, áno, zákonne sa kradne, jednoducho viem, že pre niekoho to nie je pochopiteľné, že však keď zákonne dostane SMER 7 mil. eur, že tak tým pádom to nemôže byť krádež. Ale v súlade so zdravým sedliackym rozumom nie je to, aby politická strana dostala 7 mil. eur a minula 2 mil. eur na predčasné voľby a zarobila de facto čistý zisk do svojej kešene 5 mil. eur. Toto je tá krádež. To je z ľudského pohľadu normálneho aj vášho voliča krádež. Podľa zákona je to čisté a krádež to nie je. Každopádne je to nemorálne. A preto sme podali novelu, aby ste si vedeli predstaviť možno, ako si to predstavujeme, akým spôsobom by sa tých 10 mil. mohlo ušetriť. Ale sme otvorení aj inému návrhu, s ktorým vy by ste prišli, lebo vôbec to nemusí byť takýmto spôsobom.
Taktiež prišlo k nejakému nepochopeniu, že my navrhujeme, aby na tých 10 mil. eur prispeli iba tie strany, ktoré dostali za predošlé voľby príspevok. Ja hovorím o všetkých stranách. Čiže sú to tie strany, ktoré ešte len dostanú príspevok. Čiže hovorím, aby sme sa toho vzdali spoločne, lebo teda aj my si trúfame sem prísť ako parlamentná strana, týchto 10 mil. eur a aby sme vymysleli spôsob, ako toto urobiť. Naozaj mi pripadá nemorálne, aby politické strany cez predčasné voľby okradli svojich vlastných voličov o viac ako 10 mil. eur. Hovorím to podľa toho, čo ste prezentovali verejne, že koľko plánujete dať na volebnú kampaň a koľko dostanete podľa súčasného znenia zákona ako príspevok za hlasy alebo na kampaň.
Chcel by som vás preto naozaj poprosiť, aby ste ako dôkaz toho, že vám na vašich voličoch záleží, že vám záleží na občanoch Slovenskej republiky, dokázali odosobniť sa od vášho chcenia mať čo najviac peňazí vo vašej spoločnej kase vašej politickej strany, a teraz hovorím o všetkých politických stranách, aby ste sa dokázali naozaj očami vašich voličov pozrieť na to, či to je morálne, aby ste takouto formou ľudí okradli o viac ako 300 mil. korún. Pevne verím, že naberiete odvahu to urobiť a jeden z mála ráz urobiť aj krok, ktorý nebude v súlade s vašou slobodnou vôľou, a že v tomto prípade by ste hlasovali proti svojmu svedomiu. Ale by som bol vcelku rád, ak by ste teraz nabrali odvahu a hlasovali proti vášmu svedomiu.
Čiže ešte raz opakujem, sme ochotní, štyria poslanci hnutia Obyčajní ľudia, podporiť zákon, ktorý predkladá nová vládna koalícia zložená zo štyroch bývalých koaličných strán, dať na to naše štyri hlasy, len chceme, aby sme splnili tieto dve podľa nás logické podmienky, ktoré peniaze v rozpočte šetria a nevyťahujú ich z neho, ako by ste to vlastne možno očakávali. Čiže my nepredkladáme návrh, ktorý je na úkor deficitu, na úkor štátneho rozpočtu, lebo sú to návrhy, ktoré peniaze do štátneho rozpočtu, naopak, prinášajú.
