26. schôdza

Ďakujem pekne.
Ja by som chcel dať pánovi poslancovi Novotnému do pozornosti jeho slová pred rokom, keď takisto svätosväte tvrdil, že zdrojov bude v zdravotníctve viac. A z tabuliek, ktoré sú predložené v tomto návrhu rozpočtu, vyplýva, že tých zdrojov za poistencov štátu bolo v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 menej o 127 mil. eur. A to sú ich čísla. A na rok 2012 je tu len predpoklad, ktorému ale už vôbec nikto neverí.
A čo sa týka ušetrenia na liekoch až 100 mil. eur, tak to deklaruje iba pán minister, ale nie je to ničím podložené. A naozaj opakujem, že pán minister Uhliarik môže deklarovať čokoľvek, ale pre mňa a, myslím si, pre väčšinu populácie je absolútne nedôveryhodný.
A čo sa týka zákazu zisku, tie opatrenia, ktoré sa urobili, aby zisk zdravotné poisťovne nečerpali, ktoré ste vy navrhli, sú absolútne kozmetické, lebo kozmetické to nebolo, tak si súkromné poisťovne nevyberú 100 mil. eur z povinných odvodov nás všetkých.
A veľmi krátko reakcia na pána poslanca Kalista. Pán poslanec, nemáte morálne právo sa vyjadrovať k peniazom, k zisku a k čomukoľvek v zdravotníctve, nakoľko váš zamestnávateľ je tým, ktorý tento systém likviduje a vyťahuje z neho peniaze. Takže to nie sú vaše slová, sú to slová finančnej skupiny. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte, keďže rozprava k návrhu zákona o štátnom rozpočte speje k svojmu záveru, aby som za poslanecký klub SMER – sociálna demokracia zaujal stanovisko.
Treba si uvedomiť, že rokovanie tohto roku o rozpočte sa nesie vo zvláštnom duchu nielen preto, že používame veľmi zvláštny spôsob, že vlastne rokujeme o pozmeňováku k pôvodnému návrhu zákona, čo trošku vytvára predsa len procedurálne problémy z hľadiska možnosti buď dávať návrhy na presuny, ktoré majú neutrálny charakter, alebo dopĺňať a meniť celú štruktúru rozpočtu. Ten druhý dôvod tej zvláštnosti rokovania je celkový kontext nielen tu na Slovensku, ale aj v Európe a na celom svete a očakávania, čo prinesie summit a čo prinesie piatok. Aj preto dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu veľmi otvorene hovoril o tom, čo už naznačil podpredseda strany Marek Maďarič vo faktickej poznámke, že jednoducho strane SMER – sociálna demokracia záleží na tom, aby Slovensko išlo do zmien, ktoré bezpochyby Európsku úniu a eurozónu očakávajú, ako dôstojný a dôveryhodný partner. Pravdepodobne by východisková pozícia či pre pani premiérku, ktorá dosluhuje, alebo pre pána ministra financií, ktorý dosluhuje, nebola celkom optimálna, ak by odchádzali na rokovanie s partnermi bez schváleného zákona o štátnom rozpočte a bez schváleného ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je to veľmi zrozumiteľný postoj. A chcem ho za poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia potvrdiť.
Čo my ale vadí. Táto diskusia jednoznačne potvrdila, že rozpočet je postavený na predikcii, ktorá pravdepodobne nezodpovedá a nebude zodpovedať realite, a ktokoľvek bude po voľbách v marci vládnuť, bude pravdepodobne musieť robiť vážne korekcie. Pre mňa najväčším problémom nielen na Slovensku v dnešných dňoch je, že absolútne nehovoríme o ideových a ideologických východiskách zmien, ktoré očakávajú Európsku úniu a eurozónu. A mám na mysli nielen riešenie tak zásadného problému, ako sú deficity a dlhy, ale aj riešenie tak zásadného problému, čo s úrovňou sociálnych vzťahov a čo s fungovaním čohosi, čo sa dlhé roky nazýva solidarita. Pravdepodobne ešte stále žijeme v zajatí bánk, veľkého kapitálu. V piatok som sledoval úplne náhodou na nemeckom kanáli diskusiu Bundestagu, kde jeden nemecký poslanec sa pýtal, dokedy veľké korporácie, banky, ktoré nemôžu padnúť, poznáte too big to fail, budú ešte ovplyvňovať rozhodnutia politikov, ktorí nesú primárnu zodpovednosť za kvalitu života ľudí. A ja som presvedčený, že ak eurozóna a Európska únia nájde cestu, ako upokojiť to, čo sa nazýva diktát trhu, že sa bude musieť na úrovni politických lídrov vrátiť k riešeniu tohto problému, a to aj preto, že paradoxne tie trhové neoliberálne riešenia ožobračujú tých, ktorým vraj mali priniesť benefity. A je to stredná vrstva.
Viete, na záver, dnes každý hovorí o tom, že problémom zadlženia je míňanie, že je to sociálna rozšafnosť. A to je slovník pravice a neoliberálov, že jednoducho sociálni demokrati a socialisti v Európe pomíňali strašne veľa peňazí na to, čo sa nazýva sociálny štát. Nuž, dámy a páni, v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, keď sa začali kreovať tieto modely, bol hrubý produkt krajín, teraz nehovorím o Slovensku, štyrikrát nižší a objem peňazí, ktoré boli vynakladané na to, čo nazývame sociálny štát, bol ďaleko vyšší. Problém ale nie je v pomere výdavkov k produktu. Problém je ten, že na rozdiel od šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď existovala aj obrátená solidarita, dnes jednoducho je čoraz menej tých bohatých ochotných podieľať sa na tejto solidarite. Jednoducho povedané, bohatí bohatnú, dámy a páni z pravice, v týchto vašich modeloch a chudobní chudobnejú. A stačí čítať, pán minister, Economist, je to váš obľúbený časopis, z ktorého veľmi často citujete, a zistíme, že pravdepodobne nie je až tak celkom bludom myšlienka toho, čo nazývame aj my, SMER – sociálna demokracia, ako nástroj budúcnosti, myšlienku rastu, recovery, a že to, čo vy ste si osvojili ako jediný účelný nástroj austerity, škrtať, škrtať, škrtať, to je cesta do pekla.
Takže, dámy a páni, ten rozpočet je zlý. Nedáva ľuďom na Slovensku žiadnu nádej. Ale strana SMER – sociálna demokracia bude veľmi rada, ak sa ho podarí prijať, nie vo vašom záujme pokračovania vo vašich neoliberálnych pokusoch na ľuďoch, ale v záujme toho, aby Slovensko bolo dôstojným partnerom v Európskej únii. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, dovolím si, je to síce na záver a po odhlásení sa niekoľkých desiatok kolegov z rozpravy, vyjadriť sa k zákonu zákonov, k zákonu o štátnom rozpočtu. Mal som pôvodne zámer vystúpiť podrobnejšie ku kapitole Kultúra a jej financovanie. Vnímajúc však celkovú atmosféru toho, aby sme dnes mohli pristúpiť aj k hlasovaniu, som sa rozhodol trošička svoj príspevok skrátiť. A dúfam, že prispejem k tomu, aby vôbec téma kultúry tu aspoň čiastočne zaznela aj z úst bývalých koaličných poslancov.
Rozhodol som sa z hľadiska rozpočtu vo výdavkovej časti kapitoly Kultúra zvýrazniť hlavne jeden fakt, že v tejto atmosfére výrazného šetrenia obsahuje vlastne rozpočtová kapitola sumu 181 mil. korún, čo je nárast oproti schválenému rozpočtu za rok 2011 v sume 13,981 mil. A tu prichádza k tomu skráteniu z hľadiska bežných výdavkov, ktoré tu ja považujem za prioritu. Myslím si, že v dlhodobom trende kultúry na Slovensku pri zostavovaní rozpočtu verejných financií vnímam kultúru ako nie celkom prioritnú, dokonca často ju vnímam ako označovanú za marginálnu. Aj pri tomto zostavovanom rozpočte tu prišlo k nárastu. A z hľadiska tohto pri schvaľovaní rozpočtu by som nemal problém zahlasovať za návrh. A v danej miere akceptácie aj tohto návrhu by tak existovala možnosť podpory návrhu. Ako však môj predrečník spomínal, mali sme iný problém.
A chcel by som pristúpiť vlastne k podstate. Pri návrhu rozpočtu prebehla diskusia, ktorá viac-menej sa snažila akceptovať všetky požiadavky. Akceptovali sme aj danú mieru nárastu z 3,8 % na 4,6 %, avšak prebehlo jedno rokovanie, z ktorého doteraz vlastne nemám žiadny výsledok. Týka sa to témy predložených poslaneckých návrhov, kde sme predložili našu predstavu solidarizácie. Je to premietnuté tým, že by v miere solidarity lídrov politických strán mal byť upravený spôsob financovania politických strán. Ja pravdepodobne už aj v hodine H počkám možno v záverečnej reči na nejaké stanovisko, či tento návrh bude akceptovaný alebo je akceptovaný, pretože od neho sa odvíja aj moja podpora pre štátny rozpočet. Ale keďže nechcem dlhšie naťahovať čas, chcel by som zdôrazniť, že myslím si, takisto že je lepšie mať akýkoľvek rozpočet, ako nemať ho žiadny. Preto aj touto cestou si dovolím spýtať sa, či by sme sa mohli dopracovať k tomuto stanovisku, či bude to existovať v miere podpory nášho návrhu alebo či prídete s nejakým iným možným riešením práve v tejto otázke. Pýtam sa na to, lebo je to dosť dôležitá vec pri hlasovaní, ak má hlasovanie prebehnúť ešte dnes a ak teda sú potrebné pri tom hlasovaní aj naše hlasy. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Budem hovoriť dve minúty veľmi krátko o kultúre, teda o štábnej kultúre, o účtovných knihách, o poslaneckých návrhoch a trochu citovať klasikov. „Možná slyším trávu růst,“ ako ju počúval Petr Pithart v krízových situáciách našej vlasti. „A budu snažně žádat,“ ako to robil pán prezident Havel. A chcem vás poprosiť v súvislosti s rozpočtom, z ktorého sme platení i my, poslanci, pretože „slyším trávu růst“, aby sme v eufórii schválenia rozpočtu nezabudli na to, že táto schôdza má ešte ďalší program, aby sme neurobili opätovne už po tretíkrát to, že "zrušíme" poslanecké návrhy. My sme platení za prácu v parlamente a zákonodarný zbor má dávať zákony a na tom sa majú podieľať aj poslanci. Štábna kultúra účtovníctva hovorí, že účtovná kniha obsahuje, "má „dáti“ a dal". A je povinnosťou poslanca stáť za tým, že chce, aby sa prerokovali poslanecké návrhy. Chcem teda v rámci plnenia mojej zodpovednosti voči rozpočtu, keďže som z peňazí daňových poplatníkov platený i ja, aby bolo umožnené poslancom podať všetky poslanecké návrhy, ktoré sú v programe tejto schôdze, a nezrušiť ich. Krok, ktorý by viedol k ich zrušeniu, považujem za zneužitie zdrojov zo štátneho rozpočtu, pretože sa domnievam, že sme tu na to, aby sme rokovali. Niektoré zákony tu už ležia od júna. A preto môžeme odmietnuť tvrdenie, že sú volebnou kampaňou. Myslím si, že ako ten, kto zo štátneho rozpočtu žije, mám aj za tie peniaze pracovať. Prosím preto vopred, dvíhajúc varovný prst, aby sme, ešte raz hovorím, po schválení rozhodujúcich bodov nezrušili zvyšok schôdze. Ďakujem.

