26. schôdza

Páni poslanci Zelník, Ondruš a pani Vaľová sa prihlásili s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Blanára.
Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda.
Vážený pán kolega poslanec, pán Blanár, chcem vyjadriť súhlas so všetkým, čo si povedal. A chcem sa venovať otázke platov, ktorú si otvoril pri tomto zákone. Áno, treba povedať, že minister zdravotníctva zavádza, ak hovorí, že na mzdy sú vyčlenené peniaze. Totižto ani minister, ani vláda nedisponuje žiadnymi peniazmi, ktoré by mohli ísť na zvýšenie platov.
Zdravotnícke zariadenia dostávajú finančné prostriedky od zdravotných poisťovní na základe zmluvných vzťahov. Najskôr by do zdravotných poisťovní museli prísť väčšie zdroje, a tie sa dajú dosiahnuť len tak, že sa zvýši odvod štátu za svojich poistencov aspoň na hodnotu piatich percent.
Na túto úpravu má práve dosah súčasná vláda a vládna koalícia. Je nezodpovedné, ak minister zdravotníctva bez adekvátneho navýšenia zdrojov do zdravotných poisťovní dá príkaz riaditeľom, aby lekárom zvýšili platy. Bude to mať za následok rýchlejšie a razantnejšie vytváranie dlhu, čo by po voľbách mohlo vyústiť do všeobecného kolapsu zdravotníctva.
Zdravotnícke zariadenie, ktoré dostane peniaze na základe vystavenej faktúry, dostáva peniaze v jednom balíku. V tom sú peniaze na platy, na prevádzku, nákup liekov, špeciálneho zdravotného materiálu.
Je to predsa jednoduchá matematika. Ak z toho istého balíka použijem väčšiu časť na mzdy, zostane mi menej peňazí na ostatné. Je to ohrozenie pacienta, zníženie poskytovania zdravotnej starostlivosti a v konečnom dôsledku to môže vyústiť do celkového kolapsu zdravotníctva ako takého.
Ďakujem.

Pán poslanec Ondruš.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Juraj, ďakujem za to vystúpenie. Ja som si vlastne až teraz uvedomil, aj keď som ho len tak jednou-dvomi vetami spomenul, že vlastne je tu veľká, na jednej strane je tu záujem vnášať akúsi spravodlivosť do celého systému tým, že by malo byť prísnejšie alebo presnejšie posudzovanie schopnosti klientov, respektíve ich najbližších príbuzných, prispievať na úhradu nákladov spojených s poskytovaním sociálnej služby, ale na druhej strane vlastne naozaj tu vnášame jednu obrovskú nespravodlivosť tým, že osobitne riešime zariadenia, ktoré spadajú pod obce a mestá. Neriešime zariadenia, ktoré spadajú pod VÚC-ky. A to sa priznám, že to som vlastne tak silno nevnímal, kým som si nevypočul to tvoje vystúpenie.
Takže ja, samozrejme, plne podporujem ten pozmeňujúci návrh. A v podstate som sa s faktickou prihlásil najmä preto, aby som zopakoval svoju výzvu zo záveru svojho diskusného príspevku, keď som vyzval vládnych poslancov, aby skutočne sa pokúsili s maximálne otvorenými hlavami si teraz vypočuť tie dva pozmeňujúce návrhy pani kolegyne Tomanovej a tvoj, pretože oba odstraňujú výrazné riziká. A vlastne v tom druhom prípade nespravodlivosti tej novely.
A ja som aj rád, že si aj spomenul taký ten okrúhly stôl z toho leta minulého, pardon, tohto roku, lebo to sa zase musím vrátiť jednoducho k tomu, že práve tam zazneli tie jasné slová o načasovaní prípravy tejto novely zo strany pani štátnej tajomníčky. A aj ona vtedy jasne povedala, že s tou novelou sa nepočíta s jej účinnosťou skôr ako od prvého júla budúceho roka. To znamená, že, že ten časový stres v skutočnosti nie je reálnym argumentom.