Na druhej strane musím priznať, že viacerí z vás ste mi v kuloároch povedali, že nemusím „šaškovať“, nemusím sa trápiť, rozpočet prejde aj bez toho, že dávno je to dohodnuté. V tom prípade som vopred smutný, ak takéto niečo spravíte, že prejde, lebo bude to v súlade s tým, ako aj doteraz boli to zákony o RTVS, o lieku, bol to Zákonník práce, bola to daňovo-odvodová reforma, keď vždy bol nejaký problém v koalícii. A namiesto toho, aby bola snaha ten problém v koalícii vyriešiť, tak vždy sa záhadne nejaká strana SNS zjavila a buď zahlasovala za návrh, alebo znížila kvórum, jednoducho vždy vynašla spôsob, ako by podporila vlastne koalíciu na to, aby ten zákon prešiel. Je to naozaj na zamyslenie. Ja sa z tohto miesta pýtam, čo to stálo, Ján Slota vôbec nie je lacný. A ja sa fakt pýtam, čo tieto štyri zákony stáli, cez ktorý tunel sa to vytunelovalo a akým spôsobom sa strane SNS za túto pomoc vládna koalícia odvďačila. Dnes však, bohužiaľ, počúvame, že SMER chce pomôcť pri schválení štátneho rozpočtu presne rovnakým spôsobom, ako to robievala SNS. Sľubujem vám z tohto miesta určite, že ak v záujme toho, aby ste mali bohatšie vaše stranícke kasy, urobíte takýto podraz na vašich vlastných voličoch, budem to omieľať celú volebnú kampaň a budem vašim voličom otvárať oči, aby videli, ako ste ich okradli, či to bude SMER alebo to bude SNS. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Matovič, vy pravdepodobne veríte všetkému tomu, čo hovoríte. Chcem sa vás spýtať, či viete, ako sa povie iným slovom zlodej myšlienok. Plagiátor je ten človek, čo kradne iné myšlienky, ale priznám sa, že viackrát som to už od vás počul, ale som na to nereagoval. Ale vy ste to znovu zopakovali, ako ste na Koaličnej rade vy presadili, že vianočný príspevok táto vládna koalícia nebude rušiť. Pán kolega Matovič, zhodou okolností na tej Koaličnej rade som bol aj ja, keď minister financií informoval ostatných o možných aj nepopulárnych opatreniach, ktoré treba urobiť v súvislosti s ozdravením verejných financií. A ja som mu vtedy povedal, že s vianočným príspevkom aby sme nehýbali. A všetci s tým súhlasili, pán kolega Matovič. A keď som si potom prečítal v tom vašom inzertnom časopise, že to ste prebojovali vy, ktorí ste tam boli, po slovensky povedané, piatym kolesom na voze, tak som sa nestačil diviť. Pán kolega Matovič, ak minister financií je klamár, tak vy ste obyčajný zlodej, zlodej myšlienok, zatiaľ.

Pán poslanec, ak tak pozorne sledujete stranu SMER a jej vzťah k rozpočtu a kladiete tu rôzne sugestívne otázky, zrejme vám ušlo, že po prvom neúspešnom predaji dlhopisov Slovenskej republiky strana SMER oficiálne povedala, že pre Slovensko v tejto situácii je lepší schválený možno aj taký rozpočet, s ktorým sa úplne nestotožňujeme, ako rozpočtové provizórium. A tam hľadajte objektívne odpovede na náš postoj k rozpočtu.

Pán poslanec Brocka, chápem že po dvadsiatich rokoch v politike vám možno aj pamäť trošku vypadáva. Ale ja vám pripomeniem tú Koaličnú radu. Boli tam dva návrhy, z toho bol jeden návrh na zrušenie rodinných prídavkov pre deti alebo študentov vo veku nad 18 rokov a druhý, návrh na zrušenie vianočných dôchodkov. Proti ktorému ste sa postavili, a to uznávam, tak to bolo zrušenie detských prídavkov pre študentov 18-ročných a starších. Áno, ale voči zrušeniu vianočných dôchodkov ste síce iba povedali niečo, ale nakoniec ste sa nechali prevalcovať aj ministrom financií, aj predsedom strany SDKÚ Mikulášom Dzurindom. A ja som sa nakoniec na tej Koaličnej rade hádal aj s Mikulášom Dzurindom, aj s ministrom Miklošom, keď som im povedal, že v prípade, že budú zrušené vianočné dôchodky, my štyria nepodporíme štátny rozpočet. A v dokumente, ktorý ste dostali ako výstup z tej Koaličnej rady, tak bolo aj zrušenie vianočných dôchodkov. A bolo tam aj navýšenie bankovej dane z 0,2 na 0,4 %. Ja som na tú Koaličnú radu, štvrtkovú, na utorňajšej Koaličnej rade predtým som sa dozvedel o úmysle zrušiť vianočné dôchodky, prišiel práve s návrhom na zvýšenie bankovej dane z 0,2 na 0,4 % (ako alternatíva týkajúca sa zrušenia vianočných dôchodkov). Výstup z Koaličnej rady bol taký, že sa budú rušiť aj vianočné dôchodky, aj sa zvýši banková daň. Na základe toho som išiel za ministrom financií. K tej debate sa pridal aj Mikuláš Dzurinda. A vyslovene sme sa hádali. A odišiel som odtiaľ na protest, keď sa zapíjala dcéra či syn, už teraz to neviem, pána ministra Lipšica na finále. Tak som odtiaľ odišiel, lebo som tam jednoducho nedokázal s vami byť, keď ste proti tomuto neprotestovali. Takže keď vy hovoríte o kradnutí myšlienok, tak sa pozrite do zrkadla.