Ďakujem. Keďže som tam mal tento bod poslaneckých návrhov, tak vnímam to ako reakciu aj na seba. Ja sa k tejto výzve, samozrejme, pripájam, pretože z 52 predložených poslaneckých návrhov som priamo podpísaný pod šiestimi z nich a bol by som veľmi nerád obviňovaný rovnako, ako hovoríte vy, pán kolega, z nejakej miery populizmu, pretože úprava autorského zákona v zmysle umožnenia toho, aby v našom právnom systéme platil štatút bezvýhradných licencií alebo bezvýhradných zmlúv, je vysoko odborná téma. Myslím si, že nikto ma z populizmu pri predkladaní tejto novely zákona autorského obviňovať nemôže. Zároveň tam máme tému predloženú s kolegami, voláme ju spoločne ako späť na bicykloch do lesa, myslím si, okrem tém, ktoré som spomínal. A to je napr. miera vyjadrenia solidarity, pri financovaní politických strán, máme predložených 52 bodov poslaneckých návrhov. A takisto si myslím, že je absolútne neakceptovateľná až hrozná predstava, že sú aktívnejší kolegovia, pokiaľ ide o tieto poslanecké návrhy, stratili pri nich jednak čas, jednak energiu a predložili ich, aby ich táto snemovňa možno väčšinovým hlasovaním nenávratne odsunula, pretože je tu možnosť tá, že ak nebudú prerokované na tejto schôdzi, tak strácajú akýkoľvek zmysel, aby boli prerokované ďalej. Chcem povedať, že priamo pri predkladaní zmeny autorského zákona už prebehlo aj medzirezortné pripomienkové konanie, takže to nie je len čerpanie času, ale aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi poďakovať sa všetkým za rozsiahlu rozpravu a za množstvo prednesených názorov a pohľadov na rozpočet a veci s tým súvisiace.
Keďže bol predložený vlastne jediný pozmeňujúci návrh vo forme uznesenia, tak sa vyjadrím k nemu, no ešte predtým možno odpoviem pánovi poslancovi Viskupičovi: Nie, nebola dosiahnutá dohoda na vašich požiadavkách.
Začnem teda tým jediným formálne predloženým návrhom, ktorý predložil pán poslanec Raši. A týka sa teda uznesenia, ktorým sa navrhuje, aby Národná rada uložila vláde vytvoriť v štátnom rozpočte rezervu na financovanie krízovej situácie v zdravotníctve v kapitole Všeobecná pokladničná správa v objeme 50 mil. eur z prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, čiže presunúť to zo spolufinancovania do rezervy. K tomu chcem povedať, že sa vôbec, ale vôbec nestotožňujem s vaším pohľadom na zdravotníctvo, k tomu sa vyjadrím o chvíľu. Čo sa týka tohto návrhu ale, vidím isté rácio v tom, že naozaj sme v situácii, keď stále presne nevieme, koľko môžu byť rozpočtové dôsledky tej dohody, ktorá bola podpísaná medzi pani premiérkou a zástupcami LOZ , ktorých vlastne jednotlivé ustanovenia sa zrejme budú prerokovávať v parlamentne. Takže z tohto pohľadu vytvorenie istej rezervy, ktorá ale by bola čerpaná len vtedy, keby sa ukázalo, že sú nevyhnutné prostriedky na vykrytie týchto záväzkov, považujem v istom zmysle za možné a racionálne.
Ale keď už som začal hovoriť o zdravotníctve, dovoľte, aby som teda pokračoval zdravotníctvom. Viacerí z vás, pán poslanec Zelník, pán poslanec Raši a ďalší vystupovali v tom zmysle, že v zdravotníctve je málo peňazí. Chcem povedať, že som hlboko presvedčený z pozície ministra financií teraz za posledný rok a pol a aj predtým z môjho pôsobenia v iných vládach, že primárnym problémom slovenského zdravotníctva nie je nedostatok peňazí, čím nehovorím, že keby bolo peňazí viac, že by sa nemohli minúť alebo že by sa neminuli v slovenskom zdravotníctve. Ale oveľa väčší problém než nedostatok peňazí je neefektívnosť, nehospodárnosť, plytvanie, nadmerné kapacity aj nadmerné zariadenia. Toto je zásadný problém slovenského zdravotníctva. A potvrdzuje to množstvo nezávislých analýz. Z nich spomeniem len niektoré. Podľa analýzy OECD ak by slovenské zdravotníctvo fungovalo efektívne, tak stredná dĺžka života by mohla byť o štyri roky dlhšia. Podľa iných analýz 20 až 30 % prostriedkov, ktoré sa v zdravotníctve minú, spotrebujú, nejde na liečenie pacientov, ale ide napr. na financovanie, vykurovanie, prevádzku, údržbu, rekonštrukcie kapacít, ktoré sú navyše, ktoré sú nezmyselné, ktoré by nemuseli vôbec byť, nehovoriac o plytvaní, nehovoriac o predražených nákupoch. Analýzy, ktoré sa robili v súvislosti s transformáciou nemocníc, ukázali, že existuje dokonca desaťnásobný rozdiel, desaťnásobný rozdiel pri kúpe a obstarávaní tých istých tovarov a tých služieb. Niektoré nemocnice ich nakupujú za desaťkrát vyššiu cenu ako iné. Sú to napr. upratovacie služby alebo elektrina a iné služby. Proste tá miera plytvania je obrovská. Práve preto v zdravotníctve je potrebné urobiť najmä poriadok, urobiť najmä systémové zmeny. Iný argument, ktorý hovorí jasne o tom, že nedostatok peňazí nie je primárnym problémom, je to, že keď si pozrieme, aký máme podiel na verejných výdavkoch, podiel na verejných výdavkoch v jednotlivých sektoroch, ako je zdravotníctvo, školstvo, verejná správa, tak vidno, že v zdravotníctve máme oveľa vyšší podiel verejných výdavkov, ako je ten priemer v iných krajinách, napr. v okolitých krajinách Vyšehradskej štvorky. Na Slovensku je to až 19 %. Takmer jedna pätina verejných výdavkov, takmer 20 % z nich ide do zdravotníctva. V iných krajinách je to väčšinou okolo 14 až 16 %. Takže zdroje, peniaze nie sú problémom a nie sú primárnym problémom ani v budúcom roku, pretože ako spomínal kolega Novotný, zdravotníctvo je jediný rezort, v ktorom po vyslovení nedôvery vláde, a teda po neuskutočnení napr. odvodovej reformy a po zhoršení prognózy makroekonomického vývoja na budúci rok peniaze pribudli, zvýšili sa. Ten celkový objem prostriedkov, ktoré sa zvýšili oproti tomu, aký bol predpoklad, keď vláda schválila vládny návrh v októbri, to navýšenie je 70 mil. eur. Vzniklo tak, že síce na jednej strane ubudne z hľadiska priamych platieb štátu 100 mil. eur, ale pribudne z platieb ekonomicky aktívnych 180 mil. eur. To sú verejné zdroje, to je poistné platené ekonomicky aktívnymi občanmi, to je presne to isté, ako keď ľudia platia dane. Čiže to sú verejné zdroje. Čiže z verejných zdrojov bude k dispozícii o 70 mil. viac. Z tohto pohľadu som presvedčený, že aj pri všetkom tom, čo sa deje v súvislosti so zdravotníctvom, je omnoho akútnejšie a potrebnejšie zamerať sa na efektívne využívanie tých zdrojov, ktoré tam sú, na ich využívanie v prospech pacientov, aby pacienti dostávali lepšiu zdravotnú starostlivosť a lepšie služby. To je toľko, čo sa týka zdravotníctva.
Dovoľte mi vyjadriť sa teraz k niektorým vystúpeniam. A nepôjdem podrobne po jednotlivých vystúpeniach jednotlivých poslancov, pretože to by sme tu boli asi hodiny. A to nikto z nás nechce. Takže skúsim zhrnúť tie veci do takých blokov. A vyjadrím sa teda len k niektorým vystúpeniam, ale viaceré vystúpenia sa opakovali.