Pani Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Ja opätovne poviem, že môžu všetci vidieť rozdiel vo vystúpení, ak skutočne vystúpi fundovaný človek ako napríklad Juraj Blanár, ktorý je predseda vyššieho územného celku a ktorý vie porovnať veci a vie, o čom hovorí, pretože pragmaticky rozhoduje o peniazoch, ktoré sú na kraj, a veľmi správne poznamenal, že regionálne rozdiely nemôže niekto diktovať zhora, ako, ako sa budeme regionálne správať, ale regionálne rozdiely môže jedine riešiť samospráva, a to práve aj pri vyplácaní finančných prostriedkov, čo sa týka sociálnych služieb.
Samozrejme, že neexistovali a žiadna štúdia, žiadna analýza, čo je ďalší obrovský nedostatok tejto novely, a ani sme nedostali k dispozícii žiadne materiály, ktoré mesto, ktorý vyšší územný celok koľkými percentami sa podieľa na poskytovaní sociálnych služieb, ale, samozrejme, zase je to zákon ušitý ad hoc, ktorý môže spôsobiť obrovské problémy samosprávam. A správne, ako povedal pán poslanec Blanár, ale všetky tieto problémy budú riešiť opäť samosprávy, nie vláda.
A ďalšia vec, veď už dnes každá samospráva môže zaplatiť svojim klientom aj sto percent. A ja si myslím, že by to urobil aj pán predseda Blanár, urobila by som to aj ja ako primátorka, ale veď dnes nám štát dlhuje na daniach, konkrétne v meste Humenné je to tristotisíc eur, vážení.
Tak to nie je vecou zákona, nie je to vecou percent, ale je to vecou, skutočne, finančných prostriedkov, ktoré keby každá obec alebo mesto malo, tak nemá vôbec problémy dnes zaplatiť svojim klientom a zaplatí aj iné služby, ale dnes nemáme ani na základné veci, pretože dodnes nemáme vyrovnané dane, ktoré tu pán minister sľúbil, že vyrovná do konca roka.
Takže je to ozaj otázka peňazí. A ak vyriešime otázku peňazí, tak potom nebudeme musieť riešiť takéto rýchle nezmyselné ušité novely ako riešime dnes.
Ďakujem.

Pán poslanec Blanár.

Pán kolega Zelník, ďakujem za to, že ste si v tom vystúpení vybrali práve to, čo naozaj trápi nás a odoberá nám to finančné prostriedky, pretože vláda o niečom rozhodne, ale negarantuje finančné prostriedky.
Pritom charta regionálnych samospráv, Európska charta regionálnych samospráv hovorí o tom, že ak má byť prenesená nejaká kompetencia alebo rozšírená, tak musí byť automaticky aj krytá finančnými prostriedkami. A tento princíp je tu jednoducho narušený.
A preto mi dovoľte ešte aj v súvislosti s tým diskriminačným prístupom, ktorý aj pán kolega Ondruš spomenul vo faktickej poznámke, aby som prečítal také dosť zaujímavé tvrdenie, ktoré vychádza z toho, čo pán minister povedal. Je to v nadväznosti na prejav pána ministra Mihála a jeho odôvodnenie potreby zabezpečenia financovania sto desiatich obecných zariadení, že môže dôjsť k ohrozeniu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti ako jedného zo základných ľudských práv a slobôd.
Je potrebné zabezpečiť aj zachovanie ľudskej dôstojnosti a neohrozenia práva aj tých občanov, ktorí poskytujú sociálne služby, ktorým poskytujú sociálne služby vyššie územné celky, pretože z rozpočtu vyšších územných celkov to nie je možné. Nie je to možné.
Teda prijatím novely všetci, všetci verejne a vedome pripustíme stav, že občania vo vyšších územných celkoch, ktoré sú tam, kde sú tie zariadenia, budú mať poslancami Národnej rady ohrozené práva. Toto je záver, ktorý vyplýva z toho, že dnes riešime obce, ale najväčších poskytovateľov sociálnych služieb, ktorými sú práve samosprávne kraje, neriešime. Čo je nielen diskriminačné, ale nie je to ani dobré, lebo to ohrozuje práve toho, o koho nám ide.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, a preto ju vyhlasujem za skončenú.
Pýtam sa pána podpredsedu vlády a pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave?
Ďakujem pekne.
Čiže záverečné slovo pána ministra.