Príjemné popoludnie prajem. Vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som pri príspevku o rozpočte nadviazal na kolegu Kažimíra, ktorý rozprával o tom, že sa otváralo šampanské pri zhodnotení, že úpadok a kríza končí tak pri čítaní návrhu tohto štátneho rozpočtu v zdravotníctve. Pokiaľ ešte niečo z tohto šampanského zvýšilo, tak by som naozaj poprosil, aby ste si ho rozliali a aby ste si štrngli, lebo tento rozpočet je, východniarsky povedané, kapurkovom slovenského zdravotníctva. (Potlesk.)
Na strane výdavkov sa najviac ušetrilo naozaj na zdravotníctve. A pritom nemusím rozprávať o tom, ako to už dopadlo a aké následky sme donedávna museli sledovať a bohvieako dlho ešte ich budeme musieť znášať v našom zdravotníctve. A takisto v návrhu štátneho rozpočtu sa opäť znižuje percento platby za poistencov štátu, ktoré sa po dlhých rokoch dostáva na úroveň 4,0. Čiže ide o naozaj bezprecedentné znižovanie zdrojov do nášho systému zdravotníctva, aj keď sa nikto z naozajstných odborníkov v zdravotníctve, ktorých tu máme, nevyjadril o tom, že by mohlo byť prostriedkov v našom zdravotníctve veľa. Okrem toho tu máme podpísaný jeden bianko šek vo forme Memoranda o úprave pomerov v zdravotníctve, pretože tento vytvára náklad niekoľkých desiatok miliónov korún na úpravu platov. Máme tu zákon o úprave platov sestier, ktorý iste všetci chceme podporiť, ktorý takisto predpokladá zvýšenie nákladov na mzdy sestier v objeme približne 58 mil. eur. A napriek tomu bol odmietnutý návrh na navýšenie percenta za poistencov štátu, ktorý predložilo Kresťanskodemokratické hnutie v zákone o cestnej premávke. A tento návrh bol podporený jedine stranou SMER – sociálna demokracia, pričom samo KDH farizejsky tento návrh nepodporilo, výsledkom čoho je, že na budúci rok máme plánované iba 4 % za poistencov štátu. Napriek tomu sa v našich zdravotníckych zariadeniach aj na samotnom ministerstve naďalej výrazne plytvá, transformácia bola oficiálne zastavená. Ale napriek tomu sa na ministerstvo zdravotníctva prijímajú ďalší ľudia do transformačných tímov. A takmer každá z nemocníc má námestníkov pre transformáciu a transformačné tímy, čo sú zbytočne vyhadzované peniaze, ktoré by mali ísť na zdravotnú starostlivosť.
Pán minister Mikloš povedal, že navyšovať sa prostriedky do rozpočtu zdravotníctva nebudú a že sľuby, memorandum má vyriešiť pán minister Uhliarik racionalizáciou a ekonomizáciou celého systému. Ja si myslím, že tu v parlamente, v tejto sále, v médiách a na Slovensku asi nikoho nenájdeme, kto by veril, že pán minister Uhliarik ešte niečo v tomto zdravotníctve dokáže vyriešiť.
Ďalej tu máme ďalšie riziko. Máme tu riziko zisku zdravotných poisťovní, čo bolo v tomto parlamente vládnou koalíciou schválené. A teda nemáme žiadne záruky, že aj keby zdrojov v zdravotníctve bolo viac, že sa tieto peniaze, tieto naše povinné dane, ktoré všetci musíme platiť, dostanú k občanovi. Hovorí sa o tom, že súkromné zdravotné poisťovne očakávajú alebo predpokladajú zisk z verejného zdravotného poistenia až niekde na úrovni 100 mil. eur.