Po prvé, začnem, ak dovolíte, tak filozoficky, keď tak filozoficky hovoril pán poslanec Paška aj pán poslanec Čaplovič. A dotkol sa toho aj pán poslanec Počiatek. Pán poslanec Počiatek povedal, že koncept malého štátu vo svete zlyháva, pán poslanec Paška hovoril o tom, ako zlyháva neoliberálna doktrína a že teda netreba škrtať a škrtať a škrtať, ale rozvíjať. A pán poslanec Čaplovič nám ponúkal napr. škandinávske vzory, Švédska, Dánska a iných krajín. Tak povedzme si k tomu pár slov, lebo je to určite legitímna diskusia a určite diskusia, na ktorú by bol potrebný možno aj väčší priestor. Ale povedzme si k tomu pár slov. Čo zlyhalo? Zlyhal malý štát alebo zlyhal práve príliš veľký štát? Nie je náhodou dnes problémom celého vyspelého sveta dlhová kríza? Nie je náhodou problémom, že sa míňalo omnoho viac, ako sa vytváralo? Nie je náhodou problémom práve sociálny štát blahobytu, ktorý dával existujúcim generáciám omnoho viac, ako tieto generácie vytvárali, a kumuloval tak obrovské dlhy do budúcnosti, až sa systém zadrhol a zadrháva? Takže nie malý štát zlyhal, zlyhal model sociálneho opatrovateľského štátu presadzovaný najmä ľavicou a nielen ľavicou, pretože jednoducho zlyhal život na dlh, zlyhal život z podstaty na úkor budúcnosti, na úkor budúcich generácií. To zlyhalo. A keď hovoríte dnes o tom, že treba nie škrtať ale rozvíjať, a dávate za vzory napr. škandinávske krajiny, tak sa pýtam: Dobre, tak ako to chcete, prosím vás pekne, urobiť, z čoho chcete teda rozvíjať a investovať? Pýtam sa na to, lebo vaše návrhy, ktoré ste dávali, by viedli určite ku katastrofe, a nie k rozvoju, pretože keď hovoríte o škandinávskych krajinách, tak odpoviem, áno, majú vysokú mieru zdanenia, ale sú to jedny z najbohatších krajín na svete a zároveň robili mnohé reformy, ktoré vy hanlivo nazývate neoliberálnymi, sú to napr. reformy trhu práce. Dnes jedny z najpružnejších trhov práce majú Dánsko, Švédsko a iné škandinávske krajiny. Ale čo navrhujete vy? Nenavrhujete náhodou vrátiť Zákonník práce do tej podoby, v ktorej bol predtým, ako my sme ho spružnili, ako táto vláda ho spružnila? A čo navrhujete v daniach? Navrhujete zvýšiť daň z príjmov aj právnických, aj fyzických osôb? Toto pomôže Slovensku? Každý ekonóm vám povie, že ak toto urobíte, ak znížite pružnosť trhu práce, ak vrátite Zákonník práce tam, kde bol, a zároveň ak zvýšite priame dane, tak výsledkom nebude rast a rozvoj, ale naopak, výsledkom bude nízky rast, vysoké deficity a maďarská alebo grécka cesta. Mimochodom, je možno až zarážajúce, ako podobnú rétoriku, akú ju máte vy, kritiky neoliberalizmu má dnes vládnuca strana a vládnuci premiér a predseda FIDESZ-u v Maďarsku. Chcete ísť touto cestou? Asi áno, lebo aj on zdanil monopoly, zdanil veľké podniky, zdanil banky viac, tak ako vy navrhujete zhruba. Pozrite sa, kam to viedlo. Chcete doviesť Slovensko tam, kde je dnes Maďarsko, do oveľa, oveľa väčších problémov, v akých sme my? Takže, áno, aj debata o filozofických prístupoch alebo, ak chcete, o vízii, ako má krajina fungovať, je legitímna, akurát nestačí kritizovať a navrhovať populistické kroky, ktoré by viedli k presnému opaku, ako to vy navrhujete.
Teraz, ak dovolíte, k veciam, ktoré sú asi najdôležitejšie.
Kritizujete unisono, opoziční poslanci, nezamestnanosť. Kritizujete infláciu. Kritizujete nižší ekonomický rast. Takže rád sa vyjadrím aj k tomu. Zásadná vec, od ktorej sa ale treba odraziť, to hovorím preto, lebo neustále najmä páni poslanci Počiatek a Kažimír sa vracali do minulosti a neustále porovnávali nejaké čísla, to je to podstatné, zásadné číslo, ktoré ale musíme porovnať. To je to, ako ste hospodárili v čase krízy a ako vláda Roberta Fica hospodárila v rokoch 2009 a 2010, lebo toto boli roky, ktoré vytvorili hlavný problém, keď boli práve obrovské deficity v týchto rokoch, keď sme zdedili ekonomiku s tak veľkým dlhom, že musíme robiť dnes nevyhnutné úsporné opatrenia. A keď pán Počiatek mal problém s tým, že porovnávam roky 2009 a 2011, tak musím povedať, že jeho argumenty proti tomuto porovnávaniu boli absolútne nekorektné. Ja to akceptujem, má pravdu v tom, že rok 2009 bol iný ako rok 2011 v tom, že v roku 2009 bola kríza, kým v roku 2010 už kríza nebola. To je pravda. Ale ja porovnávam nie to. Ja nehovorím, že ste mali dosiahnuť rovnaký výsledok ako my v roku 2011. Keď to porovnávam, tak porovnávam rôzne krajiny v tom istom roku, v roku 2009. A vyčítam vám, že v roku 2009, v roku krízy, ste mali najvyšší nárast verejných výdavkov spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Tá kríza bola taká istá v Poľsku, kde bol pokles verejných výdavkov 11,9 %. U nás to bol nárast v tom istom roku 11,7 %. To bol u nich pokles 11,9 %, u nás nárast 11,7 %. Pritom v Česku nárast nebol vôbec, bol 0,1 %, v tom istom roku, v roku 2009, keď u nás bol ten nárast 11,7 %. Čiže v roku 2009, počas krízy, keď ste vládli počas celého tohto roka, ste mali najvyšší rast verejných výdavkov spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. To sú fakty. A faktom tiež je, že v roku 2011, v tomto roku, keď celý rok vládne naša vláda, budeme mať druhý najvýraznejší pokles verejných výdavkov spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Taká je realita. Musíme mať, žiaľbohu, tento pokles, pretože ste nás dostali do situácie, do ktorej ste nás dostali. A práve preto, že musíme mať tento pokles, áno, potom aj ekonomický rast je nižší, pretože jednoducho minieme menej doma, musíme minúť doma menej. A vy, ktorí ste spôsobili nevyhnutnosť tohto šetrenia, nám teraz hádžete na hlavu a vyčítate, že ten rast nie je taký veľký, aký by mohol byť. Vy, ktorí ste spôsobili také rýchle zadlženie počas týchto dvoch rokov, také výrazné deficity, jedny z najvyšších, nám dávate za vinu, že sme museli zvýšiť niektoré nepriame dane, napr. DPH-čku. A aj z tohto titulu je vyššia inflácia. Čiže to je naozaj absurdné, počúvať pána Kažimíra a pána Počiatka, ktorí boli jeden ministrom financií, druhý štátnym tajomníkom ministerstva financií, ako nám vyčítajú dôsledky nevyhnutných opatrení, ktoré musíme robiť, keď chceme stabilizovať ekonomickú situáciu zdedenú po nich a po ich vládnutí, pretože tá vyššia inflácia je daná aj tým, že sme museli zdvihnúť niektoré nepriame dane. Ale väčšinou, treba povedať, z dvoch tretín je tá vyššia inflácia daná vývojom svetových cien energií a potravín, ale z jednej tretiny je daná, áno, aj dôsledkami nevyhnutných opatrení, ktoré sme museli urobiť práve pre nevyhnutnosť riešenia situácie.
Vyčítate nám pokles reálnych miest, ale zase sa na to pozrime, prečo klesnú podľa prognózy reálne mzdy v tomto roku, klesnú o 0,8 %. Je to preto, že vo verejnom sektore klesnú o 5 %. V súkromnom sektore by mali nepatrne vzrásť o 0,3 %. No ale prečo musia klesať vo verejnom sektore mzdy? No musia tam klesať preto, že musíme znižovať deficit, že musíme šetriť, že musíme znižovať prezamestnanosť, ktorú sme zdedili po vašej vláde, že sme museli v tomto roku znížiť objem mzdových prostriedkov o 10 %, aby sme nešli ďalej po gréckej ceste, na ktorú ste nás pustili vy počas vašej vlády, počas krízy, keď ste míňali najviac spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Takže dnes tejto vláde ak vyčítate, že dochádza k poklesu miezd vo verejnom sektore, kde je to vynútené nevyhnutnými úspornými opatreniami, tak do značnej miery je to, musím povedať, veľmi, veľmi falošné.
Čo sa týka zamestnanosti a nezamestnanosti, áno, tie čísla, ktoré ste tu prezentovali, sú správne, ale podstatné je, že rastie zamestnanosť. V tomto roku predpokladáme nárast v zamestnanosti, to sú ďalší noví ľudia, ktorí nájdu zamestnanie, o 30 000 ľudí. A, mimochodom, tá reálna mzda klesá aj preto, že tie nové miesta väčšinou sú menej platené. A z tohto titulu klesá mzdová úroveň o 0,2 %, keďže pribúda viac práce s nižšími mzdami ako so mzdami vyššími.
Ďalej by som chcel povedať pár slov k prognózam. Zase najmä páni Počiatek a Kažimír rozprávali o tom, ako sú prognózy, na ktorých to máme postavené, nereálne. Dámy a páni, prognózy sa produkujú každý deň. Jednoducho ministerstvo financií nemôže neustále prerábať návrh štátneho rozpočtu. Chcem zdôrazniť že, naše ministerstvo financií bolo prvým ministerstvom, ktoré ešte koncom augusta urobilo revíziu rastu, prvým takým v celej Európskej únii. A potom sme robili ešte druhú revíziu. Pritom väčšina krajín doteraz urobila jednu revíziu. Niektoré krajiny napriek tomu, že urobili tú revíziu, nezmenili rozpočet. V Českej republike urobili revíziu rastu z 2,5 % na 1 %, napriek tomu schválili rozpočet, ktorý bol pripravený na 2,5-percentný rast. A povedali, že opatrenia budú robiť v januári a februári. Nemajú predčasné voľby, majú vládu, ktorá má plný mandát a má pred sebou ďalšie tri roky. My sme menili, revidovali rozpočet dvakrát a pravdivo, realisticky na rozdiel, mimochodom, od vás, všetci si pamätáme, čo sa dialo v rokoch 2009 a 2010, sme, naopak, pomenovali, že tie dôsledky budú také, aké budú, a že teraz keďže idú predčasné voľby a rozpadla sa koalícia, s tým nevieme nič robiť, neexistuje jednoducho vôľa politická, aby sa našli návrhy riešení. Preto sme zároveň aj zadefinovali, čo sú nevyhnutné podmienky, aby sme udržali dôveryhodnosť trhov, že je to silný zákon o dlhovej brzde, že je to dodržanie deficitu v tomto roku na úrovni 4,9 %, čo nebude ľahké, lebo už sa situácia zhoršuje, a že je to aj dodržanie deficitu v roku 2013 pod 3 % hrubého domáceho produktu.