Ďakujem pekne. Dovoľte pár poznámok na záver rozpravy k zákonu o sociálnych službách. V rozprave zaznelo niekoľko pozmeňovacích návrhov. Najskôr sa teda vyjadrím k nim.
Pozmeňovací návrh pani poslankyne Blahovej, ktorý temer kopíruje to, čo bolo odsúhlasené sociálnym výborom. Ale teda technicky tento návrh zlepšuje. Nebudem to komentovať. Takže tento návrh by snáď mal získať podporu.
Podstatou je teda to, aby, aby to pravidlo spoluúčasti klienta päťdesiat percent sa netýkalo, pokiaľ ide o deti, respektíve rodičov, ktorí musia potom platiť za tieto deti.
Veľmi sa teším na to, že ho určite podporí aj pani Tomanová, pretože je to presne to, čo zdôrazňovala, či už teraz, dnes v rozprave alebo na výbore.
Ďalej poslanecký pozmeňovací návrh pani poslankyne Tomanovej, ktorým sa v § 73 a jednotlivých odsekoch zvyšuje ochrana príjmu. No tak, ak sa ochrana príjmu v niektorých prípadoch zvýši až na 380 eur, tak to jednoducho znamená, že títo klienti za príslušné služby nebudú platiť nič, ak majú dôchodok nižší ako 380 eur.
Takže, pán poslanec a zároveň pán predseda vyššieho územného celku Blanár, viete o tom, čo by to znamenalo, keby sme prijali poslanecký pozmeňovací návrh pani poslankyne Tomanovej? Odpoviem obrazne za vás, no znamenalo by to to, že príjmy od klientov by sa samozrejme znížili, čo by sa teda dotklo či vyšších územných celkov, či obcí. A neviem, či takéto riešenie je jednoducho korektné.
Ochrana príjmu bola nastavená v roku 2008 za vašej vlády. Bol to vlastne váš návrh ako ministerky. Takže takéto dramatické zmeny, ktoré ste takto predložili, by znamenali vážne, neviem si predstaviť aké, lebo to by bolo treba, samozrejme, spočítať, čo sa takto v rýchlosti nedá, ale je jasné odhadom hneď na prvý pohľad, že by to znamenalo veľmi významný prepad príjmov za úhrady od klientov, takže to si skrátka trošku protirečíme, keď sa bavíme k tejto téme.
No a potom poslanecký pozmeňovací návrh pána poslanca Blanára, ktorého podstatou je teda to, aby sa do tohto, do tejto zmeny financovania zahrnuli aj vyššie územné celky. Neviem, či si správne pamätám, 15 miliónov eur ste vyčíslili vy sám tieto dopady. Čiže minimálne 15, 15 miliónov eur by štátny rozpočet stálo zafinancovanie tohto vášho návrhu, na čo ja jednoducho v tomto momente nemám kompetenciu, aby som povedal súhlasné áno.
Chcem pripomenúť, že tie zmeny, ktoré sú vo vládnom návrhu, ktoré sa týkajú samospráv a neverejných poskytovateľov, sú vyčíslené s dopadmi približne 40 miliónov eur, pričom financovanie je dané tým, že tu ide vlastne o peniaze, ktoré boli doteraz v rozpočte vyčlenené na tie nesystémové dotácie, vyplývajúce z monitoringu. Čiže tam nejde o nový balík peňazí, tam ide o, presne o tie peniaze, ktoré sme doteraz zariadeniam dávali, ale nesystémovým, no môžeme sa sporiť, do akej miery systémovým, nesystémovým spôsobom, to je vedľajšie. Ale dávali sme im to na základe monitoringu. To znamená, určitým ad hoc spôsobom, ktorý spôsoboval, ktorý znamenal neustále škriepky, oneskorenia, zadržiavanie peňazí. No, zažil som to zatiaľ raz behom toho jedného roka a naozaj mi to stačilo. Takže ak tento návrh by neurobil nič iné, len to, že namiesto monitoringu dáme presne tým istým subjektom spravodlivejším spôsobom, transparentnejším spôsobom peniaze, tak minimálne je to určitý pokrok, ktorý nemá dopady na štátny rozpočet.
No a teraz vo všeobecnosti k procesu prijímania tohto zákona. Všetci, ktorí v tejto sfére pracujete, viete, že sme, tak ako to tu zaznelo mnohokrát, pracovali na rezorte na príprave veľkej novely zákona o sociálnych službách, kde hlavným cieľom bolo zlepšiť finančnú kondíciu, skrátka, zmeniť spôsob financovania. Diskusia bola komplikovaná, a v podstate sa neukončila kvôli tomu, že prišli predčasné voľby. Takže nebolo možné tento návrh, respektíve tento zákon, pripraviť tak, ako bola naša predstava. Tá diskusia bola naozaj veľmi komplikovaná. Áno, objavil sa tam aj ten moment, kedy sa istý čas zvažoval prenos kompetencií na štát, ale od tejto myšlienky sme upustili v tej diskusii, pretože, jednoducho, o tom je diskusia. Padajú rôzne návrhy v dobrej vôli, v dobrej viere. Od tejto myšlienky sme vtedy upustili, pretože sa ukázala v ďalšej diskusii, že naozaj by to nebolo dobré. Kompetencie samospráv sú jasné, sú v poriadku a znovu sme sa vrátili k tomu, v tej diskusii, aby sa financovanie stalo trojzložkovým a tak ďalej, a tak ďalej. Viacerí z vás ste sa toho priamo alebo nepriamo zúčastnili, sledovali ste, takže nebudem to opakovať. No, keďže sme v časovom tlaku, v časovom tlaku a táto veľká novela, ktorej účinnosť sa predpokladala k 1. 7. 2012 sa jednoducho v tejto snemovni už prijať nedá, a pretože je otázne, čo bude v tom prechodnom období, kedy sa bude formovať nová vláda, nech už bude akákoľvek, chceli sme týmto spôsobom pomôcť obciam, hlavne obciam, skutočne hlavne obciam, vybŕdnuť z tej šlamastiky, v ktorej, v ktorej sú, touto novelou tak, ako tu je predstavená. Pokiaľ ide o rýchlosť prijímania, tak ja viem, že teraz sme, každému je jasné, sme v skrátenom legislatívnom konaní, ale tie zámery aj paragrafové znenie bežali cez pripomienkové konanie. A to nie je len otázka dvoch-troch dní tu v parlamente. Všetci tí, ktorí sa o túto tému zaujímajú a, pán predseda, ste o tom sám hovorili, keď ste hovorili, že koncom septembra ste boli na jednom z rokovaní, tak jednoducho viete, že všetky tieto myšlienky, všetky tieto idey boli pripravované dlhší čas, ako je len nejakých, ako sú nejaké dva-tri dni tu v tejto snemovni. Takže nepovažujem za korektné argumentovanie, že nemali sme čas a podobne. Veď, pán poslanec Ondruš, niekoľkokrát ste vy sám spomínali tú konferenciu, na ktorej sme spoločne boli na Drotárskej ceste, a tá bola pred šiestimi týždňami a tam vlastne celý tento zákon bol k dispozícii a diskutovalo sa o ňom dosť intenzívne. Aj vy ste predsa prednášali príspevok a už tam ste hovorili o tých päťdesiatich percentách. Veď sa na to dobre pamätáme, takže. Samozrejme, ale pokiaľ ide o princíp päťdesiatich percent...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pán podpredseda vlády, poprosím, nediskutujte teraz s poslancami. Je treba využiť právo záverečného slova a nediskutovať.

Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ďakujem za upozornenie. Takže to sú veci, ktoré rozhodne tu neprišli pred dvoma dňami do parlamentu z jasného neba. No a pokiaľ ide teda o ten kľúčový spor, či päťdesiat percent áno alebo, alebo nie. No, tak dovolím si povedať príklad, ktorým ako tu už dva dni operujem. Dnes je v priemere nastavené spolufinancovanie zo strany klienta, v priemere podľa našich skúseností na úrovni približne tridsať percent. To znamená, že ak náklady v nejakom zariadení pre seniorov, povedzme, typicky sú okolo, povedzme, okolo sedemsto eur, tak od klienta tá samospráva dnes žiada zaplatiť dvesto eur. Máme desaťtisíce, státisíce dôchodcov. Hovorím snáď niečo zlé, pani ? To bola rečnícka otázka, pán podpredseda vás nepripustí do diskusie. Takže, takže ak máme dôchodcu, ktorý má dnes dôchodok presne týchto dvesto eur, tak on nám v tomto zariadení platí stošesťdesiat, ochrana príjmu dvadsať percent životného minima znamená, že mu štyridsať eur zo zákona musíme nechať. Čiže ešte raz, neplatí dvesto eur, ktoré od neho požaduje samospráva, ale platí stošesťdesiat, štyridsať mu ostáva. Tým, že zo zákona bude musieť táto obec zvýšiť spoluúčasť na päťdesiat percent, bude to znamenať, že klient bude mať povinnosť platiť odo dňa D tristopäťdesiat eur. Čo sa stane v prípade tohto konkrétneho dôchodcu s dvestoeurovým dôchodkom? No, nestane sa vôbec nič. Pretože tak ako doteraz bude platiť tých istých stošesťdesiat eur, pretože má dôchodok dvesto eur, ten mu nikto nezvýšil, štyridsať eur mu musíme nechať, čiže on nebude žiadnym spôsobom dotknutý touto zmenou. Tým chcem zdôrazniť, tým chcem zdôrazniť, že táto zmena sa z hľadiska potenciálneho poškodenia tých najchudobnejších dôchodcov nijako nedotkne. Pretože to, čo platili doteraz, budú platiť aj naďalej. Pokiaľ ide o dôchodcu, ktorý má dôchodok päťsto eur a dnes platil tých dvesto a tristo sme mu nechali, tak ten bude musieť platiť tristopäťdesiat. Ale veď celý čas ja ako minister počúvam to, ako je to možné, že takíto dôchodcovia vlastne platia tak málo, pričom majú takýto dôchodok, ale to zariadenie má náklady sedemsto eur na jedno miesto? To, to nie je zadarmo. Ale my dotujeme, tedy my, obce alebo vyšší územný celok dotuje toto zariadenie päťsto eurami, ako naozaj, z pohľadu takýchto v úvodzovkách "bohatších dôchodcov", naozaj veľmi neštandardne. Prosím vás, ako solidarita a sociálnosť, samozrejme, rešpektujem to, ale tam, kde to má svoj priestor. Ak má dôchodca vysoký dôchodok, alebo ak má príjmy, povedzme z nejakého prenájmu alebo z nejakých aktivít, tak prečo by mal platiť len dvesto eur? Veď to nedáva žiadny zmysel. A potom samospráva krváca. A potom samospráva nemá peniaze na to, aby prefinancovala tie zariadenia, aby, aby naozaj sa tie prostriedky hradili za tých klientov, ktorí majú tie dôchodky alebo príjmy nízke. Veď chceme, aby ten princíp bol naozaj sociálny...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím vás. Keď ste vy rozprávali, tak vám nikto neskákal do reči. Pán minister má právo záverečného slova. Keď ste rozprávali, ste si mohli povedať, čo ste chceli. Tak sa chovajte ako poslanci.
Ďakujem pekne.

Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ak, ak má, ak má ten klient, ak má ten dôchodca deti, ktoré majú majetok, tak aj dnes musia tie deti za toho dôchodcu, ak má nízky dôchodok, doplatiť do príslušnej sumy. A je to tak správne. Je to tak správne... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pani , čo potrebujete ešte, aby vám bolo povedané, že keď je právo záverečného slova pána ministra, tak rešpektujte to, že má právo povedať, aký je jeho názor. Ja som si tu tiež musel od vás kadečo vypočuť. A sedím tu, pretože som si vylosoval toto nezmyselné poradie. Tak vás poprosím, rešpektujte, že hovorí teraz pán minister v záverečnej reči.

Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ďakujem, pán predsedajúci. Sú to skrátka princípy, pokiaľ ide o spoluúčasť rodinných príslušníkov, pokiaľ ide o nastavenie ochrany príjmu, ktoré boli zavedené v roku 2008, a nijakým spôsobom ich nemeníme, ani meniť nechceme, pretože tak to považujeme za, v danej chvíli za správne. Ak budeme hovoriť o veľkej novele, o systémovej novele, o systémových zmenách, nech sa páči, tam tú diskusiu je možné otvoriť. Ale tu, v tomto momente to nemá zmysel, pretože by to mohlo znamenať ďalšie výpadky, pokiaľ ide o príjmy samospráv. A predsa táto novela má riešiť nedostatočné financovanie, problémy, ktoré samosprávy majú. Preto verím, že zmeny, ktoré sú navrhnuté v tejto novele vrátane poslaneckého návrhu, ktorý predniesla pani Blahová, táto snemovňa podporí a zákon schváli.
Ďakujem.