Keďže návrh na zvýšenie platby za poistencov štátu neprešiel, pretože, ako som to už povedal, sme ho chceli podporiť iba my, dovoľte mi, aby som podal návrh, ktorý ste mali teraz rozdaný v laviciach, je to návrh na doplnenie uznesenia č. 2 Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2012 a k rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 (tlač 495): „Uznesenie č. 2 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2012 a k rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 (tlač 495) sa v časti B, kde Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky dopĺňa o nový bod 2, ktorý znie: „2. vytvoriť v štátnom rozpočte rezervu na financovanie krízovej situácie v zdravotníctve v kapitole Všeobecná pokladničná správa v objeme 50 mil. eur z prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie“.“
Považujeme to za poslednú záchrannú brzdu, ktorú vieme v štátnom rozpočte urobiť na to, aby nám systém zdravotnej starostlivosti v budúcom roku úplne neskolaboval. Ďakujem pekne a žiadam predkladateľa zákona o vyjadrenie sa k návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Viete, v slovenskom zdravotníctve sa stalo fenoménom rozprávať o 4 % za poistencov štátu, ako keby tieto v prípade ich navýšenia mali vyriešiť všetky problémy slovenského zdravotníctva. Mám na stole výzvu Slovenskej lekárskej komory, aby sme schválili 5,5 % za poistencov štátu. Len viete, Národná rada môže schváliť čokoľvek, len môže schváliť to, na čo reálne daňoví poplatníci majú peniaze, na čo daňoví poplatníci zaplatia svoje dane.
Chcel by som pánovi poslancovi Rašimu dať do pozornosti, aby si naozaj pozrel, ako budú vyzerať verejné zdroje v rezorte zdravotníctva budúci rok. Zdravotníctvo je jediný rezort, ktorý po neschválení daňovo-odvodovej reformy dostal oproti návrhu štátneho rozpočtu schváleného 7. októbra pridaných 70 mil. eur. Medziročný nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní podľa makroekonomického vývoja čísel, ktoré máme k dispozícii z novembra tohto roku, pri 4 % za poistencov štátu bude plus bezmála 180 mil. eur v budúcom roku oproti roku 2011, v ktorom žijeme, 4,5-percentný nárast disponibilných zdrojov. K tomu treba, samozrejme, pripočítať aj skutočnosť, že zákon o lieku a príslušnom rozsahu sme schvaľovali preto, aby sme predovšetkým ušetrili náklady zdravotných poisťovní a náklady pacientov na predražené lieky. Šetrenie na liekoch by malo znamenať položku až do 100 mil. eur podľa odhadov ministerstva zdravotníctva. Čiže ja vidím priestor na navýšenie miezd pre sestry aj pre lekárov v budúcom kalendárnom roku.
Posledná moja poznámka je k tomu zisku. Viete, Ústavný súd rozhodol o tom, že zákaz zisku zdravotných poisťovní bol protiústavný. Táto vláda prijala jednu veľmi prísnu novelu, za akých okolností môžu zdravotné poisťovne vykazovať zisk. Ďakujem pekne.

Ďakujem aj ja. No kolega Novotný ma trošku predbehol, ale ja len ešte by som chcel k týmto číslam doplniť, že v zdravotníctve nielenže oproti roku 2011 bude viac peňazí, ako už to tu odznelo, lebo nesmieme zabúdať ešte na 350 mil. eur, ktoré vlastne boli použité na úhradu starých dlhov, a ďalej na odpustenie ďalších 120 mil. eur tzv. návratnej pôžičky, ktorá nakoniec bola nenávratná. To značí, že do zdravotníctva išlo ďalších, veľmi hrubo to poviem, 0,5 mld. eur, čo znamená, že zdravotnícke zariadenia sa napr. nebudú zaťažovať splátkami úrokov alebo všetkých tých istín a podobných vecí, ktoré, samozrejme, z nesplatených faktúr vyplývajú. A nikto, kto i len videl nejakú slovenskú nemocnicu zvnútra, si nemôže myslieť, že slovenské nemocnice reformu nepotrebujú. Lejeme peniaze do deravého hrnca, pričom vieme povedať len toľko, že slovenské nemocnice požadujú každý rok 120 mil. eur navyše, ale nevieme povedať, na čo majú byť vynaložené. Nevieme povedať to, či slovenskí pacienti za 120 mil. eur dostanú lepšiu starostlivosť alebo budú kratšie čakať na operácie. Nič z toho nevieme povedať. Vieme z toho len to, že tam potrebujeme naliať viac peňazí. Ja hovorím, že nalieva sa viac peňazí, aj v tomto návrhu štátneho rozpočtu je viac peňazí ako v roku 2011, ale potrebujeme aj upchať diery v zdravotníctve. Ďakujem.