No a k tomu, ako pán poslanec Kažimír to tu predviedol naposledy, ako SMER dáva vraj reálne riešenia a vládna koalícia ich vraj nedáva. No tak veľmi rád vám poviem, veľmi rád demaskujem tvrdenia pána Kažimíra, ktoré sú jednoducho nepravdivé.
Takže najskôr k tým návrhom, ktoré SMER dáva. SMER navrhuje, ako viete, zvýšiť ešte viac bankovú daň, navrhuje zrušiť rovnú daň, zaviesť vyššie sadzby aj pre právnické, aj pre fyzické osoby a zaviesť znovu daň z dividend. Sám SMER odhaduje v materiáli, ktorý mám k dispozícii, že by to mohlo priniesť 150 mil. eur. Zároveň ale je čierne na bielom, hovoril o tom aj predseda výboru, že SMER zároveň navrhoval zníženie dane z pridanej hodnoty. Čiže zníženie dane z pridanej hodnoty o 1 % znamená mínus 240 mil. eur v budúcom roku. Opatrenia, o ktorých tvrdíte, že ich navrhujete, a dali ste ich aj v návrhoch poslaneckých, by podľa vás mali priniesť 150 mil. eur. Ale podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky, ktorý, mimochodom, pán Kažimír má k dispozícii, lebo vaši poslanci požiadali Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií o kvantifikáciu a Inštitút finančnej politiky kvantifikoval reálny vplyv, reálny prínos vami navrhnutých opatrení je 68,4 mil. eur. Tak si to ľahko spočítajte, to zvládnete, navrhujete opatrenia, ktoré by priniesli 68,4 mil. eur, a zároveň iné opatrenie, ktoré by zobralo 240 mil. eur. Takže vaše opatrenia nielenže neriešia nedostatok zdrojov, ktorý máme, lebo vaše opatrenia by spôsobili priamy výpadok vo výške zhruba 170 mil. eur a ešte by pokazili prostredie, pretože by zrušili rovnú daň, v bankovom sektore by zaviedli také zdanenie, aké je v Maďarsku, dokonca vyššie, čo by znamenalo všetky tie dôsledky, ktoré tam už môžeme vidieť. A znamenalo by to teda ohrozenie pracovných miest.
Pán poslanec Kažimír, keď som vo svojom vstupe včera ešte povedal, že to, čo navrhujete, teda zrušenie rovnej dane a zvýšenie dane zo zisku napr. pre firmy, ktoré majú vyšší zisk ako 33 mil. eur ročne, to je jedna miliarda v starých korunách, keď som upozornil, že takéto opatrenie by ohrozilo zamestnanosť na Slovensku, mohlo by ohroziť už existujúce miesta, ale najmä by ohrozilo príchod ďalších investorov, tak ma obvinil z klamstva a povedal, že to nie je pravda, lebo že všetky tieto podniky, ktoré som menoval, majú investičné stimuly, lebo že my sme im tie investičné stimuly dali. Tak rád by som aj toto uviedol na pravú mieru. Áno, platí, z týchto podnikov, ktoré som menoval, menoval som Samsung, Volkswagen, KIA – Hyundai, PSA Peugeot Citroën a U. S. Steel, je pravdou, väčšina investičné stimuly má. Ale pozrime sa na to, kedy vypršali alebo mali vypršať a ako to vlastne s tými investičnými stimulmi je. Tak Volkswagen mal investičné stimuly, teda aj daňové prázdniny do roku 2008, boli predĺžené do roku 2013. Skúste hádať, ktorá vláda vládla v roku 2008, keď boli predĺžené. KIA nemala investičné stimuly za vlády Mikuláša Dzurindu, investičné stimuly mali len dodávatelia, subdodávateľské firmy, ale od roku 2009 už aj KIA má investičné stimuly vrátane daňových prázdnin. Skúste hádať, ktorá vláda vládla v roku 2009. U. S. Steel mal investičné stimuly aj daňové prázdniny do roku 2009, v roku 2010 požiadal o ďalšie, o predĺženie, vláda Ivety Radičovej tieto investičné stimuly odmietla predĺžiť a U. S. Steel nemá investičné stimuly, nemá daňové prázdniny a ďalej na Slovensku je. Samsung mal daňové prázdniny, investičné stimuly do roku 2012, je pravda, že minister Mihál sľúbil predĺženie týchto stimulov, vláda o tom zatiaľ ešte ale nerokovala. Takže, po prvé, to, že investičné stimuly sme dávali len my a vláda Roberta Fica ich nedávala, je lož. Teraz som vám to povedal na konkrétnych dátumoch. Dokonca aj u investorov, ktorým vláda Mikuláša Dzurindu nedala investičné stimuly, ako bola KIA, za vlády Roberta Fica im boli dané. Ale to podstatné a kľúčové je to, ja nekritizujem to, že majú investičné stimuly, ja ale tvrdím, že zvýšenie dane zo zisku pre takéto podniky môže ohroziť ich zotrvanie na Slovensku, pretože tie investičné stimuly sú vždy dočasné, vždy sú dávané, ako som vám to ukázal na tých príkladoch, do nejakého času. Čiže ak zvýšime daň zo zisku, tak potom sa nevyhneme tomu, že budeme donekonečna musieť dávať investičné stimuly, lebo odídu. A to je zlé, pretože tie peniaze nám, samozrejme, budú chýbať, potom môžete rozprávať, ako rozprávate o tom, ako netreba len šetriť a šetriť, ale treba rozvíjať a rozvíjať, rozvíjať. Ale ja sa pýtam, z čoho to má byť. Takže vaše návrhy, návrhy na zrušenie rovnej dane, zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb aj právnických osôb zo zisku sú škodlivé, poškodili by slovenskú ekonomiku, ohrozili by existujúcu zamestnanosť a najmä by znížili šance na rast zamestnanosti v budúcnosti.
Poslanci strany SMER opakovane rozprávali, že vraj tu ide o mýtus o rovnej dani. No tak neviem, či je to alebo nie je to mýtus, ale faktom je, že rovnú daň za posledné roky zaviedlo najmenej dvadsať krajín. Najmä v strednej a východnej Európe aj vďaka zavedeniu rovnej dane tieto krajiny a tieto ekonomiky rastú rýchlejšie.
Ďalšia vec, ktorá ma veľmi zaujala, a zase sa opakovala vo viacerých vašich vystúpeniach, bola tá, a to je aj taká, povedal by som, filozofická úvaha, že máme príliš malý štát, s čím súhlasím, máme nízku mieru prerozdeľovania. A často ste to porovnávali s Rumunskom, že my s Rumunskom máme najnižší podiel verejných príjmov. No je to tak, že my, Rumunsko a Bulharsko to tak máme, že Rumunsko a Bulharsko ho majú od nás ešte nižší, len mi to príde čudné, počuť z úst ľudí, za vlády ktorých sme ho mali úplne najnižší, dokonca nižší ako Rumunsko a Bulharsko. Dnes má to Rumunsko a Bulharsko nižší podiel príjmov na HDP. Ale viete, kedy bol u nás najnižší? Bolo to v roku 2007. To bol celý rok vládnutia vašej vlády. V roku 2007 sme mali podiel verejných príjmov na hrubom domácom produkte úplne najnižší z celej európskej dvadsaťsedmičky. Tak keď máte taký zásadný problém s filozofiou takého prístupu, prečo ste to, preboha, nezmenili? Ak si dobre pamätám, viem, že ste mali jedenásť ministrov zo šestnástich vo vláde trojkoalície (SMER, HZDS, SNS). Keď máte taký priam až, povedal by som, ideologický problém s tým úzkym štátom, prečo ste to neprekopali? Však za vašej vlády bol ten podiel nižší ako v Rumunsku a Bulharsku. Takže ten problém nie je v tom, že máme nízku mieru prerozdeľovania, ono je to dobré, lebo čím je nižšia miera prerozdeľovania, tým je väčšia miera ekonomickej slobody, ale problém je v tom, že máme nízke príjmy nielen preto, že máme nízke dane, to je dobre, že máme nízke dane, ale aj preto, že nemáme dobrý výber daní aj preto, že pri dani z pridanej hodnoty a pri spotrebných daniach máme príliš veľké úniky. Myslím, že to bola analýza z roku 2009, teda počas vašej vlády, keď Európska komisia odhadla, že po Grécku máme druhé najvyššie úniky v dani z pridanej hodnoty a že to dokonca, podľa tohto odhadu, má byť až 28 %. To sú obrovské peniaze, 28 %, ak sa nemýlim, to môže byť okolo 1,5 mld. eur. Takže, áno, tam je priestor na to, aby sme lepším výberom, lepšou administráciou, ale bez zvyšovania sadzieb daní zvýšili výber daní, napriek tomu, že nebudeme zvyšovať tie sadzby, nebudeme rušiť rovnú daň, ako to navrhujete vy.
A potom druhá oblasť, kde stále sú obrovské rezervy, je v tom, akým spôsobom funguje verejný sektor. Na niektorých číslach som to uviedol pri zdravotníctve. Zase to je typický príklad, že primárny problém nie je nedostatok peňazí, ktoré tam idú, ale spôsob, akým sa tie peniaze využívajú. Miera efektívnosti, miera plytvania, nadmerné kapacity a tak ďalej a tak ďalej, toto platí pre štátnu správu, toto platí pre samosprávu, toto platí pre celý verejný sektor áno, vo verejnom sektore budú nevyhnutné hlboké zmeny, hlboké štrukturálne zmeny. Ak si máme udržať šancu na to, dosahovať ekonomický rast a rast zamestnanosti a uspieť v dnešnej ťažkej situácii, tak jediná šanca je nezhoršovať naše prostredie, prostredie pre tvorbu pracovných miest čiže nezvyšovať dane, nezvyšovať priame dane najmä, nerušiť rovnú daň a zároveň zvýšiť daňové príjmy, ale znížením únikov, a zároveň zefektívniť používanie týchto peňazí. To je cesta, ktorou chceme ísť my, a to je cesta, ktorá je podľa mňa jediná reálna na to, aby Slovensko mohlo byť úspešnou krajinou, pretože tie podmienky, v ktorých sme, nie sú jednoduché a nebudú jednoduché.
Ďalej by som sa rád vyjadril, a to skôr na ilustráciu, k pánu poslancovi Záhumenskému, ktorý ako každý rok, tak aj teraz diskutoval o poľnohospodárstve, toho, akým spôsobom často tie argumenty sú účelové a vyznievajú potom až smiešne. Pán poslanec Záhumenský postavil skoro celé svoje vystúpenie na tom, ako je táto vláda proti poľnohospodárom , keďže klesá počet poľnohospodárov, počet ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve a klesá počet dobytka napr. a dojníc, pričom povedal napr. ako dôkaz zlej politiky tejto vlády, že zamestnanosť v poľnohospodárstve za tejto vlády klesla o 4 000 ľudí. Áno, je to tak a ja osobne si myslím, že je to trend, ktorý je nevyhnutný. A ako krajina sa stáva vyspelejšou a bohatšou, tak klesá podiel ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve. A dokazuje to aj to, že aj počas vašej vlády dokonca tu došlo ešte k väčšiemu poklesu, keď medzi rokmi 2006 a 2010 došlo k poklesu ľudí, ktorí pracujú v poľnohospodárstve, o 22 000. Vtedy to bolo ale správne a vtedy zrejme vláda Roberta Fica, aspoň podľa toho, čo pán poslanec Záhumenský tvrdil, bola k poľnohospodárom dobrá, štedrá, rozvíjala poľnohospodárstvo, my ho likvidujeme, no akurát jeho argument, že dôkazom toho, že naša politika je zlá, ak má byť ten pokles, čo bolo jeho hlavným argumentom, počtu zamestnaných, tak to nesedí. A ešte krajšie a pitoresknejšie to vidno na inom údaji. Pán poslanec Záhumenský citoval nejakú štúdiu americkú, ktorá hovorila, že jedna dojnica svojimi priamymi a nepriamymi pozitívnymi vplyvmi, všetkým, čo je na tom napojené, vytvorí až 34 000 dolárov hodnotu. A zároveň vyčíslil, že za našej vlády poklesol počet dojníc o 4 000, že teda prišli sme o 136 mil. dolárov, ľahkým vynásobením dospel k tomuto číslu. No fajn, ale, zase, pozrel som sa teda dobre, ak je to tak, no a štatistika hovorí, že medzi rokmi 2006 a 2010 poklesol počet dojníc, čuduj sa svete, o 40 000. Čiže je to desaťkrát väčší pokles dojníc za tie štyri roky ako teraz za tento posledný rok a pol. No ak sú prepočty pána Záhumenského pravdivé, tak potom je to tak, že sme prišli počas vašej vlády, páni, v dôsledku poklesu dojníc o 1,3 mld. dolárov. Na tom chcem len ilustrovať, aké absurdné argumenty sa tu používali a používajú len preto, aby sa akýmkoľvek spôsobom dokázalo, aká je tá vláda proti poľnohospodárom, proti zdravotníkom, proti ľuďom, ako môže za všetku skazu sveta.
Takže dovoľte, aby som uzavrel svoje vystúpenie tým, že, viete, môžete hovoriť, čo chcete, môžete donekonečna opakovať, že my tvoríme dlhy, kým vy ich netvoríte, ale myslím, že každý súdny človek vie a vidí, aká bola realita. Mali ste najvyšší rast verejných výdavkov v celej európskej dvadsaťsedmičke počas krízového roka 2009. My máme druhý najvýraznejší pokles, úsporu verejných výdavkov z celej európskej dvadsaťsedmičky. Môžete hovoriť, aké pekné čísla ste mali.
Mimochodom, porovnávanie čísiel. V ekonomike existuje vždy istá zotrvačnosť. Roky 2006, 2007, keď ste jeden a pol roka vládli, samozrejme, boli najúspešnejším obdobím z hľadiska ekonomického, makroekonomického vývoja. Ale vy veľmi dobre viete, že ste sa ničím o to nepričinili, iba možno tým, že ste nenaplnili svoje predvolebné sľuby a nezrušili ste všetky reformy, tak ako ste to sľubovali. Nakoniec, váš materiál, materiál ministerstva financií, z dielne vášho vtedajšieho ministra financií, z roku 2007, to uvádzal vo svojom materiáli na prvej strane, že Slovensko dosahuje rekordné ekonomické výsledky vďaka štrukturálnym reformám, ktoré boli uskutočnené v rokoch 2002 až 2006. Takže aj keď hovoríme o tom, že v tom čase, áno, klesal dlh verejný, mali sme vyše 10-percentný ekonomický rast, tak treba povedať, že to bolo najmä vďaka zotrvačnosti a vďaka reformám, ktoré boli predtým urobené, lebo keď prišlo zlé obdobie, keď prišli roky 2009, 2010, tak ste ukázali, že vaša politika bola absolútne nekompetentná a naozaj škodlivá. Bola škodlivá. Dôsledky vašej politiky nielen táto vláda, ale aj budúca vláda, nech už bude akákoľvek, ktorá vzíde z volieb 10. marca, bude musieť riešiť. Takže, áno, v roku 2006 ste prišli do rozbehnutého vlaku, k plnej špajze. V roku 2012 to tak nebude, nebude to tak preto, že sme jednoducho ešte nestihli upratať. Takže aj tie vaše porovnávania tu boli, keď napr. pán poslanec Jarjabek stále citoval z programového vyhlásenia vlády a robil odpočet plnenia programového vyhlásenia vlády. Neviem, či ste si všimli, že to programové vyhlásenie vlády bolo robené na štyri roky. Bolo robené na obdobie rokov 2010 až 2014.
A ešte aby som nezabudol. Pánovi poslancovi Froncovi som sľúbil odpovedať na otázku tých dlhopisov pre občanov. Áno, pán poslanec Fronc navrhol, že prečo, keď je prostriedkov nedostatok, keď je situácia taká, aká je, neskúsiť vydať aj dlhopisy a ponúknuť ich občanom. Áno, je to jedna z možností. A aj o nej rozmýšľame. Urobili to tak v Českej republike a bolo to úspešné, pričom problém je, že tam ten objem nemôže byť taký, že by sme sa mohli na to spoliehať a že by to vyriešilo naše problémy, pretože v budúcom roku budeme potrebovať prefinancovať zhruba 8 mld. až 9 mld. eur a to je suma, ktorá môže pomôcť, nejakou čiastkou sa to dá, ale určite nie v tomto objeme.
Takže dovoľte, aby som na záver požiadal všetkých poslancov, aby podporili návrh štátneho rozpočtu. Samozrejme, ja si uvedomujem, že nie je ideálny. Nie je ideálny aj z dôvodu situácie, v ktorej sa nachádzame, aj z dôvodu predčasných volieb, aj z dôvodu zhoršujúcich sa prognóz. A nie je ideálny aj preto, že vo všetkých oblastiach, samozrejme, by sme si vedeli predstaviť, že by sme potrebovali a vedeli aj užitočne využiť omnoho väčší objem peňazí. Ale myslím, že dnes v ťažkých časoch, ktoré sú a ktoré nás aj čakajú, je rozpočtová zodpovednosť zodpovedná a kompetentná politika ešte dôležitejšia, ako bola kedykoľvek predtým. Myslím si, že rozpočet s deficitom 4,6 %, ak budú splnené tie ďalšie podmienky, ja verím, že splnené budú, verím, že tu prejde ešte teraz v najbližších dňoch zákon o rozpočtovej zodpovednosti, verím, že dodržíme tohtoročný plánovaný schodok vo výške 4,9 % HDP, a verím, že všetky politické strany rešpektujú potrebu a záväzok znížiť deficit verejných financií v roku 2013 pod 3 % a ďalej tento deficit znižovať, verím, že ak tieto predpoklady budú zachované, ak dnes schválime, ak schválite rozpočet na budúci rok, tak máme šancu udržať si dôveryhodnosť a, samozrejme, máme šancu spolupodieľať sa na riešení tých problémov, pred ktorými stojí dnes svet, Európa, eurozóna. A to bude asi aj ďalší bod, o ktorom budeme čochvíľa možno hovoriť. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som na margo rozpravy, ktorá odznela včera, dnes k štátnemu rozpočtu, uviedol štyri krátke poznámky.
Najskôr skonštatujem, že celkovo v rozprave vystúpilo pätnásť poslancov prihlásených písomne a pätnásť poslancov prihlásených ústne.
Poznámka číslo jedna. Jedno špecifikum tohtoročnej rozpravy k štátnemu rozpočtu predsa len bolo. A to je ten fakt, že neodznel ani jeden jediný pozmeňujúci návrh taký, ktorý by zvyšoval príjmy alebo znižoval výdavky štátneho rozpočtu, a teda znižoval rozpočtový deficit. To také veľké prekvapenie zas až nebolo, pretože toto bolo aj po minulé roky pri diskusiách o štátnom rozpočte v slovenskom parlamente ako jav pomerne zriedkavý, keďže doposiaľ nebolo módou politikov navrhovať v diskusiách o štátnom rozpočte riešenia, ktoré by znemožňovali život nad pomery, a teda znemožňovali život na dlh. Ale súčasne musím konštatovať, že v rozprave neodznel ani jeden jediný pozmeňujúci návrh taký, ktorý by zvyšoval výdavky a súčasne zvyšoval deficit verejných financií, čo sa tentokrát v diskusiách po minulé roky o štátnom rozpočte s pomerne vysokou frekvenciou výskytu každoročne stávalo a každoročne opakovalo. A teda diskusia tento rok o štátnom rozpočte viac-menej pripomínala ideologickú debatu, debatu na témy ako sú neoliberalizmus, úloha štátu v ekonomike, či chceme veľký, silný štát alebo malý, útly a efektívne fungujúci štát.
Diskusia o rovnej dani, diskusia o bankovej dani, o podobe reforiem, diskusia o vašej vláde, našej vláde, rozdiely v spôsobe riešenia ekonomickej recesie, ktorá Slovensko čaká a neminie. Počúvali sme dookola tú obohratú pesničku o súčasnej vláde, minulej vláde, dokonca padol taký termín v rozprave, aj o predminulej vláde, tak som čakal, kedy príde predpredminulá vláda a až kam sa dozadu dostaneme v tom ustavičnom vzájomnom obviňovaní sa, kto za čo môže.
Ja chcem na záver konštatovať, že v čase blížiacich sa parlamentných volieb je toto všetko celkom prirodzené, taká je realita, pretože v zlých časoch sa aj realisti stávajú pesimistami.
Poznámka číslo dva. Slovensko potrebuje rozpočet a potrebuje aj ústavný zákon o dlhovej brzde, o ktorom budeme rokovať zajtra dopoludnia. V budúcom roku totižto Slovensko musí umiestniť na finančnom trhu vládne dlhopisy, ako hovoril pred chvíľkou pán minister, v objeme 8 mld. až 9 mld. eur. A preto chcem podčiarknuť, že dôveryhodnosť je vlastne tým kľúčovým pojmom, ktorý nadlho zostane alfou a omegou, ktorý zásadným spôsobom rozhodne o tom, do akej miery bude, alebo nebude verejný dlh Slovenskej republiky dlhodobo udržateľný. Dôveryhodnosť politiky, ktorú bude vykonávať akákoľvek vláda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, prepáčte, pán spoločný spravodajca, prosím o kľud v rokovacej sále.

Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Teda dôveryhodnosť rozhodne aj o objeme verejných zdrojov, ktoré bude môcť Slovensko použiť na poskytovanie verejných služieb, a nie na splátku istín a úrokov verejných dlhov. A nakoniec práve dôveryhodnosť toho, čo teraz práve urobíme, ako sa rozhodneme, vo veľkej miere podmieni aj kvalitu života budúcich generácií.
Tretia poznámka. Áno, znižovanie rozpočtového deficitu mohlo byť a malo byť ešte ambicióznejšie a výraznejšie. Ja som to, myslím, včera v rozprave spomínal, že približne pred mesiacom práve SaS na tlačovej konferencii verejne vyzvala ministra financií a podpredsedu vlády, aby pripravil taký balík úsporných opatrení, ktorý vráti deficit verejných financií v budúcom roku na tú pôvodne plánovanú úroveň 3,8 % výkonu ekonomiky, a nie 4,6 %, tak ako je zakomponované v rozpočte, o ktorom o malú chvíľu budeme hlasovať. Totižto my sme sa k deficitu pod 3 % v roku 2013 ako Slovenská republika zaviazali priamo v trojročnom programe stability, ktorý sme tiež schválili v tomto parlamente. A v rámci dosiahnutia tejto cieľovej hodnoty v roku 2013 bolo práve nevyhnutné budúci rok byť na úrovni schodku niekde okolo 3,8 % HDP.
Chcem vyjadriť potešenie nad tým, že podpredseda vlády akceptoval túto výzvu a podpredseda vlády a minister financií pripravil takýto balík opatrení v celkovom objeme 573 mil. eur. O tomto balíku prebehla aj diskusia štyroch vládnych, ešte stále vládnych strán. A je mi skutočne ľúto, že to musím konštatovať, že dve vládne strane neboli ochotné o tomto úspornom balíku ani len začať diskutovať.
Posledná poznámka, štvrtá. Tu by som sa chcel obrátiť tiež rovnako ako môj predrečník s prosbou na všetkých poslancov parlamentu, aby návrh štátneho rozpočtu na rok 2012 podporili, aby sme nedopustili rozpočtové provizórium na budúci rok, pretože len tak si môže Slovenská republika udržať už spomínanú dôveryhodnosť na finančných trhoch, ktorú súčasne bude potrebovať akákoľvek vláda, ktorá vzíde z budúcoročných parlamentných volieb.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, sme rozdelení na koalíciu a opozíciu, tak to vždy bolo, je a bude, sme rozdelení aj názorovo, sme rozdelení ideologicky, sme rozdelení v chápaní spôsobov riešenia ekonomickej recesie, ale ťažké turbulentné časy čakajú celé Slovensko bez ohľadu na to, či veslujete raz vpredu, inokedy vzadu. A preto chcem ešte raz požiadať o podporu vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som aj v mene pani premiérky, ktorá je už na ceste do Bruselu a požiadala ma, aby som ju zastúpil, aby som teda aj v jej mene, aj v mene svojom, aj v mene vlády predniesol informáciu o piatkovom, veľmi dôležitom summite Európskej rady, ktorej rokovanie sa teda bude konať v piatok v Bruseli.
Myslím si, že všetci pozorovatelia sa zhodujú vrátane nás, že pôjde o historické rokovanie Európskej rady, od ktorej sa očakávajú zásadné rozhodnutia. Tá dôležitosť je daná predovšetkým vážnosťou situácie, ktorá dnes v eurozóne, ale aj v Európskej únii a v zásade v celom svete existuje. Situácia je vážna v tej miere, že jej naozaj nečinnosť by mohla ohrozovať euro, čo znamená ohrozenie našej meny, znamená to ohrozenie meny, v ktorej aj občania Slovenskej republiky majú úspory, dostávajú platy a dôchodky. A vážnosť situácie vyžaduje, aby došlo k zásadným záverom, politickým záverom, zdôrazňujem, čiže nedajú sa očakávať od tohto summitu nejaké detailné technické riešenia, aby došlo k jasnému politickému stanovisku a politickej dohode na akcii, ktorá by dokázala upokojiť situáciu, upokojiť trhy, pretože dnes je problém eurozóny hlavne problémom dôvery trhov voči jednotlivým členským krajinám eurozóny, ale aj voči spoločnej politike. Zrejme ste zachytili, že ratingové agentúry, zatiaľ jedna sa tak vyjadrila konkrétne, ale je predpoklad, že by to mohli urobiť aj ďalšie, najskôr teda znížili výhľad krajinám eurozóny a avizovali, že ak nedôjde k zásadnému riešeniu, tak takmer všetkým krajinám, niektorým o jeden stupeň, niektorým o dva stupne by mohol byť znížený rating. Takéto zníženie ratingu, to treba veľmi jasne povedať, by znamenalo už reálne ohrozenie existencie eura, pretože by spôsobilo nefunkčnosť tých mechanizmov, na ktorých sme sa doteraz dokázali zhodnúť, teda napr. nefunkčnosť EFSF. Tú vážnosť situácie, myslím, môžeme vidieť aj na tom, čo sa stalo po roku 2008, keď padla jedna veľká investičná banka v Spojených štátoch. Na Slovensku to malo necelý rok nato ako dôsledok zvýšenie nezamestnanosti o vyše 150 000 ľudí. Takže vieme si asi predstaviť, že ak by došlo k turbulenciám priamo tu v eurozóne a ak by došlo teda k nejakému neriadenému vývoju, tak tie dôsledky by mohli byť omnoho, omnoho vyššie. A preto si myslím, že máme zodpovednosť ako volení zástupcovia občanov, aby sme urobili všetko pre to, aby k takému negatívnemu vývoju nedošlo.
Dovoľte mi začať tým, že v zásade máme tri možnosti. Tá tretia najhoršia možnosť by bolo odmietnuť to, čo je na stole, a neurobiť nič. A potom s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote by nastal ten vývoj, o ktorom som teraz hovoril a ktorý asi nikto z nás nechce. Iné dve možnosti sú len nasledovné. Dnes napr. Spojené štáty americké, G 20, ale aj väčšina, dovoľujem si povedať, analytikov, ale aj mienkotvorné svetové ekonomické médiá, ale zároveň napr. aj zástupcovia jednotlivých národných agentúr na riadenie dlhu a likvidity sa v zásade zhodujú, že nevyhnutné bude vydávať eurobondy a schváliť eurobondy a zároveň uvoľniť ruky Európskej centrálnej banke, aby mohla neobmedzene nakupovať dlhopisy problematických krajín. Toto sú návrhy, ktoré navrhujú napr. Spojené štáty, ale aj G20, a je dosť veľký tlak na Európu, aby niečo také urobila. Tvrdia, že toto by bola dostatočná reakcia na to, aby sa trhy upokojili. My teda odmietame takéto riešenie, pretože myslím si, že právom si myslíme, že by to bolo spojené s veľkými, obrovskými rizikami, že možno krátkodobo by to mohlo pomôcť, ale strednodobo a dlhodobo by to problém nevyriešilo. Preto si myslím, že ten návrh, o ktorom vás chcem teraz informovať, je vlastne návrhom, ktorý by sme mali podporiť, aj keď nemusíme súhlasiť so všetkým. A určite tie rokovania budú náročné. V zásade chcem povedať, už predoslať hneď na začiatku, že ten návrh považujem za racionálny a za taký, ktorý by mohol pomôcť.
O čo teda pôjde. Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy bude prezentovať správu o možnostiach zmeny zmlúv v záujme posilnenia Hospodárskej a menovej únie, zmeny teda európskych zmlúv, čiže na stole bude návrh, aby sa zhruba v priebehu marca budúceho roka až marca roku 2013 zmenili a doplnili európske zmluvy, zmluvy o založení Európskej únie tak, aby bolo možné mať silné, automatické, prísne, vymožiteľné pravidlá, ktoré by sprísnili rozpočtovú politiku a ktoré by zabránili nezodpovednej politike hromadenia deficitov a dlhov. Zároveň, ako viete, Nemecko a Francúzsko predstavili svoj spoločný návrh, čo teda budú spoločne navrhovať na tejto Rade a že tento návrh by mal vlastne znamenať vytvorenie fiškálnej únie, ako sa nakoniec pani kancelárka Merkel vyjadrila už začiatkom tohto mesiaca, keď povedala, že áno, ideme budovať fiškálnu úniu.
Tu by som rád vysvetlil, čo je podstatou toho návrhu, pretože fiškálna únia môže byť definovaná veľmi, veľmi rôznorodo a u mnohých ľudí to vyvoláva odpor a odmietanie. Myslím si, že to, o čom sa ide diskutovať a čo ide byť predmetom rokovania, je ale taká fiškálna únia, vytvorenie takých pravidiel, ktorých sa v zásade nemusíme báť, pretože neznamenajú budovanie nových veľkých inštitúcií, neznamenajú európske dane a nové európske inštitúcie, neznamenajú prerozdeľovanie od zodpovedných k nezodpovedným, ale znamenajú najmä posilnenie pravidiel, posilnenie pravidiel znamenajú prísne vymožiteľné a silné pravidlá.
Konkrétne o čo by malo ísť. Ako som povedal, do marca 2012 by malo dôjsť k zmenám zmlúv smerom k prísnejším rozpočtovým pravidlám. Predstava je taká, že ak sa podarí dosiahnuť dohodu v rámci európskej dvadsaťsedmičky, tak by malo dôjsť k dohode na úrovni celej európskej dvadsaťsedmičky. Ak ale to nebude možné, tak potom by to mala byť dohoda eurozóny, teda sedemnástky. Dá sa predpokladať, že ťažkosti z hľadiska dosiahnutia tej dohody širokej na úrovni dvadsaťsedmičky budú pomerne veľké. Takže predpokladám, že skôr bude pravdepodobné dohodnúť to buď v sedemnástke alebo vo formáte sedemnásť. A tie krajiny, ktoré s tým budú súhlasiť, ako je to vlastne pri Pakte pre euro Plus, ako viete, sú všetky krajiny eurozóny a potom tam okrem Veľkej Británie, Švédska, Českej republiky sú aj niektoré krajiny, ktoré euro nemajú.
Jedno z dôležitých pravidiel, ktoré by mali byť zakomponované, je tzv. zlaté ústavné pravidlo, ktoré znamená, že sa bude požadovať, aby na národnej úrovni jednotlivé krajiny ústavným zákonom presadili hranice trojpercentného deficitu a 60-percentného dlhu. Ak schválite zákon, ktorý bude, ak sa nemýlim, už zajtra prediskutovaný tuto v Národnej rade, tak tie naše pravidlá budú ešte silnejšie, ako je toto minimum požadované Európskou komisiou a Nemeckom a Francúzskom, pretože, ako viete, my máme v zákone 60-percentnú hranicu, ale od roku 2018 by sa to malo znížiť na 50-percentnú hranicu dlhu, a zároveň máme ale dokonca nielen trojpercentný deficit maximálny, lebo keď sú prekračované tie predchádzajúce hranice, tak ústavný hovorí náš ústavný zákon, že musí byť predložený dokonca vyrovnaný rozpočet. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že toto je niečo, čo by sme mali privítať. A aj mohli by sme byť hrdí na to, že naše pravidlo bude ešte silnejšie.
Ďalšie pravidlo, o ktorom sa bude diskutovať, je to, aby rozpočty sa nevyhodnocovali až ex post, ale aby zároveň rozpočty jednotlivých členských krajín boli posudzované Komisiou ešte pred ich schválením. Ten mechanizmus by mal vyzerať tak, že do polovice apríla jednotlivé krajiny predkladajú svoje plány, reformné plány. A zároveň by mali mať povinnosť do polovice októbra predložiť Európskej komisii návrh národného rozpočtu tej-ktorej krajiny. Komisia bude mať povinnosť do dvoch týždňov analyzovať tieto návrhy rozpočtov a dať k nim stanovisko. Komisia nebude môcť meniť tento rozpočet, ale bude môcť dať záväzné stanovisko, podľa ktorého budú musieť prijať krajiny dodatočné opatrenia. Ale bude ich kompetencia, aké tie opatrenia prijmú. Ale budú musieť byť dostatočné, aby sa deficit znížil tak, ako predpokladajú vlastne tie záväzky z iných dokumentov. Čiže posilnila by sa tým právomoc Európskej komisie, ktorá by mohla takýmto spôsobom posudzovať a zároveň aj dávať odporúčania, a taktiež sa predpokladá posilnenie právomocí Súdneho dvora Európskej únie, ktorý by sa stal garantom aj toho zlatého pravidla, aj vlastne vyhodnotenia toho, či krajina robí dosť, aby dosahovala cieľ vyrovnaného rozpočtu. Potvrdilo sa zároveň, že úloha Európskej centrálnej banky ostáva nezmenená. Čiže odmietli sa aj eurobondy a nepredpokladá sa, že by sa diskutovalo o schválení eurobondov alebo o tom, že by Európska centrálna banka mala neobmedzene vykupovať dlhopisy problematických krajín.
Čo sa týka teda týchto pravidiel, ktoré sprísňujú najmä fiškálne pravidlá, pretože nejde len o fiškálne pravidlá, ale ide aj o to, aby sa sledoval napr. vývoj produktivity práce a platov, miezd, pretože napr. v Grécku bol jeden z problémov ten, že platy rástli omnoho rýchlejšie, ako rástla produktivita práce, ako rástla konkurecieschopnosť ekonomiky, takže týchto pravidiel je tam viac. Ale v zásade si myslím, že čo sa týka pozície Slovenskej republiky, sú to opatrenia, po ktorých sme už dávno volali. Ak sa pamätáte, tak viete, že už pri schvaľovaní toho six-packu, teda nových pravidiel Paktu stability a rastu, sme volali po tom, aby tieto pravidlá boli oveľa prísnejšie, automatické, vynútiteľné. Vtedy sa to nestalo, došlo skôr ku kompromisom. Teraz sa zdá, že je výrazný posun k tomu, aby sa to stalo.
Čo sa týka tých vecí, o ktorých hovorím teraz, tieto veci nebudú určite platiť hneď, sú to skôr veci, ktoré sú strednodobé. Ak budú vyžadovať zmenu európskej zmluvy, tak je predpoklad, že ten proces by mal trvať až do ratifikácie v jednotlivých členských krajinách parlamentmi zhruba rok, od marca budúceho roka do marca roku 2013. Ale už dnes politická dohoda na tom, že niečo také chceme, by mohla znamenať veľmi silný signál, politický signál trhom, že sa vytvoria inštitucionálne... (Ruch v sále.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.

Mikloš, Ivan, podpredseda vlády a minister financií SR
Takže už politická dohoda na tom, že krajiny či už v 17-člennom formáte alebo v 27-člennom formáte súhlasia s tým, že sa otvorí európska zmluva a že sa posilnia pravidlá, tak aby sme mali takéto silné nástroje, už toto by mohol byť veľmi výrazný a veľmi silný signál. Samozrejme, sám osebe stačiť nebude, preto bude diskusia aj o niektorých konkrétnejších veciach, ktoré sa týkajú ESM, teda permanentného mechanizmu. Aj tu, ak dovolíte, by som informoval o tom, ako vyzerajú tie rokovania zatiaľ na pracovnej úrovni a čo sa zdá, že bude prediskutované, a aká by mala byť pozícia Slovenskej republiky.
Ak ešte teda uzavriem tú predchádzajúcu oblasť, ktorá sa týka prísnych, vynútiteľných, automatických pravidiel. Tam Slovenská republika problém s tým nemá, pretože to je vec, ktorú sme požadovali. Je to určite užitočné aj pre nás užitočné, dovnútra, pretože to zúži priestor na nezodpovednú politiku, na zadlžovanie a rozhadzovanie, ale aj užitočné, aby to nemohli robiť iní a aby my sme nemuseli doplácať na chybnú politiku iných.
Čo sa týka ESM, teda permanentného mechanizmu... (Neustály ruch v sále.) Paľo, povedz tým, čo nemajú záujem to počúvať, nech idú preč.

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, naozaj vás chcem poprosiť o kľud, preto, lebo ide o tému nanajvýš aktuálnu a dôležitú. Ak niektorí nemáte záujem túto informáciu poznať a počuť, tak radšej odíďte z rokovacej sály, ale nevyrušujme sa navzájom.

Mikloš, Ivan, podpredseda vlády a minister financií SR
Ďakujem. Takže čo sa týka diskusie, ktorá prebehne v piatok ohľadom permanentného mechanizmu, ako viete, bola otvorená otázka, veľa členských krajín požadovalo, aby private sector involvement, teda účasť privátneho sektora bola z permanentného mechanizmu, teda z ESM, vyňatá. To bola pre nás citlivá vec. My sme s tým nesúhlasili a s tým nesúhlasíme, pretože sme presvedčení, že práve to, že neexistovalo riziko, ľudovo povedané, bankrotu krajiny a účasti aj privátnych veriteľov na problémoch, spôsobovalo, že bezstarostne veritelia požičiavali aj krajine, ktorá bola nezodpovedná, mala nezodpovednú vládu, a aj preto problém vznikol. Preto od začiatku tvrdíme, že ak sa problémy nemajú opakovať, ak sa má riešiť problém morálneho hazardu, tak účasť privátneho sektora by mala byť v pravidlách zadefinovaná, aby bolo jasné, že aj pri požičiavaní krajinám alebo vládam nesie ten veriteľ riziko, ak požičia nezodpovednej vláde, že môže prísť o časť svojich peňazí. Zatiaľ to vyzerá tak na tej pracovnej úrovni. A budeme aj presadzovať, aby účasť privátneho sektora ostala v zmluve. Zdá sa, že bude možné dosiahnuť dohodu na tom, že to bude v súlade s praxou Medzinárodného menového fondu, pretože aj Medzinárodný menový fond dnes má takúto klauzulu zakomponovanú vo svojich zmluvách. A v zásade ide o to, že vtedy, keď je tá krajina insolventná, keď nemôže dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť dlhu bez toho, aby sa odpísala časť dlhu, tak bude takéto pravidlo v zmluve o ESM zahrnuté a zakomponované. To, aby to ostalo v zmluve, požadujeme najmä my, pretože tam, zdá sa, Nemecko trochu ustúpilo Francúzsku pri tej celkovej dohode. Požaduje to stále Holandsko a Fínsko. A verím, že v nejakej forme sa nám to tam podarí udržať.
Ďalej, ďalšia citlivá otázka sa týka hlasovacích práv. K tým hlasovacím právam chcem veľmi jasne odpovedať, pretože sa vyskytli rôzne interpretácie a počul som otázku, že či tým, že sa navrhuje zrušenie práva veta v niektorých hlasovaniach, sa zbavujeme zvrchovanosti v oblasti daní alebo v iných oblastiach. Vôbec to tak nie je. Bavíme sa tu len o ESM. Ak hovoríme o zmene mechanizmu hlasovania, tak to, čo bude teraz prediskutované na Európskej rade, je len o ESM, o permanentnom mechanizme. A pri permanentnom mechanizme budú prediskutované dve zmeny. Tá prvá zmena je v tom, aby na vznik ESM stačilo 90 % hlasov podľa kapitálovej sily. Doteraz to bolo tak, že stačilo 95 % hlasov, tak to bolo dohodnuté. Teraz je návrh, že by to malo byť 90 %. Toto je v zásade vec, ktorá sa Slovenska netýka, pretože Slovensko, ako viete, má na tom zhruba jednopercentný podiel. Čiže my už pri tej 95-percentnej klauzule sme to právo veta nemali. A v druhom návrhu, ktorý je, ktorý sa ale netýka vzniku ESM, ale týka sa fungovania ESM, čiže schvaľovania nových programov, tranží a podobných vecí, tak tam je návrh, aby v nevyhnutých prípadoch rýchleho rozhodovania, keď sa zhodne na tom Európska centrálna banka, Európska komisia a MMF, keď sa zhodnú na nevyhnutnosti rýchleho konania, tak tam bola možná 85-percentná klauzula, príp. iná, nižšia nie, hovorí sa o najnižšej 85-percentnej klauzule alebo o 85-percentnom objeme kapitálu. Ale čo je dôležité? Malo by sa týkať tých 85 %, ak to vôbec bude schválené, len menej zásadných rozhodnutí, napr. rozhodovania o poskytnutí stabilizačnej pomoci alebo udelení mandátu Komisie, aby mohla začať rokovať o kondicionalite, alebo udeľovaní ďalších tranží po prvej tranži. Ale návrh je taký zatiaľ, aby o pomoci alebo o zásadnejších veciach, navyšovaní napr. sa rozhodovalo len konsenzom a aby o schválení nového programu sa rozhodovalo buď 90- alebo 95-percentnou väčšinou. Naša pozícia pri hlasovacích právach je, že nesúhlasíme s tým, aby sa znižovalo to kvórum. Zároveň ale otvorene hovoríme, a tak sme o tom včera aj informovali na výbore pre európske záležitosti, že to nie je otázka, pre ktorú by sme mali blokovať dohodu, že mali by sme skôr hľadať spojencov na to, aby sa neznižovalo toto kvórum, ale že nie je to otázka, kvôli ktorej by sme mali zablokovať dohodu, ak k nej dôjde, pretože tá situácia je naozaj vážna.
Ďalej, otvorená bude otázka, kedy permanentný mechanizmus by mal vstúpiť do platnosti. Viete, že pôvodne bol termín na ten vstup do platnosti 1. júla 2013. Vzhľadom na situáciu, ktorá nastala, je teraz potreba a aj tlak na to, aby sa to urýchlilo, aby podľa možnosti to bolo spustené od 1. 1. 2012. Myslím si, že toto nie je nič, čo by nám malo prekážať, pretože ESM je štandardnejší mechanizmus, štandardný mechanizmus podobne ako Medzinárodný menový fond, oproti EFSF a vlastne ESM keď začne fungovať, tak prestane fungovať EFSF. A naviac my v ESM máme aj lepší kľúč, lebo distribučný kľúč ten nižší máme vyrokovaný pre ESM, ale nie pre EFSF.
No a ďalšia otázka, ktorá bude... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, ak vás to nebaví, tak dám vám päťminútovú prestávku, aby tí, ktorí... (Hlasy v sále.) Pán podpredseda, prosím,...

Mikloš, Ivan, podpredseda vlády a minister financií SR
Ďakujem pekne. Takže ďalšia otázka, ktorá bude otvorená, je objem zdrojov, kde je návrh, že keď ESM začne fungovať, tak ten objem by mal byť 500 mld. eur a preleje sa doň to, čo nebude použité z EFSF. A sú otázky na stole a je najmä návrh krajín skupiny G20, tam sú tie najväčšie krajiny, ktoré podmieňujú navýšenie zdrojov v Medzinárodnom menovom fonde tým, aby aj eurozóna vlastne to navýšila tak, aby to nebolo navýšenie do 500 mld., ale 500 mld. plus to, čo ostane nevyčerpané z EFSF. Ale tam je naše stanovisko, že by sme nemali ísť nad tých čistých 500 mld. eur.
No a potom je ešte otázka, ktorá je s tým spojená. Je to otázka navyšovania kapacity Medzinárodného menového fondu, kde súhlasíme s tým, že by sa v maximálnej miere malo ísť aj cestou navyšovania kapacít Medzinárodného menového fondu, ktorý je osvedčenou inštitúciou, s tým teda, že krajiny eurozóny, príp. európskej dvadsaťsedmičky by to navyšovali. Tam v našom prípade by to išlo cez Národnú banku, ktorá s takýmto riešením vyjadrila súhlas.
Ešte som zabudol jednu dôležitú vec povedať. Viete, že naše stanovisko bolo vždy pomerne blízke, takmer totožné so stanoviskom Nemecka. Môžem povedať, že v tom spoločnom teraz už postoji Nemecka a Francúzska sa presadil najmä postoj Nemecka, čo považujem za dobré, a teda že sa volí cesta takej fiškálnej únie, ktorá by znamenala nie budovanie nejakých veľkých štruktúr nových, nie nejaké veľké prerozdeľovanie, nie nové európske dane, ale prísnejšie a jasnejšie a vynútiteľnejšie pravidlá.
Jediná otázka, kde sme neboli a nie sme možno v úplnej zhode, je otázka harmonizácie daní, priamych daní, zdôrazňujem, ktorú považujeme za škodlivú nielen pre nás, ale, myslíme si, aj pre iných. Mal som rokovanie v pondelok predvčerom s nemeckým ministrom Schäublem, kde ma ubezpečil, že ak dôjde k týmto prísnejším pravidlám, tak aj otázky napr. harmonizácie daní nebudú aktuálne jednoducho preto, že, a on mi to povedal veľmi priamo a veľmi jasne, Nemecko sa bojí toho, že ak nebudeme mať silné pravidlá, ktoré zabránia nezodpovednosti vlád, tak že hrozí, že vlády budú znižovať dane a že z toho titulu budú mať výpadky v príjmoch, budú mať veľké deficity a veľké dlhy, pričom tí zodpovední potom tie deficity a dlhy budú musieť platiť. Takže veľmi jasne povedal, že ak budú tieto silné fiškálne pravidlá, aj to zlaté pravidlo domáce, ústavného zákona, aj tie spoločné európske pravidlá, takže potom harmonizácia priamych daní nebude na programe dňa a nebude nevyhnutná, pretože riziko, že by s tými daňami mohol niekto robiť takýto „daňový dumping“ jednoducho nebude, pretože bude tými fiškálnymi pravidlami obmedzené a zmiernené. A toto vlastne platí pri skoro všetkom. Platí to aj pri tom, že ak budú tieto fiškálne pravidlá prísne a vynútiteľné, tak potom je riziko, že cez EFSF alebo cez ESM by sme mohli prísť o peniaze, ktoré budeme musieť platiť. Bude rádovo nižšie, pretože nebudú sa takýmto spôsobom hromadiť vlastne deficity a dlhy.
Takže ja by som to uzavrel.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zhodli sme sa na tom aj s pani premiérkou, keď sme o týchto veciach diskutovali, rokovali, lebo ono sa o nich diskutuje, samozrejme, aj na pracovných úrovniach, aj na úrovni ministrov financií, že v zásade naše stanovisko by malo byť také, že by sme ďalej mali presadzovať veci, ktoré sme presadzovali, ako je účasť privátneho sektora, ako je neznižovanie kvóra pri hlasovaní, ako je obmedzovanie morálneho hazardu z hľadiska odmietania eurobondov a neobmedzenej kapacity centrálnej banky nakupovať dlhopisy, ako sú prísnejšie pravidlá, že všetko toto by sme mali presadzovať, že zároveň tá situácia je ale tak vážna, že ak by sme aj vo veciach, ako sú účasť privátneho sektora alebo tie hlasovania o nie tých najzásadnejších veciach, mali ustúpiť v tom zmysle, že keby bola celková zhoda na týchto veciach, týmito vecami by sme nemali podmieňovať celkovú dohodu, pretože tá celková dohoda je dnes doslova životne dôležitá. Toto je zhruba stanovisko vlády, s ktorým aj pani premiérka išla do Bruselu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014, ktoré máte pod tlačou 495 v rozprave vystúpilo celkom 30 poslancov. V záverečnom slove vystúpil aj minister financií pán Ivan Mikloš. V rozprave, konštatujem, neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. K dispozícii teda máme spoločnú správu gestorského výboru pod tlačou 495a, ktorá obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rokovania výborov a požiadavku na vládu Slovenskej republiky. Súčasne konštatujem, že nebol podaný žiaden procedurálny návrh. Teraz teda pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy.
Hlasujeme o bodoch B. 1. a B. 2. z časti II a o časti IV s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať spoločne o bodoch B. 3. z časti II a z časti III o bode 1. A. s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.